Pozvánka na konferenciu

V zastúpení organizátora Vás pozývame na

21. medzinárodnú konferenciu TEPELNÁ OCHRANA BUDOV 2021 , Podstata zabezpečenia energetickej hospodárnosti budov

na základe zhoršujúcej sa situácii v koronavíruse bol termín z 14. – 16.11.2021

zmenený na 2. až 4.2.2022

Nový termín prihlasovania 15.1.2022
.
TEPLO 2021 pozvanka

TEPLO 2021 pokyny

Záväzná prihláška

, ,

Poznatky z technického dozoru na stavbách

ILÚZIA ÚSPOR TEPLA Z NOVÝCH ALEBO VYMENENÝCH OKIEN

Okná môžu zodpovedať až za 40 % tepelnej straty vášho domu [1] . Na stratách okien v stavbe sa rovnakým dielom podieľajú straty samotným oknom (vyhotovením okna) a straty nekvalitou montáže okna do stavby [2].

Vplyv vyhotovenia okna

Okno pozostáva z rámu, krídla, okennej výplne, kovania s uzáverom a tesnenia. Z pohľadu tepelných strát po zabudovaní okna do stavby sa podieľajú na stratách tepla straty škárami (obr. 1). Pokiaľ okno zodpovedalo pri počiatočnej skúške svojimi charakteristikami vyhláseniu parametrov a CE označeniu, zmena prievzdušnosti funkčných škár počas používania môže byť spôsobená len zmenami tvaru okenných krídiel a rámov (najčastejšie priehyby a skrútenie profilov). Zmeny tvaru izolačného skla, nasledujúce často po úniku náplne, sú sprevádzané zmenou (zúžením) dutiny medzi tabuľami izolačného skla. Zúženie dutiny medzi tabuľami skla môže spôsobiť aj tlakový rozdiel medzi miestom výroby a zabudovania okna. Tieto zmeny ovplyvňujú priamo zmenu súčiniteľa prechodu tepla izolačným sklom (tabuľka 1).

obr.1 – Názvy škár okna


Tabuľka 1: Vplyv veľkosti medzisklenej dutiny a obsahu náplne argónu na zmenu súčiniteľa prechodu tepla izolačného dvojskla

Z tabuľky je vidieť, že zmena tvaru izolačného skla (zúženie dutiny medzi sklami) má významnejší vplyv na zhoršenie súčiniteľa prechodu tepla, ako keď vo výrobni zabudnú niektorú dutinu naplniť argónom. Meraniami na stavbe vykonávanými pre technický dozor alebo objednávkami priamo od vlastníkov bytov a domov zisťujeme často absenciu argónu (obr. 2), skoro vždy sprevádzanú aj so zúžením medzisklenej medzery v strede izolačného skla (obr.3). Z posledných meraní nám vychádza veľká pravdepodobnosť existencie tohto defektu u izolačných skiel šírky väčšej ako 2m, či už ide o pevné zasklenia, zdvižne posuvné terasové dvere alebo iné zasklené steny.


obr. 2 – Meranie % náplne izolačného skla


obr. 3 – Meranie hrúbky skla a veľkosti medzisklenej dutiny

Pri Bratislave sa stavia nové satelitné mestečko, investor v predtuche a z poznania našich predchádzajúcich výsledkov, si dal v júni t.r. výberovo preveriť okná v dvoch novopostavených ešte neobývaných budovách. Výber okien v rôznych bytoch na rôznych poschodiach vykonal sám investor. Čo myslíte aký bol výsledok? Tipnite si. Ak tipujete u dvojskiel 30%, tipujete správne. Katastrofálny výsledok bol zistený u trojskiel. V každom kontrolovanom byte, až na jeden, bolo zistené nedostatočné naplnenie izolačného skla argónom. Podobné skúsenosti máme aj z iných meraní, napríklad v byte v novostavbe alebo rodinnom dome, kde sa často zisťuje opäť až 30% meraných izolačných skiel nevyhovujúcich európskej norme. Iste nie všetko je zlé. Sú aj výrobcovia izolačných skiel, ktorí majú svoju výrobu pod kontrolou. Len zatiaľ podľa našich zistení zvlášť nevynikajú. Zrejme prevláda faktor ceny nad kvalitou. Výrobcovia okien sa nezaujímajú o túto vlastnosť izolačného skla, absentuje výber dodávateľov izolačného skla podľa jeho kvality, spoliehajú sa, že sa to buď nezistí alebo ak áno, tak si to zodpovie sám výrobca izolačného skla a pri najhoršom vyrieši to výmenou. Pričom ani táto výmena nie je niekedy stopercentná. Máme skúsenosť, že z vymenených predtým nevyhovujúcich šiestich izolačných skiel bolo pri opätovnej kontrole, po výmene, zistené aj tak jedno z nich nevyhovujúce. Investori by si mali dať na takýchto výrobcov okien pozor, pretože potom projektované úspory tepla budovy budú len ilúziou. Mali by sa zaujímať o zabezpečenie vstupnej kontroly izolačných skiel u každého z dodávateľov okien.

Vplyv zabudovania okna

Požiadavky na spôsob zabudovania okien do stavby sú určené STN 73 3134 [3]. Materiály, ktoré sa majú použiť na zabudovanie okna určuje STN 73 3133 [4]. Dnes už by malo byť vylúčené, aby okná montovali montážne skupiny bez licencie na montáž okien (STN 73 3134 čl. 4.1). Že tomu tak nie je, dokazujú opakované zistenia, prejavujúce sa plesňami alebo nežiaducou prievzdušnosťou pripojovacích škár, ktorá by podľa tepelne technickej normy mala byť nulová. Jeden, za viaceré výsledky meraní je na obr. 4. Z grafu je zrejmá vysoká prievzdušnosť pripojovacej škáry okna v rohu styku nadpražia s ostením, spôsobená nedostatočným prekrytím škáry interiérovou paronepriepustnou fóliou. Vo vykurovacom období je pomôckou na odhaľovanie chýb pripojenia okna do stavby termovízne meranie a meranie povrchových teplôt pripojovacích škár (obr.5 a 6).


obr.4 – Profil prievzdušnosti pripojovacej škáry nadpražia okna

obr.5 – Identifikácia netesnosti termovíznym meraním


obr.6 – Meranie povrchových teplôt pripojovacích škár

Výskytu defektov pri montáži okien môžu predchádzať investori vyžadovaním preukázania kvality zabudovania okien od montážnych skupín vyššie ilustrovanými meraniami.

Záver

Výber vhodných okenných konštrukcií do stavby z pohľadu tepelnoizolačných vlastností, popri iných opatreniach, sú prioritnými úlohami z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov na vykurovanie budovy. Na tepelnoizolačných vlastnostiach okien sa podieľa izolačné sklo, nepriesvitné časti rámy, tesnenia a kovania. Pocit sálania chladu od izolačných skiel vo vykurovacom období alebo prehrievanie skla v lete sú predzvesťou poruchy zasklenia. Môže tomu byť aj keď návrh bol urobený správne avšak pri jeho realizácii došlo k zlyhaniu. Dôsledky sa často prejavujú vo zvýšených nákladoch užívateľov na vykurovanie v zime alebo chladenie v lete.
Zvýšená prievzdušnosť funkčných škár alebo nežiaduca prievzdušnosť pripojovacích a zasklievacích škár je popri vplyve na tepelné straty dehonestujúca okná aj z pohľadu akustických vlastností.
Investori môžu náprave kvality okien a ich zabudovania významne pomôcť. Môžu motivovať výrobcov okien a montážne firmy, aby týmto nedostatkom urobili koniec. Majú v rukách nástroje, aby plánované úspory z nových alebo vymenených okien neboli len ilúziou. Pri pretrvávaní súčasného stavu si to v konečnom dôsledku odnesú budúci majitelia bytov a domov, keď okrem ceny nehnuteľností si musia rezervovať peňažné prostriedky aj na odhaľovanie a odstraňovanie chýb okien a ich zabudovania.

Literatúra

  1. https://www.energie-portal.sk/Dokument/zateplenie-domu-nemusi-stacit-teplo-odchadza-cez-okna-strechu-aj-dvere-105583.aspx
  2. Chmúrny, I. – Puškár, A. – Panáček, P.: Prevencia rizika vzniku plesní v okolí pripojovacej škáry okna, SLOVENERGOokno, o.z. www.slovenergookno.sk, Bratislava 2018, ISBN 978-80-972797-7-6
  3. STN 73 3134 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“ SÚTN 2014
  4. STN 73 3133 „Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Tesniace systémy pripojovacích škár. Požiadavky a skúšanie“, SÚTN 2012

Príspevok bol publikovaný v skrátenej forme na: https://www.asb.sk/stavebnictvo/iluzia-uspor-tepla-z-novych-alebo-vymenenych-okien-poznatky-z-technickeho-dozoru-na-stavbach

,

Ako sa má uistiť výrobca okien o kvalite izolačného skla?

Vo februári 2021 bolo ukončené postupné vydávanie STN prevzatých revidovaných EN 1279 časť 1 až 6. V revidovaných normách sa upustilo od doteraz povinného označovania izolačných skiel bez osobitného určenia CE označením.  Izolačné sklá sú zaradené do 3. skupiny výrobkov nepodliehajúcich kontrole notifikovanej osoby. Výrobca vyhlási jednoducho zhodu podľa EN 1279-5, na základe počiatočnej skúšky typu a vnútropodnikovej kontroly. V súčasnosti tento stav nikto nemonitoruje, tým pádom teda ani nikoho nepostihuje. Výrobcovi okien tu ostáva jediná pomôcka v   STN 70 1621: 2010 „Izolačné sklá. Požiadavky na vzhľad a rozmery“. Ktorá v prílohe obsahuje vzor zmluvy, ktorú by mal vyžadovať odberateľ, v našom prípade výrobca okien od svojho výrobcu – dodávateľa izolačných skiel. Zo skúseností vieme, že výrobcov okien, ktorí by požadovali takúto zmluvu je možné načítať na prstoch jednej ruky.

Výrobcovia okien by mali od svojich dodávateľov jednoznačne vyžadovať tieto skúšky:

– protokol o dlhodobej skúške spĺňajúcej požiadavky na prenikanie vlhkosti podľa EN 1279-2

– protokol o dlhodobej skúške spĺňajúcej požiadavky na rýchlosť uniknutia a koncentrácie plynu podľa EN 1279-3

– protokol o periodickej skúške podľa EN 1279-6

Žiadne okno by nemalo obsahovať prvok, ktorý nespĺňa požiadavky harmonizovaných noriem. Bez tejto požiadavky totiž nemôže byť zaručená ekonomicky prijateľná životnosť. Nízka životnosť izolačných skiel často preukazujeme zisteniami obsahu inertného plynu v izolačných sklách. Viac o tejto problematike  sme už publikovali pred rokom v blogu https://mobilab.sk/preco-merat-argon/

 

 

, , ,

Kedy je kupujúci zodpovedný za kvalitu okna?

Aby sa užívateľ – investor vyvaroval sklamaní po zabudovaní okna do stavby mal by si zabezpečiť technický dozor. Technický dozor na rozdiel od stavebného dozoru podľa stavebného zákona je služba poskytnutá investorovi na plnenie  obchodného zákonníka, ktorý ukladá objednávateľovi (investorovi) povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností, čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. V prípadnom súdnom konaní súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť, pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke, uskutočnenej po odovzdaní predmetu diela, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť vady diela zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do piatich rokov od odovzdania stavby (diela). Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Obchodný zákonník teda ukladá povinnosť objednávateľovi (investorovi) prezrieť alebo zariadiť prehliadku stavby čo najskôr po jej odovzdaní. Ak však berieme do úvahy povahu obstarávaného predmetu a spôsob jeho zabudovania, pričom pripojovacie škáry budú v dôsledku ďalšej činnosti na stavbe zakryté, je nutné konštatovať, že takéto dielo (otvorovú konštrukciu)  nie je možné skontrolovať bežnými spôsobmi a prostriedkami až po odovzdaní predmetu diela. Investor (objednávateľ) musí mať k dispozícii kvalifikovaných odborníkov, mu ukladá Obchodný zákonník a to vykonať prehliadku diela.

Príprava na zabudovanie okenných konštrukcií (OK)

Samotnému výkonu technického dozoru na stavbe môže predchádzať kontrola výrobného procesu alebo kontrola prvých kusov v laboratóriu, na potvrdenie dôležitých charakteristík výrobku, pokiaľ sa na nej investor s víťazom súťaže zmluvne dohodli. Touto kontrolou sa spravidla urýchli samotný proces technického dozoru, pretože už nebude nutné dodatočné identifikovanie a verifikovanie výrobku a jeho dielov na stavbe. I vtedy je potrebné byť na pozore, pretože aj pri správne fungujúcom výrobku v laboratóriu môže dôjsť ku vade na stavbe. Napríklad otočením izolačného skla pri montáži a pod.  Pokiaľ na potvrdenie profilov, z ktorých je okenná konštrukcia vyrobená nám vystačí zvinovací meter alebo návšteva u výrobcu okien, na potvrdenie izolačného skla potrebujeme meradlá ako je napr.:

  • meradlo hrúbky skla a medzisklenej medzery;
  • meradlo obsahu plynovej náplne.

Pomocou týchto dvoch meradiel dokážeme potvrdiť alebo zneistiť vyhlásenie o parametroch výrobku o použitom izolačnom skle. Väčšina výpočtov súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla Ug je založená na predpoklade naplnenia medzisklenej medzery plynom na 90 ± 5 %. Pokiaľ meradlom obsahu plynovej náplne nameriame hodnotu mimo tejto tolerancie, je s veľkou pravdepodobnosťou súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla Ug spravidla nižší ako deklarovaný a tým aj súčiniteľ prechodu tepla okna je mimo hodnoty vyhlásenej výrobcom. Publikované sú rôzne závislosti medzi obsahom plynnej náplne a súčiniteľom prechodu tepla získané výpočtom alebo meraním. Zjednodušene je možné povedať, že každý zistený znížený obsah plynovej náplne pod 85% je podozrivý.

Je potrebné mať na pamäti skutočnosť, že ďalšie prídavné „elementy“ môžu vplývať na tepelnoizolačné vlastnosti okenných konštrukcií. Pamätala na to aj harmonizovaná norma hEN 14351-1, keď určila ako vplývajú priečky okna na zhoršenie  súčiniteľa prechodu tepla okna.

Ďalšie dôležité hodnoty, tiež podstatné vlastnosti, charakterizujúce radiačné vlastnosti izolačného skla sú g – hodnota, solárny faktor (priepustnosť slnečnej energie izolačným sklom) a svetelná priepustnosť (τv). Povinnosťou výrobcu okennej konštrukcie je uvádzať obe vlastnosti vo vyhlásení prametrov a aj na označení CE okenných konštrukcií. Obe vlastnosti sa v praxi získavajú výpočtom z podkladov výrobcu tabúľ skla. Súčiniteľ priepustnosti celkovej energie slnečného žiarenia (g – solárny faktor), je vyjadrovaný ako bezrozmerné číslo alebo sa niekedy uvádza aj v %. Skladá sa z priamej transmisie energie a sekundárneho výdaja tepla presklenej plochy smerom dovnútra, ktorá vzniká na základe absorbovaných slnečných lúčov. Jej hodnotu stanovuje nízkoemisný povlak povrchu sklenenej tabule izolačného skla z vnútornej strany. S prienikom svetla cez okná súvisí ďalšia charakteristika – svetelná priepustnosť (τv). Priepustnosť viditeľného svetla charakterizuje množstvo svetla, ktoré prejde izolačným sklom. Jedná sa o optickú vlastnosť, ktorá je vyjadrená ako číslo medzi hodnotami 0 a 1. Čím vyššie je číslo, tým viacej svetla prepúšťa okno.

Zabudovanie okenných konštrukcií

Po kontrole kvality povrchu obvodového muriva, od ktorého dokončenia sa požaduje, aby povrch bočných plôch okenných otvorov môže byť čistý, suchý, nosný, hladký, nezvlnený, pevný, bez trhlín a bez látok znižujúcich priľnavosť izolačných materiálov. Priehlbiny, vypukliny, štrkovitosť, vtiahnutiny atď. sú trvalé nedostatky povrchu. Maltové škáry spájajúce tehly majú byť rovné a nezvlnené, resp. vyhladené.

Pred osadením okna musí byť povrch  ošetrený penetračným náterom. Pri rekonštrukciách a sanáciách musia byť staré nevyhovujúce drevené či kovové osadzovacie rámy odstránené. Pri pamiatkových stavbách, kde je nutné zachovať pôvodnú architektúru, sa okno osadí do pôvodnej roviny.

Pri osadzovaní do ostenia s vyhotovenými omietkami (rekonštrukcie, sanácie) sa na tesnenie používajú tesniace stlačiteľné pásky v krycích lištách. Pri osadzovaní bez omietok je možné použiť tesniace fólie alebo stlačiteľné pásky tlačené o omietkové lišty. Styk okenného rámu a omietky musí byť dilatovaný .  Ak nie je umožnená dilatácia krycích vrstiev pripojovacej škáry (fólie a pásky), a dôjde k oddeleniu fólie od obvodového muriva má to za následok zhoršenie tepelnoizolačných a akustických vlastností pripojovacej škáry.

Sťažnosti spotrebiteľov poukazujú, že otvorové konštrukcie sú zabudovávané najmä pri obnovách budov do vlhkých otvorov. Prítomnosť vlhkosti v murive môže byť rôzneho pôvodu a to nielen z technológie stavby. Pokiaľ sa táto skutočnosť v praxi zanedbá výsledkom bude opäť vznik plesní a následne reklamácie nie na prevádzku budovy, ale na nové zabudované okenné konštrukcie. Po tesnom uzavretí priestoru okennou konštrukciou sa táto vada plne prejaví. Základnou výbavou technického dozoru by mal preto byť vlhkomer stavebných materiálov.

Zabudovanie okennej konštrukcie má sa vykonať podľa realizačného projektu a ak tento nie je, tak podľa výkresu zabudovania (STN 73 3134). Zabudovanie by mala vykonať montážna skupina vlastniaca licenciu na zabudovanie vydanú inšpekčným orgánom akreditovaným na overovanie kvality stavebných prác na stavbách. Úloha technického dozoru na okenné konštrukcie bude spočívať v kontrole druhu použitých tesniacich materiálov podľa výkresu zabudovania, ich doby spracovania a podmienok použitia. Vhodnosti a rozmiestnení kotviacich prvkov a ich upevnenia do muriva. Dôležitým vybavením montážnych skupín sú meracie prostriedky na kontrolu rozmerov, rovinnosti a pravouhlosti zabudovanej okennej konštrukcie.

Riešenie vád

K riešeniu príčin vád pristupuje technický dozor najmä v prípadoch ak sa vady prejavili na výrobkoch, ktorých chovanie v danom obvodovom murive nebolo vopred overené výpočtom povrchových teplôt podľa STN 73 0540-2. Najčastejšie sa to stáva pri nedostatočne známej skladbe muriva pri zabudovaní okenných konštrukcií do obnovovaných budov. Vtedy často máme k dispozícii jediný reálny spôsob, a to meranie povrchových teplôt dotykovými teplomermi so záznamom nameraných hodnôt a „hľadanie defektov“ termovíznymi meraniami. Iným druhom vád spočívajúcich najmä v zistení zvýšenej prievzdušnosti alebo nedostatočnej vodotesnosti sa môže vyskytnúť u okenných konštrukcií, u ktorých investor podcenil preverenie týchto vlastností pred zabudovaním v akreditovanom laboratóriu. Niekedy to môže byť aj iné zabudovanie stanovené projektantom, ako  je uvedené vo vyhlásení parametrov výrobcu. Investor často opomína skutočnosť, že charakteristiky týchto vlastností uvedené vo vyhlásení parametrov sú zistené na prototypoch a mohli byť prevzaté výrobcom od systémového domu alebo iného výrobcu a nedostatočne odzrkadľujú podmienky výrobne, ktorá vyrobila zabudovávané výrobky. Snaha „zachrániť situáciu“ pri sťažnostiach na zvýšenú prievzdušnosť okien vedie často montážnika k nastaveniu uzatváracích bodov (pritiahnutiu) krídla k rámu až do takého stavu, že otvorenie okna je často pre bežného užívateľa nemožné. Preto každá kontrola zabudovania otváracích okien by mala končiť kontrolou ovládacej sily ≤ (30 alebo100) N  a krútiaceho momentu ≤ (5 alebo 10) Nm kalibrovaným silomerom a meračom krútiaceho momentu (momentový kľúč s registráciou).

Pretože technický dozor na stavbe sa robí výberovo a prakticky netrvá po celú dobu zabudovávania okennej konštrukcie, je nutné pri preverovaní podstatných vlastností rozlíšiť odchýlky, ktoré mal výrobok ešte pred zabudovaním do stavby, od chýb vzniknutých počas zabudovania. Na zabudovanej okennej konštrukcii rozlišujeme škáry funkčné, zasklievacie a pripojovacie. Pokiaľ pripojovacia škára je výlučnou záležitosťou montáže otvorovej konštrukcie, vady funkčnej a zasklievacej škáry majú prevažne pôvod vo výrobni okennej konštrukcie. Pokiaľ neboli okenné konštrukcie preverené v akreditovanom laboratóriu pred ich montážou do stavby, stojí technický dozor pred úlohou určiť, ktorá z nich sa podieľa na vzniknutej vade, a tým aj určiť mieru zavinenia.

Prievzdušnosť  okennej konštrukcie je v konaní o vyhlásenie parametrov zvyčajne zisťovaná skúšaním. Výnimkou je okenná konštrukcia u ktorej výrobca nevyhlasuje lepšiu triedu prievzdušnosti ako „2“ podľa EN 12207. Túto triedu je možné vyhlásiť bez skúšania. V laboratóriu sa okenná konštrukcia skúša upevnená v tlakovej komore. Po zabudovaní do stavby takýmito podmienkami nedisponujeme. Tesnú komoru je nutné vytvoriť v miestnosti, v ktorej sa skúšané okno nachádza.

Je vecou použitia maskovacích materiálov na utesnenie miestnosti, kde sa predmetné okno nachádza a výkonu ventilátora, aké podmienky skúšky dosiahneme. Bežne aj na stavbe dosahujeme tlakové podmienky, aké sa požadujú pri skúške v laboratóriu.

Tento spôsob skúšania je možné využiť aj pre nesériovo vyrábané výrobky, kedy výrobca môže vydať vyhlásenie parametrov bez zapojenia notifikovaného orgánu.

Vodotesnosť okennej konštrukcie je rovnako ako prievzdušnosť podstatnou vlastnosťou a dosiahnutá trieda pri skúške v laboratóriu mala by byť okrem vyhlásenia o parametroch výrobcu uvedená aj označení CE upevnenom na výrobku alebo priloženom v dokumentácii výrobku. Na prvý pohľad by mohlo byť nepotrebné skúšanie vodotesnosti okien po ich zabudovaní do stavby. To, že sa užívateľovi prejaví zatekanie okien fľakmi na stene sa môže zdať byť jednoznačné. Nie vždy tomu tak musí byť. Stretávame sa s prípadmi, že narušenie celistvosti pri zatepľovaní vonkajšieho plášťa budovy sa prejaví prienikom vody aj o niekoľko poschodí nižšie. Často po skončení hnaného dažďa nie je možné identifikovať miesto prieniku vody napr. u členitých zasklených stien, združovaných okien a pod. V týchto prípadoch je často zistené zatekanie pripisované výrobcovi okien. Na „obranu“ výrobcu a najmä na zistenie skutočného miesta prieniku vody cez konštrukciu po zabudovaní okien do stavby je k dispozícii metóda podľa STN EN 13051 „Závesné steny. Vodotesnosť. Skúška na mieste“. Táto norma a metóda sa úspešne využíva pri skúškach vodotesnosti pripojovacích škár zabudovaných okien. Na ďalšie využitie napr. pri overovaní funkčných a zasklievacích škár okien/ dverí je potrebný konsenzus na podmienkach skúšania, ktorý je možné uskutočniť v zmluve medzi investorom a výhercom súťaže alebo výrobcom okna.

Zvukovoizolačné vlastnosti okennej konštrukcie sa dostávajú čoraz častejšie do popredia užívateľov. Pozornosť technického dozoru musí byť preto upriamená na vylúčenie príčin zhoršenia zvukovoizolačných vlastností okien ich montážou do stavby. Stavebná nepriezvučnosť okenných konštrukcií nezávisí len na zasklení samotnom, ale tiež na zasklievacom ráme a jeho zabudovaní v daných prevádzkových hlukových podmienkach. Okenný rám nesmie mať otvorené medzery a dutiny, musí byť dokonale utesnený dvojitým tesnením proti prenikaniu vlhkosti a z dôvodu zníženia infiltrácie. Kvalitný vzduchotesný okenný rám zvyšuje nepriezvučnosť až o 2 dB v porovnaní s nepriezvučnosťou samotného zasklenia. Naopak nekvalitný rám so zlým tesnením spôsobí zníženie nepriezvučnosti samotného zasklenia až o 10 dB.  V prípade sťažností užívateľov na zvýšenú záťaž hlukom odporúčame vykonať komparačné merania vzduchovej nepriezvučnosti hlukomerom.

Záver

Odpoveďou na otázku v nadpise, kedy je kupujúci alebo stavebník zodpovedný za kvalitu okna je vtedy, ak nemá zabezpečený funkčný kontrolný systém technicky a odborne spôsobilým technickým dozorom. Preto odporúčame, aby súčasťou každej zmluvy o dielo na zabudovanie okenných konštrukcií bola aj zmluva o technickom dozore. Vyššie uvedené meradlá a skúšobné zariadenia (technické prostriedky) sú nevyhnutnou výbavou pri technickom dozore zabudovania okenných konštrukcií. Bez ich použitia je technický dozor neúčinný a neefektný. Odporúča sa, aby technický dozor trval ešte aspoň jeden rok po ukončení montáže na obnovovanej budove alebo 3 roky u novostavby. Počas tejto predĺženej doby je možné vyššie opísanými technickými prostriedkami odhaliť skryté nedostatky ovplyvňujúce  kvalitu bývania s novou okennou konštrukciou.  Investor angažovaním technického dozoru len a len získa, napríklad na zvýšených nákladoch na riešení reklamácií po odovzdaní diela budúcemu majiteľovi, často končiace v znížení ceny predávaného bytu alebo domu.

,

Už môžeme identifikovať aj štvorsklá!

Naše certifikované laboratórium MOBILab začiatkom tohto roka obohatilo svoje portfólio meraní o americké meradlo Glass-Chek ELITE –  Model# GC3200. K doposiaľ používanému meradlu skiel GlassBuddy Plus pribudlo ďalšie dôležité meradlo na analýzu plochého skla. Okrem normálneho plaveného skla a izolačného skla dokáže identifikovať aj multilaminárne sklo. Tieto typy skiel zahŕňajú sklá odolné voči strelám zo strelných zbraní, výbuchu alebo ohňu. Tieto sklá obsahujú množstvo vnútorných laminátových vrstiev. Meradlo dokáže okrem uvedeného merať zrkadlové/ reflexné sklá jedno- dvoj- a troj sklo a naopak tmavé s nízkou svetelnou priepustnosťou. Dokáže zmerať aj izolačné sklo s fóliou v medzisklenom priestore tzv. HEAT MIROR (pozri obr. 1g) ako aj štvorsklá, ktoré sa „objavili“ aj na výstave CONECO v roku 2013, ale odvtedy nenašli širšie rozšírenie. Dôvody sú zrejme ekonomické. Iste, rozšíreniu týchto izolačných skiel bránia aj fyzikálne problémy s použitím a to najmä vysoký teplotný rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou tabuľou štvorskla. Z týchto dôvodov musia byť stredné tabule štvorskla tepelne spevnené (ESG-H). Doposiaľ neexistujú skúsenosti a ani znalosti o namáhaní a trvanlivosti okrajového tesnenia. Je možné predpokladať, že zaťaženie okrajového tesnenia je veľmi vysoké. Je vysoko pravdepodobné, že to bude mať významný vplyv na životnosť izolačného skla, pokiaľ nebudú tieto okraje osobitne ošetrené.

Meradlo identifikuje taktiež počet vrstiev laminovaného monolitického skla s nízkou svetelnou priepustnosťou.

Vrstvené bezpečnostné sklo (nesprávne označované ako lepené, laminované alebo Connex ®) je opísané normou STN EN ISO 12543. Jedná sa o kompozíciu dvoch a viacerých tabúľ spojených v celej ploche medzivrstvou, ktorá je z polyvinylbutyralovej ( PVB ) alebo etylenvinylacetátovej (EVA) fólie alebo zo živice. Takto zlepené môžu byť nielen tabule sklenené, ale môžu byť pre určité špecifické aplikácie použité aj tabule akrylátové alebo polykarbonátové (napr. pre sklá odolné strelám alebo výbuchu) .

Vrstvené bezpečnostné sklo sa používa ako ochrana proti poraneniu črepmi, kedy úlomky skla držia fólie pohromade, ako ochrana proti prepadnutiu, kedy silnejšia fólia pri spolupôsobení veľkých črepov zabráni prerazeniu tabule a jej uvoľneniu zo zasklievacieho systému (výplne zábradlia), ako ochrana osôb a majetku proti násiliu od bežného vandalizmu až po útoky strelnými zbraňami a výbuchom.

Pri použití vrstvených bezpečnostných skiel s PVB fóliou v exteriéri alebo vo vlhkom prostredí je nutné dbať na správny spôsob zasklenia a ochranu „voľných“ hrán pred trvalým zaťažením vlhkosťou. PVB fólia je hygroskopická a vplyvom pôsobenia vlhkosti môže dôjsť na okrajoch vrstveného bezpečnostného skla k delaminácii .

V prípadoch štrukturálneho zasklenia alebo tmelenia skla po jeho obvode musia byť použité špeciálne tmely chemicky kompatibilné s použitým typom bezpečnostnej fólie .

 

Klasifikácia bezpečnostných skiel

Bezpečnostné sklá z hľadiska ochrany osôb sa skúšajú podľa normy STN EN 12600.

Skúšobné teleso s hmotnosťou 50 kg (kovový valec opatrený dvoma pneumatikami) sa púšťa na kyvadlovom závese proti zvisle osadenému sklu z výšky 190 (3), 450 (2) a 1200 (1) mm. Klasifikácia podľa EN 12600: Sklo v stavebníctve. Kyvadlová skúška. Skúšanie plochého skla nárazom a súhrn požiadaviek

Úrovne nárazu

Klasifikácia Výška pádu v mm
3 190
2 450
1 1200

 

Klasifikácia odolnosti výrobku zo skla musí byť uvedená nasledovne:

α(β)ϕ

kde

α je najväčšia výška pádu, pri ktorej výrobok buď nebol porušený alebo bol porušený v súlade s kap.4 EN 12600

β  charakter lomu;

ϕ  najväčšia výška pádu, pri ktorej výrobok buď nebol porušený alebo bol porušený v súlade s kap. 4 a)

U skla sa posudzuje charakter lomu:

A – vznik početných prasklín tvoriacich oddelené úlomky s ostrými hranami (sklo chladené, tepelne spevnené) ;

B – vznik početných prasklín, ale úlomky držia pohromade (sklo vrstvené, sklo s nalepenou fóliou) ;

C – vznik značného množstva malých úlomkov bez ostrých hrán (sklo tepelne tvrdené) .

Za bezpečnostné sklo sa považuje sklo s charakterom lomu B alebo C.

 

Sklo s požiarnou odolnosťou

Základnými požiadavkami na sklá s požiarnou odolnosťou sú:

  • celistvosť (kategória E) je taká vlastnosť, ktorá zabezpečí, že sklo po stanovenú dobu požiaru nevypadne z konštrukcie, z jeho povrchu nebudú šľahať plamene a nebude mať také praskliny, kadiaľ by prešlahol oheň (v testoch sa pre overenie prasklín používajú mierky). Celistvé sklo typu E sa môže rozpáliť a tepelný tok (radiácia) môže rásť nad všetky medze;
  • obmedzená radiácia (kategória EW) je vlastnosť, ktorá zabezpečí, že tepelný tok z rozžeraveného celistvého skla behom stanovenej doby trvania požiaru nepresiahne hranicu danú normou;
  • izolácia (kategória El) je vlastnosť, ktorá zabezpečí, že sa počas stanovenej doby na neohrievanom povrchu skla teplota lokálne nezvýši o 180 °K a v priemere sa teplota na neohrievanom povrchu skla nezvýši o 140 °K.

Pre zabezpečenie celistvosti (E) je možné použiť k tomu určené dva druhy skiel:

  • skla s nízkym podielom iných prvkov ako kremíka (kremík sa topí pri teplote okolo 2300 °C), ktoré sú tepelne tvrdené a spravidla sa neporušia po celú dobu požiaru;
  • sklá s drôtenou vložkou, ktorá síce počas požiaru popraská, ale neotvorí sa v nich škára taká, že by porušila celistvosť.

Pre obmedzenie radiácie (EW) alebo zabezpečenie izolácie (El) sa používajú sklá vrstvené s jednou alebo viacerými špeciálnymi medzivrstvami, ktoré sú tvorené roztokmi solí alebo polymérmi a sú číre. V prípade zaťaženia požiarom reagujú na vysoké teploty, zväčšujú svoj objem a tepelne izolujú ďalšie vrstvy skla a priestor na chránenej strane.

Požiarne odolná skla je možné vyrobiť aj zo skiel prefarbených alebo dekoratívnych a je možné medzi jednotlivé tabule skiel vkladať aj bezpečnostné fólie.

Požiarne odolné skla kategórie EW a El je možné zlepiť do dvojskiel, tým môžu získať charakteristiky skiel tepelne a zvukovo izolačných, prípadne aj bezpečnostných alebo nepriestrelných.

, ,

Ako sa domôcť kvality (nielen okien)?

Tento blog odporúčame prečítať kupujúcemu ešte pred uzavretím zmluvy o kúpe, pretože ak opomenie zmluvu, sťaží si významne schopnosť domôcť sa nápravy, ak výrobok vykazuje chyby nezlučiteľné s jeho používaním.

Základom každej kúpy je zmluva. Zmluva musí obsahovať technické parametre výrobku alebo odkaz na ne. Odporúča sa navštíviť predajné miesto, showroom a vyjasniť si kvalitu vyhotovenia, farebné odtiene najmä výrobkov z dreva, nadpájanie dreva na dĺžku, lícovanie spojov, tesnení a pod. a tieto zahrnúť do zmluvy. Pokiaľ to predajca nie je ochotný urobiť, utekajte z predajne preč k inému!

Dňa 25. marca 2014 bol Národnou radou SR schválený nový zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej len „Zákon”), na základe ktorého došlo s účinnosťou od 13. júna 2014 k významným zmenám v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Novoprijatý Zákon nahradil zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom reflektuje na novú európsku legislatívu. Hlavným účelom prijatia novej právnej úpravy bolo najmä zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, posilnenie právnej istoty vo vzťahoch medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi a snaha o elimináciu spoločensky nežiaducich faktorov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, t. j. zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutej a uzavretej výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, prípadne zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Zmeny, ktoré novoprijatý Zákon prináša, sa prejavujú najmä v rozšírení povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi, v prísnejších požiadavkách na informačné povinnosti predávajúceho, v zjednodušenej možnosti spotrebiteľa uplatniť si právo odstúpiť od zmluvy a v regulácii tzv. predajných akcií s cieľom zamedzenia nekalých obchodných praktík predávajúcich zameraných na zraniteľnejšie skupiny spotrebiteľov, najmä seniorov.

Hlavné zmeny v praxi:

  1. Rozšírenie okruhu informačných povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho spočíva v jasnom a zrozumiteľnom informovaní spotrebiteľa najmä o:
  • hlavných vlastnostiach tovaru alebo charaktere služby (v rozsahu primeranom použitému prostriedku komunikácie a tovaru alebo službe);
  • obchodnom mene a sídle (alebo mieste podnikania predávajúceho);
  • dôležitých kontaktných údajoch na predávajúceho (najmä telefónne číslo predávajúceho, adresa elektronickej pošty, prípadne číslo faxu);
  • adrese predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej predávajúci koná, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu tovaru alebo služby, podať sťažnosť alebo iný podnet;
  • celkovej cene tovaru alebo služby (vrátane DPH, iných daní, nákladov na dopravu, dodanie a iných nákladov a poplatkov);
  • cene za použitie prostriedkov, ktoré je možné využiť na účely uzavretia zmluvy, ak ide o číslo služby so zvýšenou tarifou;
  • možnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj o podmienkach uplatnenia tohto práva.
  1. Predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy zo siedmich pracovných dní na štrnásť kalendárnych dní, pričom spotrebiteľ si bude môcť uplatniť právo odstúpiť od zmluvy jednoduchším spôsobom, a to prostredníctvom formulára, ktorý je predávajúci povinný spotrebiteľovi poskytnúť pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku.
  2. Zavedenie povinnosti predávajúceho získať výslovný súhlas spotrebiteľa s tým, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu. V prípade, ak by bolo pre odoslanie objednávky nutné stlačiť tlačidlo alebo aktivovať nejakú podobnú funkciu, takéto tlačidlá, prípadne funkcie musia byť označené ľahko čitateľným spôsobom, a to slovným spojením „objednávka s povinnosťou platby“, prípadne inou jednoznačnou formuláciou vyjadrujúcou povinnosť platby za objednávku spotrebiteľom. V prípade, že by povinnosť predávajúceho zabezpečiť výslovný súhlas spotrebiteľa so zaplatením ceny nebola splnená alebo by bola spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu, spotrebiteľ by v takom prípade nebol povinný cenu zaplatiť.
  3. Zákon vyžaduje na uzavretie zmluvy písomnú formu. Po uzatvorení zmluvy so spotrebiteľom je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie, ktoré musí byť (i) v prípade uzatvorenia zmluvy na diaľku, na trvanlivom nosiči, pričom toto potvrdenie musí obsahovať informácie uvedené v Zákone, a (i) v prípade uzatvorenia zmluvy mimo prevádzkových priestorov v listinnej forme alebo so súhlasom spotrebiteľa aj na inom trvanlivom nosiči.
  4. V prípade, ak predávajúci kontaktuje spotrebiteľa s ponukou na uzavretie zmluvy telefonicky, je predávajúci povinný na začiatku každého telefonického rozhovoru oznámiť spotrebiteľovi svoje identifikačné údaje (alebo identifikačné údaje osoby, v mene ktorej sa rozhovor uskutočňuje), obchodný zámer telefonickej komunikácie, a ak ide o odplatnú zmluvu, aj informáciu o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za tovar alebo službu (alebo uhradiť iné náklady a poplatky). K uzavretiu zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom, ktorej náležitosti boli dohodnuté počas telefonického rozhovoru (z podnetu predávajúceho), dôjde doručením písomného súhlasu spotrebiteľa s dohodnutým obsahom návrhu, predávajúcemu. Povinnosť uzavrieť zmluvu písomnou formou je splnená aj v prípade, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby (spotrebiteľa), ktorá právny úkon urobila.
  5. Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie bude oprávnený nezverejniť písomné oznámenie organizátora o uskutočnení predajnej akcie v prípade, ak organizátor predajnej akcie alebo predávajúci, ktorý je štatutárnym orgánom alebo spoločníkom v spoločnosti organizujúcej predajnú akciu, je nedôveryhodnou osobou (t. j. osobou, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá organizovala predajnú akciu, počas ktorej došlo k závažnému porušeniu zákona). Touto zmenou sa má prispieť k zamedzeniu agresívnych a nekalých praktík na predajných akciách.

Pre kupujúceho okien alebo vonkajších dverí je dôležité aby trval na doručení dokladov o preukázaní zhody. Od 1. 2. 2007 platí aj v SR harmonizovaná európska norma (hEN) STN EN 14351-1 s názvom „Okná a dvere. Norma pre výrobky, funkčné charakteristiky Časť 1: Okná a vonkajšie dvere bez požiarnej odolnosti alebo tesnosti proti prieniku dymu“. Dňom 1.2.2009 sa stala táto harmonizovaná európska norma záväznou technickou špecifikáciou v celej Európskej únii, s ktorou výrobcovia okien a vonkajších dverí preukazujú zhodu svojich výrobkov. Od 1.9.2010 nadobudla platnosť zmena A1 tejto harmonizovanej európskej normy, ktorá sa stala záväznou od 1. januára 2011. Pre výrobcu okien alebo vonkajších dverí z tejto normy vyplývajú tri povinnosti:

1) preukázať zhodu vlastností svojho výrobku alebo jeho prototypu (vzorky) s mandátovými vlastnosťami uvedenými v tejto hEN;

2) zabezpečiť zhodu vlastností všetkých vyrobených kusov výrobkov s hodnotami vlastností preukázanými v bode1 počiatočnou skúškou u notifikovanej osoby;

3) informovať zákazníka o vlastnostiach, použití, montáži a trvanlivosti výrobku.
Viac o dokladoch preukázania zhody je možné sa dočítať v inom príspevku na našej internetovej stránke.

Poznámka: Vydaná je aj zmena A2, ktorej platnosť nebola doposiaľ potvrdená v Úradnom vestníku EÚ

Prikladáme niekoľko skúseností, s ktorými sa stretávame pri identifikácii chýb u nášho zákazníka.

Niektorí výrobcovia okien a dverí nedodržiavajú zákon a neuzatvárajú so svojimi zákazníkmi zmluvy. Často odovzdávajú svojim kupujúcim doklady o vlastnostiach výrobkov veľmi neochotne alebo im ich vôbec nedajú.

Obsah vyhlásenia o parametroch

Obsah vzoru vyhlásenia o parametroch zobrazený na obr. 1 je upravený na podmienky slovenského výrobcu okien a dverí, na ktoré sa vzťahuje hEN a výrobky sú uvádzané na trh SR. Návod na vyplnenie formulára z obr. 1 je nasledovný:

Číslo vyhlásenia o zhode – uvedenie tohto čísla je na ľubovôli výrobcu, môže byť aj zhodné s „Jedinečným identifikačným kódom typu výrobku“ uvedeným nižšie.

Jedinečný identifikačný kód typu výrobku – uvedenie tohto kódu je povinné na každom jednom vyhlásení a je zhodné s kódom uvedeným na označení CE umiestňovanom na výrobku alebo pripájanom k výrobku. Typ výrobku je v CPR definovaný ako „súbor reprezentatívnych úrovní alebo tried parametrov podstatných vlastností stavebného výrobku, vyrobeného za použitia určitej kombinácie surovín alebo iných prvkov v osobitnom výrobnom procese“. Pri tvorbe identifikačného kódu typu výrobku je dôležité správne zoskupiť výrobky za účelom minimalizovania distribuovaných kódov. Pritom je potrebné mať na pamäti, že jednotlivé výrobky alebo výrobkové skupiny musia byť identifikovateľné a vysledovateľné s ohľadom na ich pôvod výroby (čl. 7.3.7 hEN).  Návod na zoskupovanie výrobkov podľa typu nájdeme v hEN. Zjednodušene je možné prijať definíciu jedinečného typu výrobku  podobne ako je to pri výbere vzoriek na počiatočnú skúšku t.j., ktoré úpravou výmenou časti (napr. zasklenia, kovania, tesnenia) a/alebo zmenou materiálových charakteristík a/alebo rozmerov časti profilu a metódy a/alebo prostriedku montáže, nespôsobia zmenu v klasifikácii a/alebo vo vyhlásenej hodnote podstatných (funkčných) vlastností (čl. 3.4 hEN). Je možné povedať, že  jedinečný identifikačný kód typu výrobku bude priradený výrobku z výrobného radu ako zástupcovi celého radu alebo jeho časti, aby mohol (výrobca) dokázať, že výrobok má nepriaznivejšiu kombináciu podstatných (funkčných) vlastností (čl. 7.2.3.1 hEN). Podľa tabuľky F1 hEN do jednotlivých typov môžeme zaradiť okná podľa nasledovných hľadísk:

Hľadisko druhu okien:

I.skupina: okno neotvárateľné, jednokrídlové otvárateľné okno (otvárajúce sa von aj dovnútra), otvárateľné a sklopné okno, výklopné okno a sklopné okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je otvárateľné a sklopné okno;

  1. skupina: viackrídlové otvárateľné okno (otvárajúce sa von aj dovnútra), reprezentantom na preukazovanie parametrov je okno s maximálnym počtom dovnútra otvárateľných krídel;

III. skupina: vodorovne posuvné jednokrídlové alebo dvojkrídlové okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je vodorovne posuvné dvojkrídlové okno;

  1. skupina: sklopné vodorovne posuvné jednokrídlové alebo dvojkrídlové okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je sklopné vodorovne posuvné dvojkrídlové okno;
  2. skupina: zvislo posuvné jednokrídlové alebo dvojkrídlové okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je zvislo posuvné dvojkrídlové okno;
  3. skupina: otočné alebo kývavé okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je otočné okno alebo kývavé okno;

VII. skupina: lamelové okno so strednou zvislou/vodorovnou osou, reprezentantom na preukazovanie parametrov je okno s maximálnym počtom lamiel so strednou zvislou alebo vodorovnou osou;

VIII. skupina: skladacie okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je  okno s maximálnym počtom skladacích krídel;

  1. skupina: výklopné alebo otočné okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je okno s výklopným alebo otočným otváracím krídlom.

Hľadisko rozmeru okien (hEN odporúča súčiniteľ prechodu tepla vyjadriť v dvoch skupinách –  rozmedziach):

  1. skupina: súčiniteľ prechodu tepla pre okno o celkovej ploche ≤ 2,3 m²;
  2. skupina: súčiniteľ prechodu tepla pre okno o celkovej ploche > 2,3 m².

 

Hľadiská ostatných parametrov:

Parametre stavebného výrobku sa vyjadrujú:

  1. a) úrovňou – číselne,
  2. b) triedou – rozsah ohraničený minimálnou a maximálnou hodnotou
  3. c) opisom

Do jedného typu uvedieme výrobky zhodujúce sa v rovnakých parametroch výrobku.

 

Zamýšľané použitie/použitia

V pokyne na vyplnenie vyhlásenia o parametroch sa odporúča uviesť zamýšľané použitie alebo prípadne zamýšľané použitia stavebného výrobku predpokladané výrobcom, v súlade s uplatniteľnou harmonizovanou technickou špecifikáciou. V hEN sa uvádza príklad použitia: „na použitie v domácnostiach a komerčných priestoroch“. Môže byť zduplikované to, čo je zrejmé aj z hEN: „na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na požiarnu odolnosť a dymotesnosť“.

Výsledky zistené na skúšanom reprezentantovi platia:

  1. a) odolnosť proti zaťaženiu vetrom skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšiu ako šírka a výška rámu;
  2. b) vodotesnosť skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy alebo väčšej o 50%;
  3. c) únosnosť bezpečnostného vybavenia skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy;
  4. d) prievzdušnosť skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy alebo väčšej o 50%;
  5. e) akustické vlastnosti skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy alebo väčšej o 50%.

Výrobca

Uvedie sa meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a kontaktnú adresu výrobcu.

Systém posudzovania a overovania nemennosti parametrov

Uvedie sa číslo uplatniteľného systému alebo systémov posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebného výrobku. Pre uvedený príklad výrobkov spadajúcich pod uvedenú hEN je to systém: 3.

Notifikovaný(-é) subjekt(-y)

Uvedie sa identifikačné číslo notifikovaného(-ých) subjektu(-ov) a označenie vydaného dokumentu (protokol o skúške, protokol z výpočtu a pod.)

Pri uvádzaní názvu notifikovaného(-ých) subjektu(-ov) je nevyhnutné, aby bol tento názov uvedený v pôvodnom jazyku, t. j. bez prekladu do iných jazykov.

Deklarované parametre

Parametre musia byť deklarované jasne a explicitne. Odporúča sa nasledovnú tabuľku vypracovať pre každý typ výrobku pre každý jedinečný identifikačný kód, „vygenerovaný“ z prv uvedených hľadísk.

Prvou informáciou o dosiahnutých charakteristikách je vlastnosť odolnosť proti zaťaženiu vetrom.  Súvisiaca klasifikačná norma (STN EN 12210) udáva šesť základných tried zaťaženia vetrom od 0 do 5 (tab. 1) pre medzné hodnoty P1, P2 a P3 pričom P2=0,5.P1 a P3=1,5.P1. Postup skúšky je uvedený v skúšobnej norme STN EN 12211. V označení CE sa uvedie trieda, ktorá bola dosiahnutá skúškou. Počas skúšky sa zisťuje o.i. relatívny čelný priehyb najviac deformovanej časti rámu skúšobnej vzorky, meraný pri skúšobnom tlaku P1. Relatívny čelný priehyb je druhou informáciou na CE označení a klasifikuje podľa tabuľky. Treťou skupinou informácii v CE označení je vodotesnosť. Skúška vodotesnosti sa vykoná podľa skúšobnej normy STN EN 1027. Pri klasifikácii okien podľa vodotesnosti sa rozlišujú dva postupy: A (nechránená expozícia) B (chránená expozícia). Pri postupe A je sklon ústia trysiek vodného kužeľa sklonený o uhol 24º od vodorovnej línie hornej hrany krídla okna a pri postupe B o uhol 84º. Postup B sa používa pri uvažovanom umiestnení okna v loggiách, pod balkónmi alebo prístreškami. Ďalšou mandátovou vlastnosťou uvádzanou na CE označení okien sú nebezpečné látky.  V rozsahu a v závislosti od stavu techniky výrobca určí materiály výrobku, ktoré počas bežného zamýšľaného použitia spôsobujú emisie alebo úniky ohrozujúce hygienu, zdravie alebo životné prostredie. Výrobca určí a vyhlási takýto obsah v súlade s právnymi požiadavkami cieľovej krajiny použitia výrobku. Informačná databáza európskych a národných ustanovení o nebezpečných látkach je uvedená na cez http://europa.eu.int/comm/enterprise/construction/internal/dangsub/dangmain.htm).

Únosnosť bezpečnostného vybavenia, táto charakteristika sa vzťahuje u okien výlučne na nosnosť obmedzovačov otvorenia krídla, ktorými sú napr. „nožnice“ u sklopných krídiel okien. Akustické vlastnosti okien sú vyjadrené hodnotou indexu vzduchovej nepriezvučnosti v dB zistenou meraním (STN EN ISO 140-3) alebo výpočtom uvedeným v prílohe hEN. Tepelnoizolačné vlastnosti okna sú na štítku označenia CE vyjadrené dvoma vlastnosťami výrobku; súčiniteľom prechodu tepla a prievzdušnosťou. Súčiniteľ prechodu tepla môže byť vypočítaný podľa STN EN ISO 10077-1, určený z tabuliek v STN EN ISO 10077-1 alebo zistený meraním v skúšobnej komore podľa STN EN ISO 12567-1 alebo STN EN ISO 12567-2 (strešné okná). Prievzdušnosť je zisťovaná v rovnakej skúšobnej komore ako vodotesnosť alebo odolnosť zaťaženiu vetrom. Skúšobný tlak je pri skúške prievzdušnosti kladný a záporný, v stupňoch po 50 Pa vzostupne až do 300 Pa a od 300 Pa v stupňoch po 150 Pa. Referenčnou je prievzdušnosť pri 100 Pa a môže byť klasifikovaná na celkovú plochu vzorky alebo na dĺžku škáry medzi krídlom a rámom okna. Výsledky sa klasifikujú podľa STN EN 12207 do piatich tried 0 až 4, pričom trieda 0 je určená pre neskúšanú vzorku.

Vyhlásenie úrovne funkčnosti (klasifikácia vlastností okien) sa vykoná tabuľkovou formou hEN určenými značkami a pomenovaním. Trojuholníkmi sú určené požadované hodnoty alebo triedy (požiadavkový profil )  a krúžkami dosiahnuté hodnoty alebo triedy vlastnosti (funkčný profil okna). Písomnou skratkou NPD (No Performance Determined) je označená nezistená vlastnosť. Skratka nemôže byť použitá pokiaľ na uvedenú charakteristiku sa vzťahuje v príslušnej krajine EÚ zákonný predpis. Opäť sa tu stretávame s mandátovými charakteristikami uvedenými v označení CE, ale môže obsahovať aj ďalšie vyhlásené charakteristiky ako napr. odolnosť proti vlámaniu. Odporúčané úrovne sú stanovené v národnej prílohe STN EN. Požadovaná odolnosť proti zaťaženiu vetrom (tiež pre prievzdušnosť a vodotesnosť) je  vztiahnutá na veterné oblasti a kategórie terénu, ako ich uvádza STN EN 1991-1-4 Eurokód 1: Zaťaženie konštrukcií – Časť 1-4: Všeobecné zaťaženia – Zaťaženie vetrom. V národnej prílohe tohto eurokódu  (STN EN 1991-1-4/NA) je zobrazená mapa veterných oblastí v SR. V národnej prílohe STN EN 14451-1: 2019 +A2:2019 je vypočítaný príklad pre veternú oblasť s rýchlosťou vetra 26 m/s a výšku budovy do 50 m.  Pri inom známom umiestnení okna v teréne, budove a nadzemnej výške na území SR sa postupuje výpočtom podľa STN EN 1991-1-4/NA. Podobne je určená odporúčaná klasifikácia podľa odolnosti proti zaťaženiu vetrom na základe relatívneho čelného priehybu. Takto sú určené ďalej klasifikácie mandátových vlastností vodotesnosť a prievzdušnosť. Národné požiadavky na súčiniteľ prechodu tepla a index vzduchovej nepriezvučnosti sú riešené odvolávkami na národné normy (STN 73 0540-2: 2002 resp. STN 73 0532: 2000). Národná príloha STN EN obsahuje aj odporúčané použitie pre ďalšie zistené triedy nemandátových charakteristík okna.

4) výpočet súčiniteľa prechodu tepla pre konkrétne vyrobený rozmer okna je potrebný vždy ak sa vyžaduje podrobný výpočet tepelnej straty konkrétnej budovy, výrobca musí poskytnúť presné a platné, vypočítané alebo skúšané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla (návrhové hodnoty) pre dané rozmery. Vo vyhláseniach zhody a označení podľa EN 14351-1: 2006 +A1: 2010 po 1.9.2010 môžu byť akceptované výpočty predtým vykonávané v súlade s EN ISO 10077-1: 2000 a tabuľkové hodnoty v súlade s EN ISO 10077-1: 2000, tabuľka F.1, po pridaní 0,1 W/(m2K). Súčiniteľ prechodu tepla (Uw) pre okná s mriežkami môže byť vypočítaný tak, že sa zvýši (ΔUw) súčiniteľ prechodu tepla pre zodpovedajúce okno bez mriežky.

Stanovenie súčiniteľa prechodu tepla je mandátovou vlastnosťou to znamená, že v zmysle nariadenia túto vlastnosť musí potvrdiť notifikovaná osoba (uznané akreditované laboratórium). V súčasnosti sme svedkami, že kupujúcemu sú v mnohých prípadoch predkladané neautorizované výpočty súčiniteľa prechodu tepla pre rôzne rozmery okien a dverí. Takéto výpočty sú neplatné a SOI má k nim pristupovať ako keby neexistovali.

https://ec.europa.eu/growth/tools-databases/nando/index.cfm?fuseaction=na.main

 

Príklad autorizovaného výpočtu je na obrázku.

 

5) informácie o výrobku najmä:

- opis výrobku, napr. jeho zamýšľané použitie, výrobkovú škálu, rozsah použitia, informácie o trvanlivosti (kap. 5 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

- dostatočné informácie o výplni na stanovenie nosnosti výplne, napr. informácie o hrúbke a druhu skla (kap. 4.2 a 4.3  EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

- o materiáloch, z ktorých sa produkt vyrába, vrátane použitých náterov a/alebo ochranných prvkov (kap. 4.15.1 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). To sa vzťahuje na všetky časti, ktoré ovplyvňujú trvanlivosť výrobku na jeho zamýšľané použitie okrem prvkov, ktoré zodpovedajú normám jednotlivých výrobkov (kovania, tesnenia).

6) informácie o uskladnení a doprave, ak výrobca nie je zodpovedný za zabudovanie výrobku (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

7) informácie o požiadavkách na zabudovanie – postupoch (na stavbe), ak výrobca nie je zodpovedný za zabudovanie výrobku (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). Po prijatí STN 73 3134: 2014 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“ je to odvolanie sa na túto normu;

8) informácie o udržiavaní a čistení (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

9) návod na používanie a výmenu náhradných dielov (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). Osobitná pozornosť sa v hEN venuje možnosti výmeny tesnení vo väzbe na trvanlivosť výrobku.

10) inštrukcia o bezpečnosti pri používaní (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

11) informácie na zabezpečenie vystopovateľnosti svojho výrobku (napr. prostredníctvom výrobných kódov), ktoré vytvoria spojitosť medzi výrobkom, výrobcom a výrobou (kap. 8 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). Tieto informácie musí obsahovať buď etiketa výrobku, alebo musia byť podrobne opísané v sprievodných dokumentoch alebo v publikovaných technických parametroch výrobcu.

Informácie uvedené v dokumente hierarchicky vyššom nie je potrebné opakovať v ďalších dokumentoch, uvedie sa len odkaz na ne.

Informačná povinnosť popri vykonaných počiatočných skúškach výrobku a zabezpečení vnútropodnikovej kontroly výroby (FPC) je jednou zo základných povinností výrobcu pri uvádzaní okien a vonkajších dverí na trh. Len po splnení týchto povinností je výrobca oprávnený navonok deklarovať zhodu s predmetnou harmonizovanou normou.

 

  1. Vyhlásenie o parametroch na internete

Článkom 4 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa ukladá výrobcom stavebných výrobkov pri ich uvedení na trh povinnosť vypracovať vyhlásenie o parametroch, a to pri výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje harmonizovaná norma alebo ktoré sú v súlade s európskym technickým posúdením, ktoré sa pre ne vypracovalo. Kópia uvedeného vyhlásenia by sa mala poskytnúť buď v papierovej forme, alebo elektronicky. O spôsobe uvádzania vyhlásenia o parametroch na internetovej stránke pojednáva DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 157/2014 z 30. októbra 2013.

Hospodárske subjekty môžu na základe výnimky z článku 7 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sprístupniť vyhlásenie o parametroch uvedené v článku 4 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 na internetovej stránke za predpokladu, že spĺňajú všetky tieto podmienky:

  1. a) zabezpečia, aby sa obsah vyhlásenia o parametroch po jeho sprístupnení na internetovej stránke nemenil;
  2. b) zabezpečia, aby internetová stránka, na ktorej sa vyhlásenia o parametroch vypracované pre stavebné výrobky sprístupnia, bola monitorovaná a udržiavaná tak, aby príjemcovia stavebných výrobkov mali túto internetovú stránku a dané vyhlásenia o parametroch nepretržite k dispozícii;
  3. c) zabezpečia bezplatný prístup k vyhláseniu o parametroch pre príjemcov stavebných výrobkov počas desiatich rokov od uvedenia stavebného výrobku na trh alebo počas iného takéhoto obdobia, ktoré sa môže uplatňovať na základe článku 11 ods. 2 druhého pododseku Nariadenia (EÚ) č. 305/2011;
  4. d) poskytnú príjemcom stavebných výrobkov pokyny, ako získať prístup na internetovú stránku a k vyhláseniam o parametroch vypracovaným pre takéto výrobky, ktoré sú prístupné na uvedenej internetovej stránke.

Výrobcovia zabezpečia, aby bolo ku každému výrobku alebo výrobnej dávke toho istého výrobku, ktoré uvádzajú na trh, priradené dané vyhlásenie o parametroch, a to prostredníctvom jedinečného identifikačného kódu daného typu výrobku.

  1. Označenie CE

Označenie CE sa pripája na tie stavebné výrobky, pre ktoré výrobca v súlade s článkami 4 a 6 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 v znení Nariadenia (EÚ) č. 574/2014 vypracoval vyhlásenie o parametroch.

Ak výrobca vyhlásenie o parametroch v súlade s článkami 4 a 6 nevypracoval, označenie CE sa nesmie pripojiť. Ak výrobcovia pripoja alebo nechajú pripojiť označenie CE, naznačujú tým, že preberajú zodpovednosť za zhodu stavebného výrobku s deklarovanými parametrami, ako aj za zhodu so všetkými uplatniteľnými požiadavkami ustanovenými v uvedenom nariadení a iných relevantných harmonizačných právnych predpisoch Únie, v ktorých sa ustanovuje pripojenie tohto označenia.

Príklad informácií na označení CE pre otváracie okno:


Označenie CE sa pripojí viditeľne, čitateľne a nezmazateľne na stavebný výrobok alebo na štítok, ktorý je k nemu pripevnený. Ak to povaha výrobku neumožňuje alebo nezaručuje, toto označenie sa pripojí na obal alebo sprievodnú dokumentáciu.

  1. Záver

Povinnosti výrobcu alebo distribútora okien (dverí) vyplývajúce z prv citovaných nariadení EÚ a harmonizovanej európskej normy je možné zhrnúť:

1)  vydať vyhlásenie o parametroch a označiť výrobky označením CE;

2)  zabezpečiť zhodu vlastností všetkých vyrobených kusov výrobkov s deklarovanými parametrami;

3)  informovať zákazníka o vlastnostiach, použití, montáži a trvanlivosti výrobku.

Ťažko si je predstaviť očakávanú trvanlivosť okien napríklad pri nenaplnení dutín medzi tabuľami skla inertným plynom (pozri blog o plnení argónom)

Splnenie týchto povinností je predpokladom uvedenia výrobku na trh. Ďalšie podmienky, dôležité pre zabudovanie okien (dverí) do stavby, môžeme nájsť v národnej prílohe STN EN 14351-1+A1 (+A2) a súvisiacich národných normách (napr. STN 73 3134, STN 73 0540-2 a STN 73 0532).

Na základe uvedeného je povinnosťou výrobcu, predajcu alebo developera pri odovzdávaní okna a dverí odovzdať budúcemu majiteľovi okien a dverí:

  • vyhlásenie o parametroch;
  • všetky CE označenia pripojené výrobku

a navyše aj označenia subdodávaných polotovarov ako sú napríklad nálepky z izolačných skiel. Tieto sa nemajú strhnúť a zahodiť, ale pripojiť k ostatným dokladom výrobku ako sú návod na obsluhu, záručný list a pod.

Najčastejšie reklamovanou chybou okien okrem tvarových zmien (priehyby krídiel) sú zvýšená prievzdušnosť a pocit chladu sálajúci od izolačných skiel do interiéru vo vykurovacom období. Na preverenie plnenia týchto parametrov potrebujeme výpočet súčiniteľa prechodu tepla a dosiahnutú triedu prievzdušnosti okien alebo dverí.

Pokiaľ si kupujúci nevymôže plnenie Nariadenia a zákona o ochrane spotrebiteľa zmierom, zostáva mu len cesta reklamácie. Reklamácia sa podáva výhradne na adresu predávajúceho uvedenú v kúpnej zmluve. Ak kupujúci uplatnil reklamáciu do 12 mesiacov od kúpy, môže ju predávajúci zamietnuť len na základe  odborného posúdenia. Náležitosti odborného posúdenia určuje zákon o ochrane spotrebiteľa (§18). Bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od kupujúceho vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Predávajúci je povinný kupujúcemu poskytnúť kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie (v prípade zabudovaných výrobkov samozrejme výrobok nemožno zaslať ale takéto posúdenie si objednať). Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe (objednané posúdenie), náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak sa odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môžete reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie.

Odborné posúdenia robia odborné organizácie a znalci. Pred súdom sú požadované odborné posúdenia vypracované znalcami alebo znaleckými organizáciami (pozri http://usz.sk). Naša spoločnosť MOBILab, s.r.o. zabezpečuje oboje.  Predávajúci je povinný kupujúcemu uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť. Predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať kupujúcemu potvrdenie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom e-mailu, predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie; potvrdenie o uplatnení reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom. Predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

Zákon je doposiaľ na strane kupujúceho – spotrebiteľa!

 

 

 

Rady kupujúcim pri výbere okna a jeho montáži

Rady kupujúcim pri výbere okna a jeho montáži

Niekoľko poznámok k výberu okna a jeho montáži

1. Úvod

Pri výbere okna do konkrétnej stavby ide skoro vždy o kompromis medzi plnením funkcie prekážky prenikaniu vetra a dážďovej vody, v prípade požiaru odolnosti proti prieniku ohňa alebo dusivého dymu, útlmu vonkajšieho zvuku, oddeleniu od vonkajších teplôt, ochrany pred nežiadúcim vnikaním ľudí a zvierat na strane jednej a súčasným umožnenením žiadúcich telesných stykov s okolitým svetom, osvetlenie denným svetlom, zrakové spojenie

s okolím, vetranie a hygienická nezávadnosť použitých materiálov na strane druhej. Kvalita návrhu sa prejaví schopnosťou rozpoznať požadované vlastnosti výrobku, a to bez ohľadu na to, či sú pokryté technickými normami alebo nie. Inou otázkou je schopnosť rozpoznať podmienky, do ktorých sú otvorové výplne stavieb určené. Dôležité je zapojenie architekta do výberu výrobku. Správne umiestnenie výrobku do stavby, zameranie,  je jedným z najdôležitejších úloh pri prevencii následných defektov. Je nutné poznať stavbu, použité materiály, spôsob vykurovania, orientáciu k svetovým stranám, atď. a na to všetko je nutné dbať, aby výrobok fungoval tak, ako od neho vyžadujú normy. Súlad s technickými špecifikáciami (normami) vyhlasuje výrobca okna vyhlásením o parametroch. V tomto vyhlásení sú uvedené dosiahnuté charakteristiky (vlastnosti) okna získané najčastejšie skúšaním vzorky (prototypu) alebo výpočtom. To, že aj n-tý kus okna je zhodný so skúšanou vzorkou zabezpečuje výrobca vnútropodnikovou kontrolou a preukazuje uvedeným vyhlásením. Pre budúce fungovanie výrobku v stavbe má veľký význam projekčná príprava stavby. Na výber konštrukcie okna a jeho deklarovaných vlastností má význam umiestnenie stavby v teréne, orientácia výrobku ku svetovým stranám, očakávané užívateľské podmienky atď. Všetky tieto faktory je potrebné vziať do úvahy pri správnom výbere konštrukcie okna. Je nutné poznať technické vlastnosti okna a jeho dielov pri rôznych podmienkach použitia. Pokiaľ je výber okna správne vykonaný je nevyhnutné vybrať spôsob upevnenia v stavbe zohľadňujúci vlastnosti okna a jeho dielov. Vždy je potrebné uprednostniť upevnenie okna rešpektujúce dilatácie materiálov a posuny stavebnej konštrukcie počas jej užívania. Umiestnenie okna v plášti budovy, použitie tesniacej techniky na súčasnej úrovni poznania je prvým predpokladom správneho fungovania výrobku. Vylúčenie tepelných mostov pri zabudovaní okna je predpokladom predchádzania možným hygienickým defektom a v neposlednom rade aj tepelným stratám budov. Pokiaľ sa investor v týchto otázkach spoľahne len na dodávateľa alebo výrobcu okien bude mať síce zabudované lacné okno, ale často nevhodné do danej stavby. Účasť architekta – projektanta je tu nezastupiteľná.

2. Výber profilu

Tepelno-technické vlastnosti profilov okien (plastových, drevených alebo kovových) sú charakterizované hodnotou súčiniteľa prechodu tepla (Uf) vypočítaného podľa EN ISO 10077-2 alebo nameraného podľa EN 12412-2. U plastových profilov sú ešte dôležité: trieda hrúbky profilu a klasifikácia podľa klimatického pásma podľa EN 12608. Plastové okenné profily majú triedy hrúbky hlavných (nosných) profilov: A, B a C. Profily triedy A majú presne definovanú hrúbku vonkajšej steny profilu líce ³ 2,8; rub ³ 2,5 mm, profily triedy B líce  ³ 2,5; rub ³ 2,0mm (trieda C bez obmedzenia). Znižovanie hrúbky vonkajších stien vedie ku zhoršovaniu mechanických vlastností okna a ku zníženiu životnosti v dôsledku nižšej pevnosti rohových spojov, zvýšeného priehybu pri zaťažení vetrom, priehybu vlastným zaťažením v polodrážke zasklenia a znížením pevnosti skrutkového pripevnenia kovania. U väčšiny okien je tuhosť plastového profilu (okrem vlepovaných skiel) zabezpečovaná vsunutím kovového profilu do dutiny plastového profilu. Kovový profil musí byť z pozinkovanej ocele z dôvodu prevencie pred koróziou. Na trhu sme sa stretli už aj so „zlepšovákmi“ bez použitia tohto profilu tam, kde mal byť. O tom či je kovový profil skutočne zasunutý v plastovom profile sa môžeme presvedčiť jednoduchým detektorom kovov, ktorý má väčšina stavebníkov (používa sa na zisťovanie zamurovaných trubiek, el. vodičov a pod.) alebo zakúpeným v železiarstve. Niektoré z ponúkaných typov dokážu aj zmerať hĺbku umiestnenia výstuže.

Podľa národnej prílohy k EN 12608 zverejnenej ako STN EN 12608 je územie SR rozdelené na dve klimatické pásma z pohľadu priemerných maximálnych mesačných teplôt vzduchu. Vhodnosť plastového profilu pre jedno alebo obe pásma musí byť vyznačená podľa tejto európskej normy na profile. Pri výbere plastového okna a profilu je dobré poznať vyhlásenie výrobcu o parametroch a deklarované vlastnosti aj plastového profilu (M alebo S). Nerešpektovanie aj tejto skutočnosti vedie často k defektom majúcim za následok neprimerané deformácie až zbortenie zasklených prvkov vyhotovených z plastových profilov.

U drevených profilov je veľmi dôležitá kvalita povrchovej úpravy a správna hrúbka suchého (vytvrdnutého) náteru. Hrúbka suchého nánosu sa odporúča medzi 100 – 150mm. Z dôvodu úniku dodatočne prijatej vlhkosti drevom či už vo forme zrážok alebo difúziou vodnej pary z interiéru má byť hrúbka suchej vrstvy zvonka menšia ako hrúbka z vnútornej strany. Dôležitá je dostatočná hrúbka náteru aj na neviditeľných plochách (v polodrážkach pod zasklievacími lištami alebo plochách neviditeľných pri bežnom používaní alebo zabudovaných do stavby). Hrúbku nánosu suchého náteru sa meria aj bez porušenia povrchu pomocou ultrazvukového prístroja. Dôležitá je aj veľkosť odvetrávacích otvorov viditeľná na spodnej a vrchnej strane vlysov obrátených k polodrážke okna. Odporúčaná veľkosť je (5×12) mm alebo priemer 8 mm, vo všetkých štyroch rohoch horného a spodného vlysu (STN 74 6101-1 a STN 73 3443). Všetky „novinky“ v skladbe materiálov napríklad použitie tepelnoizolačných alebo vyľahčených vrstiev v profile by mal výrobca preukázať relevantnými fyzikálno – mechanickými skúškami, medzi ktorými by určite nemala chýbať skúška pevnosti rohových spojov podľa STN 74 6183. Pri väčších výberových konaniach sa iste investorovi oplatí objednať si takýto cielený dohľad a to nielen u drevených okien, od niektorého nezávislého odborného pracoviska.

3. Výber izolačného skla

Zasklenie z pohľadu plochy okna má dominantný vplyv najmä na tepelno-izolačné, svetelné a akustické vlastnosti. Od jednoduchých tabúľ skla používaných pri dvojitých a zdvojených oknách sa v osemdesiatych rokoch aj u nás prešlo k používaniu izolačných skiel pozostávajúcich z dvoch tabúľ navzájom spojených lepiacim tmelom vzájomne vzdialených vymedzujúcim dištančným rámikom. Vývojom prešla okrem šírky rámika aj náplň vymedzenej medzery izolačného skla, od plnenia izolačných skiel vzduchom ku vzácnym plynom (argón a kryptón). V posledných rokoch sa mení aj materiál, z ktorého sú vyrábané dištančné rámiky, od hliníkových cez nerezové ku plastovým. Materiál dištančných rámikov spolu s hĺbkou zapustenia izolačných skiel významne vplývajú na tvorbu vodného kondenzátu na stykoch vnútorných plôch tabúľ skla a rámu krídla okna. K ďalšiemu zlepšeniu tepelnoizolačných, ale žiaľ niekedy aj zhoršeniu svetelných vlastností izolačných skiel, okrem zvýšenia počtu tabúľ skla z dvoj- na trojsklá prinášajú nanesené povlaky vnútorných plôch skiel nachádzajúcich sa v priestoroch vymedzených izolačných skiel (tzv. pokovenie skiel).

Najčastejšie reklamovaným defektom okien a s nimi izolačných skiel je kondenzácia vodnej pary na zasklení.  Povrchová kondenzácia na vnútornej strane začína vždy v rohoch, najmä z dôvodu dodatočného ochladenia, ktoré je spôsobené tepelným mostom. Na vznik tohto tepelného mosta majú významný vplyv použité dištančné rámiky. Povrchová kondenzácia vodnej pary na vnútornej strane izolačného skla je spojená predovšetkým s nasledujúcimi faktormi [2]:

  • vonkajšia klíma;
  • vnútorná teplota vzduchu;
  • vlhkosť v budove;
  • výkonnosť ventilácie v kuchyni a hygienických priestoroch bytu;
  • povrchová teplota steny.

Na obmedzenie kondenzácie vodnej pary na povrchu je vhodné pôsobiť na každý z hore uvedených parametrov, okrem vonkajšej klímy, na ktorú nemáme žiadny vplyv. Pod zhoršenie vlastností izolačného skla sa môže podpísať aj neplnenie alebo nedostatočné naplnenie medziskleného priestoru izolačného skla inertným plynom najčastejšie argónom. Vypočítané vlastnosti izolačného skla podľa EN 673 a teda aj deklarovaný súčiniteľ prechodu tepla platia len za podmienky naplnenia medziskleného priestoru inertným plynom. Požiadavka je (90 ±5) %. Skutočnosť môžeme zistiť meradlom pracujúcim na princípe elektrického výboja. Na vypočítané alebo namerané hodnoty je možné sa spoľahnúť len vtedy ak medzi výrobcom izolačného skla a výrobcom okna je uzavretá a plnená zmluva o kvalite podľa prílohy STN 70 1621: 2010 vzťahujúcej sa na izolačné sklá.

4. Zabudovanie okna

Problematika správneho zabudovania okien a dverí je minimálne tak dôležitá pre správne fungovanie výrobku v stavbe, ako je jeho konštrukcia alebo kvalita vyhotovenia. Zodpovednosť výrobcu za výrobok trvá aj po expedícii okien; rizika chýb a následných problémov znižuje ako správne vypracovaná dokumentácia, tak aj dôkladné pochopenie a sledovanie kvality vstupných materiálov, kvality výroby a kontroly montáže. Správna montáž je opísaná v revidovanej STN 73 3134: 2014 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“. Medzi hlavné zásady patrí ukotvenie mechanickými prostriedkami, zabezpečenie vodotesnosti proti hnanému dažďu, zamedzenie prieniku vodnej pary do detailu z interiéru, tepelné zaizolovanie pripájacej škáry po celej jej hĺbke a dostatočné tepelné zaizolovanie ostenia a exteriérovej strany parapetu pod vonkajšou parapetnou doskou. Na zamedzenie vzniku plesní musí byť povrchová teplota v mieste pripojovacej škáry nad 12,6 oC pri teplote vzduchu 20 oC a relatívnej vlhkosti vzduchu j = 50 %. Z pohľadu tesnosti pripájacích škár  STN 73 0540-2:2012 stanovuje, na zamedzenie kondenzácie vodnej pary v škáre styku otvorovej konštrukcie s okolitou konštrukciou, má byť tesnenie s nulovým súčiniteľom škárovej prievzdušnosti. Overenie väčšiny požiadaviek je možné skúškami zabudovaných okien a dverí a to skúškou:

  • prievzdušnosti;
  • vodotesnosti;

a meraním povrchových teplôt.

Záver

K otázkam kvality zabudovania okien je nutné pristupovať s rovnakou vážnosťou ako ku kvalite vyhotovenia okna.

Literatúra

  1. Panáček, P.: Energetické štítky okien – minimálne vyjadrenie úcty k zákazníkovi, Dom a Byt časopis o stavebníctve a kultúre bývania, 10, 2009, s.26
  2. Anon.: MEMENTO, firemné materiály a prospekty SAINT – GOBAIN GLASS.
  3. Brath, F.: Hodnotenie chýb izolačných skiel, In: Zborník prednášok zo seminára Energeticky úsporné okná a ich kvalita, Občianske združenie ENERGOkno, Bratislava 2007.
  4. Puškár, A. – Panáček, P. – Szabó, D.: Energeticky úsporné drevené okná a kritická povrchová teplota, In: Zborník Odborný seminář „Dřevěná okna, dveře, schody“, Hranice, 2009
  5. P. Panáček: Nový prístup ku kvalite zabudovania okien do stavby, Časopis Dom a byt č. 6, 2010, s. 2
  6. Panáček P. – Polášek, M.: Požadavky na zabudování oken, In: Sborník přednášek Otvorové výplně stavebních konstrukcii, Hradec Králové, 2010
  7. Stegmanová E.: Okenné profily z PVC, Stavebné materiály 06/2007, JAGA Group s.r.o., ISSN 13136-7617, 2007, s. 49

Informačná povinnosť výrobcu okien

Informačná povinnosť výrobcu okien

Od 1. 2. 2007 platí aj v SR harmonizovaná európska norma (hEN) STN EN 14351-1 s názvom „Okná a dvere. Norma pre výrobky, funkčné charakteristiky Časť 1: Okná a vonkajšie dvere bez požiarnej odolnosti alebo tesnosti proti prieniku dymu“. Dňom 1.2.2010 sa stala táto harmonizovaná európska norma záväznou technickou špecifikáciou v celej Európskej únii, s ktorou výrobcovia okien a vonkajších dverí preukazujú zhodu svojich výrobkov. Od 1.9.2010 nadobudla platnosť zmena A1 tejto harmonizovanej európskej normy, ktorá sa stane záväznou od 1. januára 2011. Pre výrobcu okien alebo vonkajších dverí z tejto normy vyplývajú tri povinnosti:

  • preukázať zhodu vlastností svojho výrobku alebo jeho prototypu (vzorky) s mandátovými vlastnosťami uvedenými v tejto hEN;
  • zabezpečiť zhodu vlastností všetkých vyrobených kusov výrobkov s hodnotami vlastností preukázanými v bode1 počiatočnou skúškou u notifikovanej osoby;
  • informovať zákazníka o vlastnostiach, použití, montáži a trvanlivosti výrobku.

Pokiaľ pri prvej povinnosti výrobcu môže usmerniť notifikovaná osoba pri výbere vzorky na počiatočné skúšky, pri druhej a tretej výrobcovia často improvizujú, aj keď hEN je v požiadavkách jednoznačná. Pri druhej požiadavke sú na tom relatívne dobre výrobcovia majúci certifikovaný systém kvality podľa ISO 9001, aj keď tento podľa skúsenosti len výnimočne zohľadňuje aj požiadavky hEN a u tretej požiadavky sa stretávame s rozdielnym rozsahom dokumentov, čo sa výrobcom zákazníkovi, investorovi alebo projektantovi ponúka. S ohľadom na prebiehajúce výberové konania na obnovy financované z verejných prostriedkov sa v tomto príspevku zameriame najmä na informačnú povinnosť výrobcu podľa tejto hEN.

Čo sa mení?

Podľa tejto hEN je možné okná a vonkajšie dvere (po preukázaní zhody) označovať označením CE. Toto označenie platí v celej Európskej únii a je označením potvrdzujúcim, že výrobok – okno (jeho typový reprezentant) je v zhode s touto harmonizovanou normou. Vydanou Zmenou A1 dochádza k niektorým, najmä z pohľadu výrobcov zjednodušeniam pri preukazovaní zhody. Vychádza sa v ústrety výrobcom s možnosťou určiť aj prievzdušnosť tabuľkovou hodnotou alebo sa vymedzujú povinnosti v sériovej a individuálnej výrobe. Dochádza taktiež k niektorým spresneniam výpočtu súčiniteľa prechodu tepla v súvislosti prijatím revidovanej EN ISO 10077-1 na výpočet súčiniteľa prechodu tepla okien. V označení a vyhlásení zhody sa dopĺňa informácia o radiačných vlastnostiach (solárny faktor a svetelná priepustnosť) nielen strešných ale aj ostatných okien alebo vonkajších presklených dverí.  Povinnosti uvedené v bodoch 2 a 3 sa v zásade nemenia.

Vysvetlenie pojmu – Čo sú to mandátové vlastnosti?

Mandátové vlastnosti sú uvedené v každej hEN v prílohe označenej ZA. Názov „mandátové“ je od slova mandát, ktorým bola poverená príslušná technická komisia európskej normalizácie (CEN) vypracovaním hEN. Poverenie na vypracovanie hEN 14351-1 bolo udelené Mandátom vydaným Rozhodnutím Európskej Komisie č. 1999/93/ES z 25. 1. 1999 na dvere, okná, uzávery/okenice, rolety, brány, vráta a príslušné stavebné kovanie (EK). Už v mandáte EK sú uvedené vlastnosti a postupy, ktoré majú byť obsahom hEN. U okien (nie strešných) sú to napr. odolnosť zaťaženiu vetrom, vodotesnosť, nebezpečné látky, únosnosť bezpečnostného vybavenia, akustické vlastnosti, súčiniteľ prechodu tepla a prievzdušnosť.

Aké sú povinnosti výrobcu?

Výrobca má za povinnosť vykonať vzorkovanie v súlade s hEN. Notifikovaná osoba sa na vzorkovaní výrobkov na skúšky nezúčastňuje. Zavedením EN 14351-1 do sústavy STN vznikli slovenským výrobcom okien a vonkajších dverí rozšírené povinnosti (oproti požiadavke zákona) v zabezpečení vnútropodnikovej kontroly mandátových vlastností. Výrobca zodpovedá najmä za to, že všetky ním vyrobené výrobky majú vlastnosti (alebo úrovne vlastností) uvedené vo vyhlásení zhody a tomu podriaďuje svoju vnútropodnikovú kontrolu.

O čom je povinný výrobca (predajca) informovať svojho odberateľa (zákazníka)?

Mnohí výrobcovia si často zjednodušujú túto povinnosť tým, že zákazníkovi odovzdajú xeroxovú kópiu vyhlásenia o parametroch (predtým vyhlásenie zhody), často vypracovaného za pomoci notifikovanej osoby. Na ostatné dokumenty sa často „zabúda“. Podľa hEN sú informačné povinnosti výrobcu (predajcu) nasledovné:

  • vyhlásenie prametrov s obsahom uvedeným na obrázku 1.
  • označenie CE pripevnené ku výrobku alebo vložené do sprievodných obchodných dokumentov odovzdávaných zákazníkovi (obr. 2). CE označenie obsahuje okrem identifikačných údajov výrobcu, hEN s ktorou je preukazovaná zhoda, posledné dvojčíslie roku, v ktorom bolo označenie pripevnené, opis výrobku: druhové meno, materiál, rozmery atď. a zamýšľané použitie a informácie o príslušných dosiahnutých základných charakteristikách. Informácie môžu byť aj rozdelené. Prvou informáciou o dosiahnutých charakteristikách je vlastnosť odolnosť proti zaťaženiu vetrom.  Súvisiaca klasifikačná norma (STN EN 12210) udáva šesť základných tried zaťaženia vetrom od 0 do 5 pre medzné hodnoty P1, P2 a P3 pričom P2=0,5.P1 a P3=1,5.P1. Postup skúšky je uvedený v skúšobnej norme STN EN 12211. V označení CE sa uvedie trieda, ktorá bola dosiahnutá skúškou. Počas skúšky sa zisťuje o.i. relatívny čelný priehyb najviac deformovanej časti rámu skúšobnej vzorky, meraný pri skúšobnom tlaku P1. Relatívny čelný priehyb je druhou informáciou na CE označení. Treťou skupinou informácii v CE označení je vodotesnosť. Skúška vodotesnosti sa vykoná podľa skúšobnej normy STN EN 1027. Pri klasifikácii okien podľa vodotesnosti sa rozlišujú dva postupy: A (nechránená expozícia) B (chránená expozícia). Pri postupe A je sklon ústia trysiek vodného kužeľa sklonený o uhol 24º od vodorovnej línie hornej hrany krídla okna a pri postupe B o uhol 84º. Postup B sa používa pri uvažovanom umiestnení okna v loggiách, pod balkónmi alebo prístreškami. Ďalšou mandátovou vlastnosťou uvádzanou na CE označení okien sú nebezpečné látky.  V rozsahu a v závislosti od stavu techniky výrobca určí materiály výrobku, ktoré počas bežného zamýšľaného použitia spôsobujú emisie alebo úniky ohrozujúce hygienu, zdravie alebo životné prostredie. Výrobca určí a vyhlási takýto obsah v súlade s právnymi požiadavkami cieľovej krajiny použitia výrobku. Informačná databáza európskych a národných ustanovení o nebezpečných látkach je uvedená na internetovej stránke európskej únie.  Únosnosť bezpečnostného vybavenia, táto charakteristika sa vzťahuje u okien výlučne na nosnosť obmedzovačov otvorenia krídla, ktorými sú napr. „nožnice“ u sklopných krídiel okien. Akustické vlastnosti okien sú vyjadrené hodnotou indexu vzduchovej nepriezvučnosti v dB zistenou meraním (STN EN ISO 140-3) alebo výpočtom uvedeným v prílohe hEN. Tepelnoizolačné vlastnosti okna sú na štítku označenia CE vyjadrené dvoma vlastnosťami výrobku; súčiniteľom prechodu tepla a prievzdušnosťou. Súčiniteľ prechodu tepla môže byť vypočítaný podľa STN EN ISO 10077-1, určený z tabuliek v STN EN ISO 10077-1 alebo zistený meraním v skúšobnej komore podľa STN EN ISO 12567-1 alebo STN EN ISO 12567-2 (strešné okná). Prievzdušnosť je zisťovaná v rovnakej skúšobnej komore ako vodotesnosť alebo odolnosť zaťaženiu vetrom (obr.4). Skúšobný tlak je pri skúške prievzdušnosti kladný a záporný, v stupňoch po 50 Pa vzostupne až do 300 Pa a od 300 Pa v stupňoch po 150 Pa (obr 10). Referenčnou je prievzdušnosť pri 100 Pa a môže byť klasifikovaná na celkovú plochu vzorky alebo na dĺžku škáry medzi krídlom a rámom okna. Výsledky sa klasifikujú podľa STN EN 12207 do piatich tried 0 až 4, pričom trieda 0 je určená pre neskúšanú vzorku. Radiačné vlastnosti (solárny faktor a svetelná priepustnosť) je možné vyjadriť hodnotami stanovenými podľa EN 410 pre izolačné sklo.
  • vyhlásenie úrovne funkčnosti (klasifikácia vlastností okien) sa vykoná tabuľkovou formou hEN určenými značkami a pomenovaním. Trojuholníkmi sú určené požadované hodnoty alebo triedy (požiadavkový profil) a krúžkami dosiahnuté hodnoty alebo triedy vlastnosti (funkčný profil okna). Písomnou skratkou NPD (No Performance Determined) je označená nezistená vlastnosť (obr. 5). Skratka nemôže byť použitá pokiaľ na uvedenú charakteristiku sa vzťahuje v príslušnej krajine EÚ zákonný predpis. Opäť sa tu stretávame s mandátovými charakteristikami uvedenými v označení CE, ale môže obsahovať aj ďalšie vyhlásené charakteristiky ako napr. odolnosť proti vlámaniu. Odporúčané úrovne sú stanovené v národnej prílohe hEN. Požadovaná odolnosť proti zaťaženiu vetrom (tiež pre prievzdušnosť a vodotesnosť) je  vztiahnutá na veterné oblasti a kategórie terénu (tab. 5), ako ich uvádza STN EN 1991-1-4 Eurokód 1: Zaťaženie konštrukcií – Časť 1-4: Všeobecné zaťaženia – Zaťaženie vetrom. V národnej prílohe tohto eurokódu  (STN EN 1991-1-4/NA) je zobrazená mapa veterných oblastí v SR (obr. 6).  Pri známom umiestnení okna v teréne, budove a nadzemnej výške na území SR sa postupuje výpočtom podľa STN EN 1991-1-4/NA. Podobne je určená odporúčaná klasifikácia podľa odolnosti proti zaťaženiu vetrom na základe relatívneho čelného priehybu. Takto sú určené ďalej klasifikácie mandátových vlastností vodotesnosť a prievzdušnosť. Národné požiadavky na súčiniteľ prechodu tepla a index vzduchovej nepriezvučnosti sú riešené odvolávkami na národné normy (STN 73 0540-2: 2002 resp. STN 73 0532: 2000). Národná príloha hEN obsahuje aj odporúčané použitie pre ďalšie zistené triedy nemandátových charakteristík okna.
  • výpočet súčiniteľa prechodu tepla pre konkrétne vyrobený rozmer okna je potrebný vždy ak sa vyžaduje podrobný výpočet tepelnej straty konkrétnej budovy, výrobca musí poskytnúť presné a platné, vypočítané alebo skúšané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla (návrhové hodnoty) pre dané rozmery. Vo vyhláseniach parametrov a označení podľa EN 14351-1: 2006 + A1: 2010 po 1.9.2010 môžu byť akceptované výpočty predtým vykonávané v súlade s EN ISO 10077-1: 2000 a tabuľkové hodnoty v súlade s EN ISO 10077-1: 2000, tabuľka F.1, po pridaní 0,1 W/(m2K). Súčiniteľ prechodu tepla (Uw) pre okná s mriežkami môže byť vypočítaný tak, že sa zvýši (Δ Uw) súčiniteľ prechodu tepla pre zodpovedajúce okno bez mriežky o prirážku.
  • informácie o výrobku najmä:
    • opis výrobku, napr. jeho zamýšľané použitie, výrobkovú škálu, rozsah použitia, informácie o trvanlivosti (kap. 5 STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010);
    • dostatočné informácie o výplni na stanovenie nosnosti výplne, napr. informácie o hrúbke a druhu skla (kap. 4.2 STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010);
    • o materiáloch, z ktorých sa produkt vyrába, vrátane použitých náterov a/alebo ochranných prvkov (kap. 4.15.1 STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010). To sa vzťahuje na všetky časti, ktoré ovplyvňujú trvanlivosť výrobku na jeho zamýšľané použitie okrem prvkov, ktoré zodpovedajú normám jednotlivých výrobkov (kovania, tesnenia).
  • informácie o uskladnení a doprave, ak výrobca nie je zodpovedný za zabudovanie výrobku (kap. 6 STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010);
  • informácie o požiadavkách na zabudovanie – postupoch (na stavbe), ak výrobca nie je zodpovedný za zabudovanie výrobku (kap. 5 STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010). Po prijatí STN 73 3134: 2010 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky a skúšanie“ je to odvolanie sa na túto normu;
  • informácie o udržiavaní a čistení (kap. 5 STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010);
  • návod na používanie a výmenu náhradných dielov (kap. 5 STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010). Osobitná pozornosť sa v hEN venuje možnosti výmeny tesnení vo väzbe na trvanlivosť výrobku.
  • inštrukcia o bezpečnosti pri používaní (kap. 5 STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010);
  • informácie na zabezpečenie vystopovateľnosti svojho výrobku (napr. prostredníctvom výrobných kódov), ktoré vytvoria spojitosť medzi výrobkom, výrobcom a výrobou (kap. 8 STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010). Tieto informácie musí obsahovať buď etiketa výrobku, alebo musia byť podrobne opísané v sprievodných dokumentoch alebo v publikovaných technických parametroch výrobcu.

Informácie uvedené v dokumente hierarchicky vyššom nie je potrebné opakovať v ďalších dokumentoch, uvedie sa len odkaz na ne.

Informačná povinnosť popri vykonaných počiatočných skúškach výrobku a zabezpečení vnútropodnikovej kontroly výroby (FPC) je jednou zo základných povinností výrobcu pri uvádzaní okien a vonkajších dverí na trh. Len po splnení týchto povinností je výrobca oprávnený navonok deklarovať zhodu s predmetnou harmonizovanou normou.

62

obr. 1:  Formulár vyhlásenia zhody

63

obr. 2: Príklad informácií na označení CE pre okno bez deklarovaných požiarnych charakteristík

64

obr. 3: Triedy hluku

65

obr. 4: Skúšobná komora na zisťovanie odolnosti namáhania vetrom, vodotesnosti a prievzdušnosti

66

obr. 5: Vyhlásenie úrovne funkčnosti (klasifikácia vlastností okien)

Informačná povinnosť výrobcu okien

obr. 6: Mapa veterných oblastí v SR podľa STN EN 1991-1-4/NA

Výber a kontrola otvorových konštrukcií pri ich obstarávaní

Výber a kontrola otvorových konštrukcií pri ich obstarávaní

1. Úvod

Po chybných nákupoch a realizáciách otvorových konštrukcií stavieb si čoraz väčší počet  investorov, či už pod toto meno zahrnieme investorov financujúcich veľké bytové komplexy alebo jednotlivcov – obstarávateľov nových alebo vymieňaných okien a dverí uvedomuje, že napriek publikovaným rôznym „desatorám výberu okien a dverí“ nemôžu svojpomocne zvládnuť proces obstarávania a kontroly zhotovovania týchto stavebných konštrukcií. Pritom netreba mať na mysli len stavby podliehajúce režimu verejného obstarávania podľa zákona, ale aj ostatné investície súkromného charakteru. Čoraz viac investorov si uvedomuje túto skutočnosť a hľadá spôsob ako sa vyhnúť nedodržiavaniu technických noriem pri výrobe a montáži okien, zámeny materiálov, porušovania technologickej disciplíny pri zabudovaní okien do stavby. Východiskom je nájdenie odborne spôsobilej organizácie alebo jednotlivca, ktorý dokáže počas celej výstavby alebo jej časti vykonávať technický dozor. Cieľom tohto príspevku je informovať čitateľa o rozsahu technického dozoru pri obstarávaní otvorových konštrukcií stavieb.

2. Požiadavky na otvorové konštrukcie stavieb

Požiadavky pre (verejné) obstarávanie dodania otvorových konštrukcií, ktoré sú predmetom zákazky alebo súčasťou predmetu zákazky, musia vychádzať z príslušnej projektovej dokumentácie, z právnych a normových predpisov platných v krajine obstarávania, či už ide o národné alebo európske normy prevzaté do sústavy národných noriem. Pritom, ako sme v úvode uviedli, je jedno či ide o verejné obstarávanie podľa zákona alebo obstarávanie v súkromnom sektore. Technické normy sa zhotoviteľ (alebo staviteľ) zaväzuje plniť podpisom v zmluve, či už v zmluve na vypracovanie projektovej dokumentácie alebo zhotovenie diela. V normách sú zvyčajne uvedené minimálne požiadavky na výrobky a ich zabudovanie v stavbe. Samozrejme zhotoviteľ môže mať aj iné, lepšie, ale príslušnou organizáciou preverené a dobrozdaniami potvrdené vlastnosti a riešenia. Takže prvou podmienkou úspešného obstarávania sú správne technické špecifikácie v poradí: slovenské (české) technické normy, ktorými sa prevzali európske normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, ale ak také neexistujú, národné technické osvedčenia alebo národné technické špecifikácie týkajúce sa projektovej dokumentácie, uskutočnenia stavebných prác a používania stavebných výrobkov, technické špecifikácie, ktoré pochádzajú z priemyselného odvetvia a sú týmto odvetvím všeobecne uznávané; takýto odkaz mal by byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“, pričom obstarávateľ (ani súkromná osoba) nemal by vylúčiť z (verejného) obstarávania ponuku uchádzača z dôvodu, že ponúkané otvorové konštrukcie nespĺňajú vyššie uvedené technické špecifikácie, na ktoré sa odvolal, ak uchádzač vo svojej ponuke preukáže, že riešenia, ktoré navrhuje, sú rovnocenné a spĺňajú na spokojnosť obstarávateľa ním určené technické požiadavky. Uchádzač musí vo svojej ponuke preukázať, že výrobky, stavebné práce alebo služby spĺňajúce príslušné normy zároveň spĺňajú na spokojnosť obstarávateľa požadované výkonnostné alebo funkčné požiadavky.

Za vhodný spôsob sa považuje aj predloženie technickej dokumentácie výrobcu alebo skúšobný protokol vydaný skúšobným laboratóriom, certifikačným a inšpekčným orgánom spĺňajúcim platné európske normy, bez ohľadu na jeho sídlo. Na objektivizáciu celého výberového konania je neprípustné, aby sa technické požiadavky odvolávali na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, značku, patent, typ, krajinu, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby, ak by tým dochádzalo k znevýhodneniu alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo výrobkov, ak si to nevyžaduje predmet zákazky. Takýto odkaz je vhodné použiť len vtedy, ak nemožno opísať predmet zákazky dostatočne presne a zrozumiteľne, a takýto odkaz musí byť pre objektivizáciu obstarávania doplnený slovami „alebo ekvivalentný“.

Za neprimerané požiadavky v opise predmetu zákazky (otvorových konštrukcií) sa považujú také, ktoré nie sú podložené a technicky zdôvodnené normami alebo platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ prevezmeme aj pri obstarávaní v súkromnom sektore dikcie zo zákona o verejnom obstarávaní, nie je prípustné určovanie podmienok a požiadaviek v (nielen verejnom) obstarávaní podľa nepodložených úvah, firemných materiálov, alebo tvrdenia, ktoré nie sú podložené platnými predpismi v danej oblasti a technickými normami. Pri vytváraní opisu predmetu zákazky a určení podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, obstarávateľ vychádza z projektovej dokumentácie; pokiaľ nie sú niektoré vlastnosti v projektovej dokumentácii dostatočne špecifikované alebo vyriešené, je povinný obstarávateľ v záujme konečného stavebného diela dať projektovú dokumentáciu doplniť projektantovi alebo takto spracovanú projektovú dokumentáciu neprijať (pozri vývojový diagram). Je teda potrebné zdôrazniť, že na tvorbe opisu predmetu zákazky na dodanie otvorových konštrukcií má rozhodujúci podiel a zodpovednosť projektant a za určenie požiadaviek na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzačov vo verejnom obstarávaní vo vzťahu k opisu predmetu zákazky nesie zodpovednosť obstarávateľ. Preto sa odporúča pri tvorbe opisu predmetu zákazky dodržiavať tzv. princíp jednoznačnosti a overiteľnosti, t.j. obstarávateľ bude požadovať také technické charakteristiky a vlastnosti otvorových konštrukcií, ktoré sú už v normách definované a výrobcami otvorových konštrukcií v technickej dokumentácii alebo v skúšobných protokoloch doložené. Obstarávateľ sa musí vyvarovať takým požiadavkám, ktoré nie je možné kontrolovať alebo overiť, ako napríklad:

–              „…špára musí byť urobená tak, aby odolávala všetkým záťažiam počas celej doby životnosti stavby“ – ide o neoveriteľnú požiadavku, hodnotiaca komisia nebude schopná posúdiť spracovanie špáry a túto skutočnosť relevantne vyhodnotiť a životnosť napr. 100 rokov nie je možné overiť; pri podobnej požiadavke  sa odporúča v opise predmetu zákazky použiť odkaz na príslušnú normu,

–              „…vetrací systém reagoval na počet žiakov v triede“ – požiadavky úplne prekračuje vedomosti a schopnosti výrobcov okien, v takomto prípade splnenie požiadavky zo strany uchádzačov nie je možné relevantne overiť. Zabezpečenie hygienickej výmeny vzduchu v miestnostiach, nie je základným parametrom okien, návrh riešenia vetrania musí doložiť projektant ako komplexné riešenie, v miestnostiach s inštalovanými plynovými spotrebičmi treba zabezpečiť trvalý prívod vzduchu z vonkajšieho prostredia pomocou neuzatvárateľného otvoru,

–              „…systém so stavebnou hĺbkou 85 mm alebo Uw = 1,2 W/(m2K)..“ požiadavka obstarávateľa je opísaná nejednoznačne, pričom obstarávateľ zodpovedá za to, aby predmet zákazky bol opísaný jednoznačne, úplne a nestranne a neumožnil uchádzačom vyložiť si jeho požiadavku na predmet zákazky rôzne. Následkom rozdielneho výkladu opisu predmetu zákazky je interpretačná neistota, ktorá v konečnom dôsledku postihuje iba obstarávateľa, nemôže ísť na ťarchu uchádzačov,

–              „…požiadavku na farbu rámu a spôsobu otvárania doložiť čestným vyhlásením…“ – žiadnu exaktne stanoviteľnú požiadavku na predmet zákazky (otvorových konštrukcií) nie je možné preukazovať čestným vyhlásením, farbu je možné určiť číslom farby, spôsob otvárania je možné určiť odkazom na normu. Nie je možné zamieňať predloženie ponuky uchádzača na požadovaný predmet zákazky so splnením, obstarávateľom určených podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ktoré môže uchádzač preukázať čestným vyhlásením,  pričom doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predkladá obstarávateľovi až úspešný uchádzač v zmysle príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní,

–              „…výrobok bude bez recyklátov….“ – ide o požiadavku v rozpore so spoločenskými záujmami a ekologickými požiadavkami, použitie recyklátov, pokiaľ nemá vplyv na vlastnosti plastových profilov, je v súlade s platnou normou EN 12608, pričom použitie recyklátov v profiloch nie je hodnotiaca komisia schopná overiť.

3) Technický dozor pri výbere otvorovej konštrukcie

Pred vyhlásením obstarávania, v ktorom predmetom zákazky alebo časťou predmetu zákazky je dodanie otvorových konštrukcií sa odporúča, aby obstarávateľ posúdil, či  v príslušnej projektovej dokumentácii, ktorá je základnou časťou opisu predmetu zákazky, sú alebo nie sú zdokumentované nasledovné technické  špecifikácie, ktoré sa odporúčajú, resp. aby pri zadávaní spracovania projektovej dokumentácie s ohľadom na potreby stavby v súlade s normami  požadoval ich určenie:

3.1 rozmery okien alebo dverí;

3.2 podstatné vlastnosti pre jednotlivý alebo maximálny rozmer (plochu) okna:

3.2.1 Odolnosť proti zaťaženiu vetrom  – skúšobný tlak:                trieda

3.2.2 Odolnosť proti zaťaženiu vetrom   – odchýlka rámu:             trieda

3.2.3 Vodotesnosť– nechránené                                                          trieda

3.2.4 Vodotesnosť– chránené                                                           trieda

3.2.5 Akustické vlastnosti                                                                        číselne

3.2.6 Súčiniteľ prechodu tepla (pre jednotlivý rozmer alebo plochu ≤ 2,3 m²; plochu > 2,3 m²)                              číselne

3.2.7 Radiačné vlastnosti – solárny faktor                                         číselne

3.2.8 Radiačné vlastnosti – svetelná priepustnosť:                          číselne

3.2.9Prievzdušnosť:                                                                              trieda

3.3       iné vlastnosti napr. paniková funkcia kovania podľa STN (ČSN) EN 1125 (alebo ekvivalentný), trieda požiarnej odolnosti podľa STN (ČSN) EN 13501-1 (alebo ekvivalentný), trieda odolnosti proti vlámaniu podľa STN (ČSN) EN 1627 (alebo ekvivalentný) alebo trieda odolnosti proti ovládacím silám podľa STN (ČSN) EN 13115 (alebo ekvivalentný). Do tejto skupiny patria aj požiadavky na špecifické vlastnosti izolačných skiel ako je napr. tepelne spevnené STN (EN) EN 12150-2 (alebo ekvivalentný) alebo  tvrdené sklá STN (ČSN) EN 1863-2 alebo STN (ČSN) EN 14321-2 (alebo ekvivalentné) na predchádzanie jeho prasknutiu vplyvom tzv. tepelnému šoku na miestach vystavených extrémnym tepelným namáhaniam vplyvom slnečného žiarenia, tienenia alebo iných vplyvov.

3.4          iné požiadavky napr. pri výmene otvorových konštrukcií na pamiatkovo-chránenej budove súčasťou riešenia v príslušnej projektovej dokumentácii a v súťažných podkladov musí byť záväzné stanovisko a z toho vyplývajúce požiadavky príslušného Krajského pamiatkového úradu, prípadne Pamiatkového úradu SR (ČR). Ak predmetom zákazky je dodanie drevených okien, odporúča sa v rámci projektovej dokumentácie a opisu predmetu zákazky špecifikovať druh dreviny (alebo skupiny drevín), konštrukčný typ hranola (fix alebo nadpájaný) so zohľadnením možnosti dodania ekvivalentných riešení.

3.5          poradie a skladbu materiálov použitých na pripojovaciu škáru; spôsob riešenia pripojovacej škáry v projektovej dokumentácii vychádza z požiadaviek STN 73 3134 (ČSN 74 6077) (alebo ekvivalentný), odporúča sa spôsob riešenia pripojovacej škáry uviesť vo výkresoch detailu v projektovej dokumentácii; v projektovej dokumentácii (realizačný projekt) sa vyžaduje metodika vyhotovenia ostenia a v prípade zateplenia druh, hrúbku tepelnej izolácie a spôsob zateplenia tiež umiestnenie okna v hĺbke ostenia, typ a metodiku osadenia parapetov, súvislosti a materiálová skladba pripojovacích škár výplňových konštrukcií.

3.6.        hrúbka tepelnej izolácie na vonkajšom ostení;

3.7.        umiestnenie okna v hĺbke ostenia, typ a spôsob osadenia parapetov;

3.8.        spôsob výmeny vzduchu v miestnosti po výmene okien v obnovovanej budove;

3.9.        splnenie požiadaviek STN 73 3040-2 (ČSN 73 3040-2) (alebo ekvivalentný) na súčiniteľ prechodu tepla a vnútornú povrchovú teplotu okien alebo dverí a najvyššiu teplotu vzduchu v letnom období.

3.10.      ďalšie parametre sú v projektovej dokumentácii sú stanovené s ohľadom na príslušné normy, na estetické alebo prevádzkové požiadavky obstarávateľa.

Pokiaľ z projektovej dokumentácie (realizačný projekt) nevyplývajú všetky vyššie uvedené technické požiadavky na okná a dvere (otvorové konštrukcie) alebo nie sú jednoznačne navrhnuté materiály (a ich umiestnenie) na pripojovaciu škáru, odporúča sa obstarávateľovi vyžiadať si od projektanta doplnenie projektovej dokumentácie. Posúdenie splnenia týchto požiadaviek je odborne náročná práca a čoraz častejšie ju investori (zmluvne) zverujú odborným organizáciám alebo jednotlivcom majúcim technický dozor v náplni podnikania.

Niekedy je vhodné využiť ďalšie odborné podklady posudky, či odborné stanoviská (merania intenzity denného osvetlenia, hladiny hluku a pod.), ako doplnok k projektovému riešeniu otvorových konštrukcií. Dôležité sú najmä informácie z technickej správy o účele objektu, orientácii k svetovým stranám, dennom osvetlení, oslnení atď. Technický dozor je kontrolnou činnosťou vykonávanou podľa obchodného zákonníka a netreba si ju zamieňať za stavebný dozor, ktorý podľa stavebného zákona sa vzťahuje výlučne na jednoduché stavby.

Podrobné vymedzenie predmetu zákazky vrátane technických požiadaviek je uvedené v projektovej dokumentácii (realizačný projekt), ktorá rešpektuje záväzné predpisy a normy vzťahujúce sa na okná a dvere (otvorové konštrukcie). Obstarávateľ   pri zadávaní zákazky  na okná a dvere (otvorové konštrukcie)   určuje požiadavky na predmet zákazky (opis predmetu zákazky) v súlade s STN (ČSN) EN 14351-1: 2006 + A1: 2010. Okrem spôsobilosti technického dozoru vyhodnotiť splnenie požiadaviek vyplývajúcich z realizačného projektu a technickej správy ide o schopnosť vyhodnotiť ďalšie nemandátové vlastnosti otvorovej konštrukcie, ktoré ovplyvňujú trvanlivosť výrobku na jeho zamýšľané použitie okrem prvkov, ktoré zodpovedajú normám iných výrobkov (kovania, tesnenia). Úrovne funkčnosti (napr. klasifikácia vlastností okien) sa stanovujú podľa STN (ČSN) EN 14351-1+A1(alebo ekvivalentný). Odporúčané úrovne sú stanovené v národnej prílohe hEN. Požadovaná odolnosť proti zaťaženiu vetrom (tiež pre prievzdušnosť a vodotesnosť) je  vztiahnutá na veterné oblasti a kategórie terénu, ako ich uvádza STN (ČSN) EN 1991-1-4 Eurokód 1: Zaťaženie konštrukcií – Časť 1-4: Všeobecné zaťaženia – Zaťaženie vetrom (alebo ekvivalentný).

Okrem bežne určovaných kritérií sa, ako kritérium na vyhodnotenie ponúk na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, odporúča sa použiť kritérium vyjadrujúce vzťah úžitkovej hodnoty a ceny –  výpočet energetickej bilancie okien podľa ISO 18292: 2010 „Energy performace of fenestration systems“ rozpracovaný na podmienky SR a publikovaný na http://www.slovenergookno.sk/?stitok (alebo ekvivalentný). EK plánuje zaviesť energetické štítkovanie okien povinne, podobne ako je to u elektrických spotrebičov (chladničky, práčky a pod). Očakáva sa, že okná budú vyhlásené delegovaným nariadením EK tak, ako je to už u zavedených výrobkov. Slovenská legislatíva je už na tento krok pripravená zákonom NR č.182/2011 Z. z., kde sú  §2 zákona uvedené aj výrobky, ktoré majú vplyv na spotrebu energie. V dôvodovej správe k zákonu sa uvádza že takýmto výrobkom sú aj okná.

4. Technický dozor pri kontrole otvorovej konštrukcie na stavbe

Obchodný zákonník ukladá objednávateľovi (investorovi) povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností, čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. V prípadnom súdnom konaní súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť, pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke, uskutočnenej po odovzdaní predmetu diela, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť vady diela zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do piatich rokov od odovzdania stavby (diela). Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Obchodný zákonník teda ukladá povinnosť objednávateľovi (investorovi) prezrieť alebo zariadiť prehliadku stavby čo najskôr po jej odovzdaní. Ak však berieme do úvahy povahu obstarávaného predmetu a spôsob jeho zabudovania, pričom pripojovacie škáry budú v dôsledku ďalšej činnosti na stavbe zakryté, je nutné konštatovať, že takéto dielo (otvorovú konštrukciu)  nie je možné skontrolovať bežnými spôsobmi a prostriedkami až po odovzdaní predmetu diela. Investor (objednávateľ) musí mať k dispozícii kvalifikovaných odborníkov, ktorí budú dielo počas realizácie priebežne kontrolovať, čím splnia povinnosť objednávateľa, ktorú mu ukladá Obchodný zákonník a to vykonať prehliadku diela. Tu je miesto pre zriadenie (zmluvnej) činnosti technického dozoru na stavbe.

Čo sa odporúča kontrolovať u otvorovej konštrukcie na stavbe?

Technický dozor môže obsahovať:

  1. a) na dodanom výrobku
  • vyhlásenie o parametroch a CE označenie, identifikácia výrobku
  • špecifikácia výrobku (splnenie zmluvy)
  • súlad vonkajších znakov dodaného výrobku s vyhlásením parametrov a CE označením
  • stavebná hĺbka profilov rámov a krídiel, počet uzatváracích bodov a ich poloha
  • u plastových výrobkov prítomnosť kovových výstuží (ak je predpísaná)
  • tesnosť spojov, funkčnosť odvzdušňovacích a odvodňovacích otvorov
  • mechanické poškodenie výrobku prepravou a skladovaním
  • kompletnosť kovania a tesnení, ako aj ich funkčnosť
  • vady skla a dištančného rámčeka (alebo nepriehľadnej výplne) alebo povrchovej úpravy dielov výrobku
  • percento plynovej náplne v izolačných sklách alebo zistenie Ug (ak je k dispozícii prenosné zariadenie na rýchle stanovenie)
  • návody na používanie a ošetrovanie výrobku, záručný list
  1. b) počas montáže výrobku (zabudovania do stavby)
  • realizačný (vykonávací) projekt stavby, autorizovaný výkres zabudovania, postupy montáže
  • záznam zo zamerania osadenia výrobku do stavby, pokiaľ je v projekte vyžadované, kvalita povrchu bočných plôch stavebných otvorov a ich povrchové ošetrenie
  • technické špecifikácie a technologické postupy na zabudovanie jednotlivých použitých výrobkov a preukázanie ich súladu s STN 73 3133, dodržanie záručných lehôt montážnych materiálov a podmienok použitia
  • právna a odborná spôsobilosť staviteľa a montážnych pracovníkov, (udelená licencia na zabudovanie vonkajších otvorových konštrukcií do stavby alebo zahájené konanie, školenia)
  • súlad montáže s STN 73 3134 (ČSN 74 6077), predpoklady vylúčenia tepelných mostov po montáži okien, predpoklad splnenia požiadaviek na zabudované okná v STN 73 0540-2 (ČSN 73 0540-2)
  • funkcia otvárania a zatvárania krídla okna (ovládacia sila ≤ (30 alebo100) N, krútiaci moment ≤ (5 alebo 10) Nm, rovinnosť krídla a rámu (vylúčenie znefunkčnenia okna dotiahnutím uzatváracích bodov okna pri snahe zníženia subjektívne zistenej vysokej prievzdušnosti spôsobenej montážou alebo nepresnou výrobou okna)

Ak v priebehu používania okien vzniknú vady (sťažnosti užívateľov), po dohode investora so staviteľom (zhotoviteľom), to môžu byť ďalšie skúšky (napr.):

  • stanovenie súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla (ak je k dispozícii prenosné zariadenie) vrátane identifikácie skladby izolačného skla (ak nebolo merané na dodanom výrobku)
  • stanovenie kvality zabudovania otvorovej výplne stavby meraním kritických povrchových teplôt zabudovaného stavebného dielca a zistenie tepelných mostov v zimnom období
  • zistenie tepelného odporu zabudovaného nepriehľadného stavebného dielca alebo nepriehľadnej steny priľahlej stavebnej konštrukcie v zimnom období (ak je k dispozícii prenosné zariadenie)
  • zistenie užívateľských podmienok v byte (teplota, RH) v zimnom období a ich prepočet na normové hodnoty
  • hrúbka povrchových úprav drevených alebo kovových dielcov (ak nebolo merané na dodanom výrobku)
  • prievzdušnosť zabudovanej okennej (dverovej) konštrukcie (ak je k dispozícii prenosné zariadenie)
  • vodotesnosť zabudovanej okennej (dverovej) konštrukcie so simuláciou tlaku vetra (ak je k dispozícii prenosné zariadenie)
  • vzduchová nepriezvučnosť zabudovanej okennej konštrukcie
  • meranie farebných zmien povrchov dielcov (ak je k dispozícii prenosný prístroj a nebolo merané na dodanom výrobku)
  • vlhkosť dreva a stavebných materiálov (ak nebolo merané na dodanom výrobku alebo počas montáže)

s cieľom zistenia príčin vád.

Odporúča sa uzavretie zmluvy o kontrolnej činnosti nielen na posúdenie projektovej dokumentácie a dohľadu pri montáži, ale ešte minimálne jeden rok (u novostavieb až 3 roky) po ukončení stavebných prác.

5. Záver

Technická zložitosť obstarávania, ale aj realizácie stavebných prác pri zabudovaní otvorových konštrukcii stavieb vyžaduje do kontrolnej činnosti zapojiť špecializované pracoviská, odborníkov. Odporúča sa túto činnosť vykonávať formou technického dozoru podľa obchodného zákonníka. Zrkadlom tejto činnosti je spokojnosť obstarávateľa s technickým vyhotovením stavebného diela. Úspešnosť technického dozoru závisí od odborných schopností jeho zamestnancov a dostupnosti skúšobných zariadení a prístrojov na odhaľovanie v úvode uvedených vád diela.

LITERATÚRA:

  1. Panáček, P. – Gajdošová, H.: Téma, Verejné obstarávanie, OKNOviny® 2/2014, SLOVENERGOokno, ISSN 1337-8791
  2. NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS, Úradný vestník Európskej únie (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011, s. 5)
  3. STN EN 14351-1: 2006 + A1: 2010 Okná a dvere. Norma pre výrobky, funkčné charakteristiky. Časť 1: Okná a vonkajšie dvere bez požiarnej odolnosti a/alebo tesnosti proti prieniku dymu
  4. STN 73 3134: 2014 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie
  5. Metodický pokyn MMR pro zadávání dodávky nových oken nebo výměnu stávajících oken, Návrh, ČKLOP, 2014
  6. Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  7. 7. Ivanov, V.: Výkon dozornej činnosti na stavbách, UNIKA 2011, ISBN 978-80-88966-79-1