Archív pre mesiac: január, 2024

O čom je tento blog?: Ako na vetranie oknami a ako postupujeme pri odhalení príčin kondenzácie vodnej pary na oknách a v ich okolí  (tzv. rosenia okien)!

Od 1. januára 2021 platia prísnejšie normy na energetickú hospodárnosť budov. Pre všetky nové budovy platí energetická úroveň A0 – budovy s takmer nulovou potrebou energie. Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia sa vyžaduje, aby na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nesmú byť viditeľné stopy po plesni, po zatečení a ani po kondenzácii vodnej pary. Po zistení takéhoto nedostatku sa musí zabezpečiť jeho odstránenie vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií alebo úpravou vetrania a vykurovania v postihnutej oblasti. V priestoroch určených na dlhodobý pobyt ľudí sa zabezpečujú optimálne podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy v teplom aj chladnom období roka. Predpoklady na optimálne mikroklimatické podmienky má vytvoriť stavebné riešenie budovy; tam, kde to stavebné riešenie budovy neumožňuje, treba tieto podmienky zabezpečiť technickým zariadením. Výnimkou sú mimoriadne chladné a mimoriadne teplé dni.

Výmena vzduchu prirodzeným vetraním sa používa v priestoroch bez zdrojov škodlivín a tepla, v ktorých postačuje jedno- až dvojnásobná intenzita výmeny neupraveného vzduchu a v ktorých možno polohou a stavebným riešením zabezpečiť požadovanú výmenu vzduchu. Spôsob vetrania, poloha a veľkosť otvorov na prívod a odvod vzduchu sa určia výpočtom. Dvere sa nepovažujú za otvory na prívod a odvod vzduchu prirodzeným vetraním. V ostatných prípadoch sa musí výmena vzduchu zabezpečiť núteným, mechanickým vetraním. Pri výmene vzduchu sa musí dodržiavať zásada tlakového spádu vzduchu z miestností s čistejším prostredím do miestností s prostredím menej čistým. Z tohto hľadiska sa vetranie rieši ako

1. podtlakové, ak vzduch obsahujúci škodliviny nemá vo vetranej miestnosti prenikať do susedných priestorov,
2. pretlakové, ak sa zamedzuje prenikaniu škodlivín zo susedných priestorov do vetranej miestnosti,
3. tlakovo vyrovnané, ak nemá dochádzať k výmene vzduchu medzi vetranou miestnosťou a ostatnými priestormi.

Vykurovacie telesá musia byť umiestnené tak, aby zabránili kondenzácii vodnej pary a tvorbe plesní na kritických miestach vnútorného povrchu vonkajších stavebných konštrukcií v chladnom období roka. Viditeľný rast plesní na vnútorných povrchoch stien a predmetov vo vnútornom prostredí budov je neprípustný.

70 % spotreby energie v bytoch a domoch pochádza z nadmerného vykurovania a spotreby teplej vody. To nielenže stojí veľa peňazí, ale vzhľadom na vysokú spotrebu energie je to aj škodlivé pre životné prostredie. Ako však správne vykurovať? Ľudia vnímajú teplo a chlad inak. Preto niektorí ľudia preferujú vyššie teploty a iní zase chladnejšie. Preto neexistuje žiadna „správna“ teplota. Aby ste správne vykurovali svoj byt alebo dom, môžete použiť tieto hodnoty:

Obytné priestory: (20 až 22) °C

Kuchyňa: (18 až 20) °C

Spálňa: (16 až 18) °C

Kúpeľňa: cca 23 °C

Správne vykurovanie v tomto prípade znamená dodržiavať vyššie uvedené pokyny a šetriť energiu. Zároveň sa znižuje pravdepodobnosť šírenia plesní v dome či byte. V noci je možné znížiť aj vykurovanie v miestnostiach, ktoré sa nepoužívajú, približne o 4 stupne. Miestnosti by sa však nemali nechať vychladnúť, inak si ich vykúrenie bude vyžadovať veľa energie.

Aby ste predišli stratám energie v noci, môžete stiahnuť žalúzie na oknách alebo zatiahnuť závesy. To utesňuje miestnosť a znižuje tepelné straty približne o 20%.

 Správne vykurujte a vetrajte

Aj v zime potrebuje do miestností vstupovať čerstvý vzduch. Správny pomer vetrania a vykurovania zabraňuje tvorbe plesní a vytvára príjemnú úroveň vlhkosti. Odporúčame nenechávať okno v sklopenej polohe, ale radšej častejšie vetrať. To znamená, že energia sa neustále neplytvá.

Pre správne vetranie budovy je nutné zvoliť vhodný systém vetrania, ktorého koncepcia by mala byť navrhnutá už pri projekte budovy.

Najjednoduchším spôsobom je prirodzené vetranie otváraním okien. U prirodzeného vetrania treba v zimnom období vetrať krátko a intenzívne niekoľkokrát denne. Pri krátkodobom vetraní sa vymení vzduch, ale nedôjde k ochladeniu vnútorných konštrukcií a nemala by príliš poklesnúť teplota v interiéri. Ideálne je krátkodobé vytvorenie prievanu otvorením dvoch protiľahlých okien. V zatvorenej polohe majú okná minimálnu prievzdušnosť, ktorá nemôže pokryť hygienický požiadavka na výmenu vzduchu v miestnosti (pozri aj https://www.youtube.com/watch?v=kpxYL831pJE a/alebo https://mobilab.sk/ako-na-tesnost-okien/ ).

Tam, kde nie je možné napríklad z dôvodu ochrany pred vonkajším hlukom otvárať okná, je vhodné použiť vetracie klapky či vetracie štrbiny v kombinácii s núteným odvodom vzduchu. Z hľadiska úspory energie je najvýhodnejšie rekuperačná jednotka, ktorá zabezpečuje trvalú výmenu vzduchu a teplo z odpadového vzduchu odovzdáva do čerstvého vzduchu. Dnes sú na trhu vetracie okenné klapky s rekuperačnou jednotkou, ktoré sú ideálnym riešením pre rekonštrukcie bytových a rodinných domov. Existujú tiež okná s vetracou klapkou a snímačom na meranie vnútornej relatívnej vlhkosti a obsahu CO₂ vo vzduchu. Ak jedna z týchto zložiek prekročí limitnú hranicu, klapky sa samé otvoria.

U väčších budov je vetranie riešené väčšinou pomocou núteného vetrania nezávislého na oknách alebo vetracích štrbinách.

V žiadnom prípade nemožno očakávať, že u okien s garantovanou triedou prievzdušnosti bude hygienická požiadavka na výmenu vzduchu zabezpečená iba infiltráciou funkčnými škárami pri zatvorených oknách. Infiltráciou možno zabezpečiť len zanedbateľnú časť z požadovanej výmeny vzduchu.

Inteligentné vykurovanie

Ako sa dá udržať teplota v miestnosti bez námahy? Úplne jednoducho s termostatickým ventilom. To môže udržiavať teplotu v miestnosti konštantnú a znižuje ju, keď teplo vychádza zvonku alebo od viacerých ľudí v miestnosti. Niektoré termostatické ventily je možné naprogramovať tak, aby v konkrétnych časoch vykurovali vybrané miestnosti inak. To znamená, že môžete znížiť izbovú teplotu, ak ste dlho preč alebo v noci. Výhodou je, že ušetríte až 10 % energie a napriek tomu neprechladnete.

Správne vykurovanie s izoláciou

Za tepelné straty v dome nie sú zodpovedné len okná a dvere, ale aj nevykurované podlahy či miestnosti. V podkroví alebo pivnici je preto vhodné nechať zatepliť strop. Izoláciou sa stráca menej tepla.

Pokiaľ máte v dome krb, vykurovanie správne krbom, staré krby môžu vylučovať škodlivé chemikálie a častice. Preto sa musí každý komín pravidelne kontrolovať a schvaľovať príslušným kominárom. Pri novších krboch sa emisiám nedá úplne zabrániť, sú však výrazne nižšie ako pri starších vyhotoveniach.

Aby sa vykurovalo hospodárne, mala by sa venovať pozornosť energetickej účinnosti. To zahŕňa pravidelnú údržbu kúrenármi. Ohrievač treba pravidelne vetrať a dopĺňať vodu. Medzi vykurovanými a nevykurovanými miestnosťami nechajte dvere zatvorené. V noci prepnite ohrievač alebo radiátor do útlmového režimu. Pri radiátoroch vo vonkajších nástenných výklenkoch pomáha izolovať výklenok radiátora zvnútra, aby sa znížili tepelné straty. Izolované vykurovacie potrubia môžu tiež znížiť zbytočné tepelné straty v nevykurovaných miestnostiach. V nevykurovaných miestnostiach ako je pivnica alebo podkrovie sa odporúča zatepliť stropy.

Ak sú na vašich oknách vonkajšie žalúzie, mali by sa na noc stiahnuť. Pri žalúziách sa medzi žalúziami a okennými tabuľami vytvára vrstva vzduchu, ktorá zvyšuje tepelnú ochranu a znižuje energetické straty. Spotreba energie bude po zohľadnení opatrení výrazne nižšia. Radiátor by nikdy nemal byť upchatý a mal by sa pravidelne čistiť od prachu. Na sušenie bielizne nie je vhodný radiátor, ktorý nielenže znižuje vykurovací výkon, ale aj zvyšuje vlhkosť a podporuje tvorbu plesní.

Nesprávne správanie obyvateľov pri vetraní v súvislosti s činnosťami, pri ktorých vzniká vlhkosť (sprchovanie, varenie, sušenie bielizne a pod.), zvyšuje vlhkosť vzduchu v miestnosti. To môže viesť k rastu plesní.

Najmä byty s novými oknami a dverami by sa mali pravidelne vykurovať a vetrať. V zime, keď je vonku chladno, sa odporúča neustále vykurovať všetky miestnosti v dome – aj keď sú obyvatelia na dovolenke. Ak necháte kúrenie stále zapnuté na nízkej úrovni, spotrebujete menej energie ako neustále vyhrievanie hore a dole. Správne úrovne je možné nastaviť automaticky pomocou symbolov na termostate ohrievača. Cez deň je nastavenie medzi úrovňami 2 až 3 (cca 18-20 °C) a v noci medzi 1 a 2 (cca 12-14 °C).

Jednou z najčastejších chýb pri vykurovaní je úplné vypnutie radiátorov pri odchode z bytu. Ak je však miestnosť úplne vychladnutá, je potrebné oveľa viac energie, aby sa rýchlo vrátila na požadovanú teplotu, ako keď sa miestnosť naďalej vykuruje na nižšiu úroveň, aby sa udržala minimálna teplota. Navyše studený vzduch dokáže absorbovať menej vlhkosti, čo podporuje vlhké steny a tvorbu plesní. Kúrenie je preto lepšie neznižovať úplne a pokračovať vo vykurovaní miestností rovnomerne.

Mnohé vykurovacie systémy majú prednastavenú nočnú funkciu, ktorá reguluje teplotu na minimum. Vykurovanie možno v noci znížiť, ale nemalo by sa vypínať. Pretože miestnosti sa v noci príliš ochladzujú a ich vykúrenie ráno znamená zvýšenú spotrebu energie. Zníženie až o 5 °C však dáva zmysel. Napríklad v spálni si môžete zvoliť nastavenie 1 až 2 (14 °C). Okná nemajú taký izolačný účinok ako steny, preto je vhodné pri zotmení spustiť vonkajšie rolety, čím sa znížia tepelné straty až o 20 %.

Niektorým plesniam je možné zabrániť, ak nebudú k obvodovým múrom domu priliehať skrine. Je potrebná minimálna medzera medzi múrom a chrbtom skrine 5 cm, pre cirkulujúci vzduch. Ak už pleseň sa objavila odporúčame túto zničiť mechanicky a chemickým prípravkom a po vysušení ošetriť vápennou maľovkou.

Na nevhodné prostredie vedúce k plesniam ako prvé ukáže kondenzácia vody na oknách.

Pri odhaľovaní príčin kondenzácie je dôležitá spolupráca užívateľa. Užívateľ v prípade výskytu kondenzácie má súbežne vykonávať samokontrolné merania k čomu slúžia jednoduché vlasové alebo elektronické vlhkomery a teplomery ovzdušia.

Je rozdiel či sa skondenzovaná voda vo vykurovacom období zistí na izolačných sklách, rámoch alebo v polodrážkach okna. Každá má iného pôvodcu. Ak nepredpokladáme, že si okná zabudováva majiteľ sám, mal by montážnik odovzdať okno s protokolom a nastavené tak, aby sa ľahko otváralo a prítlak krídla na rám okna by mal byť po celom obvode krídla rovnaký. Ak tieto podmienky montážnik okna splnil je malá pravdepodobnosť, že kondenzáciu vodnej pary spôsobuje samotná konštrukcia okna, ktorá prešla počiatočnými skúškami v laboratóriu notifikovanej osoby. O tejto skutočnosti musí majiteľa presvedčiť výrobca okna vydaným vyhlásením parametrov a CE označením okna. Kondenzácii môže byť príčinou kvalita zabudovania vyjadrená v pripojovacej škáre, zateplení ostení a aj v niektorých prípadoch tepelný odpor muriva v ktorom je okno zabudované. Na odhalenie týchto príčin ponúkame odborné zisťovanie s posúdením súladu s normovými požiadavkami a doterajšími poznatkami v odbore. Jednou zo zisťovaných charakteristík sú povrchové teploty. Tu sa niektorí „odborníci“ dopúšťajú fatálnych chýb, ak na zistenie povrchových teplôt používajú infračervené teplomery. Infračervený teplomer – Teplomer, určený na bezkontaktné meranie teploty. Často býva vybavený jedným alebo viacerými navádzacími lasermi, o ktorých sa niektorí užívatelia domnievajú, že ukazujú bod merania. Pri meraní s týmto teplomerom je nutné poznať nielen emisivitu meraného povrchu ale aj optickú charakteristiku. Optická charakteristika je optický pomer medzi vzdialenosťou meraného objektu a šírkou meracieho kúžeľa v mieste merania. Prístroj totiž nemeria teplotu bodu, ale teplotu vyžarovanú snímanou  plochou. Ak meriame ako na obrázku, môže sa stať, že meriame niečo iné ako sme plánovali. Riskantné sú aj merania v blízkosti sklených tabúľ. Merania môžu skresliť napr. blízke svetelné zdroje. Treba sa tiež vyvarovať  prípadu, keď je meraný objekt menší, ako meraná plocha – tu by pozadie objektu mohlo zaviesť do merania chybu. Drahšie a kvalitnejšie teplomery majú jedno až trojlúčový laserový zameriavač, na exaktné vymedzenie meranej plochy. Na záver treba poznamenať, že mnohí výrobcovia uvádzajú optický pomer nie v cm, ale v anglických palcoch (inch) kde 1“ = 2,54 cm.

Obr. č. 2: Skreslenie plochy merania infračerveným teplomerom

Obr.č.3: Nesprávne namerané povrchové teploty na oknách infračerveným teplomerom

Najväčším nepriateľom takéhoto postupu pri overení vnútornej povrchovej teploty tepelného mosta je časový tlak, niekedy možno aj stres pri riešení sporov a reklamácií a niekedy možno aj samotná meracia technika. Tlak vzniká jednoducho preto, že sa chcú zložité procesy overenia riešiť jednoducho a rýchlo. Tu prichádzajú moderné meradlá teploty. Niektoré bezkontaktné zariadenia na meranie povrchových teplôt sú elegantné a poskytujú rýchlo grafický záznam, ale nemajú dataloger. Pracujú na princípe infračerveného snímania povrchovej teploty. Ak však ide iba o jednorázové termínové odpočty teploty, tak ide o predbežné zistenie situácie pri daných okrajových podmienkach v čase merania. Môže ísť o zaujímavú informáciu, ale nepoužiteľnú pri posúdení podľa požiadaviek na výpočtové hodnoty veličín a riziko vzniku plesní, tak ako sa zaviedlo do technických špecifikácií v STN 73 0540-2. Vznikajú požiadavky aj na samotné meracie zariadenia z hľadiska preukázania kalibrovania, neistoty merania, schopnosti zaznamenať údaje v čase záznamníkom dát atď.

Meranie teploty vnútorného a vonkajšieho vzduchu by malo prebiehať v dlhšom časovom období. Dĺžka meraného obdobia by mala dokumentovať časové priebehy rešpektujúce vykurovací režim cez deň a v noci, správanie užívateľa, najmä vetranie. Dôležité je dokumentovať relatívnu vlhkosť vnútorného vzduchu. Tá kolíše a mení sa spolu s teplotou vnútorného vzduchu a je ovplyvňovaná aj užívateľom. Často sú produkcie vodnej pary v interiéri budov veľmi časovo premenlivé. Užívateľ je spoluzodpovedný za stav vnútorného prostredia, najmä ak hodnoty relatívnej vlhkosti prekračujú dlhodobo 50 %. Teplota na povrchu tepelného mosta sa meria väčšinou dotykovým teplomerom so záznamníkom dát (datalogerom). Táto kolíše a je potrebné dlhšie časové obdobie na jej charakterizovanie. Niektoré tepelné mosty majú väčšiu tepelnú zotrvačnosť, iné napríklad v okolí pripojovacej škáry okna takú tepelnú zotrvačnosť nemajú a kopírujú rýchlejšie charakter priebehu teploty vzduchu.

Meranie teploty vnútorného  a vonkajšieho vzduchu, povrchovej teploty tepelného mosta sa uskutoční pri meraní na stavbe v celkom iných podmienkach ako sa uvažuje pri navrhovaní a dimenzovaní. Preto kľúčovým faktorom je transformácia nameraných hodnôt „in situ“ na hodnoty výpočtové v STN 73 0540-2 (tabuľka 1).

Optimálna relatívna vlhkosť vnútorného prostredia sa pohybuje okolo 40 %. Dlhodobo vyššia relatívna vlhkosť ako 50 % je z hygienického hľadiska nevhodná, pretože prispieva k nadmernému množeniu baktérií a roztočov a hrozí rastu plesní na obvodových konštrukciách.

Relatívna vlhkosť vzduchu je závislá na spôsobe užívania budovy. Relatívna vlhkosť v interiéri sa najviac zvyšuje pri varení, sušení bielizne, odparovaním vodnej pary z rastlín, sprchovaním, a pod. Možno ju naopak znížiť prívodom chladného vonkajšieho vzduchu, pri ktorého ohriatí sa relatívna vlhkosť výrazne zníži. Najvyššiu vlhkosť možno očakávať u obytných budov (ak opomenieme objekty s veľkými zdrojmi vlhkosti ako bazény, veľkokapacitné kuchyne, výrobné haly s vlhkou prevádzkou, a pod). V domácnostiach môže byť vyprodukované až 10 kg vodnej pary za deň. Pri súčasnej požiadavke na veľkú tesnosť okien a väčšinou nedostatočnom vetraní v zimnom období vnútorná relatívnu vlhkosť vo vnútri budov často prekročí hranicu 60 % .

 Teplota rosného bodu

 Rosný bod je teplota, pri ktorej je vzduch plne nasýtený vodnými parami (dosiahne relatívnej vlhkosti 100 %). Ak teplota klesne pod tento bod, dôjde ku kondenzácii vodných pár .

Čím je vyššia relatívna vlhkosť vzduchu, tým vyššia je aj jeho teplota rosného bodu. Pre štandardné návrhové podmienky 20 ° C a 50 % vnútornej relatívnej vlhkosti je teplota rosného bodu 9,3 ° C.

Ku kondenzácii vodných pár dochádza do tej doby, než sa relatívna vlhkosť vzduchu zníži (čím sa zároveň zníži teplota rosného bodu).

 Okno v nezabudovanom stave má väčšinou najnižšiu vnútornú povrchovú teplotu na styku rámu zasklenia, teda v mieste pôsobenia dištančného rámčeka. Po zabudovaní okna sa väčšinou teplota na styku rámu a zasklenia nemení, ale ak je detail napojenia okna na obvodovú konštrukciu dobre izolovaný, môže dôjsť k miernemu nárastu povrchovej teploty aj na zasklievacej škáre. U nevhodne riešenom pripojovaciom detaile ale výrazne klesá teplota pripojovacej škáry a ostenia.

Nedostatočná izolačná vrstva v pripojovacej škáre je zodpovedná až za 5° C, na zhoršení povrchovej teploty styku rámu okna s vnútorným prapetom.

 

Tab.č.1: Zistená nameraná vlhkosť vzduchu prepočítaná na porovnávaciu teplotu 20 °C

V tabuľke č. 1 sú uvedené niektoré podmienky; teplota a relatívna vlhkosť vzduchu, nameraná relatívna vlhkosť vzduchu prepočítaná na referenčných 20 °C. Praktické využitie je pri kontrole vnútorného prostredia užívateľom. Teplotu a relatívnu vlhkosť v miestnosti treba merať pravidelne, niekoľkokrát za deň, pred vetraním, v rovnaký čas a viac dní, vrátane víkendu. Priemerné hodnoty teploty a relatívnej vlhkosti je potrebné vyhodnotiť podľa tabuľky 1. Ak vo svojom byte zistí užívateľ v niektorej obývanej miestnosti napríklad priemernú teplotu 24 °C a vlhkosť vzduchu 65%, znamená to, ako keby mal vlhkosť 85% pri referenčnej teplote 20 °C, od ktorej sa odvíjajú podmienky kondenzácie vody na povrchu stavebného prvku (okna). V tomto okamihu mal by vetraním alebo inými opatreniami znížiť vlhkosť v byte o (85 mínus 50) 35%, aby sa dostal na podmienky, kedy pri tejto teplote nebude nastávať kondenzácia vodnej pary na stavebnom prvku. Ak tak nevykoná, riskuje dlhodobú prítomnosť vlhkosti, ktorá sa môže vyzrážať na najchladnejšom mieste (izolačné sklo, okenný rám, kút miestnosti) v množstve podľa tabuľky 6,3g/m³. Ak má byt napríklad veľkosť 75 m² je to 1 liter aj 15 dl vody rozliatych na uvedených najchladnejších miestach.

Na vznik plesní sú to ideálne podmienky!

 Okrem produkcie vody užívateľmi môže byť zdrojom aj ochladzovanie rámov okien infiltráciou (https://mobilab.sk/co-predikuju-zarosene-okna/) . Dôsledkom je kondenzácia vody v drážkach rámu okna (obr.4). Možnou príčinou môžu byť nedostatky vo vyhotovení okna, najmä vyhotovení tesnení, ako je na obrázku 5. Každému zisťovaniu povrchových teplôt v škárach okna by malo predchádzať nastavenie prítlaku okna. Pred samotným meraním prítlaku je potrebné zistiť či zatváracie sily sú v súlade s normovými požiadavkami. Požadovaný prítlak nemôže byť zabezpečený nastavením kovania, ktoré znemožní pohodlné zatváranie alebo otváranie okna (pozri aj https://mobilab.sk/aj-vam-sa-tazko-zatvaraju-okna/) . O nedostatočnom prítlaku sa môžeme dozvedieť z meraní merítkom alebo anemometrom s termickou sondou a zistením profilu prievzdušnosti. Na zistenie profilu prievzdušnosti je potrebné v byte alebo v skúmanej miestnosti vyvodiť podtlak ventilátorom.

Okná musia byť v styku rámu a krídla utesnené profilovým tesnením z vulkanizovanej gumy alebo plastu. Tesnenie sa vkladá do patrične tvarovaných drážok v profile krídla alebo rámu, alebo sa pripadne lepí kontaktným lepidlom na dorazové plochy v polodrážke.

Uloženie (prilepenie) tesnení v drážkach, príp. polodrážkach a na dorazových plochách musí byť pevné a trvanlivé, v rohoch presne (bez medzier) zarezané, príp. zlepené (obr. 5). Musí byť vymeniteľné v prípade poškodenia prevádzkou, opotrebenia s ohľadom na trvanlivosť okien, alebo inými vplyvmi.

Obr. 4: Kondenzácia vodnej pary v polodrážkach okna

Obr.5: Príčinou kondenzácie vodnej pary v polodrážkach okna môžu byť  aj chyby vyhotovenia tesnení

V prípade, ak sa na kovaní v krátkom čase objavia známky korózie, dôvodom môže byť niektorá z nižšie uvedených príčin:

1. Hlavnou príčinou korózie je obsah kyslíka vo vzduchu. K vzniku korózie dochádza po prekročení hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu tzn. 60 až 70 %.
2. Ďalšou príčinou vzniku korózie môže byť vznik kondenzovanej vody na kovových častiach, podmienený prekročením rosného bodu pri veľkých teplotných výkyvoch.
3. Rýchly nástup korózie spôsobuje znečistenie ovzdušia plynovými výparmi (priemyselné, automobilové) ako napr. plyny „oxidu siričitého (SO₂) a oxidu dusnatého (NO₂) a z výslednej zlúčeniny za prítomnosti vlhkosti

Látky znečisťujúce ovzdušie ako kyseliny (HS₂S0₃), kyselina sírová (H₂SO₄), kyselina dusičná (HNO3) spôsobujú koróziu dokonca aj v suchom stave.

1. V súvislosti s informáciami uvedenými v bode 3) je dôležité zohľadniť otázku použitia vhodného kovania do objektov, napr. v uliciach s hustou premávkou, priemyselných parkov, čistiarne odpadových vôd, ako aj objekty pri mori, plavárne/ kúpele, budovy na chov hospodárskych zvierat.
2. Aj neškodné látky ako papier/lepenka, či rôzne druhy dreva používané na výrobu okien obsahujú z časti agresívne zložky (kyseliny, lúhy, chloridy), ktoré pri kontakte s kovaním poškodzujú pasiváciu a spôsobujú vznik korózie.
3. Omietky, cement a iné stavebné materiály, ako aj pri výrobe okien často používaný silikón s obsahom kyseliny octovej sú ďalšími príčinami vzniku korózie.
4. Neželaná korózia kovania môže byť ďalej spôsobená, chemickou reakciou čistiacich prostriedkov s prísadou octu, kyseliny citrónovej, kyseliny fosforečnej (ako napr. prostriedky na odstránenie zbytkov cementu), alebo mechanickým poškodením povrchu kovania (pieskovými čistiacimi prostriedkami, sklenou vatou atď.), ktoré poškodzujú pasiváciu a urýchľujú koróziu.

Na čistenie dielov kovania použite jemný, pH-neutrálny čistiaci prostriedok v zriedenej forme.

Vyvarujte sa poškodeniu kovania hranatým alebo ostrým predmetom či nástrojom.

Bližšie informácie nájdete na internetových stránkach výrobcov alebo v prospekte o povrchovej úprave (pozri aj https://mobilab.sk/aj-vam-sa-tazko-zatvaraju-okna/ ) .

 

 

Kovanie sa zvyčajne montuje ručne v rámci posledného pracovného kroku na hotový rám okenného krídla. Dĺžku kovania je pritom treba prispôsobiť rozmerom okenného krídla .

Kovania otváracích a sklápacích okien musia mať poistky proti náhodnému chybnému ovládaniu, aby sa zabránilo vypadnutiu krídla. Kovanie je väčšinou zabezpečené proti otvoreniu krídla zvonku v sklopenej polohe.

V súčasnosti prevažuje celoobvodové kovanie umožňujúce krídlo okna pritiahnuť k rámu okna.

Funkčná škára je charakteristická pre otváracie okná a je to škára medzi rámom okna a rámom krídla. Všeobecné požiadavky na funkčné škáry okien sú :

• úplná vodotesnosť,
• limitovaná infiltrácie vzduchu ,
• umožnenie požadovaného spôsobu otvárania okna .

Pri plastových systémoch je vodotesnosť väčšinou zaručená vonkajším tesnením, pri drevených a hliníkových systémoch vonkajšie tesnenie obvykle chýba a vodotesnosť je zaručená tvarom krídla, tzv. dažďovou zábranou. Pokiaľ do funkčnej škáry napriek tomu zatečie, je všetka voda odvedená odvodňovacími otvormi. Ďalšou súčasťou funkčnej škáry je vnútorné dorazové tesnenie, ktoré zabezpečuje minimálnu prievzdušnosť.

Niektoré systémy dopĺňajú funkčnú škáru o stredové tesnenie rozdeľujúce dutinu funkčnej škáry na dve samostatné komory. Stredové tesnenie má pozitívny vplyv na prievzdušnosť aj na súčiniteľ prechodu tepla rámu.

Vznik kondenzácie na oknách môže spôsobovať ich nedostatočný súčiniteľ prechodu tepla. Ak sa je možné spoľahnúť na výsledky namerané na oknách pri počiatočných skúškach, je nutné preveriť len súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla, ktorý môže byť iný ako deklaroval výrobca tým, že boli použité iné dištančné rámčeky alebo nebola naplnená niektorá dutina predpísaným vzácnym plynom. Keď je podozrenie, že neboli použité deklarované profily, napríklad z ich nameranej stavebnej hĺbky, odporúčame preveriť aj tieto.

Ak sa robia takéto kompexné zisťovania, na zistenie všetkých príčin kondenzácie, nemalo by chýbať overenie zasklení (súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla in situ), zistenie vlhkosti muriva a niekedy aj tepelného odporu muriva, ktorý sa podieľa na zabezpečení povrchových teplôt pripojovacej škáry. Správne fungovanie okna je nemysliteľné bez vyhotovenia správnych odvzdušňovacích otvorov v krídle okna (obr.7).

Zasklievacia škára je škára, ktorá zabezpečuje spojenie rámu a skla, popr. panela (https://mobilab.sk/oknarsky-slovnik/pripojovacia-stavebna-skara/ ). Základné funkčné požiadavky na zasklievaciu škáru sú:

• úplná vodotesnosť,
• nulová prievzdušnosť,
• umožnenie dilatácie skla alebo panela.

Pretože môže v zasklievacej škáre dochádzať k vzniku kondenzátu, je potrebné tento priestor odvetrávať a zabezpečiť odvod kondenzátu. Pri zasklení s utesnenou drážkou musí byť zasklievacia drážka z vonkajšej strany odvetraná. Odvetrávacie otvory sú vytvorené vyvŕtaním prechodových otvorov priemeru 8 mm a/alebo vytvorením štrbín (5×12) mm v 4 rohoch horného a spodného vlysu (obr. 7).

Obr. 7: Ovetrávacie otvory umožňujú vyrovnávanie tlaku vodnej pary v krídle okna a sú predpokladom plánovanej životnosti izolačného skla

 

Obvodové steny existujúcich budov majú tepelné odpory zodpovedajúce obdobiu výstavby. V SR sa používali rozličné obvodové steny z hľadiska konštrukcie a tepelnoizolačných vlastností. Pri neznámej skladbe obvodového muriva je nutné zistiť aj jeho tepelný odpor. Pri odhaľovaní tepelných mostov je okrem termovíznej kamery nevyhnutný aj vlhkomer muriva.

Ak sa v starých budovách použijú tesné okná bez dodatočných izolačných opatrení, potom treba kvôli výrazne zníženej výmene infiltrovaného vzduchu otvárať okná aspoň trikrát denne na viac ako hodinu. V prípade sušenia bielizne už nie je praktické predchádzať plesniam rýchlym vetraním. V tomto prípade je nepravdepodobné, že by sa úspory energie, v ktoré sa očakávalo inštalovaním tesných okien a zároveň zabránením rastu plesní, zhmotnili.

Výpočty [1] potvrdzujú, že vetranie potrebné na predchádzanie plesniam závisí komplexným spôsobom od klimatických podmienok, konštrukcie budovy, rôzneho zaťaženia vlhkosťou v závislosti od používania a sorpčných vlastností vnútorných povrchov. Pri dobre izolovaných vonkajších stenách existujú len malé rozdiely z hľadiska energetických strát medzi nepretržitým vetraním a nárazovým vetraním , aj keď správne zvolené nárazové vetranie je nevyhnutné. Okrem nárazového vetrania by malo byť vždy nepretržité vetranie, ktoré trvalo odvádza vlhkosť. Čím horší je tepelný odpor, tým vyššia musí byť rýchlosť výmeny vzduchu dosiahnutá kontinuálnym vetraním pri rovnakej vlhkosti. Vidno to najmä na výsledkoch starej budovy s rozdielnou tesnosťou okien. Ak sú namontované tesné okná, čo má za následok zníženie výmeny infiltračného vzduchu na 0,1 h⁻¹, zvyšková vlhkosť sa už nedá rozumne odstrániť nárazovým vetraním. To však neznamená nič iné, len to, že sa musí opäť dosiahnuť priemerná výmena vzduchu 0,5 h⁻¹ dodatočnými otvormi alebo že okná musia byť opäť „netesné“ alebo že sa musia prijať iné opatrenia na zabezpečenie nepretržitej výmeny vzduchu. V tejto alternatíve výmena okien nemá racionálny základ.

V prípade záujmu o vyššie uvedené merania, vyžiadajte si cenovú ponuku. (https://mobilab.sk/kontakt/)

Literatúra:

1. Anon.: Merkblatt E-6-3, Rechnerische Prognose des Schimmelpilzwachstumsrisikos, Fraunhofer IRB Verlag, 2023