Povlak skla vrstvami oxidov kovov upravuje optické a reflexívne vlastnosti tabuľového skla. Povlak sa nanáša dvoma technologickými postupmi:
– Pyrolytickou technológiou priamo v linke na výrobu plaveného skla (tzv. tvrdé pokovovanie). Táto vrstva je odolná proti klimatickým vplyvom, zlepšuje protislnečné vlastnosti skla, zvyšuje reflexiu. Sklo je možné použiť v izolačnom dvojskle ako vonkajšiu tabuľu s pokovovanou vrstvou na pozícii 1 alebo 2. Pokovovania na pozícii 1 má väčšiu reflexiu, na pozícii 2 spôsobuje väčšie tepelné namáhanie skla a odporúča sa sklo tepelne upraviť. Sklo sa vyrába v základnom formáte a je možné ho ďalej bežne opracovávať (rezať, vŕtať, kaliť, ohýbať).
– Metódou katódového rozprašovania vo vákuu (tzv. mäkké pokovanie), čím sklo získa nízkoemisívne vlastnosti. Pokovanie sa nanáša ako na sklo v základnom formáte, tak na kompletne obrobenú tabuľu (naformátovaná, obrúsená, tepelne spracovaná). Tento kovový povlak nie je všeobecne odolný voči technologickým a klimatickým vplyvom, pretože je náchylný k oxidácii. Preto sa sklo používa výhradne do izolačných skiel (dvojskiel a trojskiel) pokovanou vrstvou do medziskelnej dutiny. Pozícia povlaku môže mať vplyv na tepelno-technické parametre izolačného skla (u tzv. selektívnych skiel má pozícia povlaku na parametre zásadný vplyv) a súčasne ovplyvňuje niektoré z jeho optických vlastností. Väčšina výrobcov nízkoemisných skiel v súčasnej dobe vyrába aj tzv. „kaliteľné“ vrstvy – to znamená, že takéto sklo možno tepelne upraviť bez rizika poškodenia nízkoemisivného pokovovania.