FARBA AKO PREDMET SPORU
Farba objektu záleží na jeho fyzikálnych vlastnostiach a na vnímaní pozorovateľa. Z hľadiska fyzikálneho môžeme povedať, že povrch má farbu svetla ktoré odráža. To závisí od zloženia spektra dopadajúceho svetla a od toho ktoré zložky spektra tohto svetla povrch odráža a ktoré pohlcuje as akou intenzitou. Rovnako záleží na uhle pozorovania objektu.
Na určenie farieb existuje viacero farebných atlasov. Najznámejší je Munsellov atlas, ktorý obsahuje farby zoradené podľa tónu farby, čistoty farby a jasu.
Pri práci s farbami je dôležitá jednak voľba základných farieb, jednak spôsob ich kombinovania – miešania.
Rozlišujeme 6 základných oblastí farieb :
fialovú (magenta – M)
modrú (blue – B)
modrozelenú (cyan – C)
zelenú (green – G)
žltú (yellow – Y)
červenú (red – R)
Pomocou týchto základných farieb môžeme vytvoriť väčšinu ostatných farieb. Ak použijeme 3 základné farby: červenú, zelenú a modrú, tak hovoríme o aditívnom RGB modeli (ide o sčítanie intenzít svetelných zdrojov). Pri použití modrozelenej, fialovej a žltej o substraktívnom CMY modeli. Doplnkovými farbami sa nazývajú také dve farby, ktoré po zložení dajú bielu farbu. Doplnkovou farbou červenej je modrozelená (R – C), zelenej fialová (G – M) a modrej žltá (B – Y).
Model RGB
Experimentálne boli zisťované reakcie oka na farby. Ukázalo sa, že v ľudskom oku sú tri typy zrakových buniek, ktoré majú u väčšiny ľudí najvyššiu citlivosť na vlnové dĺžky v rozsahu približne 630 nm (červená), 530 nm (zelená) a 450 nm (modrá). Ľudské oko je najviac citlivé na zelenú, potom červenú a najmenej na modrú farbu. Tomuto spôsobu vnímania sa najviac približuje farebný výstup na RGB monitoroch, kde sú farby vytvárané kombináciou troch základných farieb: červenej, zelenej a modrej. Jedným z najznámejších modelov je preto model RGB.
Tento model používame aj na vyjadrenie farebných rozdielov. Jeho použitie je pre zákazníka zrozumiteľné. Použili sme ho či už pri odlíšení farebných odtieňov skiel alebo okenných profilov. Vo všeobecnosti bol pre oblasť okenných konštrukcií (stavebníctva) prijatý rozdiel do 20%, zdroj: https://www.slovenergookno.sk/wp-content/uploads/2018/12/Posudzovanie-kvality-vyhotovenia-v%C3%BDpn%C3%AD-stavebn%C3%BDch-otvorov.pdf
Vonkajšie povrchy majú byť pozorované pri difúznom dennom svetle, vnútorné povrchy pri dennom svetle alebo pri rovnocennom umelom zdroji svetla kolmo k povrchu (max. odchýlka 30o). Vzhľad vnútorného povrchu sa stanovuje vizuálne, normálnym alebo korigovaným zrakom zo vzdialenosti 3 m, alebo ak to nie je možné 1,5 m z interiéru a 5 m z exteriéru, pokiaľ norma neurčuje inak. Pozoruje sa kolmo na povrch, pri dennom severnom svetle dopadajúcom pod uhlom 45°, ako sa uvádza v odsekoch 14 a 15 STN EN ISO 105 – A01: 2010, alebo pri rovnocennom umelom zdroji svetla. Posudzovateľ pozerá na výrobok plošne, bez upútavania pohľadu na konkrétne miesta pomocou značiek, nálepiek apod. Vzhľad vonkajšieho povrchu sa stanovuje pri uzavretom krídle výrobku. Vzdialenosť jedného metra od povrchu platí len pre výrobky prístupné bežnými komunikačnými cestami (schody, výťahy a pod.). Vonkajšie povrchy sa vždy posudzujú „zo zeme“ pričom sa nemôžu použiť zdvíhacie zariadenia, lešenie, ďalekohľady alebo iné približovacie prístroje.
Pri rôznom názore (spore) sa za „nápadný“ rozdiel považuje, ak nameraný rozdiel voči referenčnému je menší ako 20%. Na určenie „nápadného“ rozdielu sa odporúča využiť merací prístroj (podľa predmetu, leskomer, kolorimeter a pod). Ak nameraný rozdiel voči referenčnému je menší ako 20% rozdiel je „nenápadný“.
