AKO OKENICE PRISPIEVAJÚ K VLASTNOSTIAM OKNA?

Okenice ochránia váš príbytok pred nepriaznivým počasím, sú výbornou ochranou proti vlámaniu a ideálnym riešením proti neželaným pohľadom a zároveň vynikajúcim estetickým a architektonickým doplnkom objektov. V lete chránia objekt pred prehrievaním a pomáhajú regulovať svetlo do vnútra budov, v zime tlmia následky chladu. Drevo, plast a hliník prispievajú k tepelnej ochrane obydlia. Určená (harmonizovaná norma) EN 13659:2015 Okenice a vonkajšie žalúzie. Požiadavky na bezpečnosť, určuje výrobcovi okeníc vyhlásiť vlastnosť „prídavný tepelný odpor ΔR“. Pri súčasnej normovej požiadavke na súčiniteľ prechodu tepla okien 0,85 W/(m2.K), minimálny prídavný tepelný odpor okeníc ΔR=0,08 (m2.K/W) a viac, je príjemným vylepšením tepelnej izolácie okien. Čím nižšia je prievzdušnosť okeníc a samozrejme materiál okenice s lepším tepelným odporom, tým je príspevok okeníc k tepelnému odporu okien vyšší (súčiniteľu prechodu tepla). U niektorých výrobcov okien, okenice môžu doplniť chýbajúce stotiny súčiniteľa prechodu tepla, ktoré mu chýbajú do naplnenia normovej požiadavky. Stačí o tejto skutočnosti informovať zákazníka alebo projektanta.

Klasické vyhotovenia okeníc z dreva, plastu alebo hliníka

Obr.1: okenice z dreva
D1: okenica s kombináciou plnej  výplne s nastaviteľnými lamelami
D2: okenica a lamelami zapustenými do drážky rámu
D3: okenica a pevnými lamelami natočenými pod uhlom a zapustené v drážke rámu
D4: okenica s otočnými lamelami v ráme (benátska okenica)
D5: okenica s lamelami s plnou výplňou spojené na pero a drážka
D6: dosková okenica so zvislými vlysmi spojenými na pero a drážku
D7: dosková (škárovková) okenica
D8: okenica rámová so zapustenou doskovou výplňou
D9: okenica rámová so zvislými vlysmi spojenými na pero a drážku

Obr. 2: okenice z hliníka
H1: Klasická okenica rámová s pevnými vodorovnými lamelami
H2: okenica rámová s pevnými vyčnievajúcimi vodorovnými lamelami
H3: okenica rámová s otočnými vodorovnými lamelami
H4: okenica s otočnými lamelami v ráme (benátska okenica)
H5: okenica s kombináciou plnej  výplne s pevnými lamelami
H6: okenica rámová s plnou výplňou (môže byť aj s tepelnoizolačnou výplňou)
H7: okenica s panelovou výplňou z extrudovaných profilov spojených na pero a drážku, s viditeľnou priečnou drážkou (môže byť aj s tepelnoizolačnou výplňou)
H8: okenica v klasickom vzhľade drevenej okenice (môže byť aj s tepelnoizolačnou výplňou)

Obr. 3: okenice z plastu
P1: pevná kombinovaná okenica
P2: skladacia okenica
P3: výklopná okenica

Okenice z plastu a hliníka majú svojim materiálovým zložením predurčenú  dlhú životnosť. U okeníc z dreva majú prirodzenú odolnosť voči hubám a drevokaznému hmyzu okenice z dreviny:
dub (zimný a letný)
douglaska tisolistá
smrekovec opadavý (červený smrek)
borovica lesná
a z dovážaných: meranti tmavočervené (hustota nad 580 kg/m3)

Výrobcom okeníc (alebo aj iných otvorových výplní stavieb) ponúkame technickú pomoc pri vypracovaní dokladov preukazovania zhody (vyhlásenia, označenia, protokoly a pod).

Podľa STN EN 13659 sa u okeníc preukazujú vlastnosti:

  1. Odolnosť proti zaťaženiu vetrom
  2. Dodatočný tepelný odpor ΔR (m2.K/W)
  3. Celková priepustnosť slnečnej energie gtot

Vydané dokumenty, po podpísaní konateľom (majiteľom) firmy sú postačujúce pred orgánom vykonávajúcom dohľad nad trhom (u nás Slovenská obchodná inšpekcia).

Obr. 4: moderné vyhotovenia okeníc

Ďalšie informácie získate na.

 

,

Ako bojovať proti plesniam?

O čom je tento blog?: Ako na vetranie oknami a ako postupujeme pri odhalení príčin kondenzácie vodnej pary na oknách a v ich okolí  (tzv. rosenia okien)!

Od 1. januára 2021 platia prísnejšie normy na energetickú hospodárnosť budov. Pre všetky nové budovy platí energetická úroveň A0 – budovy s takmer nulovou potrebou energie. Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia sa vyžaduje, aby na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nesmú byť viditeľné stopy po plesni, po zatečení a ani po kondenzácii vodnej pary. Po zistení takéhoto nedostatku sa musí zabezpečiť jeho odstránenie vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií alebo úpravou vetrania a vykurovania v postihnutej oblasti. V priestoroch určených na dlhodobý pobyt ľudí sa zabezpečujú optimálne podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy v teplom aj chladnom období roka. Predpoklady na optimálne mikroklimatické podmienky má vytvoriť stavebné riešenie budovy; tam, kde to stavebné riešenie budovy neumožňuje, treba tieto podmienky zabezpečiť technickým zariadením. Výnimkou sú mimoriadne chladné a mimoriadne teplé dni.

Výmena vzduchu prirodzeným vetraním sa používa v priestoroch bez zdrojov škodlivín a tepla, v ktorých postačuje jedno- až dvojnásobná intenzita výmeny neupraveného vzduchu a v ktorých možno polohou a stavebným riešením zabezpečiť požadovanú výmenu vzduchu. Spôsob vetrania, poloha a veľkosť otvorov na prívod a odvod vzduchu sa určia výpočtom. Dvere sa nepovažujú za otvory na prívod a odvod vzduchu prirodzeným vetraním. V ostatných prípadoch sa musí výmena vzduchu zabezpečiť núteným, mechanickým vetraním. Pri výmene vzduchu sa musí dodržiavať zásada tlakového spádu vzduchu z miestností s čistejším prostredím do miestností s prostredím menej čistým. Z tohto hľadiska sa vetranie rieši ako

  1. podtlakové, ak vzduch obsahujúci škodliviny nemá vo vetranej miestnosti prenikať do susedných priestorov,
  2. pretlakové, ak sa zamedzuje prenikaniu škodlivín zo susedných priestorov do vetranej miestnosti,
  3. tlakovo vyrovnané, ak nemá dochádzať k výmene vzduchu medzi vetranou miestnosťou a ostatnými priestormi.

Vykurovacie telesá musia byť umiestnené tak, aby zabránili kondenzácii vodnej pary a tvorbe plesní na kritických miestach vnútorného povrchu vonkajších stavebných konštrukcií v chladnom období roka. Viditeľný rast plesní na vnútorných povrchoch stien a predmetov vo vnútornom prostredí budov je neprípustný.

70 % spotreby energie v bytoch a domoch pochádza z nadmerného vykurovania a spotreby teplej vody. To nielenže stojí veľa peňazí, ale vzhľadom na vysokú spotrebu energie je to aj škodlivé pre životné prostredie. Ako však správne vykurovať? Ľudia vnímajú teplo a chlad inak. Preto niektorí ľudia preferujú vyššie teploty a iní zase chladnejšie. Preto neexistuje žiadna „správna“ teplota. Aby ste správne vykurovali svoj byt alebo dom, môžete použiť tieto hodnoty:

Obytné priestory: (20 až 22) °C

Kuchyňa: (18 až 20) °C

Spálňa: (16 až 18) °C

Kúpeľňa: cca 23 °C

Správne vykurovanie v tomto prípade znamená dodržiavať vyššie uvedené pokyny a šetriť energiu. Zároveň sa znižuje pravdepodobnosť šírenia plesní v dome či byte. V noci je možné znížiť aj vykurovanie v miestnostiach, ktoré sa nepoužívajú, približne o 4 stupne. Miestnosti by sa však nemali nechať vychladnúť, inak si ich vykúrenie bude vyžadovať veľa energie.

Aby ste predišli stratám energie v noci, môžete stiahnuť žalúzie na oknách alebo zatiahnuť závesy. To utesňuje miestnosť a znižuje tepelné straty približne o 20%.

 Správne vykurujte a vetrajte

Aj v zime potrebuje do miestností vstupovať čerstvý vzduch. Správny pomer vetrania a vykurovania zabraňuje tvorbe plesní a vytvára príjemnú úroveň vlhkosti. Odporúčame nenechávať okno v sklopenej polohe, ale radšej častejšie vetrať. To znamená, že energia sa neustále neplytvá.

Pre správne vetranie budovy je nutné zvoliť vhodný systém vetrania, ktorého koncepcia by mala byť navrhnutá už pri projekte budovy.

Najjednoduchším spôsobom je prirodzené vetranie otváraním okien. U prirodzeného vetrania treba v zimnom období vetrať krátko a intenzívne niekoľkokrát denne. Pri krátkodobom vetraní sa vymení vzduch, ale nedôjde k ochladeniu vnútorných konštrukcií a nemala by príliš poklesnúť teplota v interiéri. Ideálne je krátkodobé vytvorenie prievanu otvorením dvoch protiľahlých okien. V zatvorenej polohe majú okná minimálnu prievzdušnosť, ktorá nemôže pokryť hygienický požiadavka na výmenu vzduchu v miestnosti (pozri aj https://www.youtube.com/watch?v=kpxYL831pJE a/alebo https://mobilab.sk/ako-na-tesnost-okien/ ).

Tam, kde nie je možné napríklad z dôvodu ochrany pred vonkajším hlukom otvárať okná, je vhodné použiť vetracie klapky či vetracie štrbiny v kombinácii s núteným odvodom vzduchu. Z hľadiska úspory energie je najvýhodnejšie rekuperačná jednotka, ktorá zabezpečuje trvalú výmenu vzduchu a teplo z odpadového vzduchu odovzdáva do čerstvého vzduchu. Dnes sú na trhu vetracie okenné klapky s rekuperačnou jednotkou, ktoré sú ideálnym riešením pre rekonštrukcie bytových a rodinných domov. Existujú tiež okná s vetracou klapkou a snímačom na meranie vnútornej relatívnej vlhkosti a obsahu CO2 vo vzduchu. Ak jedna z týchto zložiek prekročí limitnú hranicu, klapky sa samé otvoria.

U väčších budov je vetranie riešené väčšinou pomocou núteného vetrania nezávislého na oknách alebo vetracích štrbinách.

V žiadnom prípade nemožno očakávať, že u okien s garantovanou triedou prievzdušnosti bude hygienická požiadavka na výmenu vzduchu zabezpečená iba infiltráciou funkčnými škárami pri zatvorených oknách. Infiltráciou možno zabezpečiť len zanedbateľnú časť z požadovanej výmeny vzduchu.

Inteligentné vykurovanie

Ako sa dá udržať teplota v miestnosti bez námahy? Úplne jednoducho s termostatickým ventilom. To môže udržiavať teplotu v miestnosti konštantnú a znižuje ju, keď teplo vychádza zvonku alebo od viacerých ľudí v miestnosti. Niektoré termostatické ventily je možné naprogramovať tak, aby v konkrétnych časoch vykurovali vybrané miestnosti inak. To znamená, že môžete znížiť izbovú teplotu, ak ste dlho preč alebo v noci. Výhodou je, že ušetríte až 10 % energie a napriek tomu neprechladnete.

Správne vykurovanie s izoláciou

Za tepelné straty v dome nie sú zodpovedné len okná a dvere, ale aj nevykurované podlahy či miestnosti. V podkroví alebo pivnici je preto vhodné nechať zatepliť strop. Izoláciou sa stráca menej tepla.

Pokiaľ máte v dome krb, vykurovanie správne krbom, staré krby môžu vylučovať škodlivé chemikálie a častice. Preto sa musí každý komín pravidelne kontrolovať a schvaľovať príslušným kominárom. Pri novších krboch sa emisiám nedá úplne zabrániť, sú však výrazne nižšie ako pri starších vyhotoveniach.

Aby sa vykurovalo hospodárne, mala by sa venovať pozornosť energetickej účinnosti. To zahŕňa pravidelnú údržbu kúrenármi. Ohrievač treba pravidelne vetrať a dopĺňať vodu. Medzi vykurovanými a nevykurovanými miestnosťami nechajte dvere zatvorené. V noci prepnite ohrievač alebo radiátor do útlmového režimu. Pri radiátoroch vo vonkajších nástenných výklenkoch pomáha izolovať výklenok radiátora zvnútra, aby sa znížili tepelné straty. Izolované vykurovacie potrubia môžu tiež znížiť zbytočné tepelné straty v nevykurovaných miestnostiach. V nevykurovaných miestnostiach ako je pivnica alebo podkrovie sa odporúča zatepliť stropy.

Ak sú na vašich oknách vonkajšie žalúzie, mali by sa na noc stiahnuť. Pri žalúziách sa medzi žalúziami a okennými tabuľami vytvára vrstva vzduchu, ktorá zvyšuje tepelnú ochranu a znižuje energetické straty. Spotreba energie bude po zohľadnení opatrení výrazne nižšia. Radiátor by nikdy nemal byť upchatý a mal by sa pravidelne čistiť od prachu. Na sušenie bielizne nie je vhodný radiátor, ktorý nielenže znižuje vykurovací výkon, ale aj zvyšuje vlhkosť a podporuje tvorbu plesní.

Nesprávne správanie obyvateľov pri vetraní v súvislosti s činnosťami, pri ktorých vzniká vlhkosť (sprchovanie, varenie, sušenie bielizne a pod.), zvyšuje vlhkosť vzduchu v miestnosti. To môže viesť k rastu plesní.

Najmä byty s novými oknami a dverami by sa mali pravidelne vykurovať a vetrať. V zime, keď je vonku chladno, sa odporúča neustále vykurovať všetky miestnosti v dome – aj keď sú obyvatelia na dovolenke. Ak necháte kúrenie stále zapnuté na nízkej úrovni, spotrebujete menej energie ako neustále vyhrievanie hore a dole. Správne úrovne je možné nastaviť automaticky pomocou symbolov na termostate ohrievača. Cez deň je nastavenie medzi úrovňami 2 až 3 (cca 18-20 °C) a v noci medzi 1 a 2 (cca 12-14 °C).

Jednou z najčastejších chýb pri vykurovaní je úplné vypnutie radiátorov pri odchode z bytu. Ak je však miestnosť úplne vychladnutá, je potrebné oveľa viac energie, aby sa rýchlo vrátila na požadovanú teplotu, ako keď sa miestnosť naďalej vykuruje na nižšiu úroveň, aby sa udržala minimálna teplota. Navyše studený vzduch dokáže absorbovať menej vlhkosti, čo podporuje vlhké steny a tvorbu plesní. Kúrenie je preto lepšie neznižovať úplne a pokračovať vo vykurovaní miestností rovnomerne.

Mnohé vykurovacie systémy majú prednastavenú nočnú funkciu, ktorá reguluje teplotu na minimum. Vykurovanie možno v noci znížiť, ale nemalo by sa vypínať. Pretože miestnosti sa v noci príliš ochladzujú a ich vykúrenie ráno znamená zvýšenú spotrebu energie. Zníženie až o 5 °C však dáva zmysel. Napríklad v spálni si môžete zvoliť nastavenie 1 až 2 (14 °C). Okná nemajú taký izolačný účinok ako steny, preto je vhodné pri zotmení spustiť vonkajšie rolety, čím sa znížia tepelné straty až o 20 %.

Niektorým plesniam je možné zabrániť, ak nebudú k obvodovým múrom domu priliehať skrine. Je potrebná minimálna medzera medzi múrom a chrbtom skrine 5 cm, pre cirkulujúci vzduch. Ak už pleseň sa objavila odporúčame túto zničiť mechanicky a chemickým prípravkom a po vysušení ošetriť vápennou maľovkou.

Obr. 1: Odhady času vetrania oknami

Na nevhodné prostredie vedúce k plesniam ako prvé ukáže kondenzácia vody na oknách.

Pri odhaľovaní príčin kondenzácie je dôležitá spolupráca užívateľa. Užívateľ v prípade výskytu kondenzácie má súbežne vykonávať samokontrolné merania k čomu slúžia jednoduché vlasové alebo elektronické vlhkomery a teplomery ovzdušia.

Je rozdiel či sa skondenzovaná voda vo vykurovacom období zistí na izolačných sklách, rámoch alebo v polodrážkach okna. Každá má iného pôvodcu. Ak nepredpokladáme, že si okná zabudováva majiteľ sám, mal by montážnik odovzdať okno s protokolom a nastavené tak, aby sa ľahko otváralo a prítlak krídla na rám okna by mal byť po celom obvode krídla rovnaký. Ak tieto podmienky montážnik okna splnil je malá pravdepodobnosť, že kondenzáciu vodnej pary spôsobuje samotná konštrukcia okna, ktorá prešla počiatočnými skúškami v laboratóriu notifikovanej osoby. O tejto skutočnosti musí majiteľa presvedčiť výrobca okna vydaným vyhlásením parametrov a CE označením okna. Kondenzácii môže byť príčinou kvalita zabudovania vyjadrená v pripojovacej škáre, zateplení ostení a aj v niektorých prípadoch tepelný odpor muriva v ktorom je okno zabudované. Na odhalenie týchto príčin ponúkame odborné zisťovanie s posúdením súladu s normovými požiadavkami a doterajšími poznatkami v odbore. Jednou zo zisťovaných charakteristík sú povrchové teploty. Tu sa niektorí „odborníci“ dopúšťajú fatálnych chýb, ak na zistenie povrchových teplôt používajú infračervené teplomery. Infračervený teplomer – Teplomer, určený na bezkontaktné meranie teploty. Často býva vybavený jedným alebo viacerými navádzacími lasermi, o ktorých sa niektorí užívatelia domnievajú, že ukazujú bod merania. Pri meraní s týmto teplomerom je nutné poznať nielen emisivitu meraného povrchu ale aj optickú charakteristiku. Optická charakteristika je optický pomer medzi vzdialenosťou meraného objektu a šírkou meracieho kúžeľa v mieste merania. Prístroj totiž nemeria teplotu bodu, ale teplotu vyžarovanú snímanou  plochou. Ak meriame ako na obrázku, môže sa stať, že meriame niečo iné ako sme plánovali. Riskantné sú aj merania v blízkosti sklených tabúľ. Merania môžu skresliť napr. blízke svetelné zdroje. Treba sa tiež vyvarovať  prípadu, keď je meraný objekt menší, ako meraná plocha – tu by pozadie objektu mohlo zaviesť do merania chybu. Drahšie a kvalitnejšie teplomery majú jedno až trojlúčový laserový zameriavač, na exaktné vymedzenie meranej plochy. Na záver treba poznamenať, že mnohí výrobcovia uvádzajú optický pomer nie v cm, ale v anglických palcoch (inch) kde 1“ = 2,54 cm.

Obr. č. 2: Skreslenie plochy merania infračerveným teplomerom

Obr.č.3: Nesprávne namerané povrchové teploty na oknách infračerveným teplomerom

Najväčším nepriateľom takéhoto postupu pri overení vnútornej povrchovej teploty tepelného mosta je časový tlak, niekedy možno aj stres pri riešení sporov a reklamácií a niekedy možno aj samotná meracia technika. Tlak vzniká jednoducho preto, že sa chcú zložité procesy overenia riešiť jednoducho a rýchlo. Tu prichádzajú moderné meradlá teploty. Niektoré bezkontaktné zariadenia na meranie povrchových teplôt sú elegantné a poskytujú rýchlo grafický záznam, ale nemajú dataloger. Pracujú na princípe infračerveného snímania povrchovej teploty. Ak však ide iba o jednorázové termínové odpočty teploty, tak ide o predbežné zistenie situácie pri daných okrajových podmienkach v čase merania. Môže ísť o zaujímavú informáciu, ale nepoužiteľnú pri posúdení podľa požiadaviek na výpočtové hodnoty veličín a riziko vzniku plesní, tak ako sa zaviedlo do technických špecifikácií v STN 73 0540-2. Vznikajú požiadavky aj na samotné meracie zariadenia z hľadiska preukázania kalibrovania, neistoty merania, schopnosti zaznamenať údaje v čase záznamníkom dát atď.

Meranie teploty vnútorného a vonkajšieho vzduchu by malo prebiehať v dlhšom časovom období. Dĺžka meraného obdobia by mala dokumentovať časové priebehy rešpektujúce vykurovací režim cez deň a v noci, správanie užívateľa, najmä vetranie. Dôležité je dokumentovať relatívnu vlhkosť vnútorného vzduchu. Tá kolíše a mení sa spolu s teplotou vnútorného vzduchu a je ovplyvňovaná aj užívateľom. Často sú produkcie vodnej pary v interiéri budov veľmi časovo premenlivé. Užívateľ je spoluzodpovedný za stav vnútorného prostredia, najmä ak hodnoty relatívnej vlhkosti prekračujú dlhodobo 50 %. Teplota na povrchu tepelného mosta sa meria väčšinou dotykovým teplomerom so záznamníkom dát (datalogerom). Táto kolíše a je potrebné dlhšie časové obdobie na jej charakterizovanie. Niektoré tepelné mosty majú väčšiu tepelnú zotrvačnosť, iné napríklad v okolí pripojovacej škáry okna takú tepelnú zotrvačnosť nemajú a kopírujú rýchlejšie charakter priebehu teploty vzduchu.

Meranie teploty vnútorného  a vonkajšieho vzduchu, povrchovej teploty tepelného mosta sa uskutoční pri meraní na stavbe v celkom iných podmienkach ako sa uvažuje pri navrhovaní a dimenzovaní. Preto kľúčovým faktorom je transformácia nameraných hodnôt „in situ“ na hodnoty výpočtové v STN 73 0540-2 (tabuľka 1).

Optimálna relatívna vlhkosť vnútorného prostredia sa pohybuje okolo 40 %. Dlhodobo vyššia relatívna vlhkosť ako 50 % je z hygienického hľadiska nevhodná, pretože prispieva k nadmernému množeniu baktérií a roztočov a hrozí rastu plesní na obvodových konštrukciách.

Relatívna vlhkosť vzduchu je závislá na spôsobe užívania budovy. Relatívna vlhkosť v interiéri sa najviac zvyšuje pri varení, sušení bielizne, odparovaním vodnej pary z rastlín, sprchovaním, a pod. Možno ju naopak znížiť prívodom chladného vonkajšieho vzduchu, pri ktorého ohriatí sa relatívna vlhkosť výrazne zníži. Najvyššiu vlhkosť možno očakávať u obytných budov (ak opomenieme objekty s veľkými zdrojmi vlhkosti ako bazény, veľkokapacitné kuchyne, výrobné haly s vlhkou prevádzkou, a pod). V domácnostiach môže byť vyprodukované až 10 kg vodnej pary za deň. Pri súčasnej požiadavke na veľkú tesnosť okien a väčšinou nedostatočnom vetraní v zimnom období vnútorná relatívnu vlhkosť vo vnútri budov často prekročí hranicu 60 % .

 Teplota rosného bodu

 Rosný bod je teplota, pri ktorej je vzduch plne nasýtený vodnými parami (dosiahne relatívnej vlhkosti 100 %). Ak teplota klesne pod tento bod, dôjde ku kondenzácii vodných pár .

Čím je vyššia relatívna vlhkosť vzduchu, tým vyššia je aj jeho teplota rosného bodu. Pre štandardné návrhové podmienky 20 ° C a 50 % vnútornej relatívnej vlhkosti je teplota rosného bodu 9,3 ° C.

Ku kondenzácii vodných pár dochádza do tej doby, než sa relatívna vlhkosť vzduchu zníži (čím sa zároveň zníži teplota rosného bodu).

 Okno v nezabudovanom stave má väčšinou najnižšiu vnútornú povrchovú teplotu na styku rámu zasklenia, teda v mieste pôsobenia dištančného rámčeka. Po zabudovaní okna sa väčšinou teplota na styku rámu a zasklenia nemení, ale ak je detail napojenia okna na obvodovú konštrukciu dobre izolovaný, môže dôjsť k miernemu nárastu povrchovej teploty aj na zasklievacej škáre. U nevhodne riešenom pripojovaciom detaile ale výrazne klesá teplota pripojovacej škáry a ostenia.

Nedostatočná izolačná vrstva v pripojovacej škáre je zodpovedná až za 5° C, na zhoršení povrchovej teploty styku rámu okna s vnútorným prapetom.

 

Tab.č.1: Zistená nameraná vlhkosť vzduchu prepočítaná na porovnávaciu teplotu 20 °C

V tabuľke č. 1 sú uvedené niektoré podmienky; teplota a relatívna vlhkosť vzduchu, nameraná relatívna vlhkosť vzduchu prepočítaná na referenčných 20 °C. Praktické využitie je pri kontrole vnútorného prostredia užívateľom. Teplotu a relatívnu vlhkosť v miestnosti treba merať pravidelne, niekoľkokrát za deň, pred vetraním, v rovnaký čas a viac dní, vrátane víkendu. Priemerné hodnoty teploty a relatívnej vlhkosti je potrebné vyhodnotiť podľa tabuľky 1. Ak vo svojom byte zistí užívateľ v niektorej obývanej miestnosti napríklad priemernú teplotu 24 °C a vlhkosť vzduchu 65%, znamená to, ako keby mal vlhkosť 85% pri referenčnej teplote 20 °C, od ktorej sa odvíjajú podmienky kondenzácie vody na povrchu stavebného prvku (okna). V tomto okamihu mal by vetraním alebo inými opatreniami znížiť vlhkosť v byte o (85 mínus 50) 35%, aby sa dostal na podmienky, kedy pri tejto teplote nebude nastávať kondenzácia vodnej pary na stavebnom prvku. Ak tak nevykoná, riskuje dlhodobú prítomnosť vlhkosti, ktorá sa môže vyzrážať na najchladnejšom mieste (izolačné sklo, okenný rám, kút miestnosti) v množstve podľa tabuľky 6,3g/m3. Ak má byt napríklad veľkosť 75 m2 je to 1 liter aj 15 dl vody rozliatych na uvedených najchladnejších miestach.

Na vznik plesní sú to ideálne podmienky!

 Okrem produkcie vody užívateľmi môže byť zdrojom aj ochladzovanie rámov okien infiltráciou (https://mobilab.sk/co-predikuju-zarosene-okna/) . Dôsledkom je kondenzácia vody v drážkach rámu okna (obr.4). Možnou príčinou môžu byť nedostatky vo vyhotovení okna, najmä vyhotovení tesnení, ako je na obrázku 5. Každému zisťovaniu povrchových teplôt v škárach okna by malo predchádzať nastavenie prítlaku okna. Pred samotným meraním prítlaku je potrebné zistiť či zatváracie sily sú v súlade s normovými požiadavkami. Požadovaný prítlak nemôže byť zabezpečený nastavením kovania, ktoré znemožní pohodlné zatváranie alebo otváranie okna (pozri aj https://mobilab.sk/aj-vam-sa-tazko-zatvaraju-okna/) . O nedostatočnom prítlaku sa môžeme dozvedieť z meraní merítkom alebo anemometrom s termickou sondou a zistením profilu prievzdušnosti. Na zistenie profilu prievzdušnosti je potrebné v byte alebo v skúmanej miestnosti vyvodiť podtlak ventilátorom.

Okná musia byť v styku rámu a krídla utesnené profilovým tesnením z vulkanizovanej gumy alebo plastu. Tesnenie sa vkladá do patrične tvarovaných drážok v profile krídla alebo rámu, alebo sa pripadne lepí kontaktným lepidlom na dorazové plochy v polodrážke.

Uloženie (prilepenie) tesnení v drážkach, príp. polodrážkach a na dorazových plochách musí byť pevné a trvanlivé, v rohoch presne (bez medzier) zarezané, príp. zlepené (obr. 5). Musí byť vymeniteľné v prípade poškodenia prevádzkou, opotrebenia s ohľadom na trvanlivosť okien, alebo inými vplyvmi.

Obr. 4: Kondenzácia vodnej pary v polodrážkach okna

Obr.5: Príčinou kondenzácie vodnej pary v polodrážkach okna môžu byť  aj chyby vyhotovenia tesnení

Obr. 6: Sneh v polodrážkach, dôsledok netesnosti krídla okna

V prípade, ak sa na kovaní v krátkom čase objavia známky korózie, dôvodom môže byť niektorá z nižšie uvedených príčin:

  1. Hlavnou príčinou korózie je obsah kyslíka vo vzduchu. K vzniku korózie dochádza po prekročení hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu tzn. 60 až 70 %.
  2. Ďalšou príčinou vzniku korózie môže byť vznik kondenzovanej vody na kovových častiach, podmienený prekročením rosného bodu pri veľkých teplotných výkyvoch.
  3. Rýchly nástup korózie spôsobuje znečistenie ovzdušia plynovými výparmi (priemyselné, automobilové) ako napr. plyny „oxidu siričitého (SO2) a oxidu dusnatého (NO2) a z výslednej zlúčeniny za prítomnosti vlhkosti

Látky znečisťujúce ovzdušie ako kyseliny (HS2S03), kyselina sírová (H2SO4), kyselina dusičná (HNO3) spôsobujú koróziu dokonca aj v suchom stave.

  1. V súvislosti s informáciami uvedenými v bode 3) je dôležité zohľadniť otázku použitia vhodného kovania do objektov, napr. v uliciach s hustou premávkou, priemyselných parkov, čistiarne odpadových vôd, ako aj objekty pri mori, plavárne/ kúpele, budovy na chov hospodárskych zvierat.
  2. Aj neškodné látky ako papier/lepenka, či rôzne druhy dreva používané na výrobu okien obsahujú z časti agresívne zložky (kyseliny, lúhy, chloridy), ktoré pri kontakte s kovaním poškodzujú pasiváciu a spôsobujú vznik korózie.
  3. Omietky, cement a iné stavebné materiály, ako aj pri výrobe okien často používaný silikón s obsahom kyseliny octovej sú ďalšími príčinami vzniku korózie.
  4. Neželaná korózia kovania môže byť ďalej spôsobená, chemickou reakciou čistiacich prostriedkov s prísadou octu, kyseliny citrónovej, kyseliny fosforečnej (ako napr. prostriedky na odstránenie zbytkov cementu), alebo mechanickým poškodením povrchu kovania (pieskovými čistiacimi prostriedkami, sklenou vatou atď.), ktoré poškodzujú pasiváciu a urýchľujú koróziu.

Na čistenie dielov kovania použite jemný, pH-neutrálny čistiaci prostriedok v zriedenej forme.

Vyvarujte sa poškodeniu kovania hranatým alebo ostrým predmetom či nástrojom.

Bližšie informácie nájdete na internetových stránkach výrobcov alebo v prospekte o povrchovej úprave (pozri aj https://mobilab.sk/aj-vam-sa-tazko-zatvaraju-okna/ ) .

 

 

Kovanie sa zvyčajne montuje ručne v rámci posledného pracovného kroku na hotový rám okenného krídla. Dĺžku kovania je pritom treba prispôsobiť rozmerom okenného krídla .

Kovania otváracích a sklápacích okien musia mať poistky proti náhodnému chybnému ovládaniu, aby sa zabránilo vypadnutiu krídla. Kovanie je väčšinou zabezpečené proti otvoreniu krídla zvonku v sklopenej polohe.

V súčasnosti prevažuje celoobvodové kovanie umožňujúce krídlo okna pritiahnuť k rámu okna.

Funkčná škára je charakteristická pre otváracie okná a je to škára medzi rámom okna a rámom krídla. Všeobecné požiadavky na funkčné škáry okien sú :

  • úplná vodotesnosť,
  • limitovaná infiltrácie vzduchu ,
  • umožnenie požadovaného spôsobu otvárania okna .

Pri plastových systémoch je vodotesnosť väčšinou zaručená vonkajším tesnením, pri drevených a hliníkových systémoch vonkajšie tesnenie obvykle chýba a vodotesnosť je zaručená tvarom krídla, tzv. dažďovou zábranou. Pokiaľ do funkčnej škáry napriek tomu zatečie, je všetka voda odvedená odvodňovacími otvormi. Ďalšou súčasťou funkčnej škáry je vnútorné dorazové tesnenie, ktoré zabezpečuje minimálnu prievzdušnosť.

Niektoré systémy dopĺňajú funkčnú škáru o stredové tesnenie rozdeľujúce dutinu funkčnej škáry na dve samostatné komory. Stredové tesnenie má pozitívny vplyv na prievzdušnosť aj na súčiniteľ prechodu tepla rámu.

Vznik kondenzácie na oknách môže spôsobovať ich nedostatočný súčiniteľ prechodu tepla. Ak sa je možné spoľahnúť na výsledky namerané na oknách pri počiatočných skúškach, je nutné preveriť len súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla, ktorý môže byť iný ako deklaroval výrobca tým, že boli použité iné dištančné rámčeky alebo nebola naplnená niektorá dutina predpísaným vzácnym plynom. Keď je podozrenie, že neboli použité deklarované profily, napríklad z ich nameranej stavebnej hĺbky, odporúčame preveriť aj tieto.

Ak sa robia takéto kompexné zisťovania, na zistenie všetkých príčin kondenzácie, nemalo by chýbať overenie zasklení (súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla in situ), zistenie vlhkosti muriva a niekedy aj tepelného odporu muriva, ktorý sa podieľa na zabezpečení povrchových teplôt pripojovacej škáry. Správne fungovanie okna je nemysliteľné bez vyhotovenia správnych odvzdušňovacích otvorov v krídle okna (obr.7).

Zasklievacia škára je škára, ktorá zabezpečuje spojenie rámu a skla, popr. panela (https://mobilab.sk/oknarsky-slovnik/pripojovacia-stavebna-skara/ ). Základné funkčné požiadavky na zasklievaciu škáru sú:

  • úplná vodotesnosť,
  • nulová prievzdušnosť,
  • umožnenie dilatácie skla alebo panela.

Pretože môže v zasklievacej škáre dochádzať k vzniku kondenzátu, je potrebné tento priestor odvetrávať a zabezpečiť odvod kondenzátu. Pri zasklení s utesnenou drážkou musí byť zasklievacia drážka z vonkajšej strany odvetraná. Odvetrávacie otvory sú vytvorené vyvŕtaním prechodových otvorov priemeru 8 mm a/alebo vytvorením štrbín (5×12) mm v 4 rohoch horného a spodného vlysu (obr. 7).

Obr. 7: Ovetrávacie otvory umožňujú vyrovnávanie tlaku vodnej pary v krídle okna a sú predpokladom plánovanej životnosti izolačného skla

 

Obvodové steny existujúcich budov majú tepelné odpory zodpovedajúce obdobiu výstavby. V SR sa používali rozličné obvodové steny z hľadiska konštrukcie a tepelnoizolačných vlastností. Pri neznámej skladbe obvodového muriva je nutné zistiť aj jeho tepelný odpor. Pri odhaľovaní tepelných mostov je okrem termovíznej kamery nevyhnutný aj vlhkomer muriva.

Ak sa v starých budovách použijú tesné okná bez dodatočných izolačných opatrení, potom treba kvôli výrazne zníženej výmene infiltrovaného vzduchu otvárať okná aspoň trikrát denne na viac ako hodinu. V prípade sušenia bielizne už nie je praktické predchádzať plesniam rýchlym vetraním. V tomto prípade je nepravdepodobné, že by sa úspory energie, v ktoré sa očakávalo inštalovaním tesných okien a zároveň zabránením rastu plesní, zhmotnili.

Výpočty [1] potvrdzujú, že vetranie potrebné na predchádzanie plesniam závisí komplexným spôsobom od klimatických podmienok, konštrukcie budovy, rôzneho zaťaženia vlhkosťou v závislosti od používania a sorpčných vlastností vnútorných povrchov. Pri dobre izolovaných vonkajších stenách existujú len malé rozdiely z hľadiska energetických strát medzi nepretržitým vetraním a nárazovým vetraním , aj keď správne zvolené nárazové vetranie je nevyhnutné. Okrem nárazového vetrania by malo byť vždy nepretržité vetranie, ktoré trvalo odvádza vlhkosť. Čím horší je tepelný odpor, tým vyššia musí byť rýchlosť výmeny vzduchu dosiahnutá kontinuálnym vetraním pri rovnakej vlhkosti. Vidno to najmä na výsledkoch starej budovy s rozdielnou tesnosťou okien. Ak sú namontované tesné okná, čo má za následok zníženie výmeny infiltračného vzduchu na 0,1 h−1, zvyšková vlhkosť sa už nedá rozumne odstrániť nárazovým vetraním. To však neznamená nič iné, len to, že sa musí opäť dosiahnuť priemerná výmena vzduchu 0,5 h−1 dodatočnými otvormi alebo že okná musia byť opäť „netesné“ alebo že sa musia prijať iné opatrenia na zabezpečenie nepretržitej výmeny vzduchu. V tejto alternatíve výmena okien nemá racionálny základ.

V prípade záujmu o vyššie uvedené merania, vyžiadajte si cenovú ponuku. (https://mobilab.sk/kontakt/)

Literatúra:

  1. Anon.: Merkblatt E-6-3, Rechnerische Prognose des Schimmelpilzwachstumsrisikos, Fraunhofer IRB Verlag, 2023

 

,

AKO NA TESNOSŤ OKIEN?

O skúške prievzdušnosti, ktorú je povinný vykonať výrobca okien ako súčasť počiatočnej skúšky typu výrobku sme už písali v našom príspevku: https://mobilab.sk/byte-mam-zimu-aj-ked-radiatory-idu-naplno/ . Skúška sa vykonáva často na prototype v predvýrobnej etape. Po zabudovaní okien do stavby sa často potom stretávame s realitou netesnosti. Niekedy  po zabudovaní okien do stavby na preukázanie tesnosti stavby ponúkame skúšku tesnosti tzv. Blower door test alebo inak nazývaný aj test vzduchotesnoti alebo vzduchovej nepriepustnosti budovy podľa STN EN ISO 9972 . Tento test sa najčastejšie využíva pri nízkoenergetických domoch na preverenie ich vzduchotesnoti. Tento test má preveriť stavbu, či spĺňa požadované normy energetickej triedy. Postupuje sa tak, že do otvorených vonkajších dverí (vchodových alebo balkónových) sa osadí tesniaci nastaviteľný rám (pre rôzne veľkosti otvorov), spolu so vzduchotesnou fóliou s otvorom pre osadenie ventilátora. Automatickým riadením otáčok ventilátora sa dosahuje zadaný tlakový rozdiel medzi vonkajším a vnútorným priestorom. Test by mal ukázať prípadné netesnosti v obalovom plášti budovy. Výsledkom merania je hlavná hodnotiaca veličina – intenzita výmeny vzduchu, ktorou sa stanoví ako často dochádza k výmene vzduchu celého objemu testovanej stavebnej jednotky (dom, byt, miestnosť) za hodinu, pri referenčnom tlakovom rozdiele medzi interiérom a exteriérom, ktorý je zvyčajne 50 Pa. Okrem toho sa dajú určiť aj ďalšie odvodené veličiny. Na dosiahnutie výpovedného identifikačného parametra n50 vzduchotesnosti, je meraný objemový prúd vzduchu delený objemom budovy. Počas vzniku tlakovej diferencie (podtlak v budove) môžu byť ľahko nájdené miesta netesností v obale budovy. Netesnosti vznikajú v miestach ako sú prestupy elektrických káblov a rozvodov zdravotechniky, inštalačné krabice, styky okien a dverí, spoje parozábran a protivetrových fólií, výrezy do podkrovia a i. Dôsledok týchto nedostatkov je nesprávne utesnená budova, ktorá zapríčiňuje zvýšenú spotrebu energie z dôvodu jej úniku cez netesnosti v obvodovom plášti. Táto metóda nemeria mieru infiltrácie vzduchu budovou. Výsledky tejto skúšky ventilátora možno použiť na odhad infiltrácie vzduchu pomocou výpočtu (STN EN ISO 9972).

To platí pre montované stavby. Pri murovaných stavbách táto skúška má zmysel vtedy, keď sú odstránené zjavné nedokonalosti vyhotovenia. Vtedy nám Blower door test môže poukázať na hlavnú príčinu netesnosti a to netesné okná, ak sa nám ani po odstránení zjavných netesností (prestupy elektrických káblov a rozvodov zdravotechniky, inštalačné krabice) nepodarí dosiahnuť projektované:

n50= 4,0 h–1 – spotreba 33 kWh/m2/rok (4,0 h–1 je hraničná hodnota, kedy hovoríme, že objekt je dobre utesnený);

n50= 1,5 h–1 – spotreba 20 kWh/m2/rok (1,5 h–1 je hraničná hodnota pre nízkoenergetické domy);

n50= 0,6 h–1 – spotreba 15 kWh/m2/rok (0,6 h–1 je hraničná hodnota pre domy s nízkou takmer nulovou spotrebou)

Prichádza skúška prievzdušnosti na zabudovanom okne.

Netesnosti sa dajú zistiť nasledovnými pomôckami a meradlami:

 

1) Holé ruky

Medzi najjednoduchšie patrí metóda, kedy sa v interiéri zariadením Blower-Door test vytvorí podtlak cca 20 Pa až 50 Pa a holými rukami sa v bezprostrednej blízkosti podozrivých konštrukcií overuje prúdenie vzduchu. Pre väčšiu citlivosť je možné ruky navlhčiť.

Výhody: je možné vykonávať celoročne, mimo zariadenia Blower-Door test nie je potrebné žiadne iné zariadenie

Nevýhody: vykonáva sa iba lokálna kontrola, vyžaduje skúsenosti

obr 1: Zisťovanie netesností využitím ventilátora

2) Zariadenia na tvorbu dymu

zariadením na tvorbu dymu sa v interiéri vytvorí dym a súčasne so zariadením Blower-Door test vytvorí pretlak. V exteriéri sa potom sledujú miesta, kadiaľ dym uniká, ktoré signalizujú najpravdepodobnejšie miesto porúch.

Výhody: plošná kontrola konštrukcií

Nevýhody: dym sa vo vnútri konštrukcií môže šíriť na pomerne veľké vzdialenosti a miesto signalizované v exteriéri môže byť od netesnosti v interiéri pomerne vzdialené, na tvorbu dymu sa používa chemikália

3) Anemometer

Meranie rýchlosti prúdenia vzduchu anemometrom. Metóda obdobná ako pri prvej metóde s tým rozdielom, že sa na detekciu prúdenia používa anemometer, túto metódu bežne používa naša spoločnosť MOBILab.

Výhody: je možné vykonávať celoročne

Nevýhody: vykonáva sa iba lokálna kontrola, vyžaduje skúsenosti, je potrebné špeciálne zariadenie

obr 2: Zisťovanie netesností využitím anemometra s termickou sondou

4) Termovízna kamera

Používa sa pri rozdiele teploty vzduchu medzi interiérom a exteriérom aspoň 5 °C. V interiéri sa termovíznou kamerou nasnímajú všetky konštrukcie. Zariadením Blower-Door test sa na cca 15 min v interiéri vytvorí podtlak cca 20 Pa až 50 Pa. Následne sa opäť vykoná snímanie konštrukcií v interiéri termovíznou kamerou. Netesnosťami je do interiéru nasávaný studenší alebo teplejší vzduch ako je v interiéri, čím zmení konštrukcia v okolí netesností povrchovú teplotu. Z porovnania termovíznych snímok pred vytvorením podtlaku (pri prirodzenom tlakovom rozdiele) a pri podtlaku v interiéri sa stanovia netesné miesta, túto metódu bežne používa naša spoločnosť MOBILab.

Výhody: plošná kontrola konštrukcií, rýchlosť a presnosť

Nevýhody: nemožno vykonávať celoročne, je potrebné špeciálne zariadenie

obr 3: Zisťovanie netesností využitím termovízie

Aj keď takéto netesnosti nájdete na oknách, ťažko dokážete týmito metódami výrobcovi, že Vám zabudoval nepodarok!

Sú snahy (v literatúre) zisťovať pomocou skúšky Blower door testom prievzdušnosť okien, len nemáme poznatky, či niekto porovnával skúšky pred zabudovaním, po zabudovaní podľa EN 1026 a skúškou STN EN ISO 9972. Ťažko si predstaviť, žeby sa Blower door testom odhalila skutočná prievzdušnosť okna (tlak vetra cca 32 km/hod oproti 115 km/hod pri skúške okien), na základe ktorej by bolo možné reklamovať okná.

obr 4: Zisťovanie prievzdušnosti okna vytvorením vzduchotesnej komory z exteriéru

obr 5: Zisťovanie prievzdušnosti okna vytvorením vzduchotesnej komory z interiéru

obr 6: Zisťovanie prievzdušnosti okna vytvorením vzduchotesnej komory z miestnosti, kde je okno zabudované

Blower door testom nekončíme!

Blower door test je možným iniciátorom identifikácie chybného fungovania okna. Ak sa po absolvovaní  Blower door testu ukáže, že najslabším miestom v obálke budovy je okno, môžeme pokračovať skúškou prievzdušnosti.

Vzduchotesná komora sa buduje individuálne podľa dispozície stavby. Vždy sa porovnáva výsledok s utesnenými a neutesnenými pripojovacími a zasklievacimi škárami okna. Ak okno nevyhovie deklarovanej triede prievzdušnosti uvedenej vo vyhlásení parametrov, u zabudovaných okien je vtedy riešením výmena tesnení alebo celých okien.

Objednávateľom Blower door testu, navyše v tejto vykurovacej sezóne roku ponúkame nedeštruktívne zistenie obsahu argónu na náhodne vybraných izolačných sklách osadených v oknách alebo zasklených stenách za zvýhodnenú cenu. Pocit sálania chladu od izolačných skiel vo vykurovacom období alebo prehrievanie skla v lete sú predzvesťou poruchy zasklenia. Môže tomu byť aj keď návrh bol urobený správne avšak pri jeho realizácii došlo k zlyhaniu. Dôsledky sa často prejavujú vo zvýšených nákladoch užívateľov na vykurovanie v zime alebo chladenie v lete. Príčinou môže byť aj zmena rovnobežnosti tabúľ skla veľkých rozmerov. Všetky tieto merania Vám vieme urobiť pri našej návšteve. V čase keď sa normotvorcami „cizelujú“ tepelno-technické normy na okná na stotiny požadovanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, je často realita trestuhodná!

Nesúhlasíme, aby straty tepla vyplývajúce z nekvality okien a izolačných skiel znášal ich užívateľ.

Ak by ani uvedené opatrenia neboli úspešné zostáva okrem výmeny okien kompenzácia zvýšených nákladov na kúrenie. Schému takéhoto výpočtu poskytneme zákazníkovi ako pridruženú službu ku skúške. Pokiaľ si užívateľ stavby objedná skúšku prievzdušnosti okien, ponúkame mu aj identifikáciu izolačných skiel na skúšaných oknách a v prípade namerania nízkeho obsahu argónu v dutinách alebo priehybu skiel, ponúkame aj výpočet nového súčiniteľa prechodu tepla izolačných skiel (Ug), ktorý je funkciou vzdialenosti medzi sklami (veľkosť dutiny) a obsahu inertného plynu (argónu), pri nezmenenej emisivite povrchov skla. Potom sa môže k stratám tepla z netesnosti okien pridružiť aj strata z vypočítaného horšieho súčiniteľa prechodu tepla izolačných skiel.

, ,

VYMENIŤ ALEBO PONECHAŤ?

Častá otázka majiteľa novej otvorovej výplne po odovzdaní nášho protokolu z merania zabudovaného izolačného skla. Pri každom podozrení na nedodržanie parametrov okennej konštrukcie je potrebné porovnať skutočnosť s informačným listom izolačného skla vydanom výrobcom. Na vlastnosti izolačného skla a aj okna vplýva významnou mierou vzdialenosť medzi sklami (veľkosť medzisklenej dutiny) a jej naplnenie inertným plynom, najčastejšie argónom. Prvou úlohou preverenia vlastností je jej porovnanie s údajmi informačného listu vydaného výrobcom izolačného skla. Dôležitý je priehyb izolačného skla v strede tabule. Veľkosť priehybu vymedzuje medzisklenú dutinu. Súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla je funkciou veľkosti medzisklenej dutiny a náplne inertným plynom (pokiaľ sme v izolačnom skle identifikovali prítomnosť nízkoemisnej vrstvy). Priehyb tabule skla môže byť zabudovaný z výroby alebo môže vzniknúť po ukončení výroby izolačného skla. Únik argónu cez netesné okraje izolačného skla je sprevádzaný zmenšovaním medzisklenej dutiny izolačného skla (pozri tabuľku). O tomto probléme sme obšírnejšie písali v predchádzajúcich blogoch napr.

Obr. 1: Meranie medzisklenej dutiny (SZR)

Obr. 2: Nedeštruktívne meranie obsahu plynu v medzisklenej dutine (SZR)

Tabuľka: Prepočet vypočítaného Ug na %-to naplnenia plynom argón vo zvislej polohe

Medzi množstvom argónu (percento naplnenia) a vypočítaným súčiniteľom prechodu tepla (Ug) existuje v celom rozsahu lineárna závislosť

Zhoršenie súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla je priamo úmerné stratám pri vykurovaní budovy. Aj pri dnešných dotovaných cenách za elektrinu už strata tepla vyplývajúca z nameraného zhoršenia súčiniteľa prechodu tepla (Ug) len o 0,2 W/(m2.K) je pri cca 8 m2 zasklenej plochy v byte počas jedného roka 170 EUR, pri životnosti okien 25 rokov je to celkom ≈ 4250 €, pokiaľ ceny elektriny nebudú stúpať. Zväčšovaním zasklených plôch táto strata prirodzene narastá. Horšie to v súčasnosti (až skoro 5 násobne) vychádza pre nebytové priestory a administratívne budovy, kde sú nedotované ceny energií. Táto strata je vyčíslená len v prípade identifikovania nízkoemisných vrstiev v izolačnom skle. Ak tomu tak nie je, straty narastajú rádovo viac.

V tomto prípade je oprávnená otázka kompenzovania strát dodávateľom výrobku, alebo jeho výmena za bezvadný! Ak sú dokončené podlahy alebo terasy, je výmena izolačného skla najmä veľkých rozmerov problematická. Preto s kontrolou izolačných skiel nie je potrebné otáľať.

Na požiadanie, našim zákazníkom tieto prepočty urobíme bezplatne, na základe reálne nameraných parametrov.

Takže ak si neoverujete to, čo Vám bolo zabudované do stavby, môžete poškodzovať svoju rodinu, zákazníka alebo firmu.

V budúcom blogu sa budeme zaoberať ďalšou často nepreverovanou vlastnosťou okenných konštrukcií, prievzdušnosťou a stratami tepla z toho vyplývajúcimi.

, ,

Ako riešime hlučnosť oknami

Hluk sa vyskytuje takmer všade. V mestách je to spôsobené neustále sa rozširujúcim vozovým parkom osobných a nákladných automobilov s ich hlukom pri jazde, ako aj inými dopravnými prostriedkami. Aj hluk z kultúrnych podujatí alebo gastronómie môže byť tiež záťažou, či už v meste alebo na vidieku. Dokonca aj v riedko osídlených oblastiach je vystavenie ľudí hluku často vysoké.

Hluk vám spôsobuje choroby. Stresujúce nie sú len vysoké hladiny hluku na letových trasách, rýchlostných cestách alebo železničných tratiach. Dokonca aj neustále vystavenie podprahovým zvukom vám môže doslova liezť na nervy.

Nebezpečenstvo hluku by sa nemalo podceňovať. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tiež varuje pred rizikami hluku ako nebezpečným environmentálnym faktorom. Zvýšené riziko infarktu, porúch spánku a chorôb, ako je vysoký krvný tlak, je spojené so znečistením hlukom. Aby ste im v prvom rade zabránili, môžete im účinne zabrániť zvukotesnými oknami.

Ale ako takéto okná fungujú? Zvuková izolácia sa dosahuje výrazne hrubším a tiež asymetricky konštruovaným izolačným zasklením. „Asymetria“ znamená, že bežné izolačné zasklenie je navrhnuté asymetricky, t. j. tak, že okenné tabule majú rôznu hrúbku.

Okrem toho sú zvukotesné fólie, ktoré sa umiestňujú vo vrstvenom v skle, obzvlášť účinné proti hluku. Tesnenia v okennom ráme doslova absorbujú hluk, pretože pohlcujú zvuk. Celkovo je rám okna navrhnutý tak, aby hluk cez rám sotva prenikol do vašich štyroch stien.

Pri rozhodovaní o zvukotesných oknách je možné zvážiť aj nákup zvukotesného vonkajšieho nástenného ventilátora. To zaisťuje dostatok čerstvého vzduchu, najmä v spálni, aj pri zavretých oknách.

V každom prípade je tiež dôležité starostlivo nainštalovať zvukotesné okná. Osobitná pozornosť sa musí venovať škáre styku okna s ostením. Najlepšie zvukotesné okno nedosiahne svoj účinok, ak sa spojenia nevykonajú správne aj z hľadiska zabudovania do stavby. Aj najmenšie netesnosti môžu spôsobiť zhoršenie požadovanej zvukovej izolácie.

Akustický tlak, a teda aj hluk, sa meria v decibeloch (dB). Počas dňa sa vyššia hladina hluku považuje za prijateľnejšiu ako v noci. Pre rozsah hluku sú dôležité nielen merateľné fyzikálne hodnoty, ale aj neakustické faktory, ako napríklad postoj ľudí k zdroju hluku. Dokonca aj zvýšenie hladiny hluku o 10 dB mnohí vnímajú ako zdvojnásobenie hluku, takže 60 dB je vnímaných dvakrát hlasnejšie ako 50 dB. Zvukotesné okná výrazne znižujú hluk vstupujúci do interiéru.
Tabuľka 1: Triedy zvukovej tesnosti okien podľa nemeckej VDI 2719

Trieda zvukovej odolnosti Hodnotený index zvukovej izolácie R‘w funkčne inštalovaného okna Požadovaný vážený index zníženia hluku funkčne inštalovaného okna na skúšobnej komore typické konštrukcie okien bez ventilačných zariadení
1 25 až 29 dB ³ 27 dB Jednoduché okno s jednoduchým zasklením s jednou rovinou tesnenia; Jednoduché okno s izolačným zasklením bez špeciálneho tesnenia; Zdvojené okná s tesniacou rovinou; Okno s otváracími krídlami bez špeciálnych konštrukčných požiadaviek.
2 30 až 34 dB ³ 32 dB Jednoduché okno s jednoduchým zasklením s jednou tesniacou rovinou, hrúbka skla ³ 8 mm; Jednoduché okno s izolačným zasklením s jednou úrovňou tesnenia, štruktúra skla napríklad 4 / 12 / 4; Zdvojené okno s tesniacou rovinou, celková hrúbka skla ³8 mm; Okno s otváracími krídlami bez špeciálnych konštrukčných požiadaviek.
3 35 až 39 dB ³ 37 dB Jednoduché okná s izolačným zasklením s minimálne jednou rovinou tesnenia, zdvojené okná s dvomi rovinami tesnenia, vzdialenosť medzi sklami ³40 mm, dvojité okná s jednou rovinou tesnenia.
4 40 až 44 dB ³ 42 dB Jednoduché okno s izolačným zasklením s dvomi rovinami tesnenia, Rwp zasklenia ³45 dB; Zdvojené okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla ³14 mm, medzera medzi sklami ³50 mm; Dvojité okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla ³8 mm, medzera medzi sklami ³100 mm.
5 45 až 49 dB ³ 47 dB Zdvojené okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla

³18 mm, medzera medzi sklami ³60 mm; Dvojité okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla ³12 mm, medzera medzi sklami ³100 mm.

6 ³ 50 dB ³ 52 dB Dvojité okná so samostatnými zabudovacími rámami, špeciálne tesnenie, veľmi veľký priestor medzi sklami a zasklenie z hrubého skla

 Pre ďašie súvislosti pozrite

 Nepriezvučnosť okien je možné s vysokou presnosťou stanoviť laboratórnym meraním. V súčasnej dobe už väčšina výrobcov udáva nepriezvučnosť okna ako výsledok laboratórnej skúšky. Iba u okien s nižšou nepriezvučnosťou Rw ≤ 38 dB možno stanoviť nepriezvučnosť postupom podľa STN EN 14351-1. Hodnoty zvukovej izolácie okien s nepriezvučnosťou Rw ≥ 39 dB alebo Rw + Ctr ≥ 35 dB musia byť stanovené skúškou podľa európskych noriem. Zvukovo izolačné vlastnosti samotných izolačných skiel (IGU) je možné približne stanoviť aj podľa STN EN 12758. Na stanovenie nepriezvučnosti okna podľa podľa STN EN 14351-1 sa vychádza z nepriezvučnosti samotného izolačného skla (IGU). S využitím tabuľky v tejto norme, v závislosti od typu okna a použitého tesnenia sa vypočíta nepriezvučnosť okna. Skúšku nepriezvučnosti okna vykonanú v laboratóriu nie je možné zopakovať po zabudovaní v stavbe.

obr.1-2: netesnosti sú zdrojom zníženia akustických vlastností okna

obr.1-2: netesnosti sú zdrojom zníženia akustických vlastností okna

obr.3: zdroj akustických a tepelných mostov v nedostatočnom vypenení pripojovacej škáry

Naše laboratórium ponúka záujemcom zistenie vzduchovej nepriezvučnosti styku okennej konštrukcie a obvodového plášťa budovy podľa STN 73 3134 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie čl. 5.3.3 Vzduchová nepriezvučnosť“ informatívna metóda. Skúška sa realizuje priamo na stavbe, na zabudovanej okennej konštrukcií. Ide o informatívnu skúšku na ilustráciu vplyvu kvality vyhotovenia pripojovacej škáry prípadne kvality akustických vlastností okennej (dverovej) konštrukcie. Skúška sa vykoná na princípe STN EN ISO 10052 „Akustika. Meranie vzduchovej a krokovej nepriezvučnosti a zvuku technických zariadení. Prevádzková metóda“ čl. 6.3.2 Vzduchová nepriezvučnosť obvodových plášťov. Meranie sa vykonáva so zdrojom zvuku od bežnej dopravy. Použijú sa dva zvukomery so záznamníkmi. Prvý sa umiesti cca 2 m pred fasádu budovy a druhý v interiéri minimálne 0,5 m od okna. Meria sa pri otvorenom a uzatvorenom okne. Doba merania je určená dobou prejazdu min. 15 motorových vozidiel (pozri STN EN ISO 10052 ). Výsledky sa vyjadrujú v dB.   Nepriaznivý výsledok tejto skúšky môže byť iniciátorom ďalších podrobnejších meraní a analýz. Skúška môže byt doplnená meraním akustických mostov po celej pripojovacej škáre pomocou ultrazvukového detektora.

 

obr.4: zisťovanie akustických mostov v škárach okien

,

Aké sú riziká použitia IGU?

Neustála zmena teploty vzduchu zapríčiňuje zmenu tlaku v uzavretom priestore. Pri zvýšení teploty dochádza pri izolačnom skle (IGU) k vydutiu, takzvanému konvexnému prehybu, pri znížení teploty naopak prichádza k stiahnutiu skla, konkávnemu prehybu. Ďalšou záťažou pre izolačné trojsklo je klimatická záťaž. Pri nízkom tlaku vzduchu dochádza k vydutiu izolačného trojskla, pri vysokom sa zase sklo sťahuje. Tieto vplyvy sa môžu v konkrétnej situácii vzájomne  vyrovnať alebo znásobiť. Toto je efekt izolačného skla ktorý je výraznejší pri trojsklách ako pri dvojsklách. V neposlednom rade by nás mala zaujímať aj nadmorská výška zabudovania. V tomto prípade je potrebné v medzipriestore upraviť tlak  podľa potreby.

 

Široké dištančné rámiky pri izolačnom trojskle tiež zhoršujú situáciu z hľadiska možnosti prasknutia. Pri napríklad 18 mm rámikoch je nutné poznať rizikové zóny skla z hľadiska pomeru šírka – výška a minimálnu dĺžku hrany.

 

Ak máme izolačné trojsklo v tvare štvorca, všetky hrany sú zaťažené rovnomerne. Naopak pri úzkom obdĺžniku krátke hrany prakticky vôbec neprispievajú k rozloženiu zaťaženia. Aby sme predišli v týchto prípadoch k samovoľnému prasknutiu skla riešením je  použitie tepelne tvrdeného skla (ESG). Hermeticky uzavretá dutina neumožňuje žiadne vyrovnávanie tlaku s okolím. Tým sú zahrnuté teplotné a tlakové podmienky v deň výroby viacvrstvového izolačného skla. Pri všetkých zmenách teploty alebo tlaku vzduchu sa mení vzájomná poloha tabúľ, dochádza ku konvexným alebo konkávnym vychýleniam vonkajších tabúľ, k vypuknutiu alebo vydutiu izolačného skla, podobne ako na plechovke. Ak by to tak nebolo a pri zmene tlaku by do dutiny mohol preniknúť okolitý vzduch, izolačné sklá by sa vplyvom vlhkosti, ktorá tiež prenikla, v dutine v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov zahmlili.

Fyzikálny zákon tejto deformácie vonkajších tabúľ izolačného skla sa nazýva „efekt dvojitého skla“ alebo „efekt izolačného skla“. Týmito zákonmi a ich problémami sa už podrobne zaoberajú rôzni autori od roku 1958. Efekt dvojitého skla je v zásade ovplyvnený 3 rôznymi parametrami:

 

Zmeny teploty (leto až zima) Zmeny barometrického tlaku (vysoký alebo nízky tlak)

Inštalácia v inej nadmorskej výške ako miesto výroby

Obr.1: Nesprávna montáž izolačného skla

Okrem týchto parametrov, ktoré nemožno ovplyvniť, môžu existovať ďalšie ovplyvňujúce premenné, ktoré majú dodatočný negatívny vplyv na tento efekt. Toto sú:

 

Zmeny teploty

Ako každá výrobná hala, aj v modernej výrobe izolačných skiel sú teploty v miestnostiach vystavené nielen denným teplotným výkyvom, ale predovšetkým letným a zimným teplotným výkyvom. V závislosti od miesta výroby a konštrukcie haly môže teplota v zime klesnúť na cca 14°C a v lete vystúpiť na cca 30°C. Extrémne teploty v našich zemepisných šírkach sa môžu pohybovať od -25°C do 40°C v závislosti od miesta inštalácie. V dôsledku globálneho otepľovania sa v Európe na najbližších 50 rokov predpovedajú ešte vyššie teploty až o cca 50°C. Výsledné maximálne teplotné rozdiely do cca 55°C však nie sú v prípade viacvrstvových izolačných skiel až také veľké, keďže teplota v priestore medzi izolačným sklom a vonkajšou teplotou je rozdielna. Pri vysoko tepelne izolačných trojitých izolačných sklách sa však môže vo vonkajšom priestore nastaviť teplota, ktorá sa od vonkajšej teploty odchyľuje o niekoľko stupňov. Plyny sa pri zahrievaní rozširujú a pri ochladzovaní sa sťahujú. To platí aj pre plyny obsiahnuté v dutine izolačného skla bez ohľadu na to, či ide o vzduch, argón alebo kryptón. Pri zmene teploty o 1°C je zmena 1/273 objemu. Pri zmene teploty o 27 °C to znamená zmenu objemu o 10 %. 1 m² veľké izolačné sklo so 16 mm dutinou by muselo zmeniť dutinu o 1,6 mm. Keďže sa však tabule môžu pohybovať len v strede tabule a nie v okrajovej oblasti, stred tabule sa musí zmeniť podstatne viac (vydutie alebo stiahnutie).

 

Zmeny tlaku vzduchu

Barometrický tlak vzduchu je hydrostatický tlak vzduchového stĺpca, ktorého hmotnosť prevláda v určitom mieste alebo pôsobí na teleso. Na hladine mora je stredný tlak vzduchu v atmosfére 1013,25 hPa (hektopascal = milibar). Vietor a počasie menia tento tlak vzduchu takmer každú hodinu. Maximálne rozdiely tlaku vzduchu na hladine mora, ktoré boli namerané celosvetovo, boli 860 hPa až 1085 hPa. Kolísanie tlaku vzduchu je zvyčajne 980 až 1040 hPa Viacvrstvové izolačné sklá sa vyrábajú pri každej z týchto hodnôt tlaku vzduchu, keďže produkcie vyrábajú denne bez ohľadu na ročné obdobie alebo poveternostné podmienky. To znamená, že tieto rôzne hodnoty môžu mať zodpovedajúci vplyv aj na izolačné sklo; môže teda dochádzať ku kolísaniu tlaku až do 60 hPa, ktoré pôsobí na vonkajšie tabule viacvrstvového izolačného skla a spôsobuje ich vydutie pri nízkom tlaku v dutine v dôsledku vyššieho tlaku okolitého vzduchu alebo vydutie keď je tlak v dutine vysoký a tlak okolitého vzduchu nižší.

Výškový rozdiel medzi miestom výroby a miestom inštalácie

Zmena barometrického tlaku vzduchu v našej atmosfére vplyvom počasia nie je jedinou zmenou tlaku ovplyvňujúcou izolačné sklá. So zvyšujúcou sa nadmorskou výškou rýchlo klesá aj barometrický tlak vzduchu, pretože výška vzduchového stĺpca sa zmenšuje, a preto na teleso pôsobí čoraz menší tlak. Na hladine mora klesá tlak vzduchu asi o 1 hPa na každých 8 metrov rozdielu nadmorskej výšky. Nejde však o lineárny pokles.

Ak je teraz viacvrstvové izolačné sklo inštalované vo veľkej výške, vnútorný tlak v dutine sa prudko zvýši a je potrebné zabezpečiť, aby došlo k vyrovnaniu tlaku. V opačnom prípade môže pri zvyšovaní nadmorskej výšky sklo prasknúť. Výrobcovia izolačných skiel odporúčajú zodpovedajúce vyrovnanie tlaku od výškového rozdielu cca 300 m medzi miestom výroby a montáže, aby sa predišlo trvalému namáhaniu skiel touto zmenou tlaku v dutine. To platí tak pre inštaláciu vo vyšších nadmorských výškach, ako aj pre výrobu vo vysokých nadmorských výškach a inštaláciu v nízkych nadmorských výškach.

V prípade trvalej inštalácie vo výškach, ktoré sú výrazne vyššie ako 300 m nad miestom výroby, veľmi často dochádza k rozbitiu skla, ku ktorému môže dôjsť aj niekoľko rokov po inštalácii, ak sú mimoriadne zlé poveternostné podmienky.

 

Obr.2: Nesprávne vyrovnanie tlaku medzi tabuľami izolačného skla

Obr.3: ISO Altimeter – kompenzačné zariadenie na úpravu tlaku v dutinách izolačného skla

Veľký priestor medzi tabuľami

So zväčšujúcim sa priestorom medzi sklami (SZR) sa zväčšuje aj objem uzavretého vzduchu. Dvojité izolačné sklo má zvyčajne šírku dutín 12 – 20 mm. S trojitým izolačným sklom môžete pridať dve šírky dutín skla a získať tak celkový priestor medzi sklami vzhľadom na zaťaženie skla. Pri symetrickej štruktúre je správanie 2 užších SZR v trojitom izolačnom skle s dvojnásobne širším SZR úplne identické. 1 m² izolačného skla s dutinou 10 mm má v dutine uzavretý objem plynu cca 10 litrov. S 2 x 12 mm dutinou a rovnakou veľkosťou 1 m x 1 m (1 m²) sa oba priestory medzi sklami sčítajú, takže to je asi 24 litrov. Akákoľvek zmena tlaku a teploty vzduchu má preto väčší vplyv na izolačné sklá s väčšími medzerami. Zatiaľ čo široká dutina sama osebe nemusí mať žiadne negatívne účinky, súčet viacerých prekrývajúcich sa vplyvov (teplota, tlak vzduchu, rozdiel nadmorskej výšky atď. pôsobí na široké medzery medzi sklami oveľa negatívnejšie. Trend smerom k najnižším možným hodnotám súčiniteľa prechodu tepla (Ug) pre trojité izolačné sklo s cenovo najefektívnejšou argónovou výplňou namiesto kryptónovej výplne v dutine, ktorá je výrazne drahšia, vedie k veľmi širokým medzerám medzi sklami až 2 x 14 mm a viac. Zaťaženie sklenených tabúľ sa výrazne zvyšuje v porovnaní s dvojitým izolačným sklom s dutinou len 1 x 14 mm. Ak sa do priestoru pridajú žalúzie, potrebujete aspoň jeden oveľa širší priestor. So zväčšujúcou sa šírkou dutiny sa zvyšuje aj zaťaženie tabúľ alebo okrajového tesnenia izolačného skla.

 

Ciele malého formátu

Rozšírený názor, že na tabule malých rozmerov pôsobia len malé záťaže, nie je celkom správny. V prípade malých izolačných skiel s dĺžkami hrán cca 200 mm až 500 mm nepredstavuje samotné vznikajúce ťahové napätie v ohybe kritické zaťaženie, vznikajú tu ďalšie riziká. Pretože sa sklenené tabule nemôžu pri týchto malých rozmeroch v dôsledku ich tuhosti v ohybe výrazne vyduť, tlakové zaťaženie v dutine sa prudko zvyšuje so zodpovedajúcimi zmenami teploty a tlaku vzduchu. Zaťaženie elastického spoja okrajov izolačného skla by sa nemalo podceňovať, pretože k tomu vedie zvýšenie tlaku v dutine nevyhnutne vedie k silným silám pôsobiacim na okrajovú väzbu, čo môže viesť k expanzii so zvýšenou difúziou vodnej pary do dutiny a dokonca k strate adhézie. Za každú cenu sa treba vyhnúť zmenšeniu hĺbky tesnenia okrajového tesnenia, aby sa dosiahlo čo najužšie tesnenie okraja a tým čo najužšie zasklievacie lišty. Zníženie hĺbky tesnenia znamená užšiu plochu pre prenos zaťaženia a tým rýchlejšie zlyhanie izolačného skla. V špeciálnych prípadoch možno hĺbku tesnenia okraja dokonca zväčšiť.

So zväčšujúcou sa veľkosťou tabúľ o viac ako 1,5 m², najmä pri štvorcových formátoch, sa výrazne znižuje zaťaženie okrajového tesnenia a sklenených tabúľ, pretože tieto môžu reagovať na zmeny tlaku vydutím – konvexný alebo konkávnym a môžu tak do značnej miery kompenzovať tlak zmeny, ktoré nastanú.

 

Nepriaznivý pomer strán

Osobitným problémom sú nielen maloformátové izolačné sklá, ale najmä tie s úzkym okrajom a veľmi nepriaznivým pomerom strán. Vyšetrovania ukázali, že najkritickejšie formáty s krátkou hranou cca 200 mm – 400 mm majú pomer strán krátkej k dlhej hrane cca 1:2 až 1:4. Podľa toho je najkritickejším formátom veľkosť tabule cca 300 mm x 900 mm.

 

Rôzne hrúbky skla

Pri dvoch sklenených tabuliach rovnakej hrúbky ako vonkajšie tabule izolačného skla nesú obe rovnaké zaťaženie, vznikajúce napätia sa rozložia identicky na obe tabule. Ak sa napríklad pri zvukovo izolačnom skle výrazne zväčší hrúbka skla, znamená to nielen to, že táto hrubšia tabuľa znesie väčšie namáhanie až do zlyhania, ale aj to, že tenšia tabuľa je vďaka svojej tuhosti v ohybe musí znášať výrazne vyššie zaťaženie. V takýchto prípadoch tenšia tabuľa skla pri nadmernom zaťažení vždy zlyhá.

 

Podložkovanie

Každá tabuľa izolačného skla v ráme okna sa pri zasklievaní ukladá na podložky, na jednej strane na stabilizáciu rámu okna a na druhej strane na vytvorenie odstupu od polodrážkovej základne, aby prípadné kvapôčky vody, ktoré sa tvoria, mohli stekať a uschnúť. Táto podložka upne tabuľu izolačného skla v ráme a natiahne a nadvihne rám okna diagonálne v smere otvárania. Nesprávne vypodložkovanie môže rýchlo viesť ku kritickým situáciám, ktoré môžu viesť k rozbitiu skla. Preto sa bezpodmienečne odporúča dodržiavať pokyny pre zasklievanie a používať zasklievanie/podložkovanie pri normálnych teplotách, aby sa predišlo nadmernému namáhaniu spôsobenému kontrakciou materiálu pri ochladzovaní skla a okenného rámu.

Obr.4: Nesprávne podložkovanie

Plnenie plynom

Pri dnes obvyklom použití vzácnych plynov v SZR so zlepšenou tepelnou izoláciou (argón, kryptón), treba brať do úvahy, že plyny pod vysokým tlakom v oceľových fľašiach alebo sklenených dutinách (SZR) sa pri plnení rozťahujú a tým sa ochladzujú. Z tohto dôvodu sa musí teplota plynu prispôsobiť okolitému vzduchu v miestnosti predtým, ako sa plyny naplnia do medzipriestoru – dutiny izolačného skla. Ak tomu tak nie je a k ohrevu dôjde až po naplnení utesnenej dutiny, dôjde k silnému vydutiu tabúľ skla už niekoľko hodín po výrobe. Aj tu sú trojité izolačné sklá ohrozené viac ako dvojité izolačné sklá. Moderné výrobné zariadenia však dnes zabezpečujú, že plyny sa po expanzii zohrejú a naplnia pri izbovej teplote.

 

Ako sa rozbíja sklo?

Vďaka svojim vlastnostiam môže každý materiál absorbovať zaťaženie v rôznej miere. Hovorí sa tu o silách, ktoré pôsobia na materiál. Táto sila vytvára napätie v materiáli. Ich príčiny môžu napr. byť: zahrievanie, pohyb, deformácia ako napínanie alebo ohýbanie. Sklo sa správa v súlade so svojimi špecifickými materiálovými vlastnosťami. Ak sú vonkajšie napätia väčšie ako materiálové vlastnosti skla (pevnosť v ťahu a tlaku), sklo sa vždy rozbije. Pri skle nedochádza k plastickej deformácii znížením napäťových špičiek, ako napríklad pri kovoch. Sklo však vo všeobecnosti nie je také citlivé na tlakové sily ako na ťahové sily. Pevnosť skla v ťahu je približne 10-krát menšia ako pevnosť v tlaku. K rozbitiu skla teda dochádza až pri prekročení pevnosti skla v ohybe vplyvom síl, ktoré naň pôsobia. Pevnosť v ohybe je skutočným parametrom pevnosti skla.

 

Deformácia sklenenej tabule pri pôsobení sily

Keď ťahové napätia v materiáli dosiahnu kritickú hodnotu dôjde k poruche a rozbitiu skla. Rozhodujúci vplyv má okraj sklenenej tabule. Rozbitie skla sa v podstate vždy riadi zásadou najmenšieho odporu. Čím hlbší je zárez, tým vyššia je náchylnosť na rozbitie skla.

Rýchlosť rozbitia skla veľmi závisí od typu skla. Okrem toho veľkosť maximálneho ťahového napätia určuje rýchlosť šírenia lomu. Táto rýchlosť šírenia lomu v plavenom skle je maximálne cca. 1 500 m/s a v kremičitom skle cca 2 200 m/s, teda výrazne menej ako rýchlosť zvuku v skle pri 5 000 m/s.

 

Analýza štruktúry lomu

Každé rozbitie skla umožňuje vyvodiť závery o strese, ktorý rozbitie spôsobil. Dôležitý nie je len vzhľad a priebeh. Typ sklenených úlomkov, ich tvar a veľkosť, ale najmä štruktúra a vzhľad lomových plôch umožňujú konštatovať druh a veľkosť napätia, ktoré spúšťa lom a vznikajúce napätia. Je tak možné určiť smer lomu, počiatočný bod lomu a povrch pôvodu lomu. K tomu však musí existovať možnosť skúmania a skúmania štruktúry lomovej plochy a nielen priebehu lomu na povrchu.

 

Spracovanie skla

Obvyklé a nevyhnutné rezanie a lámanie skla v hrane skla má vždy za následok mikroskopicky malé trhliny a poškodenia, ktorým sa pri spracovaní skla absolútne nedá vyhnúť. Pri zaťažení tabúľ predstavujú tieto mikrovruby rozhodujúcu slabinu. Na rezných hranách pri zaťažení sa niekedy môžu vyskytnúť extrémne vysoké napätia (vrubové napätia). Tým sa výrazne znižuje odolnosť skla voči rozbitiu. Preto treba dbať na to, aby bol rez – lom čo najlepší. Rezný tlak, rezný olej a rezný kotúč (predtým diamant) sú rozhodujúce faktory pre kvalitu rezu. Tam, kde sa o úspešný rez v minulosti starala majstrova ruka, dnes rozhoduje nastavenie stroja. Okrem toho je pre kvalitu hrany rozhodujúci aj typ lomu.

Dobrý lom sa pozná už podľa reznej línie. Od miesta rezu rezačkou skla vybiehajú najmenšie zárezy do plochy hrany približne v pravom uhle k ploche. Kvalitu rezu spoznáme podľa hĺbky týchto zárezov.

 

Sklo so zlou reznou hranou.

Nie všetky typy skla sa dajú čisto rozbiť. Aj u vrstveného bezpečnostného skla s húževnatými elastickými medzivrstvami fólie sú bežné rôzne druhy lámania a predovšetkým oddeľovania fólie, ktoré majú rozhodujúci vplyv na kvalitu okraja skla. V ideálnom prípade sa používajú rezacie stoly LSG, ktoré po narezaní a rozbití PVB fóliu nahrejú, mäkkú fóliu trochu roztiahnu a následne odrežú bez toho, aby sa hrany skla pritlačili k sebe.

 

Viacvrstvové izolačné sklo má uzavretý, utesnený priestor naplnený plynom. Tento priestor je napríklad vyplnený vzduchom alebo plniacim plynom (napríklad argónom).

 

Musí byť dlhodobo absolútne tesné, aby sa zachoval tepelnoizolačný účinok (stupeň naplnenia plynom) a aby sa zabránilo kondenzácii vlhkosti.

 

Viacvrstvové izolačné sklo je vystavené rôznym klimatickým podmienkam. Musí vydržať výsledné zaťaženie.

 

Meniace sa klimatické podmienky spôsobujú meniace sa sily, ktoré pôsobia na izolačné sklo.

 

Okrem vyššie uvedeného zaťaženia izolačného skla zohráva významnú úlohu zaťaženie vetrom.

 

V závislosti od polohy izolačného skla a veľkosti budovy sa zaťaženie vyjadruje tlakom alebo saním.

 

 

Ak teoreticky pripustíme absolútnu tuhosť izolačného skla pri extrémnych podmienkach ako je rozdiel výrobnej a inštalačnej výšky viac ako 1000 m a teplotnom rozdiele väčšom ako 40 °C, by na každý meter izolačného skla pri výrobnej výške 0m (1013 mbar)/ 20°C a inštalačnej výške  800 m = – 91 mbar a nízky tlak -983 mbar = -30 mbar; celkový rozdiel = – 121 mbar.

Ak je tlak vyjadrený ako pôsobiaca sila, zodpovedá to nárastu sily 1210 kg vzhľadom na plochu izolačného skla.

Na základe okrajového spoja s hrúbkou 5 mm je sila 6,05 kg/cm². Okrajová väzba to nemôže dlhodobo dosiahnuť.

 

V skutočnosti výsledné sily vyžadujú väčší alebo menší objem medziskleného priestoru.

Vďaka pružnosti skla to vedie k

  • Nárast teploty – na vydutie
  • Zníženie teploty – na stiahnutie
  • Zvýšený tlak vzduchu – stiahnutie
  • Nižší tlak vzduchu – pre vydutie
  • Znížená montážna výška – do stiahnutia
  • Zvýšená montážna výška – do vydutia

 

Z toho vyplýva, že podľa situácie sa jednotlivé sily navzájom sčítavajú alebo rušia.

 

Príklady:

V lete: nízky tlak a dusné počasie zvyšujú vydutie.

V zime: vysoký tlak a chlad zväčšujú stiahnutie.

V lete: zvýšenie teploty zosilňuje vydutie.

Zároveň vysokotlakové počasie vytvára opačnú silu.

 

Obr. 5: Priehyb podľa veľkosti medzisklenej dutiny  a tuhosti izolačného dvojskla a trojskla

Deformovateľnosť

Veľkou výhodou viacvrstvového izolačného skla je, že sklo je elastické a deformuje sa. Automaticky mení vnútorný objem vydutím a vydutím.

Výsledkom je, že vznikajúce sily sú zmiernené.

 

Pri výpočte namáhania v ohybe treba vždy brať do úvahy štruktúru izolačného skla (zvnútra aj zvonka).

 

Je potrebné vziať do úvahy aj polohu inštalácie (vertikálne alebo nad hlavou).

 

Pri deformácii izolačného skla možno predpokladať 3 kategórie:

  • Malé formáty sú tuhé a mierne sa deformujú.
  • Veľké formáty sú pružné a tým lepšie sa vyrovnávajú s kolísaním atmosferického tlaku.
  • Izolačné sklá s kritickými dĺžkami hrán sú vystavené veľmi vysokému zaťaženiu. Kritické dĺžky okrajov sú tabule medzi 25 cm a 80 cm.

 

Deformácia pri krátkej dĺžke hrany cca 35 cm je nízka a napätie je teda najvyššie pod tlakom.

Čím dlhší je krátky okraj, tým je izolačné sklo pružnejšie. V porovnaní s tým je napätie skla pri krátkej dĺžke hrany 75 cm menšie o polovicu a pri krátkej dĺžke hrany 80 cm stále dosahuje 1/3 napätia jednotky s dĺžkou 35 cm.

Je možné vypočítať prípustné ohybové napätie. Silné ohýbanie pri konštrukcii fasády má nevýhodu nežiaduceho, nestabilného optického povrchu.

 

Okrajový spoj

 

U veľmi malých tabúľ a veľmi veľkých tabúľ je napätie nižšie. Vydržia vysoké zaťaženie alebo povolia bez toho, aby sa rýchlo zlomili.

Tabule s kritickou dĺžkou hrany sú spomínané 25 cm a 80 cm.

Výsledné sily sa rozložia na okrajovú väzbu a znížia schopnosť ohýbania. Zaťaženia na okrajovej väzbe pôsobia nasledovne:

  • V prípade podtlaku sa sklo otáča okolo zvislej osi; tento pohyb vyrovnáva tesniaci prostriedok (primárny a sekundárny).
  • V prípade pretlaku dochádza aj k rotácii okrajového tesnenia.

 

 

Záver

 

V prírode a v reálnych podmienkach sa viacvrstvové izolačné sklá neustále pohybujú. Zaťaženie okrajového spoja je obrovské. Pri viacvrstvovom izolačnom skle to vyvoláva otázky ohľadom záruky a garantovanej vlastnosti „hodnoty izolácie“.

 

Je logické, že pohyby by mali byť čo najmenšie. To je možné len vtedy, ak sa pri výrobe minimalizuje vplyv opísaných faktorov a pri nanášaní okrajovej tesniacej hmoty sa venuje veľká pozornosť. Odporúčame požitie izolačných skiel bezpečných z pohľadu pomeru rozmerov, veľkosti medziskleného priestoru (dutín) a profesionálnej montáže. Len vtedy je zabezpečená požadovaná trvanlivosť izolačných skiel a okien.

Nie ste si istí, či máte izolačné sklá stanovené projektom? Zistíme skladbu, obsah náplne a z toho vyplývajúci súčiniteľ prechodu tepla izolačným sklom (Ug).

, ,

Aké chyby sa povoľujú u okien a dverí ?

Často nie je príležitosť si pozrieť okno alebo dvere pred zabudovaním v stavbe, pokiaľ sme si to nevyhradili v zmluve s dodávateľom. Ak už bol výrobok zabudovaný, zvyčajne ho hodnotíme až po odstránení ochranných obalov a nálepiek chrániacich povrch pred poškodením dodatočnými murárskymi a dokončovacími prácami.

Odchýlky tvaru

Tolerancie zabudovaných výrobkov

Rám a krídlo okna a dverí po zabudovaní musia byť rovné a neskrútené. Odchýlka krídla a/alebo rámu od priamosti nesmie byť väčšia ako 1mm na 1m ktorejkoľvek dĺžky vlysu. Priehyb vlysov rámov a/alebo krídel okien a dverí sa meria oceľovým pravítkom dĺžky 1 meter. Odchýlka od priamosti nesmie ovplyvniť vyhlásené vlastnosti výrobku (http://mobilab.sk/top-ponuka/ ).

Poznámka: Vyhlásenými vlastnosťami, ktoré ovplyvňujú priehyb alebo skrútenie profilov okna sú prievzdušnosť a/ alebo vodotesnosť okna alebo vchodových dverí. Vo vyhlásení parametrov a označení CE týchto výrobkov výrobca vyhlasuje triedu prievzdušnosti a vodotesnosti (https://mobilab.sk/predchadzat-reklamaciam-okien-dveri/) . Pokiaľ výrobca chce obhájiť namerané odchýlky na zabudovanom okne alebo dverách mal by kupujúcemu preukázať, že sa nameraným priehybom alebo skrútením profilov nezmenila trieda prievzdušnosti a vodotesnosti, rovnakou skúškou, ako bola vykonaná pri zatrieďovaní týchto výrobkov (STN EN 1026 a STN EN 1027).

Obr.1: Meranie priehybu okenného prvku oceľovým pravítkom

 

Rovinnosť, horizontálnosť, vertikálnosť a spádovitosť

Tieto dovolené odchýlky (napríklad pravouhlosť) sú aplikované v súlade STN EN 22768-1, pričom ich hodnoty sa musia nachádzať v dovolených medziach.

Tolerancie diagonál pri zisťovaní pravouhlosti otvoru sú:

pri šírkach otvorov             do 1 m   ± 6 mm,

od 1 m do 3 m     ± 8 mm,

od 3 m do 6 m     ± 12 mm.

Obr. 2: Zisťovanie pravouhlosti otvorov. Tolerancie diagonál

Odchýlky vzhľadu

Pred vizuálnym hodnotením povrchu musí byť tento očistený od zostatkov lepidla z nalepených ochranných obalov a preleštený suchou flanelovou handrou. Na očistenie sa použijú prostriedky uvedené v návode na údržbu od výrobcu. Stanovenie vzhľadu sa vykoná vždy až po odbornom odstránení znakov bežného používania (vrátane prejavov vplyvu počasia, prejavov znečistenia a vplyvu predošlého čistenia).

Pre bežné posudzovanie sa používa rozptýlené denné svetlo dopadajúce z čiastočne zamračenej oblohy. Je nutné sa vyvarovať priameho slnečného svetla. Posudzovanie sa môže vykonať aj pri rozptýlenom umelom osvetlení o intenzite min. 500 luxov.

Pri posudzovaní sa zo stanovenej vzdialenosti skúma či chyba uvedená v nasledujúcich požiadavkách je viditeľná a či pôsobí rušivo. Za rušivé chyby sa považujú chyby vzhľadu výrobku, ktoré sú z pozorovacej vzdialenosti viditeľné a upútavajú pozornosť aj pri opakovanom pohľade a nesplynú s okolím ani pri dlhodobejšom pozorovaní. V prípade rozporných stanovísk sa odporúča využiť meracie prístroje uvedené v bode 4.

obr. 3 – označenie povrchov profilov okien

obr. 4 – označenie povrchov profilov vonkajších dverí

 

Tabuľka 1: Rozdelenie povrchov

Označenie povrchu

 

Názov skupiny Povrchy prislúchajúce do skupiny
A vnútorný viditeľný povrch povrchy rámov okien, dverí, zasklievacích líšt, závesných stien a nepriehľadných výplní viditeľné z interiéru
B vonkajší viditeľný povrch povrchy rámov okien, dverí, profilov závesných stien a nepriehľadných výplní viditeľné z exteriéru
C ostatný viditeľný povrch povrchy rámov okien a dverí po otvorení krídla a povrchy polodrážky izolačného skla
D neviditeľný (skrytý) povrch povrchy rámov okien a dverí priliehajúcich k osteniam, nadpražiu a parapetu alebo povrchy pod zasklievacími lištami

Poznámka: Pri vnútorných dverách alebo oknách sa nerozlišuje vnútorný a vonkajší povrch. Oba povrchy sú rovnocenné

1         Výrobky z PVC-U

Všetky spoje a styky musia byť tesné a pevné, na viditeľných miestach musia byť hladké a čisto opracované. Odporúča sa uprednostniť priznané spoje.

Pokiaľ nie je v STN 74 6210 uvedené inak, platí:

Tabuľka 2: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch profilov z PVC-U

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch bez úpravy nanesené farbou dokončené fóliou
kráter (pri pokrytí lakom), pľuzgiere, dutiny A

B

podmienečne povolené

Ak nie sú nápadné

podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 10 kusov na bm resp. m²

podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 10 kusov na bm resp. m²

C

D

povolené povolené povolené
inklúzie (napr. vlákna) A

B

podmienečne povolené

Ak nie sú nápadné

 

podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 5 kusov na bm resp. m²

neuplatňuje sa
C povolené podmienečne povolené

ɸ < 0,5 mm: prípustné

ɸ ≥ 0,5 mm: max. 10 kusov na bm resp. m²

neuplatňuje sa
D povolené povolené neuplatňuje sa
odlupovanie, odprasknutie A

B

C

D

neuplatňuje sa nepovoľuje sa nepovoľuje sa
farebné kvapôčky A

B

neuplatňuje sa nepovoľuje sa neuplatňuje sa
C neuplatňuje sa podmienečne povolené

Ak nie sú nápadné

neuplatňuje sa
D neuplatňuje sa povolené neuplatňuje sa
pomarančová kôra A

 

  podmienečne povolené

Hrubá textúra, ak hrúbka vrstvy > 50 mikrónov z dôvodu konštrukčných alebo technologických požiadaviek. Jemná štruktúra je povolená

neuplatňuje sa
B

C

D

neuplatňuje sa povolené neuplatňuje sa
odchýlky v lesku A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

povolené pre ohyby

B

C

D

povolené povolené povolené
rozdiely v lesku A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

povolené pre ohyby

B

C

D

povolené povolené povolené
farebné odchýlky na povrchu A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

B

C

D

povolené povolené povolené
farebné odchýlky na opracúvaných častiach, napr. zvarové švy A povolené

(z výrobných dôvodov**)

povolené

(z výrobných dôvodov**)

povolené

(z výrobných dôvodov**)

B

C

D

povolené povolené povolené
Semitransparentné nerovnosti A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

B

C

D

povolené povolené povolené
Výrobné javy a javy súvisiace s používaním.

Napríklad: nerovnosti z ohýbania, mechanické spojenia, brúsenia, priehlbeniny, zvlnenia, škrabance.

A podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

podmienečne povolené

Ak je nenápadný rozdiel*)

B

C

D

povolené povolené povolené

Poznámka: *)      Za nenápadný rozdiel považujeme rozdiel nameraných hodnôt do 20% (pozri kap. 4). Pri výmene alebo oprave prvkov alebo častí prvkov sa očakávajú zmeny lesku a rozdiely farieb na už dodaných alebo existujúcich prvkoch vplyvom počasia.

**) Oprava k tomu určenou farbou nemusí byť úplne zhodná s farbou povrchu.

2         Výrobky z hliníka

Pokiaľ nie je v STN 74 6210 uvedené inak, platí:

Tabuľka 3: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch profilov z hliníka

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch Minimálne požiadavky
krátery, bubliny A

B

na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené:

Ø < 0,5 mm, 10 ks. na bm resp. m2

C

D

bez požiadavky
inklúzie A

B

na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené:

Ø < 0,5 mm, 5 ks. na bm resp. m2

C

D

bez požiadavky
odlupovanie A

B

na viditeľnej strane profilu nie sú povolené
C

D

bez požiadavky
pomarančová kôra A

B

na viditeľnej strane profilov je povolená jemná štruktúra, aj hrubá štruktúra je prípustná, ak je hrúbka vrstvy > 120 μm a je stanovená projektom alebo objednávkou *)
C

D

bez požiadavky
odchýlky v lesku A

B

prípustné na viditeľnej strane profilov, ak sú v týchto medziach:

meranie priemyselných náterov pomocou merania odrazu podľa STN EN ISO 2813 (meracia geometria 60°) s nasledujúcimi toleranciami:

–       lesklé plochy 71 až 100E (+/ – 10E);

–       pololesklé plochy 31 až 70E (+/ – 10E);

–       matné plochy 0 bis 30E (+/- 10E)

C

D

neuplatňuje sa
farebné odchýlky A

B

prípustné na viditeľnej strane profilov, ak nie sú nápadné a sú v súlade s obchodnými podmienkami

pri metalických farbách je možné očakávať väčšie farebné odchýlky, súvisia s výrobnými podmienkami a nie sú na závadu

C

D

bez požiadavky
stopy brúsenia, priehlbeniny a zvary A

B

prípustné na viditeľnej strane profilov, ak nebolo dohodnuté jemné brúsenie
C

D

bez požiadavky
mechanické poškodenie súvisiace s výrobou (napr. zárezy, hrbole, škrabance) A

B

prípustné na viditeľnej strane profilov, ak nie sú nápadné a sú v súlade s technickými podmienkami
C

D

bez požiadavky

Poznámka: *)      Podľa STN 74 6210 majú mať profily dokončené náterom (aj povlakom z práškových náterových hmôt) hrúbku s dolnou tolerančnou medzou TD = 50 μm, s priľnavosťou najmenej stupňa 1 podľa STN EN ISO 2409

Tabuľka 4: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch anodizovaných (eloxovaných) profilov z hliníka

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch Minimálne požiadavky
výlučky silikónu A

B

na viditeľnej strane profilu nie sú povolené
C

D

bez požiadavky
zobrazenie vystúpenín A

B

na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené, keď príprava povrchu leží v rozmedzí označenia E0 až E6 podľa DIN 17611*)
C

D

bez požiadavky
počiatočná korózia A

B

na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené, keď príprava povrchu leží v rozmedzí označenia E0 až E6 podľa DIN 17611*)
C

D

bez požiadavky
odchýlky v lesku A

B

na viditeľnej strane profilu sú povolené, ak spĺňajú nasledujúce tolerancie:

V prípade reflexných meraní podľa DIN 67530 (85° meracia geometria) sa zvyčajne uplatňujú rozdiely na 20 kusoch v spolu zostavovaných častiach. Pritom možno porovnať profily alebo dosky, ktoré sú eloxované v prirodzených alebo jednostupňových alebo dvojstupňových procesoch.

C

D

bez požiadavky
farebné odchýlky A

B

na viditeľnej strane profilu sú povolené, ak nepôsobia rušivo a sú dodržané pokyny pre pozorovanie
C

D

bez požiadavky
stopy brúsenia, priehlbeniny a zvary A

B

na viditeľnej strane profilu sú povolené s výnimkou jemného brúsenia ak bolo výslovne dohodnuté alebo ak nie je viditeľné ošetrenie označenia E0 / E6 podľa DIN 17611*)
C

D

bez požiadavky
mechanické poškodenie súvisiace s výrobou (napr. zárezy, hrbole, škrabance) A

B

na viditeľnej strane profilu sú povolené, ak nepôsobia rušivo a sú dodržané pokyny pre pozorovanie
C

D

bez požiadavky

Poznámka: *)      označenia prípravy povrchu podľa DIN 17611:

E0 = bez predbežnej úpravy

E1 = jemne brúsený

E2 = kartáčovaný

E3 = leštený

E4 = brúsený a kartáčovaný

E5 = brúsený a leštený

E6 = špeciálne morený (matný)

E7 = chemicky leštený

Poznámka: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch laminovaných profilov z hliníka je zhodné ako na povrch profilov z PVC-U dokončených fóliou

3         Výrobky z dreva

Pokiaľ nie je v  STN EN 14220 a STN EN 14221 uvedené inak, platí:

Tabuľka 5: Vyhodnotenie minimálnych požiadaviek na povrch profilov z dreva

Hodnotiace kritériá charakteristiky a úroveň Povrch priehľadný alebo čiastočne priehľadný nepriehľadný
stopy po brúsení A

B

na viditeľnej strane profilu sú podmienečne povolené, ak sú v pozdĺžnom a uhlopriečnom smere nenápadné (posudzované zo vzdialenosti 1 m)
C

D

povolené, ak nepôsobia rušivo a sú dodržané pokyny pre pozorovanie
pozdĺžne trhliny A

B

po nátere nesmie byť viditeľná, v zásade by všetky trhliny mali byť opravené pred nanesením povlaku
C

 

povolené, až do max. šírky 0,5 mm a maximálnej dĺžky 100 mm, max. 1 ks. na 1m dĺžky strany
D povolené, až do max. šírky 0,5 mm a max. dĺžky a 100 mm max. 3 ks na 1 m
priečne trhliny A

B

C

D

nie sú povolené nie sú povolené
stopy po hobľovaní A až C povolené < 2 mm pri počte 3 ks na 1 m krídlového profilu
D povolené bez obmedzenia
vystúpené drevné vlákna A

B

C

nie sú povolené, musia byť úplne pokryté povlakom
D povolené
zvyšky lepidla A až C nie sú povolené, až na lepené spoje (rámové spoje)
D povolené bez obmedzenia
povrchovo neupravené čelné drevo A

B

nie je povolené, musí byť uzavreté a po nanesení povlaku chránené pred priamym vplyvom počasia
C povolené podmienečne, pokiaľ otvorené póry nie sú vystavené počasiu nie je povolené, musí byť uzavreté a po nanesení povlaku chránené pred priamym vplyvom počasia
D povolené podmienečne, pokiaľ sú prelakované
otvorené lepené škáry A až D nie sú povolené, musia byť úplne zatvorené
otlačenie povrchu A

B

povolené Ø <2 mm, max. 3 ks na m dĺžky strany nie sú povolené
C povolené Ø <2 mm, max. 3 ks na m dĺžky strany, neviditeľné po uzavretí krídla
D povolené

 

drsný povrch A

B

podmienečne povolený pokiaľ neobmedzuje spôsob čistenia. (pre posúdenie môže byť drsnosť plochy porovnateľná s drsnosťou brúsneho papiera drsnosti 280 a max 10% plochy môže byť drsnosti 220)
C
D povolený
priebeh vlákien (kopírovanie drevných vlákien na povrchu) A až D povolený, nedá sa vyhnúť hygroskopickému správaniu dreva
stečenie náteru A až C

 

nie sú povolené nie sú povolené
D neuplatňuje sa neuplatňuje sa
bublinky v povrchovej úprave A nie sú povolené
B sú povolené do priemeru max 1mm
C

D

bez požiadavky
krátery v povrchovej úprave A

B

nie sú povolené
C

D

bez požiadavky
farebné odchýlky a rozdiely A až D sú povolené pokiaľ sú spôsobené starnutím, prirodzenou textúrou dreva a pokiaľ sa vyskytujú na nadpájanom dreve
odchýlky v lesku A až C nepovoľujú sa, okrem odchyliek vplyvom starnutia
D bez požiadavky
výskyt cudzích telies na povrchu A

B

povolené < 0,25 cm² nepovoľuje sa
C povolené < 0,5 cm²
D povolené bez obmedzenia
stopy (obžerky) po drevokaznom hmyze A a B nepovoľujú sa
C a D povoľujú sa do Ø 2 mm 3 ks na 1 m
výron živice A až C mierne tolerované, v tvare kvapky nepovoľuje sa
D povoľuje sa
stopy po oprave malých škvŕn A

B

povolené je jedno miesto na jednom profile
C povolené sú tri miesta na jednom profile
D povoľuje sa
hrče A až C povoľujú sa zrastené, nezačerneté hrče do Ø 10 mm. povoľujú sa opravené hrče
D povoľujú sa
zamodranie A až C povoľuje sa do 10% plochy povoľuje sa bez obmedzenia
D povoľuje sa bez obmedzenia
klinové spoje dreva A až C povoľuje sa po dohode s odberateľom
D povoľuje sa bez obmedzenia

Povrchová úprava drevených častí závisí od typu použitého dreva, zvoleného systému náterov a od očakávaného namáhania povrchu. Musia sa použiť pokyny na spracovanie výrobcov náterových látok. Vo väčšine prípadov sú okenné konštrukcie vždy navrhnuté tak, aby spoľahlivo odvádzali prichádzajúcu vlhkosť. Nesmie preniknúť do profilov. Súčasne musia byť okenné profily navrhnuté tak, aby bol použitý náterový systém vhodný pre podklad. Odporúčané hrúbky suchého filmu špecifikuje výrobca náterovej látky. Z fyzikálneho hľadiska sa odporúča, aby priemerná hrúbka vonkajšieho náteru bola menšia ako vnútorného.

Ďalšie odchýlky vyhotovenia, spoločné pre všetky materiálové vyhotovenia

  • Okenné konštrukcie majú byť navrhnuté tak, aby spoľahlivo odvádzali prichádzajúcu vlhkosť;
  • zasklievacie lišty môžu v rohoch nedoliehať alebo presahovať ±0,5 mm;
  • výška zasklievacej lišty môže byť väčšia alebo menšia ako výška dištančného rámčeka o 1 mm.
  1. Metódy a prostriedky posudzovanie kvality povrchu

4.1 Vonkajšie povrchy majú byť pozorované pri difúznom dennom svetle, vnútorné povrchy pri dennom svetle alebo pri rovnocennom umelom zdroji svetla kolmo k povrchu (max. odchýlka 30o). Vzhľad vnútorného povrchu sa stanovuje vizuálne, normálnym alebo korigovaným zrakom zo vzdialenosti 3 m, alebo ak to nie je možné 1,5 m z interiéru a 5 m z exteriéru, pokiaľ norma neurčuje inak. Pozoruje sa  kolmo na povrch, pri dennom severnom svetle dopadajúcom pod uhlom 45°, ako sa uvádza v odsekoch 14 a 15 STN EN ISO 105 – A01: 2010, alebo pri rovnocennom umelom zdroji svetla. Posudzovateľ pozerá na výrobok plošne, bez upútavania pohľadu na  konkrétne  miesta  pomocou  značiek,  nálepiek  apod.

Vzhľad vonkajšieho povrchu sa stanovuje pri uzavretom krídle výrobku. Vzdialenosť jedného metra od povrchu platí len pre výrobky prístupné bežnými komunikačnými cestami (schody, výťahy a pod.). Vonkajšie povrchy sa vždy posudzujú „zo zeme“ pričom sa nemôžu použiť zdvíhacie zariadenia, lešenie, ďalekohľady alebo iné približovacie prístroje.

4.2  Pri rôznom názore (spore) sa za „nápadný“ rozdiel považuje, ak nameraný rozdiel voči referenčnému je menší ako 20%.  Na určenie „nápadného“ rozdielu sa odporúča využiť merací prístroj (podľa predmetu, leskomer, kolorimeter a pod). Ak nameraný rozdiel voči referenčnému je menší ako 20% rozdiel je „nenápadný“.

4.3 U konštrukcií z kombinovaných materiálov sa každá materiálová časť posudzuje osobitne podľa vyššie uvedených tabuliek.

Obr. 5: Meranie hrúbky náteru

Obr. 6: Meranie farebného odtieňa

  1. Sklo a izolačné sklo  Podmienky pozorovania

Tabule skla musia byť preskúmané v prestupe a nie v odraze.

Nesúlady nesmú byť označené na tabuli zo skla.

Izolačné sklá musia byť pozorované zo vzdialenosti aspoň 3 m zvnútra smerom von a pod zorným uhlom čo najviac kolmým na plochu skla, po dobu najviac jednej minúty na m2. Posúdenie je vykonávané za podmienok rozptýleného denného svetla (napr. pri zatiahnutej oblohe), bez priameho slnečného svetla alebo umelého osvetlenia.

Izolačné sklá posudzované z vonkajšej strany musia byť preskúmané v namontovanom stave s prihliadnutím na obvyklú pozorovaciu vzdialenosť aspoň 3 m. Zorný uhol musí byť čo najviac kolmý na plochu skla.

Nasledujúce zóny pozorovania sú definované na obrázku 7.

Legenda:

R    zóna šírky 15 mm, obyčajne krytá rámom, alebo zodpovedajúca utesneniu hrán v prípade bezrámového zasklenia

E    zóna pozdĺž hrany viditeľnej oblasti šírky 50 mm

M   hlavná zóna

Obr  7 : Zóny tabule skla pre preskúmanie vád

5.2      Izolačné sklá vyrobené z dvoch monolitických tabúľ skla

5.2.1     Bodové chyby

Maximálny prípustný počet bodových chýb je stanovený v tabuľke  6.

Tabuľka  6 – Prípustný počet bodových chýb

Zóna Veľkosť chyby (bez deformačného dvora)
(Ø in mm)
Plocha tabule skla S (m2)
S ≤ 1 1 < S ≤ 2 2 < S ≤ 3 3 < S
R Všetky veľkosti Bez obmedzenia
E ∅ ≤ 1 Prípustné, ak je ich menej ako 3 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
1 < ∅ ≤ 3 4 1 na meter obvodu
∅ > 3 Neprípustné
M ∅ ≤ 1 Prípustné, ak je ich menej ako 3 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
1 < ∅ ≤ 2 2 3 5 5 + 2/m2
∅ > 2 Neprípustné

5.2.2     Nečistoty

Maximálny prípustný počet bodových nečistôt a škvŕn je stanovený v tabuľke  7.

Tabuľka  7 – Prípustný počet bodových nečistôt a škvŕn

Zóna Rozmery a typy
(Ø in mm)
Plocha tabule skla S (m2)
S ≤ 1 1 < S
R Všetky veľkosti Bez obmedzenia
E Body ∅ ≤ 1 Bez obmedzenia
Body 1 < ∅ ≤ 3 4 1 na meter obvodu
Škvrny ∅ ≤ 17 1
Body ∅ > 3 a škvrny ∅ > 17 Maximálne 1
M Body ∅ ≤ 1 Maximálne 3 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
Body 1 < ∅ ≤ 3 Maximálne 2 na každej ploche o ∅ ≤ 20 cm
Body ∅ > 3 a škvrny ∅ > 17 Neprípustné

5.2.3     Lineárne/pretiahnuté chyby

Maximálny prípustný počet lineárnych/pretiahnutých chýb je stanovený v tabuľke  8.

Škrabance hrúbky vlasu sú prípustné za predpokladu, že netvoria zhluk.

Tabuľka  8 – Prípustný počet lineárnych/pretiahnutých chýb

Zóna Jednotlivé dĺžky (mm) Súčet jednotlivých dĺžok (mm)
R Bez obmedzenia
E ≤ 30 ≤ 90
M ≤ 15 ≤ 45

5.3      Izolačné sklá iné, ako vyrobené z dvoch monolitických tabúľ skla

Prípustný počet chýb stanovený v tabuľke 8 sa zvyšuje o 25 % na každú ďalšiu tabuľu skla (v prípade viacnásobného zasklenia alebo vrstveného komponentu zo skla). Počet prípustných chýb sa vždy zaokrúhľuje nahor.

Príklady. – Izolačné trojsklo vyrobené z 3 monolitických tabúľ skla: počet prípustných chýb v tab. 8 sa vynásobí 1,25.

Izolačné dvojsklo vyrobené z 2 vrstvených skiel, každé tvorené 2 komponentmi zo skla: počet prípustných chýb v tab.8 sa vynásobí 1,5

 

Poznámka: Názvy citovaných noriem nájdete na: https://normy.unms.sk/eshop/public/search.aspx

,

Kondenzuje vám vodná para na oknách?

Povrchová kondenzácia vodných pár nastáva, keď je povrchová teplota zasklenia nižšia ako teplota rosného bodu.

Rozsiahla kondenzácia poškodzuje nielen samotné okná (kovanie, tmely a pod.), ale aj ostatné konštrukcie, ktorými je okno obklopené (parapety, ostenia, drevené podlahy). Počas periodicky opakujúcej sa kondenzácie  dochádza k poškodzovaniu týchto konštrukcií, prejavujúcimi sa škvrnami na maľovke až jej opadávaním, hnilobou susediacich drevených obkladov, podláh a pod. Veľmi závažnou a nebezpečnou chybou je výskyt plesní, ktoré sú tiež dôsledkom nízkych povrchových teplôt a kondenzátu na konštrukciách. Plesne sú mimoriadne nebezpečné, pretože priamo ohrozujú zdravie užívateľov bytov. V niektorých extrémnych prípadoch na oknách alebo v drážkach okien, voda nekondenzuje, ale rovno zamrzne.

Kondenzácia vodnej pary. Pre pochopenie kondenzácie na skle okna je vhodné následné vysvetlenie: „Vlhkosť vzduchu je úmerná množstvu vodných pár vo vzduchu. V závislosti od teploty a tlaku sa mení kapacita vzduchu pre vodnú paru.“ Relatívna vlhkosť vzduchu (RH) je pomer medzi aktuálnym množstvom vodnej pary vo vzduchu a maximálnym možným množstvom pri danej teplote a tlaku (pri vyššej teplote je vzduch schopný prijať viac vodnej pary, naopak pri jeho ochladení sa toto množstvo zmenšuje). Tzv. rosný bod je stav, keď vzduch je úplne nasýtený vodnou parou (RH = 100%). Po pridaní ďalšej vodnej pary, alebo po ochladení vzduchu dôjde ku kondenzácii, alebo ak prebytočná vodná para zmení skupenstvo z plynného na kvapalné a objaví sa voda (kondenzát). Základnými dôvodmi pre vznik porúch výskytu kondenzácie na povrchoch stavebných konštrukcií sú:

■ dôsledky parametrov vnútorného prostredia (teplota, vlhkosť, tlak);

■ technické parametre okien a okolitých konštrukcií.

Pre zabezpečenie tepelnej pohody by sa mala priemerná výsledná teplota vzduchu v obytných miestnostiach pohybovať v rozmedzí 21 ± 2 °C, v lete by nemala presiahnuť 26 °C, pričom povrchové teploty by sa nemali od výslednej teploty v miestnosti líšiť o viac ako 6 ± 2 °C. Odporúčaná teplota podlahy je v rozmedzí 17 – 28 ° C. Pre pocit tepelnej pohody je dôležité sledovať aj vertikálne rozloženie teplôt a radiačnej teploty. Z hygienického hľadiska by teplota v miestnosti počas spánku nemala klesnúť pod 16 °C (kvôli zníženiu obrannej schopnosti organizmu voči respiračným ochoreniam), ale pre zníženie rizika kondenzácie je vhodné dodržať požiadavky na hodnoty poklesu výslednej teploty v miestnosti v zimnom období o maximálne 3 – 4 °C podľa spôsobu vykurovania.

Napríklad ak cez deň vykurujeme obytnú miestnosť napr. na 24 °C a v noci znížime teplotu na 16 °C, zníži sa podstatne vďaka ochladeniu vzduchu o 8 °C jeho schopnosť absorbovať vlhkosť, ktorá sa potom ľahšie objaví ako skondenzovaná voda na najchladnejšom povrchu v miestnosti, ktorým najčastejšie býva presklená okenná výplň. Pri relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu 75 % a teplote vnútorného vzduchu 24 °C dôjde ku kondenzácii vlhkosti už pri znížení teploty o cca 4 °C.

Relatívna vlhkosť vzduchu. Vlhkosť v miestnosti je jedným z faktorov, ktoré napríklad na rozdiel od teploty vzduchu dokážeme subjektívne veľmi ťažko pociťovať a hodnotiť. Optimálne hodnoty pre ľudský organizmus sa pohybujú okolo 40%. Návrhová relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu stanovená STN 73 0540-2 je φi = 50%. Vlhkosť je nutné v obytnom prostredí sledovať a upravovať – najjednoduchšou cestou je výmena vzduchu vetraním. Nepriaznivé zdravotné následky môže mať pokles relatívnej vlhkosti v zimnom období na 20% aj menej, ku ktorému dochádza vplyvom vykurovania, rovnako ako zvýšenie vlhkosti nad 60% v ostatných ročných obdobiach. V bežnom živote môže byť vlhkosť presahujúca trvale 60% už nebezpečným faktorom, pretože ak dôjde na chladnejších plochách vnútorných konštrukcií ku kondenzácii vzdušnej vlhkosti, dochádza na vlhkom murive k rastu plesní. V porovnaní s relatívnou vlhkosťou 30 – 40% sa pri tejto relatívnej vlhkosti až dvojnásobne množí počet prežívajúcich mikroorganizmov (Staphylococcus, Streptococcus).

Vetranie. Základným opatrením na zabezpečenie vhodných mikroklimatických podmienok prostredia a dodržanie limitov všetkých ostatných veličín je vetranie – v zimnom a prechodných obdobiach roka samozrejme v spojení s vykurovaním. Všeobecne platí, že kvalita vzduchu v budovách býva vždy horšia ako kvalita vzduchu vonku. Vetranie a prívod čerstvého vonkajšieho vzduchu sú základnými predpokladmi zdravého bývania. Preto je nutné, aby koncept výmeny vzduchu v obytnom priestore bol správne navrhnutý architektom či projektantom, ale súčasne je tiež dôležité, aby bol využívaný a dodržiavaný jeho užívateľmi – a to v ich vlastnom záujme. Odporúča sa miestnosti vetrať 2 – 3 x denne ráno (prípadne na obed) a večer krátkym otvorením všetkých krídel okna na dobu 5 – 10 minút. Počas vetrania nesmie dôjsť k významnému ochladeniu vnútorných stien, aby mohli fungovať fyzikálne podmienky.

Prostredie na posúdenie kvality zabudovaných okenných konštrukcií je definované teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu. Návrhová vnútorná teplota a návrhová relatívna vlhkosť v zimnom období θi v °C, ak sa neuvádza inak, sa stanoví podľa druhu (kategórie) budovy a účelu vnútorného priestoru podľa tabuľky 1 STN 73 0540-3. Na tieto podmienky sú stanovené aj požadované hodnoty  súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie a najnižšej povrchovej teploty konštrukcie podľa STN 73 0540-2. Normalizované podmienky vnútorného vzduchu (pre obytné priestory vo vykurovacej sezóne) podľa STN 73 0540-3 sú pri teplote vnútorného vzduchu θai = 20 °C a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu φi= 50%. Na zistenie užívateľských podmienok, v ktorých sa okná používame kalibrované záznamníky teploty a vlhkosti vzduchu, zaznamenávajúce tieto parametre minimálne jeden týždeň. Meradlá musia byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od vykurovacích telies a otvorových výplní, najlepšie v strede meranej miestnosti. Minimálna doba merania je stanovená na jeden týždeň. Na každú obytnú miestnosť sa určí minimálne jedno meradlo teploty a vlhkosti.

Namerané výsledky sa štatisticky spracujú a vypočíta sa horná a dolná hranica intervalu na hladine významnosti 95%. Pred štatistickým spracovaním sa odporúča prepočítať hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu na normovú teplotu 20 °C.  Z nameraných údajov je možné so štatisticky vysokou pravdepodobnosťou stanoviť mieru prekračovania normových požiadaviek. Ak sa meraním potvrdí vysoká vlhkosť užívateľského prostredia prekračujúca 50 až 60 % RH po prepočítaní na teplotu prostredia 20°C, nastúpi hľadanie a postupné vylučovanie zdrojov vlhkosti. Až keď sa uvedeným meraním potvrdia vyhovujúce podmienky užívania odporúčame pristúpiť k ďalšiemu kroku prevereniu technických parametrov súvisiacich okenných výplní.

 

,

Sú farebné rozdiely príčinou reklamácií?

Farba objektu závisí od jeho fyzikálnych vlastností a od vnímania pozorovateľa. Z fyzického hľadiska môžeme povedať, že povrch má farbu svetla, ktoré odráža. Závisí to od zloženia spektra dopadajúceho svetla a od toho, ktoré zložky spektra tohto svetla povrch odráža a absorbuje a s akou intenzitou. Závisí to aj od uhla pozorovania objektu.

Na určenie farieb existuje viacero farebných atlasov. Najznámejší je Munsellov atlas, ktorý obsahuje farby zoradené podľa tónu farby, čistoty farby a jasu.

Pri práci s farbami je dôležitá jednak voľba základných farieb, jednak spôsob ich kombinovania – miešania.

Rozlišujeme 6 základných oblastí farieb :

fialovú (magenta – M)

modrú (blue – B)

modrozelenú (cyan – C)

zelenú (green – G)

žltú (yellow – Y)

červenú (red – R)

Pomocou týchto základných farieb môžeme vytvoriť väčšinu ostatných farieb. Ak použijeme 3 základné farby: červenú, zelenú a modrú, tak hovoríme o aditívnom RGB modeli (ide o sčítanie intenzít svetelných zdrojov). Pri použití modrozelenej, fialovej a žltej o substraktívnom CMY modeli. Doplnkovými farbami sa nazývajú také dve farby, ktoré po zložení dajú bielu farbu. Doplnkovou farbou červenej je modrozelená (R – C), zelenej fialová (G – M) a modrej žltá (B – Y).

Experimentálne boli zisťované reakcie oka na farby. Ukázalo sa, že v ľudskom oku sú tri typy zrakových buniek, ktoré majú u väčšiny ľudí najvyššiu citlivosť na vlnové dĺžky v rozsahu približne 630 nm (červená), 530 nm (zelená) a 450 nm (modrá). Ľudské oko je najviac citlivé na zelenú, potom červenú a najmenej na modrú farbu. Tomuto spôsobu vnímania sa najviac približuje farebný výstup na RGB monitoroch, kde sú farby vytvárané kombináciou troch základných farieb: červenej, zelenej a modrej. Jedným z najznámejších modelov je preto model RGB. U prvkov okien a dverí sú užívateľmi najviac vnímané rozdiely farieb profilov a nepriehľadných výplní. Menej často sú to farebné rozdiely skla. Rozdiely farieb  medzi rovnakými prvkami sú najlepšie vnímané pri ich zoradení vedľa seba. Známe sú námietky architektov na farebné rozdiely celozasklených fasád (závesných stien) zostavených zo sklených tabúľ pochádzajúcich z rôznej materiálovej alebo výrobnej základne. K týmto rozdielom dochádza aj v nízkopodlažnej výstavbe a  u rodinných domov najmä pri reklamáciách, ak je niektoré z fasádnych okien alebo skiel vymieňané z dôvodu iných chýb.

V tomto blogu chceme poukázať na spôsob, akým kvantifikuje naše mobilné skúšobné laboratórium tento rozdiel.

Pri jednofarebných plastových profilov nie je problémom zmerať farbu kolorimetrom a rozdiely vzájomne porovnať. Takéto merania boli asi pred desiatimi rokmi robené aj v laboratóriu Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Porovnávali sa odtiene bielej od rôznych výrobcov profilov. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1.

 

Tabuľka 1: Rozdiely odtieňov bielej na PVC-U profiloch

názov výrobcu profilu decimálne vyjadrenie farby

Rozdiel v %

deceuninck

14739434 12

polske neindif. značky

16252415

3

aluplast

15726844

6

aluplast2

15791603

6

aluplast3

15463929

8

internova

16317951

3

schuco

15792124

6

internova 2

16449535

2

rehau 1 15200243

9

rehau 2

15134193 10
rehau 3 15331572

9

briliantná žlť svetlá

16777215 20
titanova beloba 13434879

0

 

Po meraní kolorimetrom bola sústava zložiek farieb vyjadrená v decimálnej hodnote. Percentuálne rozdiely v tabuľke 1 sú vztiahnuté na farbu titanovej beloby. Hodnota briliantnej žlte je uvedené ako porovnávaná hodnota z pohľadu možných zmien bielej farby. Získané výsledky platia v čase vykonaného merania a podobne ako u skiel závisia od materiálovej bázy na výrobu plastových profilov. V norme na plastové profily (STN EN 12608-1 )  sú stanovené požiadavky na odchýlky od štandardných farieb. Sleduje sa v laboratórnych podmienkach.

V norme na izolačné sklo (STN EN 1279-1) sa uvádzajú nasledovné podmienky pozorovania. Izolačné sklá musia byť pozorované zo vzdialenosti aspoň 3 m zvnútra smerom von a pod zorným uhlom čo najviac kolmým na plochu skla, po dobu najviac jednej minúty na m2. Posúdenie je vykonávané za podmienok rozptýleného denného svetla (napr. pri zatiahnutej oblohe), bez priameho slnečného svetla alebo umelého osvetlenia.

Izolačné sklá posudzované z vonkajšej strany musia byť preskúmané v namontovanom stave s prihliadnutím na obvyklú pozorovaciu vzdialenosť aspoň 3 m. Zorný uhol musí byť čo najviac kolmý na plochu skla. V informatívnej prílohe G tejto normy sa uvádza, že

odchýlky vo farebnom odtieni môžu byť spôsobené obsahom oxidu železa v skle, procesom nanášania povlaku, samotným povlakom, kolísaním hrúbky skla a konštrukciou izolačného skla a nedá sa im vyhnúť. O rozdieloch vo farbe izolačného skla uvádza, že fasády vyrobené z izolačných skiel obsahujúcich sklo s povlakom (pokovované sklo) môžu mať rôzne odtiene rovnakej farby, čo je účinok, ktorý môže byť zosilnený pri pozorovaní pod uhlom. Možné príčiny rozdielov vo farbe zahŕňajú nepatrné odchýlky farby substrátu, na ktorý je nanesený povlak, a nepatrné odchýlky hrúbky samotného povlaku.

Objektívne posúdenie farebných rozdielov môže byť vykonané podľa ISO 11479-2.(Sklo v stavebníctve. Sklo s povlakom. Časť 2: Farba fasády.) Táto norma však nie je zavedená do sústavy STN. ISO 11479-2:2011 špecifikuje metódu objektívneho hodnotenia farby skla s povlakom pri použití na fasádach a pri pohľade zvonku, ako aj na meranie farebných rozdielov v rámci tej istej sklenenej tabule a medzi dvoma susednými tabuľami tej istej fasády. ISO 11479-2:2011 nešpecifikuje požiadavky na určovanie farebných rozdielov prenášanej farby pri pohľade z vnútornej alebo vonkajšej strany fasády, ani na vnútornú odrazenú farbu. Porovnanie by sa malo vykonať len pre tabule rovnakého typu skla, zloženia a vnútorných podmienok a umiestnené v rovnakej rovine fasády. Pre sklo s povlakom sú stanovené špecifické požiadavky v závislosti od jeho priepustnosti svetla a odrazivosti. Norma sa nevzťahuje na zakrivené alebo ohýbané sklo. Počty a miesta merania sú obdobné ako u smernice spolku nemeckých výrobcov okien a fasád VFF z roku 2021: Farbgleichheit transparenter Gläser im Bauwesen (Jednotnosť farby priehľadných skiel v konštrukcii).

Obrázok 1: Obmedzenie zorného uhla pri hodnotení rovnomernosti farieb

 

Zosúladenie farieb vyžaduje použitie rovnakých výrobkov (napr. typ a štruktúra skla). Primárne sa posudzuje vizuálne s vyššie uvedenými vplyvmi (vizuálne pozorovanie v maximálnom uhle 45°) a výsledkom sú subjektívne odlišné vnemy, najmä v prípade farebných rozdielov.

Najmä farba skla na reguláciu slnečného žiarenia (protislnečné zasklenie), najmä vysoko selektívneho skla, sa mení s uhlom pohľadu. Tieto odchýlky je možné merať iba v laboratóriu na malých vzorkách a nemali by sa zisťovať v teréne. Výsledkom je, že farebná homogenita fasády sa posudzuje pri pohľade pod uhlom nie väčším ako 45°, ako ilustruje obrázok 1.

Svetelné a radiačné vlastnosti by mali byť v priebehu výroby priebežne sledované a zaznamenávané. Na tento účel sú pre každý povlak definované referenčné hodnoty v závislosti od typu skla a hrúbky skla atď. spolu s príslušnými internými výrobnými toleranciami.

Smernica spolku nemeckých výrobcov okien a fasád VFF z roku 2021 opisuje pomerne zložitý spôsob porovnania farebných odtieňov pomocou trojrozmerného farebného priestoru, kde každá farba môže byť reprezentovaná množinou 3 súradníc: L*, a* a b*,

kde L* označuje svetlosť a a* a b* súradnice chromatičnosti. Kladné hodnoty a* ukazujú červený smer a záporné hodnoty zelený smer, zatiaľ čo kladné hodnoty b* ukazujú žltý smer a záporné hodnoty modrý smer. Stred je achromatický (t.j. neutrálny) stupeň. Parametre L*, a* a b* sa odporúčajú použiť na kvantifikáciu estetiky fasády, pozorovanej zvonku (v odraze), alebo na charakterizáciu vlastností prestupu svetla cez sklenenú tabuľu.

Rozdiely vo farbe sa kvantifikujú pomocou tolerancií parametrov L*, a* a b*, ktoré sú označené ako ΔL*, Δa* a Δb* a vypočítané podľa v smernici uvedených rovníc.

obr. 2: Trojrozmerný farebný priestor

Náš prístup je založený na dobre známeho prv uvedeného modelu RGB, ktorý sme overili na zabudovaných izolačných sklách, kde investor reklamoval rozdielnu svetelnú priepustnosť po výmene jedného reklamovaného izolačného skla. V rámci riešenia bola na skúmaných izolačných sklách zisťovaná hrúbka skiel a šírky medzisklených medzier (dutín), nedeštruktívne meranie obsahu inertného plynu v dutinách izolačných skiel, radiačné vlastnosti meradlom WP 4500 , ktoré meria hodnoty priepustnosti UV(A) (ultrafialové), viditeľného svetla (VLT) a blízkeho infračerveného žiarenia (NEAR IR) pre dané okno alebo okennú fóliu. Prístroj tiež odhaduje hodnoty koeficienta solárneho tepelného zisku (SHGC) pre priehľadné Low-E a číre okná. Hodnoty koeficienta solárneho tepelného zisku (SHGC) sú ekvivalentom európskej g – hodnoty. Hodnoty sú vzájomne prepočítateľné.  Farebné odtiene boli zisťované meradlom PCE-RGB 2 od výrobcu PCE Deutschland GmbH & Co. KG, Nemecko. Meradlo je primárne určené na meranie farebných odtieňov náterov, textilu, papiera a kože. Meria v súradniciach RGB alebo HSL v spektrálnej oblasti od 400 nm do 700 nm. Vzhľadom k svetelným vlastnostiam skla bol z opačnej strany izolačného skla použitý nepriesvitný biely kartón, na ktorý bolo aj meradlo kalibrované. Vzhľadom k účelu skúšok namerané hodnoty RGB boli programom prepočítané na jednočíselnú hodnotu a tieto vzájomne porovnané.

obr.3 Označenie posudzovaných izolačných skiel

Výsledky sú uvedené v tabuľkách 2 až 4:

Tabuľka č. 2 – Namerané hodnoty obsahu inertného plynu v dutine izolačných trojskiel,
hrúbky skiel a šírky medzisklených medzier (dutín)

Označenie vzorky*) Deklarovaná  skladba IGU [mm]

 

Nameraná skladba IGU [mm]

obsahu plynu [%]

na okraji

v strede šírky

1.dutina 2.dutina

1

6E-18-4-18-E44.2 6E-19– 4–18-E44.2 6E-20– 4–15-E44.2 97 2

2

6E-18-4-18-E44.2

6E-19– 4–18-E44.2

6E-19– 4–18-E44.2

96

37

3

6-18-E4-18-E44.2

6-18– E4–18-E44.2

6-19– E4–18-E44.2

40

59

7 44.2E-16-4-16-E6 44.2E-19–4–17-E6 44.2E-20–4–10-E6

nemerané

E – pozícia nízkoemisného povlaku (pohľad z exteriéru)

*) pozri obrázok 2

Podmienky merania:

Teplota od 27°C; atmosferický tlak: 992 hPa

Tabuľka č. 3 – Namerané priemerné hodnoty vybraných radiačných vlastností izolačných skiel

Označenie vzorky *) priepustnosť UV žiarenia (%) priepustnosť svetelného žiarenia (%) priepustnosť solárnej energie (%) Solar heat gain coefficient SHGC  (-)

1

0 73 18 0,40

3

0 71 20

0,42

7 0 68 18

0,40

 

Tabuľka č. 4 – Namerané priemerné hodnoty farebných zložiek izolačných skiel

Označenie vzorky *) farebná zložka R (červená) farebná zložka G (zelená) farebná zložka B (modrá) prevod na jednočíselnú hodnotu rozdiel voči najnižšej hodnote v %

1

129 129 98 6455681 264

3

149 148 106 6984853

286

7 54 54 37 2438710

0

 

obr. 4: Meradlo radiačných vlastností izolačných skiel

 

Meraním radiačných vlastností izolačných skiel (tab. 3) sa nezistili významné rozdiely medzi meranými vzorkami označenými číslami 1 a 3. Tieto rozdiely sa však prejavili pri meraní farebnosti IGU (tab. 4). Rozdiel v jednočíselnom vyjadrení je cez 200% oproti izolačným sklám z prvých dodávok. Rozdiel medzi oboma meranými izolačnými sklami nachádzajúcimi sa v jednej fasáde boli 12%. Výsledky okrem číselného vyjadrenia sú zreteľné aj po prevode do farebných zložiek RGB (obr. 4). Farebné odtiene izolačných skiel 1 až 3 umiestnených na priečelí domu pôsobia rušivo

Vedľajšími zisteniami bolo, že podľa výsledkov meraní sa merané zabudované izolačné sklá prejavovali ako izolačné sklá, z ktorých unikol argón.

 

 

obr.5: Rozdiely po prevode do sústavy farieb RGB

Uskutočneným meraním na skúšaných vzorkách vybraných objednávateľom  bolo zistené, že niektoré IGU od dodávateľa, nie sú naplnené inertným plynom (argón) v normou určenej tolerancii (90 ± 5)%. Podmienkou zabezpečenia životnosti okien podľa harmonizovanej EN 14 351-1 je o.i. splnenie európskych noriem na izolačné sklá (EN 1279-3), (EN 1279-6). Podľa prílohy B európskej normy EN 1279-3 sa na základe experimentov umelého starnutia predpokladá, že pri štandardných izolačných sklách je únik plynu z medziskleného priestoru menší ako 5% za 25 rokov. To znamená aj po 25 rokoch by mala byť koncentrácia plynu vyššia ako 80%. Okrem životnosti otvorových výplní je v literatúre pripisovaný vplyv obsahu argónu aj na hodnotu koeficienta tienenia**) a priepustnosti UV žiarenia cez izolačné sklo.

Na základe vykonaných meraní bolo možné konštatovať, že zabudované IGU neboli v súlade s objednávateľom schválenou cenovou ponukou.

Dôležitým poznatkom z uvedeného merania je skutočnosť, že je možné cenovo dostupným meradlom kvantifikovať farebné odtiene aj u izolačných skiel meraním in-situ.


Poznámka: **) koeficient tienenia – Miera schopnosti okna alebo strešného okna prepúšťať slnečné teplo. Jeden z dôležitých údajov pre sklo s nízkoemisným povlakom. Koeficient tienenia je vyjadrený ako číslo bez jednotiek medzi 0 a 1. Čím nižší je koeficient solárneho tepelného zisku alebo tieniaci koeficient okna, tým menej slnečného tepla prepúšťa a tým väčšia je jeho tieniaca schopnosť.