Aj Vám sa ťažko zatvárajú okná?
Nejeden nový majiteľ nového bytu sa stretne s ťažkým zatváraním ale aj otváraním okien. V návodoch na obsluhu okien o vlastnosti ako je otváracia a zatváracia sila alebo maximálny krútiaci moment nenájdete zmienku, tobôž o maximálnych silách alebo krútiacom momente sily. To, že tesnosť uzatvorenia krídla okna ovplyvňuje jeho podstatné vlastnosti ako je prievzdušnosť a vodotesnosť, je aj experimentálne overené. Samozrejmým by malo byť po montáži odskúšanie zatvárania a otvárania krídla okna alebo dverí. Osobitne je to dôležité u bytov určených pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Z tabuľky je zrejmé, že normy na nich pamätajú! Pamätajú na nich aj výrobcovia okien a dverí? Nie vždy! V praxi sa stretávame so skutočnosťou, že ani pri nadľudskom vynaložení fyzickej sily nie a nie dostať kľučku do správnej zvislej polohy. Nastavenie kovania musí byť také, aby neboli prekročené normové požiadavky (tabuľka). V snahe eliminovať zvýšenú prievzdušnosť alebo aj zatekanie, je snahou výrobcu alebo jeho zástupcu zvyšovať prítlak a tým aj schopnosť riadneho otvorenia krídla okna alebo dverí.
obr.1: Skúška zatvárania sklopného krídla okna
obr. 2: Skúška krútiaceho momentu sily zatvárania krídla okna
Požiadavky na zatváracie (otváracie) sily a krútiaci moment sily:
Prečo je potrebné skúšať vodotesnosť pred odovzdaním stavby?
Vodotesnosť je jedna z mandátových vlastností okien, vonkajších dverí a závesných stien. Mandátové vlastnosti musia byť uvedené vo vyhlásení parametrov výrobcu. Vodotesnosť u okien a vonkajších dverí sa skúša podľa EN 1027 zavedenej do sústavy STN ako STN EN 1027 a vyhodnocuje podľa EN 12208 zavedenej do sústavy STN ako STN EN 12208. Vodotesnosť závesných stien sa skúša v laboratóriu pri statickom tlaku podľa EN 12155 zavedenej do sústavy STN ako STN EN 12155 a klasifikuje podľa EN 12154 zavedenej do sústavy STN ako STN EN 12154. Ďalej môže byť vykonaná skúška podľa ENV 13050 zavedenej do sústavy STN ako STN P ENV 13050 pri nárazovom tlaku vzduchu (tzv. dynamický test). Táto skúška už nie je povinná, môže byť vykonaná na základe špeciálnych požiadaviek. Okrem skúšky v laboratóriu je možné skúšať vodotesnosť závesných stien in situ podľa EN 13051 zavedenej do sústavy STN ako STN EN 13051. Postup podľa tejto normy bol prevzatý do normy na zabudovanie okien do stavby STN 73 3134 na skúšanie pripojovacích škár na vodotesnosť. Po modifikácii postupu je možné túto metódu použiť aj na prípadnú skúšku vodotesnosti zabudovaných okien alebo zasklených stien.
Skúšanie vodotesnosti zložených prvkov musí byť vykonané na zloženom prvku alebo jednotlivých prvkoch. V tomto druhom prípade sa klasifikácia zloženého prvku určuje na základe prvku s horším výsledkom.
obr1: Pohľad na skúšobné zariadenie na skúšky vodotesnosti okien a vonkajších dverí (foto SvF STU Bratislava)
Vodotesnosť je jednou zo základných vlastností okien, vonkajších dverí a závesných stien.
Pre vodu vstupujúcu do konštrukcie otvorovej výplne alebo závesnej steny je dôležité, aby bol zabezpečený cielený odvod vody. Rovnako žiadna voda nesmie prenikať cez spojenia rámov do konštrukcie alebo priľahlých stien. Nakoľko prieniku dažďovej vody cez funkčné škáry okien alebo fasády nemôže byť úplne zabránené, je preto nevyhnutné zabezpečiť dvojstupňové utesnenie bariéry pred dažďom a vetrom. Pritom sa očakáva bezpečné odvedenie vody cez odvodňovacie drážky a otvory mimo konštrukciu okna alebo závesnej steny.
Na to, aby bolo možné zabezpečiť vypustenie všetkej vniknutej vody do konštrukcie, je potrebný teoreticky nárast vodného sĺpca v odvodňovacej drážke. Pritom 10 mm vodného stĺpca zodpovedá 100 Pa tlakového rozdielu medzi drážkou a vonkajším tlakom. Z tohoto dôvodu kľúčovú úlohu hrá konštrukcia tzv. dekompresnej dutiny a odvodňovacích otvorov. Aby mohla voda z funkčnej škáry odtekať, musí dôjsť k dekompresii. Táto dekompresia sa odohráva vo funkčnej škáre. Teda funkciou dekompresnej dutiny je trvalé vyrovnávanie tlaku medzi vonkajším prostredím a prostredím vo vnútri funkčnej škáry. Tým je umožnený odtok zrážkovej vody a kondenzátu zo zasklievacej škáry. Ak by nedošlo k vyrovnaniu tlakov vnútri dutiny, na vodnú hladinu vnútri dutiny by pôsobil veľmi malý tlak vzduchového stĺpca vnútri dutiny (tlak p1) a na spodný povrch vody vnútri dutiny tlak p0, ktorý je spôsobený mnohonásobne väčším stĺpcom vonkajšieho vzduchu a zrážková voda by nemohla z dutiny odtiecť. Ak docielime, že tlak vo vnútri dutiny sa bude rovnať tlaku vonkajšieho prostredia, odtok zrážkovej vody z dekompresnej dutiny bude umožnený hmotnosťou vodného stĺpca. Pôsobenie tlakov na vodu vnútri dekompresnej dutiny je znázornené na obrázku č 1.
Optimálne rozmery dekompresnej dutiny sú šírka 20 mm a hĺbka 15 mm. Z dekompresnej dutiny je voda odvádzaná výtokovými otvormi. Minimálna veľkosť výtokového otvoru je daná kapilárnou eleváciou vody – zamedzením vytvorenia blany v otvore, ktorá by bránila odvetraniu. Norma STN 73 3443 Stavebné práce. Sklenárske práce stavebné. Požiadavky na zasklievanie, odporúča výrobcom a motážnikom tieto otvory vyrábať s rozmermi 200 mm2 na meter. Pri dĺžke polodrážky > 600 mm: minimálne 3 odvodňovacie otvory, dva so stredom maximálne 50 mm od okrajov a jeden v strede.
obr. 2: Vyrovnanie tlaku ako konštrukčný princíp pri dvojstupňovom utesnení okna na bezpečné odvedenie vniknutej vody (1)
kde
g je gravitačné zrýchlenie (9,81 m/s2);
h pôsobiaca tlaková výška v m;
h0 výška vodného stĺpca nad výtokom v m;
p0 tlak vodného stĺpca zvonka v Pa;
p1 tlak vodného stĺpca v drážke v Pa;
ρ hustota (voda 1000 kg/m3).
Skúška vodotesnosti spočíva v trvalom postrekovaní vonkajšej strany skúšobnej vzorky stanoveným množstvom vody za súčasného pôsobenia pozitívneho skúšobného tlaku v podobe po sebe idúcich stúpajúcich tlakových stupňov v rovnomerných intervaloch stanovených prv citovanou skúšobnou normou. Celková dĺžka skúšky je závislá na vodotesnosti skúšobnej vzorky. Pre stanovenie vodotesnosti okien a vonkajších dverí sú stanovené dve metódy (metóda A a metóda B), ktoré sa líšia v sklone vodných trysiek. Výsledkom skúšky je miesto prieniku vody a tlak, pri ktorom prenikla voda skúšobnou vzorkou. Ďalej sa zaznamenáva čas, počas ktorého pôsobil najvyšší tlak pred prienikom vody.
obr. 3: Usporiadanie trysiek pri nechránenom umiestnení okien, v rovnej fasáde (metóda A EN1027)
obr. 4: Usporiadanie trysiek pri chránenom umiestnení okien, v členitej fasáde, lódžií a pod. (metóda B)
Presklená stena umiestnená v plášti budovy alebo závesná stena nie sú výrobkami, ktoré môže byť celý kompletovaný vo výrobnom závode, ale je zostavou súčiastok a /alebo prefabrikovaných jednotiek, ktoré sa stávajú konečným výrobkom, až sú zostavené spoločne na jednom mieste. Presklená stena vo fasáde budovy alebo závesná stena tvoriaca sama o sebe fasádu budovy sú ukotvené na nosnú konštrukciu a zabezpečuje sama alebo v spojení so stavebnou konštrukciou všetky bežné funkcie obvodového plášťa budovy, ale nepreberá žiadne nosné vlastnosti stavebnej konštrukcie.
Presklená stena umiestnená v plášti budovy
obr.5: Riešenia náhrady copilitových presklení
V súvislosti s obnovou bytových domov naberá na intenzite aj výmena obvodového plášťa schodíšť. Nachádzame rôzne riešenia od rôznych firiem na rôznych materiálových bázach. Na kvalite riešenia sa podpisuje jednak návrh tvorený vzťahom samospráva – zhotoviteľ, jednak použitá materiálová báza. V zásade pozorujeme dve riešenia:
1) ponechanie princípu presklenia, keď pôvodné copilitové riešenie presklenia je nahradené
a) metalickou konštrukciou na princípe samonosných priečnikov a stĺpikov- presklených stien;
b) konštrukciou pevných a otváracích plastových okien kotvených do ostenia.
2) nahradenie princípu presklenia, keď pôvodné copilitové riešenie presklenia je nahradené murovanou stenou, v ktorej sú osadené na každom podlaží (alebo medzipodlaží) otváracie okná.
Rôzne riešenia výmeny obvodového plášťa schodíšť vyvolávajú aj rôzne prejavy porúch. Jednou z častých je nevyhovujúca vodotesnosť.
Popis jednotlivých riešení
V prípade náhrady presklenia murovanou stenou s osadeným otváracím oknom je penetrácia vody do interiéru cez otváracie okno jednoznačnou chybou výrobku – okna. Iné už je, ak okno je súčasťou kovovej alebo plastovej konštrukcie. Tu môžu pristupovať ďalšie vplyvy závislé od použitých materiálov a technológie pri montáži. Na okne sa za normálnych okolností musia utesniť tri škáry: škára medzi zasklením a krídlom (zasklievacia škára), škára medzi krídlom a okenným rámom (funkčná škára) a škára medzi okenným rámom a hrubou stavbou (pripojovacia škára). Za prvé dve škáry zodpovedá výrobca okien a utesňujú sa obvykle na základe princípu odvodňovacej (dekompresnej) dutiny. Pri odvodňovacej dutine sa tesnenie vkladá zvnútra konštrukcie. Dutina sa z vonkajšej strany utesní čo najlepšie, utesnenie ale nie je stopercentné. Tesnenie nachádzajúce sa vnútri zabráni malému množstvu preniknutej vody v ďalšom postupe. Voda sa zhromaždí pred tesnením a odvedie sa odvodňovacími otvormi zase von. Ak pri kovovej konštrukcii napr. hliníkovej fasáde boli použité systémové prvky závesnej steny je možné odvedenie zrážkovej vody riešené v dutinách mimo kovovú konštrukciu. Najcitlivejšie na prienik vody do interiéru je konštrukcia zasklenej steny pozostávajúca z kombinácie pevných a otváracích plastových okien, kde jednotlivé prvky nie sú prepojené ako u závesnej steny na metalickej báze. Tu môže dochádzať k penetrácii vody do interiéru kdekoľvek a akýmkoľvek spôsobom.
obr. 6: Ovodňovacie drážky a vetranie; a) odvodňovanie a vyrovnanie tlaku v každom poli; b) odvodňovanie a vyrovnanie tlaku pary len cez stĺpikové profily; 1 – otvor pre odvod vody [1].
Výmeny zasklených stien schodíšť bytových domov sú niekedy sprevádzané narušením odolnosti proti vode. Z viacerých pozorovaní a reklamácií vyplýva, že najzraniteľnejším riešením výmeny obvodového plášťa schodíšť je náhrada konštrukciou zasklenej steny pozostávajúcou z kombinácie pevných a otváracích plastových okien. Preto je na konštruktérovi – výrobcovi, aby riešil vodotesnosť nielen jednotlivých okien poskladaných do zasklenej steny, ale aj zasklenej steny ako celku.
U závesných stien sa v podstate sa rozlišujú dva konštrukčné princípy: roštová (tiež rastrová) a panelová konštrukcia. Pri roštovej konštrukcii je nosná konštrukcia zostavená na mieste stavby so stavebných prvkov, nesúcich prefabrikované nepriehľadné a/ alebo priehľadné výplňové panely. Panelová konštrukcia obsahuje vopred zostavené, vzájomne spojené prvky na výšku jedného alebo viacerých poschodí, vrátane výplňových panelov. V praxi môžu byť aj kombinované konštrukcie (panelovo – roštové) alebo špeciálne [2]. Mandátové vlastnosti závesných stien určuje hEN 13830. Jednou z požadovaných vlastností je aj vodotesnosť. Vodotesnosť závesných stien, ktorú vyhlasuje výrobca vo vyhlásení o parametroch sa zisťuje v laboratóriu podľa EN 12155 a výsledky sa vyjadrujú v triedach odolnosti podľa EN 12154. Na skúšku sa používa podobné skúšobné zariadenie ako na skúšku okien a dverí, ale väčších rozmerov. Principiálny rozdiel oproti skúške okien a dverí je v umiestnení trysiek a ich počte. Pokiaľ pri skúške vodotesnosti okien a dverí sa tieto skúšajú v jednej alebo dvoch rovinách umiestnenia postrekovacej rampy, podľa výšky resp. konštrukcie skúšaného prvku, pri skúške vodotesnosti závesnej steny je raster (mriežka) trysiek pokrývajúci celú plochu skúšaného prvku. Postup skúšky je podobný, po vodných rázoch sa v stanovených časovch rozpätiach a krokoch zvyšuje tlak vzduchu za súčasného postreku povrchu vodou predpísaného tlaku tryskami s plným kúželom paprsku vody. Výsledok skúšky vyjadrujúci tlak vzduchu, ktorému skúšaná vzorka vyhovela sa uvádza ako trieda vodotesnosti. Do tlaku vzduchu 600 Pa sú štyri triedy R4 až R7 a nad 600 Pa sa trieda označuje RExxx, kde xxx je tlak vzduchu, kedy si skúšobná vzorka zachovala vodotesnosť. Vzhľadom k rastrovemu umiestneniu trysiek je možné považovať skúšku vodotesnosti závesnej steny za náročnejšiu ako skúšku vodotesnosti okien a dverí. Preto sa pri realizácii môže stať, že vodotesnosť okien alebo dverí skúšaná podľa noriem EN 1027, nemusí byť zhodná s vodotesnosťou okien alebo dverí zabudovaných v závesnej stene skúšanej podľa EN 12155. Okná v murovaných stavbách sú najčastejšie zapustené v obvodovom plášti, ale okná a dvere v závesnej stene, najmä v roštovej konštrukcii často lícujú s vonkajším povrchom. Nakoľko zostavovanie najmä roštovej konštrukcie na stavbe je náročné na dodržiavanie technológie a pracovnej disciplíny, je v záujme investorov overiť kvalitu práce po ukončení montáže skúškou vodotesnosti na mieste (in situ) podľa EN 13051. Pri skúške na mieste sa na každý priečnik pôsobí prúdom vody z definovaných trysiek a rozostupoch bez tlaku vzduchu. Kvalitu práce ale aj projektu preverí zaradenie prídavného tlaku vzduchu. Ako alternatíva k tlakovej komore podľa EN 12155 sa vnútorný povrch závesnej steny pokrýva polyetylénovou fóliou vytvárajúcou vzduchotesnú komoru. Odčerpanie vzduchovej medzery medzi polyetylénom a vnútorným povrchom závesnej steny sa vykoná sledom skúšobných tlakov podľa EN 12155 až do tlaku zodpovedajúcemu klasifikácii vodotesnosti závesnej steny zistenej v laboratóriu. Tento tlak (podtlak) nesmie byť menší ako 0,25 násobok návrhového zaťaženia vetrom, stanoveného podľa EN 1991-1-1-4 (Eurokódu 1: časť 2.7).
obr.7: Príklady odvodnenia závesnej steny
Odpoveď na otázku prečo si overiť vodotesnosť na zabudovanej závesnej stene je pomerne jednoduchá. Vacnásobným opakovaním pracovnej činností klesá aj pozornosť montážnika. Skoro na každej skúšanej fasáde sme sa stretli s nízkou vodotesnosťou závesnej steny. Príčinami boli porušenia tesnení stĺpikov a priečnikov alebo nedodržanie systémových podkladov pri vŕtaní odvodňovacích otvorov otváracích okien, zámena tesnení a pod. Vzhľadom k častému výskytu chýb pri montáži alebo zámene materiálov sa odporúča pred odovzdaním fasády odskúšať minimálne 1% plochy fasády skúškou vodotesnosti. Ak sa táto podmienka neakceptuje, je veľký predpoklad, že investori budú nepríjemne prekvapení niekedy už pri prvom návalovom dáždi.
Literatúra:
1.Sieberath, U. – Niemoller, Ch.: Komentar zur DIN EN 14351 Fenster und Tueren – Produktnorm, Leistungseigenschaften – Teil 1: Fenster und Aussen tueren ohne Eigenschaften bezueglich Feuerschutz unf/ oder Rauchdichtheit, ift Rosenheim GmbH u. Farauenhofer IRB Verlag, 2008
2. D. Neumann a kol.: Stavební konstrukce II., JAGA GROUP, s.r.o., Bratislava, 2006
3. Puškár, A. – Panáček, P.: Vodotesnosť, OKNOviny 2/2016 s.12
4. Puškár, A. a kol.: Obvodové plášte budov – fasády, Vydavateľstvo Jaga group, Bratislava 2002 s.242
K čomu sú potrebné zasklievacie podložky u okien?
Už v príspevku o príčinách lomu skla sme písali o vadách zapríčinených nesprávnymi zasklievacími podložkami alebo nesprávnym uložením izolačného skla na zasklievaciu podložku. Dodržiavanie podmienok zasklievania zabezpečuje zdôvodniteľnú životnosť zasklenia (EN 14351-1).
Požiadavky na zasklenia sú nasledovné:
- zasklenie nesmie prenášať akékoľvek zaťaženie rámu/konštrukcie;
- zasklenie musí prenášať iba prípadné prevádzkové zaťaženie, ako napr. zaťaženie vlastnou hmotnosťou, vetrom, snehom a prípadne zaťaženie osobami. Prítlačný systém (zasklievacia lišta) môže prenášať zaťaženie späť na rám. Je potrebné zabezpečiť, aby zasklievacie lišty, tesnenia, atď. nevyvolávali nadmerné napätie na okraji, napr. izolačného alebo vrstveného skla;
- zasklenie je podopreté počas životnosti vrátane prepravy a prípadne montáže, to zahŕňa stabilitu rámu a nosnej konštrukcie, pričom preprava vo vodorovnej polohe by mala byť zakázaná bez súhlasu dodávateľa skla;
- je udržiavaná stálosť zasklenia, napr. utesnenie hrany izolačného skla a medzivrstva (medzivrstvy) vrstveného skla sú chránené pred vplyvmi vlhkosti, prieniku vody, prípadne ultrafialového žiarenia, nekompatibility atď.
Funkcie zasklievacích podložiek
Pri podložkách zasklievacích jednotiek sa rozlišuje medzi nosnými a dištančnými podložkami. Majú tieto rôzne úlohy:
■ rozdeľovať alebo kompenzovať hmotnosť zasklievacích jednotiek v ráme tak, že rám nesie zasklievacie jednotky a absorbuje sa ďalšie predvídateľné napätie spôsobené teplotou, prevádzkou atď., aby sa zabránilo poškodeniu sklenených hrán a spojov hrán (zasklievacích jednotiek);
■ odvodenie síl, ktoré vznikajú cez podložky, na profil obklopujúci tabuľu, na kovanie a potom do stavebnej konštrukcie (napr. nosnej konštrukcie, murivo), aby bola zabezpečená funkčnosť zasklenia, okien a dverí;
- udržovať rám obklopujúci sklenú jednotku v správnej polohe;
- zabezpečiť, že povrch skla a sklenené hrany sa v žiadnom bode nedotýkajú rámu;
- nesmie prísť do styku medzi sklom a tvrdými materiálmi (napr. kov na skle).
Pri použití dištančných podložiek sa musí zabrániť skĺznutiu sklených jednotiek. Vzdialenosť medzi základňou drážky a okrajom tabule musí byť tak veľká, berúc do úvahy limitné rozmery spodnej nosnej konštrukcie a zasklenia, aby bolo možné vyrovnanie tlaku pary a odtoku kondenzátu. Pevné a pohyblivé rámy musia byť preto dimenzované tak stabilne, aby tento celkový systém rámu a skla mohol absorbovať účinky trvalo.
Prenos zaťaženia
Sklenené jednotky nesmú spravidla plniť žiadne funkcie spojené s prenosom zaťaženia na krídlo alebo rám okna a dverí. Hmotnosť sklenej jednotky a zaťaženie od klimatických podmienok sa prenáša cez nosné podložky do konštrukcie krídla a rámu okna alebo dverí. V prípade sklených jednotiek, u ktorých sa zaťaženie neprenáša alebo čiastočne iba cez podložky (napr. sklenené jednotky prilepené k rámu), musia sa rešpektovať odporúčania návrhára zostavy výrobku (pozri STN EN 14351-1+A2) Musí byť zabezpečené zabránenie neplánovaného návrhového zaťaženia na sklenené jednotky.
Dištančné podložky dočasne preberajú funkciu nosných podložiek, keď sa mení funkcia (poloha) krídla.
Obrázok 1: Ako podložky fungujú
Triedenie, druhy a vlastnosti podložiek
DP – čelná podložka
LB – dištančná podložka
SB – nosná podložky
Obrázok 2: Funkcie podložky
podložkové mostíky
Na spodnej strane podložkového mostíka sa nachádza kontinuálna vetracia drážka v smere dĺžky podložky. V prípade rovného dna zasklievacej drážky okenného rámu alebo krídla zabzpečujú podložkové mostíky všestrannú kompenzáciu tlaku pary a drenáž pre kondenzát. V závislosti od polohy v krídle plnia úlohu nosných a dištančných podložiek.
materiál
Podložky musia byť trvalo kompatibilné so všetkými materiálmi, s ktorými prichádzajú do styku. Nesmú sa meniť v dôsledku kontaktu s inými materiálmi (napr. zlepením okrajov izolačného skla, medzivrstvou vrstveného skla, liatej živice atď.), vlhkosťou vzduchu alebo inými vplyvmi. Takzvaná migrácia plastifikátora (migrácia) tmelmi alebo okrajovými spojmi atď. môže viesť k zmenám vlastností (napr. modul pružnosti, objem, predĺženie pri pretrhnutí, napätie pri pretrhnutí, plasticita, priľnavosť) materiálov, ktoré sú v kontakte.
Zasklievacie podložky musia byť stabilné pri stálom tlaku a odolné voči starnutiu. V závislosti od zasklenia sa môžu použiť plastové alebo drevené podložky. Na kovové alebo plastové rámy sa odporúča použiť plastové bloky. V drevených konštrukciách je možné použitie drevených podložiek s vlastnosťami uvedenými v norme, ak je zaručené vyrovnávanie tlaku pary.
Funkčné vlastnosti sa musia zachovať počas celej životnosti zasklenia. Podložky nesmú spôsobovať štiepanie na okrajoch skla. Musia byť kompatibilné s tesniacimi materiálmi, tesniacimi profilmi a použitými lepidlami.
drevo
Drevené podložky musia byť zhotovené z impregnovaného tvrdého dreva. Musia byť odolné voči starnutiu a vhodné na zamýšľané použitie. Požadovaná hustota dreva má byť väčšia ako 650 kg/m3. Impregnácia drevených blokov musí spĺňať požiadavky zlučiteľnosti.
Rozmery podložiek:
■ Dĺžka: min. 100 mm
■ Šírka: Zvyčajne o 2 mm širšia ako menovitá hrúbka (celková hrúbka) sklenenej jednotky
Príčiny možnej neznášanlivosti a následky
Ak pri montáži komponentov prídu do styku materiály s rôznym zložením, materiály môžu vzájomne spolupôsobiť. To vedie k tomu, že zložky jedného materiálu prechádzajú do druhého (migrácia) a je tu spôsobená zmena zloženia a tým aj vlastností.
Povinnosť poskytnúť dôkazy
Povinnosť poskytnúť dôkaz vyplýva zo záväzku dodržiavania noriem na skúšanie tesniacich hmôt. Zlučiteľnosť je definovaná takto: „Látky sú navzájom kompatibilné, ak medzi nimi neexistuje škodlivá interakcia “.
Osoba, ktorá ponúka kompletný výrobok, v tomto prípade zasklenie alebo úplne zasklené okno, je zodpovedná za preukázanie zlučiteľnosti jednotlivých kontaktných materiálov. Je potom na ňom, aby od jednotlivých výrobcov požadoval potrebné dôkazy.
Požiadavky na konštrukciu
Dimenzovanie
Obrázok 3: Príklad polohy podložky v zasklievacej drážke
Obrázok 4: geometria podložky
Rozmery podložiek musia byť zladené so zasklievacou jednotkou a rámom.
Šírka podložky
Šírka zasklievacích podložiek (nosných a dištančných podložiek) závisí od zasklenia a nominálnej hrúbky (celková hrúbka) zasklenia. Zvyčajne by mala byť o 2 mm širšia ako sklenená jednotka.
Všetky hrany zasklenia musia stáť na zasklievacej podložke. Toto je jediný spôsob, ako zabezpečiť rovnomerný prenos zaťaženia jednotlivých hmotností všetkých zasklievacích jednotiek. Je potrebné sa vyhnúť šmykovému zaťaženiu hrán tabúľ skla alebo maximálnym namáhaniam (napr. podložky umiestnené pod uhlom).
Dĺžka podložky
Dĺžka nosnej podložky je najmenej 100 mm. Požadovaná dĺžka nosnej podložky závisí od:
■ únosnosti materiálu podložky;
■ tvaru základne zasklenia;
■ hmotnosti zasklenia.
Materiál podložky musí mať dostatočnú pevnosť v tlaku. V prípade veľkoplošného zasklenia nad 10 m2 a/ alebo hmotnosti tabule nad 500 kg sa musí venovať osobitná pozornosť únosnosti zasklievacích podložiek. Výpočet rozmeru pozri STN 73 3443.
Zmeny tvaru podložky, ktoré zhoršujú jej funkciu, nie sú povolené.
Hrúbka podložky
Hrúbka zasklievacej podložky by sa mala zvoliť tak, aby voľný priestor v drážke pod podložkou (vzdialenosť od základne drážky) nebol menší ako 5 mm (bez prekážky vyrovnávaniu tlaku a drenáži pre odvod skondenzovanej vlhkosti) alebo aby bola preukázaná funkčnosť. Hrúbka podložky tiež závisí od hĺbky zasklenia drážky a dištančného rámiku sklenej jednotky.
Výška drážky zasklenia je špecifikovaná v norme a vyžaduje sa, aby zasklievacia jednotka držala bezpečne v ráme a aby bola schopná bezpečne prenášať všetky zaťaženia, ktoré sa vyskytujú na povrchu tabule, cez rám. Minimálne požiadavky na umiestnenie sklenenej tabule v ráme sú uvedené v DIN 18545 a vyžaduje sa ochrana hrán pred škodlivými vplyvmi prostredia (UV žiarenie).
Výška zasklenia podľa DIN 18545 pre izolačné sklo musí byť najmenej 18 mm, minimálna svetlá výška zasklenia podľa DIN 18008 10 mm, aby sa chránilo okrajové spojenie izolačného skla a zabránilo sa tomu, aby dištančný prvok vyčnieval cez okraje zasklievacej lišty alebo sklenených prídržných pásov.
Táto minimálna vzdialenosť je potrebná na ochranu spoja hrán pred škodlivými vplyvmi prostredia (UV žiarenie) a na zabránenie jeho skĺznutiu z konštrukcie v prípade deformácie (napríklad v prípade zaťaženia spôsobeného vetrom alebo rozbitým sklom).
Výška zasklenia je špecifikovaná v DIN 68121 a DIN 18545 a vyžaduje sa, aby zasklievacia jednotka bola pevne uchytená v ráme a aby sa prostredníctvom rámu mohli bezpečne prenášať všetky zaťaženia, ktoré sa vyskytujú na povrchu tabule, do konštrukcie budovy.
Výsledný voľný priestor približne 5 mm je potrebný na správne fungovanie zasklievacej drážky (vyrovnávanie tlaku a drenáž), aby sa zabránilo poškodeniu izolačného skla.
V prípade iných zasklievacích systémov, ako bolo uvedené, sa výška priestoru skla môže líšiť v závislosti od systému. Ak v takýchto systémoch nie sú okrajové spoje zasklievacích jednotiek primerane chránená proti UV žiareniu, musí sa použiť okrajový spoj alebo tienenie odolné voči UV žiareniu (napr. sieťotlač).
Okrajové vzdialenosti
Vypodložkovanie zasklenia závisí od typu otvoru. Ak existujú systémové usmernenia týkajúce sa používania zasklievacích jednotiek výrobcom profilu, musí ich výrobca skla rešpektovať alebo s ním koordinovať postup zasklievania.
Vzdialenosť podložiek od rohov zasklievacej jednotky by mala byť všeobecne asi jedna dĺžka podložky (t. j. približne 100 mm) (obrázok 5).
V prípade dištančných podložiek by minimálna vzdialenosť od rohu skla mala byť 50 mm.
Obrázok 5: Normálne rozstupy podložky
Rozmiestnenie podložiek sa môže vo zvláštnych prípadoch zmenšiť na 20 mm (ale nie menej ako), pričom sa pri konštrukcii rámu a polohe podložky nezvyšuje riziko rozbitia skla.
Obrázok 6: Minimálne rozstupy podložky
Obrázok 7: Maximálny rozstup podložky
V prípade veľmi širokých zasklievacích jednotiek je možné dodržať vzdialenosť približne 250 mm od rohov zasklievacej jednotky. Nosné podložky musia byť umiestnené nad nosným upevňovacím bodom na rámovej konštrukcii. Vzdialenosť 250 mm sa nesmie prekročiť (obrázok 9). Výška zasklenia zasklenia je špecifikovaná v DIN 68121 a DIN 18545 a vyžaduje sa, aby zasklievacia jednotka bola pevne uchytená v ráme a aby sa prostredníctvom rámu mohli bezpečne prenášať všetky zaťaženia, ktoré sa vyskytujú na povrchu tabule, do konštrukcie budovy.
Vyrovnanie tlaku a odtok
Všetky zasklievacie systémy so zúženým priestorom bez tesniaceho tmelu vyžadujú otvory na vyrovnanie tlaku a odvodnenie. Zasklievacie podložky, tesnenia, lepidlá, lepiace pásky a iné materiály nesmú zhoršovať odvetranie alebo drenáž.
Obrázok 8: Odtok
Prostredníctvom otvorov, ktoré sú vhodné v priereze a polohe, sa musí zabezpečiť, aby sa vlhkosť alebo voda, ktorá prenikla do zúženého priestoru, odstránila priamo von. Bránenie odvetraniu alebo odtoku skondenzovanej vodnej pary v drážkach zasklenia môže trvalo poškodiť izolačné sklá s viacerými tabuľami.
Osobitné prípady, ako napr. okenné a fasádne systémy určené na splnenie špecifických požiadaviek proti vlámaniu alebo lepených okenných systémov, pokiaľ ide o trvanlivosť a znášanlivosť materiálu, sa musia koordinovať s poskytovateľom systému, odporúčania návrhára zostavy výrobku (pozri STN EN 14351-1+A2) a výrobcom izolačného skla.
Musia byť splnené tieto minimálne požiadavky:
Otvory môžu pozostávať z kruhových otvorov priemeru najmenej 8 mm alebo štrbín s minimálnymi rozmermi 5 mm x 20 mm.
Podložka nesmie brániť odtoku vody a vyrovnávaniu tlaku. Drážky v základni zľavy musia byť stabilne premostené podložkami. Podložkové mostíky sú potrebné pre hladké povrchy dna zasklievacích drážok. Na zlepšenie vyrovnania tlaku sa odporúčajú ďalšie otvory v hornom rohu drážok rámov krídiel okien najmä v pristoroch so zvýšeným rizikom vzniku kondenzácie (obytné priestory bytových domov a vo vlhkých miestnostiach).
Zodpovedný dodávateľ zodpovedá za trvalé a spoľahlivé vyrovnávanie tlaku a drenáž, ako aj za utesnenie medzi izolačným sklom a rámovou konštrukciou (tesné zasklievacie lišty).
Veľké zasklievacie jednotky
Pri veľkoplošných zasklievacích jednotkách nad 10 m2 a/alebo s hmotnosťou tabule nad 500 kg sa musia použiť dostatočné podložky odolné voči tlaku (vysokopevná podložka). Pevnosť v tlaku v tejto aplikácii nesmie klesnúť pod 5 N/mm2. Výrobca podložiek musí preukázať dostatočnú odolnosť proti namáhaniu v tlaku.
Na rovnomerné rozloženie záťaže na hrane skla by sa mali používať elastické podložky.
Je nutné poznamenať, že vznikajúci povrchový tlak závisí od konštrukcie, konštrukcie podložiek, hrúbok tabule a hmotnosti tabule. Prípustná pevnosť v tlaku závisí od použitého materiálu.
Malo by sa zabrániť zmenám tvaru podložiek, ktoré sú výsledkom zaťaženia a už nezaručujú funkčnosť.
Ak je to potrebné, môže sa dĺžka bloku zväčšiť pri vypodložkovaní veľkých, ťažkých sklených jednotiek, napr. použitím dvoch zasklievacích podložiek za sebou. Aj tu nesmie pevnosť v tlaku klesnúť pod 5 N/mm2.
Na výpočet povrchového zaťaženia sa počíta iba plocha medzi sklenenou hranou a podložkou a skutočná nosná plocha podložky pod hranou skla (STN 73 3443).
Nedostatočný prenos zaťaženia zo sklených jednotiek sa dosiahne v dôsledku naklonených (šikmých) podložiek. Takto vyvolané bodové napätia môžu viesť k rozbitiu tabúľ.
Stabilita a nosnosť podložiek závisí od výberu materiálu a konštrukcie podložky. Môže sa stať, že podložky s rovnakou dĺžkou môžu zaťažovať rôzne hmotnosti. Čím menšia je nosná plocha podložky, tým väčšie je zaťaženie sklenenej hrany. Existujú ďalšie bremená, napríklad nesprávne zarovnanie okrajov skla alebo pravouhlých okrajov skla zvyšujúce riziko rozbitia skla.
V prípade veľkých a ťažkých sklených jednotiek a/alebo sklených jednotiek s presadením sklenených hrán by sklenená hrana mala byť elasticky podopretá pri 60 ° – 80 ° Shore-A. Pod pružným blokom sa má použiť nosný blok vhodný pre sklenú jednotku. Odporúča sa konzultácia s výrobcom bloku o nosnosti bloku.
Odporúča sa, aby sa tento typ zasklenia vykonával s brúsenými hranami. Ak je to potrebné, s výrobcom izolačného skla sa môže dohodnúť, označenie zamýšľaného okraja štítkom (napríklad od celkovej hmotnosti zasklenia od 100 do 150 kg).
Je vhodné poradiť sa s výrobcami podložiek ohľadom prenosu zaťaženia.
Malé sklenené plochy
V prípade malých sklenených povrchov, ktorých sklenené hrany sú menšie ako 50 cm, môže byť normálna výška sklenených drážok 18 mm znížená. Výška sklenených drážok môže byť znížená na 14 mm (zasklenie 11 mm a voľný priestor 3 mm).
V prípade izolačného skla musí byť tmel okrajového tesnenia chránený pred UV žiarením. V prípade voľne stojatého okrajového tesnenia musí byť okrajové tesnenie náležite chránené. Jednou z možností je dizajn s vhodným tesniacim prostriedkom odolným voči UV žiareniu.
Realizácia
Všeobecne
Pri inštalácii podložiek sa uistite, že nosné a dištančné podložky sú namontované priamo a rovnobežne s okrajom zasklenia. Musia sa dodržať okrajové vzdialenosti uvedené v predchádzajúcej časti. Ak existujú závesy a/alebo úchytky, dištančné podložky by mali byť umiestnené blízko týchto súčiastok.
V prípade zasklenia bez tmelu musia byť podložky zaistené proti posunutiu alebo skĺznutiu. Ak sa na tento účel používajú tmely alebo lepidlá, musia byť kompatibilné aj s okolitými materiálmi a nesmú brániť vyrovnávaniu tlaku pary a drenáži.
Podložka musí zaberať celú nominálnu hrúbku (celkovú hrúbku) zasklenia, aby sa zabezpečilo optimálne rozdelenie zaťaženia. Základnou požiadavkou je zodpovedajúcim spôsobom stabilný podklad.
Obr. 9: podložkovanie drevohliníkového okna
V závislosti od systému môže byť potrebné použiť špeciálne vložky do zasklievacích drážok ako základ pod zasklievacie podložky.
Podložkové mostíky sú potrebné pre rovinnú základňu tak, aby bolo zaručené vyrovnanie tlaku a odvodnenie a aby neexistovali žiadne izolované vzduchové medzery.
Obrázok 10: Správna poloha podložky
Zasklievacia drážka bez tesniaceho tmelu musí byť otvorená zvonka a musí umožňovať odvodnenie. Odporúčané vyrovnávacie tlakové a odtokové otvory by mali mať minimálne rozmery f8 mm alebo rozmer štrbiny 5 x 20 mm. Podložky nesmú brániť vyrovnávaniu tlaku.
Obrázok 11: Nesprávna poloha podložky
Pri zasklení vrstveného skla a vrstveného bezpečnostného skla, ktoré sa skladá z viac ako dvoch tabúľ, sa musí použiť podložka s nosnou základňou a elastickým povlakom (napr. 60 ° – 80 ° Shore-A), ktorý môže kompenzovať nerovnosti sklenej jednotky spôsobené výrobou.
Podložky sa nesmú spôsobovať vychýlenie zatváracích tyčí kovania, v dôsledku čoho môžu zaťaženia prenášané na zasklievaciu jednotku viesť k rozbitiu skla.
Pre sklenené jednotky s okrajovým posunom sa odporúča materiál podložky so stabilnou základňou a elastickou podložkou. Odsadenie o viac ako 1 mm na okraji jednotky sa nedá úplne eliminovať (pozri obrázok 13).
Obrázok 12: Prenos zaťaženia [4]
Obr. 12 znázorňuje problém neprimeraného prenosu zaťaženia v dôsledku toho, že zasklievacie jednotky nestoja po celom svojom povrchu. Schematicky je znázornené trojité izolačné zasklenie so skladby 4/12/4/12/4. Tmavosivé oblasti znázorňujú oblasti zaťaženia jednotlivých tabúľ.
Ak je zasklievacia podložka príliš úzka a naklonená (obr. 12b), kontaktná plocha sa zmenší asi o polovicu. Selektívne zaťaženie dvoch vonkajších tabúľ vedie k špičkám napätia a riziku mechanického rozbitia.
Ak sú na zasklievacej podložke len dve tabule ako na obrázku 14 c), musí okrajový spoj vonkajšej tabule znášať zaťaženie celej tabule. Tento spoj nie je však určený pre také zaťaženie, takže môže dôjsť k poškodeniu okrajového spoja a prehýbaniu tabule.
V závislosti od výrobného procesu môže trojité zasklenie spôsobiť presadenie jednotlivých tabúľ. Pri nosnej podložke vzniká problém, že nie všetky tabule stoja na zasklievacej podložke. To vytvára napätie v skle, čo môže viesť k mechanickému rozbitiu tabúľ. Odsadenie hrán by nemalo prekročiť 2 mm pri zodpovedajúcom profesionálnom podložkovaní.
V prípade zasklievacích jednotiek s predsadeným okrajom skla by mal byť okraj skla (podložky s pružnou vrstvou) elasticky podopretý Shore-A pri 60 ° – 80 °. Pod pružnú vrstvou sa musí nachádzať nosná podložka.
Vadám spôsobeným predsadením okraja skla sa môže zabrániť určením úložnej hrany skla počas výroby izolačného skla.
Obrázok 13: Posun okraja izolačného zasklenia s viacerými tabuľami
Literatúra:
- STN 73 3443: 2020 Stavebné práce. Sklenárske práce stavebné. Požiadavky na zasklievanie
- STN EN 12488: 2020 Sklo v stavebníctve. Požiadavky na zasklievanie. Pravidlá na montovanie vertikálneho zasklenia
- Panáček, P: Požiadavky na zasklievanie, OKNOviny® 2/2012, ISSN 1337-8791, s.11
- : Klotzung von Verglasungseinheiten, Technische Richtlinien des Glaserhandwerks, Varlagsanstalt Handwerk GmbH, 8. Auflage 2016
Ako zistiť či ste dostali to izolačné sklo, za ktoré ste zaplatili?
Úvod
Inšpiráciou na tento príspevok bola skutočnosť spojená s návštevou u šťastných mladomanželov, ktorí si kúpili nový dom v satelitnom mestečku blízko Bratislavy. Radosť z nového bývania čoskoro vystriedala mrzutosť spočívajúca v kondenzácii vody na izolačných sklách, nízke akustické vlastnosti okien prievzdušnosť a pocit chladu pri presklených plochách okien. Výrobcovia okien a dverí sa často pri reklamačnom konaní stretávajú s pochybnosťami užívateľov o parametroch dodaných a zabudovaných výrobkov. Vyhlasované parametre okien a vonkajších dverí sa zisťujú v akreditovaných skúšobných laboratóriách podľa platných skúšobných noriem, ktoré cituje harmonizovaná STN EN 14351-1+A2. Po zabudovaní do stavby neexistujú normové metódy a zariadenia na overenie charakteristík uvedených vo vyhlásení výrobcu. Cieľom príspevku bude ako vlastnými silami ešte pred návštevou odborníka si môže vlastník okien a dverí overiť či dostal zabudované to, čo podpísal v kúpnej zmluve alebo je to uvedené vo vyhlásení parametrov.
Izolačné sklo
Väčšinu prv uvedených nedostatkov ovplyvňuje použité izolačné sklo. Stalo sa, že na jednom dome boli zabudované okná a balkónové dvere s osadeným dvojsklom aj trojsklom, vedľa seba bez zdôvodnenia projektom. Je podozrenie, že staviteľ zabudoval rôzne výrobky, s rôznymi vlastnosťami, bez zjavného zdôvodnenia. To, či výrobok je zhodný s harmonizovanou európskou normou STN EN 14351-1+A2 sa preukazuje pomocou označenia okien a vonkajších dverí označením CE. Preto je dôležité, aby označenie CE dostal užívateľ od stavebníka a archivoval ho po celú dobu platnosti záruky. To, či ide o dvojsklo alebo trojsklo rozoznáme pri pohľade na dištančných rámik, či je rozdelený alebo nie a je tam priestor pre stredové zasklenie trojskla. Ten najjednoduchší test, aby sme zistili aký typ zasklenia je u Vás nainštalovaný je nasledovný.
obr.1: Pri trojskle je možné vidieť 3 páry plameňov: Zadný plameň dvojice predného plameňa a predný plameň dvojice zadného plameňa sú zafarbené fialovo. To znamená, že predné a zadné sklenené tabule sú s nízkoemisným povlakom.
Postup:
- Po západe slnka alebo so spustenými roletami držte plameň zapaľovača alebo sviečky blízko svojho okna na strane miestnosti.
- Počet zrkadlových obrazov (zorný uhol trocha sklonený na tabuľu skla) zodpovedá počtu tabúľ vo Vašom okne. Farba odrazených plameňov označuje, či máte zasklenie s nízkoemisným povlakom alebo bez neho.
- S jednoduchým zasklením (inštalované hlavne do roku 1978) vidíte odrazy s dvoma prekrývajúcimi sa plameňmi.
- Pri dvojitom zasklení bez nízkoemisného povlaku (inštalované hlavne medzi rokmi 1978 a 1995) uvidíte dva páry odrazov, celkom štyri plamene (dva blízko seba). Všetky štyri plamene majú rovnakú farbu.
- Pri dvojitom zasklení s nízkoemisným povlakom (inštalovaným hlavne od roku 1995) vidíte dva páry odrazov s celkom štyrmi plameňmi (dva blízko seba). Jeden zo štyroch odrazených plameňov, druhý zo strany miestnosti, je fialový.
- Pri trojitom zasklení (od roku 2004) vidíte tri páry odrazov s celkovým počtom šiestich plameňov (dva blízko seba). Dva zo šiestich plameňov, druhý a piaty zo strany miestnosti, sú fialové.
obr.2 Rozdiely medzi rôznymi typmi skiel
Bohužiaľ takéto testy nemáme na obsah argónu a na vzdialenosti medzi tabuľami skla, ktoré determinujú tepelnoizolačné a akustické vlastnosti izolačného skla. Na presné špecifikovanie týchto parametrov je nutné zavolať si odborníka, ktorý disponuje potrebnými meradlami. Ale o tom už píšeme v iných príspevkoch na tejto internetovej stránke.
Sme certifikované laboratórium
Spoločnosť MOBILab, s.r.o. je od septembra 2019 certifikovaná podľa EN ISO 9001:2015. V roku 2022 naša spoločnosť obhajila platnosť certifikátu aj najbližšie roky, do roku 2025. Čo to znamená v našej činnosti?
Certifikácia je postup, ktorým tretia strana poskytuje písomné ubezpečenie, že výrobok, postup alebo služba sú v zhode so špecifickými požiadavkami. Ide o nezávislé, nestranné a odborné posúdenie (vykonané podľa medzinárodne prijatých pravidiel vzťahujúcich sa na činnosť certifikačných orgánov) zhody (určených znakov a vlastností jednoznačne definovaného výrobku, systému, služby alebo osoby) s požiadavkami deklarovanými v príslušných predpisoch a oficiálne uznanie a potvrdenie tejto zhody.
http://www.snas.sk/index.php?l=sk&p=24
Overujeme príčiny rosenia okien
Povrchová kondenzácia vodných pár nastáva, keď je povrchová teplota zasklenia nižšia ako teplota rosného bodu [1].
Cieľom príspevku je informovať výrobcov, odbornú a aj laickú verejnosť o možnostiach zistenia skutočnej príčiny tejto často reklamovanej vady okien.
-
Užívateľské podmienky
Keď v nedávnej minulosti dochádzalo najčastejšie ku vzniku tejto vady u zdvojených okien z dôvodu nedostatočných tepelnoizolačných vlastností a netesnosti, dnes paradoxne sa týmto nedostatkom stretávame aj u trojskiel, pokiaľ sú v obytných priestoroch vytvorené nevhodné užívateľské podmienky, najmä nadmernou tvorbou vodných pár spôsobených napríklad sušením prádla bez nasledujúceho vyvetrania miestností, pestovaním izbových rastlín a pod. Na posúdenie užívateľských podmienok bola navrhnutá Predbežná technická norma združenia SLOVENERGOokno P-TNZ –1.1/2019: Technické riešenie reklamácie kondenzácie vodnej pary na oknách. Časť 1: Preukázanie vyhovujúcich užívateľských podmienok v obývacom priestore. Ide o prvú zo skupiny troch noriem zaoberajúcich sa technickým riešením reklamácií kondenzácie vodnej pary na oknách. Rozsiahla kondenzácia poškodzuje nielen samotné okná (kovanie, tmely a pod.), ale aj ostatné konštrukcie, ktorými je okno obklopené (parapety, ostenia, drevené podlahy). Počas periodicky opakujúcej sa kondenzácie dochádza k poškodzovaniu týchto konštrukcií, prejavujúcimi sa škvrnami na maľovke až jej opadávaním, hnilobou susediacich drevených obkladov, podláh a pod. Veľmi závažnou a nebezpečnou chybou je výskyt plesní, ktoré sú tiež dôsledkom nízkych povrchových teplôt a kondenzátu na konštrukciách. Plesne sú mimoriadne nebezpečné, pretože priamo ohrozujú zdravie užívateľov bytov. V niektorých extrémnych prípadoch na oknách alebo v drážkach okien, voda nekondenzuje, ale rovno zamrzne.
Kondenzácia vodnej pary. Pre pochopenie kondenzácie na skle okna je vhodné následné vysvetlenie: „Vlhkosť vzduchu je úmerná množstvu vodných pár vo vzduchu. V závislosti od teploty a tlaku sa mení kapacita vzduchu pre vodnú paru.“ Relatívna vlhkosť vzduchu (RH) je pomer medzi aktuálnym množstvom vodnej pary vo vzduchu a maximálnym možným množstvom pri danej teplote a tlaku (pri vyššej teplote je vzduch schopný prijať viac vodnej pary, naopak pri jeho ochladení sa toto množstvo zmenšuje). Tzv. rosný bod je stav, keď vzduch je úplne nasýtený vodnou parou (RH = 100%). Po pridaní ďalšej vodnej pary, alebo po ochladení vzduchu dôjde ku kondenzácii, alebo ak prebytočná vodná para zmení skupenstvo z plynného na kvapalné a objaví sa voda (kondenzát). Základnými dôvodmi pre vznik porúch výskytu kondenzácie na povrchoch stavebných konštrukcií sú:
■ dôsledky parametrov vnútorného prostredia (teplota, vlhkosť, tlak);
■ technické parametre okien a okolitých konštrukcií.
Pretože, ak sme okno vyberali navrhnutými postupmi [3] a dodávateľ nám k dodávke okien poskytol vyhlásenie parametrov a CE označenie [4] nemáme v prvom kroku dôvod preverovať technické parametre okien. O preverovaní technických parametrov okolitých konštrukcií pojednáva ďalšia z ponúkaných Predbežných technických noriem združenia P-TNZ –1.2/2019. Dôveru v dodaný výrobok môže posilniť disponovanie výrobcu Energetickým štítkom združenia SLOVENERGOokno, ktorý dnes nie je viazaný na povinnosť byť členom združenia (obr. 1).
Pre zabezpečenie tepelnej pohody by sa mala priemerná výsledná teplota vzduchu v obytných miestnostiach pohybovať v rozmedzí 21 ± 2 °C, v lete by nemala presiahnuť 26 °C, pričom povrchové teploty by sa nemali od výslednej teploty v miestnosti líšiť o viac ako 6 ± 2 °C. Odporúčaná teplota podlahy je v rozmedzí 17 – 28 ° C. Pre pocit tepelnej pohody je dôležité sledovať aj vertikálne rozloženie teplôt a radiačnej teploty. Z hygienického hľadiska by teplota v miestnosti počas spánku nemala klesnúť pod 16 °C (kvôli zníženiu obrannej schopnosti organizmu voči respiračným ochoreniam), ale pre zníženie rizika kondenzácie je vhodné dodržať požiadavky na hodnoty poklesu výslednej teploty v miestnosti v zimnom období o maximálne 3 – 4 °C podľa spôsobu vykurovania.
Napríklad ak cez deň vykurujeme obytnú miestnosť napr. na 24 °C a v noci znížime teplotu na 16 °C, zníži sa podstatne vďaka ochladeniu vzduchu o 8 °C jeho schopnosť absorbovať vlhkosť, ktorá sa potom ľahšie objaví ako skondenzovaná voda na najchladnejšom povrchu v miestnosti, ktorým najčastejšie býva presklená okenná výplň. Pri relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu 75 % a teplote vnútorného vzduchu 24 °C dôjde ku kondenzácii vlhkosti už pri znížení teploty o cca 4 °C .
Relatívna vlhkosť vzduchu. Vlhkosť v miestnosti je jedným z faktorov, ktoré napríklad na rozdiel od teploty vzduchu dokážeme subjektívne veľmi ťažko pociťovať a hodnotiť. Optimálne hodnoty pre ľudský organizmus sa pohybujú okolo 40%. Návrhová relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu stanovená STN 73 0540-2 je φi = 50%. Vlhkosť je nutné v obytnom prostredí sledovať a upravovať – najjednoduchšou cestou je výmena vzduchu vetraním. Nepriaznivé zdravotné následky môže mať pokles relatívnej vlhkosti v zimnom období na 20% aj menej, ku ktorému dochádza vplyvom vykurovania, rovnako ako zvýšenie vlhkosti nad 60% v ostatných ročných obdobiach. V bežnom živote môže byť vlhkosť presahujúca trvale 60% už nebezpečným faktorom, pretože ak dôjde na chladnejších plochách vnútorných konštrukcií ku kondenzácii vzdušnej vlhkosti, dochádza na vlhkom murive k rastu plesní. V porovnaní s relatívnou vlhkosťou 30 – 40% sa pri tejto relatívnej vlhkosti až dvojnásobne množí počet prežívajúcich mikroorganizmov (Staphylococcus, Streptococcus).
Vetranie. Základným opatrením na zabezpečenie vhodných mikroklimatických podmienok prostredia a dodržanie limitov všetkých ostatných veličín je vetranie – v zimnom a prechodných obdobiach roka samozrejme v spojení s vykurovaním. Všeobecne platí, že kvalita vzduchu v budovách býva vždy horšia ako kvalita vzduchu vonku. Vetranie a prívod čerstvého vonkajšieho vzduchu sú základnými predpokladmi zdravého bývania. Preto je nutné, aby koncept výmeny vzduchu v obytnom priestore bol správne navrhnutý architektom či projektantom, ale súčasne je tiež dôležité, aby bol využívaný a dodržiavaný jeho užívateľmi – a to v ich vlastnom záujme. Odporúča sa miestnosti vetrať 2 – 3 x denne ráno (prípadne na obed) a večer krátkym otvorením všetkých krídel okna na dobu 5 – 10 minút. Počas vetrania nesmie dôjsť k významnému ochladeniu vnútorných stien, aby mohli fungovať fyzikálne podmienky vyplývajúce z Mollierovho diagramu (obr. 3). Je to aj odpoveď na časté námietky „odporcov vetrania“, že predsa v zime je vlhkosť vonkajšieho vzduchu niekedy vyššia ako vlhkosť vo vnútri miestnosti. Ako z grafu na obr. 2 vyplýva, ak do miestnosti „vpustíme“ vetraním studený vlhký vzduch (bod 1 grafu) s teplotou napr. –10 °C a RH = 90 % jeho rýchlym ohriatím prostredníctvom odovzdanej teploty stien miestnosti na teplotu 20 °C, sa okamžite zníži vlhkosť na 10 % (bod 2 grafu) a čerstvý vzduch je pripravený prijať (odobrať) ďalšiu vlhkosť produkujúcu užívateľmi miestnosti (ľudia, rastliny, pranie, vodná hladina akvária a pod). Súčasne je nutné dodržať limitné hodnoty pre koncentráciu CO2 a ďalších plynných zlúčenín. Priemerná hodnota CO2 v priebehu 24 hodín by nemala prekročiť 1000 ppm (1800 mg/m2), najvyššia prípustná okamžitá hodnota, ktorá by nemala byť prekročená počas 24 hodín je 1200 ppm (2160 mg/m³) (WHO/EURO: Air Quality guidelines, 1992). Pre koncentráciu CO2 v interiéri 1000 ppm je nutný prívod čistého vzduchu 30 m³/h.os, u znečisteného vzduchu (najmä v mestách) až 34 m³/h.os. Pre dodržanie nárazovej koncentrácie CO2 do 1200 ppm musí byť minimálna hodnota čistého privádzaného vzduchu 23 m³/h.os, znečisteného vzduchu (najmä v mestách) až 25 m³/h.os. Tieto hodnoty sú dôležité najmä pri dimenzovaní núteného vetrania [5].
Prostredie na posúdenie kvality zabudovaných okenných konštrukcií je definované teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu. Návrhová vnútorná teplota a návrhová relatívna vlhkosť v zimnom období θi v °C, ak sa neuvádza inak, sa stanoví podľa druhu (kategórie) budovy a účelu vnútorného priestoru podľa tabuľky 1 STN 73 0540-3. Na tieto podmienky sú stanovené aj požadované hodnoty súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie a najnižšej povrchovej teploty konštrukcie podľa STN 73 0540-2. Normalizované podmienky vnútorného vzduchu (pre obytné priestory vo vykurovacej sezóne) podľa STN 73 0540-3 sú pri teplote vnútorného vzduchu θai = 20 °C a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu φi= 50%. Na zistenie užívateľských podmienok, v ktorých sa okná používame kalibrované záznamníky teploty a vlhkosti vzduchu, zaznamenávajúce tieto parametre minimálne jeden týždeň. Meradlá musia byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od vykurovacích telies a otvorových výplní, najlepšie v strede meranej miestnosti. Minimálna doba merania je stanovená na jeden týždeň. Na každú obytnú miestnosť sa určí minimálne jedno meradlo teploty a vlhkosti.
Namerané výsledky sa štatisticky spracujú a vypočíta sa horná a dolná hranica intervalu na hladine významnosti 95%. Pred štatistickým spracovaním sa odporúča prepočítať hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu na normovú teplotu 20 °C. Z nameraných údajov je možné so štatisticky vysokou pravdepodobnosťou stanoviť mieru prekračovania normových požiadaviek. Ak sa meraním potvrdí vysoká vlhkosť užívateľského prostredia prekračujúca 50 až 60 % RH po prepočítaní na teplotu prostredia 20°C, nastúpi hľadanie a postupné vylučovanie zdrojov vlhkosti. Pokiaľ sa uvedeným meraním potvrdia vyhovujúce podmienky užívania môžeme pristúpiť k ďalšiemu kroku prevereniu technických parametrov okolitých konštrukcií.
-
Zistenie vplyvu muriva ostení na vznik plesní v okolí okna
Základom určenia vhodnosti muriva, v ktorom má byť alebo už je zabudovaná okenná konštrukcia vychádza z predpokladu, že zabudovanie okennej konštrukcie bude/ je v súlade so zásadami opísanými v STN 73 3134. Podľa literárneho prameňa [6], osadenie okennej konštrukcie z hľadiska vnútorných povrchových teplôt vyhovuje pre rozsah rámových konštrukcií pre súčiniteľ prechodu tepla rámu okna Uf (0,8 až 1,7) W/(m2.K) iba vtedy, ak má murivo (obvodová stena) tepelný odpor R ≥ 1,0 m2.K/W. Preto pred každým posudzovaním kvality zabudovania okna sa odporúča zistiť či tepelný odpor muriva, v ktorom je okno osadené vyhovuje tejto požiadavke.
Tepelný odpor muriva je možné stanoviť výpočtom a meraním. Pri výpočte sa postupuje podľa STN 73 0540. Príklady výpočtu sú uvedené v predmetnej P-TNZ –1.2/2019: Technické riešenie reklamácie kondenzácie vodnej pary na oknách. Časť 2: Zistenie vplyvu muriva ostení na vznik plesní v okolí okna (https://www.slovenergookno.sk/smernice-zdruzenia/). Pokiaľ nemáme dostatočné informácie o skladbe obvodovej steny musíme pristúpiť k meraniu podľa [7]. Meranie predpokladá záznam hodnôt tepelného toku murivom, povrchových teplôt resp. teplôt vonkajšieho a vnútorného prostredia počas 72 hodín. Na skrátenie doby merania je možné použiť dva oproti sebe umiestnené meradla tepelného toku, postup podľa výsledkov výskumu Delftskej univerzity v Holandsku publikované v [8]. Skrátenie je možné až na 4 hodiny pri ustálených teplotách okolia .
-
Zistenie vplyvu zhotovenia pripojovacej škáry na vznik plesní v okolí okna
Kvalita pripojovacej škáry sa podieľa 50% na kvalite zabudovaného okna. Čoraz častejšie sa vyskytuje posudzovanie kvality zabudovaných okien pomocou termovíznych meraní. Túto metódu sa snažia používať súdni znalci a iní majitelia termovíznych kamier. Metóda nadobudla na masívnosti použitia zlacnením termovíznych adaptérov na niektoré smartfóny. Je obecne známou skutočnosťou, že termovízne meranie je kvalitatívna metóda odhaľujúca nepravidelnosti v obálke budovy. Ku výpovednej schopnosti meraní povrchových teplôt na pripojovacej škáre pomocou termovízie je potrebné pristupovať veľmi citlivo a odporúča sa tento spôsob overiť dlhodobým meraním dotykovými teplomermi. V podstate u nepriehľadných konštrukcií je potrebné vážne počítať s tepelnou zotrvačnosťou konštrukcie. Pri jednom z našich posudkov sme porovnali meranie plastových profilov zabudovaných okien, medzi okamžitou teplotou kalibrovanou termokamerou a dotykovými teplomermi za dlhšie časové obdobie (4 hod. v noci), po prepočítaní na normovú teplotu ovzdušia, bol rozdiel v absolútnych hodnotách u dvoch meraných okien zhodný, v neprospech merania záznamníkom teploty. Príčinou je teplná zotrvačnosť profilu. Preto, pokiaľ sú hraničné rozdiely medzi prepočítanou povrchovou teplotou škáry a kritickou teplotou stanovenou normou je nutné počítať s touto skutočnosťou. Menšia tepelná zotrvačnosť je u zasklení, ale rádovo väčšia môže byť u niektorých ťažkých stavebných konštrukcií. Na tento problém bolo poukázané v príspevku [9] a pojednáva o tom aj tretia z predbežných technických noriem združenia P-TNZ –1.3/2019: Technické riešenie reklamácie kondenzácie vodnej pary na oknách. Časť 3: Zistenie vplyvu zhotovenia pripojovacej škáry na vznik plesní v okolí okna, ktorá stanovuje postup merania (https://www.slovenergookno.sk/smernice-zdruzenia/).
-
Zistenie technických parametrov (zabudovaných) okien v stavbe
Zistenie technických parametrov okien zabudovaných v stavbe je určite obťažnejšie ako ich overenie si pred zabudovaním. Preto pred zabudovaním okien väčšieho počtu je odporúčané overenie stability kvality výroby na prvých kusoch z dodaných okien alebo pripravených na expedíciu [3],[10]. Prínosom pre odhalenie príčin kondenzácie vodnej pary je ak investor vlastní vyhlásenie parametrov a CE – označenie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS. U okien a vonkajších dverí musí výrobca (nie predajca) pred uvedením výrobku na trh vydať vyhlásenie o parametroch (pred rokom 2003 vyhlásenie zhody) a na výrobok alebo do sprievodnej dokumentácie dať CE označenie (viď Nariadenie). Vzhľadom na to, že ide o nariadenie, je priama vykonateľnosť nariadenia vo všetkých členských štátoch sa vykonávajú len implementačné opatrenia. Obsah vyhlásenia o parametroch je upravený Nariadením (príloha III). Označenie CE sa pripája na tie stavebné výrobky, pre ktoré výrobca vypracoval vyhlásenie o parametroch. Ak výrobca vyhlásenie o parametroch nevypracoval, označenie CE nesmie pripojiť. Ak výrobcovia pripoja alebo nechajú pripojiť označenie CE, naznačujú tým, že preberajú zodpovednosť za zhodu stavebného výrobku s deklarovanými parametrami, ako aj za zhodu so všetkými uplatniteľnými požiadavkami ustanovenými v nariadení o stavebných výrobkoch a iných relevantných harmonizačných právnych predpisoch Únie, v ktorých sa ustanovuje pripojenie tohto označenia.
V prvom kroku na zistenie technických parametrov (zabudovaných) okien si musíme si byť istí, že sa jedná o výrobok, na ktorý vydal výrobca vyhlásenie parametrov a CE – označenie. Existujú rôzne algoritmy, ktorými i pri nedostatku ďalších informácii od výrobcu je možné sa dopátrať, že ide o výrobok, na ktorý bolo vydané vyhlásenie parametrov a spĺňa ďalšie normové podmienky na fungovanie výrobku. Identifikujeme: stavebnú hĺbku profilov, ich priehyby a zvesenie, druh tesnenia, použité kovanie a rozostupy medzi uzatváracími bodmi kovania, nastavenie prítlaku krídla na rám okna, zatváracia sila krídla okna, presah naliehavky krídla cez rám okna, hrúbku jednotlivých tabúľ izolačných skiel a vzdialenosti medzi sklami, druhu dištančného rámika a pod. Medzi časté vady majúce vplyv na kondenzáciu vodnej pary na zasklení má priehyb tabúľ skla. Priehyb izolačných skiel je porucha, ktorá znižuje tepelnoizolačnú schopnosť v zimnom období, fyzikálna celistvosť plochy zasklenia nie je garantovaná. Deklarované hodnoty fyzikálnych vlastností sa líšia podľa miery deformácie, čím je deformácia väčšia, tým sú horšie tepelno-technické vlastnosti sklenených tabúľ v zimnom období [11]. Priehyb tabúľ skla je často sprevádzaný únikom inertného plynu z medziskleného priestoru. Najznámejšou charakteristickou vlastnosťou izolačných skiel je súčiniteľ prechodu tepla (Ug). Hodnota súčiniteľa prechodu tepla udáva množstvo tepla, ktoré prejde za časovú jednotku jedným m2 dielca pri teplotnom rozdiele vzduchu medzi interiérom a exteriérom 1 Kelvin (K). Mernou jednotkou je W/(m2K). Čím je táto hodnota nižšia, tým je lepšia tepelná izolácia izolačného skla. Stanovuje sa výpočtom podľa STN EN 673. Ak chceme zistiť či zabudované izolačné sklo má deklarovaný súčiniteľ prechodu tepla musíme zmerať hrúbku medzisklenej medzery a zistiť percento naplnenia medziskleného priestoru inertným plynom. Súčiniteľ prechodu tepla je možné na zabudovanom izolačnom skle, alebo skle vyňatom z krídla okna aj pomocou meradla tepelného okna, ktoré sme použili pri zisťovaní tepelného odporu muriva v okolí okna. Máme dobrú zhodu výsledkov merania s použitím chladiacej škatule s meraním v akreditovanom laboratóriu ift Rosenheim (obr.5). Ak poznáme súčiniteľ prechodu tepla izolačným sklom Ug môžeme skontrolovať súčiniteľ prechodu tepla celého okna výpočtom podľa STN EN ISO 10077-1. Ďalšou charakteristikou okna, ktorá nám môže ovplyvňovať vplyv kondenzátu na skle a profiloch okna je zvýšená prievzdušnosť.
Prievzdušnosť je jednou z mandátových vlastností s ktorou sa preukazuje zhoda pri počiatočnej skúške okna. Skúša sa v akreditovanom laboratóriu podľa STN EN 1026. Pokiaľ vylúčime vyňatie okna zo stavby, máme možnosť zatiaľ len aplikovať modifikovaný postup podľa tejto normy. Stanovenie prievzdušnosti okien a dverí sa podľa tejto normy sa vykonáva v laboratóriu na výrobku pevne osadenom v skúšobnej komore. Modifikácia postupu spočíva v tom, že stanovenie prievzdušnosti na zabudovanom okne sa na skúšku využíva celý priestor miestnosti, kde je výrobok zabudovaný, ako je odporúčané v STN 73 3134 „ Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“ z februára 2014 kap. 5.3.1 Vzduchotesnosť, určenej na skúšanie pripojovacích stavebných škár alebo EN 13829 „Tepelné chovanie budov. Stanovenie prievzdušnosti budov. Tlaková metóda“ nazývaný aj „blowerdoor test“, kde sa meria objemový vzduchový tok vyvolaný ventilátorom, spravidla osadením do okenného alebo dverového otvoru, pri tlaku a/alebo podtlaku 50 Pa. Výsledky sa využívajú pri výpočtovom odhade prirodzenej výmeny vzduchu v budove. Zabudované okna podľa tejto metodiky sú skúšané tlakom a podtlakom cez utesnený dverový otvor. Pred skúškou okna sa urobí tzv. „nulový pokus“, kde sa eliminujú vplyvy škár a netesnosti rámu utesneného dverového otvoru, pri prelepených funkčných a zasklievacích škárach z interiéru. Výsledky získané pri tzv. nulovom pokuse sú odpočítané od nameraných hodnôt pri odkrytých pripojovacích a zasklievacích škárach. Ostatné podmienky skúšky (zaťažovací diagram a vyhodnotenie) sú prevzaté z STN EN 1026.
Záver
Zistenie príčin kondenzácie vodnej pary na oknách je komplexnou analýzou okna, jeho okolia a podmienok používania. Naša spoločnosť ponúka vykonanie vyššie uvedených zistení aj ako kooperáciu pre znalcov zapísaných v registri.
Literatúra:
[1] Chmúrny, I.: Tepelná ochrana budov, Jaga group, Bratislava 2003, ISBN 80-88905-27-3
[2] Chmúrny, I.: Kondenzácia na vonkajšom povrchu zasklenia, OKNOviny® 1/2013 s. 2, ISSN 1337-8791
[3] Panáček, P. – Gajdošová, H.: Metodický pokyn pre verejného obstarávateľa / obstarávateľa / osobu …, OKNOviny® 2/2014 s. 8, ISSN 1337-8791
[4] Panáček, P.: Revízia STN EN 14351-2 Okná a dvere. Norma na výrobky, funkčné vlastnosti. Časť 1: Okná a vonkajšie dvere, OKNOviny® 2/2018 s. 19, ISSN 1337-8791
[5] Chmúrny, I. – Panáček, P.: Aj Vám sa tejto zimy rosili okná? OKNOviny® 2/2012 s. 8-9, ISSN 1337-8791
[6] Chmúrny, I. – Puškár, A. – Panáček, P.: Prevencia rizika vzniku plesní v okolí pripojovacej škáry okna, SLOVENERGOokno, o.z. www.slovenergookno.sk, Bratislava 2018, ISBN 978-80-972797-7-6
[7] ISO 9869-1 Thermal insulation – Building elements – In-situ measurement of thermal resistance and thermal transmittance – Part 1: Heat flow meter method (Tepelná izolácia, Stavebné prvky, In–situ meranie tepelného odporu a súčiniteľa prechodu tepla. Časť 1: Metóda meradla tepelného toku)
[8]Rasooli A. et al: A respose factor-based method for the rapid in-situ determination of wall´s thermal resistance in existing build (Metóda založená na responzívnom faktore pre rýchle určenie tepelného odporu steny na mieste v existujúcej stavbe), Energy and Buidings 119(2016) 51-61, www.elservier.com/locate/enbuild
[9] Chmúrny, I.: Overenie rizika vzniku plesní meraním „in situ“, OKNOviny® 1/2018 s. 5, ISSN 1337-8791
[10] Panáček, P.: Otvorové výplne stavieb – výber, kvalita vyhotovenia a zabudovania do stavby, OKNOviny® 1/2018 s. 8, ISSN 1337-8791
[11] Chmúrny, I.: Výsledky merania deformácie izolačných dvojskiel na realizovaných budovách, OKNOviny® 2/2013 s. 11, ISSN 1337-8791
Nová kniha
Podieľali sme sa na tvorbe novej knihy o montáži okien.
Kniha dokumentuje rozličné situácie, ktoré môžu vzniknúť pri výmene okien v existujúcej výstavbe v okolí pripojovacej škáry a zaoberá sa zhotovením pripojovacej škáry pri novej výstavbe. Pri stenách z rozličného obdobia výstavby sa analyzuje riziko vzniku plesní. Parametricky sa uvažujú rámové konštrukcie z rozličnými hodnotami súčiniteľa prechodu tepla Uf.. Dokumentujú sa situácie, pri ktorých je vylúčené riziko vzniku plesní a situácie pri ktorých môže riziko vzniku plesní vzniknúť. Publikácia obsahuje o.i. návody na montáž v okien v rôznych stavebných situáciách a mala by byť v knižnici všetkých, ktorí montujú okná, montáž hodnotia alebo ich montáž plánujú.
Z obsahu:
Požiadavky tepelnotechnickej normy a normy na zabudovanie okenných konštrukcií ■ požiadavky na materiály určené na pripojovaciu škáru ■ poloha okna v ostení z hľadiska minimálnej povrchovej teploty a lineárneho stratového súčiniteľa ■ analýza povrchových teplôt pripojovacej škáry pre obvodové steny z rozličného obdobia výstavby a rozličné rámové konštrukcie dané špecifickými rozmermi a hodnotami Uf ■ špecifikácia podmienok vylučujúcich riziko vzniku plesní ■ špecifikácia situácií po ktorých je možný vznik rizika vzniku plesní ■ kondenzácia vodnej pary – ako ju eliminovať? ■ odporúčané detaily osadenia okna ■ diagnostika kvality vyhotovenia pripojovacej škáry
Knihu je možné si zakúpiť v kníhkupectvách odbornej literatúry alebo prostredníctvom internetovej stránky tu.