, ,

Aké chyby sa povoľujú u okien a dverí ?

Často nie je príležitosť si pozrieť okno alebo dvere pred zabudovaním v stavbe, pokiaľ sme si to nevyhradili v zmluve s dodávateľom. Ak už bol výrobok zabudovaný, zvyčajne ho hodnotíme až po odstránení ochranných obalov a nálepiek chrániacich povrch pred poškodením dodatočnými murárskymi a dokončovacími prácami.

Odchýlky tvaru

Tolerancie zabudovaných výrobkov

Rám a krídlo okna a dverí po zabudovaní musia byť rovné a neskrútené. Odchýlka krídla a/alebo rámu od priamosti nesmie byť väčšia ako 1mm na 1m ktorejkoľvek dĺžky vlysu. Priehyb vlysov rámov a/alebo krídel okien a dverí sa meria oceľovým pravítkom dĺžky 1 meter. Odchýlka od priamosti nesmie ovplyvniť vyhlásené vlastnosti výrobku (http://mobilab.sk/top-ponuka/ ).

Poznámka: Vyhlásenými vlastnosťami, ktoré ovplyvňujú priehyb alebo skrútenie profilov okna sú prievzdušnosť a/ alebo vodotesnosť okna alebo vchodových dverí. Vo vyhlásení parametrov a označení CE týchto výrobkov výrobca vyhlasuje triedu prievzdušnosti a vodotesnosti (https://mobilab.sk/predchadzat-reklamaciam-okien-dveri/) . Pokiaľ výrobca chce obhájiť namerané odchýlky na zabudovanom okne alebo dverách mal by kupujúcemu preukázať, že sa nameraným priehybom alebo skrútením profilov nezmenila trieda prievzdušnosti a vodotesnosti, rovnakou skúškou, ako bola vykonaná pri zatrieďovaní týchto výrobkov (STN EN 1026 a STN EN 1027).

Obr.1: Meranie priehybu okenného prvku oceľovým pravítkom

 

Rovinnosť, horizontálnosť, vertikálnosť a spádovitosť

Tieto dovolené odchýlky (napríklad pravouhlosť) sú aplikované v súlade STN EN 22768-1, pričom ich hodnoty sa musia nachádzať v dovolených medziach.

Tolerancie diagonál pri zisťovaní pravouhlosti otvoru sú:

pri šírkach otvorov             do 1 m   ± 6 mm,

od 1 m do 3 m     ± 8 mm,

od 3 m do 6 m     ± 12 mm.

Obr. 2: Zisťovanie pravouhlosti otvorov. Tolerancie diagonál

Odchýlky vzhľadu

Pred vizuálnym hodnotením povrchu musí byť tento očistený od zostatkov lepidla z nalepených ochranných obalov a preleštený suchou flanelovou handrou. Na očistenie sa použijú prostriedky uvedené v návode na údržbu od výrobcu. Stanovenie vzhľadu sa vykoná vždy až po odbornom odstránení znakov bežného používania (vrátane prejavov vplyvu počasia, prejavov znečistenia a vplyvu predošlého čistenia).

Pre bežné posudzovanie sa používa rozptýlené denné svetlo dopadajúce z čiastočne zamračenej oblohy. Je nutné sa vyvarovať priameho slnečného svetla. Posudzovanie sa môže vykonať aj pri rozptýlenom umelom osvetlení o intenzite min. 500 luxov.

Pri posudzovaní sa zo stanovenej vzdialenosti skúma či chyba uvedená v nasledujúcich požiadavkách je viditeľná a či pôsobí rušivo. Za rušivé chyby sa považujú chyby vzhľadu výrobku, ktoré sú z pozorovacej vzdialenosti viditeľné a upútavajú pozornosť aj pri opakovanom pohľade a nesplynú s okolím ani pri dlhodobejšom pozorovaní. V prípade rozporných stanovísk sa odporúča využiť meracie prístroje uvedené v bode 4.

obr. 3 – označenie povrchov profilov okien

obr. 4 – označenie povrchov profilov vonkajších dverí

 

Tabuľka 1: Rozdelenie povrchov

Označenie povrchu

 

Názov skupiny Povrchy prislúchajúce do skupiny
A vnútorný viditeľný povrch povrchy rámov okien, dverí, zasklievacích líšt, závesných stien a nepriehľadných výplní viditeľné z interiéru
B vonkajší viditeľný povrch povrchy rámov okien, dverí, profilov závesných stien a nepriehľadných výplní viditeľné z exteriéru
C ostatný viditeľný povrch povrchy rámov okien a dverí po otvorení krídla a povrchy polodrážky izolačného skla
D neviditeľný (skrytý) povrch povrchy rámov okien a dverí priliehajúcich k osteniam, nadpražiu a parapetu alebo povrchy pod zasklievacími lištami

Poznámka: Pri vnútorných dverách alebo oknách sa nerozlišuje vnútorný a vonkajší povrch. Oba povrchy sú rovnocenné

1         Výrobky z PVC-U

Všetky spoje a styky musia byť tesné a pevné, na viditeľných miestach musia byť hladké a čisto opracované. Odporúča sa uprednostniť priznané spoje.

Pokiaľ nie je v STN 74 6210 uvedené inak, platí:

Tabuľka 2: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch profilov z PVC-U

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch bez úpravy nanesené farbou dokončené fóliou
kráter (pri pokrytí lakom), pľuzgiere, dutiny A

B

podmienečne povolené

Ak nie sú nápadné

podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 10 kusov na bm resp. m²

podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 10 kusov na bm resp. m²

C

D

povolené povolené povolené
inklúzie (napr. vlákna) A

B

podmienečne povolené

Ak nie sú nápadné

 

podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 5 kusov na bm resp. m²

neuplatňuje sa
C povolené podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 10 kusov na bm resp. m²

neuplatňuje sa
D povolené povolené neuplatňuje sa
odlupovanie, odprasknutie A

B

C

D

neuplatňuje sa nepovoľuje sa nepovoľuje sa
farebné kvapôčky A

B

neuplatňuje sa nepovoľuje sa neuplatňuje sa
C neuplatňuje sa podmienečne povolené

Ak nie sú nápadné

neuplatňuje sa
D neuplatňuje sa povolené neuplatňuje sa
pomarančová kôra A

 

  podmienečne povolené

Hrubá textúra, ak hrúbka vrstvy > 50 mikrónov z dôvodu konštrukčných alebo technologických požiadaviek. Jemná štruktúra je povolená

neuplatňuje sa
B

C

D

neuplatňuje sa povolené neuplatňuje sa
odchýlky v lesku A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

povolené pre ohyby

B

C

D

povolené povolené povolené
rozdiely v lesku A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

povolené pre ohyby

B

C

D

povolené povolené povolené
farebné odchýlky na povrchu A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

B

C

D

povolené povolené povolené
farebné odchýlky na opracúvaných častiach, napr. zvarové švy A povolené

(z výrobných dôvodov**)

povolené

(z výrobných dôvodov**)

povolené

(z výrobných dôvodov**)

B

C

D

povolené povolené povolené
Semitransparentné nerovnosti A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

B

C

D

povolené povolené povolené
Výrobné javy a javy súvisiace s používaním.

Napríklad: nerovnosti z ohýbania, mechanické spojenia, brúsenia, priehlbeniny, zvlnenia, škrabance.

A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

B

C

D

povolené povolené povolené

Poznámka: *)      Za nenápadný rozdiel považujeme rozdiel nameraných hodnôt do 20% (pozri kap. 4). Pri výmene alebo oprave prvkov alebo častí prvkov sa očakávajú zmeny lesku a rozdiely farieb na už dodaných alebo existujúcich prvkoch vplyvom počasia.

**) Oprava k tomu určenou farbou nemusí byť úplne zhodná s farbou povrchu.

2         Výrobky z hliníka

Pokiaľ nie je v STN 74 6210 uvedené inak, platí:

Tabuľka 3: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch profilov z hliníka

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch Minimálne požiadavky
krátery, bubliny A

B

na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené:

Ø < 0,5 mm, 10 ks. na bm resp. m2

C

D

bez požiadavky
inklúzie A

B

na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené:

Ø < 0,5 mm, 5 ks. na bm resp. m2

C

D

bez požiadavky
odlupovanie A

B

na viditeľnej strane profilu nie sú povolené
C

D

bez požiadavky
pomarančová kôra A

B

na viditeľnej strane profilov je povolená jemná štruktúra, aj hrubá štruktúra je prípustná, ak je hrúbka vrstvy > 120 μm a je stanovená projektom alebo objednávkou *)
C

D

bez požiadavky
odchýlky v lesku A

B

prípustné na viditeľnej strane profilov, ak sú v týchto medziach:

meranie priemyselných náterov pomocou merania odrazu podľa STN EN ISO 2813 (meracia geometria 60°) s nasledujúcimi toleranciami:

–       lesklé plochy 71 až 100E (+/ – 10E);

–       pololesklé plochy 31 až 70E (+/ – 10E);

–       matné plochy 0 bis 30E (+/- 10E)

C

D

neuplatňuje sa
farebné odchýlky A

B

prípustné na viditeľnej strane profilov, ak nie sú nápadné a sú v súlade s obchodnými podmienkami

pri metalických farbách je možné očakávať väčšie farebné odchýlky, súvisia s výrobnými podmienkami a nie sú na závadu

C

D

bez požiadavky
stopy brúsenia, priehlbeniny a zvary A

B

prípustné na viditeľnej strane profilov, ak nebolo dohodnuté jemné brúsenie
C

D

bez požiadavky
mechanické poškodenie súvisiace s výrobou (napr. zárezy, hrbole, škrabance) A

B

prípustné na viditeľnej strane profilov, ak nie sú nápadné a sú v súlade s technickými podmienkami
C

D

bez požiadavky

Poznámka: *)      Podľa STN 74 6210 majú mať profily dokončené náterom (aj povlakom z práškových náterových hmôt) hrúbku s dolnou tolerančnou medzou TD = 50 μm, s priľnavosťou najmenej stupňa 1 podľa STN EN ISO 2409

Tabuľka 4: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch anodizovaných (eloxovaných) profilov z hliníka

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch Minimálne požiadavky
výlučky silikónu A

B

na viditeľnej strane profilu nie sú povolené
C

D

bez požiadavky
zobrazenie vystúpenín A

B

na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené, keď príprava povrchu leží v rozmedzí označenia E0 až E6 podľa DIN 17611*)
C

D

bez požiadavky
počiatočná korózia A

B

na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené, keď príprava povrchu leží v rozmedzí označenia E0 až E6 podľa DIN 17611*)
C

D

bez požiadavky
odchýlky v lesku A

B

na viditeľnej strane profilu sú povolené, ak spĺňajú nasledujúce tolerancie:

V prípade reflexných meraní podľa DIN 67530 (85° meracia geometria) sa zvyčajne uplatňujú rozdiely na 20 kusoch v spolu zostavovaných častiach. Pritom možno porovnať profily alebo dosky, ktoré sú eloxované v prirodzených alebo jednostupňových alebo dvojstupňových procesoch.

C

D

bez požiadavky
farebné odchýlky A

B

na viditeľnej strane profilu sú povolené, ak nepôsobia rušivo a sú dodržané pokyny pre pozorovanie
C

D

bez požiadavky
stopy brúsenia, priehlbeniny a zvary A

B

na viditeľnej strane profilu sú povolené s výnimkou jemného brúsenia ak bolo výslovne dohodnuté alebo ak nie je viditeľné ošetrenie označenia E0 / E6 podľa DIN 17611*)
C

D

bez požiadavky
mechanické poškodenie súvisiace s výrobou (napr. zárezy, hrbole, škrabance) A

B

na viditeľnej strane profilu sú povolené, ak nepôsobia rušivo a sú dodržané pokyny pre pozorovanie
C

D

bez požiadavky

Poznámka: *)      označenia prípravy povrchu podľa DIN 17611:

E0 = bez predbežnej úpravy

E1 = jemne brúsený

E2 = kartáčovaný

E3 = leštený

E4 = brúsený a kartáčovaný

E5 = brúsený a leštený

E6 = špeciálne morený (matný)

E7 = chemicky leštený

Poznámka: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch laminovaných profilov z hliníka je zhodné ako na povrch profilov z PVC-U dokončených fóliou

3         Výrobky z dreva

Pokiaľ nie je v  STN EN 14220 a STN EN 14221 uvedené inak, platí:

Tabuľka 5: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch profilov z dreva

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch priehľadný alebo čiastočne priehľadný nepriehľadný
stopy po brúsení A

B

na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené, ak sú v pozdĺžnom a uhlopriečnom smere nenápadné (posudzované zo vzdialenosti 1 m)
C

D

povolené, ak nepôsobia rušivo a sú dodržané pokyny pre pozorovanie
pozdĺžne trhliny A

B

po nátere nesmie byť viditeľná, v zásade by všetky trhliny mali byť opravené pred nanesením povlaku
C

 

povolené, až do max. šírky 0,5 mm a maximálnej dĺžky 100 mm, max. 1 ks. na 1m dĺžky strany
D povolené, až do max. šírky 0,5 mm a max. dĺžky a 100 mm max. 3 ks na 1 m
priečne trhliny A

B

C

D

nie sú povolené nie sú povolené
stopy po hobľovaní A až C povolené < 2 mm pri počte 3 ks na 1 m krídlového profilu
D povolené bez obmedzenia
vystúpené drevné vlákna A

B

C

nie sú povolené, musia byť úplne pokryté povlakom
D povolené
zvyšky lepidla A až C nie sú povolené, až na lepené spoje (rámové spoje)
D povolené bez obmedzenia
povrchovo neupravené čelné drevo A

B

nie je povolené, musí byť uzavreté a po nanesení povlaku chránené pred priamym vplyvom počasia
C povolené podmienečne, pokiaľ otvorené póry nie sú vystavené počasiu nie je povolené, musí byť uzavreté a po nanesení povlaku chránené pred priamym vplyvom počasia
D povolené podmienečne, pokiaľ sú prelakované
otvorené lepené škáry A až D nie sú povolené, musia byť úplne zatvorené
otlačenie povrchu A

B

povolené Ø <2 mm, max. 3 ks na m dĺžky strany nie sú povolené
C povolené Ø <2 mm, max. 3 ks na m dĺžky strany, neviditeľné po uzavretí krídla
D povolené

 

drsný povrch A

B

podmienečne povolený pokiaľ neobmedzuje spôsob čistenia. (pre posúdenie môže byť drsnosť plochy porovnateľná s drsnosťou brúsneho papiera drsnosti 280 a max 10% plochy môže byť drsnosti 220)
C
D povolený
priebeh vlákien (kopírovanie drevných vlákien na povrchu) A až D povolený, nedá sa vyhnúť hygroskopickému správaniu dreva
stečenie náteru A až C

 

nie sú povolené nie sú povolené
D neuplatňuje sa neuplatňuje sa
bublinky v povrchovej úprave A nie sú povolené
B sú povolené do priemeru max 1mm
C

D

bez požiadavky
krátery v povrchovej úprave A

B

nie sú povolené
C

D

bez požiadavky
farebné odchýlky a rozdiely A až D sú povolené pokiaľ sú spôsobené starnutím, prirodzenou textúrou dreva a pokiaľ sa vyskytujú na nadpájanom dreve
odchýlky v lesku A až C nepovoľujú sa, okrem odchyliek vplyvom starnutia
D bez požiadavky
výskyt cudzích telies na povrchu A

B

povolené < 0,25 cm² nepovoľuje sa
C povolené < 0,5 cm²
D povolené bez obmedzenia
stopy (obžerky) po drevokaznom hmyze A a B nepovoľujú sa
C a D povoľujú sa do Ø 2 mm 3 ks na 1 m
výron živice A až C mierne tolerované, v tvare kvapky nepovoľuje sa
D povoľuje sa
stopy po oprave malých škvŕn A

B

povolené je jedno miesto na jednom profile
C povolené sú tri miesta na jednom profile
D povoľuje sa
hrče A až C povoľujú sa zrastené, nezačerneté hrče do Ø 10 mm. povoľujú sa opravené hrče
D povoľujú sa
zamodranie A až C povoľuje sa do 10% plochy povoľuje sa bez obmedzenia
D povoľuje sa bez obmedzenia
klinové spoje dreva A až C povoľuje sa po dohode s odberateľom
D povoľuje sa bez obmedzenia

Povrchová úprava drevených častí závisí od typu použitého dreva, zvoleného systému náterov a od očakávaného namáhania povrchu. Musia sa použiť pokyny na spracovanie výrobcov náterových látok. Vo väčšine prípadov sú okenné konštrukcie vždy navrhnuté tak, aby spoľahlivo odvádzali prichádzajúcu vlhkosť. Nesmie preniknúť do profilov. Súčasne musia byť okenné profily navrhnuté tak, aby bol použitý náterový systém vhodný pre podklad. Odporúčané hrúbky suchého filmu špecifikuje výrobca náterovej látky. Z fyzikálneho hľadiska sa odporúča, aby priemerná hrúbka vonkajšieho náteru bola menšia ako vnútorného.

Ďalšie odchýlky vyhotovenia, spoločné pre všetky materiálové vyhotovenia

  • Okenné konštrukcie majú byť navrhnuté tak, aby spoľahlivo odvádzali prichádzajúcu vlhkosť;
  • zasklievacie lišty môžu v rohoch nedoliehať alebo presahovať ±0,5 mm;
  • výška zasklievacej lišty môže byť väčšia alebo menšia ako výška dištančného rámčeka o 1 mm.
  1. Metódy a prostriedky posudzovanie kvality povrchu

4.1 Vonkajšie povrchy majú byť pozorované pri difúznom dennom svetle, vnútorné povrchy pri dennom svetle alebo pri rovnocennom umelom zdroji svetla kolmo k povrchu (max. odchýlka 30o). Vzhľad vnútorného povrchu sa stanovuje vizuálne, normálnym alebo korigovaným zrakom zo vzdialenosti 3 m, alebo ak to nie je možné 1,5 m z interiéru a 5 m z exteriéru, pokiaľ norma neurčuje inak. Pozoruje sa  kolmo na povrch, pri dennom severnom svetle dopadajúcom pod uhlom 45°, ako sa uvádza v odsekoch 14 a 15 STN EN ISO 105 – A01: 2010, alebo pri rovnocennom umelom zdroji svetla. Posudzovateľ pozerá na výrobok plošne, bez upútavania pohľadu na  konkrétne  miesta  pomocou  značiek,  nálepiek  apod.

Vzhľad vonkajšieho povrchu sa stanovuje pri uzavretom krídle výrobku. Vzdialenosť jedného metra od povrchu platí len pre výrobky prístupné bežnými komunikačnými cestami (schody, výťahy a pod.). Vonkajšie povrchy sa vždy posudzujú „zo zeme“ pričom sa nemôžu použiť zdvíhacie zariadenia, lešenie, ďalekohľady alebo iné približovacie prístroje.

4.2  Pri rôznom názore (spore) sa za „nápadný“ rozdiel považuje, ak nameraný rozdiel voči referenčnému je menší ako 20%.  Na určenie „nápadného“ rozdielu sa odporúča využiť merací prístroj (podľa predmetu, leskomer, kolorimeter a pod). Ak nameraný rozdiel voči referenčnému je menší ako 20% rozdiel je „nenápadný“.

4.3 U konštrukcií z kombinovaných materiálov sa každá materiálová časť posudzuje osobitne podľa vyššie uvedených tabuliek.

Obr. 5: Meranie hrúbky náteru

Obr. 6: Meranie farebného odtieňa

  1. Sklo a izolačné sklo  Podmienky pozorovania

Tabule skla musia byť preskúmané v prestupe a nie v odraze.

Nesúlady nesmú byť označené na tabuli zo skla.

Izolačné sklá musia byť pozorované zo vzdialenosti aspoň 3 m zvnútra smerom von a pod zorným uhlom čo najviac kolmým na plochu skla, po dobu najviac jednej minúty na m2. Posúdenie je vykonávané za podmienok rozptýleného denného svetla (napr. pri zatiahnutej oblohe), bez priameho slnečného svetla alebo umelého osvetlenia.

Izolačné sklá posudzované z vonkajšej strany musia byť preskúmané v namontovanom stave s prihliadnutím na obvyklú pozorovaciu vzdialenosť aspoň 3 m. Zorný uhol musí byť čo najviac kolmý na plochu skla.

Nasledujúce zóny pozorovania sú definované na obrázku 7.

Legenda:

R    zóna šírky 15 mm, obyčajne krytá rámom, alebo zodpovedajúca utesneniu hrán v prípade bezrámového zasklenia

E    zóna pozdĺž hrany viditeľnej oblasti šírky 50 mm

M   hlavná zóna

Obr  7 : Zóny tabule skla pre preskúmanie vád

5.2      Izolačné sklá vyrobené z dvoch monolitických tabúľ skla

5.2.1     Bodové chyby

Maximálny prípustný počet bodových chýb je stanovený v tabuľke  6.

Tabuľka  6 – Prípustný počet bodových chýb

Zóna Veľkosť chyby (bez deformačného dvora)
(Ø in mm)
Plocha tabule skla S (m2)
S ≤ 1 1 < S ≤ 2 2 < S ≤ 3 3 < S
R Všetky veľkosti Bez obmedzenia
E ∅ ≤ 1 Prípustné, ak je ich menej ako 3 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
1 < ∅ ≤ 3 4 1 na meter obvodu
∅ > 3 Neprípustné
M ∅ ≤ 1 Prípustné, ak je ich menej ako 3 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
1 < ∅ ≤ 2 2 3 5 5 + 2/m2
∅ > 2 Neprípustné

5.2.2     Nečistoty

Maximálny prípustný počet bodových nečistôt a škvŕn je stanovený v tabuľke  7.

Tabuľka  7 – Prípustný počet bodových nečistôt a škvŕn

Zóna Rozmery a typy
(Ø in mm)
Plocha tabule skla S (m2)
S ≤ 1 1 < S
R Všetky veľkosti Bez obmedzenia
E Body ∅ ≤ 1 Bez obmedzenia
Body 1 < ∅ ≤ 3 4 1 na meter obvodu
Škvrny ∅ ≤ 17 1
Body ∅ > 3 a škvrny ∅ > 17 Maximálne 1
M Body ∅ ≤ 1 Maximálne 3 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
Body 1 < ∅ ≤ 3 Maximálne 2 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
Body ∅ > 3 a škvrny ∅ > 17 Neprípustné

5.2.3     Lineárne/pretiahnuté chyby

Maximálny prípustný počet lineárnych/pretiahnutých chýb je stanovený v tabuľke  8.

Škrabance hrúbky vlasu sú prípustné za predpokladu, že netvoria zhluk.

Tabuľka  8 – Prípustný počet lineárnych/pretiahnutých chýb

Zóna Jednotlivé dĺžky (mm) Súčet jednotlivých dĺžok (mm)
R Bez obmedzenia
E ≤ 30 ≤ 90
M ≤ 15 ≤ 45

5.3      Izolačné sklá iné, ako vyrobené z dvoch monolitických tabúľ skla

Prípustný počet chýb stanovený v tabuľke 8 sa zvyšuje o 25 % na každú ďalšiu tabuľu skla (v prípade viacnásobného zasklenia alebo vrstveného komponentu zo skla). Počet prípustných chýb sa vždy zaokrúhľuje nahor.

Príklady. – Izolačné trojsklo vyrobené z 3 monolitických tabúľ skla: počet prípustných chýb v tab. 8 sa vynásobí 1,25.

Izolačné dvojsklo vyrobené z 2 vrstvených skiel, každé tvorené 2 komponentmi zo skla: počet prípustných chýb v tab.8 sa vynásobí 1,5

 

Poznámka: Názvy citovaných noriem nájdete na: https://normy.unms.sk/eshop/public/search.aspx

,

Kondenzuje vám vodná para na oknách?

Povrchová kondenzácia vodných pár nastáva, keď je povrchová teplota zasklenia nižšia ako teplota rosného bodu.

Rozsiahla kondenzácia poškodzuje nielen samotné okná (kovanie, tmely a pod.), ale aj ostatné konštrukcie, ktorými je okno obklopené (parapety, ostenia, drevené podlahy). Počas periodicky opakujúcej sa kondenzácie  dochádza k poškodzovaniu týchto konštrukcií, prejavujúcimi sa škvrnami na maľovke až jej opadávaním, hnilobou susediacich drevených obkladov, podláh a pod. Veľmi závažnou a nebezpečnou chybou je výskyt plesní, ktoré sú tiež dôsledkom nízkych povrchových teplôt a kondenzátu na konštrukciách. Plesne sú mimoriadne nebezpečné, pretože priamo ohrozujú zdravie užívateľov bytov. V niektorých extrémnych prípadoch na oknách alebo v drážkach okien, voda nekondenzuje, ale rovno zamrzne.

Kondenzácia vodnej pary. Pre pochopenie kondenzácie na skle okna je vhodné následné vysvetlenie: „Vlhkosť vzduchu je úmerná množstvu vodných pár vo vzduchu. V závislosti od teploty a tlaku sa mení kapacita vzduchu pre vodnú paru.“ Relatívna vlhkosť vzduchu (RH) je pomer medzi aktuálnym množstvom vodnej pary vo vzduchu a maximálnym možným množstvom pri danej teplote a tlaku (pri vyššej teplote je vzduch schopný prijať viac vodnej pary, naopak pri jeho ochladení sa toto množstvo zmenšuje). Tzv. rosný bod je stav, keď vzduch je úplne nasýtený vodnou parou (RH = 100%). Po pridaní ďalšej vodnej pary, alebo po ochladení vzduchu dôjde ku kondenzácii, alebo ak prebytočná vodná para zmení skupenstvo z plynného na kvapalné a objaví sa voda (kondenzát). Základnými dôvodmi pre vznik porúch výskytu kondenzácie na povrchoch stavebných konštrukcií sú:

■ dôsledky parametrov vnútorného prostredia (teplota, vlhkosť, tlak);

■ technické parametre okien a okolitých konštrukcií.

Pre zabezpečenie tepelnej pohody by sa mala priemerná výsledná teplota vzduchu v obytných miestnostiach pohybovať v rozmedzí 21 ± 2 °C, v lete by nemala presiahnuť 26 °C, pričom povrchové teploty by sa nemali od výslednej teploty v miestnosti líšiť o viac ako 6 ± 2 °C. Odporúčaná teplota podlahy je v rozmedzí 17 – 28 ° C. Pre pocit tepelnej pohody je dôležité sledovať aj vertikálne rozloženie teplôt a radiačnej teploty. Z hygienického hľadiska by teplota v miestnosti počas spánku nemala klesnúť pod 16 °C (kvôli zníženiu obrannej schopnosti organizmu voči respiračným ochoreniam), ale pre zníženie rizika kondenzácie je vhodné dodržať požiadavky na hodnoty poklesu výslednej teploty v miestnosti v zimnom období o maximálne 3 – 4 °C podľa spôsobu vykurovania.

Napríklad ak cez deň vykurujeme obytnú miestnosť napr. na 24 °C a v noci znížime teplotu na 16 °C, zníži sa podstatne vďaka ochladeniu vzduchu o 8 °C jeho schopnosť absorbovať vlhkosť, ktorá sa potom ľahšie objaví ako skondenzovaná voda na najchladnejšom povrchu v miestnosti, ktorým najčastejšie býva presklená okenná výplň. Pri relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu 75 % a teplote vnútorného vzduchu 24 °C dôjde ku kondenzácii vlhkosti už pri znížení teploty o cca 4 °C.

Relatívna vlhkosť vzduchu. Vlhkosť v miestnosti je jedným z faktorov, ktoré napríklad na rozdiel od teploty vzduchu dokážeme subjektívne veľmi ťažko pociťovať a hodnotiť. Optimálne hodnoty pre ľudský organizmus sa pohybujú okolo 40%. Návrhová relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu stanovená STN 73 0540-2 je φi = 50%. Vlhkosť je nutné v obytnom prostredí sledovať a upravovať – najjednoduchšou cestou je výmena vzduchu vetraním. Nepriaznivé zdravotné následky môže mať pokles relatívnej vlhkosti v zimnom období na 20% aj menej, ku ktorému dochádza vplyvom vykurovania, rovnako ako zvýšenie vlhkosti nad 60% v ostatných ročných obdobiach. V bežnom živote môže byť vlhkosť presahujúca trvale 60% už nebezpečným faktorom, pretože ak dôjde na chladnejších plochách vnútorných konštrukcií ku kondenzácii vzdušnej vlhkosti, dochádza na vlhkom murive k rastu plesní. V porovnaní s relatívnou vlhkosťou 30 – 40% sa pri tejto relatívnej vlhkosti až dvojnásobne množí počet prežívajúcich mikroorganizmov (Staphylococcus, Streptococcus).

Vetranie. Základným opatrením na zabezpečenie vhodných mikroklimatických podmienok prostredia a dodržanie limitov všetkých ostatných veličín je vetranie – v zimnom a prechodných obdobiach roka samozrejme v spojení s vykurovaním. Všeobecne platí, že kvalita vzduchu v budovách býva vždy horšia ako kvalita vzduchu vonku. Vetranie a prívod čerstvého vonkajšieho vzduchu sú základnými predpokladmi zdravého bývania. Preto je nutné, aby koncept výmeny vzduchu v obytnom priestore bol správne navrhnutý architektom či projektantom, ale súčasne je tiež dôležité, aby bol využívaný a dodržiavaný jeho užívateľmi – a to v ich vlastnom záujme. Odporúča sa miestnosti vetrať 2 – 3 x denne ráno (prípadne na obed) a večer krátkym otvorením všetkých krídel okna na dobu 5 – 10 minút. Počas vetrania nesmie dôjsť k významnému ochladeniu vnútorných stien, aby mohli fungovať fyzikálne podmienky.

Prostredie na posúdenie kvality zabudovaných okenných konštrukcií je definované teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu. Návrhová vnútorná teplota a návrhová relatívna vlhkosť v zimnom období θi v °C, ak sa neuvádza inak, sa stanoví podľa druhu (kategórie) budovy a účelu vnútorného priestoru podľa tabuľky 1 STN 73 0540-3. Na tieto podmienky sú stanovené aj požadované hodnoty  súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie a najnižšej povrchovej teploty konštrukcie podľa STN 73 0540-2. Normalizované podmienky vnútorného vzduchu (pre obytné priestory vo vykurovacej sezóne) podľa STN 73 0540-3 sú pri teplote vnútorného vzduchu θai = 20 °C a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu φi= 50%. Na zistenie užívateľských podmienok, v ktorých sa okná používame kalibrované záznamníky teploty a vlhkosti vzduchu, zaznamenávajúce tieto parametre minimálne jeden týždeň. Meradlá musia byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od vykurovacích telies a otvorových výplní, najlepšie v strede meranej miestnosti. Minimálna doba merania je stanovená na jeden týždeň. Na každú obytnú miestnosť sa určí minimálne jedno meradlo teploty a vlhkosti.

Namerané výsledky sa štatisticky spracujú a vypočíta sa horná a dolná hranica intervalu na hladine významnosti 95%. Pred štatistickým spracovaním sa odporúča prepočítať hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu na normovú teplotu 20 °C.  Z nameraných údajov je možné so štatisticky vysokou pravdepodobnosťou stanoviť mieru prekračovania normových požiadaviek. Ak sa meraním potvrdí vysoká vlhkosť užívateľského prostredia prekračujúca 50 až 60 % RH po prepočítaní na teplotu prostredia 20°C, nastúpi hľadanie a postupné vylučovanie zdrojov vlhkosti. Až keď sa uvedeným meraním potvrdia vyhovujúce podmienky užívania odporúčame pristúpiť k ďalšiemu kroku prevereniu technických parametrov súvisiacich okenných výplní.

 

,

Sú farebné rozdiely príčinou reklamácií?

Farba objektu závisí od jeho fyzikálnych vlastností a od vnímania pozorovateľa. Z fyzického hľadiska môžeme povedať, že povrch má farbu svetla, ktoré odráža. Závisí to od zloženia spektra dopadajúceho svetla a od toho, ktoré zložky spektra tohto svetla povrch odráža a absorbuje a s akou intenzitou. Závisí to aj od uhla pozorovania objektu.

Na určenie farieb existuje viacero farebných atlasov. Najznámejší je Munsellov atlas, ktorý obsahuje farby zoradené podľa tónu farby, čistoty farby a jasu.

Pri práci s farbami je dôležitá jednak voľba základných farieb, jednak spôsob ich kombinovania – miešania.

Rozlišujeme 6 základných oblastí farieb :

fialovú (magenta – M)

modrú (blue – B)

modrozelenú (cyan – C)

zelenú (green – G)

žltú (yellow – Y)

červenú (red – R)

Pomocou týchto základných farieb môžeme vytvoriť väčšinu ostatných farieb. Ak použijeme 3 základné farby: červenú, zelenú a modrú, tak hovoríme o aditívnom RGB modeli (ide o sčítanie intenzít svetelných zdrojov). Pri použití modrozelenej, fialovej a žltej o substraktívnom CMY modeli. Doplnkovými farbami sa nazývajú také dve farby, ktoré po zložení dajú bielu farbu. Doplnkovou farbou červenej je modrozelená (R – C), zelenej fialová (G – M) a modrej žltá (B – Y).

Experimentálne boli zisťované reakcie oka na farby. Ukázalo sa, že v ľudskom oku sú tri typy zrakových buniek, ktoré majú u väčšiny ľudí najvyššiu citlivosť na vlnové dĺžky v rozsahu približne 630 nm (červená), 530 nm (zelená) a 450 nm (modrá). Ľudské oko je najviac citlivé na zelenú, potom červenú a najmenej na modrú farbu. Tomuto spôsobu vnímania sa najviac približuje farebný výstup na RGB monitoroch, kde sú farby vytvárané kombináciou troch základných farieb: červenej, zelenej a modrej. Jedným z najznámejších modelov je preto model RGB. U prvkov okien a dverí sú užívateľmi najviac vnímané rozdiely farieb profilov a nepriehľadných výplní. Menej často sú to farebné rozdiely skla. Rozdiely farieb  medzi rovnakými prvkami sú najlepšie vnímané pri ich zoradení vedľa seba. Známe sú námietky architektov na farebné rozdiely celozasklených fasád (závesných stien) zostavených zo sklených tabúľ pochádzajúcich z rôznej materiálovej alebo výrobnej základne. K týmto rozdielom dochádza aj v nízkopodlažnej výstavbe a  u rodinných domov najmä pri reklamáciách, ak je niektoré z fasádnych okien alebo skiel vymieňané z dôvodu iných chýb.

V tomto blogu chceme poukázať na spôsob, akým kvantifikuje naše mobilné skúšobné laboratórium tento rozdiel.

Pri jednofarebných plastových profilov nie je problémom zmerať farbu kolorimetrom a rozdiely vzájomne porovnať. Takéto merania boli asi pred desiatimi rokmi robené aj v laboratóriu Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Porovnávali sa odtiene bielej od rôznych výrobcov profilov. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1.

 

Tabuľka 1: Rozdiely odtieňov bielej na PVC-U profiloch

názov výrobcu profilu decimálne vyjadrenie farby

Rozdiel v %

deceuninck

14739434 12

polske neindif. značky

16252415

3

aluplast

15726844

6

aluplast2

15791603

6

aluplast3

15463929

8

internova

16317951

3

schuco

15792124

6

internova 2

16449535

2

rehau 1 15200243

9

rehau 2

15134193 10
rehau 3 15331572

9

briliantná žlť svetlá

16777215 20
titanova beloba 13434879

0

 

Po meraní kolorimetrom bola sústava zložiek farieb vyjadrená v decimálnej hodnote. Percentuálne rozdiely v tabuľke 1 sú vztiahnuté na farbu titanovej beloby. Hodnota briliantnej žlte je uvedené ako porovnávaná hodnota z pohľadu možných zmien bielej farby. Získané výsledky platia v čase vykonaného merania a podobne ako u skiel závisia od materiálovej bázy na výrobu plastových profilov. V norme na plastové profily (STN EN 12608-1 )  sú stanovené požiadavky na odchýlky od štandardných farieb. Sleduje sa v laboratórnych podmienkach.

V norme na izolačné sklo (STN EN 1279-1) sa uvádzajú nasledovné podmienky pozorovania. Izolačné sklá musia byť pozorované zo vzdialenosti aspoň 3 m zvnútra smerom von a pod zorným uhlom čo najviac kolmým na plochu skla, po dobu najviac jednej minúty na m2. Posúdenie je vykonávané za podmienok rozptýleného denného svetla (napr. pri zatiahnutej oblohe), bez priameho slnečného svetla alebo umelého osvetlenia.

Izolačné sklá posudzované z vonkajšej strany musia byť preskúmané v namontovanom stave s prihliadnutím na obvyklú pozorovaciu vzdialenosť aspoň 3 m. Zorný uhol musí byť čo najviac kolmý na plochu skla. V informatívnej prílohe G tejto normy sa uvádza, že

odchýlky vo farebnom odtieni môžu byť spôsobené obsahom oxidu železa v skle, procesom nanášania povlaku, samotným povlakom, kolísaním hrúbky skla a konštrukciou izolačného skla a nedá sa im vyhnúť. O rozdieloch vo farbe izolačného skla uvádza, že fasády vyrobené z izolačných skiel obsahujúcich sklo s povlakom (pokovované sklo) môžu mať rôzne odtiene rovnakej farby, čo je účinok, ktorý môže byť zosilnený pri pozorovaní pod uhlom. Možné príčiny rozdielov vo farbe zahŕňajú nepatrné odchýlky farby substrátu, na ktorý je nanesený povlak, a nepatrné odchýlky hrúbky samotného povlaku.

Objektívne posúdenie farebných rozdielov môže byť vykonané podľa ISO 11479-2.(Sklo v stavebníctve. Sklo s povlakom. Časť 2: Farba fasády.) Táto norma však nie je zavedená do sústavy STN. ISO 11479-2:2011 špecifikuje metódu objektívneho hodnotenia farby skla s povlakom pri použití na fasádach a pri pohľade zvonku, ako aj na meranie farebných rozdielov v rámci tej istej sklenenej tabule a medzi dvoma susednými tabuľami tej istej fasády. ISO 11479-2:2011 nešpecifikuje požiadavky na určovanie farebných rozdielov prenášanej farby pri pohľade z vnútornej alebo vonkajšej strany fasády, ani na vnútornú odrazenú farbu. Porovnanie by sa malo vykonať len pre tabule rovnakého typu skla, zloženia a vnútorných podmienok a umiestnené v rovnakej rovine fasády. Pre sklo s povlakom sú stanovené špecifické požiadavky v závislosti od jeho priepustnosti svetla a odrazivosti. Norma sa nevzťahuje na zakrivené alebo ohýbané sklo. Počty a miesta merania sú obdobné ako u smernice spolku nemeckých výrobcov okien a fasád VFF z roku 2021: Farbgleichheit transparenter Gläser im Bauwesen (Jednotnosť farby priehľadných skiel v konštrukcii).

Obrázok 1: Obmedzenie zorného uhla pri hodnotení rovnomernosti farieb

 

Zosúladenie farieb vyžaduje použitie rovnakých výrobkov (napr. typ a štruktúra skla). Primárne sa posudzuje vizuálne s vyššie uvedenými vplyvmi (vizuálne pozorovanie v maximálnom uhle 45°) a výsledkom sú subjektívne odlišné vnemy, najmä v prípade farebných rozdielov.

Najmä farba skla na reguláciu slnečného žiarenia (protislnečné zasklenie), najmä vysoko selektívneho skla, sa mení s uhlom pohľadu. Tieto odchýlky je možné merať iba v laboratóriu na malých vzorkách a nemali by sa zisťovať v teréne. Výsledkom je, že farebná homogenita fasády sa posudzuje pri pohľade pod uhlom nie väčším ako 45°, ako ilustruje obrázok 1.

Svetelné a radiačné vlastnosti by mali byť v priebehu výroby priebežne sledované a zaznamenávané. Na tento účel sú pre každý povlak definované referenčné hodnoty v závislosti od typu skla a hrúbky skla atď. spolu s príslušnými internými výrobnými toleranciami.

Smernica spolku nemeckých výrobcov okien a fasád VFF z roku 2021 opisuje pomerne zložitý spôsob porovnania farebných odtieňov pomocou trojrozmerného farebného priestoru, kde každá farba môže byť reprezentovaná množinou 3 súradníc: L*, a* a b*,

kde L* označuje svetlosť a a* a b* súradnice chromatičnosti. Kladné hodnoty a* ukazujú červený smer a záporné hodnoty zelený smer, zatiaľ čo kladné hodnoty b* ukazujú žltý smer a záporné hodnoty modrý smer. Stred je achromatický (t.j. neutrálny) stupeň. Parametre L*, a* a b* sa odporúčajú použiť na kvantifikáciu estetiky fasády, pozorovanej zvonku (v odraze), alebo na charakterizáciu vlastností prestupu svetla cez sklenenú tabuľu.

Rozdiely vo farbe sa kvantifikujú pomocou tolerancií parametrov L*, a* a b*, ktoré sú označené ako ΔL*, Δa* a Δb* a vypočítané podľa v smernici uvedených rovníc.

obr. 2: Trojrozmerný farebný priestor

Náš prístup je založený na dobre známeho prv uvedeného modelu RGB, ktorý sme overili na zabudovaných izolačných sklách, kde investor reklamoval rozdielnu svetelnú priepustnosť po výmene jedného reklamovaného izolačného skla. V rámci riešenia bola na skúmaných izolačných sklách zisťovaná hrúbka skiel a šírky medzisklených medzier (dutín), nedeštruktívne meranie obsahu inertného plynu v dutinách izolačných skiel, radiačné vlastnosti meradlom WP 4500 , ktoré meria hodnoty priepustnosti UV(A) (ultrafialové), viditeľného svetla (VLT) a blízkeho infračerveného žiarenia (NEAR IR) pre dané okno alebo okennú fóliu. Prístroj tiež odhaduje hodnoty koeficienta solárneho tepelného zisku (SHGC) pre priehľadné Low-E a číre okná. Hodnoty koeficienta solárneho tepelného zisku (SHGC) sú ekvivalentom európskej g – hodnoty. Hodnoty sú vzájomne prepočítateľné.  Farebné odtiene boli zisťované meradlom PCE-RGB 2 od výrobcu PCE Deutschland GmbH & Co. KG, Nemecko. Meradlo je primárne určené na meranie farebných odtieňov náterov, textilu, papiera a kože. Meria v súradniciach RGB alebo HSL v spektrálnej oblasti od 400 nm do 700 nm. Vzhľadom k svetelným vlastnostiam skla bol z opačnej strany izolačného skla použitý nepriesvitný biely kartón, na ktorý bolo aj meradlo kalibrované. Vzhľadom k účelu skúšok namerané hodnoty RGB boli programom prepočítané na jednočíselnú hodnotu a tieto vzájomne porovnané.

obr.3 Označenie posudzovaných izolačných skiel

Výsledky sú uvedené v tabuľkách 2 až 4:

Tabuľka č. 2 – Namerané hodnoty obsahu inertného plynu v dutine izolačných trojskiel,
hrúbky skiel a šírky medzisklených medzier (dutín)

Označenie vzorky*) Deklarovaná  skladba IGU [mm]

 

Nameraná skladba IGU [mm]

obsahu plynu [%]

na okraji

v strede šírky

1.dutina 2.dutina

1

6E-18-4-18-E44.2 6E-19– 4–18-E44.2 6E-20– 4–15-E44.2 97 2

2

6E-18-4-18-E44.2

6E-19– 4–18-E44.2

6E-19– 4–18-E44.2

96

37

3

6-18-E4-18-E44.2

6-18– E4–18-E44.2

6-19– E4–18-E44.2

40

59

7 44.2E-16-4-16-E6 44.2E-19–4–17-E6 44.2E-20–4–10-E6

nemerané

E – pozícia nízkoemisného povlaku (pohľad z exteriéru)

*) pozri obrázok 2

Podmienky merania:

Teplota od 27°C; atmosferický tlak: 992 hPa

Tabuľka č. 3 – Namerané priemerné hodnoty vybraných radiačných vlastností izolačných skiel

Označenie vzorky *) priepustnosť UV žiarenia (%) priepustnosť svetelného žiarenia (%) priepustnosť solárnej energie (%) Solar heat gain coefficient SHGC  (-)

1

0 73 18 0,40

3

0 71 20

0,42

7 0 68 18

0,40

 

Tabuľka č. 4 – Namerané priemerné hodnoty farebných zložiek izolačných skiel

Označenie vzorky *) farebná zložka R (červená) farebná zložka G (zelená) farebná zložka B (modrá) prevod na jednočíselnú hodnotu rozdiel voči najnižšej hodnote v %

1

129 129 98 6455681 264

3

149 148 106 6984853

286

7 54 54 37 2438710

0

 

obr. 4: Meradlo radiačných vlastností izolačných skiel

 

Meraním radiačných vlastností izolačných skiel (tab. 3) sa nezistili významné rozdiely medzi meranými vzorkami označenými číslami 1 a 3. Tieto rozdiely sa však prejavili pri meraní farebnosti IGU (tab. 4). Rozdiel v jednočíselnom vyjadrení je cez 200% oproti izolačným sklám z prvých dodávok. Rozdiel medzi oboma meranými izolačnými sklami nachádzajúcimi sa v jednej fasáde boli 12%. Výsledky okrem číselného vyjadrenia sú zreteľné aj po prevode do farebných zložiek RGB (obr. 4). Farebné odtiene izolačných skiel 1 až 3 umiestnených na priečelí domu pôsobia rušivo

Vedľajšími zisteniami bolo, že podľa výsledkov meraní sa merané zabudované izolačné sklá prejavovali ako izolačné sklá, z ktorých unikol argón.

 

 

obr.5: Rozdiely po prevode do sústavy farieb RGB

Uskutočneným meraním na skúšaných vzorkách vybraných objednávateľom  bolo zistené, že niektoré IGU od dodávateľa, nie sú naplnené inertným plynom (argón) v normou určenej tolerancii (90 ± 5)%. Podmienkou zabezpečenia životnosti okien podľa harmonizovanej EN 14 351-1 je o.i. splnenie európskych noriem na izolačné sklá (EN 1279-3), (EN 1279-6). Podľa prílohy B európskej normy EN 1279-3 sa na základe experimentov umelého starnutia predpokladá, že pri štandardných izolačných sklách je únik plynu z medziskleného priestoru menší ako 5% za 25 rokov. To znamená aj po 25 rokoch by mala byť koncentrácia plynu vyššia ako 80%. Okrem životnosti otvorových výplní je v literatúre pripisovaný vplyv obsahu argónu aj na hodnotu koeficienta tienenia**) a priepustnosti UV žiarenia cez izolačné sklo.

Na základe vykonaných meraní bolo možné konštatovať, že zabudované IGU neboli v súlade s objednávateľom schválenou cenovou ponukou.

Dôležitým poznatkom z uvedeného merania je skutočnosť, že je možné cenovo dostupným meradlom kvantifikovať farebné odtiene aj u izolačných skiel meraním in-situ.


Poznámka: **) koeficient tienenia – Miera schopnosti okna alebo strešného okna prepúšťať slnečné teplo. Jeden z dôležitých údajov pre sklo s nízkoemisným povlakom. Koeficient tienenia je vyjadrený ako číslo bez jednotiek medzi 0 a 1. Čím nižší je koeficient solárneho tepelného zisku alebo tieniaci koeficient okna, tým menej slnečného tepla prepúšťa a tým väčšia je jeho tieniaca schopnosť.

, ,

Ako predchádzať reklamáciám okien a dverí?

Prievzdušnosť a vodotesnosť okien a dverí pred zabudovaním do stavby

V súčasnosti sa do stavieb zabudovávajú okná a dvere rôznych materiálových báz, u ktorých bola preukázaná podstatná vlastnosť prievzdušnosť a vodotesnosť na základe skúšky často vykonanej na prototype v zahraničí alebo v dávnej minulosti. Okná a dvere so zvýšenou prievzdušnosťou sú často príčinou reklamácii užívateľov. Zvýšená prievzdušnosť sa významne podpisuje okrem pocitovej nepohody užívateľov aj na zhoršení tepelnoizolačných a akustických vlastností budov. Naše certifikované mobilné skúšobné laboratórium sa už niekoľko rokov zaoberá skúšaním okien zabudovaných v stavbe. Na zabudovanom okne alebo dverách je možné túto skúšku vykonať len po utesnení miestnosti, kde sa vytvorí z tejto miestnosti vzduchotesná komora. Pri súčasnom architektonickom riešení bytov, kde sú spojené kuchyne s obývačkou alebo ešte je aj byt je v mezonetovom vyhotovení, je veľmi obťažné a niekedy až nemožné tieto utesniť na normové podmienky skúšky. Obdobný problém vzniká pri delení miestností netesnými sadrokartónovými priečkami.

Naša laboratórium prichádza s riešením skúšania prievzdušnosti a vodotesnosti vybraných okien a dverí pred ich zabudovaním. Umožňuje nám to rozoberateľná vzduchotesná a vodotesná komora pre max. rozmer výrobku (2,4×2,4) m, s ktorou prídeme k vám na stavbu alebo do výroby týchto výrobkov. Prednostne je možné skúšať normalizované rozmery okien a dverí. Rozoberateľnú komoru je možné umiestniť do už existujúceho krytého priestoru (garáž, prístrešok alebo sklad min. výšky 3m) na stavbe alebo výrobni, kde je teplota vzduchu (10 až 30)°C. Na skúšku prievzdušnosti je potrebný prístup el. energie (230V; 10 A) a v prípade vodotesnosti ešte aj voda z verejnej siete (3 bary) a možnosť odvodu spotrebovanej vody do kanalizácie. Skúšané vzorky navrhujeme vybrať podľa zvoleného štatistického preberacieho plánu. Pokiaľ ho doposiaľ nemáte, môžeme Vám s jeho prípravou pomôcť.

Investor alebo výrobca majú možnosť overiť si a potvrdiť kvalitu vyrobených a dodaných okien a dverí. Ponúka sa tu aj možnosť výberu medzi rôznymi dodávateľmi alebo alternatívami vyhotovenia výrobku. Ak máte podozrenie na farebné rozdiely medzi profilmi okien ponúkame možnosť kvantifikovať rozdiely meraním našim prenosným kolorimetrom.

Pokiaľ máte záujem analyzovať miesta úniku vzduchu, skúšku môžeme doplniť meraním tesnosti funkčných a zasklievacích škár anemometrom s vyhotovením profilu prievzdušnosti alebo vizualizáciou pomocou dymovej skúšky.

Nakoľko triedu prievzdušnosti a vodotesnosti ovplyvňujú nastavenia kovaní, súčasťou merania bude aj skúška ovládacích síl a krútiaceho momentu pri zatváraní okien a dverí.

Spomínané skúšky môžeme doplniť o identifikácie izolačných skiel so zistením % naplnenia argónom, čím sa skontrolujú aj ostatné deklarované vlastnosti (tepelno-technické a akustické).

Naša ponuka je len pre výrobcov, ktorí majú záujem ovplyvniť vývoj výrobku použitím variantných riešení, kovanie, tesnenie,  napríklad môžu sa skúšať kombinácie roletového boxu a okna z hľadiska ich tesnosti proti hnanému dažďu a tesnosti prieniku vzduchu, rolety v spojení s vodiacimi koľajnicami s ohľadom na ich odolnosť voči zaťaženiu vetrom a pod., ako keby mali vlastnú podnikovú skúšobňu.  (Šetríme náklady na prevádzku takejto skúšobne.) V minulosti takíto výrobcovia v SR boli. V zahraničí sú takíto výrobcovia, ktorí si kontrolujú kvalitu okien pravidelným skúšaním (napr. podmienka označenia RAL v Nemecku).  Skúšky sú základom odborných znalostí spoločnosti, ktoré sú potrebné pre samotnú pripravenosť na trh. Navyše môžu vývojoví pracovníci využiť:

– analýzu miest úniku vzduchu cez krídlo okna anemometrom (profil prievzdušnosti),

– zistenie miest úniku vzduchu cez okno pomocou dymu s videozáznamom,

– zistenie skladby izolačného skla a obsahu argónu v skúšaných vzorkách,

– zistenie svetelnej priepustnosti a prienik IR a UV žiarenia priehľadného izolačného skla,

– zistenie rozdielu farebnosti (ne) priehľadných dielov výrobku prenosným kolorimetrom,

– zistenie hrúbky povlaku alebo náteru,

– skúšku otvárania a zatvárania krídla okna (ovládacie sily a krútiaci moment).

Prievzdušnosť

Skúšobné normy pre skúšanie prievzdušnosti okien a dverí sú: STN EN 1026 Okná a dvere. Prievzdušnosť. Skúšobná metóda a STN EN 12207 Okná a dvere. Prievzdušnosť. Klasifikácia.

Prievzdušnosťou sa rozumie množstvo vzduchu, ktoré prejde zavretou a uzamknutou skúšobnou vzorkou pôsobením skúšobného tlaku. Prievzdušnosť sa vyjadruje v kubických metroch za hodinu (m3/h).

Podstatou skúšky je aplikácia definovaného radu tlakových stupňov a pri každom stupni sa vykoná meranie prievzdušnosti zodpovedajúcim skúšobným zariadeniam.

Skúšobným zariadením je skúšobná komora s jednou otvorenou stranou, do ktorej sa osadí skúšobná vzorka. Skúšobná komora je vybavená zariadením na vytvorenie regulovaných skúšobných tlakov, zariadením umožňujúcim vyvolanie rýchlo po sebe idúcich zmien skúšobných tlakov regulovaných v pevne stanovených medziach, zariadením na meranie množstva toku vzduchu prúdiaceho do komory alebo z komory a zariadením na meranie celkového skúšobného tlaku pôsobiaceho na celý skúšobný vzorka.

Pred samotnou skúškou sa musia všetky otváracie časti skúšobnej vzorky najmenej raz otvoriť a zatvoriť, pred konečným zabezpečením v uzavretej polohe. Po začatí skúšky sa najskôr pôsobí tromi rázmi, každý je o 10 % väčší ako použitý skúšobný tlak, ale najmenej 500 Pa. Potom sa už pôsobia samotnými skúšobnými tlakmi v stupňoch po 50 Pa vzostupne až do 300 Pa a od 300 Pa v stupňoch po 150 Pa. Pre každý tlakový stupeň sa zmeria a zaznamená prievzdušnosť. Dĺžka každého tlakového stupňa musí byť dostatočne dlhá, aby sa skúšobný tlak stabilizoval pred tým, než sa zmeria a zaznamená prievzdušnosť. (STN EN 1026)

Podľa harmonizovanej normy (EN 14351-1) sa musia vykonať dve skúšky prievzdušnosti v súlade s EN 1026, jedna s kladnými skúšobnými tlakmi a druhá so zápornými skúšobnými tlakmi. Výsledok skúšky je potom definovaný ako numerický priemer dvoch hodnôt prievzdušnosti (m3/h) na každom tlakovom stupni a musí byť vyjadrený v súlade s EN 12207.

Priebeh skúšky prievzdušnosti je znázornený vyššie v galérii obrázkov. Výsledky merania prievzdušnosti (Vx) sa pre každý stupeň vzduchového toku (V0) korigujú na normálne podmienky (T0 = 293 K, P0 = 101,3 kPa) s ohľadom na skutočnú teplotu Tx (vyjadrenú v °C) a na skutočný atmosférický tlak Px (vyjadrený v kPa).

 

Prievzdušnosť skúšobnej vzorky pre každý tlakový stupeň zodpovedá celkovej prievzdušnosti po odpočítaní určenej prievzdušnosti skúšobnej komory, pokiaľ táto nie je nulová.

Na vyjadrenie prievzdušnosti sa použije dĺžka funkčných škár a celková plocha skúšanej vzorky a vypočíta sa prievzdušnosť v m3/(h.m) alebo v m3/(h.m2). Dĺžka funkčnej škáry je dĺžka viditeľnej línie rámu, krídla, posuvného krídla alebo výplne, ktorá oddeľuje dva susedné diely (pozri obrázok 1). K dĺžke škáry sa nepočíta skutočná dĺžka tesniacich profilov alebo iného tesnenia, ktoré je umiestnené v škárach otváracích častí, alebo ktoré je umiestnené v škárach pohyblivých častí. Dĺžka škáry musí byť vyjadrená v metroch. Celková plocha je plocha skúšobnej vzorky meraná rovnobežne so zasklievacou jednotkou alebo s krídlom. Celková plocha musí byť vyjadrená vo štvorcových metroch.

 

 

 

 

Obr. 1 Dvojkrídlová skúšobná vzorka

 

Hodnoty vztiahnuté na dĺžku funkčných škár (VL) a celkovú plochu (VA) sa pre každý stupeň prievzdušnosti (V0) zaznamenajú do samostatného grafu. (STN EN 1026)

 

Klasifikácia je založená na porovnaní prievzdušnosti skúšobnej vzorky vztiahnutej k celkovej ploche a prievzdušnosti vztiahnutej na dĺžku škáry. Pri klasifikácii založenej na prievzdušnosti vzťahujúcej sa na celkovú plochu sa celková prievzdušnosť skúšobnej vzorky delí celkovou plochou skúšobnej vzorky a výsledok sa udáva v m3/(h.m2). Pri klasifikácii založenej na prievzdušnosti vztiahnutej na dĺžku škáry sa celková prievzdušnosť skúšobnej vzorky delí jej dĺžkou škáry a výsledok sa udáva v m3/(h.m).

Pre definíciu jednotlivých tried je stanovená referenčná prievzdušnosť.

Referenčná prievzdušnosť pre celkovú plochu a pre dĺžku škáry je stanovená pri referenčnom skúšobnom tlaku 100 Pa. Pre iné stupne tlaku sa používa tento vzťah:

 

kde Q100 je referenčná prievzdušnosť pri skúšobnom tlaku 100 Pa

Q prievzdušnosť pri skúšobnom tlaku P

Priamky, ktoré stanovujú horné limitné hodnoty každej triedy, sú odvodené z referenčnej prievzdušnosti pri 100 Pa vztiahnutej na celkovú plochu a dĺžku škáry. Skúšobná vzorka patrí do uvedenej triedy, ak meraná prievzdušnosť nie je väčšia ako horná limitná hodnota ani pri jednom skúšobnom tlaku v tejto triede (pozri vyššie galériu obrázkov).

 

Tab. 1 Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa a maximálnych skúšobných tlakoch, vztiahnutá na celkovú plochu

 

Trieda

Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa m3/(h.m2) Maximálny skúšobný tlak Pa

0

neskúša sa

1

50

150

2

27

300

3

9

600

4 3

600

Tab. 2 Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa a maximálnych skúšobných tlakoch, vztiahnutá na dĺžku škáry

 

Trieda

Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa m3/(h.m) Maximálny skúšobný tlak Pa

0

neskúša sa

1

12,50

150

2

6,75

300

3

2,25

600

4 0,75

600

 

Ak výsledky klasifikácie, vztiahnuté na škáru a na plochu

  • sú v tej istej triede, potom sa skúšobná vzorka priradí jednej a tej istej triede,
  • sú v dvoch susedných triedach, potom sa skúšobná vzorka priradí najpriaznivejšej triede ( to znamená s najmenším podielom),
  • dávajú rozdiel dvoch tried, potom sa skúšobná vzorka priradí k strednej triede,
  • dávajú rozdiel viac ako dvoch tried, potom sa skúšobná vzorka nesmie priradiť k žiadnej triede. (STN EN 12207)

 

Vodotesnosť

Skúšobné normy pre skúšanie vodotesnosti okien a dverí sú: STN EN 1027 Okná a dvere.  Vodotesnosť. Skúšobná metóda a STN EN 12208 Okná a dvere. Vodotesnosť. Klasifikácia.

Vodotesnosťou sa rozumie schopnosť uzavretej otvorovej výplne odolávať prieniku vody. Za prienik vody je považované nepretržité alebo opakované zvlhčenie vnútorného povrchu skúšobnej vzorky alebo jeho časti.

K prieniku vody môže dôjsť na styku zasklenia a krídla a vlastnou škárou na styku krídla a rámu (obr. 9b). Ďalšou možnosťou je styk rámu a steny. Tento detail je však vecou správneho zabudovania okna do stavby a nie je posudzovaný pri skúšaní okien v skúšobnom laboratóriu.

Obr. 2a Schéma prieniku vody detailom

 

Obr. 2b Schéma prieniku vody konštrukciou zasklenia v okennom krídle styku okenného krídla a rámu

 

Podstatou skúšky vodotesnosti je trvalé postrekovanie vonkajšej strany skúšobnej vzorky stanoveným množstvom vody, za súčasného pôsobenia kladného skúšobného tlaku po dobu po sebe idúcich stúpajúcich tlakových stupňov v rovnomerných intervaloch. Zaznamenávajú sa podrobnosti o skúšobnom tlaku a miesto(a) prieniku vody.

Skúšobným zariadením je skúšobná komora s jednou otvorenou stranou, do ktorej sa osadí skúšobná vzorka. Skúšobná komora je vybavená postrekovacím systémom na zabezpečenie rovnomerného vodného filmu na celom vonkajšom povrchu skúšobnej vzorky, zariadením na vytvorenie regulovaných skúšobných tlakov, ktoré pôsobia na skúšobnú vzorku a meracími zariadeniami na meranie množstva privádzanej vody a na meranie pôsobiaceho tlaku vzduchu.

Metóda postreku je založená na hlavnej vodorovnej lište osadenej tryskami, ktorá je upevnená tak aby postrekovala hornú časť konštrukcie. Hlavný rad je zložený z trysiek s prietokom 2 l/min

s rozstupom 400 mm. Umiestnenie trysiek a sklonenie osi trysiek od vodorovnej línie je presne popísaný v STN EN 1027.

Po zahájení postreku sa tlak v skúšobnej komore zvyšuje podľa grafu (obrázok vyššie v galérii obrázkov) až k dosiahnutiu najväčšieho skúšobného tlaku, pri ktorom skúšobná vzorka, po stanovenú dobu, pri zachovaní skúšobných podmienok, zostáva vodotesná (medza vodotesnosti Pmax).

Pri prieniku vody sa zaznamená miesto a tlak, pri ktorom voda prenikla skúšobnou vzorkou a doba, počas ktorej pôsobil najvyšší tlak pred prienikom vody. Tieto údaje sa zaznamenajú do tabuliek skúšobného protokolu, ktoré obsahujú nákres skúšobnej vzorky na označenie miesta prieniku (STN EN 1027). Vyhodnotenie a samotná klasifikácia vychádza z STN EN 12208. Na základe stanovenia medze vodotesnosti Pmax je skúšobná vzorka zatriedená podľa tabuľky 4.

 

Tab. 3 Priebeh skúšky vodotesnosti, klasifikačnej triedy

Skúšobný tlak

Klasifikácia

Požiadavky

Pmax v Pa

Skúšobný postup A

Skúšobný postup B

0 0

Bez požiadavky

0

1A

1B

15 min postrekovanie

50

2A

2B

Ako trieda 1 + 5 min

100

3A

3B

Ako trieda 2 + 5 min

150

4A

4B

Ako trieda 3 + 5 min

200

5A

5B

Ako trieda 4 + 5 min

250

6A

6B

Ako trieda 5 + 5 min

300

7A

7B

Ako trieda 6 + 5 min

450

8A

Ako trieda 7 + 5 min

600

9A

Ako trieda 8 + 5 min

>600

Exxx

 

Nad 600 Pa v stupňoch po 150 Pa musí byť doba každého stupňa 5 min
POZNÁMKA Postup A je vhodný pre výrobok, ktorý nie je chránený.

Postup B je vhodný pre výrobok, ktorý je čiastočne chránený (napr. loggie).

 

Skúšobné vzorky s prienikom vody bez zaťaženia tlakom pred uplynutím doby 15 minút nie je možné klasifikovať.

Skúšobné vzorky, ktoré pri skúšobnom tlaku nad 600 Pa počas minimálnej doby 5 minút nevykazujú žiadny prienik vody, sa klasifikujú ako Exxx, pričom xxx je tento maximálny skúšobný tlak (napr. 750, 900). (STN EN 12208)

 

 

 

 

 

, ,

ČO STOJÍ NEKVALITA?

V našom blogu o presnosti merania argónu v izolačných sklách  sme publikovali tabuľku s výsledkami nášho merania argónu v izolačnom skle v spálni rodinného domu v blízkosti Bratislavy v porovnaní s meraniami výrobcu izolačného skla. U reklamovaného izolačného skla v spálni úplná zhoda! Dokumentovali sme zhoršenie súčiniteľa prechodu tepla izolačného trojskla (Ug) vplyvom straty argónu a zúžením medzisklenej medzery. Na nekvalitu izolačných skiel nás často upozorňujú samotní majitelia rodinných domov najmä u veľkoplošných zasklení. Tak tomu bolo aj v prípade otca majiteľa domu (obrázok domu je na našom facebooku), ktorý už počas výstavby domu priložením dlane ruky pociťoval rozdielne teploty na povrchu izolačného skla. Nepotreboval na to žiadne výpočty a merania. Keď sme prišli na miesto, zistili sme, že zhodou okolností taktiež v spálni mal zabudované izolačné sklá s nedostatočným resp. žiadnym naplnením dutín argónom. Na jeho nešťastie išlo o dvojnásobnú plochu zasklenia (cca 10 m2), oproti citovanému domu v blízkosti Bratislavy. Čo strácajú majitelia bytov alebo domov tým, že nezistia zabudovanie izolačných skiel so zhoršeným súčiniteľom prechodu tepla? Pokiaľ aj výrobcovia izolačných skiel potvrdia naše merania, často ich bagatelizujú, ako sa to stalo naposledy na prvej strane portálu združenia zastupujúceho výrobcov okien, keď nepodpísaný autor príspevku konštatuje, že súčiniteľ prechodu tepla sa nenaplnením dutín argónu zhorší len na 0,8 (W/m2.K). Nepočíta aj so zúžením dutín. V prípade domu na našom facebooku to bolo zúženie z 14 mm na 4 mm. To už sú iné hodnoty Ug, však? Vplyv úniku argónu a zúženia medzisklených medzier sme dokumentovali výpočtami v tabuľkách v našej prednáške a zborníku z 21. medzinárodnej konferencie TEPELNÁ OCHRANA BUDOV 2021 – Podstata zabezpečenia  energetickej hospodárnosti budov uskutočnenej v dňoch 2. – 4.2.2022 online formou v prednáške KVALITA ZABUDOVANÝCH OKENNÝCH KONŠTRUKCIÍ Z POHĽADU ÚSPOR TEPLA. Môžete si ju pozieť aj medzi prednáškami na našej internetovej stránke. Krajný prípad u trojskla je vyčíslený až na 2,0 (W/m2.K), pri zúžení oboch dutín trojskla na celkových 8 mm. Čo zhoršený súčiniteľ prechodu tepla urobí s nákladmi na kúrenie? Ak vezmeme optimistický príklad, že sa nám zhoršil súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla umiestneného v uvedenej spálni len o 0,2 W/(m2.K) je pri ploche 10 m2 zasklenia pri 5300 hod vykurovacej sezóny a vykúrení na 20 st. C a cene 0,0822 EUR za kWh, strata cca 17 EUR/rok. Ak má majiteľ domu/bytu smolu a zúženie len jednej dutiny je až na spomínané 4 mm, je už strata až 44 EUR za rok.  Pri fyzickej životnosti izolačného skla 25 rokov, počas ktorej sa podľa európskej normy nemá zmeniť súčiniteľ prechodu tepla, to by bolo (44 x 25 = 1 110 EUR). A to nepočítame so zdražovaním energií. V čase mieru bol nárast tepla za posledných 10 rokov, u niektorých teplárenských spoločností skoro 50 %. Iste tomu nebude tak v budúcnosti. Nárast energií o 100% alebo 200%? Kto to vie predpovedať? Bagateľ? Iste nie. Podpísaný autor príspevku má vo svojej domácnosti okná s izolačnými sklami obsahujúcimi argón nad 90% aj po vyše 15 rokoch od zabudovania. Prestali sme kvalitne vyrábať? Možno len veriť, že nie všetky dodávky od iných výrobcov izolačných skiel sú také, ako citované prípady. Pretože potom súčasné snahy o hľadanie nových zdrojov energií a ich úspor sú marginálne. Stačí sa zamerať na kvalitu izolačných skiel a hneď nájdeme nové zdroje úspor energie! To je jedna stránka dôsledku nenaplnenia izolačného skla argónom.

 

Od prvého vydania harmonizovanej normy na okná (teraz STN EN 14351-1+A2) v roku 2006 je okrem dosiahnutia parametrov výrobku popri počiatočnej skúške typu nie menej dôležité zabezpečiť trvanlivosť výrobku (výrobkov) na ekonomicky primerané obdobie použitím vhodných materiálov (vrátane náterov, konzervačných látok, zloženia a hrúbky), častí a metód montáže, pričom sa musia brať do úvahy publikované odporúčania na údržbu. V hEN 14351-1 sa poznamenáva, že trvanlivosť okien a vonkajších dverí sa líši v závislosti od dlhodobých vlastností jednotlivých častí a materiálov, ako aj od montáže a údržby výrobku. Podľa predmetnej hEN sa trvanlivosť okenných konštrukcií zabezpečuje:

–    vodotesnosť a prievzdušnosť: Trvanlivosť týchto vlastností závisí najmä od tesniacich pásov, ktoré sa musia dať vymeniť.

–    súčiniteľ prechodu tepla: Trvanlivosť tejto vlastnosti závisí najmä od dlhodobých vlastností zasklenia [najmä izolačných skiel (IGU)]. Sklo, zodpovedajúce požiadavkám uvedeným v citovaných normách na izolačné sklá, sa považuje za sklo spĺňajúce požiadavky trvanlivosti.

 

Normami na zabezpečenie kvality izolačných skiel sú normy radu EN 1279-1 až 6. Vlastnosťou zabezpečujúcou nemennosť súčiniteľa prechodu tepla IGU (Ug) a tým aj celého okna je rýchlosť unikania plynu z IGU. Vlastnosť sa zisťuje podľa EN 1279-2. Požiadavky sú v EN 1279-3. Skúšku unikania plynu by mal zabezpečovať každý výrobca IGU v rámci svojej vnútropodnikovej kontroly. Dôležitým poznatkom z praxe je, že únik plynu je najčastejšie sprevádzaný so zmenšovaním medziskleného piestoru (dutiny) čo má za následok radikálnu zmenu vlastností IGU hraničiacu niekedy až lomom IGU.

IGU nie je tlaková nádoba, aby uniknutý plyn z medziskleného priestoru bol okamžite nahradený okolitým vzduchom! Napríklad argón je 5-krát hustejší ako kyslík. Príčiny úniku inertného plynu sú rôzné, počnúc nedokonalosťou spojenia tabúľ skla s dištančným rámikom až po narušenie okrajov IGU použitím nevhodných tmelov pri zasklievaní.

 

Podľa matematického vzťahu na výpočet súčiniteľa prechodu tepla podľa EN 673 je súčiniteľ prechodu tepla (Ug) nepriamo úmerný vzdialenosti tabúľ skla od seba to znamená, že jej zmenšovaním sa zhoršuje aj deklarovaná hodnota súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla a v konečnom dôsledku aj okna.

Každý výrobca je povinný priložiť k dodávke izolačných skiel identifikačný list izolačného skla  podľa EN 1279-5+A2. V tomto identifikačnom liste je okrem vypočítaného súčiniteľa prechodu tepla, solárnych a radiačných vlastností uvedené za akých podmienok vypočítané hodnoty platia. Je to 90 ± 5 % to znamená, že každé izolačné sklo by malo byť naplnené minimálne na 85 %. Podporou uvedeného je aj odkaz na EN 1279-6 v článku B.4.4.2.  Koncentrácia plynu v každom z izolačných skiel by mala zostať v tolerancii, aby bolo zaistené, že hodnota U nebude väčšia, ako je hodnota vyhlasovaná výrobcom. V prípade izolačného skla plneného argónom na 90 % je po skúšobnom postupe požadované plnenie minimálne na 85 %. V rovnakej norme v tabuľke A4 sa uvádza v sekcii 3 o kontrole výrobku požiadavka na koncentráciu plynu (+10; -5)% To znamená pokiaľ výrobca deklaruje naplnenie izolačného skla plynom na 90% môže v ňom byť najmenej 85%. O čom musí výrobca viesť záznamy. Pri splnení uvedeného výrobca zabezpečí, že aj po 25 rokoch musí byť v IGU aspoň  80% plynu, aj keby platil normovaný únik netesnosťami 1% za rok (pozri EN 1279-3 príloha B). Stojí za otázku, aká je technologická disciplína výrobcu, keď bezprostredne po zabudovaní okna do stavby sme namerali naplnenie (od 1 do 80) % Ar? Jednoducho, porušené podmienky vydania CE označenia a v zmysle hEN a Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 v znení Nariadenia (EÚ) č. 574/2014 neoprávnene uvedený výrobok na trh!

Takže milí výrobcovia izolačných skiel a okien, neplnenie ustanovení európskych noriem má okrem ekonomických aj právne dôsledky. Čo na to (štátny) orgán dozoru nad trhom so stavebnými výrobkami (SOI) ?

,

IDE IM EŠTE O KVALITU?

Dňa 31.3.2022 usporiadalo združenie SLOVENERGOokno tzv. okrúhly stôl na tému „Izolačné jednotky a otvorové konštrukcie vo vzťahu k laboratórnym a nelaboratórnym meraniam“. V zápise z tohto „okrúhleho stola“ sa tvrdí „Pri kontrolných opakovaných meraniach izolačných skiel na stavbe realizovaných inou firmou a iným prístrojom sú získané rozdielne výsledky, čo potvrdzuje že spôsob a podmienky merania skiel na stavbe nie je správny“ bez akýchkoľvek dôkazov! Toto tvrdenie je falošné a zavádzajúce! Je smutné, že združenie, ktorému ide údajne o kvalitu viď vyhlásenie na jeho titulnej internetovej stránke, sa uchyľuje k takýmto nepravdivým stanoviskám. To, že nedeštruktívne zistenia prístrojom Sparklike Laser sú správne, potvrdil už renomovaný skúšobný ústav ift Rosenheim. V skrátenej verzii skúšobného protokolu ift Rosenheim pod označením 16-000105-PR01 je záver: „Porovnávací test iskrového lasera s plynovou chromatografiou ukázal ako strednú hodnotu odchýlku cca. -1 % (absolútna koncentrácia plynu). Priemerná štandardná odchýlka z 88 hodnôt bola 2 %.“ Je potrebný ďalší dôkaz? Urobili sme ho. Pre pochybovačov, nedôverujúcim nedeštruktívnemu meraniu plynu v izolačných sklách, sme v roku 2018 vykonali porovnania %-ta naplnenia izolačného skla na stavbe invazívnou a neinvazívnou metódou. Invazívnu robil TSÚS n.o. pobočka Zvolen a neinvazívnu sme robili prístrojom Sparklike Laser. Rozdiel v porovnaní metód bol do 2% pri všetkých 9 identických izolačných sklách veľkých rozmerov vybraných zo stavby. Teda v súlade s presnosťou prístroja. Meraní sa okrem nás a TSÚS zúčastnili zástupcovia výrobcu, investora a dozoru. Výsledky sme prezentovali v roku 2019 na odbornom seminári „Otvorové výplně stavebních konstrukcí“ v Hradci Králové. Nestačí? Na 21. medzinárodnej konferencie TEPELNÁ OCHRANA BUDOV 2021 – Podstata zabezpečenia  energetickej hospodárnosti budov uskutočnenej v dňoch 2. – 4.2.2022 online formou sme v prednáške KVALITA ZABUDOVANÝCH OKENNÝCH KONŠTRUKCIÍ Z POHĽADU ÚSPOR TEPLA ilustrovali názorný príklad nameraných hodnôt argónu v publikovanej tabuľke:

Pokiaľ posledný riadok uvedenej tabuľky zistenia argónu v izolačnom skle je zhodný s nasledujúcim obrázkom, nie je to vec náhodná. Len je potrebné poradie dutín otočiť, pretože meranie u zákazníka 12.4.2022 pracovníkmi kvality spoločnosti, člena združenia SLOVENERGOokno: Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., divízia Glassolutions Nitrasklo,  bolo uskutočnené z interiérovej strany izolačného skla. Presnosť je na percento zhodné s meraním uskutočneným našou spoločnosťou 11.1.2022 ! O čom to členovia združenia SLOVENERGOokno hovoria?

Už malým deťom sa zakazuje klamať!

 

Pokaľ sa rozličnými spoločnosťami a meradlami získavajú rôzne výsledky, je to problém správnosti merania a nie prístroja, ako tvrdia citovaní a necitovaní členovia združenia SLOVENERGOokno, ktorí sa zúčastnili tzv. okrúhleho stola, bez znalosti doterajších výsledkov merania.

,

Vodotesnosť pomocou certifikovanej trysky

V USA a Ázii (vrátane Číny) sa používa  skúška vodotesnosti, podľa normy AAMA 501.2 „Quality Assurance and Diagnostic Water Leakage Field Check of Installed Storefronts, Curtain Walls, and Sloped Glazing Systems“. Táto skúška sa používa na kontrolu kvality pre zabudované okenné zostavy, závesné steny, výklady, šikmé zasklievacie systémy, svetlíky, átriá, obklady, fasády a podhľady (neskúšajú sa funkčné škáry OV). Najlepšie je vykonať túto skúšku, keď sú vnútorné steny nedokončené, aby bola počas skúšky viditeľná akákoľvek preniknutá vlhkosť. Počas skúšky sa voda aplikuje pomocou ručnej rozprašovacej zostavy s použitím certifikovanej trysky. Prietok vody je nastavený tak, aby na tryske sa vytváral tlak 30 psi (cca 2 bary). Voda sa smeruje na skúšaný spoj, kolmo na čelo vzorky. Tryskou sa pomaly pohybuje tam a späť nad spojom vo vzdialenosti jednej stopy po dobu piatich minút na každých päť stôp dĺžky spoja. Pozorovateľ zvnútra kontroluje prienik vody a dokumentuje výsledky. Konečným výsledkom je, že skúšaný produkt spĺňa výkonnostné kritériá pre odolnosť proti prenikaniu vody alebo nespĺňa kritériá a môže byť nutná ďalšia náprava, aby vyhovel.

Od februára 2022 spoločnosť MOBILab, s.r.o. zaradila túto skúšku do svojej ponuky popri už vyše desať rokov zabezpečovaných skúškach  vodotesnosti podľa európskych noriem.

Východiskom je meranie argónu v linke

Investori sa už sa nebudú musieť obávať izolačného skla bez argónu. Riešenie je na svete. Fínska spoločnosť Sparklike Oy ponúka výrobcom izolačných skiel zariadenie na zisťovanie obsahu plynovej náplne integrované do výrobnej linky. V poslednej dobe spoločnosť  Sparklike Oy dodala ako projekty na kľúč tri Sparklike Laser Integrated™ do Európy – dva do Nemecka (Isophon) a jeden do Dánska (Glasseksperten). Okrem toho je v Európe 16 a v USA 36 výrobných liniek IGU vybavených linkovo integrovanými iskrovými lasermi.

Zariadenie Sparklike Laser Integrated™ zvyšuje kontrolu kvality na novú úroveň. Izolačné sklá (IGU) sa merajú automaticky po naplnení plynom a všetky výsledky sa zaznamenávajú do jeho pamäte a je možné ich poslať späť na linku alebo jej riadiaceho systému. Zariadenie meria koncentráciu izolačného plynu na dvoj- a trojsklách cez nízkoemisné povlaky.

Zariadenie Sparklike Laser Integrated™ je založené na laserovej technológii (TDLAS). Prístroj meria kyslík a výsledky sú prevedené na koncentráciu argónu, kryptónu a iných izolačných plynov.

Jednou z kľúčových vlastností moderného izolačného skla je jeho naplnenie inertným plynom a udržanie plynu vo vnútri IGU po mnoho rokov. Plynová náplň zohráva významnú úlohu v tepelnom odpore izolačného skla. Kontrola a určovanie koncentrácie vo vnútri izolačných skiel si vyžaduje efektívne a spoľahlivé nástroje na splnenie rastúcich a sprísňujúcich sa požiadaviek priemyslu. Pokiaľ technológia pre zariadenia Sparklike Handheld ™ bola založená na plazmovej emisnej spektroskopii, zariadenia Sparklike Laser ™  a sú už založené na laserovej technológii (TDLAS). Od roku 2000 predala spoločnosť  Sparklike Oy celosvetovo viac ako 2 000 zariadení. Zariadenia  denne používajú poprední svetoví výrobcovia izolačných skiel, skúšobne a výrobcovia okien. To sa už nedá povedať o slovenských alebo českých. Počet zariadení Sparklike Laser Portable sa dá u nás spočítať na prstoch jednej ruky. Zariadenie Sparklike Laser Integrated™ nebolo doposiaľ inštalované. Prvé sa chystá v Poľsku.

Dvoj- a trojsklá, plynová náplň a špecifické povlaky nesmierne prispeli k energetickej účinnosti okien a stali sa najlepším riešením a najmodernejšou voľbou pre vysokovýkonné IGU.

Pohľady na plnenie plynu

Výrobcovia izolačného skla sa dnes snažia maximalizovať tepelný odpor a tým minimalizovať únik energie cez okno. Doteraz sa to najlepšie vykonáva vzácnym plynom medzi sklenými tabuľami (IGU). Riešenie pomocou vákua medzi sklenenými tabuľami (vákuové izolačné sklo) poskytuje skvelú tepelnú izoláciu, ale z dôvodu ceny a technických obmedzení sa v súčasnosti zriedka používa pri navrhovaní okien. Plnenie vzduchom je voliteľnou možnosťou, ale použitie vzácnych plynov poskytuje vyššiu odolnosť voči tepelnej vodivosti v porovnaní so vzduchom. Zatiaľ čo vzduch má tepelnú vodivosť 0,024, argón s 0,016 je len 67 % z toho a kryptón s 0,0088 je len polovičná vodivosť argónu.

Obľúbeným plynom je však argón, pretože je to cenovo najefektívnejší vzácny plyn na použitie . V porovnaní s argónom je kryptón zvyčajne 200-300-krát drahší a xenón ešte drahší. Odhady ukazujú, že náklady na suroviny na výrobu dobre utesnených IGU plnených argónom v porovnaní s IGU plnenými vzduchom stúpnu len o 1 %. Bez ohľadu na výber náplne sa obsah plynu v IGU vo všeobecnosti považuje za primeraný, ak prekročí 90 %.  Viac o naplnení IGU plynom píšeme aj v blogu https://mobilab.sk/preco-merat-argon/.  Výzvou pre slovenských a českých výrobcov IGU je overenie tohto čísla spoľahlivým meraním ako spoľahlivý dôkaz konzistentnej kvality produktu. Štandardná testovacia metóda na stanovenie koncentrácie argónu v utesnených izolačných sklenených jednotkách pomocou plynovej chromatografie. Spoločnosť MOBILab vykonala v roku 2018 na žiadosť zákazníka porovnania %-ta naplnenia IGU na stavbe invazívnou a neinvazívnou metódou. Invazívnu robil TSÚS Zvolen a neinvazívnu sme robili prístrojom Sparklike Laser, rozdiel bol do 2% (fázové posunutie) pri všetkých 9 identických izolačných sklách vybraných zo stavby. Meraní sa okrem nás a TSÚS zúčastnili zástupca výrobcu a investora a dozoru. Výsledky sme prezentovali v roku 2019 na odbornom seminári „Otvorové výplně stavebních konstrukcí“ v Hradci Králové.

Meranie na úrovni 21. storočia

Problémom pre výrobcov IGU je zabezpečiť, aby kvalita výrobku a náplň inertným plynom zodpovedala normám. Plynová náplň vo väčšine slovenských podnikov sa skúša tradičnou metódou odoberaním náhodných vzoriek z výrobnej linky a vŕtaním otvorov do dištančného rámčeka na meranie plynovej náplne a tým izolačného výkonu IGU. Je to fungujúca, aj keď nákladná metóda, ktorá zahŕňa znehodnotenie drahého výrobku buď na výrobnej linke ako súčasť kontroly kvality výroby alebo to isté na už nainštalovanom IGU v teréne.

 Až do vybavenia liniek integrovanými zariadeniami na meranie náplne v IGU aj u nás, môžu investori a spotrebitelia tŕpnuť či sa výrobcovi podarilo naplniť dodané izolačné sklo plynom. V súčasnosti dodávané izolačné sklá sú bez potrebnej garancie.

Viac na:
https://www.sparklike.com
https://www.glassmachine.com/sparklike-oy-introduces-breakthrough-technology-for-non-destructive-measurement-of-gas-fill-for-insulating-glass/
https://mobile.twitter.com/sparklikeig
alebo
https://inagas.com

Technické špecifikácie zariadenia

Presnosť merania hrúbky +/- 50 um (*)
Presnosť merania plynu +/- 1,5 % StDev. (*)
Čas merania Jednotka s dvojitým zasklením (DGU) 16-22s a jednotka s trojitým zasklením (TripleGU) 18-30s //
Laser Online: DGU 9s a TripleGU 15s
Maximálna hrúbka IG 51 mm (od povrchu 1 po povrch 3 s DGU, od povrchu 1 po 5 s TripleGU)
Minimálna hrúbka skla 2 mm
Hodnoty hlavného napájania Voliteľné 100-240
Max. príkon 250 W
Spojenia RJ-45, 2x USB 2.0
Displej 10,1″ dotykový displej
softvér Vlastná verzia Sparklike Laser StandardTM / Sparkelike Laser PortableTM, Windows 7 Embedded Standard
Možnosť zaznamenávania údajov Prakticky neobmedzene

 

Ako sme na tom s oknami v EÚ?

Ako sme na tom s reguláciou požiadaviek na energetickú hospodárnosť pri výmene okien?

Spracované na základe príspevku zo septembra 2021 v www.glasonweb.com, ktorého autorom je Cédric Janssens s názvom: Minimum Energy Performance Requirements for Window Replacement in the 28 EU Member States.

V štúdii zadanej Európskou komisiou sa okná v EÚ považujú za zodpovedné za 24 % dopytu EÚ po vykurovaní a 9 % dopytu po chladení. Tieto vysoké čísla možno vysvetliť percentom neoptimálnych okien inštalovaných v rezidenčnom sektore EÚ. Táto štúdia odhaduje, že viac ako 85 % zasklených plôch v budovách EÚ je vybavených buď jednoduchým zasklením, alebo dvojsklom bez povlaku.

Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) je hlavnou hybnou silou politiky EÚ, ktorá ovplyvňuje spotrebu energie v budovách. Členské štáty, ktoré správne a včas implementovali smernicu o energetickej hospodárnosti budov, zaviedli požiadavky na energetickú hospodárnosť (holistický prístup) pre nové budovy a budovy, ktoré prechádzajú významnou renováciou. Tieto nevylučujú existenciu normatívnych požiadaviek na stavebné prvky s veľmi silným vplyvom na energetickú hospodárnosť celej konštrukcie (alebo komponentov s relatívne dlhou životnosťou), vrátane okien. Inými slovami, v rámci legislatívnej štruktúry EÚ sa uprednostňuje neexistencia požiadaviek na úžitkové vlastnosti v celej EÚ, aby jednotlivé členské štáty mohli stanoviť minimálne požiadavky na úžitkové vlastnosti stavebných výrobkov dostupných na ich trhu, pričom zohľadnia svoj vlastný stavebný fond a klimatické špecifiká.

Štúdia zadaná spoločnosťou Glass for Europe spoločnosti Ecofys (obrázok 1) v kontexte súčasnej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov ukazuje, že všetky členské štáty okrem jedného (t.j. Estónska) zaviedli takéto požiadavky na okná. Štúdia Glass for Europe od Ecofys je založená na existujúcich štúdiách, právnych vnútroštátnych dokumentoch a rozhovoroch s kontaktnou osobou zo všetkých členských štátov, vrátane troch regiónov Belgicka a štyroch regiónov Spojeného kráľovstva. Zistenia štúdie poukazujú na rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o metodiku, ambície a účinné vykonávanie. Tento dokument predstavil tieto kľúčové rozdiely a zamýšľa sa nad tým, či/ako by sa mohol zlepšiť európsky rámec, aby členské štáty ďalej podporovali ďalšími usmerneniami.

 

Obrázok 1: Prehľad o právnych požiadavkách na výmenu okien v obytných budovách podľa členských štátov – Ecofys for Glass pre Európu – 2017

 

Hlavné poznatky

Výpočet energetickej náročnosti okien

V 27 členských štátoch EÚ (z 28) boli zavedené minimálne požiadavky na okná. Tieto požiadavky možno zoskupiť do troch kategórií: minimálne požiadavky na základe hodnoty U (hodnota Uw alebo Ug), samostatnej hodnoty Uw a hodnoty g alebo energetickej bilancie kombinujúcej hodnotu Uw a g – hodnotu.

Poznámka autora blogu:

V SR tak, ako v Spojenom kráľovstve aj prievzdušnosť, pozri obrázok 2.

 

Veľká väčšina členských štátov zaviedla do svojich vnútroštátnych právnych predpisov minimálne požiadavky na okná založené výlučne na súčiniteli prechodu tepla pre celé okno (sklo a rám); tj Uw-hodnota (pozri tabuľku obr.1). Celkovo 18 členských štátov EÚ využíva len túto hodnotu; tj. Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. Pre tri belgické regióny, Lotyšsko a Litvu, sú minimálne požiadavky založené výlučne alebo čiastočne na hodnote Ug (súčiniteľ prechodu tepla pre priehľadnú oblasť).

Len päť krajín zahrnulo zákonné požiadavky na celkový solárny faktor priepustnosti energie zasklievacieho systému, tj g-hodnotu, na doplnenie požiadavky založenej na Uw-hodnote: Taliansko, Malta, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko. Napriek značným ročným úrovniam slnečného žiarenia krajiny z južnej Európy a strednej Európy (západná alebo východná Európa), ako je Španielsko, Grécko, Francúzsko, Nemecko, Česko alebo Bulharsko, nezohľadňujú zisky zo slnečného tepla vo svojich výpočtoch energetickej hospodárnosti a minimálnej požiadavky.

Iba Dánsko uplatňuje minimálne požiadavky na okná založené na prístupe energetickej bilancie, ktorý kombinuje solárne tepelné zisky a tepelné straty okna do jednej hodnoty. Spojené kráľovstvo však umožňuje splniť zákonné požiadavky buď splnením minimálnych požiadaviek na základe hodnoty Uw (tj. 1,6 W/m-2K-1) alebo pásma štítku Window Energy Rating label (tj pásmo C alebo lepšie), ktoré sa vypočítava založené na prístupe energetickej bilancie.

Obrázok 2: Energetická bilancia návrh v SR

 

Obrázok 3: Výpočet súčiniteľa prechodu tepla okna

Obrázok 4: Stupnica hodnotenia v SR

Napriek skutočnosti, že energetická bilancia je široko uznávaná odborníkmi na okná, ako jediný účinný spôsob hodnotenia energetickej hospodárnosti okna, napr. prípravná štúdia ekodizajnu, časť 32 o oknách, táto metodika sa používa iba v Dánsku, USA a Spojenom kráľovstve. Veľká väčšina členských štátov zameriava požiadavky na jedinú hodnotu Uw, pričom nezohľadňuje energetické zisky z pasívneho slnečného žiarenia; zatiaľ čo päť členských štátov zaviedlo dodatočné oddelené požiadavky založené na hodnote g, ktorá neposkytuje rovnováhu medzi tepelnými ziskami a tepelnými stratami za jeden rok.

 Minimálne požiadavky na základe hodnoty Uw

Ako už bolo zdôraznené, Estónsko je jediným členským štátom EÚ, ktorý nemá stanovené minimálne právne požiadavky na výmenu okien v obytných budovách. Všetky ostatné členské štáty EÚ zaviedli minimálne požiadavky založené na hodnote Ug, a to prostredníctvom hodnoty Uw, hodnoty Ug (tj. tri regióny v Belgicku) alebo integrované do výpočtu energetickej bilancie (tj. Dánsko a Spojené kráľovstvo označenie WER) .

Z formalistického hľadiska sú všetky členské štáty v súlade s právnymi predpismi EÚ. Pri pohľade na minimálne požiadavky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch však v dôležitom počte členských štátov vznikajú dva základné problémy: neoptimálne minimálne požiadavky stanovené vo vnútroštátnych predpisoch a absencia aktualizácií.

Podľa európskej legislatívy (EPBD) je zodpovednosťou členských štátov stanoviť minimálne požiadavky na stavebné prvky so silným vplyvom na energetickú hospodárnosť celej konštrukcie. Flexibilita poskytnutá členským štátom má poskytnúť priestor pre vnútroštátne predpisy, aby zohľadnili ich vlastný stavebný fond a klimatické špecifiká. Pri pohľade na požiadavky stanovené pre okná v niektorých krajinách však možno len ťažko tvrdiť, že veľmi nízke minimálne požiadavky vyplývajú z národnej klímy alebo stavebného fondu. Napríklad dve zo zakladajúcich krajín EÚ, konkrétne Francúzsko a Holandsko, stanovili minimálne požiadavky na 2,3 W/(m²K) a 2,2 W/(m²K). Na porovnanie, v Nemecku sú minimálne požiadavky na okná stanovené na 1,3 W/(m²K).

Ako sa dalo očakávať, minimálne požiadavky sú zvyčajne najnáročnejšie na severe v porovnaní s juhom Európy. Zaujímavejšie je, že pre Stred Európy sú požiadavky stanovené v desiatich krajinách strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, často ambicióznejšie ako v krajinách zakladajúcich členov. Napríklad v Poľsku sú minimálne požiadavky stanovené na 1,1 W/(m²K) v porovnaní s 1,3 W/(m²K) v Nemecku.

Ďalším základným problémom, na ktorý poukázali zistenia Ecofys, je absencia aktualizácií právnych požiadaviek. Osem krajín neaktualizovalo svoje minimálne požiadavky na stavebné predpisy najmenej päť rokov: Česko, Francúzsko, Fínsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Slovinsko a Švédsko. V prípade minimálnych požiadaviek na okná sa očakáva, že absencia aktualizácií bude ešte dôležitejšia, pretože aktualizácia stavebného zákona nevyhnutne neznamená aktualizáciu minimálnych požiadaviek na úžitkové vlastnosti všetkých prvkov budovy. Napríklad v Anglicku zostali minimálne požiadavky na okná rovnaké napriek revízii stavebného zákona v roku 2016.

Je zaujímavé poznamenať, že dve krajiny zaviedli automatickú aktualizáciu svojich minimálnych požiadaviek na výkon okien, aby predvídali zvýšenie energetickej hospodárnosti okien dostupných na ich vnútroštátnom trhu: Poľsko a Bulharsko. V Bulharsku je súčasná minimálna hodnota Uw stanovená na 1,4 W/(m²K) pre okná s rámom z PVC a do roku 2018 sa zníži na 1,1 W/(m²K)  a do roku 2020 na 0,6 W/(m²K). V Poľsku je súčasná minimálna hodnota Uw stanovená na 1,1 W/(m²K) a do roku 2021 sa zníži na 0,9 W/(m²K).

Rozsah a implementácia právnych požiadaviek

Tretím zistením štúdie je problém týkajúci sa rozsahu a implementácie právnych požiadaviek na okná v národných predpisoch. Tu je dôležité poznamenať, že štúdia Glass for Europe vypracovaná spoločnosťou Ecofys (tabuľka 1) ukazuje minimálne výkonnostné požiadavky na výmenu okien v obytnom sektore, ak existujú. V praxi sa ich implementácia a rozsah líšia v dôsledku podmienok pridaných vo vnútroštátnych predpisoch, čo de facto vytvára medzery v nariadení. Z toho vyplýva, že v týchto krajinách môžu byť za určitých podmienok inštalované okná, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky.

Štúdia Glass for Europe vykonaná spoločnosťou Ecofys ukazuje, že iba v 11 členských štátoch (z 28) sa minimálne požiadavky na okná vzťahujú na výmenu jedného okna; tj. Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Francúzsko, Maďarsko, Litva, Luxembursko, Rumunsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Z toho vyplýva, že rezidenčný trh v týchto krajinách je obmedzený na okná s výkonom rovným minimálnym požiadavkám alebo vyšším.

Štúdia Glass for Europe vypracovaná spoločnosťou Ecofys pre 11 členských štátov ukazuje, že sú stanovené podmienky na uplatňovanie minimálnych požiadaviek na výmenu okien; tj Belgicko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Poľsko a Portugalsko. Inými slovami, okná pre rezidenčný sektor s výkonom pod minimálnymi požiadavkami by sa mohli stále inštalovať. Tieto podmienky na uplatnenie minimálnych požiadaviek sú často založené na potrebe mestského povolenia pred renováciou alebo na minimálnej ploche, ktorá sa má renovovať. Napríklad v Belgicku sa minimálne požiadavky na výkon uplatňujú len vtedy, ak sa vyžaduje územné plánovanie. Ďalším príkladom je Nemecko, kde sa minimálne požiadavky uplatňujú len vtedy, ak ide o 10 % alebo viac plochy stavebného prvku.

Tu stojí za zmienku, že Fínsko uviedlo, že napriek podmienkam umožňujúcim inštaláciu okien s nižšou úrovňou výkonu v obytnom sektore, takmer 100 % trhu renovácií spĺňa minimálne požiadavky, keďže výrobcovia nevyrábajú okná nižšie ako požiadavky. Žiadna iná krajina neuviedla v prieskume rovnaký trhový trend.

V prípade šiestich členských štátov z 28 nebola štúdia schopná potvrdiť, či sa podmienky vzťahujú na minimálne požiadavky na výmenu okien; tj. Bulharsko, Lotyšsko, Holandsko, Slovensko a Slovinsko.

Štúdia Glass for Europe vykonaná spoločnosťou Ecofys zdôrazňuje, že ak vo vnútroštátnych predpisoch existujú minimálne požiadavky na okná, sú často podmienené. Možno sa odôvodnene domnievať, že podmienky vzťahujúce sa na minimálne požiadavky obmedzujú tlak na trh s výmenou okien.

 Záver

Minimálne požiadavky na výkon nie sú v mnohých krajinách tým, čo poháňa trh smerom k energeticky účinným výrobkom, pretože často odkazujú na neoptimálne voľby a uplatňujú sa za určitých podmienok. Aby sa minimálne požiadavky na výkon stali hnacím motorom, legislatívny rámec EÚ, ktorý sa v súčasnosti reviduje (EPBD), by sa mohol zlepšiť, aby bol efektívnejší. Štúdia Glass for Europe vypracovaná spoločnosťou Ecofys má tendenciu demonštrovať, že hoci legislatívny rámec núti členské štáty stanoviť minimálne požiadavky, zlyháva v dvoch aspektoch: chýbajúce usmernenia o tom, ako najlepšie posúdiť energetickú hospodárnosť okien (tj energetickú bilanciu) a jej flexibilita, ktorá umožňuje členským štátom, aby ho riadne neuplatňovali.

Vzhľadom na súčasný politický kontext EÚ je nepravdepodobné, že by sa smernica o energetickej hospodárnosti budov mohla posilniť a sprísniť vo vzťahu k členským štátom vo svojej súčasnej revízii. Práca na zlepšení minimálnych požiadaviek na okná musí byť preto nevyhnutne vykonaná v krajinách vnútroštátnymi orgánmi.

Tento dokument identifikuje tri prvky, ktoré je potrebné zlepšiť, aby sa dosiahol tento cieľ:

  1. ak sú zastarané, neoptimálne alebo založené na jedinej hodnote U alebo oddelenej hodnote U a hodnote g, mali by sa prehodnotiť minimálne požiadavky a mali by byť založené na prístupe k energetickej bilancii;
  2. vnútroštátne právne predpisy by mohli zahŕňať míľniky s automatickou aktualizáciou/preskúmaním minimálnych požiadaviek na okná s cieľom predvídať zvýšenie energetickej hospodárnosti okien dostupných na ich vnútroštátnom trhu.
  3. minimálne požiadavky na okná sa vzťahujú na nové budovy, veľkú renováciu až po výmenu jedného okna.

Literatúra:

Buildings Performance Institute Europe (2011) “Europe’s Buildings under the Microscope. A countyby-country review of the energy performance of buildings”.

European Union (2010), “Directive 2010/31/EU of the European Parliament and of the Council of 19 May 2010 on the energy performance of buildings”, 2010/31/EU, 19 May.

European Union (2015) “Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee, the Committee of the Regions and the European Investment Bank, A Strategy for a Resilient Energy Union with a Forward-Looking Climate Change Policy”. COM(2015) 80 final, 25 February.

European Commission (2016), “Proposal for a directive of the European Parliament and of the Council amending Directive 2010/31/EU on the energy performance of buildings”, COM(2016)675 final, 30 November.

International Energy Agency (2015), “Capturing the Multiple Benefits of Energy Efficiency”. Glass for Europe study by Ecofys (2017) “Minimum performance requirements for window replacement in the residential sector”.

TNO Built Environment and Geosciences (2011), “Glazing type distribution in the EU building stock”, – February 2011.

Webové stránky

Prípravná štúdia o energetickom štítku okna (2015) – prípravná štúdia (Časť 32)

Zdroj:

https://www.glassonweb.com/article/minimum-energy-performance-requirements-window-replacement-28-eu-member-states

Poznámka autora blogu:

Princíp energetickej bilancie podľa Spojeného kráľovstva bol vzatý ako vzor združením SLOVENERGOokno pri hodnotení výrobkov (pozri obrázok 1) https://www.slovenergookno.sk/ponukame/vyrobcom-okien/energeticky-stitok/ ).

Spočiatku bolo prideľovanie energetických štítkov spojené s kontrolou dodržiavania  požiadaviek na systém kontroly (FPC) vo výrobe. Ak by sa tejto iniciatívy ujala legislatíva, mohol byť aj v SR zavedený účinný spôsob umiestňovania okien do stavby z pohľadu energetickej hospodárnosti.

Dobrovoľnosť a nízky záujem výrobcov okien, dať príležitosť nezávislému orgánu nazerať do svojej „kuchyne“, je dôsledok malého rozšírenia medzi výrobcami v SR.