Archív pre mesiac: august, 2016

Niekoľko poznámok k výberu okna a jeho montáži

1. Úvod

Pri výbere okna do konkrétnej stavby ide skoro vždy o kompromis medzi plnením funkcie prekážky prenikaniu vetra a dážďovej vody, v prípade požiaru odolnosti proti prieniku ohňa alebo dusivého dymu, útlmu vonkajšieho zvuku, oddeleniu od vonkajších teplôt, ochrany pred nežiadúcim vnikaním ľudí a zvierat na strane jednej a súčasným umožnenením žiadúcich telesných stykov s okolitým svetom, osvetlenie denným svetlom, zrakové spojenie

s okolím, vetranie a hygienická nezávadnosť použitých materiálov na strane druhej. Kvalita návrhu sa prejaví schopnosťou rozpoznať požadované vlastnosti výrobku, a to bez ohľadu na to, či sú pokryté technickými normami alebo nie. Inou otázkou je schopnosť rozpoznať podmienky, do ktorých sú otvorové výplne stavieb určené. Dôležité je zapojenie architekta do výberu výrobku. Správne umiestnenie výrobku do stavby, zameranie,  je jedným z najdôležitejších úloh pri prevencii následných defektov. Je nutné poznať stavbu, použité materiály, spôsob vykurovania, orientáciu k svetovým stranám, atď. a na to všetko je nutné dbať, aby výrobok fungoval tak, ako od neho vyžadujú normy. Súlad s technickými špecifikáciami (normami) vyhlasuje výrobca okna vyhlásením o parametroch. V tomto vyhlásení sú uvedené dosiahnuté charakteristiky (vlastnosti) okna získané najčastejšie skúšaním vzorky (prototypu) alebo výpočtom. To, že aj n-tý kus okna je zhodný so skúšanou vzorkou zabezpečuje výrobca vnútropodnikovou kontrolou a preukazuje uvedeným vyhlásením. Pre budúce fungovanie výrobku v stavbe má veľký význam projekčná príprava stavby. Na výber konštrukcie okna a jeho deklarovaných vlastností má význam umiestnenie stavby v teréne, orientácia výrobku ku svetovým stranám, očakávané užívateľské podmienky atď. Všetky tieto faktory je potrebné vziať do úvahy pri správnom výbere konštrukcie okna. Je nutné poznať technické vlastnosti okna a jeho dielov pri rôznych podmienkach použitia. Pokiaľ je výber okna správne vykonaný je nevyhnutné vybrať spôsob upevnenia v stavbe zohľadňujúci vlastnosti okna a jeho dielov. Vždy je potrebné uprednostniť upevnenie okna rešpektujúce dilatácie materiálov a posuny stavebnej konštrukcie počas jej užívania. Umiestnenie okna v plášti budovy, použitie tesniacej techniky na súčasnej úrovni poznania je prvým predpokladom správneho fungovania výrobku. Vylúčenie tepelných mostov pri zabudovaní okna je predpokladom predchádzania možným hygienickým defektom a v neposlednom rade aj tepelným stratám budov. Pokiaľ sa investor v týchto otázkach spoľahne len na dodávateľa alebo výrobcu okien bude mať síce zabudované lacné okno, ale často nevhodné do danej stavby. Účasť architekta – projektanta je tu nezastupiteľná.

2. Výber profilu

Tepelno-technické vlastnosti profilov okien (plastových, drevených alebo kovových) sú charakterizované hodnotou súčiniteľa prechodu tepla (U_f) vypočítaného podľa EN ISO 10077-2 alebo nameraného podľa EN 12412-2. U plastových profilov sú ešte dôležité: trieda hrúbky profilu a klasifikácia podľa klimatického pásma podľa EN 12608. Plastové okenné profily majú triedy hrúbky hlavných (nosných) profilov: A, B a C. Profily triedy A majú presne definovanú hrúbku vonkajšej steny profilu líce ³ 2,8; rub ³ 2,5 mm, profily triedy B líce  ³ 2,5; rub ³ 2,0mm (trieda C bez obmedzenia). Znižovanie hrúbky vonkajších stien vedie ku zhoršovaniu mechanických vlastností okna a ku zníženiu životnosti v dôsledku nižšej pevnosti rohových spojov, zvýšeného priehybu pri zaťažení vetrom, priehybu vlastným zaťažením v polodrážke zasklenia a znížením pevnosti skrutkového pripevnenia kovania. U väčšiny okien je tuhosť plastového profilu (okrem vlepovaných skiel) zabezpečovaná vsunutím kovového profilu do dutiny plastového profilu. Kovový profil musí byť z pozinkovanej ocele z dôvodu prevencie pred koróziou. Na trhu sme sa stretli už aj so „zlepšovákmi“ bez použitia tohto profilu tam, kde mal byť. O tom či je kovový profil skutočne zasunutý v plastovom profile sa môžeme presvedčiť jednoduchým detektorom kovov, ktorý má väčšina stavebníkov (používa sa na zisťovanie zamurovaných trubiek, el. vodičov a pod.) alebo zakúpeným v železiarstve. Niektoré z ponúkaných typov dokážu aj zmerať hĺbku umiestnenia výstuže.

Podľa národnej prílohy k EN 12608 zverejnenej ako STN EN 12608 je územie SR rozdelené na dve klimatické pásma z pohľadu priemerných maximálnych mesačných teplôt vzduchu. Vhodnosť plastového profilu pre jedno alebo obe pásma musí byť vyznačená podľa tejto európskej normy na profile. Pri výbere plastového okna a profilu je dobré poznať vyhlásenie výrobcu o parametroch a deklarované vlastnosti aj plastového profilu (M alebo S). Nerešpektovanie aj tejto skutočnosti vedie často k defektom majúcim za následok neprimerané deformácie až zbortenie zasklených prvkov vyhotovených z plastových profilov.

U drevených profilov je veľmi dôležitá kvalita povrchovej úpravy a správna hrúbka suchého (vytvrdnutého) náteru. Hrúbka suchého nánosu sa odporúča medzi 100 – 150mm. Z dôvodu úniku dodatočne prijatej vlhkosti drevom či už vo forme zrážok alebo difúziou vodnej pary z interiéru má byť hrúbka suchej vrstvy zvonka menšia ako hrúbka z vnútornej strany. Dôležitá je dostatočná hrúbka náteru aj na neviditeľných plochách (v polodrážkach pod zasklievacími lištami alebo plochách neviditeľných pri bežnom používaní alebo zabudovaných do stavby). Hrúbku nánosu suchého náteru sa meria aj bez porušenia povrchu pomocou ultrazvukového prístroja. Dôležitá je aj veľkosť odvetrávacích otvorov viditeľná na spodnej a vrchnej strane vlysov obrátených k polodrážke okna. Odporúčaná veľkosť je (5×12) mm alebo priemer 8 mm, vo všetkých štyroch rohoch horného a spodného vlysu (STN 74 6101-1 a STN 73 3443). Všetky „novinky“ v skladbe materiálov napríklad použitie tepelnoizolačných alebo vyľahčených vrstiev v profile by mal výrobca preukázať relevantnými fyzikálno – mechanickými skúškami, medzi ktorými by určite nemala chýbať skúška pevnosti rohových spojov podľa STN 74 6183. Pri väčších výberových konaniach sa iste investorovi oplatí objednať si takýto cielený dohľad a to nielen u drevených okien, od niektorého nezávislého odborného pracoviska.

3. Výber izolačného skla

Zasklenie z pohľadu plochy okna má dominantný vplyv najmä na tepelno-izolačné, svetelné a akustické vlastnosti. Od jednoduchých tabúľ skla používaných pri dvojitých a zdvojených oknách sa v osemdesiatych rokoch aj u nás prešlo k používaniu izolačných skiel pozostávajúcich z dvoch tabúľ navzájom spojených lepiacim tmelom vzájomne vzdialených vymedzujúcim dištančným rámikom. Vývojom prešla okrem šírky rámika aj náplň vymedzenej medzery izolačného skla, od plnenia izolačných skiel vzduchom ku vzácnym plynom (argón a kryptón). V posledných rokoch sa mení aj materiál, z ktorého sú vyrábané dištančné rámiky, od hliníkových cez nerezové ku plastovým. Materiál dištančných rámikov spolu s hĺbkou zapustenia izolačných skiel významne vplývajú na tvorbu vodného kondenzátu na stykoch vnútorných plôch tabúľ skla a rámu krídla okna. K ďalšiemu zlepšeniu tepelnoizolačných, ale žiaľ niekedy aj zhoršeniu svetelných vlastností izolačných skiel, okrem zvýšenia počtu tabúľ skla z dvoj- na trojsklá prinášajú nanesené povlaky vnútorných plôch skiel nachádzajúcich sa v priestoroch vymedzených izolačných skiel (tzv. pokovenie skiel).

Najčastejšie reklamovaným defektom okien a s nimi izolačných skiel je kondenzácia vodnej pary na zasklení.  Povrchová kondenzácia na vnútornej strane začína vždy v rohoch, najmä z dôvodu dodatočného ochladenia, ktoré je spôsobené tepelným mostom. Na vznik tohto tepelného mosta majú významný vplyv použité dištančné rámiky. Povrchová kondenzácia vodnej pary na vnútornej strane izolačného skla je spojená predovšetkým s nasledujúcimi faktormi [2]:

• vonkajšia klíma;
• vnútorná teplota vzduchu;
• vlhkosť v budove;
• výkonnosť ventilácie v kuchyni a hygienických priestoroch bytu;
• povrchová teplota steny.

Na obmedzenie kondenzácie vodnej pary na povrchu je vhodné pôsobiť na každý z hore uvedených parametrov, okrem vonkajšej klímy, na ktorú nemáme žiadny vplyv. Pod zhoršenie vlastností izolačného skla sa môže podpísať aj neplnenie alebo nedostatočné naplnenie medziskleného priestoru izolačného skla inertným plynom najčastejšie argónom. Vypočítané vlastnosti izolačného skla podľa EN 673 a teda aj deklarovaný súčiniteľ prechodu tepla platia len za podmienky naplnenia medziskleného priestoru inertným plynom. Požiadavka je (90 ±5) %. Skutočnosť môžeme zistiť meradlom pracujúcim na princípe elektrického výboja. Na vypočítané alebo namerané hodnoty je možné sa spoľahnúť len vtedy ak medzi výrobcom izolačného skla a výrobcom okna je uzavretá a plnená zmluva o kvalite podľa prílohy STN 70 1621: 2010 vzťahujúcej sa na izolačné sklá.

4. Zabudovanie okna

Problematika správneho zabudovania okien a dverí je minimálne tak dôležitá pre správne fungovanie výrobku v stavbe, ako je jeho konštrukcia alebo kvalita vyhotovenia. Zodpovednosť výrobcu za výrobok trvá aj po expedícii okien; rizika chýb a následných problémov znižuje ako správne vypracovaná dokumentácia, tak aj dôkladné pochopenie a sledovanie kvality vstupných materiálov, kvality výroby a kontroly montáže. Správna montáž je opísaná v revidovanej STN 73 3134: 2014 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“. Medzi hlavné zásady patrí ukotvenie mechanickými prostriedkami, zabezpečenie vodotesnosti proti hnanému dažďu, zamedzenie prieniku vodnej pary do detailu z interiéru, tepelné zaizolovanie pripájacej škáry po celej jej hĺbke a dostatočné tepelné zaizolovanie ostenia a exteriérovej strany parapetu pod vonkajšou parapetnou doskou. Na zamedzenie vzniku plesní musí byť povrchová teplota v mieste pripojovacej škáry nad 12,6 ^oC pri teplote vzduchu 20 ^oC a relatívnej vlhkosti vzduchu j = 50 %. Z pohľadu tesnosti pripájacích škár  STN 73 0540-2:2012 stanovuje, na zamedzenie kondenzácie vodnej pary v škáre styku otvorovej konštrukcie s okolitou konštrukciou, má byť tesnenie s nulovým súčiniteľom škárovej prievzdušnosti. Overenie väčšiny požiadaviek je možné skúškami zabudovaných okien a dverí a to skúškou:

• prievzdušnosti;
• vodotesnosti;

a meraním povrchových teplôt.

Záver

K otázkam kvality zabudovania okien je nutné pristupovať s rovnakou vážnosťou ako ku kvalite vyhotovenia okna.

Literatúra

1. Panáček, P.: Energetické štítky okien – minimálne vyjadrenie úcty k zákazníkovi, Dom a Byt časopis o stavebníctve a kultúre bývania, 10, 2009, s.26
2. Anon.: MEMENTO, firemné materiály a prospekty SAINT – GOBAIN GLASS.
3. Brath, F.: Hodnotenie chýb izolačných skiel, In: Zborník prednášok zo seminára Energeticky úsporné okná a ich kvalita, Občianske združenie ENERGOkno, Bratislava 2007.
4. Puškár, A. – Panáček, P. – Szabó, D.: Energeticky úsporné drevené okná a kritická povrchová teplota, In: Zborník Odborný seminář „Dřevěná okna, dveře, schody“, Hranice, 2009
5. P. Panáček: Nový prístup ku kvalite zabudovania okien do stavby, Časopis Dom a byt č. 6, 2010, s. 2
6. Panáček P. – Polášek, M.: Požadavky na zabudování oken, In: Sborník přednášek Otvorové výplně stavebních konstrukcii, Hradec Králové, 2010
7. Stegmanová E.: Okenné profily z PVC, Stavebné materiály 06/2007, JAGA Group s.r.o., ISSN 13136-7617, 2007, s. 49

1. Úvod

Po chybných nákupoch a realizáciách otvorových konštrukcií stavieb si čoraz väčší počet  investorov, či už pod toto meno zahrnieme investorov financujúcich veľké bytové komplexy alebo jednotlivcov – obstarávateľov nových alebo vymieňaných okien a dverí uvedomuje, že napriek publikovaným rôznym „desatorám výberu okien a dverí“ nemôžu svojpomocne zvládnuť proces obstarávania a kontroly zhotovovania týchto stavebných konštrukcií. Pritom netreba mať na mysli len stavby podliehajúce režimu verejného obstarávania podľa zákona, ale aj ostatné investície súkromného charakteru. Čoraz viac investorov si uvedomuje túto skutočnosť a hľadá spôsob ako sa vyhnúť nedodržiavaniu technických noriem pri výrobe a montáži okien, zámeny materiálov, porušovania technologickej disciplíny pri zabudovaní okien do stavby. Východiskom je nájdenie odborne spôsobilej organizácie alebo jednotlivca, ktorý dokáže počas celej výstavby alebo jej časti vykonávať technický dozor. Cieľom tohto príspevku je informovať čitateľa o rozsahu technického dozoru pri obstarávaní otvorových konštrukcií stavieb.

2. Požiadavky na otvorové konštrukcie stavieb

Požiadavky pre (verejné) obstarávanie dodania otvorových konštrukcií, ktoré sú predmetom zákazky alebo súčasťou predmetu zákazky, musia vychádzať z príslušnej projektovej dokumentácie, z právnych a normových predpisov platných v krajine obstarávania, či už ide o národné alebo európske normy prevzaté do sústavy národných noriem. Pritom, ako sme v úvode uviedli, je jedno či ide o verejné obstarávanie podľa zákona alebo obstarávanie v súkromnom sektore. Technické normy sa zhotoviteľ (alebo staviteľ) zaväzuje plniť podpisom v zmluve, či už v zmluve na vypracovanie projektovej dokumentácie alebo zhotovenie diela. V normách sú zvyčajne uvedené minimálne požiadavky na výrobky a ich zabudovanie v stavbe. Samozrejme zhotoviteľ môže mať aj iné, lepšie, ale príslušnou organizáciou preverené a dobrozdaniami potvrdené vlastnosti a riešenia. Takže prvou podmienkou úspešného obstarávania sú správne technické špecifikácie v poradí: slovenské (české) technické normy, ktorými sa prevzali európske normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, ale ak také neexistujú, národné technické osvedčenia alebo národné technické špecifikácie týkajúce sa projektovej dokumentácie, uskutočnenia stavebných prác a používania stavebných výrobkov, technické špecifikácie, ktoré pochádzajú z priemyselného odvetvia a sú týmto odvetvím všeobecne uznávané; takýto odkaz mal by byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“, pričom obstarávateľ (ani súkromná osoba) nemal by vylúčiť z (verejného) obstarávania ponuku uchádzača z dôvodu, že ponúkané otvorové konštrukcie nespĺňajú vyššie uvedené technické špecifikácie, na ktoré sa odvolal, ak uchádzač vo svojej ponuke preukáže, že riešenia, ktoré navrhuje, sú rovnocenné a spĺňajú na spokojnosť obstarávateľa ním určené technické požiadavky. Uchádzač musí vo svojej ponuke preukázať, že výrobky, stavebné práce alebo služby spĺňajúce príslušné normy zároveň spĺňajú na spokojnosť obstarávateľa požadované výkonnostné alebo funkčné požiadavky.

Za vhodný spôsob sa považuje aj predloženie technickej dokumentácie výrobcu alebo skúšobný protokol vydaný skúšobným laboratóriom, certifikačným a inšpekčným orgánom spĺňajúcim platné európske normy, bez ohľadu na jeho sídlo. Na objektivizáciu celého výberového konania je neprípustné, aby sa technické požiadavky odvolávali na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, značku, patent, typ, krajinu, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby, ak by tým dochádzalo k znevýhodneniu alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo výrobkov, ak si to nevyžaduje predmet zákazky. Takýto odkaz je vhodné použiť len vtedy, ak nemožno opísať predmet zákazky dostatočne presne a zrozumiteľne, a takýto odkaz musí byť pre objektivizáciu obstarávania doplnený slovami „alebo ekvivalentný“.

Za neprimerané požiadavky v opise predmetu zákazky (otvorových konštrukcií) sa považujú také, ktoré nie sú podložené a technicky zdôvodnené normami alebo platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ prevezmeme aj pri obstarávaní v súkromnom sektore dikcie zo zákona o verejnom obstarávaní, nie je prípustné určovanie podmienok a požiadaviek v (nielen verejnom) obstarávaní podľa nepodložených úvah, firemných materiálov, alebo tvrdenia, ktoré nie sú podložené platnými predpismi v danej oblasti a technickými normami. Pri vytváraní opisu predmetu zákazky a určení podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, obstarávateľ vychádza z projektovej dokumentácie; pokiaľ nie sú niektoré vlastnosti v projektovej dokumentácii dostatočne špecifikované alebo vyriešené, je povinný obstarávateľ v záujme konečného stavebného diela dať projektovú dokumentáciu doplniť projektantovi alebo takto spracovanú projektovú dokumentáciu neprijať (pozri vývojový diagram). Je teda potrebné zdôrazniť, že na tvorbe opisu predmetu zákazky na dodanie otvorových konštrukcií má rozhodujúci podiel a zodpovednosť projektant a za určenie požiadaviek na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzačov vo verejnom obstarávaní vo vzťahu k opisu predmetu zákazky nesie zodpovednosť obstarávateľ. Preto sa odporúča pri tvorbe opisu predmetu zákazky dodržiavať tzv. princíp jednoznačnosti a overiteľnosti, t.j. obstarávateľ bude požadovať také technické charakteristiky a vlastnosti otvorových konštrukcií, ktoré sú už v normách definované a výrobcami otvorových konštrukcií v technickej dokumentácii alebo v skúšobných protokoloch doložené. Obstarávateľ sa musí vyvarovať takým požiadavkám, ktoré nie je možné kontrolovať alebo overiť, ako napríklad:

–              „…špára musí byť urobená tak, aby odolávala všetkým záťažiam počas celej doby životnosti stavby“ – ide o neoveriteľnú požiadavku, hodnotiaca komisia nebude schopná posúdiť spracovanie špáry a túto skutočnosť relevantne vyhodnotiť a životnosť napr. 100 rokov nie je možné overiť; pri podobnej požiadavke  sa odporúča v opise predmetu zákazky použiť odkaz na príslušnú normu,

–              „…vetrací systém reagoval na počet žiakov v triede“ – požiadavky úplne prekračuje vedomosti a schopnosti výrobcov okien, v takomto prípade splnenie požiadavky zo strany uchádzačov nie je možné relevantne overiť. Zabezpečenie hygienickej výmeny vzduchu v miestnostiach, nie je základným parametrom okien, návrh riešenia vetrania musí doložiť projektant ako komplexné riešenie, v miestnostiach s inštalovanými plynovými spotrebičmi treba zabezpečiť trvalý prívod vzduchu z vonkajšieho prostredia pomocou neuzatvárateľného otvoru,

–              „…systém so stavebnou hĺbkou 85 mm alebo U_w = 1,2 W/(m²K)..“ požiadavka obstarávateľa je opísaná nejednoznačne, pričom obstarávateľ zodpovedá za to, aby predmet zákazky bol opísaný jednoznačne, úplne a nestranne a neumožnil uchádzačom vyložiť si jeho požiadavku na predmet zákazky rôzne. Následkom rozdielneho výkladu opisu predmetu zákazky je interpretačná neistota, ktorá v konečnom dôsledku postihuje iba obstarávateľa, nemôže ísť na ťarchu uchádzačov,

–              „…požiadavku na farbu rámu a spôsobu otvárania doložiť čestným vyhlásením…“ – žiadnu exaktne stanoviteľnú požiadavku na predmet zákazky (otvorových konštrukcií) nie je možné preukazovať čestným vyhlásením, farbu je možné určiť číslom farby, spôsob otvárania je možné určiť odkazom na normu. Nie je možné zamieňať predloženie ponuky uchádzača na požadovaný predmet zákazky so splnením, obstarávateľom určených podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ktoré môže uchádzač preukázať čestným vyhlásením,  pričom doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predkladá obstarávateľovi až úspešný uchádzač v zmysle príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní,

–              „…výrobok bude bez recyklátov….“ – ide o požiadavku v rozpore so spoločenskými záujmami a ekologickými požiadavkami, použitie recyklátov, pokiaľ nemá vplyv na vlastnosti plastových profilov, je v súlade s platnou normou EN 12608, pričom použitie recyklátov v profiloch nie je hodnotiaca komisia schopná overiť.

3) Technický dozor pri výbere otvorovej konštrukcie

Pred vyhlásením obstarávania, v ktorom predmetom zákazky alebo časťou predmetu zákazky je dodanie otvorových konštrukcií sa odporúča, aby obstarávateľ posúdil, či  v príslušnej projektovej dokumentácii, ktorá je základnou časťou opisu predmetu zákazky, sú alebo nie sú zdokumentované nasledovné technické  špecifikácie, ktoré sa odporúčajú, resp. aby pri zadávaní spracovania projektovej dokumentácie s ohľadom na potreby stavby v súlade s normami  požadoval ich určenie:

3.1 rozmery okien alebo dverí;

3.2 podstatné vlastnosti pre jednotlivý alebo maximálny rozmer (plochu) okna:

3.2.1 Odolnosť proti zaťaženiu vetrom  – skúšobný tlak:                trieda

3.2.2 Odolnosť proti zaťaženiu vetrom   – odchýlka rámu:             trieda

3.2.3 Vodotesnosť– nechránené                                                          trieda

3.2.4 Vodotesnosť– chránené                                                           trieda

3.2.5 Akustické vlastnosti                                                                        číselne

3.2.6 Súčiniteľ prechodu tepla (pre jednotlivý rozmer alebo plochu ≤ 2,3 m²; plochu > 2,3 m²)                              číselne

3.2.7 Radiačné vlastnosti – solárny faktor                                         číselne

3.2.8 Radiačné vlastnosti – svetelná priepustnosť:                          číselne

3.2.9Prievzdušnosť:                                                                              trieda

3.3       iné vlastnosti napr. paniková funkcia kovania podľa STN (ČSN) EN 1125 (alebo ekvivalentný), trieda požiarnej odolnosti podľa STN (ČSN) EN 13501-1 (alebo ekvivalentný), trieda odolnosti proti vlámaniu podľa STN (ČSN) EN 1627 (alebo ekvivalentný) alebo trieda odolnosti proti ovládacím silám podľa STN (ČSN) EN 13115 (alebo ekvivalentný). Do tejto skupiny patria aj požiadavky na špecifické vlastnosti izolačných skiel ako je napr. tepelne spevnené STN (EN) EN 12150-2 (alebo ekvivalentný) alebo  tvrdené sklá STN (ČSN) EN 1863-2 alebo STN (ČSN) EN 14321-2 (alebo ekvivalentné) na predchádzanie jeho prasknutiu vplyvom tzv. tepelnému šoku na miestach vystavených extrémnym tepelným namáhaniam vplyvom slnečného žiarenia, tienenia alebo iných vplyvov.

3.4          iné požiadavky napr. pri výmene otvorových konštrukcií na pamiatkovo-chránenej budove súčasťou riešenia v príslušnej projektovej dokumentácii a v súťažných podkladov musí byť záväzné stanovisko a z toho vyplývajúce požiadavky príslušného Krajského pamiatkového úradu, prípadne Pamiatkového úradu SR (ČR). Ak predmetom zákazky je dodanie drevených okien, odporúča sa v rámci projektovej dokumentácie a opisu predmetu zákazky špecifikovať druh dreviny (alebo skupiny drevín), konštrukčný typ hranola (fix alebo nadpájaný) so zohľadnením možnosti dodania ekvivalentných riešení.

3.5          poradie a skladbu materiálov použitých na pripojovaciu škáru; spôsob riešenia pripojovacej škáry v projektovej dokumentácii vychádza z požiadaviek STN 73 3134 (ČSN 74 6077) (alebo ekvivalentný), odporúča sa spôsob riešenia pripojovacej škáry uviesť vo výkresoch detailu v projektovej dokumentácii; v projektovej dokumentácii (realizačný projekt) sa vyžaduje metodika vyhotovenia ostenia a v prípade zateplenia druh, hrúbku tepelnej izolácie a spôsob zateplenia tiež umiestnenie okna v hĺbke ostenia, typ a metodiku osadenia parapetov, súvislosti a materiálová skladba pripojovacích škár výplňových konštrukcií.

3.6.        hrúbka tepelnej izolácie na vonkajšom ostení;

3.7.        umiestnenie okna v hĺbke ostenia, typ a spôsob osadenia parapetov;

3.8.        spôsob výmeny vzduchu v miestnosti po výmene okien v obnovovanej budove;

3.9.        splnenie požiadaviek STN 73 3040-2 (ČSN 73 3040-2) (alebo ekvivalentný) na súčiniteľ prechodu tepla a vnútornú povrchovú teplotu okien alebo dverí a najvyššiu teplotu vzduchu v letnom období.

3.10.      ďalšie parametre sú v projektovej dokumentácii sú stanovené s ohľadom na príslušné normy, na estetické alebo prevádzkové požiadavky obstarávateľa.

Pokiaľ z projektovej dokumentácie (realizačný projekt) nevyplývajú všetky vyššie uvedené technické požiadavky na okná a dvere (otvorové konštrukcie) alebo nie sú jednoznačne navrhnuté materiály (a ich umiestnenie) na pripojovaciu škáru, odporúča sa obstarávateľovi vyžiadať si od projektanta doplnenie projektovej dokumentácie. Posúdenie splnenia týchto požiadaviek je odborne náročná práca a čoraz častejšie ju investori (zmluvne) zverujú odborným organizáciám alebo jednotlivcom majúcim technický dozor v náplni podnikania.

Niekedy je vhodné využiť ďalšie odborné podklady posudky, či odborné stanoviská (merania intenzity denného osvetlenia, hladiny hluku a pod.), ako doplnok k projektovému riešeniu otvorových konštrukcií. Dôležité sú najmä informácie z technickej správy o účele objektu, orientácii k svetovým stranám, dennom osvetlení, oslnení atď. Technický dozor je kontrolnou činnosťou vykonávanou podľa obchodného zákonníka a netreba si ju zamieňať za stavebný dozor, ktorý podľa stavebného zákona sa vzťahuje výlučne na jednoduché stavby.

Podrobné vymedzenie predmetu zákazky vrátane technických požiadaviek je uvedené v projektovej dokumentácii (realizačný projekt), ktorá rešpektuje záväzné predpisy a normy vzťahujúce sa na okná a dvere (otvorové konštrukcie). Obstarávateľ   pri zadávaní zákazky  na okná a dvere (otvorové konštrukcie)   určuje požiadavky na predmet zákazky (opis predmetu zákazky) v súlade s STN (ČSN) EN 14351-1: 2006 + A1: 2010. Okrem spôsobilosti technického dozoru vyhodnotiť splnenie požiadaviek vyplývajúcich z realizačného projektu a technickej správy ide o schopnosť vyhodnotiť ďalšie nemandátové vlastnosti otvorovej konštrukcie, ktoré ovplyvňujú trvanlivosť výrobku na jeho zamýšľané použitie okrem prvkov, ktoré zodpovedajú normám iných výrobkov (kovania, tesnenia). Úrovne funkčnosti (napr. klasifikácia vlastností okien) sa stanovujú podľa STN (ČSN) EN 14351-1+A1(alebo ekvivalentný). Odporúčané úrovne sú stanovené v národnej prílohe hEN. Požadovaná odolnosť proti zaťaženiu vetrom (tiež pre prievzdušnosť a vodotesnosť) je  vztiahnutá na veterné oblasti a kategórie terénu, ako ich uvádza STN (ČSN) EN 1991-1-4 Eurokód 1: Zaťaženie konštrukcií – Časť 1-4: Všeobecné zaťaženia – Zaťaženie vetrom (alebo ekvivalentný).

Okrem bežne určovaných kritérií sa, ako kritérium na vyhodnotenie ponúk na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, odporúča sa použiť kritérium vyjadrujúce vzťah úžitkovej hodnoty a ceny –  výpočet energetickej bilancie okien podľa ISO 18292: 2010 „Energy performace of fenestration systems“ rozpracovaný na podmienky SR a publikovaný na http://www.slovenergookno.sk/?stitok (alebo ekvivalentný). EK plánuje zaviesť energetické štítkovanie okien povinne, podobne ako je to u elektrických spotrebičov (chladničky, práčky a pod). Očakáva sa, že okná budú vyhlásené delegovaným nariadením EK tak, ako je to už u zavedených výrobkov. Slovenská legislatíva je už na tento krok pripravená zákonom NR č.182/2011 Z. z., kde sú  §2 zákona uvedené aj výrobky, ktoré majú vplyv na spotrebu energie. V dôvodovej správe k zákonu sa uvádza že takýmto výrobkom sú aj okná.

4. Technický dozor pri kontrole otvorovej konštrukcie na stavbe

Obchodný zákonník ukladá objednávateľovi (investorovi) povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností, čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. V prípadnom súdnom konaní súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť, pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke, uskutočnenej po odovzdaní predmetu diela, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť vady diela zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do piatich rokov od odovzdania stavby (diela). Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Obchodný zákonník teda ukladá povinnosť objednávateľovi (investorovi) prezrieť alebo zariadiť prehliadku stavby čo najskôr po jej odovzdaní. Ak však berieme do úvahy povahu obstarávaného predmetu a spôsob jeho zabudovania, pričom pripojovacie škáry budú v dôsledku ďalšej činnosti na stavbe zakryté, je nutné konštatovať, že takéto dielo (otvorovú konštrukciu)  nie je možné skontrolovať bežnými spôsobmi a prostriedkami až po odovzdaní predmetu diela. Investor (objednávateľ) musí mať k dispozícii kvalifikovaných odborníkov, ktorí budú dielo počas realizácie priebežne kontrolovať, čím splnia povinnosť objednávateľa, ktorú mu ukladá Obchodný zákonník a to vykonať prehliadku diela. Tu je miesto pre zriadenie (zmluvnej) činnosti technického dozoru na stavbe.

Čo sa odporúča kontrolovať u otvorovej konštrukcie na stavbe?

Technický dozor môže obsahovať:

1. a) na dodanom výrobku

• vyhlásenie o parametroch a CE označenie, identifikácia výrobku
• špecifikácia výrobku (splnenie zmluvy)
• súlad vonkajších znakov dodaného výrobku s vyhlásením parametrov a CE označením
• stavebná hĺbka profilov rámov a krídiel, počet uzatváracích bodov a ich poloha
• u plastových výrobkov prítomnosť kovových výstuží (ak je predpísaná)
• tesnosť spojov, funkčnosť odvzdušňovacích a odvodňovacích otvorov
• mechanické poškodenie výrobku prepravou a skladovaním
• kompletnosť kovania a tesnení, ako aj ich funkčnosť
• vady skla a dištančného rámčeka (alebo nepriehľadnej výplne) alebo povrchovej úpravy dielov výrobku
• percento plynovej náplne v izolačných sklách alebo zistenie U_g (ak je k dispozícii prenosné zariadenie na rýchle stanovenie)
• návody na používanie a ošetrovanie výrobku, záručný list

1. b) počas montáže výrobku (zabudovania do stavby)

• realizačný (vykonávací) projekt stavby, autorizovaný výkres zabudovania, postupy montáže
• záznam zo zamerania osadenia výrobku do stavby, pokiaľ je v projekte vyžadované, kvalita povrchu bočných plôch stavebných otvorov a ich povrchové ošetrenie
• technické špecifikácie a technologické postupy na zabudovanie jednotlivých použitých výrobkov a preukázanie ich súladu s STN 73 3133, dodržanie záručných lehôt montážnych materiálov a podmienok použitia
• právna a odborná spôsobilosť staviteľa a montážnych pracovníkov, (udelená licencia na zabudovanie vonkajších otvorových konštrukcií do stavby alebo zahájené konanie, školenia)
• súlad montáže s STN 73 3134 (ČSN 74 6077), predpoklady vylúčenia tepelných mostov po montáži okien, predpoklad splnenia požiadaviek na zabudované okná v STN 73 0540-2 (ČSN 73 0540-2)
• funkcia otvárania a zatvárania krídla okna (ovládacia sila ≤ (30 alebo100) N, krútiaci moment ≤ (5 alebo 10) Nm, rovinnosť krídla a rámu (vylúčenie znefunkčnenia okna dotiahnutím uzatváracích bodov okna pri snahe zníženia subjektívne zistenej vysokej prievzdušnosti spôsobenej montážou alebo nepresnou výrobou okna)

Ak v priebehu používania okien vzniknú vady (sťažnosti užívateľov), po dohode investora so staviteľom (zhotoviteľom), to môžu byť ďalšie skúšky (napr.):

• stanovenie súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla (ak je k dispozícii prenosné zariadenie) vrátane identifikácie skladby izolačného skla (ak nebolo merané na dodanom výrobku)
• stanovenie kvality zabudovania otvorovej výplne stavby meraním kritických povrchových teplôt zabudovaného stavebného dielca a zistenie tepelných mostov v zimnom období
• zistenie tepelného odporu zabudovaného nepriehľadného stavebného dielca alebo nepriehľadnej steny priľahlej stavebnej konštrukcie v zimnom období (ak je k dispozícii prenosné zariadenie)
• zistenie užívateľských podmienok v byte (teplota, RH) v zimnom období a ich prepočet na normové hodnoty
• hrúbka povrchových úprav drevených alebo kovových dielcov (ak nebolo merané na dodanom výrobku)
• prievzdušnosť zabudovanej okennej (dverovej) konštrukcie (ak je k dispozícii prenosné zariadenie)
• vodotesnosť zabudovanej okennej (dverovej) konštrukcie so simuláciou tlaku vetra (ak je k dispozícii prenosné zariadenie)
• vzduchová nepriezvučnosť zabudovanej okennej konštrukcie
• meranie farebných zmien povrchov dielcov (ak je k dispozícii prenosný prístroj a nebolo merané na dodanom výrobku)
• vlhkosť dreva a stavebných materiálov (ak nebolo merané na dodanom výrobku alebo počas montáže)

s cieľom zistenia príčin vád.

Odporúča sa uzavretie zmluvy o kontrolnej činnosti nielen na posúdenie projektovej dokumentácie a dohľadu pri montáži, ale ešte minimálne jeden rok (u novostavieb až 3 roky) po ukončení stavebných prác.

5. Záver

Technická zložitosť obstarávania, ale aj realizácie stavebných prác pri zabudovaní otvorových konštrukcii stavieb vyžaduje do kontrolnej činnosti zapojiť špecializované pracoviská, odborníkov. Odporúča sa túto činnosť vykonávať formou technického dozoru podľa obchodného zákonníka. Zrkadlom tejto činnosti je spokojnosť obstarávateľa s technickým vyhotovením stavebného diela. Úspešnosť technického dozoru závisí od odborných schopností jeho zamestnancov a dostupnosti skúšobných zariadení a prístrojov na odhaľovanie v úvode uvedených vád diela.

LITERATÚRA:

1. Panáček, P. – Gajdošová, H.: Téma, Verejné obstarávanie, OKNOviny® 2/2014, SLOVENERGOokno, ISSN 1337-8791
2. NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS, Úradný vestník Európskej únie (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011, s. 5)
3. STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010 Okná a dvere. Norma pre výrobky, funkčné charakteristiky. Časť 1: Okná a vonkajšie dvere bez požiarnej odolnosti a/alebo tesnosti proti prieniku dymu
4. STN 73 3134: 2014 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie
5. Metodický pokyn MMR pro zadávání dodávky nových oken nebo výměnu stávajících oken, Návrh, ČKLOP, 2014
6. Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
7. 7. Ivanov, V.: Výkon dozornej činnosti na stavbách, UNIKA 2011, ISBN 978-80-88966-79-1