,

Aké sú riziká použitia IGU?

Neustála zmena teploty vzduchu zapríčiňuje zmenu tlaku v uzavretom priestore. Pri zvýšení teploty dochádza pri izolačnom skle (IGU) k vydutiu, takzvanému konvexnému prehybu, pri znížení teploty naopak prichádza k stiahnutiu skla, konkávnemu prehybu. Ďalšou záťažou pre izolačné trojsklo je klimatická záťaž. Pri nízkom tlaku vzduchu dochádza k vydutiu izolačného trojskla, pri vysokom sa zase sklo sťahuje. Tieto vplyvy sa môžu v konkrétnej situácii vzájomne  vyrovnať alebo znásobiť. Toto je efekt izolačného skla ktorý je výraznejší pri trojsklách ako pri dvojsklách. V neposlednom rade by nás mala zaujímať aj nadmorská výška zabudovania. V tomto prípade je potrebné v medzipriestore upraviť tlak  podľa potreby.

 

Široké dištančné rámiky pri izolačnom trojskle tiež zhoršujú situáciu z hľadiska možnosti prasknutia. Pri napríklad 18 mm rámikoch je nutné poznať rizikové zóny skla z hľadiska pomeru šírka – výška a minimálnu dĺžku hrany.

 

Ak máme izolačné trojsklo v tvare štvorca, všetky hrany sú zaťažené rovnomerne. Naopak pri úzkom obdĺžniku krátke hrany prakticky vôbec neprispievajú k rozloženiu zaťaženia. Aby sme predišli v týchto prípadoch k samovoľnému prasknutiu skla riešením je  použitie tepelne tvrdeného skla (ESG). Hermeticky uzavretá dutina neumožňuje žiadne vyrovnávanie tlaku s okolím. Tým sú zahrnuté teplotné a tlakové podmienky v deň výroby viacvrstvového izolačného skla. Pri všetkých zmenách teploty alebo tlaku vzduchu sa mení vzájomná poloha tabúľ, dochádza ku konvexným alebo konkávnym vychýleniam vonkajších tabúľ, k vypuknutiu alebo vydutiu izolačného skla, podobne ako na plechovke. Ak by to tak nebolo a pri zmene tlaku by do dutiny mohol preniknúť okolitý vzduch, izolačné sklá by sa vplyvom vlhkosti, ktorá tiež prenikla, v dutine v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov zahmlili.

Fyzikálny zákon tejto deformácie vonkajších tabúľ izolačného skla sa nazýva „efekt dvojitého skla“ alebo „efekt izolačného skla“. Týmito zákonmi a ich problémami sa už podrobne zaoberajú rôzni autori od roku 1958. Efekt dvojitého skla je v zásade ovplyvnený 3 rôznymi parametrami:

 

Zmeny teploty (leto až zima) Zmeny barometrického tlaku (vysoký alebo nízky tlak)

Inštalácia v inej nadmorskej výške ako miesto výroby

Obr.1: Nesprávna montáž izolačného skla

Okrem týchto parametrov, ktoré nemožno ovplyvniť, môžu existovať ďalšie ovplyvňujúce premenné, ktoré majú dodatočný negatívny vplyv na tento efekt. Toto sú:

 

Zmeny teploty

Ako každá výrobná hala, aj v modernej výrobe izolačných skiel sú teploty v miestnostiach vystavené nielen denným teplotným výkyvom, ale predovšetkým letným a zimným teplotným výkyvom. V závislosti od miesta výroby a konštrukcie haly môže teplota v zime klesnúť na cca 14°C a v lete vystúpiť na cca 30°C. Extrémne teploty v našich zemepisných šírkach sa môžu pohybovať od -25°C do 40°C v závislosti od miesta inštalácie. V dôsledku globálneho otepľovania sa v Európe na najbližších 50 rokov predpovedajú ešte vyššie teploty až o cca 50°C. Výsledné maximálne teplotné rozdiely do cca 55°C však nie sú v prípade viacvrstvových izolačných skiel až také veľké, keďže teplota v priestore medzi izolačným sklom a vonkajšou teplotou je rozdielna. Pri vysoko tepelne izolačných trojitých izolačných sklách sa však môže vo vonkajšom priestore nastaviť teplota, ktorá sa od vonkajšej teploty odchyľuje o niekoľko stupňov. Plyny sa pri zahrievaní rozširujú a pri ochladzovaní sa sťahujú. To platí aj pre plyny obsiahnuté v dutine izolačného skla bez ohľadu na to, či ide o vzduch, argón alebo kryptón. Pri zmene teploty o 1°C je zmena 1/273 objemu. Pri zmene teploty o 27 °C to znamená zmenu objemu o 10 %. 1 m² veľké izolačné sklo so 16 mm dutinou by muselo zmeniť dutinu o 1,6 mm. Keďže sa však tabule môžu pohybovať len v strede tabule a nie v okrajovej oblasti, stred tabule sa musí zmeniť podstatne viac (vydutie alebo stiahnutie).

 

Zmeny tlaku vzduchu

Barometrický tlak vzduchu je hydrostatický tlak vzduchového stĺpca, ktorého hmotnosť prevláda v určitom mieste alebo pôsobí na teleso. Na hladine mora je stredný tlak vzduchu v atmosfére 1013,25 hPa (hektopascal = milibar). Vietor a počasie menia tento tlak vzduchu takmer každú hodinu. Maximálne rozdiely tlaku vzduchu na hladine mora, ktoré boli namerané celosvetovo, boli 860 hPa až 1085 hPa. Kolísanie tlaku vzduchu je zvyčajne 980 až 1040 hPa Viacvrstvové izolačné sklá sa vyrábajú pri každej z týchto hodnôt tlaku vzduchu, keďže produkcie vyrábajú denne bez ohľadu na ročné obdobie alebo poveternostné podmienky. To znamená, že tieto rôzne hodnoty môžu mať zodpovedajúci vplyv aj na izolačné sklo; môže teda dochádzať ku kolísaniu tlaku až do 60 hPa, ktoré pôsobí na vonkajšie tabule viacvrstvového izolačného skla a spôsobuje ich vydutie pri nízkom tlaku v dutine v dôsledku vyššieho tlaku okolitého vzduchu alebo vydutie keď je tlak v dutine vysoký a tlak okolitého vzduchu nižší.

Výškový rozdiel medzi miestom výroby a miestom inštalácie

Zmena barometrického tlaku vzduchu v našej atmosfére vplyvom počasia nie je jedinou zmenou tlaku ovplyvňujúcou izolačné sklá. So zvyšujúcou sa nadmorskou výškou rýchlo klesá aj barometrický tlak vzduchu, pretože výška vzduchového stĺpca sa zmenšuje, a preto na teleso pôsobí čoraz menší tlak. Na hladine mora klesá tlak vzduchu asi o 1 hPa na každých 8 metrov rozdielu nadmorskej výšky. Nejde však o lineárny pokles.

Ak je teraz viacvrstvové izolačné sklo inštalované vo veľkej výške, vnútorný tlak v dutine sa prudko zvýši a je potrebné zabezpečiť, aby došlo k vyrovnaniu tlaku. V opačnom prípade môže pri zvyšovaní nadmorskej výšky sklo prasknúť. Výrobcovia izolačných skiel odporúčajú zodpovedajúce vyrovnanie tlaku od výškového rozdielu cca 300 m medzi miestom výroby a montáže, aby sa predišlo trvalému namáhaniu skiel touto zmenou tlaku v dutine. To platí tak pre inštaláciu vo vyšších nadmorských výškach, ako aj pre výrobu vo vysokých nadmorských výškach a inštaláciu v nízkych nadmorských výškach.

V prípade trvalej inštalácie vo výškach, ktoré sú výrazne vyššie ako 300 m nad miestom výroby, veľmi často dochádza k rozbitiu skla, ku ktorému môže dôjsť aj niekoľko rokov po inštalácii, ak sú mimoriadne zlé poveternostné podmienky.

 

Obr.2: Nesprávne vyrovnanie tlaku medzi tabuľami izolačného skla

Obr.3: ISO Altimeter – kompenzačné zariadenie na úpravu tlaku v dutinách izolačného skla

Veľký priestor medzi tabuľami

So zväčšujúcim sa priestorom medzi sklami (SZR) sa zväčšuje aj objem uzavretého vzduchu. Dvojité izolačné sklo má zvyčajne šírku dutín 12 – 20 mm. S trojitým izolačným sklom môžete pridať dve šírky dutín skla a získať tak celkový priestor medzi sklami vzhľadom na zaťaženie skla. Pri symetrickej štruktúre je správanie 2 užších SZR v trojitom izolačnom skle s dvojnásobne širším SZR úplne identické. 1 m² izolačného skla s dutinou 10 mm má v dutine uzavretý objem plynu cca 10 litrov. S 2 x 12 mm dutinou a rovnakou veľkosťou 1 m x 1 m (1 m²) sa oba priestory medzi sklami sčítajú, takže to je asi 24 litrov. Akákoľvek zmena tlaku a teploty vzduchu má preto väčší vplyv na izolačné sklá s väčšími medzerami. Zatiaľ čo široká dutina sama osebe nemusí mať žiadne negatívne účinky, súčet viacerých prekrývajúcich sa vplyvov (teplota, tlak vzduchu, rozdiel nadmorskej výšky atď. pôsobí na široké medzery medzi sklami oveľa negatívnejšie. Trend smerom k najnižším možným hodnotám súčiniteľa prechodu tepla (Ug) pre trojité izolačné sklo s cenovo najefektívnejšou argónovou výplňou namiesto kryptónovej výplne v dutine, ktorá je výrazne drahšia, vedie k veľmi širokým medzerám medzi sklami až 2 x 14 mm a viac. Zaťaženie sklenených tabúľ sa výrazne zvyšuje v porovnaní s dvojitým izolačným sklom s dutinou len 1 x 14 mm. Ak sa do priestoru pridajú žalúzie, potrebujete aspoň jeden oveľa širší priestor. So zväčšujúcou sa šírkou dutiny sa zvyšuje aj zaťaženie tabúľ alebo okrajového tesnenia izolačného skla.

 

Ciele malého formátu

Rozšírený názor, že na tabule malých rozmerov pôsobia len malé záťaže, nie je celkom správny. V prípade malých izolačných skiel s dĺžkami hrán cca 200 mm až 500 mm nepredstavuje samotné vznikajúce ťahové napätie v ohybe kritické zaťaženie, vznikajú tu ďalšie riziká. Pretože sa sklenené tabule nemôžu pri týchto malých rozmeroch v dôsledku ich tuhosti v ohybe výrazne vyduť, tlakové zaťaženie v dutine sa prudko zvyšuje so zodpovedajúcimi zmenami teploty a tlaku vzduchu. Zaťaženie elastického spoja okrajov izolačného skla by sa nemalo podceňovať, pretože k tomu vedie zvýšenie tlaku v dutine nevyhnutne vedie k silným silám pôsobiacim na okrajovú väzbu, čo môže viesť k expanzii so zvýšenou difúziou vodnej pary do dutiny a dokonca k strate adhézie. Za každú cenu sa treba vyhnúť zmenšeniu hĺbky tesnenia okrajového tesnenia, aby sa dosiahlo čo najužšie tesnenie okraja a tým čo najužšie zasklievacie lišty. Zníženie hĺbky tesnenia znamená užšiu plochu pre prenos zaťaženia a tým rýchlejšie zlyhanie izolačného skla. V špeciálnych prípadoch možno hĺbku tesnenia okraja dokonca zväčšiť.

So zväčšujúcou sa veľkosťou tabúľ o viac ako 1,5 m², najmä pri štvorcových formátoch, sa výrazne znižuje zaťaženie okrajového tesnenia a sklenených tabúľ, pretože tieto môžu reagovať na zmeny tlaku vydutím – konvexný alebo konkávnym a môžu tak do značnej miery kompenzovať tlak zmeny, ktoré nastanú.

 

Nepriaznivý pomer strán

Osobitným problémom sú nielen maloformátové izolačné sklá, ale najmä tie s úzkym okrajom a veľmi nepriaznivým pomerom strán. Vyšetrovania ukázali, že najkritickejšie formáty s krátkou hranou cca 200 mm – 400 mm majú pomer strán krátkej k dlhej hrane cca 1:2 až 1:4. Podľa toho je najkritickejším formátom veľkosť tabule cca 300 mm x 900 mm.

 

Rôzne hrúbky skla

Pri dvoch sklenených tabuliach rovnakej hrúbky ako vonkajšie tabule izolačného skla nesú obe rovnaké zaťaženie, vznikajúce napätia sa rozložia identicky na obe tabule. Ak sa napríklad pri zvukovo izolačnom skle výrazne zväčší hrúbka skla, znamená to nielen to, že táto hrubšia tabuľa znesie väčšie namáhanie až do zlyhania, ale aj to, že tenšia tabuľa je vďaka svojej tuhosti v ohybe musí znášať výrazne vyššie zaťaženie. V takýchto prípadoch tenšia tabuľa skla pri nadmernom zaťažení vždy zlyhá.

 

Podložkovanie

Každá tabuľa izolačného skla v ráme okna sa pri zasklievaní ukladá na podložky, na jednej strane na stabilizáciu rámu okna a na druhej strane na vytvorenie odstupu od polodrážkovej základne, aby prípadné kvapôčky vody, ktoré sa tvoria, mohli stekať a uschnúť. Táto podložka upne tabuľu izolačného skla v ráme a natiahne a nadvihne rám okna diagonálne v smere otvárania. Nesprávne vypodložkovanie môže rýchlo viesť ku kritickým situáciám, ktoré môžu viesť k rozbitiu skla. Preto sa bezpodmienečne odporúča dodržiavať pokyny pre zasklievanie a používať zasklievanie/podložkovanie pri normálnych teplotách, aby sa predišlo nadmernému namáhaniu spôsobenému kontrakciou materiálu pri ochladzovaní skla a okenného rámu.

Obr.4: Nesprávne podložkovanie

Plnenie plynom

Pri dnes obvyklom použití vzácnych plynov v SZR so zlepšenou tepelnou izoláciou (argón, kryptón), treba brať do úvahy, že plyny pod vysokým tlakom v oceľových fľašiach alebo sklenených dutinách (SZR) sa pri plnení rozťahujú a tým sa ochladzujú. Z tohto dôvodu sa musí teplota plynu prispôsobiť okolitému vzduchu v miestnosti predtým, ako sa plyny naplnia do medzipriestoru – dutiny izolačného skla. Ak tomu tak nie je a k ohrevu dôjde až po naplnení utesnenej dutiny, dôjde k silnému vydutiu tabúľ skla už niekoľko hodín po výrobe. Aj tu sú trojité izolačné sklá ohrozené viac ako dvojité izolačné sklá. Moderné výrobné zariadenia však dnes zabezpečujú, že plyny sa po expanzii zohrejú a naplnia pri izbovej teplote.

 

Ako sa rozbíja sklo?

Vďaka svojim vlastnostiam môže každý materiál absorbovať zaťaženie v rôznej miere. Hovorí sa tu o silách, ktoré pôsobia na materiál. Táto sila vytvára napätie v materiáli. Ich príčiny môžu napr. byť: zahrievanie, pohyb, deformácia ako napínanie alebo ohýbanie. Sklo sa správa v súlade so svojimi špecifickými materiálovými vlastnosťami. Ak sú vonkajšie napätia väčšie ako materiálové vlastnosti skla (pevnosť v ťahu a tlaku), sklo sa vždy rozbije. Pri skle nedochádza k plastickej deformácii znížením napäťových špičiek, ako napríklad pri kovoch. Sklo však vo všeobecnosti nie je také citlivé na tlakové sily ako na ťahové sily. Pevnosť skla v ťahu je približne 10-krát menšia ako pevnosť v tlaku. K rozbitiu skla teda dochádza až pri prekročení pevnosti skla v ohybe vplyvom síl, ktoré naň pôsobia. Pevnosť v ohybe je skutočným parametrom pevnosti skla.

 

Deformácia sklenenej tabule pri pôsobení sily

Keď ťahové napätia v materiáli dosiahnu kritickú hodnotu dôjde k poruche a rozbitiu skla. Rozhodujúci vplyv má okraj sklenenej tabule. Rozbitie skla sa v podstate vždy riadi zásadou najmenšieho odporu. Čím hlbší je zárez, tým vyššia je náchylnosť na rozbitie skla.

Rýchlosť rozbitia skla veľmi závisí od typu skla. Okrem toho veľkosť maximálneho ťahového napätia určuje rýchlosť šírenia lomu. Táto rýchlosť šírenia lomu v plavenom skle je maximálne cca. 1 500 m/s a v kremičitom skle cca 2 200 m/s, teda výrazne menej ako rýchlosť zvuku v skle pri 5 000 m/s.

 

Analýza štruktúry lomu

Každé rozbitie skla umožňuje vyvodiť závery o strese, ktorý rozbitie spôsobil. Dôležitý nie je len vzhľad a priebeh. Typ sklenených úlomkov, ich tvar a veľkosť, ale najmä štruktúra a vzhľad lomových plôch umožňujú konštatovať druh a veľkosť napätia, ktoré spúšťa lom a vznikajúce napätia. Je tak možné určiť smer lomu, počiatočný bod lomu a povrch pôvodu lomu. K tomu však musí existovať možnosť skúmania a skúmania štruktúry lomovej plochy a nielen priebehu lomu na povrchu.

 

Spracovanie skla

Obvyklé a nevyhnutné rezanie a lámanie skla v hrane skla má vždy za následok mikroskopicky malé trhliny a poškodenia, ktorým sa pri spracovaní skla absolútne nedá vyhnúť. Pri zaťažení tabúľ predstavujú tieto mikrovruby rozhodujúcu slabinu. Na rezných hranách pri zaťažení sa niekedy môžu vyskytnúť extrémne vysoké napätia (vrubové napätia). Tým sa výrazne znižuje odolnosť skla voči rozbitiu. Preto treba dbať na to, aby bol rez – lom čo najlepší. Rezný tlak, rezný olej a rezný kotúč (predtým diamant) sú rozhodujúce faktory pre kvalitu rezu. Tam, kde sa o úspešný rez v minulosti starala majstrova ruka, dnes rozhoduje nastavenie stroja. Okrem toho je pre kvalitu hrany rozhodujúci aj typ lomu.

Dobrý lom sa pozná už podľa reznej línie. Od miesta rezu rezačkou skla vybiehajú najmenšie zárezy do plochy hrany približne v pravom uhle k ploche. Kvalitu rezu spoznáme podľa hĺbky týchto zárezov.

 

Sklo so zlou reznou hranou.

Nie všetky typy skla sa dajú čisto rozbiť. Aj u vrstveného bezpečnostného skla s húževnatými elastickými medzivrstvami fólie sú bežné rôzne druhy lámania a predovšetkým oddeľovania fólie, ktoré majú rozhodujúci vplyv na kvalitu okraja skla. V ideálnom prípade sa používajú rezacie stoly LSG, ktoré po narezaní a rozbití PVB fóliu nahrejú, mäkkú fóliu trochu roztiahnu a následne odrežú bez toho, aby sa hrany skla pritlačili k sebe.

 

Viacvrstvové izolačné sklo má uzavretý, utesnený priestor naplnený plynom. Tento priestor je napríklad vyplnený vzduchom alebo plniacim plynom (napríklad argónom).

 

Musí byť dlhodobo absolútne tesné, aby sa zachoval tepelnoizolačný účinok (stupeň naplnenia plynom) a aby sa zabránilo kondenzácii vlhkosti.

 

Viacvrstvové izolačné sklo je vystavené rôznym klimatickým podmienkam. Musí vydržať výsledné zaťaženie.

 

Meniace sa klimatické podmienky spôsobujú meniace sa sily, ktoré pôsobia na izolačné sklo.

 

Okrem vyššie uvedeného zaťaženia izolačného skla zohráva významnú úlohu zaťaženie vetrom.

 

V závislosti od polohy izolačného skla a veľkosti budovy sa zaťaženie vyjadruje tlakom alebo saním.

 

 

Ak teoreticky pripustíme absolútnu tuhosť izolačného skla pri extrémnych podmienkach ako je rozdiel výrobnej a inštalačnej výšky viac ako 1000 m a teplotnom rozdiele väčšom ako 40 °C, by na každý meter izolačného skla pri výrobnej výške 0m (1013 mbar)/ 20°C a inštalačnej výške  800 m = – 91 mbar a nízky tlak -983 mbar = -30 mbar; celkový rozdiel = – 121 mbar.

Ak je tlak vyjadrený ako pôsobiaca sila, zodpovedá to nárastu sily 1210 kg vzhľadom na plochu izolačného skla.

Na základe okrajového spoja s hrúbkou 5 mm je sila 6,05 kg/cm². Okrajová väzba to nemôže dlhodobo dosiahnuť.

 

V skutočnosti výsledné sily vyžadujú väčší alebo menší objem medziskleného priestoru.

Vďaka pružnosti skla to vedie k

  • Nárast teploty – na vydutie
  • Zníženie teploty – na stiahnutie
  • Zvýšený tlak vzduchu – stiahnutie
  • Nižší tlak vzduchu – pre vydutie
  • Znížená montážna výška – do stiahnutia
  • Zvýšená montážna výška – do vydutia

 

Z toho vyplýva, že podľa situácie sa jednotlivé sily navzájom sčítavajú alebo rušia.

 

Príklady:

V lete: nízky tlak a dusné počasie zvyšujú vydutie.

V zime: vysoký tlak a chlad zväčšujú stiahnutie.

V lete: zvýšenie teploty zosilňuje vydutie.

Zároveň vysokotlakové počasie vytvára opačnú silu.

 

Obr. 5: Priehyb podľa veľkosti medzisklenej dutiny  a tuhosti izolačného dvojskla a trojskla

Deformovateľnosť

Veľkou výhodou viacvrstvového izolačného skla je, že sklo je elastické a deformuje sa. Automaticky mení vnútorný objem vydutím a vydutím.

Výsledkom je, že vznikajúce sily sú zmiernené.

 

Pri výpočte namáhania v ohybe treba vždy brať do úvahy štruktúru izolačného skla (zvnútra aj zvonka).

 

Je potrebné vziať do úvahy aj polohu inštalácie (vertikálne alebo nad hlavou).

 

Pri deformácii izolačného skla možno predpokladať 3 kategórie:

  • Malé formáty sú tuhé a mierne sa deformujú.
  • Veľké formáty sú pružné a tým lepšie sa vyrovnávajú s kolísaním atmosferického tlaku.
  • Izolačné sklá s kritickými dĺžkami hrán sú vystavené veľmi vysokému zaťaženiu. Kritické dĺžky okrajov sú tabule medzi 25 cm a 80 cm.

 

Deformácia pri krátkej dĺžke hrany cca 35 cm je nízka a napätie je teda najvyššie pod tlakom.

Čím dlhší je krátky okraj, tým je izolačné sklo pružnejšie. V porovnaní s tým je napätie skla pri krátkej dĺžke hrany 75 cm menšie o polovicu a pri krátkej dĺžke hrany 80 cm stále dosahuje 1/3 napätia jednotky s dĺžkou 35 cm.

Je možné vypočítať prípustné ohybové napätie. Silné ohýbanie pri konštrukcii fasády má nevýhodu nežiaduceho, nestabilného optického povrchu.

 

Okrajový spoj

 

U veľmi malých tabúľ a veľmi veľkých tabúľ je napätie nižšie. Vydržia vysoké zaťaženie alebo povolia bez toho, aby sa rýchlo zlomili.

Tabule s kritickou dĺžkou hrany sú spomínané 25 cm a 80 cm.

Výsledné sily sa rozložia na okrajovú väzbu a znížia schopnosť ohýbania. Zaťaženia na okrajovej väzbe pôsobia nasledovne:

  • V prípade podtlaku sa sklo otáča okolo zvislej osi; tento pohyb vyrovnáva tesniaci prostriedok (primárny a sekundárny).
  • V prípade pretlaku dochádza aj k rotácii okrajového tesnenia.

 

 

Záver

 

V prírode a v reálnych podmienkach sa viacvrstvové izolačné sklá neustále pohybujú. Zaťaženie okrajového spoja je obrovské. Pri viacvrstvovom izolačnom skle to vyvoláva otázky ohľadom záruky a garantovanej vlastnosti „hodnoty izolácie“.

 

Je logické, že pohyby by mali byť čo najmenšie. To je možné len vtedy, ak sa pri výrobe minimalizuje vplyv opísaných faktorov a pri nanášaní okrajovej tesniacej hmoty sa venuje veľká pozornosť. Odporúčame požitie izolačných skiel bezpečných z pohľadu pomeru rozmerov, veľkosti medziskleného priestoru (dutín) a profesionálnej montáže. Len vtedy je zabezpečená požadovaná trvanlivosť izolačných skiel a okien.

Nie ste si istí, či máte izolačné sklá stanovené projektom? Zistíme skladbu, obsah náplne a z toho vyplývajúci súčiniteľ prechodu tepla izolačným sklom (Ug).

/Od
, ,

Aké chyby sa povoľujú u okien a dverí ?

Často nie je príležitosť si pozrieť okno alebo dvere pred zabudovaním v stavbe, pokiaľ sme si to nevyhradili v zmluve s dodávateľom. Ak už bol výrobok zabudovaný, zvyčajne ho hodnotíme až po odstránení ochranných obalov a nálepiek chrániacich povrch pred poškodením dodatočnými murárskymi a dokončovacími prácami.

Odchýlky tvaru

Tolerancie zabudovaných výrobkov

Rám a krídlo okna a dverí po zabudovaní musia byť rovné a neskrútené. Odchýlka krídla a/alebo rámu od priamosti nesmie byť väčšia ako 1mm na 1m ktorejkoľvek dĺžky vlysu. Priehyb vlysov rámov a/alebo krídel okien a dverí sa meria oceľovým pravítkom dĺžky 1 meter. Odchýlka od priamosti nesmie ovplyvniť vyhlásené vlastnosti výrobku (http://mobilab.sk/top-ponuka/ ).

Poznámka: Vyhlásenými vlastnosťami, ktoré ovplyvňujú priehyb alebo skrútenie profilov okna sú prievzdušnosť a/ alebo vodotesnosť okna alebo vchodových dverí. Vo vyhlásení parametrov a označení CE týchto výrobkov výrobca vyhlasuje triedu prievzdušnosti a vodotesnosti (https://mobilab.sk/predchadzat-reklamaciam-okien-dveri/) . Pokiaľ výrobca chce obhájiť namerané odchýlky na zabudovanom okne alebo dverách mal by kupujúcemu preukázať, že sa nameraným priehybom alebo skrútením profilov nezmenila trieda prievzdušnosti a vodotesnosti, rovnakou skúškou, ako bola vykonaná pri zatrieďovaní týchto výrobkov (STN EN 1026 a STN EN 1027).

Obr.1: Meranie priehybu okenného prvku oceľovým pravítkom

 

Rovinnosť, horizontálnosť, vertikálnosť a spádovitosť

Tieto dovolené odchýlky (napríklad pravouhlosť) sú aplikované v súlade STN EN 22768-1, pričom ich hodnoty sa musia nachádzať v dovolených medziach.

Tolerancie diagonál pri zisťovaní pravouhlosti otvoru sú:

pri šírkach otvorov             do 1 m   ± 6 mm,

od 1 m do 3 m     ± 8 mm,

od 3 m do 6 m     ± 12 mm.

Obr. 2: Zisťovanie pravouhlosti otvorov. Tolerancie diagonál

Odchýlky vzhľadu

Pred vizuálnym hodnotením povrchu musí byť tento očistený od zostatkov lepidla z nalepených ochranných obalov a preleštený suchou flanelovou handrou. Na očistenie sa použijú prostriedky uvedené v návode na údržbu od výrobcu. Stanovenie vzhľadu sa vykoná vždy až po odbornom odstránení znakov bežného používania (vrátane prejavov vplyvu počasia, prejavov znečistenia a vplyvu predošlého čistenia).

Pre bežné posudzovanie sa používa rozptýlené denné svetlo dopadajúce z čiastočne zamračenej oblohy. Je nutné sa vyvarovať priameho slnečného svetla. Posudzovanie sa môže vykonať aj pri rozptýlenom umelom osvetlení o intenzite min. 500 luxov.

Pri posudzovaní sa zo stanovenej vzdialenosti skúma či chyba uvedená v nasledujúcich požiadavkách je viditeľná a či pôsobí rušivo. Za rušivé chyby sa považujú chyby vzhľadu výrobku, ktoré sú z pozorovacej vzdialenosti viditeľné a upútavajú pozornosť aj pri opakovanom pohľade a nesplynú s okolím ani pri dlhodobejšom pozorovaní. V prípade rozporných stanovísk sa odporúča využiť meracie prístroje uvedené v bode 4.

obr. 3 – označenie povrchov profilov okien

obr. 4 – označenie povrchov profilov vonkajších dverí

 

Tabuľka 1: Rozdelenie povrchov

Označenie povrchu

 

 Názov skupiny Povrchy prislúchajúce do skupiny
A vnútorný viditeľný povrch povrchy rámov okien, dverí, zasklievacích líšt, závesných stien a nepriehľadných výplní viditeľné z interiéru
B vonkajší viditeľný povrch povrchy rámov okien, dverí, profilov závesných stien a nepriehľadných výplní viditeľné z exteriéru
C ostatný viditeľný povrch povrchy rámov okien a dverí po otvorení krídla a povrchy polodrážky izolačného skla
D neviditeľný (skrytý) povrch povrchy rámov okien a dverí priliehajúcich k osteniam, nadpražiu a parapetu alebo povrchy pod zasklievacími lištami

Poznámka: Pri vnútorných dverách alebo oknách sa nerozlišuje vnútorný a vonkajší povrch. Oba povrchy sú rovnocenné

1         Výrobky z PVC-U

Všetky spoje a styky musia byť tesné a pevné, na viditeľných miestach musia byť hladké a čisto opracované. Odporúča sa uprednostniť priznané spoje.

Pokiaľ nie je v STN 74 6210 uvedené inak, platí:

Tabuľka 2: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch profilov z PVC-U

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch bez úpravy nanesené farbou dokončené fóliou
kráter (pri pokrytí lakom), pľuzgiere, dutiny A

B

 podmienečne povolené

Ak nie sú nápadné

 podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 10 kusov na bm resp. m²

 podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 10 kusov na bm resp. m²
C

D

 povolené povolené povolené
inklúzie (napr. vlákna) A

B

 podmienečne povolené

Ak nie sú nápadné

 

 podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 5 kusov na bm resp. m²

 neuplatňuje sa
C povolené podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 10 kusov na bm resp. m²

 neuplatňuje sa
D povolené povolené neuplatňuje sa
odlupovanie, odprasknutie A

B

C

D

 neuplatňuje sa nepovoľuje sa nepovoľuje sa
farebné kvapôčky A

B

 neuplatňuje sa nepovoľuje sa neuplatňuje sa
C neuplatňuje sa podmienečne povolené

Ak nie sú nápadné

 neuplatňuje sa
D neuplatňuje sa povolené neuplatňuje sa
pomarančová kôra A

 

   podmienečne povolené

Hrubá textúra, ak hrúbka vrstvy > 50 mikrónov z dôvodu konštrukčných alebo technologických požiadaviek. Jemná štruktúra je povolená

 neuplatňuje sa
B

C

D

 neuplatňuje sa povolené neuplatňuje sa
odchýlky v lesku A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

 podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

 podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

povolené pre ohyby
B

C

D

 povolené povolené povolené
rozdiely v lesku A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

 podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

 podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

povolené pre ohyby
B

C

D

 povolené povolené povolené
farebné odchýlky na povrchu A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

 podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

 podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)
B

C

D

 povolené povolené povolené
farebné odchýlky na opracúvaných častiach, napr. zvarové švy A povolené

(z výrobných dôvodov**)

 povolené

(z výrobných dôvodov**)

 povolené

(z výrobných dôvodov**)
B

C

D

 povolené povolené povolené
Semitransparentné nerovnosti A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

 podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

 podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)
B

C

D

 povolené povolené povolené
Výrobné javy a javy súvisiace s používaním.

Napríklad: nerovnosti z ohýbania, mechanické spojenia, brúsenia, priehlbeniny, zvlnenia, škrabance.

 A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

 podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

 podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)
B

C

D

 povolené povolené povolené

Poznámka: *)      Za nenápadný rozdiel považujeme rozdiel nameraných hodnôt do 20% (pozri kap. 4). Pri výmene alebo oprave prvkov alebo častí prvkov sa očakávajú zmeny lesku a rozdiely farieb na už dodaných alebo existujúcich prvkoch vplyvom počasia.

**) Oprava k tomu určenou farbou nemusí byť úplne zhodná s farbou povrchu.

2         Výrobky z hliníka

Pokiaľ nie je v STN 74 6210 uvedené inak, platí:

Tabuľka 3: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch profilov z hliníka

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch Minimálne požiadavky
krátery, bubliny A

B

 na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené:

Ø < 0,5 mm, 10 ks. na bm resp. m2
C

D

 bez požiadavky
inklúzie A

B

 na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené:

Ø < 0,5 mm, 5 ks. na bm resp. m2
C

D

 bez požiadavky
odlupovanie A

B

 na viditeľnej strane profilu nie sú povolené
C

D

 bez požiadavky
pomarančová kôra A

B

 na viditeľnej strane profilov je povolená jemná štruktúra, aj hrubá štruktúra je prípustná, ak je hrúbka vrstvy > 120 μm a je stanovená projektom alebo objednávkou *)
C

D

 bez požiadavky
odchýlky v lesku A

B

 prípustné na viditeľnej strane profilov, ak sú v týchto medziach:

meranie priemyselných náterov pomocou merania odrazu podľa STN EN ISO 2813 (meracia geometria 60°) s nasledujúcimi toleranciami:

–       lesklé plochy 71 až 100E (+/ – 10E);

–       pololesklé plochy 31 až 70E (+/ – 10E);

–       matné plochy 0 bis 30E (+/- 10E)
C

D

 neuplatňuje sa
farebné odchýlky A

B

 prípustné na viditeľnej strane profilov, ak nie sú nápadné a sú v súlade s obchodnými podmienkami

pri metalických farbách je možné očakávať väčšie farebné odchýlky, súvisia s výrobnými podmienkami a nie sú na závadu
C

D

 bez požiadavky
stopy brúsenia, priehlbeniny a zvary A

B

 prípustné na viditeľnej strane profilov, ak nebolo dohodnuté jemné brúsenie
C

D

 bez požiadavky
mechanické poškodenie súvisiace s výrobou (napr. zárezy, hrbole, škrabance) A

B

 prípustné na viditeľnej strane profilov, ak nie sú nápadné a sú v súlade s technickými podmienkami
C

D

 bez požiadavky

Poznámka: *)      Podľa STN 74 6210 majú mať profily dokončené náterom (aj povlakom z práškových náterových hmôt) hrúbku s dolnou tolerančnou medzou TD = 50 μm, s priľnavosťou najmenej stupňa 1 podľa STN EN ISO 2409

Tabuľka 4: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch anodizovaných (eloxovaných) profilov z hliníka

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch Minimálne požiadavky
výlučky silikónu A

B

 na viditeľnej strane profilu nie sú povolené
C

D

 bez požiadavky
zobrazenie vystúpenín A

B

 na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené, keď príprava povrchu leží v rozmedzí označenia E0 až E6 podľa DIN 17611*)
C

D

 bez požiadavky
počiatočná korózia A

B

 na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené, keď príprava povrchu leží v rozmedzí označenia E0 až E6 podľa DIN 17611*)
C

D

 bez požiadavky
odchýlky v lesku A

B

 na viditeľnej strane profilu sú povolené, ak spĺňajú nasledujúce tolerancie:

V prípade reflexných meraní podľa DIN 67530 (85° meracia geometria) sa zvyčajne uplatňujú rozdiely na 20 kusoch v spolu zostavovaných častiach. Pritom možno porovnať profily alebo dosky, ktoré sú eloxované v prirodzených alebo jednostupňových alebo dvojstupňových procesoch.
C

D

 bez požiadavky
farebné odchýlky A

B

 na viditeľnej strane profilu sú povolené, ak nepôsobia rušivo a sú dodržané pokyny pre pozorovanie
C

D

 bez požiadavky
stopy brúsenia, priehlbeniny a zvary A

B

 na viditeľnej strane profilu sú povolené s výnimkou jemného brúsenia ak bolo výslovne dohodnuté alebo ak nie je viditeľné ošetrenie označenia E0 / E6 podľa DIN 17611*)
C

D

 bez požiadavky
mechanické poškodenie súvisiace s výrobou (napr. zárezy, hrbole, škrabance) A

B

 na viditeľnej strane profilu sú povolené, ak nepôsobia rušivo a sú dodržané pokyny pre pozorovanie
C

D

 bez požiadavky

Poznámka: *)      označenia prípravy povrchu podľa DIN 17611:

E0 = bez predbežnej úpravy

E1 = jemne brúsený

E2 = kartáčovaný

E3 = leštený

E4 = brúsený a kartáčovaný

E5 = brúsený a leštený

E6 = špeciálne morený (matný)

E7 = chemicky leštený

Poznámka: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch laminovaných profilov z hliníka je zhodné ako na povrch profilov z PVC-U dokončených fóliou

3         Výrobky z dreva

Pokiaľ nie je v  STN EN 14220 a STN EN 14221 uvedené inak, platí:

Tabuľka 5: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch profilov z dreva

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch priehľadný alebo čiastočne priehľadný nepriehľadný
stopy po brúsení A

B

 na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené, ak sú v pozdĺžnom a uhlopriečnom smere nenápadné (posudzované zo vzdialenosti 1 m)
C

D

 povolené, ak nepôsobia rušivo a sú dodržané pokyny pre pozorovanie
pozdĺžne trhliny A

B

 po nátere nesmie byť viditeľná, v zásade by všetky trhliny mali byť opravené pred nanesením povlaku
C

 

 povolené, až do max. šírky 0,5 mm a maximálnej dĺžky 100 mm, max. 1 ks. na 1m dĺžky strany
D povolené, až do max. šírky 0,5 mm a max. dĺžky a 100 mm max. 3 ks na 1 m
priečne trhliny A

B

C

D

 nie sú povolené nie sú povolené
stopy po hobľovaní A až C povolené < 2 mm pri počte 3 ks na 1 m krídlového profilu
D povolené bez obmedzenia
vystúpené drevné vlákna A

B

C

 nie sú povolené, musia byť úplne pokryté povlakom
D povolené
zvyšky lepidla A až C nie sú povolené, až na lepené spoje (rámové spoje)
D povolené bez obmedzenia
povrchovo neupravené čelné drevo A

B

 nie je povolené, musí byť uzavreté a po nanesení povlaku chránené pred priamym vplyvom počasia
C povolené podmienečne, pokiaľ otvorené póry nie sú vystavené počasiu nie je povolené, musí byť uzavreté a po nanesení povlaku chránené pred priamym vplyvom počasia
D povolené podmienečne, pokiaľ sú prelakované
otvorené lepené škáry A až D nie sú povolené, musia byť úplne zatvorené
otlačenie povrchu A

B

 povolené Ø <2 mm, max. 3 ks na m dĺžky strany nie sú povolené
C povolené Ø <2 mm, max. 3 ks na m dĺžky strany, neviditeľné po uzavretí krídla
D povolené

 
drsný povrch A

B

 podmienečne povolený pokiaľ neobmedzuje spôsob čistenia. (pre posúdenie môže byť drsnosť plochy porovnateľná s drsnosťou brúsneho papiera drsnosti 280 a max 10% plochy môže byť drsnosti 220)
C
D povolený
priebeh vlákien (kopírovanie drevných vlákien na povrchu) A až D povolený, nedá sa vyhnúť hygroskopickému správaniu dreva
stečenie náteru A až C

 

 nie sú povolené nie sú povolené
D neuplatňuje sa neuplatňuje sa
bublinky v povrchovej úprave A nie sú povolené
B sú povolené do priemeru max 1mm
C

D

 bez požiadavky
krátery v povrchovej úprave A

B

 nie sú povolené
C

D

 bez požiadavky
farebné odchýlky a rozdiely A až D sú povolené pokiaľ sú spôsobené starnutím, prirodzenou textúrou dreva a pokiaľ sa vyskytujú na nadpájanom dreve
odchýlky v lesku A až C nepovoľujú sa, okrem odchyliek vplyvom starnutia
D bez požiadavky
výskyt cudzích telies na povrchu A

B

 povolené < 0,25 cm² nepovoľuje sa
C povolené < 0,5 cm²
D povolené bez obmedzenia
stopy (obžerky) po drevokaznom hmyze A a B nepovoľujú sa
C a D povoľujú sa do Ø 2 mm 3 ks na 1 m
výron živice A až C mierne tolerované, v tvare kvapky nepovoľuje sa
D povoľuje sa
stopy po oprave malých škvŕn A

B

 povolené je jedno miesto na jednom profile
C povolené sú tri miesta na jednom profile
D povoľuje sa
hrče A až C povoľujú sa zrastené, nezačerneté hrče do Ø 10 mm. povoľujú sa opravené hrče
D povoľujú sa
zamodranie A až C povoľuje sa do 10% plochy povoľuje sa bez obmedzenia
D povoľuje sa bez obmedzenia
klinové spoje dreva A až C povoľuje sa po dohode s odberateľom
D povoľuje sa bez obmedzenia

Povrchová úprava drevených častí závisí od typu použitého dreva, zvoleného systému náterov a od očakávaného namáhania povrchu. Musia sa použiť pokyny na spracovanie výrobcov náterových látok. Vo väčšine prípadov sú okenné konštrukcie vždy navrhnuté tak, aby spoľahlivo odvádzali prichádzajúcu vlhkosť. Nesmie preniknúť do profilov. Súčasne musia byť okenné profily navrhnuté tak, aby bol použitý náterový systém vhodný pre podklad. Odporúčané hrúbky suchého filmu špecifikuje výrobca náterovej látky. Z fyzikálneho hľadiska sa odporúča, aby priemerná hrúbka vonkajšieho náteru bola menšia ako vnútorného.

Ďalšie odchýlky vyhotovenia, spoločné pre všetky materiálové vyhotovenia

  • Okenné konštrukcie majú byť navrhnuté tak, aby spoľahlivo odvádzali prichádzajúcu vlhkosť;
  • zasklievacie lišty môžu v rohoch nedoliehať alebo presahovať ±0,5 mm;
  • výška zasklievacej lišty môže byť väčšia alebo menšia ako výška dištančného rámčeka o 1 mm.

  1. Metódy a prostriedky posudzovanie kvality povrchu

4.1 Vonkajšie povrchy majú byť pozorované pri difúznom dennom svetle, vnútorné povrchy pri dennom svetle alebo pri rovnocennom umelom zdroji svetla kolmo k povrchu (max. odchýlka 30o). Vzhľad vnútorného povrchu sa stanovuje vizuálne, normálnym alebo korigovaným zrakom zo vzdialenosti 3 m, alebo ak to nie je možné 1,5 m z interiéru a 5 m z exteriéru, pokiaľ norma neurčuje inak. Pozoruje sa  kolmo na povrch, pri dennom severnom svetle dopadajúcom pod uhlom 45°, ako sa uvádza v odsekoch 14 a 15 STN EN ISO 105 – A01: 2010, alebo pri rovnocennom umelom zdroji svetla. Posudzovateľ pozerá na výrobok plošne, bez upútavania pohľadu na  konkrétne  miesta  pomocou  značiek,  nálepiek  apod.

Vzhľad vonkajšieho povrchu sa stanovuje pri uzavretom krídle výrobku. Vzdialenosť jedného metra od povrchu platí len pre výrobky prístupné bežnými komunikačnými cestami (schody, výťahy a pod.). Vonkajšie povrchy sa vždy posudzujú „zo zeme“ pričom sa nemôžu použiť zdvíhacie zariadenia, lešenie, ďalekohľady alebo iné približovacie prístroje.

4.2  Pri rôznom názore (spore) sa za „nápadný“ rozdiel považuje, ak nameraný rozdiel voči referenčnému je menší ako 20%.  Na určenie „nápadného“ rozdielu sa odporúča využiť merací prístroj (podľa predmetu, leskomer, kolorimeter a pod). Ak nameraný rozdiel voči referenčnému je menší ako 20% rozdiel je „nenápadný“.

4.3 U konštrukcií z kombinovaných materiálov sa každá materiálová časť posudzuje osobitne podľa vyššie uvedených tabuliek.

Obr. 5: Meranie hrúbky náteru

Obr. 6: Meranie farebného odtieňa

  1. Sklo a izolačné sklo  Podmienky pozorovania

Tabule skla musia byť preskúmané v prestupe a nie v odraze.

Nesúlady nesmú byť označené na tabuli zo skla.

Izolačné sklá musia byť pozorované zo vzdialenosti aspoň 3 m zvnútra smerom von a pod zorným uhlom čo najviac kolmým na plochu skla, po dobu najviac jednej minúty na m2. Posúdenie je vykonávané za podmienok rozptýleného denného svetla (napr. pri zatiahnutej oblohe), bez priameho slnečného svetla alebo umelého osvetlenia.

Izolačné sklá posudzované z vonkajšej strany musia byť preskúmané v namontovanom stave s prihliadnutím na obvyklú pozorovaciu vzdialenosť aspoň 3 m. Zorný uhol musí byť čo najviac kolmý na plochu skla.

Nasledujúce zóny pozorovania sú definované na obrázku 7.

Legenda:

R    zóna šírky 15 mm, obyčajne krytá rámom, alebo zodpovedajúca utesneniu hrán v prípade bezrámového zasklenia

E    zóna pozdĺž hrany viditeľnej oblasti šírky 50 mm

M   hlavná zóna

Obr  7 : Zóny tabule skla pre preskúmanie vád

5.2      Izolačné sklá vyrobené z dvoch monolitických tabúľ skla

5.2.1     Bodové chyby

Maximálny prípustný počet bodových chýb je stanovený v tabuľke  6.

Tabuľka  6 – Prípustný počet bodových chýb

Zóna Veľkosť chyby (bez deformačného dvora)
(Ø in mm)		 Plocha tabule skla S (m2)
S ≤ 1 1 < S ≤ 2 2 < S ≤ 3 3 < S
R Všetky veľkosti Bez obmedzenia
E ∅ ≤ 1 Prípustné, ak je ich menej ako 3 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
1 < ∅ ≤ 3 4 1 na meter obvodu
∅ > 3 Neprípustné
M ∅ ≤ 1 Prípustné, ak je ich menej ako 3 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
1 < ∅ ≤ 2 2 3 5 5 + 2/m2
∅ > 2 Neprípustné

5.2.2     Nečistoty

Maximálny prípustný počet bodových nečistôt a škvŕn je stanovený v tabuľke  7.

Tabuľka  7 – Prípustný počet bodových nečistôt a škvŕn

Zóna Rozmery a typy
(Ø in mm)		 Plocha tabule skla S (m2)
S ≤ 1 1 < S
R Všetky veľkosti Bez obmedzenia
E Body ∅ ≤ 1 Bez obmedzenia
Body 1 < ∅ ≤ 3 4 1 na meter obvodu
Škvrny ∅ ≤ 17 1
Body ∅ > 3 a škvrny ∅ > 17 Maximálne 1
M Body ∅ ≤ 1 Maximálne 3 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
Body 1 < ∅ ≤ 3 Maximálne 2 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
Body ∅ > 3 a škvrny ∅ > 17 Neprípustné

5.2.3     Lineárne/pretiahnuté chyby

Maximálny prípustný počet lineárnych/pretiahnutých chýb je stanovený v tabuľke  8.

Škrabance hrúbky vlasu sú prípustné za predpokladu, že netvoria zhluk.

Tabuľka  8 – Prípustný počet lineárnych/pretiahnutých chýb

Zóna Jednotlivé dĺžky (mm) Súčet jednotlivých dĺžok (mm)
R Bez obmedzenia
E ≤ 30 ≤ 90
M ≤ 15 ≤ 45

5.3      Izolačné sklá iné, ako vyrobené z dvoch monolitických tabúľ skla

Prípustný počet chýb stanovený v tabuľke 8 sa zvyšuje o 25 % na každú ďalšiu tabuľu skla (v prípade viacnásobného zasklenia alebo vrstveného komponentu zo skla). Počet prípustných chýb sa vždy zaokrúhľuje nahor.

Príklady. – Izolačné trojsklo vyrobené z 3 monolitických tabúľ skla: počet prípustných chýb v tab. 8 sa vynásobí 1,25.

Izolačné dvojsklo vyrobené z 2 vrstvených skiel, každé tvorené 2 komponentmi zo skla: počet prípustných chýb v tab.8 sa vynásobí 1,5

 

Poznámka: Názvy citovaných noriem nájdete na: https://normy.unms.sk/eshop/public/search.aspx

/Od
,

Kondenzuje vám vodná para na oknách?

Povrchová kondenzácia vodných pár nastáva, keď je povrchová teplota zasklenia nižšia ako teplota rosného bodu.

Rozsiahla kondenzácia poškodzuje nielen samotné okná (kovanie, tmely a pod.), ale aj ostatné konštrukcie, ktorými je okno obklopené (parapety, ostenia, drevené podlahy). Počas periodicky opakujúcej sa kondenzácie  dochádza k poškodzovaniu týchto konštrukcií, prejavujúcimi sa škvrnami na maľovke až jej opadávaním, hnilobou susediacich drevených obkladov, podláh a pod. Veľmi závažnou a nebezpečnou chybou je výskyt plesní, ktoré sú tiež dôsledkom nízkych povrchových teplôt a kondenzátu na konštrukciách. Plesne sú mimoriadne nebezpečné, pretože priamo ohrozujú zdravie užívateľov bytov. V niektorých extrémnych prípadoch na oknách alebo v drážkach okien, voda nekondenzuje, ale rovno zamrzne.

Kondenzácia vodnej pary. Pre pochopenie kondenzácie na skle okna je vhodné následné vysvetlenie: „Vlhkosť vzduchu je úmerná množstvu vodných pár vo vzduchu. V závislosti od teploty a tlaku sa mení kapacita vzduchu pre vodnú paru.“ Relatívna vlhkosť vzduchu (RH) je pomer medzi aktuálnym množstvom vodnej pary vo vzduchu a maximálnym možným množstvom pri danej teplote a tlaku (pri vyššej teplote je vzduch schopný prijať viac vodnej pary, naopak pri jeho ochladení sa toto množstvo zmenšuje). Tzv. rosný bod je stav, keď vzduch je úplne nasýtený vodnou parou (RH = 100%). Po pridaní ďalšej vodnej pary, alebo po ochladení vzduchu dôjde ku kondenzácii, alebo ak prebytočná vodná para zmení skupenstvo z plynného na kvapalné a objaví sa voda (kondenzát). Základnými dôvodmi pre vznik porúch výskytu kondenzácie na povrchoch stavebných konštrukcií sú:

■ dôsledky parametrov vnútorného prostredia (teplota, vlhkosť, tlak);

■ technické parametre okien a okolitých konštrukcií.

Pre zabezpečenie tepelnej pohody by sa mala priemerná výsledná teplota vzduchu v obytných miestnostiach pohybovať v rozmedzí 21 ± 2 °C, v lete by nemala presiahnuť 26 °C, pričom povrchové teploty by sa nemali od výslednej teploty v miestnosti líšiť o viac ako 6 ± 2 °C. Odporúčaná teplota podlahy je v rozmedzí 17 – 28 ° C. Pre pocit tepelnej pohody je dôležité sledovať aj vertikálne rozloženie teplôt a radiačnej teploty. Z hygienického hľadiska by teplota v miestnosti počas spánku nemala klesnúť pod 16 °C (kvôli zníženiu obrannej schopnosti organizmu voči respiračným ochoreniam), ale pre zníženie rizika kondenzácie je vhodné dodržať požiadavky na hodnoty poklesu výslednej teploty v miestnosti v zimnom období o maximálne 3 – 4 °C podľa spôsobu vykurovania.

Napríklad ak cez deň vykurujeme obytnú miestnosť napr. na 24 °C a v noci znížime teplotu na 16 °C, zníži sa podstatne vďaka ochladeniu vzduchu o 8 °C jeho schopnosť absorbovať vlhkosť, ktorá sa potom ľahšie objaví ako skondenzovaná voda na najchladnejšom povrchu v miestnosti, ktorým najčastejšie býva presklená okenná výplň. Pri relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu 75 % a teplote vnútorného vzduchu 24 °C dôjde ku kondenzácii vlhkosti už pri znížení teploty o cca 4 °C.

Relatívna vlhkosť vzduchu. Vlhkosť v miestnosti je jedným z faktorov, ktoré napríklad na rozdiel od teploty vzduchu dokážeme subjektívne veľmi ťažko pociťovať a hodnotiť. Optimálne hodnoty pre ľudský organizmus sa pohybujú okolo 40%. Návrhová relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu stanovená STN 73 0540-2 je φi = 50%. Vlhkosť je nutné v obytnom prostredí sledovať a upravovať – najjednoduchšou cestou je výmena vzduchu vetraním. Nepriaznivé zdravotné následky môže mať pokles relatívnej vlhkosti v zimnom období na 20% aj menej, ku ktorému dochádza vplyvom vykurovania, rovnako ako zvýšenie vlhkosti nad 60% v ostatných ročných obdobiach. V bežnom živote môže byť vlhkosť presahujúca trvale 60% už nebezpečným faktorom, pretože ak dôjde na chladnejších plochách vnútorných konštrukcií ku kondenzácii vzdušnej vlhkosti, dochádza na vlhkom murive k rastu plesní. V porovnaní s relatívnou vlhkosťou 30 – 40% sa pri tejto relatívnej vlhkosti až dvojnásobne množí počet prežívajúcich mikroorganizmov (Staphylococcus, Streptococcus).

Vetranie. Základným opatrením na zabezpečenie vhodných mikroklimatických podmienok prostredia a dodržanie limitov všetkých ostatných veličín je vetranie – v zimnom a prechodných obdobiach roka samozrejme v spojení s vykurovaním. Všeobecne platí, že kvalita vzduchu v budovách býva vždy horšia ako kvalita vzduchu vonku. Vetranie a prívod čerstvého vonkajšieho vzduchu sú základnými predpokladmi zdravého bývania. Preto je nutné, aby koncept výmeny vzduchu v obytnom priestore bol správne navrhnutý architektom či projektantom, ale súčasne je tiež dôležité, aby bol využívaný a dodržiavaný jeho užívateľmi – a to v ich vlastnom záujme. Odporúča sa miestnosti vetrať 2 – 3 x denne ráno (prípadne na obed) a večer krátkym otvorením všetkých krídel okna na dobu 5 – 10 minút. Počas vetrania nesmie dôjsť k významnému ochladeniu vnútorných stien, aby mohli fungovať fyzikálne podmienky.

Prostredie na posúdenie kvality zabudovaných okenných konštrukcií je definované teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu. Návrhová vnútorná teplota a návrhová relatívna vlhkosť v zimnom období θi v °C, ak sa neuvádza inak, sa stanoví podľa druhu (kategórie) budovy a účelu vnútorného priestoru podľa tabuľky 1 STN 73 0540-3. Na tieto podmienky sú stanovené aj požadované hodnoty  súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie a najnižšej povrchovej teploty konštrukcie podľa STN 73 0540-2. Normalizované podmienky vnútorného vzduchu (pre obytné priestory vo vykurovacej sezóne) podľa STN 73 0540-3 sú pri teplote vnútorného vzduchu θai = 20 °C a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu φi= 50%. Na zistenie užívateľských podmienok, v ktorých sa okná používame kalibrované záznamníky teploty a vlhkosti vzduchu, zaznamenávajúce tieto parametre minimálne jeden týždeň. Meradlá musia byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od vykurovacích telies a otvorových výplní, najlepšie v strede meranej miestnosti. Minimálna doba merania je stanovená na jeden týždeň. Na každú obytnú miestnosť sa určí minimálne jedno meradlo teploty a vlhkosti.

Namerané výsledky sa štatisticky spracujú a vypočíta sa horná a dolná hranica intervalu na hladine významnosti 95%. Pred štatistickým spracovaním sa odporúča prepočítať hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu na normovú teplotu 20 °C.  Z nameraných údajov je možné so štatisticky vysokou pravdepodobnosťou stanoviť mieru prekračovania normových požiadaviek. Ak sa meraním potvrdí vysoká vlhkosť užívateľského prostredia prekračujúca 50 až 60 % RH po prepočítaní na teplotu prostredia 20°C, nastúpi hľadanie a postupné vylučovanie zdrojov vlhkosti. Až keď sa uvedeným meraním potvrdia vyhovujúce podmienky užívania odporúčame pristúpiť k ďalšiemu kroku prevereniu technických parametrov súvisiacich okenných výplní.

 

/Od
,

Sú farebné rozdiely príčinou reklamácií?

Farba objektu závisí od jeho fyzikálnych vlastností a od vnímania pozorovateľa. Z fyzického hľadiska môžeme povedať, že povrch má farbu svetla, ktoré odráža. Závisí to od zloženia spektra dopadajúceho svetla a od toho, ktoré zložky spektra tohto svetla povrch odráža a absorbuje a s akou intenzitou. Závisí to aj od uhla pozorovania objektu.

Na určenie farieb existuje viacero farebných atlasov. Najznámejší je Munsellov atlas, ktorý obsahuje farby zoradené podľa tónu farby, čistoty farby a jasu.

Pri práci s farbami je dôležitá jednak voľba základných farieb, jednak spôsob ich kombinovania – miešania.

Rozlišujeme 6 základných oblastí farieb :

fialovú (magenta – M)

modrú (blue – B)

modrozelenú (cyan – C)

zelenú (green – G)

žltú (yellow – Y)

červenú (red – R)

Pomocou týchto základných farieb môžeme vytvoriť väčšinu ostatných farieb. Ak použijeme 3 základné farby: červenú, zelenú a modrú, tak hovoríme o aditívnom RGB modeli (ide o sčítanie intenzít svetelných zdrojov). Pri použití modrozelenej, fialovej a žltej o substraktívnom CMY modeli. Doplnkovými farbami sa nazývajú také dve farby, ktoré po zložení dajú bielu farbu. Doplnkovou farbou červenej je modrozelená (R – C), zelenej fialová (G – M) a modrej žltá (B – Y).

Experimentálne boli zisťované reakcie oka na farby. Ukázalo sa, že v ľudskom oku sú tri typy zrakových buniek, ktoré majú u väčšiny ľudí najvyššiu citlivosť na vlnové dĺžky v rozsahu približne 630 nm (červená), 530 nm (zelená) a 450 nm (modrá). Ľudské oko je najviac citlivé na zelenú, potom červenú a najmenej na modrú farbu. Tomuto spôsobu vnímania sa najviac približuje farebný výstup na RGB monitoroch, kde sú farby vytvárané kombináciou troch základných farieb: červenej, zelenej a modrej. Jedným z najznámejších modelov je preto model RGB. U prvkov okien a dverí sú užívateľmi najviac vnímané rozdiely farieb profilov a nepriehľadných výplní. Menej často sú to farebné rozdiely skla. Rozdiely farieb  medzi rovnakými prvkami sú najlepšie vnímané pri ich zoradení vedľa seba. Známe sú námietky architektov na farebné rozdiely celozasklených fasád (závesných stien) zostavených zo sklených tabúľ pochádzajúcich z rôznej materiálovej alebo výrobnej základne. K týmto rozdielom dochádza aj v nízkopodlažnej výstavbe a  u rodinných domov najmä pri reklamáciách, ak je niektoré z fasádnych okien alebo skiel vymieňané z dôvodu iných chýb.

V tomto blogu chceme poukázať na spôsob, akým kvantifikuje naše mobilné skúšobné laboratórium tento rozdiel.

Pri jednofarebných plastových profilov nie je problémom zmerať farbu kolorimetrom a rozdiely vzájomne porovnať. Takéto merania boli asi pred desiatimi rokmi robené aj v laboratóriu Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Porovnávali sa odtiene bielej od rôznych výrobcov profilov. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1.

 

Tabuľka 1: Rozdiely odtieňov bielej na PVC-U profiloch

názov výrobcu profilu decimálne vyjadrenie farby

Rozdiel v %

deceuninck

 14739434 12

polske neindif. značky

 16252415

3

aluplast

 15726844

6

aluplast2

 15791603

6

aluplast3

 15463929

8

internova

 16317951

3

schuco

 15792124

6

internova 2

 16449535

2
rehau 1 15200243

9

rehau 2

 15134193 10
rehau 3 15331572

9

briliantná žlť svetlá

 16777215 20
titanova beloba 13434879

0

 

Po meraní kolorimetrom bola sústava zložiek farieb vyjadrená v decimálnej hodnote. Percentuálne rozdiely v tabuľke 1 sú vztiahnuté na farbu titanovej beloby. Hodnota briliantnej žlte je uvedené ako porovnávaná hodnota z pohľadu možných zmien bielej farby. Získané výsledky platia v čase vykonaného merania a podobne ako u skiel závisia od materiálovej bázy na výrobu plastových profilov. V norme na plastové profily (STN EN 12608-1 )  sú stanovené požiadavky na odchýlky od štandardných farieb. Sleduje sa v laboratórnych podmienkach.

V norme na izolačné sklo (STN EN 1279-1) sa uvádzajú nasledovné podmienky pozorovania. Izolačné sklá musia byť pozorované zo vzdialenosti aspoň 3 m zvnútra smerom von a pod zorným uhlom čo najviac kolmým na plochu skla, po dobu najviac jednej minúty na m2. Posúdenie je vykonávané za podmienok rozptýleného denného svetla (napr. pri zatiahnutej oblohe), bez priameho slnečného svetla alebo umelého osvetlenia.

Izolačné sklá posudzované z vonkajšej strany musia byť preskúmané v namontovanom stave s prihliadnutím na obvyklú pozorovaciu vzdialenosť aspoň 3 m. Zorný uhol musí byť čo najviac kolmý na plochu skla. V informatívnej prílohe G tejto normy sa uvádza, že

odchýlky vo farebnom odtieni môžu byť spôsobené obsahom oxidu železa v skle, procesom nanášania povlaku, samotným povlakom, kolísaním hrúbky skla a konštrukciou izolačného skla a nedá sa im vyhnúť. O rozdieloch vo farbe izolačného skla uvádza, že fasády vyrobené z izolačných skiel obsahujúcich sklo s povlakom (pokovované sklo) môžu mať rôzne odtiene rovnakej farby, čo je účinok, ktorý môže byť zosilnený pri pozorovaní pod uhlom. Možné príčiny rozdielov vo farbe zahŕňajú nepatrné odchýlky farby substrátu, na ktorý je nanesený povlak, a nepatrné odchýlky hrúbky samotného povlaku.

Objektívne posúdenie farebných rozdielov môže byť vykonané podľa ISO 11479-2.(Sklo v stavebníctve. Sklo s povlakom. Časť 2: Farba fasády.) Táto norma však nie je zavedená do sústavy STN. ISO 11479-2:2011 špecifikuje metódu objektívneho hodnotenia farby skla s povlakom pri použití na fasádach a pri pohľade zvonku, ako aj na meranie farebných rozdielov v rámci tej istej sklenenej tabule a medzi dvoma susednými tabuľami tej istej fasády. ISO 11479-2:2011 nešpecifikuje požiadavky na určovanie farebných rozdielov prenášanej farby pri pohľade z vnútornej alebo vonkajšej strany fasády, ani na vnútornú odrazenú farbu. Porovnanie by sa malo vykonať len pre tabule rovnakého typu skla, zloženia a vnútorných podmienok a umiestnené v rovnakej rovine fasády. Pre sklo s povlakom sú stanovené špecifické požiadavky v závislosti od jeho priepustnosti svetla a odrazivosti. Norma sa nevzťahuje na zakrivené alebo ohýbané sklo. Počty a miesta merania sú obdobné ako u smernice spolku nemeckých výrobcov okien a fasád VFF z roku 2021: Farbgleichheit transparenter Gläser im Bauwesen (Jednotnosť farby priehľadných skiel v konštrukcii).

Obrázok 1: Obmedzenie zorného uhla pri hodnotení rovnomernosti farieb

 

Zosúladenie farieb vyžaduje použitie rovnakých výrobkov (napr. typ a štruktúra skla). Primárne sa posudzuje vizuálne s vyššie uvedenými vplyvmi (vizuálne pozorovanie v maximálnom uhle 45°) a výsledkom sú subjektívne odlišné vnemy, najmä v prípade farebných rozdielov.

Najmä farba skla na reguláciu slnečného žiarenia (protislnečné zasklenie), najmä vysoko selektívneho skla, sa mení s uhlom pohľadu. Tieto odchýlky je možné merať iba v laboratóriu na malých vzorkách a nemali by sa zisťovať v teréne. Výsledkom je, že farebná homogenita fasády sa posudzuje pri pohľade pod uhlom nie väčším ako 45°, ako ilustruje obrázok 1.

Svetelné a radiačné vlastnosti by mali byť v priebehu výroby priebežne sledované a zaznamenávané. Na tento účel sú pre každý povlak definované referenčné hodnoty v závislosti od typu skla a hrúbky skla atď. spolu s príslušnými internými výrobnými toleranciami.

Smernica spolku nemeckých výrobcov okien a fasád VFF z roku 2021 opisuje pomerne zložitý spôsob porovnania farebných odtieňov pomocou trojrozmerného farebného priestoru, kde každá farba môže byť reprezentovaná množinou 3 súradníc: L*, a* a b*,

kde L* označuje svetlosť a a* a b* súradnice chromatičnosti. Kladné hodnoty a* ukazujú červený smer a záporné hodnoty zelený smer, zatiaľ čo kladné hodnoty b* ukazujú žltý smer a záporné hodnoty modrý smer. Stred je achromatický (t.j. neutrálny) stupeň. Parametre L*, a* a b* sa odporúčajú použiť na kvantifikáciu estetiky fasády, pozorovanej zvonku (v odraze), alebo na charakterizáciu vlastností prestupu svetla cez sklenenú tabuľu.

Rozdiely vo farbe sa kvantifikujú pomocou tolerancií parametrov L*, a* a b*, ktoré sú označené ako ΔL*, Δa* a Δb* a vypočítané podľa v smernici uvedených rovníc.

obr. 2: Trojrozmerný farebný priestor

Náš prístup je založený na dobre známeho prv uvedeného modelu RGB, ktorý sme overili na zabudovaných izolačných sklách, kde investor reklamoval rozdielnu svetelnú priepustnosť po výmene jedného reklamovaného izolačného skla. V rámci riešenia bola na skúmaných izolačných sklách zisťovaná hrúbka skiel a šírky medzisklených medzier (dutín), nedeštruktívne meranie obsahu inertného plynu v dutinách izolačných skiel, radiačné vlastnosti meradlom WP 4500 , ktoré meria hodnoty priepustnosti UV(A) (ultrafialové), viditeľného svetla (VLT) a blízkeho infračerveného žiarenia (NEAR IR) pre dané okno alebo okennú fóliu. Prístroj tiež odhaduje hodnoty koeficienta solárneho tepelného zisku (SHGC) pre priehľadné Low-E a číre okná. Hodnoty koeficienta solárneho tepelného zisku (SHGC) sú ekvivalentom európskej g – hodnoty. Hodnoty sú vzájomne prepočítateľné.  Farebné odtiene boli zisťované meradlom PCE-RGB 2 od výrobcu PCE Deutschland GmbH & Co. KG, Nemecko. Meradlo je primárne určené na meranie farebných odtieňov náterov, textilu, papiera a kože. Meria v súradniciach RGB alebo HSL v spektrálnej oblasti od 400 nm do 700 nm. Vzhľadom k svetelným vlastnostiam skla bol z opačnej strany izolačného skla použitý nepriesvitný biely kartón, na ktorý bolo aj meradlo kalibrované. Vzhľadom k účelu skúšok namerané hodnoty RGB boli programom prepočítané na jednočíselnú hodnotu a tieto vzájomne porovnané.

obr.3 Označenie posudzovaných izolačných skiel

Výsledky sú uvedené v tabuľkách 2 až 4:

Tabuľka č. 2 – Namerané hodnoty obsahu inertného plynu v dutine izolačných trojskiel,
hrúbky skiel a šírky medzisklených medzier (dutín)

Označenie vzorky*) Deklarovaná  skladba IGU [mm]

 

Nameraná skladba IGU [mm]

obsahu plynu [%]

na okraji

v strede šírky

 1.dutina 2.dutina

1

 6E-18-4-18-E44.2 6E-19– 4–18-E44.2 6E-20– 4–15-E44.2 97 2

2

6E-18-4-18-E44.2

6E-19– 4–18-E44.2

6E-19– 4–18-E44.2

96

37

3

6-18-E4-18-E44.2

 6-18– E4–18-E44.2

6-19– E4–18-E44.2

 40

59
7 44.2E-16-4-16-E6 44.2E-19–4–17-E6 44.2E-20–4–10-E6

nemerané

E – pozícia nízkoemisného povlaku (pohľad z exteriéru)

*) pozri obrázok 2

Podmienky merania:

Teplota od 27°C; atmosferický tlak: 992 hPa

Tabuľka č. 3 – Namerané priemerné hodnoty vybraných radiačných vlastností izolačných skiel

Označenie vzorky *) priepustnosť UV žiarenia (%) priepustnosť svetelného žiarenia (%) priepustnosť solárnej energie (%) Solar heat gain coefficient SHGC  (-)

1

 0 73 18 0,40

3

 0 71 20

0,42
7 0 68 18

0,40

 

Tabuľka č. 4 – Namerané priemerné hodnoty farebných zložiek izolačných skiel

Označenie vzorky *) farebná zložka R (červená) farebná zložka G (zelená) farebná zložka B (modrá) prevod na jednočíselnú hodnotu rozdiel voči najnižšej hodnote v %

1

 129 129 98 6455681 264

3

 149 148 106 6984853

286
7 54 54 37 2438710

0

 

obr. 4: Meradlo radiačných vlastností izolačných skiel

 

Meraním radiačných vlastností izolačných skiel (tab. 3) sa nezistili významné rozdiely medzi meranými vzorkami označenými číslami 1 a 3. Tieto rozdiely sa však prejavili pri meraní farebnosti IGU (tab. 4). Rozdiel v jednočíselnom vyjadrení je cez 200% oproti izolačným sklám z prvých dodávok. Rozdiel medzi oboma meranými izolačnými sklami nachádzajúcimi sa v jednej fasáde boli 12%. Výsledky okrem číselného vyjadrenia sú zreteľné aj po prevode do farebných zložiek RGB (obr. 4). Farebné odtiene izolačných skiel 1 až 3 umiestnených na priečelí domu pôsobia rušivo

Vedľajšími zisteniami bolo, že podľa výsledkov meraní sa merané zabudované izolačné sklá prejavovali ako izolačné sklá, z ktorých unikol argón.

 

 

obr.5: Rozdiely po prevode do sústavy farieb RGB

Uskutočneným meraním na skúšaných vzorkách vybraných objednávateľom  bolo zistené, že niektoré IGU od dodávateľa, nie sú naplnené inertným plynom (argón) v normou určenej tolerancii (90 ± 5)%. Podmienkou zabezpečenia životnosti okien podľa harmonizovanej EN 14 351-1 je o.i. splnenie európskych noriem na izolačné sklá (EN 1279-3), (EN 1279-6). Podľa prílohy B európskej normy EN 1279-3 sa na základe experimentov umelého starnutia predpokladá, že pri štandardných izolačných sklách je únik plynu z medziskleného priestoru menší ako 5% za 25 rokov. To znamená aj po 25 rokoch by mala byť koncentrácia plynu vyššia ako 80%. Okrem životnosti otvorových výplní je v literatúre pripisovaný vplyv obsahu argónu aj na hodnotu koeficienta tienenia**) a priepustnosti UV žiarenia cez izolačné sklo.

Na základe vykonaných meraní bolo možné konštatovať, že zabudované IGU neboli v súlade s objednávateľom schválenou cenovou ponukou.

Dôležitým poznatkom z uvedeného merania je skutočnosť, že je možné cenovo dostupným meradlom kvantifikovať farebné odtiene aj u izolačných skiel meraním in-situ.

Poznámka: **) koeficient tienenia – Miera schopnosti okna alebo strešného okna prepúšťať slnečné teplo. Jeden z dôležitých údajov pre sklo s nízkoemisným povlakom. Koeficient tienenia je vyjadrený ako číslo bez jednotiek medzi 0 a 1. Čím nižší je koeficient solárneho tepelného zisku alebo tieniaci koeficient okna, tým menej slnečného tepla prepúšťa a tým väčšia je jeho tieniaca schopnosť.

/Od
, ,

Ako predchádzať reklamáciám okien a dverí?

Prievzdušnosť a vodotesnosť okien a dverí pred zabudovaním do stavby

V súčasnosti sa do stavieb zabudovávajú okná a dvere rôznych materiálových báz, u ktorých bola preukázaná podstatná vlastnosť prievzdušnosť a vodotesnosť na základe skúšky často vykonanej na prototype v zahraničí alebo v dávnej minulosti. Okná a dvere so zvýšenou prievzdušnosťou sú často príčinou reklamácii užívateľov. Zvýšená prievzdušnosť sa významne podpisuje okrem pocitovej nepohody užívateľov aj na zhoršení tepelnoizolačných a akustických vlastností budov. Naše certifikované mobilné skúšobné laboratórium sa už niekoľko rokov zaoberá skúšaním okien zabudovaných v stavbe. Na zabudovanom okne alebo dverách je možné túto skúšku vykonať len po utesnení miestnosti, kde sa vytvorí z tejto miestnosti vzduchotesná komora. Pri súčasnom architektonickom riešení bytov, kde sú spojené kuchyne s obývačkou alebo ešte je aj byt je v mezonetovom vyhotovení, je veľmi obťažné a niekedy až nemožné tieto utesniť na normové podmienky skúšky. Obdobný problém vzniká pri delení miestností netesnými sadrokartónovými priečkami.

Naša laboratórium prichádza s riešením skúšania prievzdušnosti a vodotesnosti vybraných okien a dverí pred ich zabudovaním. Umožňuje nám to rozoberateľná vzduchotesná a vodotesná komora pre max. rozmer výrobku (2,4×2,4) m, s ktorou prídeme k vám na stavbu alebo do výroby týchto výrobkov. Prednostne je možné skúšať normalizované rozmery okien a dverí. Rozoberateľnú komoru je možné umiestniť do už existujúceho krytého priestoru (garáž, prístrešok alebo sklad min. výšky 3m) na stavbe alebo výrobni, kde je teplota vzduchu (10 až 30)°C. Na skúšku prievzdušnosti je potrebný prístup el. energie (230V; 10 A) a v prípade vodotesnosti ešte aj voda z verejnej siete (3 bary) a možnosť odvodu spotrebovanej vody do kanalizácie. Skúšané vzorky navrhujeme vybrať podľa zvoleného štatistického preberacieho plánu. Pokiaľ ho doposiaľ nemáte, môžeme Vám s jeho prípravou pomôcť.

Investor alebo výrobca majú možnosť overiť si a potvrdiť kvalitu vyrobených a dodaných okien a dverí. Ponúka sa tu aj možnosť výberu medzi rôznymi dodávateľmi alebo alternatívami vyhotovenia výrobku. Ak máte podozrenie na farebné rozdiely medzi profilmi okien ponúkame možnosť kvantifikovať rozdiely meraním našim prenosným kolorimetrom.

Pokiaľ máte záujem analyzovať miesta úniku vzduchu, skúšku môžeme doplniť meraním tesnosti funkčných a zasklievacích škár anemometrom s vyhotovením profilu prievzdušnosti alebo vizualizáciou pomocou dymovej skúšky.

Nakoľko triedu prievzdušnosti a vodotesnosti ovplyvňujú nastavenia kovaní, súčasťou merania bude aj skúška ovládacích síl a krútiaceho momentu pri zatváraní okien a dverí.

Spomínané skúšky môžeme doplniť o identifikácie izolačných skiel so zistením % naplnenia argónom, čím sa skontrolujú aj ostatné deklarované vlastnosti (tepelno-technické a akustické).

Naša ponuka je len pre výrobcov, ktorí majú záujem ovplyvniť vývoj výrobku použitím variantných riešení, kovanie, tesnenie,  napríklad môžu sa skúšať kombinácie roletového boxu a okna z hľadiska ich tesnosti proti hnanému dažďu a tesnosti prieniku vzduchu, rolety v spojení s vodiacimi koľajnicami s ohľadom na ich odolnosť voči zaťaženiu vetrom a pod., ako keby mali vlastnú podnikovú skúšobňu.  (Šetríme náklady na prevádzku takejto skúšobne.) V minulosti takíto výrobcovia v SR boli. V zahraničí sú takíto výrobcovia, ktorí si kontrolujú kvalitu okien pravidelným skúšaním (napr. podmienka označenia RAL v Nemecku).  Skúšky sú základom odborných znalostí spoločnosti, ktoré sú potrebné pre samotnú pripravenosť na trh. Navyše môžu vývojoví pracovníci využiť:

– analýzu miest úniku vzduchu cez krídlo okna anemometrom (profil prievzdušnosti),

– zistenie miest úniku vzduchu cez okno pomocou dymu s videozáznamom,

– zistenie skladby izolačného skla a obsahu argónu v skúšaných vzorkách,

– zistenie svetelnej priepustnosti a prienik IR a UV žiarenia priehľadného izolačného skla,

– zistenie rozdielu farebnosti (ne) priehľadných dielov výrobku prenosným kolorimetrom,

– zistenie hrúbky povlaku alebo náteru,

– skúšku otvárania a zatvárania krídla okna (ovládacie sily a krútiaci moment).

Prievzdušnosť

Skúšobné normy pre skúšanie prievzdušnosti okien a dverí sú: STN EN 1026 Okná a dvere. Prievzdušnosť. Skúšobná metóda a STN EN 12207 Okná a dvere. Prievzdušnosť. Klasifikácia.

Prievzdušnosťou sa rozumie množstvo vzduchu, ktoré prejde zavretou a uzamknutou skúšobnou vzorkou pôsobením skúšobného tlaku. Prievzdušnosť sa vyjadruje v kubických metroch za hodinu (m3/h).

Podstatou skúšky je aplikácia definovaného radu tlakových stupňov a pri každom stupni sa vykoná meranie prievzdušnosti zodpovedajúcim skúšobným zariadeniam.

Skúšobným zariadením je skúšobná komora s jednou otvorenou stranou, do ktorej sa osadí skúšobná vzorka. Skúšobná komora je vybavená zariadením na vytvorenie regulovaných skúšobných tlakov, zariadením umožňujúcim vyvolanie rýchlo po sebe idúcich zmien skúšobných tlakov regulovaných v pevne stanovených medziach, zariadením na meranie množstva toku vzduchu prúdiaceho do komory alebo z komory a zariadením na meranie celkového skúšobného tlaku pôsobiaceho na celý skúšobný vzorka.

Pred samotnou skúškou sa musia všetky otváracie časti skúšobnej vzorky najmenej raz otvoriť a zatvoriť, pred konečným zabezpečením v uzavretej polohe. Po začatí skúšky sa najskôr pôsobí tromi rázmi, každý je o 10 % väčší ako použitý skúšobný tlak, ale najmenej 500 Pa. Potom sa už pôsobia samotnými skúšobnými tlakmi v stupňoch po 50 Pa vzostupne až do 300 Pa a od 300 Pa v stupňoch po 150 Pa. Pre každý tlakový stupeň sa zmeria a zaznamená prievzdušnosť. Dĺžka každého tlakového stupňa musí byť dostatočne dlhá, aby sa skúšobný tlak stabilizoval pred tým, než sa zmeria a zaznamená prievzdušnosť. (STN EN 1026)

Podľa harmonizovanej normy (EN 14351-1) sa musia vykonať dve skúšky prievzdušnosti v súlade s EN 1026, jedna s kladnými skúšobnými tlakmi a druhá so zápornými skúšobnými tlakmi. Výsledok skúšky je potom definovaný ako numerický priemer dvoch hodnôt prievzdušnosti (m3/h) na každom tlakovom stupni a musí byť vyjadrený v súlade s EN 12207.

Priebeh skúšky prievzdušnosti je znázornený vyššie v galérii obrázkov. Výsledky merania prievzdušnosti (Vx) sa pre každý stupeň vzduchového toku (V0) korigujú na normálne podmienky (T0 = 293 K, P0 = 101,3 kPa) s ohľadom na skutočnú teplotu Tx (vyjadrenú v °C) a na skutočný atmosférický tlak Px (vyjadrený v kPa).

 

Prievzdušnosť skúšobnej vzorky pre každý tlakový stupeň zodpovedá celkovej prievzdušnosti po odpočítaní určenej prievzdušnosti skúšobnej komory, pokiaľ táto nie je nulová.

Na vyjadrenie prievzdušnosti sa použije dĺžka funkčných škár a celková plocha skúšanej vzorky a vypočíta sa prievzdušnosť v m3/(h.m) alebo v m3/(h.m2). Dĺžka funkčnej škáry je dĺžka viditeľnej línie rámu, krídla, posuvného krídla alebo výplne, ktorá oddeľuje dva susedné diely (pozri obrázok 1). K dĺžke škáry sa nepočíta skutočná dĺžka tesniacich profilov alebo iného tesnenia, ktoré je umiestnené v škárach otváracích častí, alebo ktoré je umiestnené v škárach pohyblivých častí. Dĺžka škáry musí byť vyjadrená v metroch. Celková plocha je plocha skúšobnej vzorky meraná rovnobežne so zasklievacou jednotkou alebo s krídlom. Celková plocha musí byť vyjadrená vo štvorcových metroch.

 

 

 

 

Obr. 1 Dvojkrídlová skúšobná vzorka

 

Hodnoty vztiahnuté na dĺžku funkčných škár (VL) a celkovú plochu (VA) sa pre každý stupeň prievzdušnosti (V0) zaznamenajú do samostatného grafu. (STN EN 1026)

 

Klasifikácia je založená na porovnaní prievzdušnosti skúšobnej vzorky vztiahnutej k celkovej ploche a prievzdušnosti vztiahnutej na dĺžku škáry. Pri klasifikácii založenej na prievzdušnosti vzťahujúcej sa na celkovú plochu sa celková prievzdušnosť skúšobnej vzorky delí celkovou plochou skúšobnej vzorky a výsledok sa udáva v m3/(h.m2). Pri klasifikácii založenej na prievzdušnosti vztiahnutej na dĺžku škáry sa celková prievzdušnosť skúšobnej vzorky delí jej dĺžkou škáry a výsledok sa udáva v m3/(h.m).

Pre definíciu jednotlivých tried je stanovená referenčná prievzdušnosť.

Referenčná prievzdušnosť pre celkovú plochu a pre dĺžku škáry je stanovená pri referenčnom skúšobnom tlaku 100 Pa. Pre iné stupne tlaku sa používa tento vzťah:

 

kde Q100 je referenčná prievzdušnosť pri skúšobnom tlaku 100 Pa

Q prievzdušnosť pri skúšobnom tlaku P

Priamky, ktoré stanovujú horné limitné hodnoty každej triedy, sú odvodené z referenčnej prievzdušnosti pri 100 Pa vztiahnutej na celkovú plochu a dĺžku škáry. Skúšobná vzorka patrí do uvedenej triedy, ak meraná prievzdušnosť nie je väčšia ako horná limitná hodnota ani pri jednom skúšobnom tlaku v tejto triede (pozri vyššie galériu obrázkov).

 

Tab. 1 Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa a maximálnych skúšobných tlakoch, vztiahnutá na celkovú plochu

 

Trieda

 Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa m3/(h.m2) Maximálny skúšobný tlak Pa

0

neskúša sa

1

50

150

2

27

300

3

9

600
4 3

600

Tab. 2 Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa a maximálnych skúšobných tlakoch, vztiahnutá na dĺžku škáry

 

Trieda

 Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa m3/(h.m) Maximálny skúšobný tlak Pa

0

neskúša sa

1

12,50

150

2

6,75

300

3

2,25

600
4 0,75

600

 

Ak výsledky klasifikácie, vztiahnuté na škáru a na plochu

  • sú v tej istej triede, potom sa skúšobná vzorka priradí jednej a tej istej triede,
  • sú v dvoch susedných triedach, potom sa skúšobná vzorka priradí najpriaznivejšej triede ( to znamená s najmenším podielom),
  • dávajú rozdiel dvoch tried, potom sa skúšobná vzorka priradí k strednej triede,
  • dávajú rozdiel viac ako dvoch tried, potom sa skúšobná vzorka nesmie priradiť k žiadnej triede. (STN EN 12207)

 

Vodotesnosť

Skúšobné normy pre skúšanie vodotesnosti okien a dverí sú: STN EN 1027 Okná a dvere.  Vodotesnosť. Skúšobná metóda a STN EN 12208 Okná a dvere. Vodotesnosť. Klasifikácia.

Vodotesnosťou sa rozumie schopnosť uzavretej otvorovej výplne odolávať prieniku vody. Za prienik vody je považované nepretržité alebo opakované zvlhčenie vnútorného povrchu skúšobnej vzorky alebo jeho časti.

K prieniku vody môže dôjsť na styku zasklenia a krídla a vlastnou škárou na styku krídla a rámu (obr. 9b). Ďalšou možnosťou je styk rámu a steny. Tento detail je však vecou správneho zabudovania okna do stavby a nie je posudzovaný pri skúšaní okien v skúšobnom laboratóriu.

Obr. 2a Schéma prieniku vody detailom

 

Obr. 2b Schéma prieniku vody konštrukciou zasklenia v okennom krídle styku okenného krídla a rámu

 

Podstatou skúšky vodotesnosti je trvalé postrekovanie vonkajšej strany skúšobnej vzorky stanoveným množstvom vody, za súčasného pôsobenia kladného skúšobného tlaku po dobu po sebe idúcich stúpajúcich tlakových stupňov v rovnomerných intervaloch. Zaznamenávajú sa podrobnosti o skúšobnom tlaku a miesto(a) prieniku vody.

Skúšobným zariadením je skúšobná komora s jednou otvorenou stranou, do ktorej sa osadí skúšobná vzorka. Skúšobná komora je vybavená postrekovacím systémom na zabezpečenie rovnomerného vodného filmu na celom vonkajšom povrchu skúšobnej vzorky, zariadením na vytvorenie regulovaných skúšobných tlakov, ktoré pôsobia na skúšobnú vzorku a meracími zariadeniami na meranie množstva privádzanej vody a na meranie pôsobiaceho tlaku vzduchu.

Metóda postreku je založená na hlavnej vodorovnej lište osadenej tryskami, ktorá je upevnená tak aby postrekovala hornú časť konštrukcie. Hlavný rad je zložený z trysiek s prietokom 2 l/min

s rozstupom 400 mm. Umiestnenie trysiek a sklonenie osi trysiek od vodorovnej línie je presne popísaný v STN EN 1027.

Po zahájení postreku sa tlak v skúšobnej komore zvyšuje podľa grafu (obrázok vyššie v galérii obrázkov) až k dosiahnutiu najväčšieho skúšobného tlaku, pri ktorom skúšobná vzorka, po stanovenú dobu, pri zachovaní skúšobných podmienok, zostáva vodotesná (medza vodotesnosti Pmax).

Pri prieniku vody sa zaznamená miesto a tlak, pri ktorom voda prenikla skúšobnou vzorkou a doba, počas ktorej pôsobil najvyšší tlak pred prienikom vody. Tieto údaje sa zaznamenajú do tabuliek skúšobného protokolu, ktoré obsahujú nákres skúšobnej vzorky na označenie miesta prieniku (STN EN 1027). Vyhodnotenie a samotná klasifikácia vychádza z STN EN 12208. Na základe stanovenia medze vodotesnosti Pmax je skúšobná vzorka zatriedená podľa tabuľky 4.

 

Tab. 3 Priebeh skúšky vodotesnosti, klasifikačnej triedy

Skúšobný tlak

 Klasifikácia

Požiadavky

Pmax v Pa

 Skúšobný postup A

Skúšobný postup B

–

 0 0

Bez požiadavky

0

 1A

1B

 15 min postrekovanie

50

 2A

2B

 Ako trieda 1 + 5 min

100

 3A

3B

 Ako trieda 2 + 5 min

150

 4A

4B

 Ako trieda 3 + 5 min

200

 5A

5B

 Ako trieda 4 + 5 min

250

 6A

6B

 Ako trieda 5 + 5 min

300

 7A

7B

 Ako trieda 6 + 5 min

450

 8A

–

 Ako trieda 7 + 5 min

600

 9A

–

 Ako trieda 8 + 5 min

>600

Exxx

 

–

 Nad 600 Pa v stupňoch po 150 Pa musí byť doba každého stupňa 5 min
POZNÁMKA Postup A je vhodný pre výrobok, ktorý nie je chránený.

Postup B je vhodný pre výrobok, ktorý je čiastočne chránený (napr. loggie).

 

Skúšobné vzorky s prienikom vody bez zaťaženia tlakom pred uplynutím doby 15 minút nie je možné klasifikovať.

Skúšobné vzorky, ktoré pri skúšobnom tlaku nad 600 Pa počas minimálnej doby 5 minút nevykazujú žiadny prienik vody, sa klasifikujú ako Exxx, pričom xxx je tento maximálny skúšobný tlak (napr. 750, 900). (STN EN 12208)

 

 

 

 

 

/Od
, ,

ČO STOJÍ NEKVALITA?

V našom blogu o presnosti merania argónu v izolačných sklách  sme publikovali tabuľku s výsledkami nášho merania argónu v izolačnom skle v spálni rodinného domu v blízkosti Bratislavy v porovnaní s meraniami výrobcu izolačného skla. U reklamovaného izolačného skla v spálni úplná zhoda! Dokumentovali sme zhoršenie súčiniteľa prechodu tepla izolačného trojskla (Ug) vplyvom straty argónu a zúžením medzisklenej medzery. Na nekvalitu izolačných skiel nás často upozorňujú samotní majitelia rodinných domov najmä u veľkoplošných zasklení. Tak tomu bolo aj v prípade otca majiteľa domu (obrázok domu je na našom facebooku), ktorý už počas výstavby domu priložením dlane ruky pociťoval rozdielne teploty na povrchu izolačného skla. Nepotreboval na to žiadne výpočty a merania. Keď sme prišli na miesto, zistili sme, že zhodou okolností taktiež v spálni mal zabudované izolačné sklá s nedostatočným resp. žiadnym naplnením dutín argónom. Na jeho nešťastie išlo o dvojnásobnú plochu zasklenia (cca 10 m2), oproti citovanému domu v blízkosti Bratislavy. Čo strácajú majitelia bytov alebo domov tým, že nezistia zabudovanie izolačných skiel so zhoršeným súčiniteľom prechodu tepla? Pokiaľ aj výrobcovia izolačných skiel potvrdia naše merania, často ich bagatelizujú, ako sa to stalo naposledy na prvej strane portálu združenia zastupujúceho výrobcov okien, keď nepodpísaný autor príspevku konštatuje, že súčiniteľ prechodu tepla sa nenaplnením dutín argónu zhorší len na 0,8 (W/m2.K). Nepočíta aj so zúžením dutín. V prípade domu na našom facebooku to bolo zúženie z 14 mm na 4 mm. To už sú iné hodnoty Ug, však? Vplyv úniku argónu a zúženia medzisklených medzier sme dokumentovali výpočtami v tabuľkách v našej prednáške a zborníku z 21. medzinárodnej konferencie TEPELNÁ OCHRANA BUDOV 2021 – Podstata zabezpečenia  energetickej hospodárnosti budov uskutočnenej v dňoch 2. – 4.2.2022 online formou v prednáške KVALITA ZABUDOVANÝCH OKENNÝCH KONŠTRUKCIÍ Z POHĽADU ÚSPOR TEPLA. Môžete si ju pozieť aj medzi prednáškami na našej internetovej stránke. Krajný prípad u trojskla je vyčíslený až na 2,0 (W/m2.K), pri zúžení oboch dutín trojskla na celkových 8 mm. Čo zhoršený súčiniteľ prechodu tepla urobí s nákladmi na kúrenie? Ak vezmeme optimistický príklad, že sa nám zhoršil súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla umiestneného v uvedenej spálni len o 0,2 W/(m2.K) je pri ploche 10 m2 zasklenia pri 5300 hod vykurovacej sezóny a vykúrení na 20 st. C a cene 0,0822 EUR za kWh, strata cca 17 EUR/rok. Ak má majiteľ domu/bytu smolu a zúženie len jednej dutiny je až na spomínané 4 mm, je už strata až 44 EUR za rok.  Pri fyzickej životnosti izolačného skla 25 rokov, počas ktorej sa podľa európskej normy nemá zmeniť súčiniteľ prechodu tepla, to by bolo (44 x 25 = 1 110 EUR). A to nepočítame so zdražovaním energií. V čase mieru bol nárast tepla za posledných 10 rokov, u niektorých teplárenských spoločností skoro 50 %. Iste tomu nebude tak v budúcnosti. Nárast energií o 100% alebo 200%? Kto to vie predpovedať? Bagateľ? Iste nie. Podpísaný autor príspevku má vo svojej domácnosti okná s izolačnými sklami obsahujúcimi argón nad 90% aj po vyše 15 rokoch od zabudovania. Prestali sme kvalitne vyrábať? Možno len veriť, že nie všetky dodávky od iných výrobcov izolačných skiel sú také, ako citované prípady. Pretože potom súčasné snahy o hľadanie nových zdrojov energií a ich úspor sú marginálne. Stačí sa zamerať na kvalitu izolačných skiel a hneď nájdeme nové zdroje úspor energie! To je jedna stránka dôsledku nenaplnenia izolačného skla argónom.

 

Od prvého vydania harmonizovanej normy na okná (teraz STN EN 14351-1+A2) v roku 2006 je okrem dosiahnutia parametrov výrobku popri počiatočnej skúške typu nie menej dôležité zabezpečiť trvanlivosť výrobku (výrobkov) na ekonomicky primerané obdobie použitím vhodných materiálov (vrátane náterov, konzervačných látok, zloženia a hrúbky), častí a metód montáže, pričom sa musia brať do úvahy publikované odporúčania na údržbu. V hEN 14351-1 sa poznamenáva, že trvanlivosť okien a vonkajších dverí sa líši v závislosti od dlhodobých vlastností jednotlivých častí a materiálov, ako aj od montáže a údržby výrobku. Podľa predmetnej hEN sa trvanlivosť okenných konštrukcií zabezpečuje:

–    vodotesnosť a prievzdušnosť: Trvanlivosť týchto vlastností závisí najmä od tesniacich pásov, ktoré sa musia dať vymeniť.

–    súčiniteľ prechodu tepla: Trvanlivosť tejto vlastnosti závisí najmä od dlhodobých vlastností zasklenia [najmä izolačných skiel (IGU)]. Sklo, zodpovedajúce požiadavkám uvedeným v citovaných normách na izolačné sklá, sa považuje za sklo spĺňajúce požiadavky trvanlivosti.

 

Normami na zabezpečenie kvality izolačných skiel sú normy radu EN 1279-1 až 6. Vlastnosťou zabezpečujúcou nemennosť súčiniteľa prechodu tepla IGU (Ug) a tým aj celého okna je rýchlosť unikania plynu z IGU. Vlastnosť sa zisťuje podľa EN 1279-2. Požiadavky sú v EN 1279-3. Skúšku unikania plynu by mal zabezpečovať každý výrobca IGU v rámci svojej vnútropodnikovej kontroly. Dôležitým poznatkom z praxe je, že únik plynu je najčastejšie sprevádzaný so zmenšovaním medziskleného piestoru (dutiny) čo má za následok radikálnu zmenu vlastností IGU hraničiacu niekedy až lomom IGU.

IGU nie je tlaková nádoba, aby uniknutý plyn z medziskleného priestoru bol okamžite nahradený okolitým vzduchom! Napríklad argón je 5-krát hustejší ako kyslík. Príčiny úniku inertného plynu sú rôzné, počnúc nedokonalosťou spojenia tabúľ skla s dištančným rámikom až po narušenie okrajov IGU použitím nevhodných tmelov pri zasklievaní.

 

Podľa matematického vzťahu na výpočet súčiniteľa prechodu tepla podľa EN 673 je súčiniteľ prechodu tepla (Ug) nepriamo úmerný vzdialenosti tabúľ skla od seba to znamená, že jej zmenšovaním sa zhoršuje aj deklarovaná hodnota súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla a v konečnom dôsledku aj okna.

Každý výrobca je povinný priložiť k dodávke izolačných skiel identifikačný list izolačného skla  podľa EN 1279-5+A2. V tomto identifikačnom liste je okrem vypočítaného súčiniteľa prechodu tepla, solárnych a radiačných vlastností uvedené za akých podmienok vypočítané hodnoty platia. Je to 90 ± 5 % to znamená, že každé izolačné sklo by malo byť naplnené minimálne na 85 %. Podporou uvedeného je aj odkaz na EN 1279-6 v článku B.4.4.2.  Koncentrácia plynu v každom z izolačných skiel by mala zostať v tolerancii, aby bolo zaistené, že hodnota U nebude väčšia, ako je hodnota vyhlasovaná výrobcom. V prípade izolačného skla plneného argónom na 90 % je po skúšobnom postupe požadované plnenie minimálne na 85 %. V rovnakej norme v tabuľke A4 sa uvádza v sekcii 3 o kontrole výrobku požiadavka na koncentráciu plynu (+10; -5)% To znamená pokiaľ výrobca deklaruje naplnenie izolačného skla plynom na 90% môže v ňom byť najmenej 85%. O čom musí výrobca viesť záznamy. Pri splnení uvedeného výrobca zabezpečí, že aj po 25 rokoch musí byť v IGU aspoň  80% plynu, aj keby platil normovaný únik netesnosťami 1% za rok (pozri EN 1279-3 príloha B). Stojí za otázku, aká je technologická disciplína výrobcu, keď bezprostredne po zabudovaní okna do stavby sme namerali naplnenie (od 1 do 80) % Ar? Jednoducho, porušené podmienky vydania CE označenia a v zmysle hEN a Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 v znení Nariadenia (EÚ) č. 574/2014 neoprávnene uvedený výrobok na trh!

Takže milí výrobcovia izolačných skiel a okien, neplnenie ustanovení európskych noriem má okrem ekonomických aj právne dôsledky. Čo na to (štátny) orgán dozoru nad trhom so stavebnými výrobkami (SOI) ?

/Od
,

IDE IM EŠTE O KVALITU?

Dňa 31.3.2022 usporiadalo združenie SLOVENERGOokno tzv. okrúhly stôl na tému „Izolačné jednotky a otvorové konštrukcie vo vzťahu k laboratórnym a nelaboratórnym meraniam“. V zápise z tohto „okrúhleho stola“ sa tvrdí „Pri kontrolných opakovaných meraniach izolačných skiel na stavbe realizovaných inou firmou a iným prístrojom sú získané rozdielne výsledky, čo potvrdzuje že spôsob a podmienky merania skiel na stavbe nie je správny…“ bez akýchkoľvek dôkazov! Toto tvrdenie je falošné a zavádzajúce! Je smutné, že združenie, ktorému ide údajne o kvalitu viď vyhlásenie na jeho titulnej internetovej stránke, sa uchyľuje k takýmto nepravdivým stanoviskám. To, že nedeštruktívne zistenia prístrojom Sparklike Laser sú správne, potvrdil už renomovaný skúšobný ústav ift Rosenheim. V skrátenej verzii skúšobného protokolu ift Rosenheim pod označením 16-000105-PR01 je záver: „Porovnávací test iskrového lasera s plynovou chromatografiou ukázal ako strednú hodnotu odchýlku cca. -1 % (absolútna koncentrácia plynu). Priemerná štandardná odchýlka z 88 hodnôt bola 2 %.“ Je potrebný ďalší dôkaz? Urobili sme ho. Pre pochybovačov, nedôverujúcim nedeštruktívnemu meraniu plynu v izolačných sklách, sme v roku 2018 vykonali porovnania %-ta naplnenia izolačného skla na stavbe invazívnou a neinvazívnou metódou. Invazívnu robil TSÚS n.o. pobočka Zvolen a neinvazívnu sme robili prístrojom Sparklike Laser. Rozdiel v porovnaní metód bol do 2% pri všetkých 9 identických izolačných sklách veľkých rozmerov vybraných zo stavby. Teda v súlade s presnosťou prístroja. Meraní sa okrem nás a TSÚS zúčastnili zástupcovia výrobcu, investora a dozoru. Výsledky sme prezentovali v roku 2019 na odbornom seminári „Otvorové výplně stavebních konstrukcí“ v Hradci Králové. Nestačí? Na 21. medzinárodnej konferencie TEPELNÁ OCHRANA BUDOV 2021 – Podstata zabezpečenia  energetickej hospodárnosti budov uskutočnenej v dňoch 2. – 4.2.2022 online formou sme v prednáške KVALITA ZABUDOVANÝCH OKENNÝCH KONŠTRUKCIÍ Z POHĽADU ÚSPOR TEPLA ilustrovali názorný príklad nameraných hodnôt argónu v publikovanej tabuľke:

Pokiaľ posledný riadok uvedenej tabuľky zistenia argónu v izolačnom skle je zhodný s nasledujúcim obrázkom, nie je to vec náhodná. Len je potrebné poradie dutín otočiť, pretože meranie u zákazníka 12.4.2022 pracovníkmi kvality spoločnosti, člena združenia SLOVENERGOokno: Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., divízia Glassolutions Nitrasklo,  bolo uskutočnené z interiérovej strany izolačného skla. Presnosť je na percento zhodné s meraním uskutočneným našou spoločnosťou 11.1.2022 ! O čom to členovia združenia SLOVENERGOokno hovoria?

Už malým deťom sa zakazuje klamať!

 

Pokaľ sa rozličnými spoločnosťami a meradlami získavajú rôzne výsledky, je to problém správnosti merania a nie prístroja, ako tvrdia citovaní a necitovaní členovia združenia SLOVENERGOokno, ktorí sa zúčastnili tzv. okrúhleho stola, bez znalosti doterajších výsledkov merania.

/Od
,

Vodotesnosť pomocou certifikovanej trysky

V USA a Ázii (vrátane Číny) sa používa  skúška vodotesnosti, podľa normy AAMA 501.2 „Quality Assurance and Diagnostic Water Leakage Field Check of Installed Storefronts, Curtain Walls, and Sloped Glazing Systems“. Táto skúška sa používa na kontrolu kvality pre zabudované okenné zostavy, závesné steny, výklady, šikmé zasklievacie systémy, svetlíky, átriá, obklady, fasády a podhľady (neskúšajú sa funkčné škáry OV). Najlepšie je vykonať túto skúšku, keď sú vnútorné steny nedokončené, aby bola počas skúšky viditeľná akákoľvek preniknutá vlhkosť. Počas skúšky sa voda aplikuje pomocou ručnej rozprašovacej zostavy s použitím certifikovanej trysky. Prietok vody je nastavený tak, aby na tryske sa vytváral tlak 30 psi (cca 2 bary). Voda sa smeruje na skúšaný spoj, kolmo na čelo vzorky. Tryskou sa pomaly pohybuje tam a späť nad spojom vo vzdialenosti jednej stopy po dobu piatich minút na každých päť stôp dĺžky spoja. Pozorovateľ zvnútra kontroluje prienik vody a dokumentuje výsledky. Konečným výsledkom je, že skúšaný produkt spĺňa výkonnostné kritériá pre odolnosť proti prenikaniu vody alebo nespĺňa kritériá a môže byť nutná ďalšia náprava, aby vyhovel.

Od februára 2022 spoločnosť MOBILab, s.r.o. zaradila túto skúšku do svojej ponuky popri už vyše desať rokov zabezpečovaných skúškach  vodotesnosti podľa európskych noriem.

/Od