Ako sme na tom s oknami v EÚ?
Ako sme na tom s reguláciou požiadaviek na energetickú hospodárnosť pri výmene okien?
Spracované na základe príspevku zo septembra 2021 v www.glasonweb.com, ktorého autorom je Cédric Janssens s názvom: Minimum Energy Performance Requirements for Window Replacement in the 28 EU Member States.
V štúdii zadanej Európskou komisiou sa okná v EÚ považujú za zodpovedné za 24 % dopytu EÚ po vykurovaní a 9 % dopytu po chladení. Tieto vysoké čísla možno vysvetliť percentom neoptimálnych okien inštalovaných v rezidenčnom sektore EÚ. Táto štúdia odhaduje, že viac ako 85 % zasklených plôch v budovách EÚ je vybavených buď jednoduchým zasklením, alebo dvojsklom bez povlaku.
Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) je hlavnou hybnou silou politiky EÚ, ktorá ovplyvňuje spotrebu energie v budovách. Členské štáty, ktoré správne a včas implementovali smernicu o energetickej hospodárnosti budov, zaviedli požiadavky na energetickú hospodárnosť (holistický prístup) pre nové budovy a budovy, ktoré prechádzajú významnou renováciou. Tieto nevylučujú existenciu normatívnych požiadaviek na stavebné prvky s veľmi silným vplyvom na energetickú hospodárnosť celej konštrukcie (alebo komponentov s relatívne dlhou životnosťou), vrátane okien. Inými slovami, v rámci legislatívnej štruktúry EÚ sa uprednostňuje neexistencia požiadaviek na úžitkové vlastnosti v celej EÚ, aby jednotlivé členské štáty mohli stanoviť minimálne požiadavky na úžitkové vlastnosti stavebných výrobkov dostupných na ich trhu, pričom zohľadnia svoj vlastný stavebný fond a klimatické špecifiká.
Štúdia zadaná spoločnosťou Glass for Europe spoločnosti Ecofys (obrázok 1) v kontexte súčasnej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov ukazuje, že všetky členské štáty okrem jedného (t.j. Estónska) zaviedli takéto požiadavky na okná. Štúdia Glass for Europe od Ecofys je založená na existujúcich štúdiách, právnych vnútroštátnych dokumentoch a rozhovoroch s kontaktnou osobou zo všetkých členských štátov, vrátane troch regiónov Belgicka a štyroch regiónov Spojeného kráľovstva. Zistenia štúdie poukazujú na rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o metodiku, ambície a účinné vykonávanie. Tento dokument predstavil tieto kľúčové rozdiely a zamýšľa sa nad tým, či/ako by sa mohol zlepšiť európsky rámec, aby členské štáty ďalej podporovali ďalšími usmerneniami.
Obrázok 1: Prehľad o právnych požiadavkách na výmenu okien v obytných budovách podľa členských štátov – Ecofys for Glass pre Európu – 2017
Hlavné poznatky
Výpočet energetickej náročnosti okien
V 27 členských štátoch EÚ (z 28) boli zavedené minimálne požiadavky na okná. Tieto požiadavky možno zoskupiť do troch kategórií: minimálne požiadavky na základe hodnoty U (hodnota Uw alebo Ug), samostatnej hodnoty Uw a hodnoty g alebo energetickej bilancie kombinujúcej hodnotu Uw a g – hodnotu.
Poznámka autora blogu:
V SR tak, ako v Spojenom kráľovstve aj prievzdušnosť, pozri obrázok 2.
Veľká väčšina členských štátov zaviedla do svojich vnútroštátnych právnych predpisov minimálne požiadavky na okná založené výlučne na súčiniteli prechodu tepla pre celé okno (sklo a rám); tj Uw-hodnota (pozri tabuľku obr.1). Celkovo 18 členských štátov EÚ využíva len túto hodnotu; tj. Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. Pre tri belgické regióny, Lotyšsko a Litvu, sú minimálne požiadavky založené výlučne alebo čiastočne na hodnote Ug (súčiniteľ prechodu tepla pre priehľadnú oblasť).
Len päť krajín zahrnulo zákonné požiadavky na celkový solárny faktor priepustnosti energie zasklievacieho systému, tj g-hodnotu, na doplnenie požiadavky založenej na Uw-hodnote: Taliansko, Malta, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko. Napriek značným ročným úrovniam slnečného žiarenia krajiny z južnej Európy a strednej Európy (západná alebo východná Európa), ako je Španielsko, Grécko, Francúzsko, Nemecko, Česko alebo Bulharsko, nezohľadňujú zisky zo slnečného tepla vo svojich výpočtoch energetickej hospodárnosti a minimálnej požiadavky.
Iba Dánsko uplatňuje minimálne požiadavky na okná založené na prístupe energetickej bilancie, ktorý kombinuje solárne tepelné zisky a tepelné straty okna do jednej hodnoty. Spojené kráľovstvo však umožňuje splniť zákonné požiadavky buď splnením minimálnych požiadaviek na základe hodnoty Uw (tj. 1,6 W/m-2K-1) alebo pásma štítku Window Energy Rating label (tj pásmo C alebo lepšie), ktoré sa vypočítava založené na prístupe energetickej bilancie.
Obrázok 2: Energetická bilancia návrh v SR
Obrázok 3: Výpočet súčiniteľa prechodu tepla okna
Obrázok 4: Stupnica hodnotenia v SR
Napriek skutočnosti, že energetická bilancia je široko uznávaná odborníkmi na okná, ako jediný účinný spôsob hodnotenia energetickej hospodárnosti okna, napr. prípravná štúdia ekodizajnu, časť 32 o oknách, táto metodika sa používa iba v Dánsku, USA a Spojenom kráľovstve. Veľká väčšina členských štátov zameriava požiadavky na jedinú hodnotu Uw, pričom nezohľadňuje energetické zisky z pasívneho slnečného žiarenia; zatiaľ čo päť členských štátov zaviedlo dodatočné oddelené požiadavky založené na hodnote g, ktorá neposkytuje rovnováhu medzi tepelnými ziskami a tepelnými stratami za jeden rok.
Minimálne požiadavky na základe hodnoty Uw
Ako už bolo zdôraznené, Estónsko je jediným členským štátom EÚ, ktorý nemá stanovené minimálne právne požiadavky na výmenu okien v obytných budovách. Všetky ostatné členské štáty EÚ zaviedli minimálne požiadavky založené na hodnote Ug, a to prostredníctvom hodnoty Uw, hodnoty Ug (tj. tri regióny v Belgicku) alebo integrované do výpočtu energetickej bilancie (tj. Dánsko a Spojené kráľovstvo označenie WER) .
Z formalistického hľadiska sú všetky členské štáty v súlade s právnymi predpismi EÚ. Pri pohľade na minimálne požiadavky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch však v dôležitom počte členských štátov vznikajú dva základné problémy: neoptimálne minimálne požiadavky stanovené vo vnútroštátnych predpisoch a absencia aktualizácií.
Podľa európskej legislatívy (EPBD) je zodpovednosťou členských štátov stanoviť minimálne požiadavky na stavebné prvky so silným vplyvom na energetickú hospodárnosť celej konštrukcie. Flexibilita poskytnutá členským štátom má poskytnúť priestor pre vnútroštátne predpisy, aby zohľadnili ich vlastný stavebný fond a klimatické špecifiká. Pri pohľade na požiadavky stanovené pre okná v niektorých krajinách však možno len ťažko tvrdiť, že veľmi nízke minimálne požiadavky vyplývajú z národnej klímy alebo stavebného fondu. Napríklad dve zo zakladajúcich krajín EÚ, konkrétne Francúzsko a Holandsko, stanovili minimálne požiadavky na 2,3 W/(m²K) a 2,2 W/(m²K). Na porovnanie, v Nemecku sú minimálne požiadavky na okná stanovené na 1,3 W/(m²K).
Ako sa dalo očakávať, minimálne požiadavky sú zvyčajne najnáročnejšie na severe v porovnaní s juhom Európy. Zaujímavejšie je, že pre Stred Európy sú požiadavky stanovené v desiatich krajinách strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, často ambicióznejšie ako v krajinách zakladajúcich členov. Napríklad v Poľsku sú minimálne požiadavky stanovené na 1,1 W/(m²K) v porovnaní s 1,3 W/(m²K) v Nemecku.
Ďalším základným problémom, na ktorý poukázali zistenia Ecofys, je absencia aktualizácií právnych požiadaviek. Osem krajín neaktualizovalo svoje minimálne požiadavky na stavebné predpisy najmenej päť rokov: Česko, Francúzsko, Fínsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Slovinsko a Švédsko. V prípade minimálnych požiadaviek na okná sa očakáva, že absencia aktualizácií bude ešte dôležitejšia, pretože aktualizácia stavebného zákona nevyhnutne neznamená aktualizáciu minimálnych požiadaviek na úžitkové vlastnosti všetkých prvkov budovy. Napríklad v Anglicku zostali minimálne požiadavky na okná rovnaké napriek revízii stavebného zákona v roku 2016.
Je zaujímavé poznamenať, že dve krajiny zaviedli automatickú aktualizáciu svojich minimálnych požiadaviek na výkon okien, aby predvídali zvýšenie energetickej hospodárnosti okien dostupných na ich vnútroštátnom trhu: Poľsko a Bulharsko. V Bulharsku je súčasná minimálna hodnota Uw stanovená na 1,4 W/(m²K) pre okná s rámom z PVC a do roku 2018 sa zníži na 1,1 W/(m²K) a do roku 2020 na 0,6 W/(m²K). V Poľsku je súčasná minimálna hodnota Uw stanovená na 1,1 W/(m²K) a do roku 2021 sa zníži na 0,9 W/(m²K).
Rozsah a implementácia právnych požiadaviek
Tretím zistením štúdie je problém týkajúci sa rozsahu a implementácie právnych požiadaviek na okná v národných predpisoch. Tu je dôležité poznamenať, že štúdia Glass for Europe vypracovaná spoločnosťou Ecofys (tabuľka 1) ukazuje minimálne výkonnostné požiadavky na výmenu okien v obytnom sektore, ak existujú. V praxi sa ich implementácia a rozsah líšia v dôsledku podmienok pridaných vo vnútroštátnych predpisoch, čo de facto vytvára medzery v nariadení. Z toho vyplýva, že v týchto krajinách môžu byť za určitých podmienok inštalované okná, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky.
Štúdia Glass for Europe vykonaná spoločnosťou Ecofys ukazuje, že iba v 11 členských štátoch (z 28) sa minimálne požiadavky na okná vzťahujú na výmenu jedného okna; tj. Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Francúzsko, Maďarsko, Litva, Luxembursko, Rumunsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Z toho vyplýva, že rezidenčný trh v týchto krajinách je obmedzený na okná s výkonom rovným minimálnym požiadavkám alebo vyšším.
Štúdia Glass for Europe vypracovaná spoločnosťou Ecofys pre 11 členských štátov ukazuje, že sú stanovené podmienky na uplatňovanie minimálnych požiadaviek na výmenu okien; tj Belgicko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Poľsko a Portugalsko. Inými slovami, okná pre rezidenčný sektor s výkonom pod minimálnymi požiadavkami by sa mohli stále inštalovať. Tieto podmienky na uplatnenie minimálnych požiadaviek sú často založené na potrebe mestského povolenia pred renováciou alebo na minimálnej ploche, ktorá sa má renovovať. Napríklad v Belgicku sa minimálne požiadavky na výkon uplatňujú len vtedy, ak sa vyžaduje územné plánovanie. Ďalším príkladom je Nemecko, kde sa minimálne požiadavky uplatňujú len vtedy, ak ide o 10 % alebo viac plochy stavebného prvku.
Tu stojí za zmienku, že Fínsko uviedlo, že napriek podmienkam umožňujúcim inštaláciu okien s nižšou úrovňou výkonu v obytnom sektore, takmer 100 % trhu renovácií spĺňa minimálne požiadavky, keďže výrobcovia nevyrábajú okná nižšie ako požiadavky. Žiadna iná krajina neuviedla v prieskume rovnaký trhový trend.
V prípade šiestich členských štátov z 28 nebola štúdia schopná potvrdiť, či sa podmienky vzťahujú na minimálne požiadavky na výmenu okien; tj. Bulharsko, Lotyšsko, Holandsko, Slovensko a Slovinsko.
Štúdia Glass for Europe vykonaná spoločnosťou Ecofys zdôrazňuje, že ak vo vnútroštátnych predpisoch existujú minimálne požiadavky na okná, sú často podmienené. Možno sa odôvodnene domnievať, že podmienky vzťahujúce sa na minimálne požiadavky obmedzujú tlak na trh s výmenou okien.
Záver
Minimálne požiadavky na výkon nie sú v mnohých krajinách tým, čo poháňa trh smerom k energeticky účinným výrobkom, pretože často odkazujú na neoptimálne voľby a uplatňujú sa za určitých podmienok. Aby sa minimálne požiadavky na výkon stali hnacím motorom, legislatívny rámec EÚ, ktorý sa v súčasnosti reviduje (EPBD), by sa mohol zlepšiť, aby bol efektívnejší. Štúdia Glass for Europe vypracovaná spoločnosťou Ecofys má tendenciu demonštrovať, že hoci legislatívny rámec núti členské štáty stanoviť minimálne požiadavky, zlyháva v dvoch aspektoch: chýbajúce usmernenia o tom, ako najlepšie posúdiť energetickú hospodárnosť okien (tj energetickú bilanciu) a jej flexibilita, ktorá umožňuje členským štátom, aby ho riadne neuplatňovali.
Vzhľadom na súčasný politický kontext EÚ je nepravdepodobné, že by sa smernica o energetickej hospodárnosti budov mohla posilniť a sprísniť vo vzťahu k členským štátom vo svojej súčasnej revízii. Práca na zlepšení minimálnych požiadaviek na okná musí byť preto nevyhnutne vykonaná v krajinách vnútroštátnymi orgánmi.
Tento dokument identifikuje tri prvky, ktoré je potrebné zlepšiť, aby sa dosiahol tento cieľ:
- ak sú zastarané, neoptimálne alebo založené na jedinej hodnote U alebo oddelenej hodnote U a hodnote g, mali by sa prehodnotiť minimálne požiadavky a mali by byť založené na prístupe k energetickej bilancii;
- vnútroštátne právne predpisy by mohli zahŕňať míľniky s automatickou aktualizáciou/preskúmaním minimálnych požiadaviek na okná s cieľom predvídať zvýšenie energetickej hospodárnosti okien dostupných na ich vnútroštátnom trhu.
- minimálne požiadavky na okná sa vzťahujú na nové budovy, veľkú renováciu až po výmenu jedného okna.
Literatúra:
Buildings Performance Institute Europe (2011) “Europe’s Buildings under the Microscope. A countyby-country review of the energy performance of buildings”.
European Union (2010), “Directive 2010/31/EU of the European Parliament and of the Council of 19 May 2010 on the energy performance of buildings”, 2010/31/EU, 19 May.
European Union (2015) “Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee, the Committee of the Regions and the European Investment Bank, A Strategy for a Resilient Energy Union with a Forward-Looking Climate Change Policy”. COM(2015) 80 final, 25 February.
European Commission (2016), “Proposal for a directive of the European Parliament and of the Council amending Directive 2010/31/EU on the energy performance of buildings”, COM(2016)675 final, 30 November.
International Energy Agency (2015), “Capturing the Multiple Benefits of Energy Efficiency”. Glass for Europe study by Ecofys (2017) “Minimum performance requirements for window replacement in the residential sector”.
TNO Built Environment and Geosciences (2011), “Glazing type distribution in the EU building stock”, – February 2011.
Webové stránky
Prípravná štúdia o energetickom štítku okna (2015) – prípravná štúdia (Časť 32)
Zdroj:
Poznámka autora blogu:
Princíp energetickej bilancie podľa Spojeného kráľovstva bol vzatý ako vzor združením SLOVENERGOokno pri hodnotení výrobkov (pozri obrázok 1) https://www.slovenergookno.sk/ponukame/vyrobcom-okien/energeticky-stitok/ ).
Spočiatku bolo prideľovanie energetických štítkov spojené s kontrolou dodržiavania požiadaviek na systém kontroly (FPC) vo výrobe. Ak by sa tejto iniciatívy ujala legislatíva, mohol byť aj v SR zavedený účinný spôsob umiestňovania okien do stavby z pohľadu energetickej hospodárnosti.
Dobrovoľnosť a nízky záujem výrobcov okien, dať príležitosť nezávislému orgánu nazerať do svojej „kuchyne“, je dôsledok malého rozšírenia medzi výrobcami v SR.