Ktoré a kde tesniace materiály na okná?

Kvalita vyhotovenia pripojovacej škáry patrí medzi najdiskutovanejšie otázky medzi výrobcami okien. Nedostatočné prilepenie fólie na ostenie, parapet a nadpražie alebo nedostatočná pevnosť lepeného spoja sa správajú tak, ako keby tam fólia nebola. Cez vzniknuté škáry medzi fóliou a ostením, parapetom a nadpražím vniká vodná para k izolačnej PU pene, ktorú táto deštruuje. Vonkajším prejavom sú plesnivé pripojenia okien alebo znížené akustické vlastnosti [1].

Od roku 2010 platí  STN 73 3134. STN 73 3134 platí na stavebné práce súvisiace s návrhom, zhotovením, kontrolou kvality a preberaním zabudovaných (osadzovaných) okenných konštrukcií. Naopak STN 73 3133 „Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy.    Tesniace systémy pripojovacích škár.  Požiadavky a skúšanie“ vstúpila do platnosti 1. februára 2012, sa zaoberá posudzovaním a skúšaním vhodnosti tesniacich systémov.

Pod tesniacim systémom sa v norme rozumie usporiadaný  súbor materiálov (tmely, tesniace pásky a fólie, PUR peny, atď.) v pripojovacej škáre okien alebo dverí tak, aby plnil určené požiadavky.

Základnou požiadavkou kladenou na tesniaci systém je schopnosť odolávať očakávaným pohybom spôsobeným stavbou alebo bežným používaním okien alebo dverí pri zachovaní tesnosti voči prieniku vzdušnej vlhkosti z interiéru, vodným zrážkam z exteriéru a požadovaných tepelno- a zvuko-izolačných vlastností počas celej doby životnosti okna alebo dverí.  V tejto súvislosti všetky použité materiály (systémy) musia mať nasledovné špecifické vlastnosti:

– vzduchotesnosť;
– vodotesnosť;
– elasticita;
– tepelná izolácia;
– difúzny odpor;
– adhézia;
– životnosť a odolnosť UV žiareniu;
– požiarne vlastnosti a
– nebezpečné látky.

obr.1: skladba pripojovacej škáry v zalomenom ostení v mieste tepelnej izolácie použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej pásky a parotesnej fólie

obr.2: skladba pripojovacej škáry v rovnom ostení  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej pásky a parotesnej fólie

obr.3: skladba pripojovacej škáry v zalomenom ostení  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej pásky a parotesnej fólie

obr.4: skladba pripojovacej škáry v rovnom ostení  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej fólie a parotesnej fólie

obr.5: skladba pripojovacej škáry v rovnom ostení  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej fólie a parotesnej fólie so zatepleným vonkajším ostením (min. hr. 3 cm)

obr.5: skladba pripojovacej škáry v zalomenom  ostení vytvorenom dodatočným zateplením budovy  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej fólie a parotesnej fólie

obr.6: skladba pripojovacej škáry v zalomenom  ostení vytvorenom  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej pásky a parotesnej fólie

obr.7: skladba pripojovacej škáry v zalomenom  ostení  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej pásky a multifunkčnej pásky s parotesnou vrstvou

obr.8: skladba pripojovacej škáry na parapete  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej fólie a parotesnej fólie (lôžko pod vonkajším parapetom sa odporúa ukončiť ešte vodonepriepustnou páskou)

Ku každej z uvedených požiadaviek je v norme stanovená skúšobná metóda alebo odkaz na inú normu, ktorá túto obsahuje. Elasticita sa požaduje pri použití tesniacich materiálov plniacich všetky požadované vlastnosti v jednej vrstve. Požadovaná hodnota elasticity je ≥ 25 %. Plnenie požiadavky elasticity sa nevyžaduje pri tesniacich systémoch obsahujúcich tesniace pásky alebo fólie kombinované najčastejšie s iným tesniacim materiálom zabezpečujúcim tepelnú a zvukovú izoláciu. Tesniaci systém musí zabezpečiť  fungovanie pripojovacej škáry v zimnom období v celej oblasti tepelnej pohody vnútorného prostredia podľa STN 73 0540-3.

Odporúčaná hodnota pre: sd  (interiér) je ≥ 7 [m] a sd  (exteriér) ≤ 0,5 [m], ale nie menej ako pomer 3:1.

Dôležité pre interpretáciu vlastností podľa tejto normy je skutočnosť, že stanovené požiadavky musí plniť systém aj po skúške opakovaného otvárania a zatvárania zabudovaných okien vykonanej podľa STN EN 1191 v ráme so skúšaným tesniacim systémom. To znamená, že nestačí ak dodávateľ preukáže vzduchotesnosť alebo vodotesnosť systému bez toho aby ho predtým podrobil cyklickému namáhaniu otváraním a zatváraním krídla dverí alebo okna s počtom 25 000 cyklov otvorenia a zatvorenia okna (dverí).

Výrobca alebo dovozca tesniaceho systému  poskytuje informácie o:
– vlastnostiach a použití;
– uskladnení a doprave;
– požiadavkách na zabudovanie;
– inštrukciách o bezpečnosti pri montáži a používaní.

Difúzia vodných pár a teda aj odolnosť proti nej je vyjadrovaná  v súlade STN EN ISO 12572 faktorom difúzneho odporu, ktorý má označenie μ (mí). Faktor difúzneho odporu vyjadruje, koľkokrát je väčší difúzny odpor príslušného materiálu v porovnaní s kľudnou vrstvou vzduchu pri rovnakej hrúbke a teplote. Faktory difúzneho odporu bežných stavebných látok udáva STN 73 0540-3. Iným podobným vyjadrením odolnosti difúzie je tzv. difúzna ekvivalentná  hrúbka vzduchovej vrstvy označovaná sd [m]. Táto podľa prv citovanej STN EN ISO 12572 vyjadruje hrúbku vrstvy kľudného vzduchu, ktorá má rovnaký difúzny odpor ako skúšobná vzorka.

Tabuľka 1:  Zoradenie tesniacich materiálov dostupných v SR podľa difúznej ekvivalentnej hrúbky sd [m]

exteriér sd ≤0,5(m) interiér sd ≥7(m)
okenná fólia eko exteriér (SOUDAL) sd =0,07(m) illbruck TP 652 illmond Trio+ sd =15(m)
okenná fólia eko exteriér UV+12 (SOUDAL) sd =0,07(m) fólia TwinAktiv RH=50% sd =7(m)
Kompresná páska (expanzná) TL07.23 (DenBraven) sd < 0,5(m) ISO bloco one (PUR páska) sd >25(m)
 Predstlačená páska ISO BLOCO 600 (ALLMEDIA) sd ≤ 0,5(m) pri 50 mm šírke EPDM interiér butyl+kaučuk sd =75(m)
fólia ISO CONNECT CX EXTERIÉR sd =0,05(m) okenná fólia eko INT (SOUDAL) sd =53(m)
fólia ISO CONNECT FD Complete EXTERIÉR sd =0,05(m) fólia ISO CONNECT CX INTERÉR sd =40(m)
fólia FETRIM 20 (SIGA) sd =20(m)
fólia ISO CONNECT FD Complete INTERÉR sd =39(m)
ISO butyl int. okenná fólia sd = 400(m)
okenná fólia eko INT ALU (SOUDAL) sd =550(m)
ISO ALU INT okenná fólia interiér  sd = 1250(m)

obr.9: neodporúča sa celý obvod exterierovej pripojovacej škáry olepiť EPDM fóliou. Vhodné je EPDM fóliu použiť ako lôžko pod parapet okna

 

Kvalita PU – pien

V súčasnosti sa stretávame so širokou ponukou rôznych druhov PU – pien. Nie všetky sú vhodné na montáž okien a dverí. Čo sa očakáva od PU – pien [2]?

Sú to predovšetkým úžitkové vlastnosti ako:
– výborné tepelné a zvukové izolačné vlastnosti;
– výborná lepivosť a spojovacia schopnosť;
–  preverená zdravotná nezávadnosť;
– ľahká manipulácia a použitie.

Základnou surovinou pri výrobe ľahčených PUR hmôt je vedľa základných surovín i voda.

Mechanizmus  vytvrdzovania spočíva v tvorbe polyméru, keď suroviny z plechovky spolu reagujú vzniká  polyuretán a reakciou s vodou vzniká mimo iného CO2 (nadúvadlo). Hnacie médium rozptýlené v surovinách spolu s CO2 napeňuje vznikajúci polyuretán.  Vlhkosť, teplota, vlhčenie podkladu a vlhčenie vytvrdzujúcej  peny majú priamy vplyv na kvalitu tuhej peny, jej homogenitu a rýchlosť procesu vytvrdzovania PU-pien!

Postup: Suroviny v plechovke dôkladne pretrepeme, obal otočíme ventilom dole, stlačíme ventil a tlak hnacieho plynu vytlačí obsah z obalu. Suroviny opúšťajú pod tlakom plechovku a ihneď začínajú reagovať. Pri uvoľnení tlaku sa médium nadúva – vzniká pena. Súčasne sa reakciou s vlhkosťou sa vytvorí CO2 , ktorý rovnako pôsobí ako nadúvadlo. Vzniknutá polyuretánová pena postupne tuhne – vytvrdzuje. Bubliny peny obsahujú cca 80% hnacieho média a 20% CO2.

Rýchlosť tuhnutia peny a rast objemu plynov majú vplyv na rast objemu peny i po zatuhnutí povrchu –  tento jav sa nazýva postexpanzia. Rýchla priepustnosť plynu cez steny naopak umožňuje uvoľnenie tlaku plynov a spolu s nedostatočne vytvrdnutou štruktúrou ovplyvňuje následné uvoľnenie tlaku a dochádza k  zmršťovaniu vytvrdnutej PU – peny.

Čím je postexpanzia a zmršťovanie väčšie, tým je pena nekvalitnejšia !

obr.10: Pri neuváženom hromadení PU- peny napríklad pri pripojovacích škárach, ktorých hrúbka je väčších ako 3 cm môže vznikať vnútri peny nevytvrdená hmota

obr.11: PU- pena s postexpanziou (vpravo)

Vo výslednom hodnotení treba dohliadať na kvalitu použitých materiálov. Pre kvalitné utesnenie je treba používať PU peny s minimálnou postexpanziou a minimálnym zmršťovaním počas celej doby životnosti.

Technické vlastnosti PU – pien:
– nízka hustota –  napr. vytvrdnuté 1K peny cca 22-25 kg/m3;
– vysoká priľnavosť k rôznym druhom podkladových materiálov – mimo PP, PE, Teflon – vlhčenie ju zvyšuje;
– veľmi dobré kohézne vlastnosti (vnútorná pevnosť);
– výborné tepelnooizolačné a zvukotesné vlastnosti;
– veľmi dobré vyplňovacie schopnosti;
– vytvrdzovanie vzdušnou vlhkosťou;
– ľahko pretierateľné;
– vodoodpudivé, v prípade stáleho zmáčania vodou dochádza však k absorpcii vody.

Pripájacia škára a musí byť čistá, bez mastnoty, prachu a nesúdržných častíc. Pred samotnou aplikáciou je potrebné podklad navlhčiť pomocou rozprašovača vody a pokračovať vo vlhčení i v priebehu vytvrdzovania. Získame tým lepšiu priľnavosť, rovnomernú štruktúru buniek (bez dier) = homogenita = kvalitnejší výsledok.

Doporučenia pred aplikáciou:

aplikačná teplota letnej peny:  +5°C až +30°C; zimnej  peny do  cca – 12°C !

Teplota obsahu plechovky pred aplikáciou by mala byť od +15°C do + 30°C  (studenú penu temperujeme vo vlažnej vode = rýchlejší ohrev, lepšia extruzia). Pred aplikáciou penu dokonale „pretrepeme“  cca 30 x. Peny nie sú odolné UV žiareniu, preto je nutné povrchové krytie tmelom, náterom alebo inými zakrývacími materiálmi.

Literatúra:

  1. Panáček, P.: Tesniace systémy pripojovacích škár, SLOVENERGOokno®, OKNOviny®, 2/2012 s.12
  2. Molnár,P.: Kvalita a aplikácia PU-pien, SLOVENERGOokno®, OKNOviny®, 1/2011 s.6

Na čo má nárok kupujúci okna alebo dverí?

Jednoduchá odpoveď. Na včasne dodaný výrobok bez vád a s vlastnosťami uvedenými v kúpnej zmluve,  súvisiacich technických normách a predpisoch. Čo ak mu takýto výrobok nie je dodaný? V súčasnosti v SR neexistuje mechanizmus, ktorý by pomohol vytriediť výrobcov a predajcov kvalitných okien od  tých menej kvalitných. Nariadením EK a zákonom SR určené vyhlasovanie parametrov a označovanie CE nebolo a ani nebude kritériom kvality v najširšom slova zmysle.

Dňa 25. marca 2014 bol Národnou radou SR schválený nový zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej len „Zákon”), na základe ktorého došlo s účinnosťou od 13. júna 2014 k významným zmenám v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Novoprijatý Zákon nahrádza zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom reflektuje na novú európsku legislatívu. Hlavným účelom prijatia novej právnej úpravy bolo najmä zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, posilnenie právnej istoty vo vzťahoch medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi a snaha o elimináciu spoločensky nežiaducich faktorov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, t. j. zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutej a uzavretej výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, prípadne zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Zmeny, ktoré novoprijatý Zákon prináša, sa prejavujú najmä v rozšírení povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi, v prísnejších požiadavkách na informačné povinnosti predávajúceho, v zjednodušenej možnosti spotrebiteľa uplatniť si právo odstúpiť od zmluvy a v regulácii tzv. predajných akcií s cieľom zamedzenia nekalých obchodných praktík predávajúcich zameraných na zraniteľnejšie skupiny spotrebiteľov, najmä seniorov.

Hlavné zmeny v praxi:

  1. Rozšírenie okruhu informačných povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho spočíva v jasnom a zrozumiteľnom informovaní spotrebiteľa najmä o:
  • hlavných vlastnostiach tovaru alebo charaktere služby (v rozsahu primeranom použitému prostriedku komunikácie a tovaru alebo službe);
  • obchodnom mene a sídle (alebo mieste podnikania predávajúceho);
  • dôležitých kontaktných údajoch na predávajúceho (najmä telefónne číslo predávajúceho, adresa elektronickej pošty, prípadne číslo faxu);
  • adrese predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej predávajúci koná, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu tovaru alebo služby, podať sťažnosť alebo iný podnet;
  • celkovej cene tovaru alebo služby (vrátane DPH, iných daní, nákladov na dopravu, dodanie a iných nákladov a poplatkov);
  • cene za použitie prostriedkov, ktoré je možné využiť na účely uzavretia zmluvy, ak ide o číslo služby so zvýšenou tarifou;
  • možnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj o podmienkach uplatnenia tohto práva.
  1. Predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy zo siedmich pracovných dní na štrnásť kalendárnych dní, pričom spotrebiteľ si bude môcť uplatniť právo odstúpiť od zmluvy jednoduchším spôsobom, a to prostredníctvom formulára, ktorý je predávajúci povinný spotrebiteľovi poskytnúť pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku.
  2. Zavedenie povinnosti predávajúceho získať výslovný súhlas spotrebiteľa s tým, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu. V prípade, ak by bolo pre odoslanie objednávky nutné stlačiť tlačidlo alebo aktivovať nejakú podobnú funkciu, takéto tlačidlá, prípadne funkcie musia byť označené ľahko čitateľným spôsobom, a to slovným spojením „objednávka s povinnosťou platby“, prípadne inou jednoznačnou formuláciou vyjadrujúcou povinnosť platby za objednávku spotrebiteľom. V prípade, že by povinnosť predávajúceho zabezpečiť výslovný súhlas spotrebiteľa so zaplatením ceny nebola splnená alebo by bola spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu, spotrebiteľ by v takom prípade nebol povinný cenu zaplatiť.
  3. Zákon vyžaduje na uzavretie zmluvy písomnú formu. Po uzatvorení zmluvy so spotrebiteľom je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie, ktoré musí byť (i) v prípade uzatvorenia zmluvy na diaľku, na trvanlivom nosiči, pričom toto potvrdenie musí obsahovať informácie uvedené v Zákone, a (i) v prípade uzatvorenia zmluvy mimo prevádzkových priestorov v listinnej forme alebo so súhlasom spotrebiteľa aj na inom trvanlivom nosiči.
  4. V prípade, ak predávajúci kontaktuje spotrebiteľa s ponukou na uzavretie zmluvy telefonicky, je predávajúci povinný na začiatku každého telefonického rozhovoru oznámiť spotrebiteľovi svoje identifikačné údaje (alebo identifikačné údaje osoby, v mene ktorej sa rozhovor uskutočňuje), obchodný zámer telefonickej komunikácie, a ak ide o odplatnú zmluvu, aj informáciu o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za tovar alebo službu (alebo uhradiť iné náklady a poplatky). K uzavretiu zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom, ktorej náležitosti boli dohodnuté počas telefonického rozhovoru (z podnetu predávajúceho), dôjde doručením písomného súhlasu spotrebiteľa s dohodnutým obsahom návrhu, predávajúcemu. Povinnosť uzavrieť zmluvu písomnou formou je splnená aj v prípade, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby (spotrebiteľa), ktorá právny úkon urobila.
  5. Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie bude oprávnený nezverejniť písomné oznámenie organizátora o uskutočnení predajnej akcie v prípade, ak organizátor predajnej akcie alebo predávajúci, ktorý je štatutárnym orgánom alebo spoločníkom v spoločnosti organizujúcej predajnú akciu, je nedôveryhodnou osobou (t. j. osobou, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá organizovala predajnú akciu, počas ktorej došlo k závažnému porušeniu zákona). Touto zmenou sa má prispieť k zamedzeniu agresívnych a nekalých praktík na predajných akciách.

V SR platia normy, v ktorých sú uvedené požiadavky na okná z hľadiska kvality materiálu, technologického opracovania alebo povrchovej úpravy, ale bežne sa nestretávame, aby výrobca alebo predajca sa k dodržaniu týchto kvalitatívnych požiadaviek v zmluve zaväzoval! Dokonca niektorí predajcovia odmietajú akúkoľvek zmluvu so spotrebiteľom spísať . Nakoľko tlak na kvalitu vyhotovenia okien a dverí nevie urobiť štát a ani rôzne certifikačné postupy nezávislých certifikačných orgánov, je na spotrebiteľoch, aby vyvinuli zvýšený tlak na výrobcov a predajcov, aby došlo k očakávanej selekcii.

Preto odporúčania sú nasledovné:

      1. Kupujte okná a dvere na základe vzoriek. Výrobca alebo predajca, ktorý nemá vlastnú vzorkovňu, kde by mohol ukázať výrobok, o ktorý má spotrebiteľ záujem, je podozrivý! Vzorka je záväzkom predajcu, že aj dodaný výrobok bude vyhotovený tak, ako bol predstavený spotrebiteľovi vo vzorkovni.
      2. Trvajte, aby na výrobok a jeho montáž bola predajcom vyhotovená zmluva, v ktorej sú uvedené odvolávky na technické normy, ktoré má výrobok spĺňať a vzorku, ktorú predstavil spotrebiteľovi vo svojej vzorkovni. Odvolávky v zmluve majú byť nielen na harmonizovanú EN, podľa ktorej má vyhotovené vyhlásenie o parametroch a označenie CE, ale aj na národné (dobrovoľné) normy, v ktorých je uvedená prevažná časť kvalitatívnych požiadaviek na výrobok. Pomôže to úspešne zavŕšiť prípadnú reklamáciu a odstránenie vád!
      3. Dokumentujte! Foťte si výrobok pred montážou a počas montáže vrátane obalov použitých pomocných materiálov, pomôže to dodatočne identifikovať možné príčiny vád na hotovom výrobku. Čiastočne tým nahradíte technický dozor, ktorý robí združenie pre veľkých investorov.
      4. Svoje skúsenosti publikujte na sociálnych sieťach. Pomôžete tým ostatným!

    Zoznam platných noriem vzťahujúcich sa na okná a dvere (a ktoré by sa mali byť citované v kúpnych zmluvách):

    Označenie Triediaci znak Názov Vydanie
    STN 74 6101-1 74 6101 Drevené okná. Časť 1: Základné ustanovenia, rozmery, požiadavky 1.5.2005
    STN 74 6401 74 6401 Drevené dvere. Základné ustanovenia (konsolidovaný text vrátane zmien) 27.12.1977
    STN EN 14351-1+A2 74 6180 Okná a dvere. Norma na výrobky, funkčné charakteristiky. Časť 1: Okná a vonkajšie dvere 1.4.2019
    STN EN 14351-2 74 6180 Okná a dvere. Norma na výrobky, funkčné charakteristiky. Časť 2: Vnútorné dvere 01.11.2019
    STN 74 6210 74 6210 Okná z plastu a kovu. Základné ustanovenia, rozmery, požiadavky 1.2.2014
    STN 74 6550 74 6550 Kovové dvere otváracie. Základné ustanovenia 8.5.1985
    STN 74 6406 74 6406 Zárubne z dreva. Požiadavky a skúšobné metódy 1.7.2005
    STN 74 6501 74 6501 Zárubne dverí. Zárubne z ocele. Štandardné obvodové zárubne 1.2.2014
    STN 73 3134 73 3134 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie 1.2.2014
    STN EN 1530 74 6477 Dverové krídla. Všeobecná a miestna rovinnosť. Triedy tolerancií 1.10.2001
    STN EN 1529 74 6497 Dverové krídla. Výška, šírka, hrúbka a pravouhlosť. Triedy tolerancií 1.12.2001
    STN EN 12217 74 6476 Dvere. Ovládacie sily. Požiadavky a klasifikácia 1.2.2005

    obr.1: Vzorkovňa (schowroom) spoločnosti ALUPLAST s.r.o. Prievidza (výrobca plastových a hliníkových okien a fasád)

  1. obr.2: Vzorkovňa (schowroom) spoločnosti MINTAL s.r.o. Sielnica (výrobca drevených okien)

obr.2: Dobré a zlé vyhotovenia okien a dverí

 

  1. Záver, alebo ako postupovať pri reklamácii?
  2. Najprv musíte uplatniť písomnú reklamáciu voči podniku, ktorý Vám výrobky namontoval. Adresa je na doklade o kúpe výrobku, zmluve a pod. V reklamácii opíšte vady tak, ako sa Vám na výrobkoch prejavujú. Po uplatnení reklamácie je predávajúci alebo určená osoba povinná Vás poučiť o Vašich právach (oprava alebo výmena tovaru, zľava alebo vrátenie peňazí), následne určiť spôsob vybavenia reklamácie a to buď ihneď, v zložitých prípadoch do 3 dní, v odôvodnených prípadoch do 30 dní. Po určení spôsobu vybavenia sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch aj neskôr, maximálne do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie spotrebiteľom. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie môžete odstúpiť od zmluvy alebo máte právo na výmenu výrobku za nový. Podľa § 7 ods. 6c) zákona nemožno odstúpiť od zmluvy pri predaji tovaru zhotoveného podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, tovaru vyrobeného na mieru alebo tovaru určeného osobitne pre jedného spotrebiteľa. Takýmto tovarom môžu byť napríklad okná, ak sa nepreukáže neplnenie zmluvných podmienok, najmä mandátových vlastností, na ktoré bolo vydané vyhlásenie o parametroch.Všeobecne sa odporúča v prípade nejasnosti s formou reklamácie obrátiť sa na spotrebiteľské centrá uvedené na zozname na stránke Ministerstva hospodárstva.

    http://www.mhsr.sk/kontakty-na-spotrebitelske-zdruzenia/144293s

    Podľa odozvy našich zákazníkov, niektoré tieto štátom dotované centrá obecne radia zmierlivý postup voči predajcovi alebo výrobcovi.

    Ak ste uplatnili reklamáciu do 12 mesiacov od kúpy, môže ju predávajúci zamietnuť len na základe  odborného posúdenia. Náležitosti odborného posúdenia určuje zákon o ochrane spotrebiteľa (§18). Bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od Vás vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Predávajúci je povinný Vám poskytnúť kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie (v prípade zabudovaných výrobkov samozrejme výrobok nemožno zaslať, ale takéto posúdenie si objednať). Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe (objednané posúdenie), náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak sa odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môžete reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie.

    Odborné posúdenia robia odborné organizácie a znalci. V prípade záujmu naša spoločnosť vie pre svojich zákazníkov znalecké posúdenie sprostredkovať. Avšak je nutné počítať s viac nákladmi. Podľa našich skúseností súd pripustil svedectvo aj nie znalca zapísaného v registri s úspešným výsledkom pre nášho zákazníka. (Znalci zvyčajne nedisponujú takým meracím zariadením ako naša spoločnosť.)

    Zákon ukladá predávajúcemu uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť. Predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať Vám potvrdenie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom e-mailu, predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie; potvrdenie o uplatnení reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom. Predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

    Odporúča sa nasledovný obsah zmluvy ZoD vzor

    a montáži montazna zmluvabianco

    vzor preberacieho protokolu preberací protokol

    vzor reklamačného poriadku Reklamačný-poriadok

     

     

Prečo (zabudované) izolačné sklá praskajú?

Jarné slniečko postavené nízko nad obzorom nám pripomína chyby, ktoré sme spravili pri návrhu alebo používaní izolačného skla. Táto porucha sa nevyhýba dvojsklu a ani trojsklu. Vyskytuje sa na zjavne zatienených miestach ale aj na miestach, kde sklo nie je zjavne clonené žiadnym exteriérovým solitérom alebo interiérovým zariaďovacím prvkom. Teplotný stres sa vždy vyskytuje, kedykoľvek vznikne na skle akumulácia tepla. Zvýšenie teploty skla je tým väčšie, čím väčšia je schopnosť skla priamo pohlcovať slnečné žiarenie a dlhovlnné žiarenie vyžarované hmotou výplne. Ak je táto výplň od hmoty skla oddelená vzduchovou medzerou, zahrieva sa vzduch v medzere od teplých plôch z oboch strán, a tak nastáva hromadenie tepla. Toto kumulatívne teplo môže za určitých podmienok dosiahnuť až 100 °C. Zvýšená teplota nepriaznivo pôsobí najmä v letnom období na obklopujúce materiály. Sklo, keď sa zohreje o 80 °C zmení svoje rozmery o 0,72 mm na 1 m dĺžky. Pokiaľ takéto sklo nemá možnosť dilatácie, praskne. Je niekoľko spôsobov, ktorými je možné znížiť zdieľanie tepla v sklenej výplni a vo vzduchovej medzere [1]:

  1. tienením;
  2. vhodným umiestnením sklenenej výplne vzhľadom k dopadajúcej slnečnej energii;
  3. stanovením optimálnej hrúbky vzduchovej medzery, vetranej alebo nevetranej, pre rôzne druhy sklenených výplní a ich farby;
  4. použitím odrazových clôn a ich najvhodnejším umiestnením.

Sklenená výplň je k nosnej konštrukcii najčastejšie pripevnená svojou obvodovou časťou tak, že je uložená vo vytvorenej drážke. Obnažené časti sklenenej výplne podliehajú zmenám spôsobeným slnečnou energiou, avšak krytá časť obvodu sklenenej výplne je pôsobeniu tejto slnečnej energie uchránená. Z tohto je možné usudzovať,  že sa sklenená výplň nerovnomerne zohrieva tak, že vzniká rozdiel medzi teplotou v strede a na okraji sklenenej tabule. Vplyvom zvýšenej teploty v ožiarenej časti sklenej tabule vzniknú v nej sily, ktoré budú postupovať od stredu ku okraju (obr. 1).  Studené okraje sa budú snažiť roztiahnutiu skla zabrániť, a tak vznikne v tomto okrajovom pásme skla namáhanie ťahom. Sklo je však proti namáhaniu ťahom málo odolné, preto sa naruší (popraská).

obr.1 – Napätie v sklenenej výplni vyvodené vplyvom ožiarenia výplne slnkom pri zakrytých okrajoch

Namáhania alebo použite náhodného vystavenia podmienkam vyšším ako limit zaťaženia vedú k náhlemu rozbitiu skla. Toto môže viesť k obmedzeniu  možností použitia rôznych skiel. Teplom spôsobené praskliny sú zapríčinené napríklad sálavým teplom od vykurovacích telies, ale aj koncentráciou tepla zapríčinenou polepením alebo pomaľovaním izolačných skiel.

Tepelný lom však môže spôsobiť aj viacero skiel za sebou napr. pri posuvných dverách alebo ste-nách, ktoré nie sú dostatočne odvetrané. Mimoriadne náchylné sú najmä protislnečné sklá s absorbčnou charakteristikou. Tu môže spôsobiť prasknutie aj čiastočné zatienenie plochy zasklenia. Je to dané odolnosťou skla voči náhlym zmenám teploty a teplotným rozdielom, ktorá je pri štandardnom skle 40K.

Pokiaľ sa špeciálne tepelné namáhania neberú do úvahy môže to viesť k prasknutiu skla. Východiskovým bodom je samozrejme hrana skla. Spôsobujú ho teplotné rozdiely v tabuli skla nad 40 K. Dokonca aj zimné ráno, keď sa objaví vychádzajúce slnko môže spôsobiť takéto rozbitie skla.

Výber výrobkov zo skla a hrúbky skla treba prispôsobiť súčasnej situácii zaťaženia. Okrem štan-dardných vplyvov od namáhania snehom, vetrom alebo zaťaženie klimatizáciou a ďalšími je nutné vziať do úvahy aj tepelné namáhania. Prekročenie dovolených tepelných namáhaní môže viesť k lomom. Dokonca aj v malých izolačných sklách s dĺžkou strany okolo 60 cm s nepriaznivým pomerom strán (malé a úzke sklené jednotky) sa zvyšuje riziko poškodenia. Je preto nevyhnutné aby už v etape návrhu všetky zúčastnené strany poznali okolnosti za ktorých dochádza k tepelným lomom. Tieto prípady by mali byť včas odhalené.

Sklo je relatívne zlý vodič tepla. Preto teplo získané napríklad slnečným žiarením je veľmi zle odvádzané, čo vedie ku zvýšenému tepelnému namáhaniu a môže prasknúť. Pri nízkych teplotách a rannom slnku je okraj izolačných skiel, ktorý je upevnený v ráme, chladnejší ako stred skla.

Takéto tepelné namáhanie môže nastať taktiež v zatienených častiach okna napríklad od stromov, budov alebo vonkajších tieniacich prostriedkov. Zatienený povrch môže byť oveľa chladnejší ako slnkom ožiarená plocha.

Tepelné namáhanie sa môže očakávať najmä na sklách s vyššou absorpciou. Jedná sa o v hmote prefarbené sklá alebo sklá s absorbujúcimi povrchmi (napr. niektoré protislnečné sklá).

Nebezpečné z pohľadu vzniku lomu skla je aj opracovanie hrán skiel, nesprávne umiestnenie sklených podložiek a „história“ jeho ciest od výrobcu skla na stavbu do sklenej otvorovej výplne.

V nešetrnom zaobchádzaní so sklom alebo jeho spôsobu podloženia pred zasklením je potrebné hľadať príčinu väčšiny lomov. Nepatrné poškodenia hrán skiel môže po vystavení skla slnečnému žiareniu spôsobovať trhliny na prvý pohľad pripisované tepelnému lomu. Vzniku tejto chyby je možné predchádzať šetrným zaobchádzaním s izolačnými sklami, správnym skladovaním v súlade s pokynmi výrobcu skla a správnym vypodložením v ráme krídla okna alebo dverí podľa STN 73 3443.

Rezanie a lámanie skla pri výrobe izolačných skiel vedie nevyhnutne k vzniku mikroskopických trhlín na hrane skla. Mikroskopické trhliny vedú k významným napäťovým špičkám (koncentrácie napätia), znižujúcim odolnosť skla proti prasknutiu. Zmiernenie vplyvu niektorých vyššie uvedených chýb je možné dosiahnuť objednávaním izolačných skiel so zabrúsenými hranami. Pokiaľ izolačné sklo je vedome umiestňované na miesta kde hrozí vznik tepelného lomu je nevyhnutné použiť tepelne spevnené alebo tepelne tvrdené sklo. Urbančok [2] vidí možné príčiny lomu skla v:

  • tepelný lom z najrôznejších dôvodov;
  • mechanická deštrukcia, nerovná plocha pred zasklením;
  • prekročený max. prípustný pomer strán výška / šírka;
  • poddimenzovaná hrúbka skiel na zaťaženia (vietor, vlastná hmotnosť, ľadovec, bremeno, náraz,..);
  • nesprávne uskladnenie;
  • nesprávne umiestnenie zasklievacej podložky;
  • nesprávne (chýbajúce) vypodloženie.

Odhliadnúc od úmyselného rozbitia skla nárazom rôznych predmetov, je občas vyskytujúcou sa príčinou rozbitia skla aj vnútorné napätie v sklenej dutine vyvolané rozdielom tlaku vzduchu medzi miestom výroby a montáže izolačného skla.

Publikácia E. Wagnera [3] obsahuje viac ako 50 tvarov lomov skla a možných príčin ich vzniku. Vyberáme z nej:

obr. 2: plošný lom I. Dlhotrvajúce mechanické plošné zaťaženie, exponované teplotou, tlakom vzduchu a / alebo výškovým rozdielom medzi výrobou a montážou izolačného skla; poddimenzované.

obr. 3: plošný lom II. Vysoké zaťaženie, exponované teplotou, tlakom vzduchu a / alebo výškovým rozdielom medzi výrobou a montážou izolačného skla; poddimenzované.

obr. 4: plošný lom III. Vysoké zaťaženie, exponované teplotou, tlakom vzduchu a / alebo výškovým rozdielom medzi výrobou a montážou izolačného skla; poddimenzované.

obr. 5: torzný lom Poddimenzovaná hrúbka skla, ďalej dvojstranné zaťaženie, poškodený alebo zovreté v ráme krídla, pohyby v stavbe so zaťažením tabule skla.

Obr.6: hranový lom Mechanické krátkodobé bodové zaťaženie strednej intenzity. Postavenie na kameň alebo kovový kus. Hrana zasiahnutá kovovou časťou.

Obr.7: hranový lom I. Mechanické bodové zaťaženie – krátkodobý alebo dlhodobý útok – slabá / stredná intenzita.

Obr.8: hranový lom III. Počiatok poškodenia uložením na kameň alebo kus kovu; počiatočné poškodenie spôsobené nesprávnym zaobchádzaním so sklenárskymi podložkami.

Obr.9: lom od stlačenia Mechanické bodové zaťaženie – krátkodobé alebo dlhodobé, dynamické krátkodobé,  dlhodobé statické. Poddimenzované alebo nesprávne podložky.

Obr.10: tlakový rohový lom VSG z Float Mechanické bodové zaťaženie/ rohové zaťaženie krátko alebo dlhotrvajúce staticky pôsobiacej sily od hmotnosti skla strednej alebo vysokej intenzity.

obr. 11: okrajový lom Kamienky medzi tabuľami skla, úder pracovným nástrojom, úder kladivom na zasklievaciu lištu, iné pôsobenie úderom alebo nárazom.

obr. 12: tepelný lom

obr. 13: silný tepelný lom

Ako prvý na svete začal sériovo používať tepelne tvrdené sklá do svojich automobilov v 40 rokoch minulého storočia Henry Ford [4]. V 50 rokoch sa následne pridali aj ostatné automobilky  a okolo roku 1960 našli svoje uplatnenie tepelne upravené sklá aj v stavebnej architektúre.

Tepelne tvrdené sklo ESG – SECURIT , alebo kalené definujeme podľa STN EN 12150 ako sklo, u ktorého bolo riadeným procesom ohrevu a ochladenia vyvolané permanentné povrchové tlakové napätie s cieľom značne zvýšiť odolnosť proti mechanickému a tepelnému namáhaniu a získať predpísané vlastnosti rozpadu. Je to nezvratný proces, po ktorom sa už sklo nedá rezať, brúsiť a ani vŕtať. Jediná možnosť úpravy je pieskovanie. Tento proces prechádza niekoľkými fázami. Prvá fáza je ELASTICKÁ , ktorá je do teploty 550 °C. Pri tejto fázy je možná deformácia skla na valcoch kaliacej pece, preto je nutné sledovať, aby sklo zostalo rovné. Po ELASTICKEJ fáze z dôvodu potrebného zvyšovania teploty v kaliacej peci prichádza fáza PLASTICKÁ. Sklo je plastické medzi teplotami  550 °C  až 750°C. Sklo zostáva na valcoch rovné, deformácia je v tomto procese už takmer nemožná. Jedinou príčinou deformácie je gravitácia, ohyb spôsobený vlastnou hmotnosťou skla, ktoré sa pohybuje na valcoch v kaliacej peci. Počas tejto fázy dochádza k tepelnej úprave  skla. Po siahnutí teploty na cca 650 °C prichádza k takzvanému bodu mäknutia. Po tejto fáze prichádza na rad ďalšia súčasť kaliacej pece, chladiaci agregát, ktorý nám v krátkom časovom intervale prudko ochladí zahriate sklo na teplotu 60°C. Týmto procesom sa docieli ťažné pnutie vo vnútri a na povrch vznikne tlakové napätie.   Posledná tepelná fáza pri zahrievaní skla je takzvaná VISKÓZNA fáza, ktorá nastáva pri teplote nad     750° C. Po prekročení uvedenej teploty už  nemôžeme hovoriť a fáze kalenia, lebo sklo už stráca svoju tuhosť a mechanickú pevnosť a prichádza k deformácii skla na valcoch kaliacej pece.  Výsledkom  procesu tepelnej úpravy skla  je  tepelne tvrdené bezpečnostné sklo, ktoré je až 5 násobne pevnejšie, ako bežné plavené sklo. Povrchové tlakové napätie vytvára akoby škrupinu, tvoriacu približne 20% z celkovej hrúbky skla, vďaka ktorej sa zvýši odolnosť skla. Pri rozbití sa rozpadne na malé kúsky, minimálne na 40 úlomkov v (50 x 50) mm štvorci. Tepelne tvrdené sklo sa najčastejšie používa na fasádach budov,  v celosklených interiérových systémoch, priečok a dverí. Všade tam, kde je sklo kotvené bodovo cez otvory a kde hrozí riziko tepelného šoku. Aj keď hovoríme o zvýšenej pevnosti tepelne tvrdeného skla pri bočnom náraze, musíme vnímať toto sklo tak, že jeho najslabšou časťou sú hrany. Táto oblasť je po obvode asi 1,5 násobok hrúbky, aj okolo otvorov a v rohoch až 3 násobok hrúbky skla. Jedinou  nevýhodou tepelne tvrdeného skla je skrytá chyba, prítomnosť sulfidu nikelnatého. Jeho prítomnosť možno odhaliť na 99% iba špeciálnou skúškou – HS testom. V zmysle normy STN EN 14 179 HST test je prehrievané tepelne tvrdené sklo. Celý proces prebieha 2 až 4 hodiny pri teplote približne 290°C. Nevýhodou tejto metódy je to, že je deštruktívna prebieha až po ukončení celého procesu opracovania, tesne pred expedíciou a prasknuté sklo často poškodí aj ďalšie sklá. Sulfid nikelnatý je cca 0,2 mm guľovitá vtrúsenina, ktorá je v samotnom skle ľudským okom neviditeľná. Na rozdiel od plaveného skla má pevnú štruktúru, po procese tepelnej  úpravy sa stáva nestabilným a spôsobuje samovoľný lom skla. Ak jeho prítomnosť nevylúčime HST testom, môžeme predpokladať, že sa nachádza asi v 3% tepelne tvrdených skiel. Kedy tepelne tvrdené  sklo samovoľne praskne?  Prečo niekedy praskne až po niekoľkých rokoch? Na tento negatívny stav má vplyv teplota okolia, samotná veľkosť sulfidu nikelnatého a jeho poloha vzhľadom na oblasť, kde pôsobí jeho ťahové napätie. Následne sklo praskne akoby mechanickým poškodením, ale typický „ motýlikový efekt“  umožňuje identifikovať príčinu lomu – NiS. Tento test je možné vykonávať na skle sodnovápenatokřemičitém, skle float, ťahanom skle plochom, vzorovanom skle aj na skle s povlakom (vrstvou). Každé takto vyrobené a odskúšané tepelne tvrdené sklo musí byť označené trvalou značkou, kde je uvedený názov obchodná značka výrobcu a číslo normy EN 14179-1.

obr.14:  motýlikový efekt rozbitia skla vplyvom prítomnosti NiS

Ďalší druh tepelne upraveného skla definujeme podľa EN 1863 ako tepelne spevnené bezpečnostné sklo. Stretávame  sa sním pod označením TVG – PLANIDUR, alebo polokalené.  Z pohľadu noriem nie je bezpečnostné. Je však pevnejšie, než bežne netvrdené sklo, ale zase menej, než ESG sklo. Oproti ESG sklám sa pomalšie chladí, z toho dôvodu nemá také vnútorné napätie. Pri rozbití sa rozpadne na podobne veľké kusy, ako bežne tepelne neupravené sklo. Všetky úlomky sa musia viesť k okrajom skla a ak sa sklo rozbije, žiaden fragment nesmie vypadnúť z rámu. Z tohto dôvodu má TVG sklo svoje opodstatnenie hlavne vo vrstvených sklách pri rôznych typoch zábradliach, strešných markíz a podobne. Pri prípadnom rozbití zostáva pri ňom vyššia zostatková pevnosť. Veľmi dôležitý fakt v tomto prípade je aj to, že pri tomto druhu skla z dôvodu menšieho pnutia nevzniká riziko samovoľného prasknutia z dôvodu prítomnosti sulfidu nikelnatého.  Preto nie je nutné vykonávať HS test.

obr. 15: skladba izolačného dvojskla (ID) a trojskla (IT)

Neustála zmena teploty vzduchu zapríčiňuje zmenu tlaku v uzavretom priestore [5]. Pri zvýšení teploty dochádza pri izolačnom skle k vydutiu, takzvanému konvexnému prehybu, pri znížení teploty naopak prichádza k stiahnutiu skla, konkávnemu prehybu. Ďalšou záťažou pre izolačné trojsklo je klimatická záťaž. Pri nízkom tlaku vzduchu dochádza k vydutiu izolačného trojskla, pri vysokom sa zase sklo sťahuje. Tieto vplyvy sa môžu v konkrétnej situácii vzájomne  vyrovnať alebo znásobiť. Toto je efekt izolačného skla ktorý je výraznejší pri trojsklách ako pri dvojsklách. V neposlednom rade by nás mala zaujímať aj nadmorská výška zabudovania. Ak je výškový rozdiel medzi výrobou a osadením izolačného skla väčší ako 800 metrov, prichádza zase k vydutiu skla. V tomto prípade je potrebné v medzipriestore upraviť tlak  podľa potreby.

Široké dištančné rámiky pri izolačnom trojskle tiež zhoršujú situáciu z hľadiska možnosti prasknutia. Pri napríklad 18 mm rámikoch je nutné poznať rizikové zóny skla z hľadiska pomeru šírka – výška a minimálnu dĺžku hrany.

Ak máme izolačné trojsklo v tvare štvorca, všetky hrany sú zaťažené rovnomerne. Naopak pri úzkom obdĺžniku krátke hrany prakticky vôbec neprispievajú k rozloženiu zaťaženia. Aby sme predišli v týchto prípadoch k samovoľnému prasknutiu skla riešením je  použitie tepelne tvrdeného skla (ESG).

obr.  16: sily pôsobiace v skle tvare štvorca a obdĺžnika

obr. 17: posuvné dvere, priebeh povrchových teplôt u málo a celkom otvorených

Pozornosť je nutné venovať skladbe trojskla aj pri dverových posuvných systémoch. V otvorenom stave prichádza k prekrývaniu tabúľ.  V tomto prípade nám v závislosti od použitého zasklenia vzniká fyzikálne 4-sklo, alebo dokonca až izolačné  6-sklo. Medzi tabuľami vzniká uzavretá bublina s nízkym prúdením. V tomto prípade vplyvom absorpcie energie vzniká pomerne veľké prehriatie. Tak isto aj vnútorné žalúzie zvyšujú v tomto mieste teplotu. V tomto prípade zase odporúčame použitie ESG skiel, alebo navrhnúť vhodné exteriérové tienenie. Pri kompletnom zatienení nehrozí žiadne termické riziko.

Pri izolačnom trojskle je veľmi dôležité optimálne  umiestenie nízko emisných povlakov. Štandardne sa aplikujú na pozíciu číslo 2 a 5. Ak by bolo nutné aplikovať povlak do stredu trojskla na pozíciu 3, alebo 4, je potrebné z hľadiska rizika tepelného lomu ako prostrednú tabuľu použiť tepelne tvrdené sklo. Toto isté riešenie platí aj pri použití ornamentných skiel v strede izolačného trojskla.

Tabuľka 1: Typy skla

Typ: Kód Názov Tlaková hodnota /MPa/ Účel skla Hľadisko rozbitia
Plavené sklo 0 bežné sklo pre bežnú domácnosť riskantné, lebo sklo sa rozbije na veľké kusy (fragmenty)
Polotvrdené sklo TVG PLANIDUR 35<x<55 pri rozbití skla žiadny črep nesmie vypadnúť všetky úlomky musia viesť k okrajom (ak sa sklo rozbije,žiadny fragment skla nesmie vypadnúť z rámu)
Tvrdené sklo ESG SECURIT >120 zvýšiť pevnosť skla minimálne 40 fragmentov (úlomky v 50×50 mm štvorci)

Niektoré zle navrhnuté sklá môžu v zime praskať vplyvom podtlaku v dutine skla. Tento podtlak v niektorých prípadoch môže mať hodnotu až 12 kN / m2. Kritické rozmery u izolačného zasklenia sú pod dĺžkou hrany:

Zasklenie: Kritická dĺžka hrany
dvojsklo 4/16/4 450 mm
trojsklo 4/12/4/12/4 600 mm
trojsklo 6/12/6/12/6 700 mm
trojsklo 8/12/8/12/8 800 mm
trojsklo 4/18/4/18/4 750 mm
trojsklo 6/18/6/18/6 900 mm
trojsklo 8/18/8/18/8 1000 mm

 

Ak je jeden z kratších rozmerov skla je menší ako táto hodnota, často dochádza k praskaniu skla. Tento efekt je podporený nevykurovaným interiérom. Neodporúča sa podceňovať návrh izolačného skla, pretože v sebe obsahuje hermeticky uzavretý inertný plyn, ktorý sa zmenou tlaku a teploty mení svoj objem a zaťažuje tak jednotlivé tabule izolačného skla. Riešenie je sklo tepelne tvrdené.

 

 

 

 

 

 

 

obr. 18: Rizikové rozmery trojskiel podľa šírky medzisklenej medzery

Úzky pomer strán> 3: 1 výrazne zhoršuje situáciu!

Tabuľka 2: Pravidlá zasklievania trojskiel

 

Druh zasklenia: Vyhotovenie Poznámka
štandardné zasklenie vrstva s nízkoemisným povlakom je na pozícii 2 a 5 nie je rozhodujúce čo je interiérová strana a čo je strana exteriérová
so sklom ornamentným čírym vrstva s nízkoemisným povlakom je na pozícii 2 a 5, ornamentné sklo je sklo prostredné, drsnou stranou otočené na pozíciu 4 otočenie ornamentu drsnou stranou na pozíciu 4 je výlučne z estetického hľadiska
so sklom ornamentným bronzovým ornamentné sklo bronzové musí byť na exteriérovej pozícii z dôvodu ochladzovania, sklo s nízkoemisným povlakom sa presúva ako sklo prostredné, z dôvodu tepelného namáhania musí byť sklo tvrdené ESG, povlak je na pozícii 3 a 5 ornamentné sklo sa zasklieva do exteriéru
so sklom bezpečnostným (VSG) bezpečnostné sklo musí byť umiestnené na strane osoby, ktorá má byť chránená proti útoku, či chránené jej zdravie (proti vysypaniu VSG 33.1), nízkoemisná vrstva bude na skle vrstvenom, nízkoemisná vrstva je na pozícii 2 a 5 bezpečnostné sklo (VSG) sa zasklieva na stranu chránenej osoby – určí projektant
Plavené sklo  so sklom protislnečným (ESG) protislnečné sklo musí byť na pozícii exteriér, z dôvodu ochladzovania, sklo s nízkoemisným povlakom sa presúva ako sklo prostredné, z dôvodu tepelného namáhania musí byť sklo tvrdené ESG, nízkoemisná vrstva je na pozícii 3 a 5 protislnečné sklo sa zasklieva do exteriéru
so sklom protislnečným + sklo bezpečnostné vrstvené (ESG + VSG) rozhodujúca je nutnosť smerovať protislnečné sklo do exteriéru z dôvodu ochladzovania, sklo s nízkoemisným povlakom sa presúva ako sklo prostredné, z dôvodu tepelného namáhania musí byť sklo tvrdené ESG, bezpečnostné sklo musí byť umiestnené na strane osoby, ktorá má byť chránená proti útoku, či chránené jej zdravie (proti vysypaniu VSG 33.1), nízkoemisná vrstva bude na vrstvenom skle, nízkoemisná vrstva je na pozícii 3 a 5 protislnečné sklo sa zasklieva do exteriéru, VSG sa zasklieva na stranu chránenej osoby – určí projektant
s integrovanou medziskelnou žalúziou žalúzie sa musia umiestniť do medzipriestoru bližšie k interiéru, kde je ovládanie magnetom z interiérovej strany, prostredné sklo z dôvodu tepelného lomu musí byť tvrdené – ESG, vrstva s povlakom je na pozícii 2 a 5 žalúzie bližšie k interiéru

 

Na sklenárske podložky sú kladené požiadavky, najmä:

– musia byť trvalé a kompatibilné s materiálmi ako je sklo, rám a všetky časti zasklenia;

– pri výbere surovín na výrobu sklenárskych podložiek je potrebné vziať do úvahy podmienky životného prostredia a zasklievacieho systému;

– funkčné vlastnosti sklenárskych podložiek musia byť zachované po celú dobu životnosti skla;

– nesmú brániť odvodneniu a rovnováhe tlaku vodných pár v zasklení;- musia byť fixované v stanovenej polohe;

– musia byť umiestnené rovnobežne s hranou skla;

– izolačné sklo musí byť podopreté celou dĺžkou sklenárskej podložky.Vyžaduje sa, aby podložky boli vyrobené zo syntetických materiálov tvrdosti 70 – 95 IRHD (pozri ISO 48), alebo porovnateľnej tvrdosti.

Nosné podložky môžu byť vyrobené aj z povrchovo upraveného dreva hustoty nad 650 kg/m3. Šírka nosných podložiek musí byť o 2 mm väčšia ako hrúbka izolačného skla pričom izolačné sklo musí byť po celej hrúbke podopreté. Dĺžka nosných podložiek sa odvodzuje od hmotnosti izolačného skla,  pevnosti v tlaku podložky a ich počtu. Na výpočet dĺžky je v norme uvedený matematický vzťah alebo sa ich veľkosť môže určiť z tabuliek uvedených v prílohách normy.

obr.19: umiestnenie nosných a dištančných zasklievacích podložiek

 

Od technického riešenia zasklievacej škáry sa vyžaduje:

a) nulová priepustnosť vzduchu;

b) nulová priepustnosť vody;

c) umožnenie dilatácie izolačného skla a zasklievacej konštrukcie.

Správne používanie STN 73 3443 by malo vylúčiť alebo obmedziť chyby vyplývajúce z nesprávneho použitia materiálov na  výrobu zasklievacích podložiek alebo ich rozmiestnenie po obvode izolačného skla prejavujúce sa najmä poruchami uzatvárania okien alebo aj poškodeniami izolačných skiel. Definovanie požiadaviek na zasklievaciu drážku má napomôcť ku zvýšeniu kvality okien v SR. Riešenie normy financovalo združenie SLOVENERGOokno.

obr.20 : tepelný lom

obr.21: zatienenie, potenciálna príčina vzniku tepelného lomu

obr.22 : tlakový rohový lom nesprávne uloženou nosnou podložkou

obr.23 a,b,c : nesprávne uložené nosné podložky

obr.24 : hranový lom

obr. 25: torzný lom

obr. 26: plošný lom (pravé krídlo)

obr.27: plošný lom (krídlo vpravo), vysoké zaťaženie vplyvom rozdielu tlaku medzi miestom výroby a montáže

obr. 28: plošný lom u zasklenia duplex vplyvom nedostaočnej vôle medzi dištančným rámčekom a IT

Záver

Správne vyhodnotiť príčiny lomu skla je kráľovskou disciplínou medzi sklármi [2]. Na jednej tabuli je možno identifikovať často nie jednu ale aj viac príčin lomov, zapríčinené nie vždy výrobcom izolačného skla. Stáva sa nám, že pokiaľ výrobca okna zistí, že dôsledok nemôže jednoznačne „hodiť“ na výrobcu izolačného skla, prestane mať o takýto posudok záujem.

Literatúra

  1. Jelínek, F.: Ploché sklo v obvodovém plášti budov, SNTL, Praha 1975
  2. Urbančok, R.: Plastové a hliníkové okná, reklamácie, vady, diagnostika, náprava, príklady z praxe.., www. slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2014 s.7
  3. Wagner E.: Glasschäden, Fraunhofer IRB Verlag, 2012
  4. Dreveňák, J.: Tepelne upravené bezpečnostné sklá, www. slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2015 s.4
  5. Dreveňák, J.: Je trojsklo iba izolačné dvojsklo s jednou tabuľou naviac?, www. slovenergookno.sk, OKNOviny 1/2013 s.12
  6. Panáček, P.: Tepelný lom, slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2014 s.6
  7. Panáček, P.: Požiadavky na zasklievanie, slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2012 s.11
  8. Firemné materiály AKUTERM SKLO, a.s., https://akuterm.cz/, 2017
  9. Anon.: https://glassolutions.sk/sk/literatura-na-stiahnutie,2019

V byte mám zimu, aj keď radiátory idú naplno

Veľké zasklené plochy pokrývajúce jednu a niekedy aj dve obvodové steny s rožnými oknami kladú na nového užívateľa viaceré nástrahy. Môže to byť a aj nemusí zvýšená prievzdušnosť.  Zvýšená prievzdušnosť stavebných konštrukcií má za následok zvýšenie tepelnej straty objektu a tým aj energie potrebnej na jeho vykurovanie. Pri dnešných požiadavkách na čo najmenšiu energetickú hospodárnosť budov nadobúda táto skutočnosť na dôležitosti. Ďalšie vplyvy zvýšenej prievzdušnosti sa prejavujú pri zabezpečení tepelnej pohody v interiéri. Izolačné sklá veľkých rozmerov vyvolávajú často u užívateľa pocit chladu, aj keď je predpoklad, že splnili požiadavky na ne kladené pri počiatočnej skúške typu.

Prievzdušnosť okien a spôsob jej stanovenia

Okná a dvere sú rozdelené do tried prievzdušnosti, ktoré závisia na limitnej prievzdušnosti pri maximálnom skúšobnom tlaku.  Prievzdušnosť V [m3/h] charakterizuje množstvo vzduchu v m3, ktoré prejde za jednotku času stavebnou konštrukciou, stavebným dielcom, konštrukčným stykom alebo funkčnou škárou uzavretej alebo uzamknutej výplne otvoru pri danom rozdiele statických tlakov vzduchu pôsobiacich na jeho vnútornej a vonkajšej strane. Prievzdušnosť je vzťahovaná na jednotku plochy konštrukcie alebo na jednotku dĺžky škáry.

Pri oknách a dverách sa prievzdušnosť vyjadruje triedou škárovej prievzdušnosti. Trieda prievzdušnosti sa stanovuje na základe klasifikácie podľa výsledkov skúšok prievzdušnosti u okien a dverí na jednotku plochy a na jednotku dĺžky funkčnej škáry (obr.1).

 

Obr. 1 – Terminológia  z oblasti zabudovania okennej konštrukcie

Prievzdušnosť VL na dĺžku škáry výplne otvoru [m3/m.s] charakterizuje prievzdušnosť funkčných škár okien a udáva množstvo vzduchu v m3, ktorý prejde za 1 sekundu 1 metrom škáry pri danom statickom tlakovom rozdiele.

Prievzdušnosť na celkovú plochu výplne otvoru (plošná prievzdušnosť VA [m3/m2.s]) vyjadruje množstvo vzduchu v m3, ktoré prejde za jednotku času celkovou plochou konštrukcie prepočítaná na 1 m2 jeho plochy pri danom statickom rozdielu. Prievzdušnosť okien sa vzťahuje k referenčnému tlaku 100 Pa.

S prievzdušnosťou okien je často nesprávne spájané vetranie budov, ktoré je jedným z najdôležitejších hygie-nických požiadaviek na stavby. Zjednodušene možno povedať, že vetranie budov nemôže zabezpečiť prie-vzdušnosťou okien v zavretom stave.

Tabuľka 1- Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa a maximálnych skúšobných tlakoch, vztiahnutá na celkovú plochu pre triedy 1 až 4 (VA)

 

Tabuľka 2- Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa a maximálnych skúšobných tlakoch, vztiahnutá na dĺžku škáry pre triedy 1 až 4 (VL)

Obr.2 – Klasifikácia prievzdušnosti podľa STN EN 12207

Prievzdušnosť sa zisťuje v skúšobnej komore (obr. 3) podľa zaťažovacieho diagramu (obr. 4) tak, že najprv sa pôsobí troma rázmi, každý je o 10% väčší než použitý najväčší skúšobný tlak, ale najmenej 500 Pa. Čas dosiahnutia maximálneho tlaku rázu nesmie byť kratší než 1 sekunda a tlak rázu musí pôsobiť najmenej 3 sekundy. Kladné skúšobné tlaky sa nechajú pôsobiť v stupňoch po 50 Pa až do 300 Pa, od 300 Pa v stupňoch po 150 Pa. Teplota vzduchu  sa meria s presnosťou ± 3° C a relatívna vlhkosť vzduchu s presnosťou ± 5 %. Atmosferický tlak sa meria s presnosťou ± 1 kPa. Skúšobný tlak sa meria s presnosťou merania ± 5% a množstvo vzduchu s presnosťou ± 5 %. Namerané hodnoty sa vyjadria s presnosťou 10% a zobrazia v grafe na obr. 1. Podľa EN 14351-1 sa prievzdušnosť zisťuje pri kladných a aj záporných tlakoch.

Podľa tepelnotechnickej normy STN 73 0540-2 sa do stavby odporúča zabudovať okenné konštrukcie triedy 4, t.j. najvyššej tesnosti.  U týchto okenných konštrukcií projektant predpokladá nútené vetranie mimo okien.

Obr.3 – Zisťovanie prievzdušnosti podľa STN EN 1026 v skúšobnej komore

Obr.4 – Zaťažovací diagram pri zisťovaní prievzdušnosti podľa STN EN 1026 v skúšobnej komore

Zisťovanie prievzdušnosti  okien zabudovaných v stavbe

Je možné očakávať, že prievzdušnosť zabudovaných okien v stavbe bude iná ako prievzdušnosť nameraná v skúšobnom laboratóriu. Na meranie  vzduchovej priepustnosti budov je odporúčaná STN EN ISO 9972: 2016 „Tepelnotechnické vlastnosti budov. Stanovenie vzduchovej priepustnosti budov. Metóda pretlaku pomocou ventilátora“. Norma stanovuje postupy stanovenia prievzdušnosti (vzduchovej priepustnosti) budov nebo ich časti meraním na budovách (in-situ). Používa sa predovšetkým pre :

  • kontrolu splnenia požiadaviek na vzduchotesnosť budov nebo ich časti, spravidla vyjadrených najvyššou prípustnou intenzitou výmeny vzduchu pri tlakovom rozdiele 50 Pa;
  • porovnanie prievzdušnosti budov nebo ich častí medzi sebou;
  • lokalizáciu netesností v obvodovom plášti budov;
  • určení poklesu prievzdušnosti pri dotesňovaní obvodového plášťa.

Následne sa vykonáva opakované meranie. Princíp je známy z meraní netesností domov z dreva v Severnej Amerike pomenovaný tiež ako BlowerDoor – test.

STN EN ISO 9972 určuje postupy merania objemového vzduchového toku vyvolaného ventilátorom, spravidla osadeným do okenného alebo dverného otvoru, v závislosti na zvolenom rozdiele statického tlaku vzduchu medzi vnútorným a vonkajším prostredím budovy. Výsledky zistené podľa tejto normy nie je možné porovnať s výsledkami podľa STN EN 1026. Na zistenie prievzdušnosti zabudovaných okien v stavbe sme pri riešení sťažností užívateľov použili podobné usporiadanie skúšky ako pri meraní netesnosti domov (BlowerDoor – test), ale so zohľadnením podmienok za akých sa stanovuje prievzdušnosť okien v skúšobnom laboratóriu (STN EN 1026) t.j. tlak a podtlak až do 600 Pa. Usporiadanie zariadení a meracích prístrojov je zrejmé z obrázka 6.

Obr.5 – Usporiadanie skúšky zisťovania prievzdušnosti zabudovaných okien v stavbe

Prienik vzduchu netesnosťami

Nevhodný prienik vzduchu okennou konštrukciou nastáva pri netesnostiach zabudovania okennej konštrukcie do stavby alebo škárach medzi združenými oknami. Nevhodný je aj prienik vzduchu netesnými zasklievacími lištami. Všetky uvedené pripojenia musia byť podľa slovenských a aj európskej normy tesné, s nulovým prienikom vzduchu.

Jediným miestom, kde môže prenikať vzduch cez okennú konštrukciu sú funkčné škáry okna!

Podľa EN ISO 992 sú nasledovné štyri spôsoby zisťovania netesností v stavbe:

  • metóda odčítania

Skúmaná plocha obálky budovy a/alebo zariadenia sa zaryte vzduchotesnou fóliou. Rozdiel medzi plochou netesnosti zmeranou s a bez vzduchotesnej fólie predstavuje hľadanú plochu netesnosti.

  • použitie infračervenej kamery

Pokiaľ existuje teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím, je možné počas skúšky (pri podtlaku v budove) použiť infračervenú kameru na zistenie polohy infiltrácie vzduchu.

  • použitie dymu

Dym sa vytvorí na zviditeľnenie prúdu vzduchu cez obálku budovy, zariadenia a pod. a na zistenie polohy netesnosti. Táto metóda môže vyžadovať zručnosť, napr. s intenzitou tvorby dymu.

Rovnako na prstoch je možné cítiť prúdenie vzduchu v obálke budovy kolo zariadenia a pod., samozrejme nejedná sa o jednoznačný spôsob stanovenia vzhľadom ku rozdielom medzi jednotlivcami.

  • použitie anemometra

Počas skúšky (pri pretlaku alebo podtlaku v budove) je možné priložiť anemometer ku miestam na ploche obálky alebo zariadenia, kde je možné očakávať výskyt netesností. Pokiaľ prístroj zobrazí údaj o rýchlosti prúdenia, znamená to prítomnosť netesností.

Obr.6 – Zisťovanie prúdenia vzduchu pod parapetnou doskou anemometrom

Obr.7 – Zisťovanie prúdenia vzduchu cez styk združený okien termokamerou

Obr.8 – Zisťovanie prúdenia vzduchu cez prah vchodových dverí dymovou skúškou

Splnenie požiadaviek na zbudovanú okennú konštrukciu

Splnenie požiadaviek na zabudovanú okennú konštrukciu sú jednými z prioritných predpokladov úspor energie. Dôležité je, aby boli zabudované také okenné (dverové) konštrukcie, ktoré sú uvedené v projekte a vyhlásení parametrov typu. To, že často tomu tak nie je sme už písali v inom príspevku. Nevyhnutná je kontrola:

  • druhu použitého izolačného skla, dištančného rámika a veľkosti dutiny medzi sklami nielen na okraji ale aj v strede tabúľ;
  • tepelného odporu izolačného skla alebo naplnenia medzisklenej dutiny stanovenou náplňou inertného plynu (pozri príspevok o zisťovaní argónu);
  • vhodnosti použitých rámových a krídlových profilov pre projektovaný spôsob zabudovania okna;
  • splnenie kritéria povrchovej teploty pripojovacej škáry.

Obr.9 – Zisťovanie vhodnosti použitých rámových a krídlových profilov

Obr.10 – Zisťovanie splnenie kritéria povrchovej teploty pripojovacej škáry

Obr.11 – Kondenzácia vodnej pary na profile (rosenie) je indikáciou vysokej vlhkosti v byte alebo chybnej pripojovacej škáry alebo nevhodného okenného profilu. Každú z príčin môžeme identifikovať  spoľahlivým meraním. Pozri aj príspevok.

Záver

Riešenie otázky uvedenej v nadpise článku môže byť často veľmi zložitou. Na odhalenie všetkých príčin pocitu chladu v byte je potrebné preskúmať všetky prvky obálky budovy. Počnúc tepelnoizolačných vlastností podlahy, stropu, nepriehľadných susediacich konštrukcií, ale aj vlastností okenných konštrukcií. Spôsob zisťovania týchto vlastností nájdete v iných našich príspevkoch. Úspešným riešením úlohy  sú také opatrenia, ktorými sa dosiahnu normové povrchové teploty a odpory podláh, stien a okenných konštrukcií.

PREČO MERAŤ ARGÓN?

Pri uvádzaní stavebných výrobkov na trh a v tom aj okenných konštrukcií sa pozornosť investorov a projektantov (ale aj budúcich užívateľov) upriamuje najmä na dosiahnutie požadovaných parametrov výrobkov za najnižšiu cenu pre danú stavbu. Na okraji záujmu je už otázka vhodnosti vybraného dodávateľa týchto výrokov z pohľadu zabezpečenie trvalej zhody výrobku s technickými špecifikáciami. Je často na užívateľovi, aby postupne počas užívania stavby zisťoval kvalitu vyhotovenia stavebného diela. Osobitne za pozornosť stoja okenné konštrukcie, ktoré ako máloktorý iný stavebný výrobok často časom menia svoje základné charakteristiky. Cieľom príspevku je poukázať na niektoré aspekty zachovania vlastností okenných konštrukcií počas ich životnosti.

Čo sa požaduje?
Od prvého vydania harmonizovanej normy na okná (teraz STN EN 14351-1+A2) v roku 2006 je okrem dosiahnutia parametrov výrobku popri počiatočnej skúške typu nie menej dôležité zabezpečiť trvanlivosť výrobku (výrobkov) na ekonomicky primerané obdobie použitím vhodných materiálov (vrátane náterov, konzervačných látok, zloženia a hrúbky), častí a metód montáže, pričom sa musia brať do úvahy publikované odporúčania na údržbu. V hEN 14351-1 sa poznamenáva, že trvanlivosť okien a vonkajších dverí sa líši v závislosti od dlhodobých vlastností jednotlivých častí a materiálov, ako aj od montáže a údržby výrobku. Podľa predmetnej hEN sa trvanlivosť okenných konštrukcií zabezpečuje:
– vodotesnosť a prievzdušnosť: Trvanlivosť týchto vlastností závisí najmä od tesniacich pásov, ktoré sa musia dať vymeniť.
– súčiniteľ prechodu tepla: Trvanlivosť tejto vlastnosti závisí najmä od dlhodo-bých vlastností zasklenia [najmä izolačných skiel (IGU)]. Sklo, zodpovedajúce požiadavkám uvedeným v citovaných normách na izolačné sklá, sa považuje za sklo spĺňajúce požiadavky trvanlivosti.
Normami na zabezpečenie kvality izolačných skiel sú normy radu EN 1279-1 až 5. Vlastnosťou zabezpečujúcou nemennosť súčiniteľa prechodu tepla IGU a tým aj celého okna je rýchlosť unikania plynu z IGU. Vlastnosť sa zisťuje podľa EN 1279-2. Požiadavky sú v EN 1279-3. Skúšku unikania plynu by mal zabezpečovať každý výrobca IGU v rámci svojej vnútropodnikovej kontroly. Aby sme uviedli problematiku na správnu mieru, je potrebné uviesť, že v súčasnosti nie je autorita, ktorá by túto povinnosť od výrobcu IGU vyžadovala.

Argumenty výrobcu
Pokiaľ sa aj nájde niekto kto zmeria obsah inertného plynu v IGU (argón, kryptón) obranou výrobcu je tabuľková hodnota, že aj pri obsahu 80% má IGU ešte deklarovaný Ug – súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla. V podstate má pravdu za určitých podmienok. A tou podmienkou je, že únik plynu je najčastejšie sprevádzaný so zmenšovaním medziskleného piestoru (dutiny) čo má za následok radikálnu zmenu vlastností IGU hraničiacu až lomom IGU. Zmena vlastnosti (Ug) u dvojskla vplyvom úniku argónu je vyjadrená v tabuľke 1.
Tabuľka 1: Zmena súčiniteľa prechodu tepla IGU vplyvom znižovania obsahu argónu (%) a zúžením medziskleného priestoru (mm)

IGU nie je tlaková nádoba, aby uniknutý plyn z medziskleného priestoru bol okamžite nahradený okolitým vzduchom! Napríklad argón je 5-krát hustejší ako kyslík. Príčiny úniku inertného plynu sú rôzné, počnúc nedokonalosťou spojenia tabúľ skla s dištančným rámikom až po narušenie okrajov IGU použitím nevhodných tmelov pri zasklievaní.

Ako má byť naplnené IGU inertným plynom?
Názorne na túto otázku odpovedá diagram na obrázku 1.

Obr.1: Diagram požiadavky na naplnenie IGU plynom
Diagram je nutné čítať nasledovne: Aj po 20 rokoch musí byť v IGU aspoň 80% plynu, aj keby platil normovaný únik netesnosťami 1% za rok. Čitateľ si vie sám zodpovedať otázku, aká je technologická disciplína výrobcu, keď bezprostredne po zabudovaní okna do stavby nameriame 72% Ar? Jednoducho, porušené podmienky vydania CE označenia a v zmysle hEN neoprávnene uvedený výrobok na trh!

Častou otázkou býva, čím sa to dá merať?
Iste, existujú na zistenie obsahu argónu alebo kryptónu v izolačných sklách meracie prístroje. V súčasnosti najuniverzálnejším a najdrahším je prístroj od fy. SPARKLIKE na obr. 2. Týmto prístrojom je možné merať nedeštruktívne dvojsklá a trojsklá aj cez nízkoemisný povlak alebo vrstvené sklené tabule. Lacnejšou alternatívou je meradlo argónu/kryptónu dvojskla (obr. 3). Jeho nevýhodou je, že je potrebné merať vždy oproti nízkoemisnému povlaku čiže zvonka okna, čo je často nemožné u neotvárateľných okien alebo pevných zasklení (bez krídla). Doplnkovým meradlom na zistenie naplnenia izolačného skla u takýchto a iných dvojskiel je cenovo dostupný indikátor plynu z Číny na obr. 5. Aj tento potrebuje prístup zo strany, kde nie je nízkoemisný povlak (ľudovo pokovenie). Výrobca deklaruje jeho účinnosť pri minimálnom naplnení IGU argónom na 80%. Popri uvedených nedeštruktívnych meradlách existujú aj deštruktívne meradlá rôznych značiek, ktoré najčastejšie používajú skúšobne laboratória (obr. 4). Nevýhodou je, že je deštruktívne. Takto zmerané IGU asi sotva užívateľ dovolí vložiť späť do rámu okna. Vykonanými meraniami in situ sa preukázala veľmi dobrá zhoda medzi nedeštruktívnymi a deštruktívnymi meraniami obsahu argónu v IGU.

Obr.2: Merianie Ar v trojsklách meradlom Gasglass Laser

Obr.3: Meranie Ar v dvojsklách meradlom  Gasglass Handheld v.2

Obr.4: Zistenie naplnenia IGU plynom deštruktívnou metódou

Obr.5: Zistenie naplnenia IGU argónom. Meradlo indikuje iskru pri prítomnosti minimálne 80% naplnenia.

A čo na záver?

Dôverujte, ale preveruje. Poznatok, že Vám zákazník prostredníctvom servisu alebo inej služby zistí, že zaplatil za niečo čo nie je obsiahnuté v jeho izolačnom skle, po tom čo okná sú už zabudované a niekedy ťažko prístupné pre vyňatie zo stavby, alebo v rodinnom dome sú urobené terénne úpravy, po tom čo na ťažké zasklenia boli použité mechanizmy, stojí za zamyslenie či nevenovať časť zisku z predaja okennej konštrukcie do prevencie, merania plynovej náplne IGU ešte pred zabudovaním do stavby.