Viac ako tretina okien s nedostatkami?

Priateľ, ktorý vie čím sa zaoberám, mi dal výstrižok minuloročných Bratislavských novín s titulkom: Kontrolovali okná, zistili nedostatky. Obsah článku prikladám.

V tejto súvislosti ma napadlo, aký by bol výsledok keby mala možnosť SOI kontrolovať to, čo sa zabudováva do stavby? V marci som riešil sťažnosť vlastníka rodinného domu so zabudovanými zdvižno-posuvnými dverami vedúcimi z obývačky do záhrady. Celú zimu mal pocit neustáleho chladu sálajúceho z izolačných skiel. Nakoľko išlo o izolačné trojsklá bol tento pocit neodôvodnený. Dohodli sme sa, že mu zmeriame súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla (Ug). Nakoľko už v dohodnutom týždni zjavne nastupovala jar a denné teploty sa šplhali nad nulu rozhodli sme sa pre metódu pomocou chladiacich boxov. Ešte sme ani „nezavesili“ chladiace boxy na izolačné sklá a už nám bolo jasné o čo ide. Stačilo zmerať pozíciu nízkoemisného povlaku, ktorý pri deklarovanom súčiniteli prechodu tepla 0,7 W/(m2.K) mal byť na 2 a 5 pozícii (pozri obr. 2) a veľkosť medzisklenej medzery. Opätovne sa objavil výrobca, ktorý nielenže nepoužil nízkoemisný povlak na druhej pozícii izolačného skla, čo nám umožnilo merať aj obsah argónu, ale navyše v tom čase dobre utajovaný výrobca izolačného skla toto izolačné sklo vyrábal v ležatej polohe, čo malo za dôsledok prehnutie skiel. Iste budú pre čitateľa zaujímavé výsledky merania.

Tabuľka č. 1 :  Výsledky skúšok skladby zabudovaných IT

Vzorka č.	názov	skladba IT			pozícia povlaku	% naplnenia dutiny Ar
		deklarovaná	nameraná pri okraji	nameraná v strede
1.	pevné krídlo	4 -12 – 4 – 12 -4	4 -11 – 4 – 11 -4	4 -8 – 4 – 6 -4	5	<40
2.	pohyblivé krídlo	4 -12 – 4 – 12 -4	4 -12 – 4 – 10 -4	4 -10 – 4 – 4 -4	5	<40

Z tabuľky je zrejmé, že medzisklená dutina  nameraná pri okraji mala len 4 mm oproti deklarovanej 12 mm. Veľkosť medzisklenej dutiny spolu s absenciou mízkoemisného povlaku na 2 pozícii izolačného skla sa podpísali pod nameraný (ale aj vypočítaný) nevyhovujúci súčiniteľ prechodu tepla:

Tabuľka č. 2 – Výpočet normového súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla z ustálených hodnôt

miesto merania	θse [°C]	θsi [°C]	q [W /m2 ]	R [m2.K/W]	Ug, n. [W/(m2.K)]
pevné krídlo	11,6	20,3	21,0	0,41	1,71
pohyblivé krídlo	12,4	21,5	22,0	0,41	1,71
				priemer	1,71

 

Vysvetlivky:

θ_si,       – nameraná ustálená vnútorná povrchová teplota izolačného skla (so zohľadnením odchýlky od etalónu podľa kalibračného certifikátu meradla)

θ_se,      – nameraná ustálená povrchová teplota izolačného skla (so zohľadnením odchýlky od etalónu podľa kalibračného certifikátu meradla)

q_i,         – nameraná ustálená hodnota hustoty tepelného toku izolačného skla (so zohľadnením odchýlky od etalónu podľa kalibračného certifikátu meradla)

R  – nameraná hodnota tepelného odporu izolačného skla po započítaní odporov na oboch povrchoch konštrukcie (tabuľková hodnota)

U_{g, n} –zistený normový súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla na základe merania pomocou meradla tepelného toku (ISO 9869-1:2014)

Takže oproti deklarovanému Ug=0,7 W/(m².K) malo izolačné sklo v skutočnosti 1,7 W/(m².K).

Niekoľko obrázkov z merania:

obr.1: celkový pohľad na meranie súčiniteľa prechodu tepla izolačného trojskla

obr.2 – pozície plôch tabúľ izolačného trojskla

obr.3 – meranie pozície povlaku (pokovenia) IT z exteriéru, rozsvietenie červeného svetla dokumentuje absenciu povlaku

 

obr.4 – meranie pozície povlaku (pokovenia) IT z interiéru, rozsvietenie zeleného svetla dokumentuje prítomnosť povlaku

 

obr. 5 – Meranie hrúbky skiel a šírky medzi sklenej medzery meradlom Merlin Lazer

obr. 6 – Meranie hrúbky skiel a šírky medzi sklenej medzery prístrojom Glass Buddy od fy. Bohle

obr. 7 – Meradlo % naplnenia izolačného skla argónom

obr. 8 – Záznamník meradla tepelného toku

obr. 9 – Pohľad na snímače umiestnené oproti chladiacej škatuli, spolu so dotykovými teplomermi z interiéru

Záver

Dvoma nezávislými metódami merania bolo preukázané, že zabudované trojsklá nedosahujú deklarovanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla Ug=0,7 W/(m2.K).

Výsledky merania medzisklenej medzery a percenta naplnenia dutiny argónom preukazujú neplnenie deklarovaných vlastností izolačných skiel. Absencia nízkoemisnéhon povlaku na pozícii 2 (obr.2) umožnila zmerať % naplnenia plynom argónom meradlom, ktorým nie je možné merať naplnenie plynu v trojsklách, kde je nízkoemisný povlak aj na 2 pozícii. Na základe nameraných hodnôt je možné s istotou tvrdiť, že zabudované izolačné trojsklá nedosahujú deklarovanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla Ug = 0,7 W/(m2.K). Výpočtovým programom CALUMEN 2.3.4 od spoločnosti  Saint-Gobain-Glass certifikovaným Fraunhofer Institut v Mníchove sme vypočítali podľa EN 673+A1, aké hodnoty Ug dosahujú zabudované izolačné sklá pri absencii jedného nízkoemisného povlaku, bez naplnenia argónom a nameranej jednej medzisklenej medzere 6 mm. Výsledky sú v tabuľke č. 3 .

Meraním tepelného toku podľa ISO 9869-1:2014 a výpočtom súčiniteľa prechodu tepla boli potvrdené výsledky merania obsahu argónu v medzisklaenej medzera a absencie nízkoemisného povlaku, ktoré sa podstatnou mierou podieľajú na tepelnoizolačných vlastnostiach skúšaného trojskla.

Tabuľka č. 3: Vypočítané hodnoty Ug pri rôznej hrúbke osadeného IT plneného vzduchom a s jednou nízkoemisnou vrstvou.

Skladba IT  [mm]	pevné krídlo 4 -8 – 4 – 6 – #4	pohyblivé krídlo 4 -10 – 4 – 6 – #4*)
Ug [W/(m2.K)]	1,8	1,7

# – pozícia nízkoemisného povlaku

*) medzisklenú medzeru 4 mm neumožňuje program zadať, preto bola zadaná hodnota 6 mm

Výsledky výpočtu súčiniteľa prechodu tepla programom CALUMEN 2.3.4 veľmi dobre korešpondujú s výsledkami merania.