Viac ako tretina okien s nedostatkami?
Priateľ, ktorý vie čím sa zaoberám, mi dal výstrižok minuloročných Bratislavských novín s titulkom: Kontrolovali okná, zistili nedostatky. Obsah článku prikladám.
V tejto súvislosti ma napadlo, aký by bol výsledok keby mala možnosť SOI kontrolovať to, čo sa zabudováva do stavby? V marci som riešil sťažnosť vlastníka rodinného domu so zabudovanými zdvižno-posuvnými dverami vedúcimi z obývačky do záhrady. Celú zimu mal pocit neustáleho chladu sálajúceho z izolačných skiel. Nakoľko išlo o izolačné trojsklá bol tento pocit neodôvodnený. Dohodli sme sa, že mu zmeriame súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla (Ug). Nakoľko už v dohodnutom týždni zjavne nastupovala jar a denné teploty sa šplhali nad nulu rozhodli sme sa pre metódu pomocou chladiacich boxov. Ešte sme ani „nezavesili“ chladiace boxy na izolačné sklá a už nám bolo jasné o čo ide. Stačilo zmerať pozíciu nízkoemisného povlaku, ktorý pri deklarovanom súčiniteli prechodu tepla 0,7 W/(m2.K) mal byť na 2 a 5 pozícii (pozri obr. 2) a veľkosť medzisklenej medzery. Opätovne sa objavil výrobca, ktorý nielenže nepoužil nízkoemisný povlak na druhej pozícii izolačného skla, čo nám umožnilo merať aj obsah argónu, ale navyše v tom čase dobre utajovaný výrobca izolačného skla toto izolačné sklo vyrábal v ležatej polohe, čo malo za dôsledok prehnutie skiel. Iste budú pre čitateľa zaujímavé výsledky merania.
Tabuľka č. 1 : Výsledky skúšok skladby zabudovaných IT
|
Vzorka č. |
názov | skladba IT | pozícia povlaku | % naplnenia dutiny Ar | ||
| deklarovaná | nameraná pri okraji | nameraná v strede | ||||
| 1. | pevné krídlo | 4 -12 – 4 – 12 -4 | 4 -11 – 4 – 11 -4 | 4 -8 – 4 – 6 -4 |
5 |
<40 |
| 2. | pohyblivé krídlo | 4 -12 – 4 – 12 -4 | 4 -12 – 4 – 10 -4 | 4 -10 – 4 – 4 -4 | 5 |
<40 |
Z tabuľky je zrejmé, že medzisklená dutina nameraná pri okraji mala len 4 mm oproti deklarovanej 12 mm. Veľkosť medzisklenej dutiny spolu s absenciou mízkoemisného povlaku na 2 pozícii izolačného skla sa podpísali pod nameraný (ale aj vypočítaný) nevyhovujúci súčiniteľ prechodu tepla:
Tabuľka č. 2 – Výpočet normového súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla z ustálených hodnôt
|
miesto merania |
θse [°C] | θsi [°C] | q [W /m2 ] | R [m2.K/W] | Ug, n. [W/(m2.K)] |
| pevné krídlo |
11,6 |
20,3 |
21,0 |
0,41 |
1,71 |
| pohyblivé krídlo |
12,4 |
21,5 |
22,0 |
0,41 |
1,71 |
| priemer |
1,71 |
Vysvetlivky:
θsi, – nameraná ustálená vnútorná povrchová teplota izolačného skla (so zohľadnením odchýlky od etalónu podľa kalibračného certifikátu meradla)
θse, – nameraná ustálená povrchová teplota izolačného skla (so zohľadnením odchýlky od etalónu podľa kalibračného certifikátu meradla)
qi, – nameraná ustálená hodnota hustoty tepelného toku izolačného skla (so zohľadnením odchýlky od etalónu podľa kalibračného certifikátu meradla)
R – nameraná hodnota tepelného odporu izolačného skla po započítaní odporov na oboch povrchoch konštrukcie (tabuľková hodnota)
Ug, n –zistený normový súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla na základe merania pomocou meradla tepelného toku (ISO 9869-1:2014)
Takže oproti deklarovanému Ug=0,7 W/(m2.K) malo izolačné sklo v skutočnosti 1,7 W/(m2.K).
Niekoľko obrázkov z merania:
obr.1: celkový pohľad na meranie súčiniteľa prechodu tepla izolačného trojskla
obr.2 – pozície plôch tabúľ izolačného trojskla
obr.3 – meranie pozície povlaku (pokovenia) IT z exteriéru, rozsvietenie červeného svetla dokumentuje absenciu povlaku
obr.4 – meranie pozície povlaku (pokovenia) IT z interiéru, rozsvietenie zeleného svetla dokumentuje prítomnosť povlaku
obr. 5 – Meranie hrúbky skiel a šírky medzi sklenej medzery meradlom Merlin Lazer
obr. 6 – Meranie hrúbky skiel a šírky medzi sklenej medzery prístrojom Glass Buddy od fy. Bohle
obr. 7 – Meradlo % naplnenia izolačného skla argónom
obr. 8 – Záznamník meradla tepelného toku
obr. 9 – Pohľad na snímače umiestnené oproti chladiacej škatuli, spolu so dotykovými teplomermi z interiéru
Záver
Dvoma nezávislými metódami merania bolo preukázané, že zabudované trojsklá nedosahujú deklarovanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla Ug=0,7 W/(m2.K).
Výsledky merania medzisklenej medzery a percenta naplnenia dutiny argónom preukazujú neplnenie deklarovaných vlastností izolačných skiel. Absencia nízkoemisnéhon povlaku na pozícii 2 (obr.2) umožnila zmerať % naplnenia plynom argónom meradlom, ktorým nie je možné merať naplnenie plynu v trojsklách, kde je nízkoemisný povlak aj na 2 pozícii. Na základe nameraných hodnôt je možné s istotou tvrdiť, že zabudované izolačné trojsklá nedosahujú deklarovanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla Ug = 0,7 W/(m2.K). Výpočtovým programom CALUMEN 2.3.4 od spoločnosti Saint-Gobain-Glass certifikovaným Fraunhofer Institut v Mníchove sme vypočítali podľa EN 673+A1, aké hodnoty Ug dosahujú zabudované izolačné sklá pri absencii jedného nízkoemisného povlaku, bez naplnenia argónom a nameranej jednej medzisklenej medzere 6 mm. Výsledky sú v tabuľke č. 3 .
Meraním tepelného toku podľa ISO 9869-1:2014 a výpočtom súčiniteľa prechodu tepla boli potvrdené výsledky merania obsahu argónu v medzisklaenej medzera a absencie nízkoemisného povlaku, ktoré sa podstatnou mierou podieľajú na tepelnoizolačných vlastnostiach skúšaného trojskla.
Tabuľka č. 3: Vypočítané hodnoty Ug pri rôznej hrúbke osadeného IT plneného vzduchom a s jednou nízkoemisnou vrstvou.
| Skladba IT [mm] |
pevné krídlo 4 -8 – 4 – 6 – #4 |
pohyblivé krídlo
4 -10 – 4 – 6 – #4*) |
| Ug
[W/(m2.K)] |
1,8 |
1,7 |
# – pozícia nízkoemisného povlaku
*) medzisklenú medzeru 4 mm neumožňuje program zadať, preto bola zadaná hodnota 6 mm
Výsledky výpočtu súčiniteľa prechodu tepla programom CALUMEN 2.3.4 veľmi dobre korešpondujú s výsledkami merania.
Aká hodnota Uw
Aká hodnota Uw
Čo ponúknu výrobcovia v SR investorom o štyri roky (po roku 2018)?
Požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, ktoré charakterizujú celospoločenské zámery na použitie energie, sú upravené prepracovaným znením smernice č. 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov, ktoré bolo implementované v Slovenskej republike novelou zákona o energetickej hospodárnosti budov č. 300/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Novelizovaný zákon nadobudol účinnosť od 1.1.2013. Vyhlášku MVRR SR č. 311/2009 Z. z. v plnom rozsahu nahradila vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. z 12. novembra 2012. Touto vyhláškou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [1].
Mottom revidovanej smernice EÚ je cieľ „20-20-20“, vyjadrujúci zámer v roku 2020 dosiahnuť zníženie spotreby energie o 20%, zníženie emisií skleníkových plynov o 20% a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 20% celkovej výroby energie v Európe v porovnaní s rokom 1990. Na dosiahnutie týchto cieľov sú smernicou definované rôzne kroky. Právnou úpravou sa sledujú vedľa hospodárnosti s nakladaním a dostupnosťou rôznych foriem energie aj pozitívne environmentálne vplyvy. Dosiahnuté zníženie spotreby energie ako sekundárneho efektu pri uplatnení požiadaviek v praxi prevádzky a správy budov má viesť ku zníženiu nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.
Dopad na okná
V STN 73 0540-2:2012/ Z1:2016 „Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky“ sa interpretujú niektoré požiadavky na stavebné výrobky vyplývajúce z vyššie uvedenej smernice a zákona. Požiadavky sú vyjadrené súčiniteľom prechodu tepla. V tabuľke 1 sú uvedené maximálne a odporúčané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla pre okná a zasklené steny s uvedením časovej postupnosti ich uplatňovania.
Tabuľka 1 – Požiadavky na Uw okenných konštrukcií
| Konštrukcia/ komponent | Súčiniteľ prechodu tepla W/(m2.K) | |||
| Maximálna hodnota1) UW, max | Normalizovaná (požadovaná) hodnota UW, N | Odporúčaná hodnota UW, r1 | Cieľová odporúčaná hodnota UW, r2 | |
| platné pre budovy postavené | < 2012 | od roku 2013
do roku 2015 |
po roku 2015; do roku 2018 (2020) | verejné budovy po roku 2018 a ostatné po roku 2020 |
| Okná a vonkajšie dvere | 1,70 | 1,40 | 1,00 | 0,60 |
| strešné okná merané (počítané) vo zvislej polohe | – | 1,50 | 1,40 | 1,00 |
Poznámka: 1) Platí pre budovy, na ktorých sa čiastočné stavebné úpravy vykonali v minulosti
Súčiniteľ prechodu tepla okien (Uw) a vonkajších dverí (UD) je jednou z mandátových vlastností s ktorou výrobca okien (vonkajších dverí) vyhlasuje zhodu (od 1.7. 2013 vyhlásenie o parametroch) podľa harmonizovanej EN 14351-1: 2006+A1:2010. Podľa tejto hEN je možné súčiniteľ prechodu tepla zistiť:
a) z tabuliek F1 a F2 uvedených v EN ISO 10077-1 pre podiel rámu na ploche okna 20% alebo 30 %;
b) výpočtom podľa EN ISO 10077-1 alebo EN ISO 10077-1 a EN ISO 10077-2;
c) meraním, metódou teplej komory podľa EN ISO 12567-1 (vertikálne okná) a EN ISO 12567-2 (strešné okná).
Výber spôsobu stanovenia je na voľbe výrobcu, ktorý vyhlasuje zhodu pričom postup podľa bodu c) je referenčnou metódou.
Východiská na výber okna
Hodnota súčiniteľa prechodu tepla okien závisí od rozmeru okna. Referenčnými rozmermi na výpočet súčiniteľa prechodu tepla sú podľa hEN rozmery:
a) (1,23×1,48)m pre celkovú plochu okna £ 2,3 m²;
b) (1,48×2,18)m pre celkovú plochu okna > 2,3 m².
Ani u tých najlepších v súčasnosti známych okenných profiloch a použití izolačného skla s Ug=0,6 W/(m2.K) a dištančného rámčeka izolačného skla Swisspacer Ultimate (ψ=0,029 – 0,031) neexistuje kombinácia vyhovujúca cieľovej odporúčanej hodnote Uw. V periodiku OKNOviny 2/2011 boli publikované príspevky [2], [3] kde ani s izolačnými sklami s Ug = 0,5 W/(m2.K) pri plastových profiloch určených na pasívne domy sa nedosahuje cieľová odporúčaná hodnota. Podobná situácia je aj u drevených okien [4]. Na základe meraní izolačných trojskiel a štvorskiel s profilovým systémom REHAU Geneo PHZ sa podarilo dosiahnuť [5] najnižšie hodnoty súčiniteľ prechodu tepla s izolačným štvorsklom s hodnotami 0,63 až 0,66 W/(m2.K).
Na základe uvedeného, pokiaľ nedôjde k zmene cieľovej hodnoty v norme, považujeme za veľmi aktuálny vývoj nových okenných konštrukcií, najmä:
a) v použití kompozitných materiálov umožňujúcich znížiť pohľadovú výšku rámu okna;
b) pridávanie ďalších tabúľ skla na zlepšenie súčiniteľa prechodu tepla sklenej výplne (napr. štvorsklá alebo zdvojené a dvojité okná s izolačnými sklami) so súčasným zvyšovaním únosnosti krídel okien (napr. zdvojením) závesov; to je otázka pre výrobcov zasklení, či zlepšovať existujúce trojsklá, alebo v určitých vymedzených prípadoch zavádzať výrobu štvorskiel;
c) rozšírenie ponuky doposiaľ v SR nerealizovaných alebo obmedzene realizovaných sklených výplní (Heat Miror, vákuové zasklenia, zasklenia s aerogelom ).
Záver
Najbližšie roky prinesú pre výrobcov profilov, sklených výplní a najmä výrobcov okien nové úlohy, ako sa vysporiadať so splnením uvedených normových požiadaviek. Iste je možné očakávať, že ďalšie roky prinesú vývoj nových typov sklených výplní a rámov a spolu s ďalšou pridanou hodnotou možno aj vyššiu cenu vyrábaných okien. Prínosom môže byť, že po zabudovaní nových konštrukcií okien do nových budov po roku 2020 sa už s veľkou pravdepodobnosťou nebudeme stretávať so súčasnými poruchami vnútorných priestorov budov často dnes pripisovaných novým a vymeneným oknám.
Literatúra
- Sternová, Z.: Tepelnotechnické požiadavky na otvorové výplne vo vzťahu k energetickej hospodárnosti budov, OKNOviny®2/2011, ISSN 1337-8791, s. 1
- Sýs, P.: Požadavky EÚ na snižování energetické náročnosti budov v kontextu otvorových výplní, OKNOviny®2/2011, ISSN 1337-8791, s. 2
- Žúdel, R.: Moderné okno z kompozitných materiálov, OKNOviny®2/2011, ISSN 1337-8791, s. 7
- Puškár, A.: Súčasný stav okenných konštrukcií a predpoklady vývoja, OKNOviny®2/2011, ISSN 1337-8791, s. 6
- Michálek V., Puškár, A., Szabó, D., Chmúrny, I.: Laboratórne meranie okna s izolačným trojsklom a štvorsklom. Zborník z medz. konf. ATF 2014 3-rd Int. Conf. On Applied Technology, Wien, 2014
- Anon.: Reglement und Nachweisverfahren zur Vergabe des MINERGIE®- Zertifikats für MINERGIE®- Modul Fenster, Fachverband Fenster- und Fassadenbranche Kasernenstrasse 4b, 8184 Bachenbülach, Schweiz, 2010
Spoluautor: prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD.
Zistenie Ug in-situ
Izolačné sklá sú v dnešnej dobe neodmysliteľnou súčasťou modernej výstavby. Skladajú sa z dvoch alebo troch tabúľ skla v hrúbkach a druhoch zodpovedajúcich funkčným, mechanickým a estetickým nárokom. Vzdialenosť medzi tabuľami skla, vymedzuje rôzne široký dištančný profil naplnený vysúšacím prostriedkom – molekulovým sitom, ktorý odstraňuje vlhkosť a vyrovnáva tlak v dutine medzi sklami. Obvodové spojenie tabúľ skla a dištančného profilu je zabezpečené adhéznym, trvale plastickým tmelom, vonkajší okraj izolačného skla je po celom obvode utesnený trvale pružným tmelom, ktorý zabraňuje prenikaniu vlhkosti do dutiny. S cieľom zvýšiť tepelnoizolačné vlastnosti sa dutina medzi sklami vypĺňa inertným plynom (napr. argónom, kryptónom). V posledných rokoch došlo k najvýznamnejším zmenám najmä v použití materiálu na dištančný profil. Pôvodné hliníkové rámčeky, už neodporúča STN 73 0540-2: 2012, nahrádzajú ich oceľové, nerezové alebo najnovšie plastové tepelotechnicky zlepšené dištančné rámiky. Tepelnoizolačné vlastnosti izolačného skla sú spochybňované najčastejšie vplyvom zlyhania ľudského (niekedy aj technického) faktora pri ich výrobe, spojeného najčastejšie s únikom inertného plynu. Cieľom príspevku je informovať projektantov a investorov o výsledkoch výskumu zisťovania tepelnoizolačných vlastností izolačného skla po dodaní na stavbu alebo zabudovaní do stavby. Teda overovanie zabudovaných izolačných jednotiek meraním in situ.
Najznámejšou charakteristickou vlastnosťou izolačných skiel je súčiniteľ prechodu tepla (Ug). Hodnota súčiniteľa prechodu tepla udáva tepelný tok (t.j. tepelná strata v zimnom období), ktorý sa šíri jedným m2 dielca pri teplotnom rozdiele vzduchu medzi interiérom a exteriérom 1 Kelvin (K). Mernou jednotkou je W/(m2K). Čím je táto hodnota nižšia, tým je lepšia tepelná izolácia izolačného skla. Aj keď nie je jedinou charakteristickou vlastnosťou izolačného skla, je iste najdiskutovanejšou, ale aj najviac investormi a užívateľmi okien spochybňovanou. Prejavy, ako zvýšená kondenzácia vodnej pary na povrchu skla je často užívateľmi pripisovaná nedostatočnej koncentrácii alebo absencii plynu v medzisklenom priestore. Prispieva k tomu skutočnosť, že sú len veľmi obmedzené možnosti jej priameho merania na reálnom rozmere okna alebo zasklenej steny, či už v laboratóriu alebo na stavbe.
Súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla je možné zistiť výpočtom podľa EN 673 [7] alebo meraním podľa STN EN 674 [8] prípadne STN EN 675 [9]. Ide o meranie vzorky – prototypu daného notifikovanej osobe na počiatočnú skúšku a nie každého jedného dodaného kusa izolačného skla. Harmonizovaná EN 1279-5+A1 ukladá vyjadrovať Ug výpočtom t.j. podľa EN 673. EN 674 alebo EN 675 sa môže použiť len vtedy, ak nie je možné Ug stanoviť výpočtom. Ani jeden z týchto spôsobov nie je použiteľný na konkrétnom výrobku. Výpočet, pokiaľ nevieme aká koncentrácia inertného plynu je v medzisklenom priestore a meranie podľa EN 674 alebo EN 675 z dôvodu obmedzeného rozmeru vzorky (750×750) mm vkladaného do skúšobného zariadenia. Pomocou programu Window 6.3 [1] alebo podklady niektorých výrobcov [6] udávajú, aký súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla (Ug) je možné očakávať pri rôznych koncentráciách plynu. K podobným výsledkom je možné dospieť s voľne dostupným programom Calumen. Problémom zostáva zistenie koncentrácie plynu v medzisklenom priestore pri už zabudovanom okne. Nie bežne dostupné je meradlo koncentrácie plynu. Vlastníme meradlo SPARKLIKE v2, ktorým je možné merať koncentráciu plynu nedeštruktívnou metódou (obr.1). Problémom je meranie koncentrácie plynu v trojsklách alebo farbených izolačných sklách,pre ktoré nie je toto meradlo vhodné. Tu je k dispozícii iba deštrukčná metóda, pri ktorej sa vyberie izolačné sklo z rámu krídla okna, navŕta sa otvor priemeru cca 3 mm a odoberie (odsaje) sa vzorka plynu na analýzu.
Nakoľko súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla je závislý okrem koncentrácie plynu aj od šírky medzisklenej medzery, podmienkou pre úspešné zistenie Ug je schopnosť zmerať šírku tejto medzery. K dispozícii je laserové meradlo na obr.4
 |
 |
| Obr. 1 – prístroj na určenie % -ta obsahu argónu v medzisklenom priestore | Obr. 2 – aplikácia prístroja na určenie % -ta obsahu argónu v medzisklenom priestore |
 |
 |
| Obr. 3 – zistenie existencie nízkoemisného povlaku ID | Obr. 4 –meranie hrúbky skla a medziskleného priestoru ID |
Na zistenie súčiniteľa prechodu tepla nepriehľadných konštrukcií v nestacionárnych podmienkach sa niekedy používa meradlo tepelného toku. Ponúka sa možnosť použiť ho aj na meranie súčiniteľa prechodu tepla izolačných skiel a to najmä v prípadoch ak použitie prv opísaných meradiel nie je možné (napr. farebné sklo, trojsklo, izolačné sklo vo fasáde, kde nie je možné vyňať sklo z rámu a pod.).
POUŽITÁ METÓDA A VÝSLEDKY
Na náš pokus bolo použité meradlo tepelného toku obchodného označenia HUKSEFLUX s výstupom v milivoltoch, ktoré boli datalogerom LI-19 transformované na W/m2 (obr. 5). Z tohto výstupu a merania povrchových teplôt bol vypočítaný súčiniteľ prechodu tepla podľa vzťahu:
/1/
kde Ug je súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla vo W/(m2.K)
vnútorná a vonkajšia povrchová teplota v K
q tepelný tok v W/m2
0,17 konštanta (zahŕňa štandardné odpory pri prestupe tepla v m2.K/W)
Obr.5: usporiadanie skúšky Ug (meradlo tepelného toku)
Ako skúšobné vzorky boli použité zabudované izolačné dvojsklá deklarovanej skladby (4-16-4) mm, kde rozmer 16 mm má medzisklená medzera a rozmer 4 mm hrúbka tabule skla. Izolačné sklá boli zabudované v rámoch okien z PVC-U. Pri každej vzorke bola zmeraná koncentrácia plynu meradlom podľa obr. 1 a 2. Hrúbka medzisklenej medzery a tabule skla sa overila meradlom podľa obr. 4 v strede viditeľnej šírky izolačného skla. Na snímanie povrchových teplôt boli použité snímače fy. AREXX. Pri spracovaní výsledkov merania boli zohľadnené neistoty merania získané z kalibračných listov meradiel. Okná boli zvislé, otváravé štandardných rozmerov s viditeľnými rozmermi skla uvedenými v tabuľke 1.
Tabuľka 1 – Vysledky meraní Ug v závislosti od koncentrácie plynu v ID
| vzorka | viditeľný rozmer ID v cm (šírka x výška) | nameraná koncentrácia Ar [%] | deklarovaná skladba ID [mm] | nameraná skladba ID [mm] | vypočítané Ug podľa [6]
[ W/(m2.K)] |
vypočítané Ug programom CALUMEN II.
[ W/(m2.K)] |
namerané Ug meradlom tepelného toku
[W/(m2.K)] |
| 1 | 43 x 118 | 95 | 4-16-4 | 4-16-4 | nevyp. | < 1,1 | 1,05 |
| 2 | 61×187 | 86 | 4-16-4 | 4-15-4 | 1,172 | ≥ 1,1 | 1,05 |
| 3 | 72×120 | 86 | 4-16-4 | 4-15-4 | 1,172 | ≥ 1,1 | 1,05 |
| 4 | 98×115 | 80 | 4-16-4 | 4-15-4 | 1,189 | neobsahuje | 1,13 |
| 5 | 72×120 | 77 | 4-16-4 | 4-15-4 | 1,198 | neobsahuje | 1,15 |
| 6 | 53×122 | < 40 | 4-16-4 | 4-15-4 | nevyp. | ≤ 1,4 | 1,35 |
DISKUSIA A ZÁVER
Najčastejšie spochybňovanou charakteristikou izolačných skiel je hodnota súčiniteľa prechodu tepla. Na reálne zabudovaných izolačných sklách v oknách boli vykonané merania uvedené v tabuľke 1. Z meraní vyplynula veľmi dobrá zhoda nameraného Ug s koncentráciou argónu. Pre meraný typ izolačného skla je podľa STN EN 673 výpočítaná hodnota 1,1 W/(m2.K). Táto vypočítaná hodnota platí, pokiaľ koncentrácia argónu v izolačnom skle je minimálne 90 ± 5%. Nami namerané hodnoty (vzorka 1 až 3) sú v tomto rozpätí. Takúto hodnotu (zaokrúhlene) je možné dokonca prijať ešte pri koncentrácii plynu 80% (vzorka č. 4). Pri znižovaní koncentrácie plynu je výrazný pokles súčiniteľa prechodu tepla (vzorka č. 5 a 6). Nakoľko meradlo koncentrácie plynu má spoľahlivé výsledky len od koncentrácie plynu 40%, bola do výpočtu podľa EN 673 v programe Calumen II. vložená hodnota pre vzduch (vzorka č.6). Meranie meradlom tepelného toku túto skutočnosť potvrdilo, v izolačnom skle sa nachádza zanedbateľné množstvo argónu. Pritom izolačné sklo bolo montované s deklarovanou hodnotou Ug=1,1 W/(m2.K). Dnes sa už nedozvieme či takto nízka hodnota koncentrácie plynu bola už pri zabudovaní alebo plyn „vyprchal“ počas cca desiatich rokov používania. Na všetkých vzorkách (2 až 5) boli meraním dosiahnuté lepšie hodnoty Ug ako výpočtom napr. podľa Window 6.3 [1]. Takéto výsledky nie sú pri meraní súčiniteľa prechodu tepla častí okien (rámy, sklá) nezvyčajné [4], [5].
Realizovanými overovac9mi meraniami bola preukázaná vhodnosť metódy merania súčiniteľa prechodu tepla izolačných skiel meradlom tepelného toku na reálnych okenných konštrukciách v zabudovanom stave. Teda odporúčanie na použitie meradla tepelného toku na zabudovanom okne rieši problémy, ak sa pochybuje o deklarovaných hodnotách súčiniteľa prechodu tepla zasklenia a je potreba preukázať namerané hodnoty na stavbe.
LITERATÚRA
- Window 6.3 Computer Program for Calculating Thermal Performance of Windows. Lawrence Berkeley Laboratory, 2012
- Chmúrny, I.: Tepelná ochrana budov, Jaga group, Bratislava, 2003
- Puškár, A. a kol.: Okná, zasklené steny, dvere, brány, Vydavateľstvo JAGA GROUP, s.r.o. Bratislava, ISBN 978-80-8076-062-5, 2008
- Panáček, P. – Puškár, A.:Vplyv druhu dreviny na tepelnoizolačné vlastnosti okien. In: DŘEVĚNÁ OKNA, DVEŘE, SCHODY 2012, Sborník přednášek odborného semináře, a 3.02.2012, Brno ČR, Mendelova univerzita v Brne, ISBN 978-80-7375-599-7, 6 s.
- Puškár, A. – Panáček, P. – Szabó, D.: Energeticky úsporné drevené okná a kritická povrchová teplota, In: Zborník Odborný seminář „Dřevěná okna, dveře, schody“, Hranice, 2009
- Pilkington: Das Glas-Habdbuch, Flachglas AG, 1995
- STN EN 673 Sklo v stavebníctve. Určovanie súčiniteľa prechodu tepla (U hodnota). Výpočtová metóda
- STN EN 674 Sklo v stavebníctve. Určovanie súčiniteľa prechodu tepla (U hodnota). Metóda chránenej teplej platne.
- STN EN 675 Sklo v stavebníctve. Určovanie súčiniteľa prechodu tepla (U hodnota). Metóda meradla tepelného toku
Spoluautori: prof Ing. Ivan Chmúrny, PhD. a prof. Ing. Anton Puškár PhD.