NORMOU KU NEKVALITE ?

Od januára 2010 platí v SR norma STN 73 3134 na zabudovanie okien a vonkajších dverí do stavby. Táto norma opisujúca postupy pri zabudovaní sa stala aj základom pre v ČR vydanú v roku 2011  tzv. TNI 74 6077 dnes ČSN 74 6077 s rovnakou problematikou. Autori pôvodnej STN  73 3134 reagovali vo februári 2012 na prílev tzv. “zázračných pien“ do SR vydaním ďalšej STN 73 3133 charakterizujúcej materiály na pripojovaciu škáru. Revíziou STN 73 3134 bolo od februára 2014 zavedené „licencovanie montážnych skupín“ spôsobilých na montáž okien a dverí do stavieb v SR. Úlohy sa zhostili najmä akreditované organizácie na inšpekčnú činnosť v Technickom a skúšobnom ústave š.p.  so sídlom v Bratislave (ďalej len TSÚS) a eucert, s.r.o. so sídlom taktiež v Bratislave. Pokiaľ  TSÚS o subjektoch s vydanou licenciou informuje na svojej internetovej stránke: https://www.tsus.sk/1388-sk/prehlad-vydanych-licencii-na-zabudovanie-vonkajsich-otvorovych-konstrukcii-do-stavieb/ a sú verejne prístupné, o licenciách vydaných eucert, s.r.o. nie sú takéto informácie https://eucert.sk/licencia-na-okna/ . Udeleniu licencie predchádzajú školenia z obsahu uvedených noriem. Školenia okrem inšpekčných orgánov vykonávajú viaceré podniky najčastejšie zástupcovia dovážaných tesniacich materiálov na okná. Medzi nimi aj SLOVENERGOokno s tajomníkom Ing. Petrom Snopkom, ktorý je autorom poslednej revízie STN 73 3133 z roku 2024 (https://www.slovenergookno.sk/ ). V tejto revízii bola presadená zmena článku (pôv.3.6) pojednávajúcom o difúznom odpore pripojovacej škáry.

Pôvodný text v STN 73 3133 z roku 2012:

3.6 Difúzny odpor

Tesniaci systém musí zabezpečiť fungovanie pripojovacej škáry v zimnom období v celej oblasti tepelnej pohody vnútorného prostredia podľa STN 73 0540-3. Odporúčaná hodnota pre: sd (interiér) je ≥ 7 [m] a sd (exteriér) ≤ 0,5 [m], ale nie menej ako pomer 3:1.

Požiadavka ekvivalentnej difúznej hrúbky (sd), min. parobrzda sd = 7 až 12 [m], bola stanovená s ohľadom na obvykle ohraničujúce obvodové steny, ako je napríklad betón; betón [0,45 m] sd [m] = 8, pre zabudovanie drevených okien je to ekvivalentná difúzna hrúbka mäkkého dreva [0,07 m] sd = 10 [m]. Z konštrukčného hľadiska musí byť vylúčená kondenzácia vody v pripojovacej škáre. Podľa čl. 3.2.4. STN 73 3134 (teraz po revízii tejto normy z roku 2024 článok 4.2.4) difúzny odpor jednotlivých tesniacich materiálov musí klesať smerom z interiéru do exteriéru pripojovacej škáry. To znamená, že konštrukcia pripojovacej škáry na zabezpečenie vlhkostného spádu z interiéru do exteriéru by mala byť minimálne dvojvrstvá, pričom na vnútornej strane bude parobrzda (pri zachovaní ostatných funkcií).

Vývojom počas uplynulých desiatich rokov prišli na trh tesniace pásky, u ktorých sa podľa dovozcov, pri novom type pásky sa nedostáva do pripojovacej škáry vlhkosť z muriva ani z okna. Významný tuzemský dovozca tesniacich materiálov financoval overovacie skúšky, ktorými sa mala preukázať táto skutočnosť.

Cieľom experimentu bolo zistiť zostatkovú vlhkosť v pripojovacej škáre po vlhkostnom namáhaní simulujúcom podmienky v zimnom období podľa STN 73 0540-3, pri splnení požiadavky na  kritickú povrchovú teplotu na vnútornej strane pripojovacej škáry podľa STN 73 0540-2. Overenie sa malo vykonať v laboratórnych podmienkach a/alebo na stavbe meraním in-situ. V skutočnosti sa vykonalo len v laboratóriu. Zvolená bola komparačná metóda, keď v rovnakom skúšobnom cykle boli skúšané oba porovnávané materiály, nový s klasickým, podľa stávajúcej normy.

 

obr.1

Skúšobná vzorka bola vyhotovená z PVC-U profilov bežne používaných na rámy okien s pevným zasklením. Rám je vyplnený stĺpikmi (obr. 1) z rovnakého profilu. Dvojice priečok sú vždy otočené zasklievacou polodrážkou proti sebe. Bežne používané izolačné sklo je nahradené styrodurom hrúbky (18-20) mm a medzi strany profilu, bežne umiestňované k osteniu sú vymedzené medzery o šírke (20-30) mm vyplnené materiálmi spĺňajúcimi súčasné znenie normy (referenčné) a novými materiálmi (porovnávané). Rohové a T – spoje profilov museli spĺňať požiadavky normy na plastové profily. V každom otvore klimatizačnej skrine mala byť minimálne jedna dvojica týchto materiálov, referenčné a porovnávané. Referenčná pripojovacia škára bola vyhotovená s použitím paronepriepustnej fólie z interiérovej strany a paropriepustnej fólie z exteriéru. Tepelno- a zvukoizolačnú funkciu plnila nízkoexpanzná PU- pena vo vymedzenej medzere (škáre).

Výsledky experimentu boli zhrnuté vo výskumnej správe SvF STU v Bratislave z 4.5.2022 s názvom: Experimentálne overenie tepelno – technických parametrov (tepelný tok, povrchové teploty) tesniacich materiálov na vyhotovenie pripojovacej škáry. Kritériami porovnania mali byť vnútorná povrchová teplota v pripojovacej škáre (°C), konečná vlhkosť  stavebného materiálu v pripojovacej škáre (%) a súčiniteľ prechodu tepla pripojovacej škáry (W.m-²K-1)

Aj keď boli výsledky prerokované za účasti autora zmeny STN 73 3133 z roku 2024, v úprave článku normy v zmysle týchto výsledkov sa to neprejavilo.

Bol vydaný text, ktorý nahradil prv uvedený článok normy z roku 2012 nasledovne:

4.6 Difúzny spád

Odporúčaný difúzny spád t.j. pomer ekvivalentnej difúznej hrúbky sd (interiér) : sd (exteriér musí byť taký, aby platilo pravidlo z vnútra tesnejšie ako z vonku. Pri inom ako odporúčanom difúznom spáde musí byť k tesniacemu systému v pripojovacej škáre doložený protokol o skúške alebo výpočet s potvrdením vhodnosti konkrétneho tesniaceho systému z akreditovanej skúšobne. Pripojovacia škára musí byť navrhnutá tak, aby boli splnené základné tepelnotechnické požiadavky udávané v STN 73 0540-2.

Teda o zostatkovej vlhkosti v škáre žiadna zmienka!

Okrem terminologickej chyby (máme akreditované skúšobné laboratória) a odbornej (na zabudovania okien a dverí do ľahkých obvodových plášťov čiže závesných stien sa kladú iné požiadavky ako na okná a dvere zabudované do murovaných stavieb, v ČR to rieši norma ČSN  74 7250) vyvstáva tu závažný problém, ktorý nerieši ani odkaz na STN 73 0540-2. V revidovanom článku nie je podmienka, ktorou sa má preukázať základný problém (okrem vzduchotesnosti a tepelného odporu škáry) spočívajúci v zostatkovej vlhkosti v pripojovacej škáre. Zostatková vlhkosť v škáre je jedným z dôsledkov nefungovania difúzneho spádu. Ako ju preukazovať, čo skúšať a podľa akého postupu? Aj o tomto by mala pojednávať norma o vlastnostiach pripojovacích škár!

Dovolím si tvrdiť, že uvedenú novú požiadavku revidovanej normy splní aj škára vyplnená PU-penou, z interiéru pretretá latexovou farbou a omietnutá z oboch strán. K tomuto chceme dospieť? To sme tu mali pred 20 rokmi.

Potom môžeme zabudnúť na vyše desaťrokov požadované predstlačené pásky a paronepriepustné fólie!

Česká obdobná norma ČSN 74 6077 v článku 4.2.2 odporúča (v preklade): …Utesnenie pripojovacej škáry musí byť navrhnuté tak, aby umožňovala čo najlepšie odvetranie a vysychanie škáry. Tým je dodržaná zásada: „zvnútra tesnejšie ako zvonka“ a je zabezpečená funkcia suchej, tepelne izolujúcej škáry.

Nápadný rozdiel!

Tu končím s kritikou revidovanej normy. Teraz by mali nastúpiť inšpekčné orgány, aby si fyzicky preverili o čom sú vlastne školení budúci montážnici a ako na stavbe preukazujú uvedenú požiadavku normy, ak majú zákazníci rešpektovať ich licencie!

 

/Od
, ,

AKO NA KVALITU OKIEN?

aj v rámci platenej konzultácie

Vývoj nezastavíš! Dnes sa mnohí vlastníci plastových okien zabudovaných pred pätnástimi alebo dvadsiatimi rokmi zamýšľajú nad ich výmenou. Vedie ich k tomu okrem straty pôvodne deklarovaných vlastností aj skutočnosť, že zvýšené požiadavky na okná viedli k vývoju nových pred ešte dvadsiatimi rokmi často neexistujúcimi materiálmi a konštrukciami. Okrem týchto skutočností sú to často chyby spôsobené  nedostatočnou znalosťou princípov na zabudovanie okien a dverí zhrnutými v roku 2010 do normy STN 73 3134 a pokynov výrobcu tesniaceho materiálu, alebo ich nerešpektovaním [1].

Dôsledky:
– nepovolený pohyb rámu okna v ostení z dôvodu nesprávneho kotvenia;
– vznik nežiaduceho kondenzátu vodnej pary na profiloch alebo zasklení v dôsledku nedostatočného alebo nesprávneho utesnenia pripojovacej škáry;
– vznik plesní na ostení z dôvodu (tepelných mostov)  nerešpektovania dôsledkov nesprávnej skladby materiálov, veľkosti pripojovacej škáry okna alebo montáže okna (podložky);
– zlé zatváranie krídiel okna z dôvodu „sadania“ okna nesprávnym použitím dištančných a nosných podložiek pri montáži okna.

Tu už nepomôže bežná údržba výmenou tesnení alebo premazaním kovania. Náklady na tieto úkony sú zbytočne vynaložené peniaze.

Ak dospejete na základe uvedených vád k výmene okien, je potrebné si vybrať skúsenú montážnu skupinu. Na rozdiel od kvality okien je kvalita montáže len jedna. Popri výbere okna by mal obstarávateľ vybrať aj spôsobilú montážnu firmu. Dnes by už mali montovať skupiny, ktoré vlastnia na montáž licenciu, nájdete ich pod https://www.tsus.sk/data/licencie_otvor.php

Pokiaľ nie ste rozhodnutí, môžeme Vám na základe platenej konzultácie vo Vašom byte identifikovať príčiny. Naše zistenia sú podopreté meraniami.

Aké dôležité je venovať sa pripojovacej škáre ukazuje aj ilustrácia na obr.1, ktorá názorne poukazuje na vplyv veľkosti pripojovacej škáry vyplnenej PU-penou na povrchovú teplotu styku parapetu s oknom. Povrchové teploty na obrázku boli získané výpočtom ustáleného dvojrozmerného vedenia tepla metódou konečných prvkov [2]. Nedostatočná veľkosť pripojovacej škáry má vplyv na tepelnoizolačné vlastnosti zabudovaného okna, na vznik vodného kondenzátu na rámových profiloch a v konečnom dôsledku aj na vznik plesní. Veľkosť pripojovacej škáry nie je neobmedzená, okrem stability PU –peny sú to obmedzenia zvukovo izolačných vlastností zabudovaného okna. Pri veľkosti asi 3 cm sa výrazne zhoršujú. Tieto nedostatky zistíme meraním povrchových teplôt v pripojovacej škáre. Nedostatky akustických vlastností zistíme kontrolou nastavenia prítlaku krídiel okien a/ alebo prievzdušnosti okien, zistíme aj v rámci platenej konzultácie vo Vašom byte. Tepelnoizolačné vlastnosti pripojovacej škáry ovplyvňuje aj skutočnosť či máte obydlie zateplené. V prípade záujmu môžeme vo vykurovacom období vykonať merania tepelného odporu muriva.

Obr. 1 Vplyv veľkosti pripojovacej škáry vyplnenej PU-penou na povrchovú teplotu styku parapetu s oknom; veľkosť pripojovacej škáry a= 15 mm (povrchová teplota: 10,7° C); b= 10 mm (povrchová teplota: 8,97° C); c= 0 mm (povrchová teplota: 5,89° C), Teplota rosného bodu 9,3 °C pri teplote vzduchu 20°C a relatívnej vlhkosti vzduchu 50% [2].

Obr.2 Zistenie obsahu argónu v izolačných dvojsklách iskrovou metódou je rýchle a zistíme ho aj v rámci platenej konzultácie vo Vašom byte.

Obr. 3 Príklad zabudovania okna reprezentujúceho zabudovanie podľa obr.1 c)

Obr. 4 Miesto merania povrchovej teploty na parapete na odhalenie jednej z podmienok kvality zabudovania okna

Obr. 5 Identifikácia tepelného mosta meraním termokamerou

Obr. 6 Na dosiahnutie požadovaných povrchových teplôt je nutné uzavretie dutín tepelne izolačným materiálom. Chýbajúca paronepriepustná fólia môže spôsobiť vo vykurovacom období navlhnutie PU peny a podstatnú stratu jej tepelnoizolačných vlastností

Obr. 7 Inou podmienkou kvality zabudovania okien je prekrytie ostení tepelne izolačným materiálom na vylúčenie tepelných mostov

Správna montáž spolu s dodržaním deklarovaných vlastností uvedených vo vyhlásení parametrov sú predpokladom správneho fungovania okna po celú dobu projektovanej životnosti. Preskakujúca iskra v medzisklenej dutine potvrdzuje, že v izolačnom dvojskle je ešte min. 80% argónu z požadovaných 90±5%. Ilustrované dvojsklo bolo vyrobené pred 18 rokmi. Stará poctivá výroba. Dnes mnohé izolačné sklá túto hodnotu nemajú krátko po zabudovaní do stavby.

Literatúra:

  1. STN 73 3134 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budov. Požiadavky a skúšanie, SÚTN, 2014
  2. Chmúrny, I. – Puškár, A. – Panáček, P.: Prevencia rizika vzniku plesní v okolí pripojovacej škáry okna, SLOVENERGOokno, o.z. www.slovenergookno.sk, Bratislava 2018, ISBN 978-80-972797-7-6

 

 

 

/Od
, , ,

POZVÁNKA NA KONFERENCIU

TEPLO 2023 pozvanka 29032023 mail

Prednáška prednesená 18.5.2023

/Od

Chránené heslom: Čo ešte tolerovať?

Obsah je chránený heslom. Pre zobrazenie zadajte vaše heslo:

/Od

Chránené heslom: Ako so styrodurom na okná?

Obsah je chránený heslom. Pre zobrazenie zadajte vaše heslo:

/Od
,

Vodotesnosť pomocou certifikovanej trysky

V USA a Ázii (vrátane Číny) sa používa  skúška vodotesnosti, podľa normy AAMA 501.2 „Quality Assurance and Diagnostic Water Leakage Field Check of Installed Storefronts, Curtain Walls, and Sloped Glazing Systems“. Táto skúška sa používa na kontrolu kvality pre zabudované okenné zostavy, závesné steny, výklady, šikmé zasklievacie systémy, svetlíky, átriá, obklady, fasády a podhľady (neskúšajú sa funkčné škáry OV). Najlepšie je vykonať túto skúšku, keď sú vnútorné steny nedokončené, aby bola počas skúšky viditeľná akákoľvek preniknutá vlhkosť. Počas skúšky sa voda aplikuje pomocou ručnej rozprašovacej zostavy s použitím certifikovanej trysky. Prietok vody je nastavený tak, aby na tryske sa vytváral tlak 30 psi (cca 2 bary). Voda sa smeruje na skúšaný spoj, kolmo na čelo vzorky. Tryskou sa pomaly pohybuje tam a späť nad spojom vo vzdialenosti jednej stopy po dobu piatich minút na každých päť stôp dĺžky spoja. Pozorovateľ zvnútra kontroluje prienik vody a dokumentuje výsledky. Konečným výsledkom je, že skúšaný produkt spĺňa výkonnostné kritériá pre odolnosť proti prenikaniu vody alebo nespĺňa kritériá a môže byť nutná ďalšia náprava, aby vyhovel.

Od februára 2022 spoločnosť MOBILab, s.r.o. zaradila túto skúšku do svojej ponuky popri už vyše desať rokov zabezpečovaných skúškach  vodotesnosti podľa európskych noriem.

/Od

Chránené heslom: Aj Vás budia okná?

Obsah je chránený heslom. Pre zobrazenie zadajte vaše heslo:

/Od