Ako sme na tom s oknami v EÚ?

Ako sme na tom s reguláciou požiadaviek na energetickú hospodárnosť pri výmene okien?

Spracované na základe príspevku zo septembra 2021 v www.glasonweb.com, ktorého autorom je Cédric Janssens s názvom: Minimum Energy Performance Requirements for Window Replacement in the 28 EU Member States.

V štúdii zadanej Európskou komisiou sa okná v EÚ považujú za zodpovedné za 24 % dopytu EÚ po vykurovaní a 9 % dopytu po chladení. Tieto vysoké čísla možno vysvetliť percentom neoptimálnych okien inštalovaných v rezidenčnom sektore EÚ. Táto štúdia odhaduje, že viac ako 85 % zasklených plôch v budovách EÚ je vybavených buď jednoduchým zasklením, alebo dvojsklom bez povlaku.

Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) je hlavnou hybnou silou politiky EÚ, ktorá ovplyvňuje spotrebu energie v budovách. Členské štáty, ktoré správne a včas implementovali smernicu o energetickej hospodárnosti budov, zaviedli požiadavky na energetickú hospodárnosť (holistický prístup) pre nové budovy a budovy, ktoré prechádzajú významnou renováciou. Tieto nevylučujú existenciu normatívnych požiadaviek na stavebné prvky s veľmi silným vplyvom na energetickú hospodárnosť celej konštrukcie (alebo komponentov s relatívne dlhou životnosťou), vrátane okien. Inými slovami, v rámci legislatívnej štruktúry EÚ sa uprednostňuje neexistencia požiadaviek na úžitkové vlastnosti v celej EÚ, aby jednotlivé členské štáty mohli stanoviť minimálne požiadavky na úžitkové vlastnosti stavebných výrobkov dostupných na ich trhu, pričom zohľadnia svoj vlastný stavebný fond a klimatické špecifiká.

Štúdia zadaná spoločnosťou Glass for Europe spoločnosti Ecofys (obrázok 1) v kontexte súčasnej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov ukazuje, že všetky členské štáty okrem jedného (t.j. Estónska) zaviedli takéto požiadavky na okná. Štúdia Glass for Europe od Ecofys je založená na existujúcich štúdiách, právnych vnútroštátnych dokumentoch a rozhovoroch s kontaktnou osobou zo všetkých členských štátov, vrátane troch regiónov Belgicka a štyroch regiónov Spojeného kráľovstva. Zistenia štúdie poukazujú na rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o metodiku, ambície a účinné vykonávanie. Tento dokument predstavil tieto kľúčové rozdiely a zamýšľa sa nad tým, či/ako by sa mohol zlepšiť európsky rámec, aby členské štáty ďalej podporovali ďalšími usmerneniami.

 

Obrázok 1: Prehľad o právnych požiadavkách na výmenu okien v obytných budovách podľa členských štátov – Ecofys for Glass pre Európu – 2017

 

Hlavné poznatky

Výpočet energetickej náročnosti okien

V 27 členských štátoch EÚ (z 28) boli zavedené minimálne požiadavky na okná. Tieto požiadavky možno zoskupiť do troch kategórií: minimálne požiadavky na základe hodnoty U (hodnota Uw alebo Ug), samostatnej hodnoty Uw a hodnoty g alebo energetickej bilancie kombinujúcej hodnotu Uw a g – hodnotu.

Poznámka autora blogu:

V SR tak, ako v Spojenom kráľovstve aj prievzdušnosť, pozri obrázok 2.

 

Veľká väčšina členských štátov zaviedla do svojich vnútroštátnych právnych predpisov minimálne požiadavky na okná založené výlučne na súčiniteli prechodu tepla pre celé okno (sklo a rám); tj Uw-hodnota (pozri tabuľku obr.1). Celkovo 18 členských štátov EÚ využíva len túto hodnotu; tj. Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. Pre tri belgické regióny, Lotyšsko a Litvu, sú minimálne požiadavky založené výlučne alebo čiastočne na hodnote Ug (súčiniteľ prechodu tepla pre priehľadnú oblasť).

Len päť krajín zahrnulo zákonné požiadavky na celkový solárny faktor priepustnosti energie zasklievacieho systému, tj g-hodnotu, na doplnenie požiadavky založenej na Uw-hodnote: Taliansko, Malta, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko. Napriek značným ročným úrovniam slnečného žiarenia krajiny z južnej Európy a strednej Európy (západná alebo východná Európa), ako je Španielsko, Grécko, Francúzsko, Nemecko, Česko alebo Bulharsko, nezohľadňujú zisky zo slnečného tepla vo svojich výpočtoch energetickej hospodárnosti a minimálnej požiadavky.

Iba Dánsko uplatňuje minimálne požiadavky na okná založené na prístupe energetickej bilancie, ktorý kombinuje solárne tepelné zisky a tepelné straty okna do jednej hodnoty. Spojené kráľovstvo však umožňuje splniť zákonné požiadavky buď splnením minimálnych požiadaviek na základe hodnoty Uw (tj. 1,6 W/m-2K-1) alebo pásma štítku Window Energy Rating label (tj pásmo C alebo lepšie), ktoré sa vypočítava založené na prístupe energetickej bilancie.

Obrázok 2: Energetická bilancia návrh v SR

 

Obrázok 3: Výpočet súčiniteľa prechodu tepla okna

Obrázok 4: Stupnica hodnotenia v SR

Napriek skutočnosti, že energetická bilancia je široko uznávaná odborníkmi na okná, ako jediný účinný spôsob hodnotenia energetickej hospodárnosti okna, napr. prípravná štúdia ekodizajnu, časť 32 o oknách, táto metodika sa používa iba v Dánsku, USA a Spojenom kráľovstve. Veľká väčšina členských štátov zameriava požiadavky na jedinú hodnotu Uw, pričom nezohľadňuje energetické zisky z pasívneho slnečného žiarenia; zatiaľ čo päť členských štátov zaviedlo dodatočné oddelené požiadavky založené na hodnote g, ktorá neposkytuje rovnováhu medzi tepelnými ziskami a tepelnými stratami za jeden rok.

 Minimálne požiadavky na základe hodnoty Uw

Ako už bolo zdôraznené, Estónsko je jediným členským štátom EÚ, ktorý nemá stanovené minimálne právne požiadavky na výmenu okien v obytných budovách. Všetky ostatné členské štáty EÚ zaviedli minimálne požiadavky založené na hodnote Ug, a to prostredníctvom hodnoty Uw, hodnoty Ug (tj. tri regióny v Belgicku) alebo integrované do výpočtu energetickej bilancie (tj. Dánsko a Spojené kráľovstvo označenie WER) .

Z formalistického hľadiska sú všetky členské štáty v súlade s právnymi predpismi EÚ. Pri pohľade na minimálne požiadavky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch však v dôležitom počte členských štátov vznikajú dva základné problémy: neoptimálne minimálne požiadavky stanovené vo vnútroštátnych predpisoch a absencia aktualizácií.

Podľa európskej legislatívy (EPBD) je zodpovednosťou členských štátov stanoviť minimálne požiadavky na stavebné prvky so silným vplyvom na energetickú hospodárnosť celej konštrukcie. Flexibilita poskytnutá členským štátom má poskytnúť priestor pre vnútroštátne predpisy, aby zohľadnili ich vlastný stavebný fond a klimatické špecifiká. Pri pohľade na požiadavky stanovené pre okná v niektorých krajinách však možno len ťažko tvrdiť, že veľmi nízke minimálne požiadavky vyplývajú z národnej klímy alebo stavebného fondu. Napríklad dve zo zakladajúcich krajín EÚ, konkrétne Francúzsko a Holandsko, stanovili minimálne požiadavky na 2,3 W/(m²K) a 2,2 W/(m²K). Na porovnanie, v Nemecku sú minimálne požiadavky na okná stanovené na 1,3 W/(m²K).

Ako sa dalo očakávať, minimálne požiadavky sú zvyčajne najnáročnejšie na severe v porovnaní s juhom Európy. Zaujímavejšie je, že pre Stred Európy sú požiadavky stanovené v desiatich krajinách strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, často ambicióznejšie ako v krajinách zakladajúcich členov. Napríklad v Poľsku sú minimálne požiadavky stanovené na 1,1 W/(m²K) v porovnaní s 1,3 W/(m²K) v Nemecku.

Ďalším základným problémom, na ktorý poukázali zistenia Ecofys, je absencia aktualizácií právnych požiadaviek. Osem krajín neaktualizovalo svoje minimálne požiadavky na stavebné predpisy najmenej päť rokov: Česko, Francúzsko, Fínsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Slovinsko a Švédsko. V prípade minimálnych požiadaviek na okná sa očakáva, že absencia aktualizácií bude ešte dôležitejšia, pretože aktualizácia stavebného zákona nevyhnutne neznamená aktualizáciu minimálnych požiadaviek na úžitkové vlastnosti všetkých prvkov budovy. Napríklad v Anglicku zostali minimálne požiadavky na okná rovnaké napriek revízii stavebného zákona v roku 2016.

Je zaujímavé poznamenať, že dve krajiny zaviedli automatickú aktualizáciu svojich minimálnych požiadaviek na výkon okien, aby predvídali zvýšenie energetickej hospodárnosti okien dostupných na ich vnútroštátnom trhu: Poľsko a Bulharsko. V Bulharsku je súčasná minimálna hodnota Uw stanovená na 1,4 W/(m²K) pre okná s rámom z PVC a do roku 2018 sa zníži na 1,1 W/(m²K)  a do roku 2020 na 0,6 W/(m²K). V Poľsku je súčasná minimálna hodnota Uw stanovená na 1,1 W/(m²K) a do roku 2021 sa zníži na 0,9 W/(m²K).

Rozsah a implementácia právnych požiadaviek

Tretím zistením štúdie je problém týkajúci sa rozsahu a implementácie právnych požiadaviek na okná v národných predpisoch. Tu je dôležité poznamenať, že štúdia Glass for Europe vypracovaná spoločnosťou Ecofys (tabuľka 1) ukazuje minimálne výkonnostné požiadavky na výmenu okien v obytnom sektore, ak existujú. V praxi sa ich implementácia a rozsah líšia v dôsledku podmienok pridaných vo vnútroštátnych predpisoch, čo de facto vytvára medzery v nariadení. Z toho vyplýva, že v týchto krajinách môžu byť za určitých podmienok inštalované okná, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky.

Štúdia Glass for Europe vykonaná spoločnosťou Ecofys ukazuje, že iba v 11 členských štátoch (z 28) sa minimálne požiadavky na okná vzťahujú na výmenu jedného okna; tj. Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Francúzsko, Maďarsko, Litva, Luxembursko, Rumunsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Z toho vyplýva, že rezidenčný trh v týchto krajinách je obmedzený na okná s výkonom rovným minimálnym požiadavkám alebo vyšším.

Štúdia Glass for Europe vypracovaná spoločnosťou Ecofys pre 11 členských štátov ukazuje, že sú stanovené podmienky na uplatňovanie minimálnych požiadaviek na výmenu okien; tj Belgicko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Poľsko a Portugalsko. Inými slovami, okná pre rezidenčný sektor s výkonom pod minimálnymi požiadavkami by sa mohli stále inštalovať. Tieto podmienky na uplatnenie minimálnych požiadaviek sú často založené na potrebe mestského povolenia pred renováciou alebo na minimálnej ploche, ktorá sa má renovovať. Napríklad v Belgicku sa minimálne požiadavky na výkon uplatňujú len vtedy, ak sa vyžaduje územné plánovanie. Ďalším príkladom je Nemecko, kde sa minimálne požiadavky uplatňujú len vtedy, ak ide o 10 % alebo viac plochy stavebného prvku.

Tu stojí za zmienku, že Fínsko uviedlo, že napriek podmienkam umožňujúcim inštaláciu okien s nižšou úrovňou výkonu v obytnom sektore, takmer 100 % trhu renovácií spĺňa minimálne požiadavky, keďže výrobcovia nevyrábajú okná nižšie ako požiadavky. Žiadna iná krajina neuviedla v prieskume rovnaký trhový trend.

V prípade šiestich členských štátov z 28 nebola štúdia schopná potvrdiť, či sa podmienky vzťahujú na minimálne požiadavky na výmenu okien; tj. Bulharsko, Lotyšsko, Holandsko, Slovensko a Slovinsko.

Štúdia Glass for Europe vykonaná spoločnosťou Ecofys zdôrazňuje, že ak vo vnútroštátnych predpisoch existujú minimálne požiadavky na okná, sú často podmienené. Možno sa odôvodnene domnievať, že podmienky vzťahujúce sa na minimálne požiadavky obmedzujú tlak na trh s výmenou okien.

 Záver

Minimálne požiadavky na výkon nie sú v mnohých krajinách tým, čo poháňa trh smerom k energeticky účinným výrobkom, pretože často odkazujú na neoptimálne voľby a uplatňujú sa za určitých podmienok. Aby sa minimálne požiadavky na výkon stali hnacím motorom, legislatívny rámec EÚ, ktorý sa v súčasnosti reviduje (EPBD), by sa mohol zlepšiť, aby bol efektívnejší. Štúdia Glass for Europe vypracovaná spoločnosťou Ecofys má tendenciu demonštrovať, že hoci legislatívny rámec núti členské štáty stanoviť minimálne požiadavky, zlyháva v dvoch aspektoch: chýbajúce usmernenia o tom, ako najlepšie posúdiť energetickú hospodárnosť okien (tj energetickú bilanciu) a jej flexibilita, ktorá umožňuje členským štátom, aby ho riadne neuplatňovali.

Vzhľadom na súčasný politický kontext EÚ je nepravdepodobné, že by sa smernica o energetickej hospodárnosti budov mohla posilniť a sprísniť vo vzťahu k členským štátom vo svojej súčasnej revízii. Práca na zlepšení minimálnych požiadaviek na okná musí byť preto nevyhnutne vykonaná v krajinách vnútroštátnymi orgánmi.

Tento dokument identifikuje tri prvky, ktoré je potrebné zlepšiť, aby sa dosiahol tento cieľ:

  1. ak sú zastarané, neoptimálne alebo založené na jedinej hodnote U alebo oddelenej hodnote U a hodnote g, mali by sa prehodnotiť minimálne požiadavky a mali by byť založené na prístupe k energetickej bilancii;
  2. vnútroštátne právne predpisy by mohli zahŕňať míľniky s automatickou aktualizáciou/preskúmaním minimálnych požiadaviek na okná s cieľom predvídať zvýšenie energetickej hospodárnosti okien dostupných na ich vnútroštátnom trhu.
  3. minimálne požiadavky na okná sa vzťahujú na nové budovy, veľkú renováciu až po výmenu jedného okna.

Literatúra:

Buildings Performance Institute Europe (2011) “Europe’s Buildings under the Microscope. A countyby-country review of the energy performance of buildings”.

European Union (2010), “Directive 2010/31/EU of the European Parliament and of the Council of 19 May 2010 on the energy performance of buildings”, 2010/31/EU, 19 May.

European Union (2015) “Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee, the Committee of the Regions and the European Investment Bank, A Strategy for a Resilient Energy Union with a Forward-Looking Climate Change Policy”. COM(2015) 80 final, 25 February.

European Commission (2016), “Proposal for a directive of the European Parliament and of the Council amending Directive 2010/31/EU on the energy performance of buildings”, COM(2016)675 final, 30 November.

International Energy Agency (2015), “Capturing the Multiple Benefits of Energy Efficiency”. Glass for Europe study by Ecofys (2017) “Minimum performance requirements for window replacement in the residential sector”.

TNO Built Environment and Geosciences (2011), “Glazing type distribution in the EU building stock”, – February 2011.

Webové stránky

Prípravná štúdia o energetickom štítku okna (2015) – prípravná štúdia (Časť 32)

Zdroj:

https://www.glassonweb.com/article/minimum-energy-performance-requirements-window-replacement-28-eu-member-states

Poznámka autora blogu:

Princíp energetickej bilancie podľa Spojeného kráľovstva bol vzatý ako vzor združením SLOVENERGOokno pri hodnotení výrobkov (pozri obrázok 1) https://www.slovenergookno.sk/ponukame/vyrobcom-okien/energeticky-stitok/ ).

Spočiatku bolo prideľovanie energetických štítkov spojené s kontrolou dodržiavania  požiadaviek na systém kontroly (FPC) vo výrobe. Ak by sa tejto iniciatívy ujala legislatíva, mohol byť aj v SR zavedený účinný spôsob umiestňovania okien do stavby z pohľadu energetickej hospodárnosti.

Dobrovoľnosť a nízky záujem výrobcov okien, dať príležitosť nezávislému orgánu nazerať do svojej „kuchyne“, je dôsledok malého rozšírenia medzi výrobcami v SR.

 

Vrátime sa k hliníkovým a nerezovým dištančným rámikom?

Podnetom k tejto úvahe a napísaniu tohto blogu bola séria článkov v nemeckom gebäudehülle.net v roku 2021 zaoberajúcich sa kvalitou a životnosťou spojov dištančných rámikov s izolačným sklom.

Prednosti teplých rámikov
Tepelne optimalizované dištančné rámiky už dlho zohrávajú ústrednú úlohu pri tesnení obvodu izolačného skla. Odborníci sa zhodujú, že teplé okraje sú dnes najmodernejšou technológiou. Trhový podiel tepelne optimalizovaných okrajových kompozitných systémov je v súčasnosti viac ako 70 %, výhody teplého okraja sú zrejmé. Teplé rámiky vyrobené napríklad z plastu ponúkajú oproti hliníkovým riešeniam veľké výhody v oblasti energetickej hospodárnosti, domácej hygieny a dlhej životnosti. Vynára sa teda otázka, prečo sa stále používajú hliníkové rámiky.
Oficiálne platí, že vyššia energetická hospodárnosť kompenzuje vyššie náklady. Pokiaľ ide o splnenie zvyšujúcich sa požiadaviek na energetickú hospodárnosť izolačných sklenených prvkov (IGU), tepelne optimalizované rámiky sú riešením voľby pre koncových užívateľov, projektantov a výrobcov izolačných skiel. Vyššie obstarávacie náklady môžu byť z dlhodobého hľadiska viac než kompenzované vyššou energetickou hospodárnosťou. V prospech obvodového tesnenia plastovými rámikmi hovorí okrem energetickej hospodárnosti aj životnosť. Aby sa dosiahla priemerná životnosť 25 rokov, musia byť všetky komponenty, dištančné rámiky, tmely (primárne a sekundárne), vysúšadlá, spájacie systémy a sklá optimálne zladené a vzájomne spolupracovať kompatibilným spôsobom. Pri plánovaní a výrobe okrajového tesnenia by ste sa mali zamerať na kvalitu a kompatibilitu použitých materiálov v záujme dlhej životnosti. Náklady by sa mali riadiť kvalitou, nie naopak. Takto možno vytvárať skutočnú pridanú hodnotu nad rámec zákonných záručných lehôt.

Obr. 1 Skladba izolačných skiel (zdroj:www.nitrasklo.sk)

individuálne prispôsobiteľné dizajnu okna
S rastúcimi požiadavkami na energetickú hospodárnosť a životnosť IGU sa ťažisko už dávno presunulo z tabule do oblasti okrajov skla. Kvalita obvodového tesnenia do značnej miery určuje, ako dlho si prvok z izolačného skla zachová svoje vlastnosti, hodnotu súčiniteľa prechodu tepla (Ug) a obsah plynov v % pri vysokom klimatickom a mechanickom zaťažení. Vzhľad v priestore medzi sklami tiež zohráva dôležitú úlohu, najmä pri vysokých požiadavkách na dizajn. S plastovými rámikmi je možné oveľa flexibilnejšie reagovať na jednotlivé požiadavky, pokiaľ ide o farbu a povrch, ako u kovu. Veľmi elegantne pôsobia aj technické plasty vyrobené z kvalitných materiálov.

Majú svoje silné stránky v automatizácii a zjednodušovaní procesov s cieľom ušetriť manuálnu námahu.
Protežanti tzv.“teplých“ rámikov vidia nesporné prínosy v porovnaní s tradičnými systémami vyrobenými z kovu. Zabezpečujú nízke náklady na energiu, zabraňujú tvorbe kondenzátu či plesní. Použitím plastového rámika namiesto hliníkového sa vykazuje úspora na hodnote súčiniteľa prechodu tepla okna (Uw) s trojsklom a hliníkovým rámikom o cca 13%.

Obr.2:  Výpočet súčiniteľa prechodu tepla okna

 Psí hodnota (Ψ) nie je všetko!
Bastian Breitenfellner v aprílovom vydaní gebäudehülle.net sa zamýšľa nad prínosmi Ψ – hodnôt (stratový súčiniteľ okraja IGU).
Nielen v Nemecku ale aj u nás v otázke dištančných rámčekov sme svedkami olympiády Ψ – hodnôt.
Táto koncentrácia na Ψ – hodnoty znamená, že výrobcovia okien musia skladovať rôzne systémy dištančných rámikov, aby boli schopní splniť všetky požiadavky zákazníkov. To však znižuje efektivitu výrobných procesov. Pokiaľ ide o súťaž o najlepšiu tepelnú izoláciu, zanedbávajú sa odborné rady výrobcov okien týkajúce sa najvhodnejšieho rámika pre príslušnú aplikáciu. Zameraním sa výlučne na hodnotu Ψ sa ďalšie, nemenej dôležité kvalitatívne kritériá pre dištančné rámiky IGU stávajú sekundárnou záležitosťou.

Holistické hodnotenie
Ešte raz podotknime, že tepelné zlepšenie je skutočne najčastejšie používaným argumentom v každodennom súperení o podiel na trhu, ale je len jedným z mnohých kritérií, že použitý dištančný systém počas celej životnosti IGU musí spĺňať. V dôsledku toho musia byť zahrnuté ďalšie vlastnosti produktu a spracovania, aby bolo možné holisticky vyhodnotiť systémy dištančných rámikov. Napríklad existujú značné rozdiely v použiteľnosti. Desiatky rokov overené nerezové dištančné vložky sú z hľadiska použiteľnosti v spojení s veľmi dobrou hodnotou Uw najlepšími teplými okrajovými produktmi na trhu. Toto hodnotenie je založené na mnohých faktoroch, ktoré sú okrem hodnoty, dôležité aj pre dlhodobú a spoľahlivú funkčnosť rámika. Rôzne odborné komisie a pracovné skupiny sa už roky pokúšajú v nových smerniciach definovať hodnoty použiteľnosti, napríklad odolnosť voči UV žiareniu, tepelnú rozťažnosť, skladovanie, difúznu tesnosť atď. Pre osvedčené nerezové rámiky to nie je potrebné.

Prínosy na úrovni eurocentov
Dobré porovnanie rôznych bežných typov dištančných rámikov s teplým okrajom vzhľadom na spotrebu kWh pre rodinný dom s plochou okna 30 metrov štvorcových. Medzi najlepšou (0,031) a najhoršou (0,051) hodnotou Ψ je v tomto prípade úspora nákladov na energiu len 0,34 eur mesačne. Aj v porovnaní s bežným hliníkovým dištančným rámikom je úspora len 0,78 eura mesačne – na celý dom a nie na okno. Tento príklad jasne ukazuje, že exkluzívne hodnotenie dištančných rámikov pomocou Ψ-hodnoty nezachádza dostatočne ďaleko a vyžaduje si zohľadnenie ďalších faktorov kvality, ktoré sú rozhodujúce pre dlhodobú funkčnosť dištančných systémov.

Vhodne definujte parametre
Menšie peňažné vplyvy hodnôt Ψ pre konečného spotrebiteľa neboli doteraz primerane zohľadnené. To isté platí pre úsilie, ktoré výrobcovia izolačných skiel vynaložili v dôsledku hystérie Ψ-hodnoty posledných rokov. S nerezovými dištančnými rámikmi je už desaťročia ideálny produkt s teplým okrajom, ktorý vynikajúco spĺňa všetky základné požiadavky a dlhodobo chráni výrobcu pred prípadmi záruky a reklamácií. Dlhodobá stabilita a funkčnosť tabúľ izolačného skla musí byť pre priemysel dôležitá aj po uplynutí obvykle poskytovanej záručnej doby. Parametre, najmä odolnosť proti UV žiareniu a tepelná lineárna rozťažnosť pri vystavení teplu, by nemali byť veľkoryso navrhnuté na pozadí klimatických zmien, ale mali by byť vhodne definované.

Kov alebo plast pre izo – hranu?
Napriek tomu, že na trhu bol výrobok, ktorý bol desaťročia osvedčený s teplými rámikom z nehrdzavejúcej ocele, v posledných rokoch sme svedkami humbugu v súvislosti s plastovými rámikmi. Výrobcovia týchto produktov, ale aj oknári, architekti a stavební inžinieri naskočili do tohto vlaku s cieľom stále lepšej Ψ-hodnoty a stratili zo zreteľa, že tento vlak ide plnou parou vpred. možno zlým smerom. Niektorí výrobcovia (napr. www.helima.de) ich krátkodobo ponúkali, ale medzičasom dospeli k pevnému presvedčeniu, že žiadny plastový výrobok na trhu nemôže celkovo dosiahnuť výhody dištančného rámika z nehrdzavejúcej ocele. Tieto poznatky vyplývajú aj zo skutočnosti, že výrobcovia komponentov, ale aj iné zainteresované strany v tomto odvetví, naďalej interpretujú požiadavky a štandardné hodnoty pre dištančné systémy namiesto toho, aby sa zameriavali na dlhodobú kvalitu.

Tesnosť je rozhodujúca výhoda
Dištančné rámiky vyrobené len z jedného komponentu, napríklad z hliníka alebo nehrdzavejúcej ocele, významne prispievajú k dlhodobej funkčnosti izolačného skla.

– Difúzna tesnosť.
Zatiaľ čo plastové dištančné rámiky vyžadujú na utesnenie kovové fólie alebo takzvané viacvrstvové fólie, aby sa tepelne izolačné vzácne plyny udržali v priestore medzi sklami, kovové rámiky sú vo svojej podstate difúzne a plyno – tesné a to už desaťročia. Z tohto dôvodu si môže dovoliť výrobca IGU s dištančnými rámikmi vyrobenými z hliníka a nerezovej ocele doživotnú záruku na plynotesnosť svojich jednozložkových rámikov.

Zvýšené straty plniaceho plynu
Praktická terénna štúdia o obsahu plynu v izolačných sklenených jednotkách ukázala, že IGU vyrobené v rokoch 1990 až 2005, v ktorých sa používali najmä hliníkové a nerezové rámiky, majú stále obsah plynu medzi 87 a 91 percentami. Naopak pri porovnaní posledných päť až desať rokov, kde dramaticky boli inštalované plastové dištančné systémy v 50 až 70 %- tách izolačných skiel, straty plynu dosahujú až 40 percent. Za predpokladu, že nenastali žiadne významné zmeny v primárnych a sekundárnych tmeloch alebo v rýchlosti plnenia plynom a že vlastnosti skiel mali tendenciu sa zlepšovať, v skutočnosti sa zmenil iba použitý dištančný rámik.

Bastian Breitenfellner na záver svojho júnového príspevku dochádza k záveru, že v porovnaní s kovovými dištančnými rámikmi nedokážu plastové dištančné rámiky trvalo udržať vzácne plyny v priestore medzi sklami, a preto nepredstavujú z dlhodobého hľadiska praktické riešenie tepelnej izolácie. Už aj tak pochybná výhoda o niekoľko tisíciniek lepšej Ψ  – hodnoty plastových dištančných rámikov v praxi stráca na význame, pretože tepelná izolácia tabule izolačného skla sa dosahuje v podstate plynovou výplňou. Miera straty plynu s viaczložkovými rámikmi sú celkom pochopiteľné a logické. Známe body v priemysle zahŕňajú vytváranie mikrotrhlín v rohoch, pevnosť spojenia medzi fóliou a dištančnou vložkou a adhézne správanie medzi dištančnou vložkou a sekundárnym tmelom. Kovové jednozložkové dištančné rámiky vyrobené z nehrdzavejúcej ocele a hliníka tiež ponúkajú značné výhody, pokiaľ ide o kritériá tepelnej rozťažnosti, UV odolnosti, tepelnej odolnosti, stability a recyklovateľnosti. Je zrejmé, že humbug okolo plastov nemožno vysvetliť kritériami kvality.

Poznámka autora blogu:
Naše merania obsahu argónu v izolačných sklách s hlinikovými a plastovými rámikmi potvrdzujú autorove výroky. Použitie teplých rámikov bolo prínosom v znížení kondenzácie vodnej pary na okraji zasklenia. Kde je kompromis?

Zdroje:
https://www.gebaeudehuelle.net/fenster-glas/fenster-glas-fachartikel/fokus-auf-qualitaet-und-langlebigkeit
https://www.gebaeudehuelle.net/fenster-glas/fenster-glas-fachartikel/psi-wert-ist-nicht-alles
https://www.gebaeudehuelle.net/fenster-glas/fenster-glas-fachartikel/metall-oder-kunststoff-fuer-die-iso-kante

,

Nie je meranie ako meranie

Zistenie technických parametrov okien zabudovaných v stavbe je určite obťažnejšie ako ich overenie si pred zabudovaním. Preto pred zabudovaním okien väčšieho počtu je odporúčané overenie stability kvality výroby okien na prvých kusoch z dodaných okien alebo pripravených na expedíciu. Že to tak nie je, je dôvodom aj našej činnosti.

Medzi časté chyby majúce vplyv na kondenzáciu vodnej pary na zasklení má priehyb tabúľ skla. Priehyb izolačných skiel je porucha, ktorá znižuje tepelnoizolačnú schopnosť v zimnom období, fyzikálna celistvosť plochy zasklenia nie je garantovaná. Deklarované hodnoty fyzikálnych vlastností sa líšia podľa miery deformácie, čím je deformácia väčšia, tým sú horšie tepelno-technické vlastnosti sklenených tabúľ v zimnom období, alt. prehrievanie vnútorných tabúľ skla v lete. Priehyb tabúľ skla je často sprevádzaný únikom inertného plynu z medziskleného priestoru. Najznámejšou charakteristickou vlastnosťou izolačných skiel je súčiniteľ  prechodu tepla (Ug). Hodnota súčiniteľa prechodu tepla udáva množstvo tepla, ktoré prejde za časovú jednotku jedným m2 dielca pri teplotnom rozdiele vzduchu medzi interiérom a exteriérom 1 Kelvin (K). Mernou jednotkou je W/(m2K). Čím je táto hodnota nižšia, tým je lepšia tepelná izolácia izolačného skla. Stanovuje sa výpočtom podľa STN EN 673. Ak chceme zistiť či zabudované izolačné sklo má deklarovaný súčiniteľ prechodu tepla musíme zmerať hrúbku medzisklenej medzery a zistiť percento naplnenia medziskleného priestoru inertným plynom.

Opätovne zisťujeme rozdiely medzi deklarovanými parametrami a skutočnosťou. Najnovšie, po zakúpení meradla Sparklike Laser zisťujeme aj nedostatky v naplnení dutín izolačných skiel inertným plynom – argónom. Najvážnejšou skutočnosťou je, že sa to často deje tesne po zabudovaní okna, ešte pred obsadením bytu majiteľom.

obr.:Ilustrácia nesprávneho a správneho merania argónu v izolačných sklách

Týmto meradlom sa začali vybavovať aj výrobcovia izolačných skiel. Avšak nie, ako by sa očakávalo, na kontrolu vlastnej výroby (česť výnimkám), ale na kontrolu našich zistení. Upozorňujeme developerov, investorov a užívateľov okien na možnosti skresleného merania argónu. Výrobca meradla Sparklike Laser odporúča vykonať viac meraní v hornej tretine kolmo stojacieho izolačného skla. Meranie na spodnom okraji izolačného skla vedie ku skresleným výsledkom. Rozdiely sú niekedy viac ako (10-20)% obsahu argónu. Pri rozdiele blízkom 70% nameranej hodnoty už výrobca alebo dodávateľ začína bagatelizovať vplyv množstva argónu na deklarovaný parameter. O tejto téme viac píšeme v našom príspevku https://mobilab.sk/preco-merat-argon/

Certifikované laboratórium MOBILab zahájilo hromadné posudzovanie zabudovaných izolačných skiel z pohľadu tepelnoizolačných vlastností pomocou nedeštruktívneho zistenia naplnenia dutín dvojskiel alebo trojskiel inertným plynom a zmerania rovnobežnosti tabúľ skla. Na základe týchto vstupných údajov je možné stanoviť zmenu Ug a potrebu výmeny izolačných skiel resp. okien alebo posúdenie novo zabudovaných okien či spĺňajú deklarované Ug a iné návrhové vlastnosti izolačného skla.

 

Záver

Od septembra 2020 ponúkame túto rýchlu nedeštruktívnu metódu všetkým užívateľom zabudovaných okien majúcich podozrenie, že nedostali od svojho predajcu to čo zaplatili. Navyše je tu pre bytové družstvá a spoločenstvá vlastníkov bytov akcia bezplatného overenia tepelnoizolačných vlastností izolačných skiel, ktoré sú ešte v záruke, za vopred stanovených podmienok. Výrobcom izolačných skiel a okien ponúkame technický dozor s možnosťou označenia izolačných skiel Dozorovaný obsah plynu v izolačnom skle. Pravidelná kontrola skladby a naplnenia izolačného skla inertným plynom umožní výrobcovi okien poskytnúť záruku na fyzikálne vlastnosti izolačných skiel až na 25 rokov.

 

 

,

Ako sa má uistiť výrobca okien o kvalite izolačného skla?

Vo februári 2021 bolo ukončené postupné vydávanie STN prevzatých revidovaných EN 1279 časť 1 až 6. V revidovaných normách sa upustilo od doteraz povinného označovania izolačných skiel bez osobitného určenia CE označením.  Izolačné sklá sú zaradené do 3. skupiny výrobkov nepodliehajúcich kontrole notifikovanej osoby. Výrobca vyhlási jednoducho zhodu podľa EN 1279-5, na základe počiatočnej skúšky typu a vnútropodnikovej kontroly. V súčasnosti tento stav nikto nemonitoruje, tým pádom teda ani nikoho nepostihuje. Výrobcovi okien tu ostáva jediná pomôcka v   STN 70 1621: 2010 „Izolačné sklá. Požiadavky na vzhľad a rozmery“. Ktorá v prílohe obsahuje vzor zmluvy, ktorú by mal vyžadovať odberateľ, v našom prípade výrobca okien od svojho výrobcu – dodávateľa izolačných skiel. Zo skúseností vieme, že výrobcov okien, ktorí by požadovali takúto zmluvu je možné načítať na prstoch jednej ruky.

Výrobcovia okien by mali od svojich dodávateľov jednoznačne vyžadovať tieto skúšky:

– protokol o dlhodobej skúške spĺňajúcej požiadavky na prenikanie vlhkosti podľa EN 1279-2

– protokol o dlhodobej skúške spĺňajúcej požiadavky na rýchlosť uniknutia a koncentrácie plynu podľa EN 1279-3

– protokol o periodickej skúške podľa EN 1279-6

Žiadne okno by nemalo obsahovať prvok, ktorý nespĺňa požiadavky harmonizovaných noriem. Bez tejto požiadavky totiž nemôže byť zaručená ekonomicky prijateľná životnosť. Nízka životnosť izolačných skiel často preukazujeme zisteniami obsahu inertného plynu v izolačných sklách. Viac o tejto problematike  sme už publikovali pred rokom v blogu https://mobilab.sk/preco-merat-argon/

 

 

, , ,

Kedy je kupujúci zodpovedný za kvalitu okna?

Aby sa užívateľ – investor vyvaroval sklamaní po zabudovaní okna do stavby mal by si zabezpečiť technický dozor. Technický dozor na rozdiel od stavebného dozoru podľa stavebného zákona je služba poskytnutá investorovi na plnenie  obchodného zákonníka, ktorý ukladá objednávateľovi (investorovi) povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností, čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. V prípadnom súdnom konaní súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť, pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke, uskutočnenej po odovzdaní predmetu diela, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť vady diela zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do piatich rokov od odovzdania stavby (diela). Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Obchodný zákonník teda ukladá povinnosť objednávateľovi (investorovi) prezrieť alebo zariadiť prehliadku stavby čo najskôr po jej odovzdaní. Ak však berieme do úvahy povahu obstarávaného predmetu a spôsob jeho zabudovania, pričom pripojovacie škáry budú v dôsledku ďalšej činnosti na stavbe zakryté, je nutné konštatovať, že takéto dielo (otvorovú konštrukciu)  nie je možné skontrolovať bežnými spôsobmi a prostriedkami až po odovzdaní predmetu diela. Investor (objednávateľ) musí mať k dispozícii kvalifikovaných odborníkov, mu ukladá Obchodný zákonník a to vykonať prehliadku diela.

Príprava na zabudovanie okenných konštrukcií (OK)

Samotnému výkonu technického dozoru na stavbe môže predchádzať kontrola výrobného procesu alebo kontrola prvých kusov v laboratóriu, na potvrdenie dôležitých charakteristík výrobku, pokiaľ sa na nej investor s víťazom súťaže zmluvne dohodli. Touto kontrolou sa spravidla urýchli samotný proces technického dozoru, pretože už nebude nutné dodatočné identifikovanie a verifikovanie výrobku a jeho dielov na stavbe. I vtedy je potrebné byť na pozore, pretože aj pri správne fungujúcom výrobku v laboratóriu môže dôjsť ku vade na stavbe. Napríklad otočením izolačného skla pri montáži a pod.  Pokiaľ na potvrdenie profilov, z ktorých je okenná konštrukcia vyrobená nám vystačí zvinovací meter alebo návšteva u výrobcu okien, na potvrdenie izolačného skla potrebujeme meradlá ako je napr.:

  • meradlo hrúbky skla a medzisklenej medzery;
  • meradlo obsahu plynovej náplne.

Pomocou týchto dvoch meradiel dokážeme potvrdiť alebo zneistiť vyhlásenie o parametroch výrobku o použitom izolačnom skle. Väčšina výpočtov súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla Ug je založená na predpoklade naplnenia medzisklenej medzery plynom na 90 ± 5 %. Pokiaľ meradlom obsahu plynovej náplne nameriame hodnotu mimo tejto tolerancie, je s veľkou pravdepodobnosťou súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla Ug spravidla nižší ako deklarovaný a tým aj súčiniteľ prechodu tepla okna je mimo hodnoty vyhlásenej výrobcom. Publikované sú rôzne závislosti medzi obsahom plynnej náplne a súčiniteľom prechodu tepla získané výpočtom alebo meraním. Zjednodušene je možné povedať, že každý zistený znížený obsah plynovej náplne pod 85% je podozrivý.

Je potrebné mať na pamäti skutočnosť, že ďalšie prídavné „elementy“ môžu vplývať na tepelnoizolačné vlastnosti okenných konštrukcií. Pamätala na to aj harmonizovaná norma hEN 14351-1, keď určila ako vplývajú priečky okna na zhoršenie  súčiniteľa prechodu tepla okna.

Ďalšie dôležité hodnoty, tiež podstatné vlastnosti, charakterizujúce radiačné vlastnosti izolačného skla sú g – hodnota, solárny faktor (priepustnosť slnečnej energie izolačným sklom) a svetelná priepustnosť (τv). Povinnosťou výrobcu okennej konštrukcie je uvádzať obe vlastnosti vo vyhlásení prametrov a aj na označení CE okenných konštrukcií. Obe vlastnosti sa v praxi získavajú výpočtom z podkladov výrobcu tabúľ skla. Súčiniteľ priepustnosti celkovej energie slnečného žiarenia (g – solárny faktor), je vyjadrovaný ako bezrozmerné číslo alebo sa niekedy uvádza aj v %. Skladá sa z priamej transmisie energie a sekundárneho výdaja tepla presklenej plochy smerom dovnútra, ktorá vzniká na základe absorbovaných slnečných lúčov. Jej hodnotu stanovuje nízkoemisný povlak povrchu sklenenej tabule izolačného skla z vnútornej strany. S prienikom svetla cez okná súvisí ďalšia charakteristika – svetelná priepustnosť (τv). Priepustnosť viditeľného svetla charakterizuje množstvo svetla, ktoré prejde izolačným sklom. Jedná sa o optickú vlastnosť, ktorá je vyjadrená ako číslo medzi hodnotami 0 a 1. Čím vyššie je číslo, tým viacej svetla prepúšťa okno.

Zabudovanie okenných konštrukcií

Po kontrole kvality povrchu obvodového muriva, od ktorého dokončenia sa požaduje, aby povrch bočných plôch okenných otvorov môže byť čistý, suchý, nosný, hladký, nezvlnený, pevný, bez trhlín a bez látok znižujúcich priľnavosť izolačných materiálov. Priehlbiny, vypukliny, štrkovitosť, vtiahnutiny atď. sú trvalé nedostatky povrchu. Maltové škáry spájajúce tehly majú byť rovné a nezvlnené, resp. vyhladené.

Pred osadením okna musí byť povrch  ošetrený penetračným náterom. Pri rekonštrukciách a sanáciách musia byť staré nevyhovujúce drevené či kovové osadzovacie rámy odstránené. Pri pamiatkových stavbách, kde je nutné zachovať pôvodnú architektúru, sa okno osadí do pôvodnej roviny.

Pri osadzovaní do ostenia s vyhotovenými omietkami (rekonštrukcie, sanácie) sa na tesnenie používajú tesniace stlačiteľné pásky v krycích lištách. Pri osadzovaní bez omietok je možné použiť tesniace fólie alebo stlačiteľné pásky tlačené o omietkové lišty. Styk okenného rámu a omietky musí byť dilatovaný .  Ak nie je umožnená dilatácia krycích vrstiev pripojovacej škáry (fólie a pásky), a dôjde k oddeleniu fólie od obvodového muriva má to za následok zhoršenie tepelnoizolačných a akustických vlastností pripojovacej škáry.

Sťažnosti spotrebiteľov poukazujú, že otvorové konštrukcie sú zabudovávané najmä pri obnovách budov do vlhkých otvorov. Prítomnosť vlhkosti v murive môže byť rôzneho pôvodu a to nielen z technológie stavby. Pokiaľ sa táto skutočnosť v praxi zanedbá výsledkom bude opäť vznik plesní a následne reklamácie nie na prevádzku budovy, ale na nové zabudované okenné konštrukcie. Po tesnom uzavretí priestoru okennou konštrukciou sa táto vada plne prejaví. Základnou výbavou technického dozoru by mal preto byť vlhkomer stavebných materiálov.

Zabudovanie okennej konštrukcie má sa vykonať podľa realizačného projektu a ak tento nie je, tak podľa výkresu zabudovania (STN 73 3134). Zabudovanie by mala vykonať montážna skupina vlastniaca licenciu na zabudovanie vydanú inšpekčným orgánom akreditovaným na overovanie kvality stavebných prác na stavbách. Úloha technického dozoru na okenné konštrukcie bude spočívať v kontrole druhu použitých tesniacich materiálov podľa výkresu zabudovania, ich doby spracovania a podmienok použitia. Vhodnosti a rozmiestnení kotviacich prvkov a ich upevnenia do muriva. Dôležitým vybavením montážnych skupín sú meracie prostriedky na kontrolu rozmerov, rovinnosti a pravouhlosti zabudovanej okennej konštrukcie.

Riešenie vád

K riešeniu príčin vád pristupuje technický dozor najmä v prípadoch ak sa vady prejavili na výrobkoch, ktorých chovanie v danom obvodovom murive nebolo vopred overené výpočtom povrchových teplôt podľa STN 73 0540-2. Najčastejšie sa to stáva pri nedostatočne známej skladbe muriva pri zabudovaní okenných konštrukcií do obnovovaných budov. Vtedy často máme k dispozícii jediný reálny spôsob, a to meranie povrchových teplôt dotykovými teplomermi so záznamom nameraných hodnôt a „hľadanie defektov“ termovíznymi meraniami. Iným druhom vád spočívajúcich najmä v zistení zvýšenej prievzdušnosti alebo nedostatočnej vodotesnosti sa môže vyskytnúť u okenných konštrukcií, u ktorých investor podcenil preverenie týchto vlastností pred zabudovaním v akreditovanom laboratóriu. Niekedy to môže byť aj iné zabudovanie stanovené projektantom, ako  je uvedené vo vyhlásení parametrov výrobcu. Investor často opomína skutočnosť, že charakteristiky týchto vlastností uvedené vo vyhlásení parametrov sú zistené na prototypoch a mohli byť prevzaté výrobcom od systémového domu alebo iného výrobcu a nedostatočne odzrkadľujú podmienky výrobne, ktorá vyrobila zabudovávané výrobky. Snaha „zachrániť situáciu“ pri sťažnostiach na zvýšenú prievzdušnosť okien vedie často montážnika k nastaveniu uzatváracích bodov (pritiahnutiu) krídla k rámu až do takého stavu, že otvorenie okna je často pre bežného užívateľa nemožné. Preto každá kontrola zabudovania otváracích okien by mala končiť kontrolou ovládacej sily ≤ (30 alebo100) N  a krútiaceho momentu ≤ (5 alebo 10) Nm kalibrovaným silomerom a meračom krútiaceho momentu (momentový kľúč s registráciou).

Pretože technický dozor na stavbe sa robí výberovo a prakticky netrvá po celú dobu zabudovávania okennej konštrukcie, je nutné pri preverovaní podstatných vlastností rozlíšiť odchýlky, ktoré mal výrobok ešte pred zabudovaním do stavby, od chýb vzniknutých počas zabudovania. Na zabudovanej okennej konštrukcii rozlišujeme škáry funkčné, zasklievacie a pripojovacie. Pokiaľ pripojovacia škára je výlučnou záležitosťou montáže otvorovej konštrukcie, vady funkčnej a zasklievacej škáry majú prevažne pôvod vo výrobni okennej konštrukcie. Pokiaľ neboli okenné konštrukcie preverené v akreditovanom laboratóriu pred ich montážou do stavby, stojí technický dozor pred úlohou určiť, ktorá z nich sa podieľa na vzniknutej vade, a tým aj určiť mieru zavinenia.

Prievzdušnosť  okennej konštrukcie je v konaní o vyhlásenie parametrov zvyčajne zisťovaná skúšaním. Výnimkou je okenná konštrukcia u ktorej výrobca nevyhlasuje lepšiu triedu prievzdušnosti ako „2“ podľa EN 12207. Túto triedu je možné vyhlásiť bez skúšania. V laboratóriu sa okenná konštrukcia skúša upevnená v tlakovej komore. Po zabudovaní do stavby takýmito podmienkami nedisponujeme. Tesnú komoru je nutné vytvoriť v miestnosti, v ktorej sa skúšané okno nachádza.

Je vecou použitia maskovacích materiálov na utesnenie miestnosti, kde sa predmetné okno nachádza a výkonu ventilátora, aké podmienky skúšky dosiahneme. Bežne aj na stavbe dosahujeme tlakové podmienky, aké sa požadujú pri skúške v laboratóriu.

Tento spôsob skúšania je možné využiť aj pre nesériovo vyrábané výrobky, kedy výrobca môže vydať vyhlásenie parametrov bez zapojenia notifikovaného orgánu.

Vodotesnosť okennej konštrukcie je rovnako ako prievzdušnosť podstatnou vlastnosťou a dosiahnutá trieda pri skúške v laboratóriu mala by byť okrem vyhlásenia o parametroch výrobcu uvedená aj označení CE upevnenom na výrobku alebo priloženom v dokumentácii výrobku. Na prvý pohľad by mohlo byť nepotrebné skúšanie vodotesnosti okien po ich zabudovaní do stavby. To, že sa užívateľovi prejaví zatekanie okien fľakmi na stene sa môže zdať byť jednoznačné. Nie vždy tomu tak musí byť. Stretávame sa s prípadmi, že narušenie celistvosti pri zatepľovaní vonkajšieho plášťa budovy sa prejaví prienikom vody aj o niekoľko poschodí nižšie. Často po skončení hnaného dažďa nie je možné identifikovať miesto prieniku vody napr. u členitých zasklených stien, združovaných okien a pod. V týchto prípadoch je často zistené zatekanie pripisované výrobcovi okien. Na „obranu“ výrobcu a najmä na zistenie skutočného miesta prieniku vody cez konštrukciu po zabudovaní okien do stavby je k dispozícii metóda podľa STN EN 13051 „Závesné steny. Vodotesnosť. Skúška na mieste“. Táto norma a metóda sa úspešne využíva pri skúškach vodotesnosti pripojovacích škár zabudovaných okien. Na ďalšie využitie napr. pri overovaní funkčných a zasklievacích škár okien/ dverí je potrebný konsenzus na podmienkach skúšania, ktorý je možné uskutočniť v zmluve medzi investorom a výhercom súťaže alebo výrobcom okna.

Zvukovoizolačné vlastnosti okennej konštrukcie sa dostávajú čoraz častejšie do popredia užívateľov. Pozornosť technického dozoru musí byť preto upriamená na vylúčenie príčin zhoršenia zvukovoizolačných vlastností okien ich montážou do stavby. Stavebná nepriezvučnosť okenných konštrukcií nezávisí len na zasklení samotnom, ale tiež na zasklievacom ráme a jeho zabudovaní v daných prevádzkových hlukových podmienkach. Okenný rám nesmie mať otvorené medzery a dutiny, musí byť dokonale utesnený dvojitým tesnením proti prenikaniu vlhkosti a z dôvodu zníženia infiltrácie. Kvalitný vzduchotesný okenný rám zvyšuje nepriezvučnosť až o 2 dB v porovnaní s nepriezvučnosťou samotného zasklenia. Naopak nekvalitný rám so zlým tesnením spôsobí zníženie nepriezvučnosti samotného zasklenia až o 10 dB.  V prípade sťažností užívateľov na zvýšenú záťaž hlukom odporúčame vykonať komparačné merania vzduchovej nepriezvučnosti hlukomerom.

Záver

Odpoveďou na otázku v nadpise, kedy je kupujúci alebo stavebník zodpovedný za kvalitu okna je vtedy, ak nemá zabezpečený funkčný kontrolný systém technicky a odborne spôsobilým technickým dozorom. Preto odporúčame, aby súčasťou každej zmluvy o dielo na zabudovanie okenných konštrukcií bola aj zmluva o technickom dozore. Vyššie uvedené meradlá a skúšobné zariadenia (technické prostriedky) sú nevyhnutnou výbavou pri technickom dozore zabudovania okenných konštrukcií. Bez ich použitia je technický dozor neúčinný a neefektný. Odporúča sa, aby technický dozor trval ešte aspoň jeden rok po ukončení montáže na obnovovanej budove alebo 3 roky u novostavby. Počas tejto predĺženej doby je možné vyššie opísanými technickými prostriedkami odhaliť skryté nedostatky ovplyvňujúce  kvalitu bývania s novou okennou konštrukciou.  Investor angažovaním technického dozoru len a len získa, napríklad na zvýšených nákladoch na riešení reklamácií po odovzdaní diela budúcemu majiteľovi, často končiace v znížení ceny predávaného bytu alebo domu.

,

Už môžeme identifikovať aj štvorsklá!

Naše certifikované laboratórium MOBILab začiatkom tohto roka obohatilo svoje portfólio meraní o americké meradlo Glass-Chek ELITE –  Model# GC3200. K doposiaľ používanému meradlu skiel GlassBuddy Plus pribudlo ďalšie dôležité meradlo na analýzu plochého skla. Okrem normálneho plaveného skla a izolačného skla dokáže identifikovať aj multilaminárne sklo. Tieto typy skiel zahŕňajú sklá odolné voči strelám zo strelných zbraní, výbuchu alebo ohňu. Tieto sklá obsahujú množstvo vnútorných laminátových vrstiev. Meradlo dokáže okrem uvedeného merať zrkadlové/ reflexné sklá jedno- dvoj- a troj sklo a naopak tmavé s nízkou svetelnou priepustnosťou. Dokáže zmerať aj izolačné sklo s fóliou v medzisklenom priestore tzv. HEAT MIROR (pozri obr. 1g) ako aj štvorsklá, ktoré sa „objavili“ aj na výstave CONECO v roku 2013, ale odvtedy nenašli širšie rozšírenie. Dôvody sú zrejme ekonomické. Iste, rozšíreniu týchto izolačných skiel bránia aj fyzikálne problémy s použitím a to najmä vysoký teplotný rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou tabuľou štvorskla. Z týchto dôvodov musia byť stredné tabule štvorskla tepelne spevnené (ESG-H). Doposiaľ neexistujú skúsenosti a ani znalosti o namáhaní a trvanlivosti okrajového tesnenia. Je možné predpokladať, že zaťaženie okrajového tesnenia je veľmi vysoké. Je vysoko pravdepodobné, že to bude mať významný vplyv na životnosť izolačného skla, pokiaľ nebudú tieto okraje osobitne ošetrené.

Meradlo identifikuje taktiež počet vrstiev laminovaného monolitického skla s nízkou svetelnou priepustnosťou.

Vrstvené bezpečnostné sklo (nesprávne označované ako lepené, laminované alebo Connex ®) je opísané normou STN EN ISO 12543. Jedná sa o kompozíciu dvoch a viacerých tabúľ spojených v celej ploche medzivrstvou, ktorá je z polyvinylbutyralovej ( PVB ) alebo etylenvinylacetátovej (EVA) fólie alebo zo živice. Takto zlepené môžu byť nielen tabule sklenené, ale môžu byť pre určité špecifické aplikácie použité aj tabule akrylátové alebo polykarbonátové (napr. pre sklá odolné strelám alebo výbuchu) .

Vrstvené bezpečnostné sklo sa používa ako ochrana proti poraneniu črepmi, kedy úlomky skla držia fólie pohromade, ako ochrana proti prepadnutiu, kedy silnejšia fólia pri spolupôsobení veľkých črepov zabráni prerazeniu tabule a jej uvoľneniu zo zasklievacieho systému (výplne zábradlia), ako ochrana osôb a majetku proti násiliu od bežného vandalizmu až po útoky strelnými zbraňami a výbuchom.

Pri použití vrstvených bezpečnostných skiel s PVB fóliou v exteriéri alebo vo vlhkom prostredí je nutné dbať na správny spôsob zasklenia a ochranu „voľných“ hrán pred trvalým zaťažením vlhkosťou. PVB fólia je hygroskopická a vplyvom pôsobenia vlhkosti môže dôjsť na okrajoch vrstveného bezpečnostného skla k delaminácii .

V prípadoch štrukturálneho zasklenia alebo tmelenia skla po jeho obvode musia byť použité špeciálne tmely chemicky kompatibilné s použitým typom bezpečnostnej fólie .

 

Klasifikácia bezpečnostných skiel

Bezpečnostné sklá z hľadiska ochrany osôb sa skúšajú podľa normy STN EN 12600.

Skúšobné teleso s hmotnosťou 50 kg (kovový valec opatrený dvoma pneumatikami) sa púšťa na kyvadlovom závese proti zvisle osadenému sklu z výšky 190 (3), 450 (2) a 1200 (1) mm. Klasifikácia podľa EN 12600: Sklo v stavebníctve. Kyvadlová skúška. Skúšanie plochého skla nárazom a súhrn požiadaviek

Úrovne nárazu

Klasifikácia Výška pádu v mm
3 190
2 450
1 1200

 

Klasifikácia odolnosti výrobku zo skla musí byť uvedená nasledovne:

α(β)ϕ

kde

α je najväčšia výška pádu, pri ktorej výrobok buď nebol porušený alebo bol porušený v súlade s kap.4 EN 12600

β  charakter lomu;

ϕ  najväčšia výška pádu, pri ktorej výrobok buď nebol porušený alebo bol porušený v súlade s kap. 4 a)

U skla sa posudzuje charakter lomu:

A – vznik početných prasklín tvoriacich oddelené úlomky s ostrými hranami (sklo chladené, tepelne spevnené) ;

B – vznik početných prasklín, ale úlomky držia pohromade (sklo vrstvené, sklo s nalepenou fóliou) ;

C – vznik značného množstva malých úlomkov bez ostrých hrán (sklo tepelne tvrdené) .

Za bezpečnostné sklo sa považuje sklo s charakterom lomu B alebo C.

 

Sklo s požiarnou odolnosťou

Základnými požiadavkami na sklá s požiarnou odolnosťou sú:

  • celistvosť (kategória E) je taká vlastnosť, ktorá zabezpečí, že sklo po stanovenú dobu požiaru nevypadne z konštrukcie, z jeho povrchu nebudú šľahať plamene a nebude mať také praskliny, kadiaľ by prešlahol oheň (v testoch sa pre overenie prasklín používajú mierky). Celistvé sklo typu E sa môže rozpáliť a tepelný tok (radiácia) môže rásť nad všetky medze;
  • obmedzená radiácia (kategória EW) je vlastnosť, ktorá zabezpečí, že tepelný tok z rozžeraveného celistvého skla behom stanovenej doby trvania požiaru nepresiahne hranicu danú normou;
  • izolácia (kategória El) je vlastnosť, ktorá zabezpečí, že sa počas stanovenej doby na neohrievanom povrchu skla teplota lokálne nezvýši o 180 °K a v priemere sa teplota na neohrievanom povrchu skla nezvýši o 140 °K.

Pre zabezpečenie celistvosti (E) je možné použiť k tomu určené dva druhy skiel:

  • skla s nízkym podielom iných prvkov ako kremíka (kremík sa topí pri teplote okolo 2300 °C), ktoré sú tepelne tvrdené a spravidla sa neporušia po celú dobu požiaru;
  • sklá s drôtenou vložkou, ktorá síce počas požiaru popraská, ale neotvorí sa v nich škára taká, že by porušila celistvosť.

Pre obmedzenie radiácie (EW) alebo zabezpečenie izolácie (El) sa používajú sklá vrstvené s jednou alebo viacerými špeciálnymi medzivrstvami, ktoré sú tvorené roztokmi solí alebo polymérmi a sú číre. V prípade zaťaženia požiarom reagujú na vysoké teploty, zväčšujú svoj objem a tepelne izolujú ďalšie vrstvy skla a priestor na chránenej strane.

Požiarne odolná skla je možné vyrobiť aj zo skiel prefarbených alebo dekoratívnych a je možné medzi jednotlivé tabule skiel vkladať aj bezpečnostné fólie.

Požiarne odolné skla kategórie EW a El je možné zlepiť do dvojskiel, tým môžu získať charakteristiky skiel tepelne a zvukovo izolačných, prípadne aj bezpečnostných alebo nepriestrelných.

, ,

Ako sa domôcť kvality (nielen okien)?

Tento blog odporúčame prečítať kupujúcemu ešte pred uzavretím zmluvy o kúpe, pretože ak opomenie zmluvu, sťaží si významne schopnosť domôcť sa nápravy, ak výrobok vykazuje chyby nezlučiteľné s jeho používaním.

Základom každej kúpy je zmluva. Zmluva musí obsahovať technické parametre výrobku alebo odkaz na ne. Odporúča sa navštíviť predajné miesto, showroom a vyjasniť si kvalitu vyhotovenia, farebné odtiene najmä výrobkov z dreva, nadpájanie dreva na dĺžku, lícovanie spojov, tesnení a pod. a tieto zahrnúť do zmluvy. Pokiaľ to predajca nie je ochotný urobiť, utekajte z predajne preč k inému!

Dňa 25. marca 2014 bol Národnou radou SR schválený nový zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej len „Zákon”), na základe ktorého došlo s účinnosťou od 13. júna 2014 k významným zmenám v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Novoprijatý Zákon nahradil zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom reflektuje na novú európsku legislatívu. Hlavným účelom prijatia novej právnej úpravy bolo najmä zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, posilnenie právnej istoty vo vzťahoch medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi a snaha o elimináciu spoločensky nežiaducich faktorov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, t. j. zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutej a uzavretej výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, prípadne zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Zmeny, ktoré novoprijatý Zákon prináša, sa prejavujú najmä v rozšírení povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi, v prísnejších požiadavkách na informačné povinnosti predávajúceho, v zjednodušenej možnosti spotrebiteľa uplatniť si právo odstúpiť od zmluvy a v regulácii tzv. predajných akcií s cieľom zamedzenia nekalých obchodných praktík predávajúcich zameraných na zraniteľnejšie skupiny spotrebiteľov, najmä seniorov.

Hlavné zmeny v praxi:

  1. Rozšírenie okruhu informačných povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho spočíva v jasnom a zrozumiteľnom informovaní spotrebiteľa najmä o:
  • hlavných vlastnostiach tovaru alebo charaktere služby (v rozsahu primeranom použitému prostriedku komunikácie a tovaru alebo službe);
  • obchodnom mene a sídle (alebo mieste podnikania predávajúceho);
  • dôležitých kontaktných údajoch na predávajúceho (najmä telefónne číslo predávajúceho, adresa elektronickej pošty, prípadne číslo faxu);
  • adrese predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej predávajúci koná, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu tovaru alebo služby, podať sťažnosť alebo iný podnet;
  • celkovej cene tovaru alebo služby (vrátane DPH, iných daní, nákladov na dopravu, dodanie a iných nákladov a poplatkov);
  • cene za použitie prostriedkov, ktoré je možné využiť na účely uzavretia zmluvy, ak ide o číslo služby so zvýšenou tarifou;
  • možnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj o podmienkach uplatnenia tohto práva.
  1. Predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy zo siedmich pracovných dní na štrnásť kalendárnych dní, pričom spotrebiteľ si bude môcť uplatniť právo odstúpiť od zmluvy jednoduchším spôsobom, a to prostredníctvom formulára, ktorý je predávajúci povinný spotrebiteľovi poskytnúť pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku.
  2. Zavedenie povinnosti predávajúceho získať výslovný súhlas spotrebiteľa s tým, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu. V prípade, ak by bolo pre odoslanie objednávky nutné stlačiť tlačidlo alebo aktivovať nejakú podobnú funkciu, takéto tlačidlá, prípadne funkcie musia byť označené ľahko čitateľným spôsobom, a to slovným spojením „objednávka s povinnosťou platby“, prípadne inou jednoznačnou formuláciou vyjadrujúcou povinnosť platby za objednávku spotrebiteľom. V prípade, že by povinnosť predávajúceho zabezpečiť výslovný súhlas spotrebiteľa so zaplatením ceny nebola splnená alebo by bola spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu, spotrebiteľ by v takom prípade nebol povinný cenu zaplatiť.
  3. Zákon vyžaduje na uzavretie zmluvy písomnú formu. Po uzatvorení zmluvy so spotrebiteľom je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie, ktoré musí byť (i) v prípade uzatvorenia zmluvy na diaľku, na trvanlivom nosiči, pričom toto potvrdenie musí obsahovať informácie uvedené v Zákone, a (i) v prípade uzatvorenia zmluvy mimo prevádzkových priestorov v listinnej forme alebo so súhlasom spotrebiteľa aj na inom trvanlivom nosiči.
  4. V prípade, ak predávajúci kontaktuje spotrebiteľa s ponukou na uzavretie zmluvy telefonicky, je predávajúci povinný na začiatku každého telefonického rozhovoru oznámiť spotrebiteľovi svoje identifikačné údaje (alebo identifikačné údaje osoby, v mene ktorej sa rozhovor uskutočňuje), obchodný zámer telefonickej komunikácie, a ak ide o odplatnú zmluvu, aj informáciu o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za tovar alebo službu (alebo uhradiť iné náklady a poplatky). K uzavretiu zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom, ktorej náležitosti boli dohodnuté počas telefonického rozhovoru (z podnetu predávajúceho), dôjde doručením písomného súhlasu spotrebiteľa s dohodnutým obsahom návrhu, predávajúcemu. Povinnosť uzavrieť zmluvu písomnou formou je splnená aj v prípade, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby (spotrebiteľa), ktorá právny úkon urobila.
  5. Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie bude oprávnený nezverejniť písomné oznámenie organizátora o uskutočnení predajnej akcie v prípade, ak organizátor predajnej akcie alebo predávajúci, ktorý je štatutárnym orgánom alebo spoločníkom v spoločnosti organizujúcej predajnú akciu, je nedôveryhodnou osobou (t. j. osobou, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá organizovala predajnú akciu, počas ktorej došlo k závažnému porušeniu zákona). Touto zmenou sa má prispieť k zamedzeniu agresívnych a nekalých praktík na predajných akciách.

Pre kupujúceho okien alebo vonkajších dverí je dôležité aby trval na doručení dokladov o preukázaní zhody. Od 1. 2. 2007 platí aj v SR harmonizovaná európska norma (hEN) STN EN 14351-1 s názvom „Okná a dvere. Norma pre výrobky, funkčné charakteristiky Časť 1: Okná a vonkajšie dvere bez požiarnej odolnosti alebo tesnosti proti prieniku dymu“. Dňom 1.2.2009 sa stala táto harmonizovaná európska norma záväznou technickou špecifikáciou v celej Európskej únii, s ktorou výrobcovia okien a vonkajších dverí preukazujú zhodu svojich výrobkov. Od 1.9.2010 nadobudla platnosť zmena A1 tejto harmonizovanej európskej normy, ktorá sa stala záväznou od 1. januára 2011. Pre výrobcu okien alebo vonkajších dverí z tejto normy vyplývajú tri povinnosti:

1) preukázať zhodu vlastností svojho výrobku alebo jeho prototypu (vzorky) s mandátovými vlastnosťami uvedenými v tejto hEN;

2) zabezpečiť zhodu vlastností všetkých vyrobených kusov výrobkov s hodnotami vlastností preukázanými v bode1 počiatočnou skúškou u notifikovanej osoby;

3) informovať zákazníka o vlastnostiach, použití, montáži a trvanlivosti výrobku.
Viac o dokladoch preukázania zhody je možné sa dočítať v inom príspevku na našej internetovej stránke.

Poznámka: Vydaná je aj zmena A2, ktorej platnosť nebola doposiaľ potvrdená v Úradnom vestníku EÚ

Prikladáme niekoľko skúseností, s ktorými sa stretávame pri identifikácii chýb u nášho zákazníka.

Niektorí výrobcovia okien a dverí nedodržiavajú zákon a neuzatvárajú so svojimi zákazníkmi zmluvy. Často odovzdávajú svojim kupujúcim doklady o vlastnostiach výrobkov veľmi neochotne alebo im ich vôbec nedajú.

Obsah vyhlásenia o parametroch

Obsah vzoru vyhlásenia o parametroch zobrazený na obr. 1 je upravený na podmienky slovenského výrobcu okien a dverí, na ktoré sa vzťahuje hEN a výrobky sú uvádzané na trh SR. Návod na vyplnenie formulára z obr. 1 je nasledovný:

Číslo vyhlásenia o zhode – uvedenie tohto čísla je na ľubovôli výrobcu, môže byť aj zhodné s „Jedinečným identifikačným kódom typu výrobku“ uvedeným nižšie.

Jedinečný identifikačný kód typu výrobku – uvedenie tohto kódu je povinné na každom jednom vyhlásení a je zhodné s kódom uvedeným na označení CE umiestňovanom na výrobku alebo pripájanom k výrobku. Typ výrobku je v CPR definovaný ako „súbor reprezentatívnych úrovní alebo tried parametrov podstatných vlastností stavebného výrobku, vyrobeného za použitia určitej kombinácie surovín alebo iných prvkov v osobitnom výrobnom procese“. Pri tvorbe identifikačného kódu typu výrobku je dôležité správne zoskupiť výrobky za účelom minimalizovania distribuovaných kódov. Pritom je potrebné mať na pamäti, že jednotlivé výrobky alebo výrobkové skupiny musia byť identifikovateľné a vysledovateľné s ohľadom na ich pôvod výroby (čl. 7.3.7 hEN).  Návod na zoskupovanie výrobkov podľa typu nájdeme v hEN. Zjednodušene je možné prijať definíciu jedinečného typu výrobku  podobne ako je to pri výbere vzoriek na počiatočnú skúšku t.j., ktoré úpravou výmenou časti (napr. zasklenia, kovania, tesnenia) a/alebo zmenou materiálových charakteristík a/alebo rozmerov časti profilu a metódy a/alebo prostriedku montáže, nespôsobia zmenu v klasifikácii a/alebo vo vyhlásenej hodnote podstatných (funkčných) vlastností (čl. 3.4 hEN). Je možné povedať, že  jedinečný identifikačný kód typu výrobku bude priradený výrobku z výrobného radu ako zástupcovi celého radu alebo jeho časti, aby mohol (výrobca) dokázať, že výrobok má nepriaznivejšiu kombináciu podstatných (funkčných) vlastností (čl. 7.2.3.1 hEN). Podľa tabuľky F1 hEN do jednotlivých typov môžeme zaradiť okná podľa nasledovných hľadísk:

Hľadisko druhu okien:

I.skupina: okno neotvárateľné, jednokrídlové otvárateľné okno (otvárajúce sa von aj dovnútra), otvárateľné a sklopné okno, výklopné okno a sklopné okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je otvárateľné a sklopné okno;

  1. skupina: viackrídlové otvárateľné okno (otvárajúce sa von aj dovnútra), reprezentantom na preukazovanie parametrov je okno s maximálnym počtom dovnútra otvárateľných krídel;

III. skupina: vodorovne posuvné jednokrídlové alebo dvojkrídlové okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je vodorovne posuvné dvojkrídlové okno;

  1. skupina: sklopné vodorovne posuvné jednokrídlové alebo dvojkrídlové okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je sklopné vodorovne posuvné dvojkrídlové okno;
  2. skupina: zvislo posuvné jednokrídlové alebo dvojkrídlové okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je zvislo posuvné dvojkrídlové okno;
  3. skupina: otočné alebo kývavé okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je otočné okno alebo kývavé okno;

VII. skupina: lamelové okno so strednou zvislou/vodorovnou osou, reprezentantom na preukazovanie parametrov je okno s maximálnym počtom lamiel so strednou zvislou alebo vodorovnou osou;

VIII. skupina: skladacie okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je  okno s maximálnym počtom skladacích krídel;

  1. skupina: výklopné alebo otočné okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je okno s výklopným alebo otočným otváracím krídlom.

Hľadisko rozmeru okien (hEN odporúča súčiniteľ prechodu tepla vyjadriť v dvoch skupinách –  rozmedziach):

  1. skupina: súčiniteľ prechodu tepla pre okno o celkovej ploche ≤ 2,3 m²;
  2. skupina: súčiniteľ prechodu tepla pre okno o celkovej ploche > 2,3 m².

 

Hľadiská ostatných parametrov:

Parametre stavebného výrobku sa vyjadrujú:

  1. a) úrovňou – číselne,
  2. b) triedou – rozsah ohraničený minimálnou a maximálnou hodnotou
  3. c) opisom

Do jedného typu uvedieme výrobky zhodujúce sa v rovnakých parametroch výrobku.

 

Zamýšľané použitie/použitia

V pokyne na vyplnenie vyhlásenia o parametroch sa odporúča uviesť zamýšľané použitie alebo prípadne zamýšľané použitia stavebného výrobku predpokladané výrobcom, v súlade s uplatniteľnou harmonizovanou technickou špecifikáciou. V hEN sa uvádza príklad použitia: „na použitie v domácnostiach a komerčných priestoroch“. Môže byť zduplikované to, čo je zrejmé aj z hEN: „na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na požiarnu odolnosť a dymotesnosť“.

Výsledky zistené na skúšanom reprezentantovi platia:

  1. a) odolnosť proti zaťaženiu vetrom skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšiu ako šírka a výška rámu;
  2. b) vodotesnosť skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy alebo väčšej o 50%;
  3. c) únosnosť bezpečnostného vybavenia skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy;
  4. d) prievzdušnosť skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy alebo väčšej o 50%;
  5. e) akustické vlastnosti skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy alebo väčšej o 50%.

Výrobca

Uvedie sa meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a kontaktnú adresu výrobcu.

Systém posudzovania a overovania nemennosti parametrov

Uvedie sa číslo uplatniteľného systému alebo systémov posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebného výrobku. Pre uvedený príklad výrobkov spadajúcich pod uvedenú hEN je to systém: 3.

Notifikovaný(-é) subjekt(-y)

Uvedie sa identifikačné číslo notifikovaného(-ých) subjektu(-ov) a označenie vydaného dokumentu (protokol o skúške, protokol z výpočtu a pod.)

Pri uvádzaní názvu notifikovaného(-ých) subjektu(-ov) je nevyhnutné, aby bol tento názov uvedený v pôvodnom jazyku, t. j. bez prekladu do iných jazykov.

Deklarované parametre

Parametre musia byť deklarované jasne a explicitne. Odporúča sa nasledovnú tabuľku vypracovať pre každý typ výrobku pre každý jedinečný identifikačný kód, „vygenerovaný“ z prv uvedených hľadísk.

Prvou informáciou o dosiahnutých charakteristikách je vlastnosť odolnosť proti zaťaženiu vetrom.  Súvisiaca klasifikačná norma (STN EN 12210) udáva šesť základných tried zaťaženia vetrom od 0 do 5 (tab. 1) pre medzné hodnoty P1, P2 a P3 pričom P2=0,5.P1 a P3=1,5.P1. Postup skúšky je uvedený v skúšobnej norme STN EN 12211. V označení CE sa uvedie trieda, ktorá bola dosiahnutá skúškou. Počas skúšky sa zisťuje o.i. relatívny čelný priehyb najviac deformovanej časti rámu skúšobnej vzorky, meraný pri skúšobnom tlaku P1. Relatívny čelný priehyb je druhou informáciou na CE označení a klasifikuje podľa tabuľky. Treťou skupinou informácii v CE označení je vodotesnosť. Skúška vodotesnosti sa vykoná podľa skúšobnej normy STN EN 1027. Pri klasifikácii okien podľa vodotesnosti sa rozlišujú dva postupy: A (nechránená expozícia) B (chránená expozícia). Pri postupe A je sklon ústia trysiek vodného kužeľa sklonený o uhol 24º od vodorovnej línie hornej hrany krídla okna a pri postupe B o uhol 84º. Postup B sa používa pri uvažovanom umiestnení okna v loggiách, pod balkónmi alebo prístreškami. Ďalšou mandátovou vlastnosťou uvádzanou na CE označení okien sú nebezpečné látky.  V rozsahu a v závislosti od stavu techniky výrobca určí materiály výrobku, ktoré počas bežného zamýšľaného použitia spôsobujú emisie alebo úniky ohrozujúce hygienu, zdravie alebo životné prostredie. Výrobca určí a vyhlási takýto obsah v súlade s právnymi požiadavkami cieľovej krajiny použitia výrobku. Informačná databáza európskych a národných ustanovení o nebezpečných látkach je uvedená na cez http://europa.eu.int/comm/enterprise/construction/internal/dangsub/dangmain.htm).

Únosnosť bezpečnostného vybavenia, táto charakteristika sa vzťahuje u okien výlučne na nosnosť obmedzovačov otvorenia krídla, ktorými sú napr. „nožnice“ u sklopných krídiel okien. Akustické vlastnosti okien sú vyjadrené hodnotou indexu vzduchovej nepriezvučnosti v dB zistenou meraním (STN EN ISO 140-3) alebo výpočtom uvedeným v prílohe hEN. Tepelnoizolačné vlastnosti okna sú na štítku označenia CE vyjadrené dvoma vlastnosťami výrobku; súčiniteľom prechodu tepla a prievzdušnosťou. Súčiniteľ prechodu tepla môže byť vypočítaný podľa STN EN ISO 10077-1, určený z tabuliek v STN EN ISO 10077-1 alebo zistený meraním v skúšobnej komore podľa STN EN ISO 12567-1 alebo STN EN ISO 12567-2 (strešné okná). Prievzdušnosť je zisťovaná v rovnakej skúšobnej komore ako vodotesnosť alebo odolnosť zaťaženiu vetrom. Skúšobný tlak je pri skúške prievzdušnosti kladný a záporný, v stupňoch po 50 Pa vzostupne až do 300 Pa a od 300 Pa v stupňoch po 150 Pa. Referenčnou je prievzdušnosť pri 100 Pa a môže byť klasifikovaná na celkovú plochu vzorky alebo na dĺžku škáry medzi krídlom a rámom okna. Výsledky sa klasifikujú podľa STN EN 12207 do piatich tried 0 až 4, pričom trieda 0 je určená pre neskúšanú vzorku.

Vyhlásenie úrovne funkčnosti (klasifikácia vlastností okien) sa vykoná tabuľkovou formou hEN určenými značkami a pomenovaním. Trojuholníkmi sú určené požadované hodnoty alebo triedy (požiadavkový profil )  a krúžkami dosiahnuté hodnoty alebo triedy vlastnosti (funkčný profil okna). Písomnou skratkou NPD (No Performance Determined) je označená nezistená vlastnosť. Skratka nemôže byť použitá pokiaľ na uvedenú charakteristiku sa vzťahuje v príslušnej krajine EÚ zákonný predpis. Opäť sa tu stretávame s mandátovými charakteristikami uvedenými v označení CE, ale môže obsahovať aj ďalšie vyhlásené charakteristiky ako napr. odolnosť proti vlámaniu. Odporúčané úrovne sú stanovené v národnej prílohe STN EN. Požadovaná odolnosť proti zaťaženiu vetrom (tiež pre prievzdušnosť a vodotesnosť) je  vztiahnutá na veterné oblasti a kategórie terénu, ako ich uvádza STN EN 1991-1-4 Eurokód 1: Zaťaženie konštrukcií – Časť 1-4: Všeobecné zaťaženia – Zaťaženie vetrom. V národnej prílohe tohto eurokódu  (STN EN 1991-1-4/NA) je zobrazená mapa veterných oblastí v SR. V národnej prílohe STN EN 14451-1: 2019 +A2:2019 je vypočítaný príklad pre veternú oblasť s rýchlosťou vetra 26 m/s a výšku budovy do 50 m.  Pri inom známom umiestnení okna v teréne, budove a nadzemnej výške na území SR sa postupuje výpočtom podľa STN EN 1991-1-4/NA. Podobne je určená odporúčaná klasifikácia podľa odolnosti proti zaťaženiu vetrom na základe relatívneho čelného priehybu. Takto sú určené ďalej klasifikácie mandátových vlastností vodotesnosť a prievzdušnosť. Národné požiadavky na súčiniteľ prechodu tepla a index vzduchovej nepriezvučnosti sú riešené odvolávkami na národné normy (STN 73 0540-2: 2002 resp. STN 73 0532: 2000). Národná príloha STN EN obsahuje aj odporúčané použitie pre ďalšie zistené triedy nemandátových charakteristík okna.

4) výpočet súčiniteľa prechodu tepla pre konkrétne vyrobený rozmer okna je potrebný vždy ak sa vyžaduje podrobný výpočet tepelnej straty konkrétnej budovy, výrobca musí poskytnúť presné a platné, vypočítané alebo skúšané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla (návrhové hodnoty) pre dané rozmery. Vo vyhláseniach zhody a označení podľa EN 14351-1: 2006 +A1: 2010 po 1.9.2010 môžu byť akceptované výpočty predtým vykonávané v súlade s EN ISO 10077-1: 2000 a tabuľkové hodnoty v súlade s EN ISO 10077-1: 2000, tabuľka F.1, po pridaní 0,1 W/(m2K). Súčiniteľ prechodu tepla (Uw) pre okná s mriežkami môže byť vypočítaný tak, že sa zvýši (ΔUw) súčiniteľ prechodu tepla pre zodpovedajúce okno bez mriežky.

Stanovenie súčiniteľa prechodu tepla je mandátovou vlastnosťou to znamená, že v zmysle nariadenia túto vlastnosť musí potvrdiť notifikovaná osoba (uznané akreditované laboratórium). V súčasnosti sme svedkami, že kupujúcemu sú v mnohých prípadoch predkladané neautorizované výpočty súčiniteľa prechodu tepla pre rôzne rozmery okien a dverí. Takéto výpočty sú neplatné a SOI má k nim pristupovať ako keby neexistovali.

https://ec.europa.eu/growth/tools-databases/nando/index.cfm?fuseaction=na.main

 

Príklad autorizovaného výpočtu je na obrázku.

 

5) informácie o výrobku najmä:

- opis výrobku, napr. jeho zamýšľané použitie, výrobkovú škálu, rozsah použitia, informácie o trvanlivosti (kap. 5 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

- dostatočné informácie o výplni na stanovenie nosnosti výplne, napr. informácie o hrúbke a druhu skla (kap. 4.2 a 4.3  EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

- o materiáloch, z ktorých sa produkt vyrába, vrátane použitých náterov a/alebo ochranných prvkov (kap. 4.15.1 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). To sa vzťahuje na všetky časti, ktoré ovplyvňujú trvanlivosť výrobku na jeho zamýšľané použitie okrem prvkov, ktoré zodpovedajú normám jednotlivých výrobkov (kovania, tesnenia).

6) informácie o uskladnení a doprave, ak výrobca nie je zodpovedný za zabudovanie výrobku (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

7) informácie o požiadavkách na zabudovanie – postupoch (na stavbe), ak výrobca nie je zodpovedný za zabudovanie výrobku (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). Po prijatí STN 73 3134: 2014 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“ je to odvolanie sa na túto normu;

8) informácie o udržiavaní a čistení (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

9) návod na používanie a výmenu náhradných dielov (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). Osobitná pozornosť sa v hEN venuje možnosti výmeny tesnení vo väzbe na trvanlivosť výrobku.

10) inštrukcia o bezpečnosti pri používaní (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

11) informácie na zabezpečenie vystopovateľnosti svojho výrobku (napr. prostredníctvom výrobných kódov), ktoré vytvoria spojitosť medzi výrobkom, výrobcom a výrobou (kap. 8 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). Tieto informácie musí obsahovať buď etiketa výrobku, alebo musia byť podrobne opísané v sprievodných dokumentoch alebo v publikovaných technických parametroch výrobcu.

Informácie uvedené v dokumente hierarchicky vyššom nie je potrebné opakovať v ďalších dokumentoch, uvedie sa len odkaz na ne.

Informačná povinnosť popri vykonaných počiatočných skúškach výrobku a zabezpečení vnútropodnikovej kontroly výroby (FPC) je jednou zo základných povinností výrobcu pri uvádzaní okien a vonkajších dverí na trh. Len po splnení týchto povinností je výrobca oprávnený navonok deklarovať zhodu s predmetnou harmonizovanou normou.

 

  1. Vyhlásenie o parametroch na internete

Článkom 4 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa ukladá výrobcom stavebných výrobkov pri ich uvedení na trh povinnosť vypracovať vyhlásenie o parametroch, a to pri výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje harmonizovaná norma alebo ktoré sú v súlade s európskym technickým posúdením, ktoré sa pre ne vypracovalo. Kópia uvedeného vyhlásenia by sa mala poskytnúť buď v papierovej forme, alebo elektronicky. O spôsobe uvádzania vyhlásenia o parametroch na internetovej stránke pojednáva DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 157/2014 z 30. októbra 2013.

Hospodárske subjekty môžu na základe výnimky z článku 7 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sprístupniť vyhlásenie o parametroch uvedené v článku 4 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 na internetovej stránke za predpokladu, že spĺňajú všetky tieto podmienky:

  1. a) zabezpečia, aby sa obsah vyhlásenia o parametroch po jeho sprístupnení na internetovej stránke nemenil;
  2. b) zabezpečia, aby internetová stránka, na ktorej sa vyhlásenia o parametroch vypracované pre stavebné výrobky sprístupnia, bola monitorovaná a udržiavaná tak, aby príjemcovia stavebných výrobkov mali túto internetovú stránku a dané vyhlásenia o parametroch nepretržite k dispozícii;
  3. c) zabezpečia bezplatný prístup k vyhláseniu o parametroch pre príjemcov stavebných výrobkov počas desiatich rokov od uvedenia stavebného výrobku na trh alebo počas iného takéhoto obdobia, ktoré sa môže uplatňovať na základe článku 11 ods. 2 druhého pododseku Nariadenia (EÚ) č. 305/2011;
  4. d) poskytnú príjemcom stavebných výrobkov pokyny, ako získať prístup na internetovú stránku a k vyhláseniam o parametroch vypracovaným pre takéto výrobky, ktoré sú prístupné na uvedenej internetovej stránke.

Výrobcovia zabezpečia, aby bolo ku každému výrobku alebo výrobnej dávke toho istého výrobku, ktoré uvádzajú na trh, priradené dané vyhlásenie o parametroch, a to prostredníctvom jedinečného identifikačného kódu daného typu výrobku.

  1. Označenie CE

Označenie CE sa pripája na tie stavebné výrobky, pre ktoré výrobca v súlade s článkami 4 a 6 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 v znení Nariadenia (EÚ) č. 574/2014 vypracoval vyhlásenie o parametroch.

Ak výrobca vyhlásenie o parametroch v súlade s článkami 4 a 6 nevypracoval, označenie CE sa nesmie pripojiť. Ak výrobcovia pripoja alebo nechajú pripojiť označenie CE, naznačujú tým, že preberajú zodpovednosť za zhodu stavebného výrobku s deklarovanými parametrami, ako aj za zhodu so všetkými uplatniteľnými požiadavkami ustanovenými v uvedenom nariadení a iných relevantných harmonizačných právnych predpisoch Únie, v ktorých sa ustanovuje pripojenie tohto označenia.

Príklad informácií na označení CE pre otváracie okno:


Označenie CE sa pripojí viditeľne, čitateľne a nezmazateľne na stavebný výrobok alebo na štítok, ktorý je k nemu pripevnený. Ak to povaha výrobku neumožňuje alebo nezaručuje, toto označenie sa pripojí na obal alebo sprievodnú dokumentáciu.

  1. Záver

Povinnosti výrobcu alebo distribútora okien (dverí) vyplývajúce z prv citovaných nariadení EÚ a harmonizovanej európskej normy je možné zhrnúť:

1)  vydať vyhlásenie o parametroch a označiť výrobky označením CE;

2)  zabezpečiť zhodu vlastností všetkých vyrobených kusov výrobkov s deklarovanými parametrami;

3)  informovať zákazníka o vlastnostiach, použití, montáži a trvanlivosti výrobku.

Ťažko si je predstaviť očakávanú trvanlivosť okien napríklad pri nenaplnení dutín medzi tabuľami skla inertným plynom (pozri blog o plnení argónom)

Splnenie týchto povinností je predpokladom uvedenia výrobku na trh. Ďalšie podmienky, dôležité pre zabudovanie okien (dverí) do stavby, môžeme nájsť v národnej prílohe STN EN 14351-1+A1 (+A2) a súvisiacich národných normách (napr. STN 73 3134, STN 73 0540-2 a STN 73 0532).

Na základe uvedeného je povinnosťou výrobcu, predajcu alebo developera pri odovzdávaní okna a dverí odovzdať budúcemu majiteľovi okien a dverí:

  • vyhlásenie o parametroch;
  • všetky CE označenia pripojené výrobku

a navyše aj označenia subdodávaných polotovarov ako sú napríklad nálepky z izolačných skiel. Tieto sa nemajú strhnúť a zahodiť, ale pripojiť k ostatným dokladom výrobku ako sú návod na obsluhu, záručný list a pod.

Najčastejšie reklamovanou chybou okien okrem tvarových zmien (priehyby krídiel) sú zvýšená prievzdušnosť a pocit chladu sálajúci od izolačných skiel do interiéru vo vykurovacom období. Na preverenie plnenia týchto parametrov potrebujeme výpočet súčiniteľa prechodu tepla a dosiahnutú triedu prievzdušnosti okien alebo dverí.

Pokiaľ si kupujúci nevymôže plnenie Nariadenia a zákona o ochrane spotrebiteľa zmierom, zostáva mu len cesta reklamácie. Reklamácia sa podáva výhradne na adresu predávajúceho uvedenú v kúpnej zmluve. Ak kupujúci uplatnil reklamáciu do 12 mesiacov od kúpy, môže ju predávajúci zamietnuť len na základe  odborného posúdenia. Náležitosti odborného posúdenia určuje zákon o ochrane spotrebiteľa (§18). Bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od kupujúceho vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Predávajúci je povinný kupujúcemu poskytnúť kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie (v prípade zabudovaných výrobkov samozrejme výrobok nemožno zaslať ale takéto posúdenie si objednať). Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe (objednané posúdenie), náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak sa odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môžete reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie.

Odborné posúdenia robia odborné organizácie a znalci. Pred súdom sú požadované odborné posúdenia vypracované znalcami alebo znaleckými organizáciami (pozri http://usz.sk). Naša spoločnosť MOBILab, s.r.o. zabezpečuje oboje.  Predávajúci je povinný kupujúcemu uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť. Predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať kupujúcemu potvrdenie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom e-mailu, predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie; potvrdenie o uplatnení reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom. Predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

Zákon je doposiaľ na strane kupujúceho – spotrebiteľa!

 

 

 

,

PREMIEŇAME POCITY NA NORMOVÉ ZISTENIA

Rýchla nedeštruktívna metóda na zistenie kvality izolačného skla

Pocit sálania chladu od izolačných skiel vo vykurovacom období alebo prehrievanie skla v lete sú predzvesťou poruchy zasklenia. Môže tomu byť aj keď návrh bol urobený správne avšak pri jeho realizácii došlo k zlyhaniu. Dôsledky sa často prejavujú vo zvýšených nákladoch užívateľov na vykurovanie v zime alebo chladenie v lete.

Výber vhodných okenných konštrukcií do stavby z pohľadu tepelnoizolačných vlastností, popri iných opatreniach, sú prioritnými úlohami z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov na vykurovanie budovy. Na tepelnoizolačných vlastnostiach okien sa podieľa izolačné sklo, nepriesvitné časti rámy, tesnenia a kovania. Hodnota súčiniteľa prechodu tepla udáva množstvo tepla, ktoré prejde za jednotku času  jedným m2 dielca pri teplotnom rozdiele vzduchu mezi interiérom a exteriérom 1 Kelvin (K). Mernou jednotkou je W/(m2K). Čím je táto hodnota nižšia, tým je lepšia tepelná izolácia dielca. Je nutné rozlišovať súčiniteľ prechodu izolačného skla (Ug), nepriesvitnej časti (krídlo a rám okna) označené Uf a celého okna označený Uw. Každý z uvedených súčiniteľov je možné stanoviť meraním alebo výpočtom. Výpočtové hodnoty sú spracované aj do tabuliek, z ktorých je možné jednoduchým spôsobom pri známom súčiniteľovi prechodu tepla izolačného skla (Ug) a nepriesvitnej časti okna, rámu a krídla (Uf) zistiť súčiniteľ prechodu celého okna (Uw). Toto sa deje pri návrhu okna. Realita je často iná. Príčinou môže byť zmena rovnobežnosti tabúľ skla alebo naplnenie medziskleného priestoru inertným plynom. Naviac sem môže pristupovať zmena prievzdušnosti okna, ktorá síce sa nezapočítava do celkovej hodnoty tepelného odporu okennej konštrukcie, ale významne oplyvňuje pohodu bývania. V čase keď „cizelujeme“ tepelno-technické normy na okná na stotiny požadovanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla je realita trestuhodná!

 Doterajší stav

Akékoľvek podozrenie na zmenu Uw sa zameralo najmä na zistenie zmeny Ug za predpokladu nemennosti Uf. K dispozícii bolo najčastejšie nedeštruktívne meranie na izolačných sklách / oknách obmedzených rozmerov. Toto meranie sa vykonávalo najčastejšie v skúšobnom laboratóriu časove náročnou skúškou na drahom skúšobnom zariadení. Touto skutočnosťou sa zisťovanie tepelnoizolačných vlastností okien stalo neprístupným pre hromadné posúdenie kvality zabudovaných izolačných skiel v budove.

 Nový stav

Certifikované laboratórium MOBILab zahájilo hromadné posudzovanie zabudovaných izolačných skiel z pohľadu tepelnoizolačných vlastností pomocou nedeštruktívneho zistenia naplnenia dutín dvojskiel alebo trojskiel inertným plynom a zmerania rovnobežnosti tabúľ skla. Na základe týchto vstupných údajov je možné stanoviť zmenu Ug a potrebu výmeny izolačných skiel resp. okien alebo posúdenie novo zabudovaných okien či spĺňajú deklarované Ug a iné návrhové vlastnosti izolačného skla.

obr.1 – meranie % naplnenia plynom izolačného trojskla

obr.2 – zobrazenie výsledku merania % naplnenia plynom izolačného trojskla

obr.3 – označenie izolačných skiel ochrannou známkou

 

 Záver

Od septembra t.r. ponúkame túto rýchlu nedeštruktívnu metódu všetkým užívateľom zabudovaných okien majúcich podozrenie, že nedostali od svojho predajcu to čo zaplatili. Navyše je tu pre bytové družstvá a spoločenstvá vlastníkov bytov akcia bezplatného overenia tepelnoizolačných vlastností izolačných skiel, ktoré sú ešte v záruke, za vopred stanovených podmienok. Výrobcom izolačných skiel a okien ponúkame technický dozor s možnosťou označenia izolačných skiel Dozorovaný obsah plynu v izolačnom skle.

 

 

 

,

ČO PREDIKUJÚ ZAROSENÉ OKNÁ?

Medzi najčastejšie reklamované vady spojené s oknami je tzv. „rosenie okien“ (kondenzácia vodnej pary na oknách). Rozsiahla kondenzácia (obr. 1 až 5) poškodzuje nielen samotné okná (kovanie, tmely a pod.), ale aj ostatné konštrukcie, ktorými je okno obklopené (parapety, ostenia, drevené podlahy). Počas periodicky opakujúcej sa kondenzácie  dochádza k poškodzovaniu týchto konštrukcií, prejavujúcimi sa škvrnami na maľovke až jej opadávaním, hnilobou susediacich drevených obkladov, podláh a pod. Veľmi závažnou a nebezpečnou chybou je výskyt plesní, ktoré sú tiež dôsledkom nízkych povrchových teplôt a kondenzátu na konštrukciách. Plesne sú mimoriadne nebezpečné, pretože priamo ohrozujú zdravie užívateľov bytov. V niektorých extrémnych prípadoch na oknách alebo v drážkach okien, voda nekondenzuje, ale rovno zamrzne.

Základnými dôvodmi pre vznik porúch výskytu kondenzácie na povrchoch stavebných konštrukcií sú:

■ dôsledky parametrov vnútorného prostredia (teplota, vlhkosť, tlak);

■ technické parametre okien a okolitých konštrukcií.

obr.1:  kondenzácia vodnej pary na okraji zasklenia, najčastejšou príčinou je použitie vodivých (hliníkových) dištančných rámikov izolačného skla

Prostredie na posúdenie kvality zabudovaných okenných konštrukcií je definované teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu. Návrhová vnútorná teplota a návrhová relatívna vlhkosť v zimnom období, ak sa neuvádza inak, sa stanoví podľa druhu (kategórie) budovy a účelu vnútorného priestoru podľa STN 73 0540-3.

Na kvalitu okien a ich zabudovania do stavby vplývajú aj technické parametre priľahlých stavebných konštrukcií. Základom určenia vhodnosti muriva, v ktorom má byť alebo už je zabudovaná okenná konštrukcia vychádza z predpokladu, že zabudovanie okennej konštrukcie bude/ je v súlade so zásadami opísanými v STN 73 3134. Osadenie okennej konštrukcie z hľadiska vnútorných povrchových teplôt vyhovuje pre rozsah rámových konštrukcií pre súčiniteľ prechodu tepla rámu okna Uf (0,8 až 1,7) W/(m2.K) iba vtedy, ak má murivo (obvodová stena) tepelný odpor R ≥ 1,0 m2.K/W. Preto pred každým posudzovaním kvality zabudovania okna sa odporúča zistiť či tepelný odpor muriva, v ktorom je okno osadené vyhovuje tejto požiadavke.

Vplyv zhotovenia pripojovacej škáry na vznik plesní v okolí okna

Kvalita pripojovacej škáry sa podieľa 50% na kvalite zabudovaného okna. Čoraz častejšie sa vyskytuje posudzovanie kvality zabudovaných okien pomocou termovíznych meraní. Túto metódu sa snažia používať súdni znalci a iní majitelia termovíznych kamier. Metóda nadobudla na masívnosti použitia zlacnením termovíznych adaptérov na niektoré smartfóny. Je obecne známou skutočnosťou, že termovízne meranie je kvalitatívna metóda odhaľujúca nepravidelnosti v obálke budovy. Ku výpovednej schopnosti meraní povrchových teplôt na pripojovacej škáre pomocou termovízie je potrebné pristupovať veľmi citlivo a odporúča sa tento spôsob overiť dlhodobým meraním dotykovými teplomermi. V podstate u nepriehľadných konštrukcií je potrebné vážne počítať s tepelnou zotrvačnosťou konštrukcie.

obr. 2: rozsiahla kondenzácia vodnej pary na celej vnútornej ploche tabule izolačného skla, príčinou je najmä nedostatočné vetranie miestnosti

obr. 3: kondenzácia na spodnom vlyse rámu okna, príčinou je najmä nesprávne zabudovanie okna do stavby v oblasti parapetu okna

Zistenie technických parametrov (zabudovaných) okien v stavbe

Zistenie technických parametrov okien zabudovaných v stavbe je určite obťažnejšie ako ich overenie si pred zabudovaním. Preto pred zabudovaním okien väčšieho počtu je odporúčané overenie stability kvality výroby okien na prvých kusoch z dodaných okien alebo pripravených na expedíciu.  Prínosom pre odhalenie príčin kondenzácie vodnej pary je ak investor vlastní vyhlásenie parametrov a CE – označenie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS. U okien a vonkajších dverí musí výrobca (nie predajca) pred uvedením výrobku na trh vydať vyhlásenie o parametroch (pred rokom 2003 vyhlásenie zhody) a na výrobok alebo do sprievodnej dokumentácie dať CE označenie (viď Nariadenie). Vzhľadom na to, že ide o nariadenie, je priama vykonateľnosť nariadenia vo všetkých členských štátoch sa vykonávajú len implementačné opatrenia. Obsah vyhlásenia o parametroch je upravený Nariadením (príloha III). Označenie CE sa pripája na tie stavebné výrobky, pre ktoré výrobca vypracoval vyhlásenie o parametroch. Ak výrobca vyhlásenie o parametroch nevypracoval, označenie CE nesmie pripojiť. Ak výrobcovia pripoja alebo nechajú pripojiť označenie CE, naznačujú tým, že preberajú zodpovednosť za zhodu stavebného výrobku s deklarovanými parametrami, ako aj za zhodu so všetkými uplatniteľnými požiadavkami ustanovenými v nariadení o stavebných výrobkoch a iných relevantných harmonizačných právnych predpisoch Únie, v ktorých sa ustanovuje pripojenie tohto označenia.

Medzi časté vady majúce vplyv na kondenzáciu vodnej pary na zasklení má priehyb tabúľ skla. Priehyb izolačných skiel je porucha, ktorá znižuje tepelnoizolačnú schopnosť v zimnom období, fyzikálna celistvosť plochy zasklenia nie je garantovaná. Deklarované hodnoty fyzikálnych vlastností sa líšia podľa miery deformácie, čím je deformácia väčšia, tým sú horšie tepelno-technické vlastnosti sklenených tabúľ v zimnom období, alt. prehrievanie vnútorných tabúľ skla v lete. Priehyb tabúľ skla je často sprevádzaný únikom inertného plynu z medziskleného priestoru. Najznámejšou charakteristickou vlastnosťou izolačných skiel je súčiniteľ  prechodu tepla (Ug). Hodnota súčiniteľa prechodu tepla udáva množstvo tepla, ktoré prejde za časovú jednotku jedným m2 dielca pri teplotnom rozdiele vzduchu medzi interiérom a exteriérom 1 Kelvin (K). Mernou jednotkou je W/(m2K). Čím je táto hodnota nižšia, tým je lepšia tepelná izolácia izolačného skla. Stanovuje sa výpočtom podľa STN EN 673. Ak chceme zistiť či zabudované izolačné sklo má deklarovaný súčiniteľ prechodu tepla musíme zmerať hrúbku medzisklenej medzery a zistiť percento naplnenia medziskleného priestoru inertným plynom. Spoločnosť MOBILab v akcii do konca roka 2020 ponúka za dodržania stanovených podmienok bezplatné nedeštruktívne zistenie tohto naplnenia. Ďalšou charakteristikou okna, ktorá nám môže ovplyvňovať vplyv kondenzátu na skle a profiloch okna je zvýšená prievzdušnosť.

obr. 4: kondenzácia vodnej pary v strede tabule skla z interiéru, príčinou je nerovnobežnosť, nedovolený priehyb tabule skla

Prievzdušnosť je jednou z mandátových vlastností s ktorou sa preukazuje zhoda pri počiatočnej skúške okna. Skúša sa v akreditovanom laboratóriu podľa STN EN 1026. Pokiaľ vylúčime vyňatie okna zo stavby, máme možnosť zatiaľ len aplikovať modifikovaný postup podľa tejto normy. Modifikácia postupu spočíva v tom, že stanovenie prievzdušnosti na zabudovanom okne sa na skúšku využíva celý priestor miestnosti, kde je výrobok zabudovaný, ako je odporúčané v STN 73 3134 „ Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“ z februára 2014 kap. 5.3.1 Vzduchotesnosť, určenej na skúšanie pripojovacích stavebných škár alebo EN 13829 „Tepelné chovanie budov. Zabudované okna podľa tejto metodiky sú skúšané tlakom a podtlakom cez utesnený dverový otvor. Pred skúškou okna sa urobí tzv.  „nulový pokus“, kde sa eliminujú vplyvy škár a netesnosti rámu utesneného dverového otvoru, pri prelepených funkčných a zasklievacích škárach z interiéru. Výsledky získané pri tzv. nulovom pokuse sú odpočítané od nameraných hodnôt pri odkrytých pripojovacích a zasklievacích škárach.

obr. 5: výskyt tepelných mostov budovy pri meraní termovíznou kamerou

Záver

Posúdenie kvality zabudovaných okenných konštrukcií je komplexnou analýzou okna, jeho okolia a podmienok používania. Vyžaduje čas a trpezlivosť užívateľa a posudzovateľa. Z prv opísaných dôvodov sa odporúča venovať podstatný priestor prevencií vzniku vady a zabudovávať kvalitné okná do kvalitne vyhotovených ostení správnymi (normovanými) postupmi. Ak vlastník okna nemá to šťastie, že kúpil okno bez vyššie uvedených vád, ponúka spoločnosť MOBILab pomoc pri ich identifikácii.

Vysoká prievzdušnosť alebo nízka vzduchová nepriezvučnosť?

Dva termíny podobne znejúce, ale označujúce dve rozdielne charakteristiky, veľmi často spolu súvisiace. O prievzdušnosti sme už písali v našom blogu https://mobilab.sk/byte-mam-zimu-aj-ked-radiatory-idu-naplno/

Vzduchová nepriezvučnosť v slovenskom preklade harmonizovanej normy STN EN 14351-1 sa volá akustické vlastnosti. Akustické vlastnosti označuje norma ako zvukovú izoláciu. Referenčnou metódou na stanovenie zvukovej izolácie okien a dverí je EN ISO 140-3. Výsledky sa vyhodnocujú podľa EN ISO 717-1. V prílohe B STN EN 14351-1 sa zvuková izolácia jednoduchých okien (definíciu pozri v 2.2.10 EN 12519: 2004) s izolačnými sklom (IGU) stanovuje pomocou tabuľkových hodnôt. Výsledky sa vyjadrujú podľa EN ISO 717-1. Hodnoty zvukovej izolácie okien Rw ≥ 39 dB alebo Rw + Ctr ≥ 35 dB sa stanovujú skúšaním (obr.1a2).

obr. 1: Pohľad z vysielacej miestnosti na vzorku osadenú v otvore deliacej priečky akustických komôr a pohľad z prijímacej miestnosti na meraný fragment po obložení akustickým obkladom [1].

obr. 2: Akustické komory v Centrálnom laboratóriu, a-schéma akustických komôr, b-pohľad na akustické komory [2].

Zvuk je mechanické kmitanie molekúl pružného prostredia, ktoré sa šíri v kmitočtovom rozsahu počutia normálneho ľudského ucha (od 20 Hz do 20 kHz).

Hluk je každý nežiadúci, rušivý, obťažujúci, nepríjemný a neprimeraný zvuk, ktorý pôsobí nepriaznivo alebo škodlivo na sluch ba ja na celý organizmus človeka. Poznáme ustálený, premenný, prerušovaný, impulzný a zvlášť rušivý hluk. Zvlášť rušivý hluk je zvuk, ktorý individuálne silne obťažuje človeka (vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z.z.)

Hluk vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí v prípadoch, ak preniká do chránenej miestnosti z :

  1. vonkajších zdrojov;
  2. vnútorných zdrojov.

Oknami a vonkajšími dverami riešime zdroje vonkajšieho hluku. Podľa predmetnej vyhlášky má byť stavba navrhnutá, situovaná a realizovaná tak, aby z hľadiska hluku a vibrácii boli v chránených miestnostiach zabezpečené najvyššie prípustné ekvivalentné hladiny hluku pre denný, večerný a nočný čas.

Prípustné hodnoty hluku v obytných miestnostiach z vnútorných alebo vonkajších zdrojov cez deň a večer je 40 dB a v noci 30 dB.

Akustické vlastnosti okien a vonkajších dverí určených na zabudovanie v stavbe sa stanovujú podľa plochy okien k celkovej ploche obvodového plášťa.  V skúšobnom laboratóriu sa skúšajú vzorky týchto výrobkov stanovených rozmerov. V prípade ak sa projektant v projekte použje zasklenie väčších rozmerov, ako boli merania na menších vzorkách, deklarovaná nepriezvučnosť skla už neplatí [3]!

Okrem skúšania je možné vzduchovú nepriezvučnosť okien v prv uvedenom rozsahu nepriezvučnosti izolačného skla stanoviť aj pomocou tabuliek a výpočtu uvedeného v prílohe B STN EN 14351-1 (ide o najčastejší prípad vyjadrenia akustických vlastností vo vyhláseniach parametrov okien).

Princípom k dosiahnutiu vzduchovej nepriezvučnosti je zvuku šírenému vzduchom  postaviť do cesty konštrukciu, ktorá zabráni jeho prestupu. Výkon tejto konštrukcie vyjadrujeme indexom vzduchovej nepriezvučnosti Rw v decibeloch (dB).

Z hľadiska akustiky je okno zložená konštrukcia, ktorého nepriezvučnosť závisí od viacerých konštrukčných úprav, pričom niektoré majú rozhodujúci vplyv.

Medzi takéto úpravy patrí zasklenie, infiltrácia, rám okna s upevnením skiel a samotná konštrukcia okna.

Zvukoizolačnú schopnosť okna vyjadruje stupeň nepriezvučnosti okna  R (dB) v kmitočtovom pásme od 100 Hz do 3150 Hz. S týmito hodnotami sa len ťažko narába, zaviedla sa preto fyzikálno-technická veličina index vzduchovej nepriezvučnosti Rw (dB), ktorý charakterizuje zvukoizolačnú schopnosť okna jednou hodnotou.

Stupeň vzduchovej nepriezvučnosti R okna (dB) je funkcia celého radu konštrukčných a fyzikálnych parametrov ako hrúbka zasklenia (m) alebo plošná hmotnosť zasklenia (kg.m-2), kmitočet (Hz), plocha zasklenia (m2) a pomer šírky k výške, atď [4].

Zasklená plocha tvorí približne (70- 80)% plochy okna a v závislosti od  plochy, konštrukcii rámov a krídiel je určujúcim prvkom akustických vlastností okna.

Zasklené plochy svojou malou plošnou hmotnosťou vplyvom malých hrúbok zasklenia predstavujú tenkú dosku, ktorej nepriezvučnosť má rad negatívnych vlastností ako:

–              rezonancia

–              koincidencia

Rezonancia a koincidencia spôsobujú v kmitočtovom priebehu zníženie nepriezvučnosti R (dB) najmä v oblastiach pri frekvenciách 200 Hz a 3150 Hz a tým dochádza aj k celkovému zníženiu indexu vzduchovej nepriezvučnosti Rw okna (dB).

obr. 3 : Kategórie vzduchovej nepriezvučnosti

obr. 4: Aplikácia vzduchovej nepriezvučnosti okien

Jednoduché sklo: čím je sklo hrubšie, tým menej hluku cez sklo prejde. Je to zákon hmoty – čím je sklo ťažšie, tým je menšia tendencia k rezonancii, a teda lepšie vlastnosti. Napríklad jednoduché sklo Planilux hrúbky 4 mm má Rw = 30 dB, Planilux hrúbky 10 mm má Rw = 35 dB. Hodnota nepriezvučnosti však nie je rovnaká pre všetky frekvencie.

Nevýhodou jednoduchých skiel je kritická frekvencia. Má ju každý materiál a dochádza pri nej k výraznému poklesu nepriezvučnosti. Hodnota kritickej frekvencie sa znižuje, keď sa zväčšuje hrúbka skla .

Vrstvené sklo je vždy spojenie 2 alebo viacerých tabúľ skla jednou, alebo viacerými vrstvami PVB fólie. Poznáme 2 druhy PVB fólií:  štandardnú a  akustickú „SILENCE“,  ktorá funguje ako absorbér vibrácií. Stadip Silence = vrstvené sklo s akustickými fóliami – redukuje problém kritickej frekvencie. Spája výhody bezpečnostného vrstveného skla a požiadavku na lepšie akustické vlastnosti, napr. Stadip Silence 66.2 odolá ručne vedenému útoku (trieda P2A podľa EN 356) a zabezpečí ochranu proti prepadnutiu osôb (trieda 1B1 podľa EN 12600). Príklad skladieb pre hrúbku 12 mm: Planilux 12 mm /monolit/ má Rw = 34 dB, Stadip 66.2 má Rw = 37 dB a Stadip Silence 66.3 má Rw = 40 dB [5].

Stále sa zvyšujúce energetické požiadavky na okná si vyžadujú využívanie viacnásobného zasklenia. Z hľadiska akustického dochádza k zvýšeniu nepriezvučnosti vplyvom zvýšenia hmotnosti zasklenia pridaním ďalšieho skla. K výraznému zvýšeniu však nedôjde z dôvodu rozdelenia vzduchovej vrstvy na dve užšie a vplyvom rezonančného kmitočtu v oblasti nízkych a stredných  kmitočtov. Vplyv väčšej hmotnosti zasklenia sa začne prejavovať pri vysokých kmitočtoch.

Z experimentálnych meraní zasklených zostáv vyplýva, že je výhodnejšie použiť zasklenie s dvoma sklami rôznej hrúbky skiel, ako trojité zasklenie tej istej hmotnosti [4].

Akustické vlastnosti zasklení sa menia v závislosti na zdroji hluku, použitom systéme zasklenia, rozmeroch zasklenia a vzduchotesnosti systému /sklo-rám-ostenie/.

Skutočnosť, že pokiaľ užívateľ zabudovaného okna si sťažuje na zvýšenú hlučnosť vonkajšieho prostredia môže to mať dve príčiny, nízke hodnoty akustických vlastností skiel alebo nevyhovujúca prievzdušnosť okna.

Pozorne je potrebné pristupovať ku zabudovaným vetracím štrbinám v okne. Okrem zvýšenej prievzdušnosti môže vplývať aj na zhoršenie akustických (ale aj tepelnoizolačných) vlastností okna. Okno sa má posudzovať vždy aj s vetracou štrbinou.

Tab.: Príklad vplyvu vetracej štrbiny na akustické vlastnosti okna [4]

Obr. 5: Vetracia štrbina ako tepelný most

Naše laboratórium má v ponuke popri zistení prievzdušnosti zabudovaného okna v stavbe zistiť aj výkonnosť zasklenia alebo okna v odolnosti vonkajšiemu hluku. Merania vykonávame s použitím hlukomerov podľa európskych noriem. Ide o informačnú skúšku slúžiacu na navrhnutie výmeny izolačného skla, pokiaľ je vyhovujúca prievzdušnosť zabudovaného okna a pripojovacej škáry.

 

Literatúra:

  1. Bielek, B. a kol.: Systémy prirodzeného a hybridného regulovaného vetrania budov, OKNOviny®č. 2, SLOVENERGOokno, 2014, ISSN 1337-8791, s.15
  2. Bielek, B. – Szabó, D.: Technická podpora experimentálnej laboratórnej základne SvF STU pre stavebnú prax v oblasti fyziky výplňových konštrukcií stavieb, OKNOviny®č. 2, SLOVENERGOokno, 2017, ISSN 1337-8791, s.14
  3. Chmúrny, I. – Tomašovič, P. – Hraška, J.: Fyzika vnútorného prostredia budov, STU v Bratislave,2013, s.200
  4. Dlhý, D.: Akustické vlastnosti okenných konštrukcií v teórii a praxi, OKNOviny®č. 1, SLOVENERGOokno, 2010, ISSN 1337-8791, s.4-5
  5. Svečula, R.: Zvukovoizolačné sklá, OKNOviny®č. 1, SLOVENERGOokno, 2010, ISSN 1337-8791, s.3