,

Ako sa má uistiť výrobca okien o kvalite izolačného skla?

Vo februári 2021 bolo ukončené postupné vydávanie STN prevzatých revidovaných EN 1279 časť 1 až 6. V revidovaných normách sa upustilo od doteraz povinného označovania izolačných skiel bez osobitného určenia CE označením.  Izolačné sklá sú zaradené do 3. skupiny výrobkov nepodliehajúcich kontrole notifikovanej osoby. Výrobca vyhlási jednoducho zhodu podľa EN 1279-5, na základe počiatočnej skúšky typu a vnútropodnikovej kontroly. V súčasnosti tento stav nikto nemonitoruje, tým pádom teda ani nikoho nepostihuje. Výrobcovi okien tu ostáva jediná pomôcka v   STN 70 1621: 2010 „Izolačné sklá. Požiadavky na vzhľad a rozmery“. Ktorá v prílohe obsahuje vzor zmluvy, ktorú by mal vyžadovať odberateľ, v našom prípade výrobca okien od svojho výrobcu – dodávateľa izolačných skiel. Zo skúseností vieme, že výrobcov okien, ktorí by požadovali takúto zmluvu je možné načítať na prstoch jednej ruky.

Výrobcovia okien by mali od svojich dodávateľov jednoznačne vyžadovať tieto skúšky:

– protokol o dlhodobej skúške spĺňajúcej požiadavky na prenikanie vlhkosti podľa EN 1279-2

– protokol o dlhodobej skúške spĺňajúcej požiadavky na rýchlosť uniknutia a koncentrácie plynu podľa EN 1279-3

– protokol o periodickej skúške podľa EN 1279-6

Žiadne okno by nemalo obsahovať prvok, ktorý nespĺňa požiadavky harmonizovaných noriem. Bez tejto požiadavky totiž nemôže byť zaručená ekonomicky prijateľná životnosť. Nízka životnosť izolačných skiel často preukazujeme zisteniami obsahu inertného plynu v izolačných sklách. Viac o tejto problematike  sme už publikovali pred rokom v blogu https://mobilab.sk/preco-merat-argon/

 

 

/Od
, , ,

Kedy je kupujúci zodpovedný za kvalitu okna?

Aby sa užívateľ – investor vyvaroval sklamaní po zabudovaní okna do stavby mal by si zabezpečiť technický dozor. Technický dozor na rozdiel od stavebného dozoru podľa stavebného zákona je služba poskytnutá investorovi na plnenie  obchodného zákonníka, ktorý ukladá objednávateľovi (investorovi) povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností, čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. V prípadnom súdnom konaní súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť, pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke, uskutočnenej po odovzdaní predmetu diela, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť vady diela zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do piatich rokov od odovzdania stavby (diela). Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Obchodný zákonník teda ukladá povinnosť objednávateľovi (investorovi) prezrieť alebo zariadiť prehliadku stavby čo najskôr po jej odovzdaní. Ak však berieme do úvahy povahu obstarávaného predmetu a spôsob jeho zabudovania, pričom pripojovacie škáry budú v dôsledku ďalšej činnosti na stavbe zakryté, je nutné konštatovať, že takéto dielo (otvorovú konštrukciu)  nie je možné skontrolovať bežnými spôsobmi a prostriedkami až po odovzdaní predmetu diela. Investor (objednávateľ) musí mať k dispozícii kvalifikovaných odborníkov, mu ukladá Obchodný zákonník a to vykonať prehliadku diela.

Príprava na zabudovanie okenných konštrukcií (OK)

Samotnému výkonu technického dozoru na stavbe môže predchádzať kontrola výrobného procesu alebo kontrola prvých kusov v laboratóriu, na potvrdenie dôležitých charakteristík výrobku, pokiaľ sa na nej investor s víťazom súťaže zmluvne dohodli. Touto kontrolou sa spravidla urýchli samotný proces technického dozoru, pretože už nebude nutné dodatočné identifikovanie a verifikovanie výrobku a jeho dielov na stavbe. I vtedy je potrebné byť na pozore, pretože aj pri správne fungujúcom výrobku v laboratóriu môže dôjsť ku vade na stavbe. Napríklad otočením izolačného skla pri montáži a pod.  Pokiaľ na potvrdenie profilov, z ktorých je okenná konštrukcia vyrobená nám vystačí zvinovací meter alebo návšteva u výrobcu okien, na potvrdenie izolačného skla potrebujeme meradlá ako je napr.:

  • meradlo hrúbky skla a medzisklenej medzery;
  • meradlo obsahu plynovej náplne.

Pomocou týchto dvoch meradiel dokážeme potvrdiť alebo zneistiť vyhlásenie o parametroch výrobku o použitom izolačnom skle. Väčšina výpočtov súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla Ug je založená na predpoklade naplnenia medzisklenej medzery plynom na 90 ± 5 %. Pokiaľ meradlom obsahu plynovej náplne nameriame hodnotu mimo tejto tolerancie, je s veľkou pravdepodobnosťou súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla Ug spravidla nižší ako deklarovaný a tým aj súčiniteľ prechodu tepla okna je mimo hodnoty vyhlásenej výrobcom. Publikované sú rôzne závislosti medzi obsahom plynnej náplne a súčiniteľom prechodu tepla získané výpočtom alebo meraním. Zjednodušene je možné povedať, že každý zistený znížený obsah plynovej náplne pod 85% je podozrivý.

Je potrebné mať na pamäti skutočnosť, že ďalšie prídavné „elementy“ môžu vplývať na tepelnoizolačné vlastnosti okenných konštrukcií. Pamätala na to aj harmonizovaná norma hEN 14351-1, keď určila ako vplývajú priečky okna na zhoršenie  súčiniteľa prechodu tepla okna.

Ďalšie dôležité hodnoty, tiež podstatné vlastnosti, charakterizujúce radiačné vlastnosti izolačného skla sú g – hodnota, solárny faktor (priepustnosť slnečnej energie izolačným sklom) a svetelná priepustnosť (τv). Povinnosťou výrobcu okennej konštrukcie je uvádzať obe vlastnosti vo vyhlásení prametrov a aj na označení CE okenných konštrukcií. Obe vlastnosti sa v praxi získavajú výpočtom z podkladov výrobcu tabúľ skla. Súčiniteľ priepustnosti celkovej energie slnečného žiarenia (g – solárny faktor), je vyjadrovaný ako bezrozmerné číslo alebo sa niekedy uvádza aj v %. Skladá sa z priamej transmisie energie a sekundárneho výdaja tepla presklenej plochy smerom dovnútra, ktorá vzniká na základe absorbovaných slnečných lúčov. Jej hodnotu stanovuje nízkoemisný povlak povrchu sklenenej tabule izolačného skla z vnútornej strany. S prienikom svetla cez okná súvisí ďalšia charakteristika – svetelná priepustnosť (τv). Priepustnosť viditeľného svetla charakterizuje množstvo svetla, ktoré prejde izolačným sklom. Jedná sa o optickú vlastnosť, ktorá je vyjadrená ako číslo medzi hodnotami 0 a 1. Čím vyššie je číslo, tým viacej svetla prepúšťa okno.

Zabudovanie okenných konštrukcií

Po kontrole kvality povrchu obvodového muriva, od ktorého dokončenia sa požaduje, aby povrch bočných plôch okenných otvorov môže byť čistý, suchý, nosný, hladký, nezvlnený, pevný, bez trhlín a bez látok znižujúcich priľnavosť izolačných materiálov. Priehlbiny, vypukliny, štrkovitosť, vtiahnutiny atď. sú trvalé nedostatky povrchu. Maltové škáry spájajúce tehly majú byť rovné a nezvlnené, resp. vyhladené.

Pred osadením okna musí byť povrch  ošetrený penetračným náterom. Pri rekonštrukciách a sanáciách musia byť staré nevyhovujúce drevené či kovové osadzovacie rámy odstránené. Pri pamiatkových stavbách, kde je nutné zachovať pôvodnú architektúru, sa okno osadí do pôvodnej roviny.

Pri osadzovaní do ostenia s vyhotovenými omietkami (rekonštrukcie, sanácie) sa na tesnenie používajú tesniace stlačiteľné pásky v krycích lištách. Pri osadzovaní bez omietok je možné použiť tesniace fólie alebo stlačiteľné pásky tlačené o omietkové lišty. Styk okenného rámu a omietky musí byť dilatovaný .  Ak nie je umožnená dilatácia krycích vrstiev pripojovacej škáry (fólie a pásky), a dôjde k oddeleniu fólie od obvodového muriva má to za následok zhoršenie tepelnoizolačných a akustických vlastností pripojovacej škáry.

Sťažnosti spotrebiteľov poukazujú, že otvorové konštrukcie sú zabudovávané najmä pri obnovách budov do vlhkých otvorov. Prítomnosť vlhkosti v murive môže byť rôzneho pôvodu a to nielen z technológie stavby. Pokiaľ sa táto skutočnosť v praxi zanedbá výsledkom bude opäť vznik plesní a následne reklamácie nie na prevádzku budovy, ale na nové zabudované okenné konštrukcie. Po tesnom uzavretí priestoru okennou konštrukciou sa táto vada plne prejaví. Základnou výbavou technického dozoru by mal preto byť vlhkomer stavebných materiálov.

Zabudovanie okennej konštrukcie má sa vykonať podľa realizačného projektu a ak tento nie je, tak podľa výkresu zabudovania (STN 73 3134). Zabudovanie by mala vykonať montážna skupina vlastniaca licenciu na zabudovanie vydanú inšpekčným orgánom akreditovaným na overovanie kvality stavebných prác na stavbách. Úloha technického dozoru na okenné konštrukcie bude spočívať v kontrole druhu použitých tesniacich materiálov podľa výkresu zabudovania, ich doby spracovania a podmienok použitia. Vhodnosti a rozmiestnení kotviacich prvkov a ich upevnenia do muriva. Dôležitým vybavením montážnych skupín sú meracie prostriedky na kontrolu rozmerov, rovinnosti a pravouhlosti zabudovanej okennej konštrukcie.

Riešenie vád

K riešeniu príčin vád pristupuje technický dozor najmä v prípadoch ak sa vady prejavili na výrobkoch, ktorých chovanie v danom obvodovom murive nebolo vopred overené výpočtom povrchových teplôt podľa STN 73 0540-2. Najčastejšie sa to stáva pri nedostatočne známej skladbe muriva pri zabudovaní okenných konštrukcií do obnovovaných budov. Vtedy často máme k dispozícii jediný reálny spôsob, a to meranie povrchových teplôt dotykovými teplomermi so záznamom nameraných hodnôt a „hľadanie defektov“ termovíznymi meraniami. Iným druhom vád spočívajúcich najmä v zistení zvýšenej prievzdušnosti alebo nedostatočnej vodotesnosti sa môže vyskytnúť u okenných konštrukcií, u ktorých investor podcenil preverenie týchto vlastností pred zabudovaním v akreditovanom laboratóriu. Niekedy to môže byť aj iné zabudovanie stanovené projektantom, ako  je uvedené vo vyhlásení parametrov výrobcu. Investor často opomína skutočnosť, že charakteristiky týchto vlastností uvedené vo vyhlásení parametrov sú zistené na prototypoch a mohli byť prevzaté výrobcom od systémového domu alebo iného výrobcu a nedostatočne odzrkadľujú podmienky výrobne, ktorá vyrobila zabudovávané výrobky. Snaha „zachrániť situáciu“ pri sťažnostiach na zvýšenú prievzdušnosť okien vedie často montážnika k nastaveniu uzatváracích bodov (pritiahnutiu) krídla k rámu až do takého stavu, že otvorenie okna je často pre bežného užívateľa nemožné. Preto každá kontrola zabudovania otváracích okien by mala končiť kontrolou ovládacej sily ≤ (30 alebo100) N  a krútiaceho momentu ≤ (5 alebo 10) Nm kalibrovaným silomerom a meračom krútiaceho momentu (momentový kľúč s registráciou).

Pretože technický dozor na stavbe sa robí výberovo a prakticky netrvá po celú dobu zabudovávania okennej konštrukcie, je nutné pri preverovaní podstatných vlastností rozlíšiť odchýlky, ktoré mal výrobok ešte pred zabudovaním do stavby, od chýb vzniknutých počas zabudovania. Na zabudovanej okennej konštrukcii rozlišujeme škáry funkčné, zasklievacie a pripojovacie. Pokiaľ pripojovacia škára je výlučnou záležitosťou montáže otvorovej konštrukcie, vady funkčnej a zasklievacej škáry majú prevažne pôvod vo výrobni okennej konštrukcie. Pokiaľ neboli okenné konštrukcie preverené v akreditovanom laboratóriu pred ich montážou do stavby, stojí technický dozor pred úlohou určiť, ktorá z nich sa podieľa na vzniknutej vade, a tým aj určiť mieru zavinenia.

Prievzdušnosť  okennej konštrukcie je v konaní o vyhlásenie parametrov zvyčajne zisťovaná skúšaním. Výnimkou je okenná konštrukcia u ktorej výrobca nevyhlasuje lepšiu triedu prievzdušnosti ako „2“ podľa EN 12207. Túto triedu je možné vyhlásiť bez skúšania. V laboratóriu sa okenná konštrukcia skúša upevnená v tlakovej komore. Po zabudovaní do stavby takýmito podmienkami nedisponujeme. Tesnú komoru je nutné vytvoriť v miestnosti, v ktorej sa skúšané okno nachádza.

Je vecou použitia maskovacích materiálov na utesnenie miestnosti, kde sa predmetné okno nachádza a výkonu ventilátora, aké podmienky skúšky dosiahneme. Bežne aj na stavbe dosahujeme tlakové podmienky, aké sa požadujú pri skúške v laboratóriu.

Tento spôsob skúšania je možné využiť aj pre nesériovo vyrábané výrobky, kedy výrobca môže vydať vyhlásenie parametrov bez zapojenia notifikovaného orgánu.

Vodotesnosť okennej konštrukcie je rovnako ako prievzdušnosť podstatnou vlastnosťou a dosiahnutá trieda pri skúške v laboratóriu mala by byť okrem vyhlásenia o parametroch výrobcu uvedená aj označení CE upevnenom na výrobku alebo priloženom v dokumentácii výrobku. Na prvý pohľad by mohlo byť nepotrebné skúšanie vodotesnosti okien po ich zabudovaní do stavby. To, že sa užívateľovi prejaví zatekanie okien fľakmi na stene sa môže zdať byť jednoznačné. Nie vždy tomu tak musí byť. Stretávame sa s prípadmi, že narušenie celistvosti pri zatepľovaní vonkajšieho plášťa budovy sa prejaví prienikom vody aj o niekoľko poschodí nižšie. Často po skončení hnaného dažďa nie je možné identifikovať miesto prieniku vody napr. u členitých zasklených stien, združovaných okien a pod. V týchto prípadoch je často zistené zatekanie pripisované výrobcovi okien. Na „obranu“ výrobcu a najmä na zistenie skutočného miesta prieniku vody cez konštrukciu po zabudovaní okien do stavby je k dispozícii metóda podľa STN EN 13051 „Závesné steny. Vodotesnosť. Skúška na mieste“. Táto norma a metóda sa úspešne využíva pri skúškach vodotesnosti pripojovacích škár zabudovaných okien. Na ďalšie využitie napr. pri overovaní funkčných a zasklievacích škár okien/ dverí je potrebný konsenzus na podmienkach skúšania, ktorý je možné uskutočniť v zmluve medzi investorom a výhercom súťaže alebo výrobcom okna.

Zvukovoizolačné vlastnosti okennej konštrukcie sa dostávajú čoraz častejšie do popredia užívateľov. Pozornosť technického dozoru musí byť preto upriamená na vylúčenie príčin zhoršenia zvukovoizolačných vlastností okien ich montážou do stavby. Stavebná nepriezvučnosť okenných konštrukcií nezávisí len na zasklení samotnom, ale tiež na zasklievacom ráme a jeho zabudovaní v daných prevádzkových hlukových podmienkach. Okenný rám nesmie mať otvorené medzery a dutiny, musí byť dokonale utesnený dvojitým tesnením proti prenikaniu vlhkosti a z dôvodu zníženia infiltrácie. Kvalitný vzduchotesný okenný rám zvyšuje nepriezvučnosť až o 2 dB v porovnaní s nepriezvučnosťou samotného zasklenia. Naopak nekvalitný rám so zlým tesnením spôsobí zníženie nepriezvučnosti samotného zasklenia až o 10 dB.  V prípade sťažností užívateľov na zvýšenú záťaž hlukom odporúčame vykonať komparačné merania vzduchovej nepriezvučnosti hlukomerom.

Záver

Odpoveďou na otázku v nadpise, kedy je kupujúci alebo stavebník zodpovedný za kvalitu okna je vtedy, ak nemá zabezpečený funkčný kontrolný systém technicky a odborne spôsobilým technickým dozorom. Preto odporúčame, aby súčasťou každej zmluvy o dielo na zabudovanie okenných konštrukcií bola aj zmluva o technickom dozore. Vyššie uvedené meradlá a skúšobné zariadenia (technické prostriedky) sú nevyhnutnou výbavou pri technickom dozore zabudovania okenných konštrukcií. Bez ich použitia je technický dozor neúčinný a neefektný. Odporúča sa, aby technický dozor trval ešte aspoň jeden rok po ukončení montáže na obnovovanej budove alebo 3 roky u novostavby. Počas tejto predĺženej doby je možné vyššie opísanými technickými prostriedkami odhaliť skryté nedostatky ovplyvňujúce  kvalitu bývania s novou okennou konštrukciou.  Investor angažovaním technického dozoru len a len získa, napríklad na zvýšených nákladoch na riešení reklamácií po odovzdaní diela budúcemu majiteľovi, často končiace v znížení ceny predávaného bytu alebo domu.

/Od
,

Už môžeme identifikovať aj štvorsklá!

Naše certifikované laboratórium MOBILab začiatkom tohto roka obohatilo svoje portfólio meraní o americké meradlo Glass-Chek ELITE –  Model# GC3200. K doposiaľ používanému meradlu skiel GlassBuddy Plus pribudlo ďalšie dôležité meradlo na analýzu plochého skla. Okrem normálneho plaveného skla a izolačného skla dokáže identifikovať aj multilaminárne sklo. Tieto typy skiel zahŕňajú sklá odolné voči strelám zo strelných zbraní, výbuchu alebo ohňu. Tieto sklá obsahujú množstvo vnútorných laminátových vrstiev. Meradlo dokáže okrem uvedeného merať zrkadlové/ reflexné sklá jedno- dvoj- a troj sklo a naopak tmavé s nízkou svetelnou priepustnosťou. Dokáže zmerať aj izolačné sklo s fóliou v medzisklenom priestore tzv. HEAT MIROR (pozri obr. 1g) ako aj štvorsklá, ktoré sa „objavili“ aj na výstave CONECO v roku 2013, ale odvtedy nenašli širšie rozšírenie. Dôvody sú zrejme ekonomické. Iste, rozšíreniu týchto izolačných skiel bránia aj fyzikálne problémy s použitím a to najmä vysoký teplotný rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou tabuľou štvorskla. Z týchto dôvodov musia byť stredné tabule štvorskla tepelne spevnené (ESG-H). Doposiaľ neexistujú skúsenosti a ani znalosti o namáhaní a trvanlivosti okrajového tesnenia. Je možné predpokladať, že zaťaženie okrajového tesnenia je veľmi vysoké. Je vysoko pravdepodobné, že to bude mať významný vplyv na životnosť izolačného skla, pokiaľ nebudú tieto okraje osobitne ošetrené.

Meradlo identifikuje taktiež počet vrstiev laminovaného monolitického skla s nízkou svetelnou priepustnosťou.

Vrstvené bezpečnostné sklo (nesprávne označované ako lepené, laminované alebo Connex ®) je opísané normou STN EN ISO 12543. Jedná sa o kompozíciu dvoch a viacerých tabúľ spojených v celej ploche medzivrstvou, ktorá je z polyvinylbutyralovej ( PVB ) alebo etylenvinylacetátovej (EVA) fólie alebo zo živice. Takto zlepené môžu byť nielen tabule sklenené, ale môžu byť pre určité špecifické aplikácie použité aj tabule akrylátové alebo polykarbonátové (napr. pre sklá odolné strelám alebo výbuchu) .

Vrstvené bezpečnostné sklo sa používa ako ochrana proti poraneniu črepmi, kedy úlomky skla držia fólie pohromade, ako ochrana proti prepadnutiu, kedy silnejšia fólia pri spolupôsobení veľkých črepov zabráni prerazeniu tabule a jej uvoľneniu zo zasklievacieho systému (výplne zábradlia), ako ochrana osôb a majetku proti násiliu od bežného vandalizmu až po útoky strelnými zbraňami a výbuchom.

Pri použití vrstvených bezpečnostných skiel s PVB fóliou v exteriéri alebo vo vlhkom prostredí je nutné dbať na správny spôsob zasklenia a ochranu „voľných“ hrán pred trvalým zaťažením vlhkosťou. PVB fólia je hygroskopická a vplyvom pôsobenia vlhkosti môže dôjsť na okrajoch vrstveného bezpečnostného skla k delaminácii .

V prípadoch štrukturálneho zasklenia alebo tmelenia skla po jeho obvode musia byť použité špeciálne tmely chemicky kompatibilné s použitým typom bezpečnostnej fólie .

 

Klasifikácia bezpečnostných skiel

Bezpečnostné sklá z hľadiska ochrany osôb sa skúšajú podľa normy STN EN 12600.

Skúšobné teleso s hmotnosťou 50 kg (kovový valec opatrený dvoma pneumatikami) sa púšťa na kyvadlovom závese proti zvisle osadenému sklu z výšky 190 (3), 450 (2) a 1200 (1) mm. Klasifikácia podľa EN 12600: Sklo v stavebníctve. Kyvadlová skúška. Skúšanie plochého skla nárazom a súhrn požiadaviek

Úrovne nárazu

Klasifikácia Výška pádu v mm
3 190
2 450
1 1200

 

Klasifikácia odolnosti výrobku zo skla musí byť uvedená nasledovne:

α(β)ϕ

kde

α je najväčšia výška pádu, pri ktorej výrobok buď nebol porušený alebo bol porušený v súlade s kap.4 EN 12600

β  charakter lomu;

ϕ  najväčšia výška pádu, pri ktorej výrobok buď nebol porušený alebo bol porušený v súlade s kap. 4 a)

U skla sa posudzuje charakter lomu:

A – vznik početných prasklín tvoriacich oddelené úlomky s ostrými hranami (sklo chladené, tepelne spevnené) ;

B – vznik početných prasklín, ale úlomky držia pohromade (sklo vrstvené, sklo s nalepenou fóliou) ;

C – vznik značného množstva malých úlomkov bez ostrých hrán (sklo tepelne tvrdené) .

Za bezpečnostné sklo sa považuje sklo s charakterom lomu B alebo C.

 

Sklo s požiarnou odolnosťou

Základnými požiadavkami na sklá s požiarnou odolnosťou sú:

  • celistvosť (kategória E) je taká vlastnosť, ktorá zabezpečí, že sklo po stanovenú dobu požiaru nevypadne z konštrukcie, z jeho povrchu nebudú šľahať plamene a nebude mať také praskliny, kadiaľ by prešlahol oheň (v testoch sa pre overenie prasklín používajú mierky). Celistvé sklo typu E sa môže rozpáliť a tepelný tok (radiácia) môže rásť nad všetky medze;
  • obmedzená radiácia (kategória EW) je vlastnosť, ktorá zabezpečí, že tepelný tok z rozžeraveného celistvého skla behom stanovenej doby trvania požiaru nepresiahne hranicu danú normou;
  • izolácia (kategória El) je vlastnosť, ktorá zabezpečí, že sa počas stanovenej doby na neohrievanom povrchu skla teplota lokálne nezvýši o 180 °K a v priemere sa teplota na neohrievanom povrchu skla nezvýši o 140 °K.

Pre zabezpečenie celistvosti (E) je možné použiť k tomu určené dva druhy skiel:

  • skla s nízkym podielom iných prvkov ako kremíka (kremík sa topí pri teplote okolo 2300 °C), ktoré sú tepelne tvrdené a spravidla sa neporušia po celú dobu požiaru;
  • sklá s drôtenou vložkou, ktorá síce počas požiaru popraská, ale neotvorí sa v nich škára taká, že by porušila celistvosť.

Pre obmedzenie radiácie (EW) alebo zabezpečenie izolácie (El) sa používajú sklá vrstvené s jednou alebo viacerými špeciálnymi medzivrstvami, ktoré sú tvorené roztokmi solí alebo polymérmi a sú číre. V prípade zaťaženia požiarom reagujú na vysoké teploty, zväčšujú svoj objem a tepelne izolujú ďalšie vrstvy skla a priestor na chránenej strane.

Požiarne odolná skla je možné vyrobiť aj zo skiel prefarbených alebo dekoratívnych a je možné medzi jednotlivé tabule skiel vkladať aj bezpečnostné fólie.

Požiarne odolné skla kategórie EW a El je možné zlepiť do dvojskiel, tým môžu získať charakteristiky skiel tepelne a zvukovo izolačných, prípadne aj bezpečnostných alebo nepriestrelných.

/Od
, ,

Ako sa domôcť kvality (nielen okien)?

Tento blog odporúčame prečítať kupujúcemu ešte pred uzavretím zmluvy o kúpe, pretože ak opomenie zmluvu, sťaží si významne schopnosť domôcť sa nápravy, ak výrobok vykazuje chyby nezlučiteľné s jeho používaním.

Základom každej kúpy je zmluva. Zmluva musí obsahovať technické parametre výrobku alebo odkaz na ne. Odporúča sa navštíviť predajné miesto, showroom a vyjasniť si kvalitu vyhotovenia, farebné odtiene najmä výrobkov z dreva, nadpájanie dreva na dĺžku, lícovanie spojov, tesnení a pod. a tieto zahrnúť do zmluvy. Pokiaľ to predajca nie je ochotný urobiť, utekajte z predajne preč k inému!

Dňa 25. marca 2014 bol Národnou radou SR schválený nový zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej len „Zákon”), na základe ktorého došlo s účinnosťou od 13. júna 2014 k významným zmenám v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Novoprijatý Zákon nahradil zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom reflektuje na novú európsku legislatívu. Hlavným účelom prijatia novej právnej úpravy bolo najmä zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, posilnenie právnej istoty vo vzťahoch medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi a snaha o elimináciu spoločensky nežiaducich faktorov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, t. j. zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutej a uzavretej výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, prípadne zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Zmeny, ktoré novoprijatý Zákon prináša, sa prejavujú najmä v rozšírení povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi, v prísnejších požiadavkách na informačné povinnosti predávajúceho, v zjednodušenej možnosti spotrebiteľa uplatniť si právo odstúpiť od zmluvy a v regulácii tzv. predajných akcií s cieľom zamedzenia nekalých obchodných praktík predávajúcich zameraných na zraniteľnejšie skupiny spotrebiteľov, najmä seniorov.

Hlavné zmeny v praxi:

  1. Rozšírenie okruhu informačných povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho spočíva v jasnom a zrozumiteľnom informovaní spotrebiteľa najmä o:
  • hlavných vlastnostiach tovaru alebo charaktere služby (v rozsahu primeranom použitému prostriedku komunikácie a tovaru alebo službe);
  • obchodnom mene a sídle (alebo mieste podnikania predávajúceho);
  • dôležitých kontaktných údajoch na predávajúceho (najmä telefónne číslo predávajúceho, adresa elektronickej pošty, prípadne číslo faxu);
  • adrese predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej predávajúci koná, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu tovaru alebo služby, podať sťažnosť alebo iný podnet;
  • celkovej cene tovaru alebo služby (vrátane DPH, iných daní, nákladov na dopravu, dodanie a iných nákladov a poplatkov);
  • cene za použitie prostriedkov, ktoré je možné využiť na účely uzavretia zmluvy, ak ide o číslo služby so zvýšenou tarifou;
  • možnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj o podmienkach uplatnenia tohto práva.
  1. Predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy zo siedmich pracovných dní na štrnásť kalendárnych dní, pričom spotrebiteľ si bude môcť uplatniť právo odstúpiť od zmluvy jednoduchším spôsobom, a to prostredníctvom formulára, ktorý je predávajúci povinný spotrebiteľovi poskytnúť pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku.
  2. Zavedenie povinnosti predávajúceho získať výslovný súhlas spotrebiteľa s tým, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu. V prípade, ak by bolo pre odoslanie objednávky nutné stlačiť tlačidlo alebo aktivovať nejakú podobnú funkciu, takéto tlačidlá, prípadne funkcie musia byť označené ľahko čitateľným spôsobom, a to slovným spojením „objednávka s povinnosťou platby“, prípadne inou jednoznačnou formuláciou vyjadrujúcou povinnosť platby za objednávku spotrebiteľom. V prípade, že by povinnosť predávajúceho zabezpečiť výslovný súhlas spotrebiteľa so zaplatením ceny nebola splnená alebo by bola spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu, spotrebiteľ by v takom prípade nebol povinný cenu zaplatiť.
  3. Zákon vyžaduje na uzavretie zmluvy písomnú formu. Po uzatvorení zmluvy so spotrebiteľom je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie, ktoré musí byť (i) v prípade uzatvorenia zmluvy na diaľku, na trvanlivom nosiči, pričom toto potvrdenie musí obsahovať informácie uvedené v Zákone, a (i) v prípade uzatvorenia zmluvy mimo prevádzkových priestorov v listinnej forme alebo so súhlasom spotrebiteľa aj na inom trvanlivom nosiči.
  4. V prípade, ak predávajúci kontaktuje spotrebiteľa s ponukou na uzavretie zmluvy telefonicky, je predávajúci povinný na začiatku každého telefonického rozhovoru oznámiť spotrebiteľovi svoje identifikačné údaje (alebo identifikačné údaje osoby, v mene ktorej sa rozhovor uskutočňuje), obchodný zámer telefonickej komunikácie, a ak ide o odplatnú zmluvu, aj informáciu o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za tovar alebo službu (alebo uhradiť iné náklady a poplatky). K uzavretiu zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom, ktorej náležitosti boli dohodnuté počas telefonického rozhovoru (z podnetu predávajúceho), dôjde doručením písomného súhlasu spotrebiteľa s dohodnutým obsahom návrhu, predávajúcemu. Povinnosť uzavrieť zmluvu písomnou formou je splnená aj v prípade, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby (spotrebiteľa), ktorá právny úkon urobila.
  5. Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie bude oprávnený nezverejniť písomné oznámenie organizátora o uskutočnení predajnej akcie v prípade, ak organizátor predajnej akcie alebo predávajúci, ktorý je štatutárnym orgánom alebo spoločníkom v spoločnosti organizujúcej predajnú akciu, je nedôveryhodnou osobou (t. j. osobou, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá organizovala predajnú akciu, počas ktorej došlo k závažnému porušeniu zákona). Touto zmenou sa má prispieť k zamedzeniu agresívnych a nekalých praktík na predajných akciách.

Pre kupujúceho okien alebo vonkajších dverí je dôležité aby trval na doručení dokladov o preukázaní zhody. Od 1. 2. 2007 platí aj v SR harmonizovaná európska norma (hEN) STN EN 14351-1 s názvom „Okná a dvere. Norma pre výrobky, funkčné charakteristiky Časť 1: Okná a vonkajšie dvere bez požiarnej odolnosti alebo tesnosti proti prieniku dymu“. Dňom 1.2.2009 sa stala táto harmonizovaná európska norma záväznou technickou špecifikáciou v celej Európskej únii, s ktorou výrobcovia okien a vonkajších dverí preukazujú zhodu svojich výrobkov. Od 1.9.2010 nadobudla platnosť zmena A1 tejto harmonizovanej európskej normy, ktorá sa stala záväznou od 1. januára 2011. Pre výrobcu okien alebo vonkajších dverí z tejto normy vyplývajú tri povinnosti:

1) preukázať zhodu vlastností svojho výrobku alebo jeho prototypu (vzorky) s mandátovými vlastnosťami uvedenými v tejto hEN;

2) zabezpečiť zhodu vlastností všetkých vyrobených kusov výrobkov s hodnotami vlastností preukázanými v bode1 počiatočnou skúškou u notifikovanej osoby;

3) informovať zákazníka o vlastnostiach, použití, montáži a trvanlivosti výrobku.
Viac o dokladoch preukázania zhody je možné sa dočítať v inom príspevku na našej internetovej stránke.

Poznámka: Vydaná je aj zmena A2, ktorej platnosť nebola doposiaľ potvrdená v Úradnom vestníku EÚ

Prikladáme niekoľko skúseností, s ktorými sa stretávame pri identifikácii chýb u nášho zákazníka.

Niektorí výrobcovia okien a dverí nedodržiavajú zákon a neuzatvárajú so svojimi zákazníkmi zmluvy. Často odovzdávajú svojim kupujúcim doklady o vlastnostiach výrobkov veľmi neochotne alebo im ich vôbec nedajú.

Obsah vyhlásenia o parametroch

Obsah vzoru vyhlásenia o parametroch zobrazený na obr. 1 je upravený na podmienky slovenského výrobcu okien a dverí, na ktoré sa vzťahuje hEN a výrobky sú uvádzané na trh SR. Návod na vyplnenie formulára z obr. 1 je nasledovný:

Číslo vyhlásenia o zhode – uvedenie tohto čísla je na ľubovôli výrobcu, môže byť aj zhodné s „Jedinečným identifikačným kódom typu výrobku“ uvedeným nižšie.

Jedinečný identifikačný kód typu výrobku – uvedenie tohto kódu je povinné na každom jednom vyhlásení a je zhodné s kódom uvedeným na označení CE umiestňovanom na výrobku alebo pripájanom k výrobku. Typ výrobku je v CPR definovaný ako „súbor reprezentatívnych úrovní alebo tried parametrov podstatných vlastností stavebného výrobku, vyrobeného za použitia určitej kombinácie surovín alebo iných prvkov v osobitnom výrobnom procese“. Pri tvorbe identifikačného kódu typu výrobku je dôležité správne zoskupiť výrobky za účelom minimalizovania distribuovaných kódov. Pritom je potrebné mať na pamäti, že jednotlivé výrobky alebo výrobkové skupiny musia byť identifikovateľné a vysledovateľné s ohľadom na ich pôvod výroby (čl. 7.3.7 hEN).  Návod na zoskupovanie výrobkov podľa typu nájdeme v hEN. Zjednodušene je možné prijať definíciu jedinečného typu výrobku  podobne ako je to pri výbere vzoriek na počiatočnú skúšku t.j., ktoré úpravou výmenou časti (napr. zasklenia, kovania, tesnenia) a/alebo zmenou materiálových charakteristík a/alebo rozmerov časti profilu a metódy a/alebo prostriedku montáže, nespôsobia zmenu v klasifikácii a/alebo vo vyhlásenej hodnote podstatných (funkčných) vlastností (čl. 3.4 hEN). Je možné povedať, že  jedinečný identifikačný kód typu výrobku bude priradený výrobku z výrobného radu ako zástupcovi celého radu alebo jeho časti, aby mohol (výrobca) dokázať, že výrobok má nepriaznivejšiu kombináciu podstatných (funkčných) vlastností (čl. 7.2.3.1 hEN). Podľa tabuľky F1 hEN do jednotlivých typov môžeme zaradiť okná podľa nasledovných hľadísk:

Hľadisko druhu okien:

I.skupina: okno neotvárateľné, jednokrídlové otvárateľné okno (otvárajúce sa von aj dovnútra), otvárateľné a sklopné okno, výklopné okno a sklopné okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je otvárateľné a sklopné okno;

  1. skupina: viackrídlové otvárateľné okno (otvárajúce sa von aj dovnútra), reprezentantom na preukazovanie parametrov je okno s maximálnym počtom dovnútra otvárateľných krídel;

III. skupina: vodorovne posuvné jednokrídlové alebo dvojkrídlové okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je vodorovne posuvné dvojkrídlové okno;

  1. skupina: sklopné vodorovne posuvné jednokrídlové alebo dvojkrídlové okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je sklopné vodorovne posuvné dvojkrídlové okno;
  2. skupina: zvislo posuvné jednokrídlové alebo dvojkrídlové okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je zvislo posuvné dvojkrídlové okno;
  3. skupina: otočné alebo kývavé okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je otočné okno alebo kývavé okno;

VII. skupina: lamelové okno so strednou zvislou/vodorovnou osou, reprezentantom na preukazovanie parametrov je okno s maximálnym počtom lamiel so strednou zvislou alebo vodorovnou osou;

VIII. skupina: skladacie okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je  okno s maximálnym počtom skladacích krídel;

  1. skupina: výklopné alebo otočné okno, reprezentantom na preukazovanie parametrov je okno s výklopným alebo otočným otváracím krídlom.

Hľadisko rozmeru okien (hEN odporúča súčiniteľ prechodu tepla vyjadriť v dvoch skupinách –  rozmedziach):

  1. skupina: súčiniteľ prechodu tepla pre okno o celkovej ploche ≤ 2,3 m²;
  2. skupina: súčiniteľ prechodu tepla pre okno o celkovej ploche > 2,3 m².

 

Hľadiská ostatných parametrov:

Parametre stavebného výrobku sa vyjadrujú:

  1. a) úrovňou – číselne,
  2. b) triedou – rozsah ohraničený minimálnou a maximálnou hodnotou
  3. c) opisom

Do jedného typu uvedieme výrobky zhodujúce sa v rovnakých parametroch výrobku.

 

Zamýšľané použitie/použitia

V pokyne na vyplnenie vyhlásenia o parametroch sa odporúča uviesť zamýšľané použitie alebo prípadne zamýšľané použitia stavebného výrobku predpokladané výrobcom, v súlade s uplatniteľnou harmonizovanou technickou špecifikáciou. V hEN sa uvádza príklad použitia: „na použitie v domácnostiach a komerčných priestoroch“. Môže byť zduplikované to, čo je zrejmé aj z hEN: „na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na požiarnu odolnosť a dymotesnosť“.

Výsledky zistené na skúšanom reprezentantovi platia:

  1. a) odolnosť proti zaťaženiu vetrom skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšiu ako šírka a výška rámu;
  2. b) vodotesnosť skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy alebo väčšej o 50%;
  3. c) únosnosť bezpečnostného vybavenia skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy;
  4. d) prievzdušnosť skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy alebo väčšej o 50%;
  5. e) akustické vlastnosti skúšanej vzorky na podobnú konštrukciu menšej plochy alebo väčšej o 50%.

Výrobca

Uvedie sa meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a kontaktnú adresu výrobcu.

Systém posudzovania a overovania nemennosti parametrov

Uvedie sa číslo uplatniteľného systému alebo systémov posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebného výrobku. Pre uvedený príklad výrobkov spadajúcich pod uvedenú hEN je to systém: 3.

Notifikovaný(-é) subjekt(-y)

Uvedie sa identifikačné číslo notifikovaného(-ých) subjektu(-ov) a označenie vydaného dokumentu (protokol o skúške, protokol z výpočtu a pod.)

Pri uvádzaní názvu notifikovaného(-ých) subjektu(-ov) je nevyhnutné, aby bol tento názov uvedený v pôvodnom jazyku, t. j. bez prekladu do iných jazykov.

Deklarované parametre

Parametre musia byť deklarované jasne a explicitne. Odporúča sa nasledovnú tabuľku vypracovať pre každý typ výrobku pre každý jedinečný identifikačný kód, „vygenerovaný“ z prv uvedených hľadísk.

Prvou informáciou o dosiahnutých charakteristikách je vlastnosť odolnosť proti zaťaženiu vetrom.  Súvisiaca klasifikačná norma (STN EN 12210) udáva šesť základných tried zaťaženia vetrom od 0 do 5 (tab. 1) pre medzné hodnoty P1, P2 a P3 pričom P2=0,5.P1 a P3=1,5.P1. Postup skúšky je uvedený v skúšobnej norme STN EN 12211. V označení CE sa uvedie trieda, ktorá bola dosiahnutá skúškou. Počas skúšky sa zisťuje o.i. relatívny čelný priehyb najviac deformovanej časti rámu skúšobnej vzorky, meraný pri skúšobnom tlaku P1. Relatívny čelný priehyb je druhou informáciou na CE označení a klasifikuje podľa tabuľky. Treťou skupinou informácii v CE označení je vodotesnosť. Skúška vodotesnosti sa vykoná podľa skúšobnej normy STN EN 1027. Pri klasifikácii okien podľa vodotesnosti sa rozlišujú dva postupy: A (nechránená expozícia) B (chránená expozícia). Pri postupe A je sklon ústia trysiek vodného kužeľa sklonený o uhol 24º od vodorovnej línie hornej hrany krídla okna a pri postupe B o uhol 84º. Postup B sa používa pri uvažovanom umiestnení okna v loggiách, pod balkónmi alebo prístreškami. Ďalšou mandátovou vlastnosťou uvádzanou na CE označení okien sú nebezpečné látky.  V rozsahu a v závislosti od stavu techniky výrobca určí materiály výrobku, ktoré počas bežného zamýšľaného použitia spôsobujú emisie alebo úniky ohrozujúce hygienu, zdravie alebo životné prostredie. Výrobca určí a vyhlási takýto obsah v súlade s právnymi požiadavkami cieľovej krajiny použitia výrobku. Informačná databáza európskych a národných ustanovení o nebezpečných látkach je uvedená na cez http://europa.eu.int/comm/enterprise/construction/internal/dangsub/dangmain.htm).

Únosnosť bezpečnostného vybavenia, táto charakteristika sa vzťahuje u okien výlučne na nosnosť obmedzovačov otvorenia krídla, ktorými sú napr. „nožnice“ u sklopných krídiel okien. Akustické vlastnosti okien sú vyjadrené hodnotou indexu vzduchovej nepriezvučnosti v dB zistenou meraním (STN EN ISO 140-3) alebo výpočtom uvedeným v prílohe hEN. Tepelnoizolačné vlastnosti okna sú na štítku označenia CE vyjadrené dvoma vlastnosťami výrobku; súčiniteľom prechodu tepla a prievzdušnosťou. Súčiniteľ prechodu tepla môže byť vypočítaný podľa STN EN ISO 10077-1, určený z tabuliek v STN EN ISO 10077-1 alebo zistený meraním v skúšobnej komore podľa STN EN ISO 12567-1 alebo STN EN ISO 12567-2 (strešné okná). Prievzdušnosť je zisťovaná v rovnakej skúšobnej komore ako vodotesnosť alebo odolnosť zaťaženiu vetrom. Skúšobný tlak je pri skúške prievzdušnosti kladný a záporný, v stupňoch po 50 Pa vzostupne až do 300 Pa a od 300 Pa v stupňoch po 150 Pa. Referenčnou je prievzdušnosť pri 100 Pa a môže byť klasifikovaná na celkovú plochu vzorky alebo na dĺžku škáry medzi krídlom a rámom okna. Výsledky sa klasifikujú podľa STN EN 12207 do piatich tried 0 až 4, pričom trieda 0 je určená pre neskúšanú vzorku.

Vyhlásenie úrovne funkčnosti (klasifikácia vlastností okien) sa vykoná tabuľkovou formou hEN určenými značkami a pomenovaním. Trojuholníkmi sú určené požadované hodnoty alebo triedy (požiadavkový profil )  a krúžkami dosiahnuté hodnoty alebo triedy vlastnosti (funkčný profil okna). Písomnou skratkou NPD (No Performance Determined) je označená nezistená vlastnosť. Skratka nemôže byť použitá pokiaľ na uvedenú charakteristiku sa vzťahuje v príslušnej krajine EÚ zákonný predpis. Opäť sa tu stretávame s mandátovými charakteristikami uvedenými v označení CE, ale môže obsahovať aj ďalšie vyhlásené charakteristiky ako napr. odolnosť proti vlámaniu. Odporúčané úrovne sú stanovené v národnej prílohe STN EN. Požadovaná odolnosť proti zaťaženiu vetrom (tiež pre prievzdušnosť a vodotesnosť) je  vztiahnutá na veterné oblasti a kategórie terénu, ako ich uvádza STN EN 1991-1-4 Eurokód 1: Zaťaženie konštrukcií – Časť 1-4: Všeobecné zaťaženia – Zaťaženie vetrom. V národnej prílohe tohto eurokódu  (STN EN 1991-1-4/NA) je zobrazená mapa veterných oblastí v SR. V národnej prílohe STN EN 14451-1: 2019 +A2:2019 je vypočítaný príklad pre veternú oblasť s rýchlosťou vetra 26 m/s a výšku budovy do 50 m.  Pri inom známom umiestnení okna v teréne, budove a nadzemnej výške na území SR sa postupuje výpočtom podľa STN EN 1991-1-4/NA. Podobne je určená odporúčaná klasifikácia podľa odolnosti proti zaťaženiu vetrom na základe relatívneho čelného priehybu. Takto sú určené ďalej klasifikácie mandátových vlastností vodotesnosť a prievzdušnosť. Národné požiadavky na súčiniteľ prechodu tepla a index vzduchovej nepriezvučnosti sú riešené odvolávkami na národné normy (STN 73 0540-2: 2002 resp. STN 73 0532: 2000). Národná príloha STN EN obsahuje aj odporúčané použitie pre ďalšie zistené triedy nemandátových charakteristík okna.

4) výpočet súčiniteľa prechodu tepla pre konkrétne vyrobený rozmer okna je potrebný vždy ak sa vyžaduje podrobný výpočet tepelnej straty konkrétnej budovy, výrobca musí poskytnúť presné a platné, vypočítané alebo skúšané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla (návrhové hodnoty) pre dané rozmery. Vo vyhláseniach zhody a označení podľa EN 14351-1: 2006 +A1: 2010 po 1.9.2010 môžu byť akceptované výpočty predtým vykonávané v súlade s EN ISO 10077-1: 2000 a tabuľkové hodnoty v súlade s EN ISO 10077-1: 2000, tabuľka F.1, po pridaní 0,1 W/(m2K). Súčiniteľ prechodu tepla (Uw) pre okná s mriežkami môže byť vypočítaný tak, že sa zvýši (ΔUw) súčiniteľ prechodu tepla pre zodpovedajúce okno bez mriežky.

Stanovenie súčiniteľa prechodu tepla je mandátovou vlastnosťou to znamená, že v zmysle nariadenia túto vlastnosť musí potvrdiť notifikovaná osoba (uznané akreditované laboratórium). V súčasnosti sme svedkami, že kupujúcemu sú v mnohých prípadoch predkladané neautorizované výpočty súčiniteľa prechodu tepla pre rôzne rozmery okien a dverí. Takéto výpočty sú neplatné a SOI má k nim pristupovať ako keby neexistovali.

https://ec.europa.eu/growth/tools-databases/nando/index.cfm?fuseaction=na.main

 

Príklad autorizovaného výpočtu je na obrázku.

 

5) informácie o výrobku najmä:

- opis výrobku, napr. jeho zamýšľané použitie, výrobkovú škálu, rozsah použitia, informácie o trvanlivosti (kap. 5 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

- dostatočné informácie o výplni na stanovenie nosnosti výplne, napr. informácie o hrúbke a druhu skla (kap. 4.2 a 4.3  EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

- o materiáloch, z ktorých sa produkt vyrába, vrátane použitých náterov a/alebo ochranných prvkov (kap. 4.15.1 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). To sa vzťahuje na všetky časti, ktoré ovplyvňujú trvanlivosť výrobku na jeho zamýšľané použitie okrem prvkov, ktoré zodpovedajú normám jednotlivých výrobkov (kovania, tesnenia).

6) informácie o uskladnení a doprave, ak výrobca nie je zodpovedný za zabudovanie výrobku (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

7) informácie o požiadavkách na zabudovanie – postupoch (na stavbe), ak výrobca nie je zodpovedný za zabudovanie výrobku (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). Po prijatí STN 73 3134: 2014 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“ je to odvolanie sa na túto normu;

8) informácie o udržiavaní a čistení (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

9) návod na používanie a výmenu náhradných dielov (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). Osobitná pozornosť sa v hEN venuje možnosti výmeny tesnení vo väzbe na trvanlivosť výrobku.

10) inštrukcia o bezpečnosti pri používaní (kap. 6 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016);

11) informácie na zabezpečenie vystopovateľnosti svojho výrobku (napr. prostredníctvom výrobných kódov), ktoré vytvoria spojitosť medzi výrobkom, výrobcom a výrobou (kap. 8 EN 14351-1: 2016 + A2: 2016). Tieto informácie musí obsahovať buď etiketa výrobku, alebo musia byť podrobne opísané v sprievodných dokumentoch alebo v publikovaných technických parametroch výrobcu.

Informácie uvedené v dokumente hierarchicky vyššom nie je potrebné opakovať v ďalších dokumentoch, uvedie sa len odkaz na ne.

Informačná povinnosť popri vykonaných počiatočných skúškach výrobku a zabezpečení vnútropodnikovej kontroly výroby (FPC) je jednou zo základných povinností výrobcu pri uvádzaní okien a vonkajších dverí na trh. Len po splnení týchto povinností je výrobca oprávnený navonok deklarovať zhodu s predmetnou harmonizovanou normou.

 

  1. Vyhlásenie o parametroch na internete

Článkom 4 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa ukladá výrobcom stavebných výrobkov pri ich uvedení na trh povinnosť vypracovať vyhlásenie o parametroch, a to pri výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje harmonizovaná norma alebo ktoré sú v súlade s európskym technickým posúdením, ktoré sa pre ne vypracovalo. Kópia uvedeného vyhlásenia by sa mala poskytnúť buď v papierovej forme, alebo elektronicky. O spôsobe uvádzania vyhlásenia o parametroch na internetovej stránke pojednáva DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 157/2014 z 30. októbra 2013.

Hospodárske subjekty môžu na základe výnimky z článku 7 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sprístupniť vyhlásenie o parametroch uvedené v článku 4 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 na internetovej stránke za predpokladu, že spĺňajú všetky tieto podmienky:

  1. a) zabezpečia, aby sa obsah vyhlásenia o parametroch po jeho sprístupnení na internetovej stránke nemenil;
  2. b) zabezpečia, aby internetová stránka, na ktorej sa vyhlásenia o parametroch vypracované pre stavebné výrobky sprístupnia, bola monitorovaná a udržiavaná tak, aby príjemcovia stavebných výrobkov mali túto internetovú stránku a dané vyhlásenia o parametroch nepretržite k dispozícii;
  3. c) zabezpečia bezplatný prístup k vyhláseniu o parametroch pre príjemcov stavebných výrobkov počas desiatich rokov od uvedenia stavebného výrobku na trh alebo počas iného takéhoto obdobia, ktoré sa môže uplatňovať na základe článku 11 ods. 2 druhého pododseku Nariadenia (EÚ) č. 305/2011;
  4. d) poskytnú príjemcom stavebných výrobkov pokyny, ako získať prístup na internetovú stránku a k vyhláseniam o parametroch vypracovaným pre takéto výrobky, ktoré sú prístupné na uvedenej internetovej stránke.

Výrobcovia zabezpečia, aby bolo ku každému výrobku alebo výrobnej dávke toho istého výrobku, ktoré uvádzajú na trh, priradené dané vyhlásenie o parametroch, a to prostredníctvom jedinečného identifikačného kódu daného typu výrobku.

  1. Označenie CE

Označenie CE sa pripája na tie stavebné výrobky, pre ktoré výrobca v súlade s článkami 4 a 6 Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 v znení Nariadenia (EÚ) č. 574/2014 vypracoval vyhlásenie o parametroch.

Ak výrobca vyhlásenie o parametroch v súlade s článkami 4 a 6 nevypracoval, označenie CE sa nesmie pripojiť. Ak výrobcovia pripoja alebo nechajú pripojiť označenie CE, naznačujú tým, že preberajú zodpovednosť za zhodu stavebného výrobku s deklarovanými parametrami, ako aj za zhodu so všetkými uplatniteľnými požiadavkami ustanovenými v uvedenom nariadení a iných relevantných harmonizačných právnych predpisoch Únie, v ktorých sa ustanovuje pripojenie tohto označenia.

Príklad informácií na označení CE pre otváracie okno:


Označenie CE sa pripojí viditeľne, čitateľne a nezmazateľne na stavebný výrobok alebo na štítok, ktorý je k nemu pripevnený. Ak to povaha výrobku neumožňuje alebo nezaručuje, toto označenie sa pripojí na obal alebo sprievodnú dokumentáciu.

  1. Záver

Povinnosti výrobcu alebo distribútora okien (dverí) vyplývajúce z prv citovaných nariadení EÚ a harmonizovanej európskej normy je možné zhrnúť:

1)  vydať vyhlásenie o parametroch a označiť výrobky označením CE;

2)  zabezpečiť zhodu vlastností všetkých vyrobených kusov výrobkov s deklarovanými parametrami;

3)  informovať zákazníka o vlastnostiach, použití, montáži a trvanlivosti výrobku.

Ťažko si je predstaviť očakávanú trvanlivosť okien napríklad pri nenaplnení dutín medzi tabuľami skla inertným plynom (pozri blog o plnení argónom)

Splnenie týchto povinností je predpokladom uvedenia výrobku na trh. Ďalšie podmienky, dôležité pre zabudovanie okien (dverí) do stavby, môžeme nájsť v národnej prílohe STN EN 14351-1+A1 (+A2) a súvisiacich národných normách (napr. STN 73 3134, STN 73 0540-2 a STN 73 0532).

Na základe uvedeného je povinnosťou výrobcu, predajcu alebo developera pri odovzdávaní okna a dverí odovzdať budúcemu majiteľovi okien a dverí:

  • vyhlásenie o parametroch;
  • všetky CE označenia pripojené výrobku

a navyše aj označenia subdodávaných polotovarov ako sú napríklad nálepky z izolačných skiel. Tieto sa nemajú strhnúť a zahodiť, ale pripojiť k ostatným dokladom výrobku ako sú návod na obsluhu, záručný list a pod.

Najčastejšie reklamovanou chybou okien okrem tvarových zmien (priehyby krídiel) sú zvýšená prievzdušnosť a pocit chladu sálajúci od izolačných skiel do interiéru vo vykurovacom období. Na preverenie plnenia týchto parametrov potrebujeme výpočet súčiniteľa prechodu tepla a dosiahnutú triedu prievzdušnosti okien alebo dverí.

Pokiaľ si kupujúci nevymôže plnenie Nariadenia a zákona o ochrane spotrebiteľa zmierom, zostáva mu len cesta reklamácie. Reklamácia sa podáva výhradne na adresu predávajúceho uvedenú v kúpnej zmluve. Ak kupujúci uplatnil reklamáciu do 12 mesiacov od kúpy, môže ju predávajúci zamietnuť len na základe  odborného posúdenia. Náležitosti odborného posúdenia určuje zákon o ochrane spotrebiteľa (§18). Bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od kupujúceho vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Predávajúci je povinný kupujúcemu poskytnúť kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie (v prípade zabudovaných výrobkov samozrejme výrobok nemožno zaslať ale takéto posúdenie si objednať). Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe (objednané posúdenie), náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak sa odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môžete reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie.

Odborné posúdenia robia odborné organizácie a znalci. Pred súdom sú požadované odborné posúdenia vypracované znalcami alebo znaleckými organizáciami (pozri http://usz.sk). Naša spoločnosť MOBILab, s.r.o. zabezpečuje oboje.  Predávajúci je povinný kupujúcemu uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť. Predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať kupujúcemu potvrdenie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom e-mailu, predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie; potvrdenie o uplatnení reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom. Predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

Zákon je doposiaľ na strane kupujúceho – spotrebiteľa!

 

 

 

/Od
,

PREMIEŇAME POCITY NA NORMOVÉ ZISTENIA

Rýchla nedeštruktívna metóda na zistenie kvality izolačného skla

Pocit sálania chladu od izolačných skiel vo vykurovacom období alebo prehrievanie skla v lete sú predzvesťou poruchy zasklenia. Môže tomu byť aj keď návrh bol urobený správne avšak pri jeho realizácii došlo k zlyhaniu. Dôsledky sa často prejavujú vo zvýšených nákladoch užívateľov na vykurovanie v zime alebo chladenie v lete.

Výber vhodných okenných konštrukcií do stavby z pohľadu tepelnoizolačných vlastností, popri iných opatreniach, sú prioritnými úlohami z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov na vykurovanie budovy. Na tepelnoizolačných vlastnostiach okien sa podieľa izolačné sklo, nepriesvitné časti rámy, tesnenia a kovania. Hodnota súčiniteľa prechodu tepla udáva množstvo tepla, ktoré prejde za jednotku času  jedným m2 dielca pri teplotnom rozdiele vzduchu mezi interiérom a exteriérom 1 Kelvin (K). Mernou jednotkou je W/(m2K). Čím je táto hodnota nižšia, tým je lepšia tepelná izolácia dielca. Je nutné rozlišovať súčiniteľ prechodu izolačného skla (Ug), nepriesvitnej časti (krídlo a rám okna) označené Uf a celého okna označený Uw. Každý z uvedených súčiniteľov je možné stanoviť meraním alebo výpočtom. Výpočtové hodnoty sú spracované aj do tabuliek, z ktorých je možné jednoduchým spôsobom pri známom súčiniteľovi prechodu tepla izolačného skla (Ug) a nepriesvitnej časti okna, rámu a krídla (Uf) zistiť súčiniteľ prechodu celého okna (Uw). Toto sa deje pri návrhu okna. Realita je často iná. Príčinou môže byť zmena rovnobežnosti tabúľ skla alebo naplnenie medziskleného priestoru inertným plynom. Naviac sem môže pristupovať zmena prievzdušnosti okna, ktorá síce sa nezapočítava do celkovej hodnoty tepelného odporu okennej konštrukcie, ale významne oplyvňuje pohodu bývania. V čase keď „cizelujeme“ tepelno-technické normy na okná na stotiny požadovanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla je realita trestuhodná!

 Doterajší stav

Akékoľvek podozrenie na zmenu Uw sa zameralo najmä na zistenie zmeny Ug za predpokladu nemennosti Uf. K dispozícii bolo najčastejšie nedeštruktívne meranie na izolačných sklách / oknách obmedzených rozmerov. Toto meranie sa vykonávalo najčastejšie v skúšobnom laboratóriu časove náročnou skúškou na drahom skúšobnom zariadení. Touto skutočnosťou sa zisťovanie tepelnoizolačných vlastností okien stalo neprístupným pre hromadné posúdenie kvality zabudovaných izolačných skiel v budove.

 Nový stav

Certifikované laboratórium MOBILab zahájilo hromadné posudzovanie zabudovaných izolačných skiel z pohľadu tepelnoizolačných vlastností pomocou nedeštruktívneho zistenia naplnenia dutín dvojskiel alebo trojskiel inertným plynom a zmerania rovnobežnosti tabúľ skla. Na základe týchto vstupných údajov je možné stanoviť zmenu Ug a potrebu výmeny izolačných skiel resp. okien alebo posúdenie novo zabudovaných okien či spĺňajú deklarované Ug a iné návrhové vlastnosti izolačného skla.

obr.1 – meranie % naplnenia plynom izolačného trojskla

obr.2 – zobrazenie výsledku merania % naplnenia plynom izolačného trojskla

obr.3 – označenie izolačných skiel ochrannou známkou

 

 Záver

Od septembra t.r. ponúkame túto rýchlu nedeštruktívnu metódu všetkým užívateľom zabudovaných okien majúcich podozrenie, že nedostali od svojho predajcu to čo zaplatili. Navyše je tu pre bytové družstvá a spoločenstvá vlastníkov bytov akcia bezplatného overenia tepelnoizolačných vlastností izolačných skiel, ktoré sú ešte v záruke, za vopred stanovených podmienok. Výrobcom izolačných skiel a okien ponúkame technický dozor s možnosťou označenia izolačných skiel Dozorovaný obsah plynu v izolačnom skle.

 

 

 

/Od
,

ČO PREDIKUJÚ ZAROSENÉ OKNÁ?

Medzi najčastejšie reklamované vady spojené s oknami je tzv. „rosenie okien“ (kondenzácia vodnej pary na oknách). Rozsiahla kondenzácia (obr. 1 až 5) poškodzuje nielen samotné okná (kovanie, tmely a pod.), ale aj ostatné konštrukcie, ktorými je okno obklopené (parapety, ostenia, drevené podlahy). Počas periodicky opakujúcej sa kondenzácie  dochádza k poškodzovaniu týchto konštrukcií, prejavujúcimi sa škvrnami na maľovke až jej opadávaním, hnilobou susediacich drevených obkladov, podláh a pod. Veľmi závažnou a nebezpečnou chybou je výskyt plesní, ktoré sú tiež dôsledkom nízkych povrchových teplôt a kondenzátu na konštrukciách. Plesne sú mimoriadne nebezpečné, pretože priamo ohrozujú zdravie užívateľov bytov. V niektorých extrémnych prípadoch na oknách alebo v drážkach okien, voda nekondenzuje, ale rovno zamrzne.

Základnými dôvodmi pre vznik porúch výskytu kondenzácie na povrchoch stavebných konštrukcií sú:

■ dôsledky parametrov vnútorného prostredia (teplota, vlhkosť, tlak);

■ technické parametre okien a okolitých konštrukcií.

obr.1:  kondenzácia vodnej pary na okraji zasklenia, najčastejšou príčinou je použitie vodivých (hliníkových) dištančných rámikov izolačného skla

Prostredie na posúdenie kvality zabudovaných okenných konštrukcií je definované teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu. Návrhová vnútorná teplota a návrhová relatívna vlhkosť v zimnom období, ak sa neuvádza inak, sa stanoví podľa druhu (kategórie) budovy a účelu vnútorného priestoru podľa STN 73 0540-3.

Na kvalitu okien a ich zabudovania do stavby vplývajú aj technické parametre priľahlých stavebných konštrukcií. Základom určenia vhodnosti muriva, v ktorom má byť alebo už je zabudovaná okenná konštrukcia vychádza z predpokladu, že zabudovanie okennej konštrukcie bude/ je v súlade so zásadami opísanými v STN 73 3134. Osadenie okennej konštrukcie z hľadiska vnútorných povrchových teplôt vyhovuje pre rozsah rámových konštrukcií pre súčiniteľ prechodu tepla rámu okna Uf (0,8 až 1,7) W/(m2.K) iba vtedy, ak má murivo (obvodová stena) tepelný odpor R ≥ 1,0 m2.K/W. Preto pred každým posudzovaním kvality zabudovania okna sa odporúča zistiť či tepelný odpor muriva, v ktorom je okno osadené vyhovuje tejto požiadavke.

Vplyv zhotovenia pripojovacej škáry na vznik plesní v okolí okna

Kvalita pripojovacej škáry sa podieľa 50% na kvalite zabudovaného okna. Čoraz častejšie sa vyskytuje posudzovanie kvality zabudovaných okien pomocou termovíznych meraní. Túto metódu sa snažia používať súdni znalci a iní majitelia termovíznych kamier. Metóda nadobudla na masívnosti použitia zlacnením termovíznych adaptérov na niektoré smartfóny. Je obecne známou skutočnosťou, že termovízne meranie je kvalitatívna metóda odhaľujúca nepravidelnosti v obálke budovy. Ku výpovednej schopnosti meraní povrchových teplôt na pripojovacej škáre pomocou termovízie je potrebné pristupovať veľmi citlivo a odporúča sa tento spôsob overiť dlhodobým meraním dotykovými teplomermi. V podstate u nepriehľadných konštrukcií je potrebné vážne počítať s tepelnou zotrvačnosťou konštrukcie.

obr. 2: rozsiahla kondenzácia vodnej pary na celej vnútornej ploche tabule izolačného skla, príčinou je najmä nedostatočné vetranie miestnosti

obr. 3: kondenzácia na spodnom vlyse rámu okna, príčinou je najmä nesprávne zabudovanie okna do stavby v oblasti parapetu okna

Zistenie technických parametrov (zabudovaných) okien v stavbe

Zistenie technických parametrov okien zabudovaných v stavbe je určite obťažnejšie ako ich overenie si pred zabudovaním. Preto pred zabudovaním okien väčšieho počtu je odporúčané overenie stability kvality výroby okien na prvých kusoch z dodaných okien alebo pripravených na expedíciu.  Prínosom pre odhalenie príčin kondenzácie vodnej pary je ak investor vlastní vyhlásenie parametrov a CE – označenie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS. U okien a vonkajších dverí musí výrobca (nie predajca) pred uvedením výrobku na trh vydať vyhlásenie o parametroch (pred rokom 2003 vyhlásenie zhody) a na výrobok alebo do sprievodnej dokumentácie dať CE označenie (viď Nariadenie). Vzhľadom na to, že ide o nariadenie, je priama vykonateľnosť nariadenia vo všetkých členských štátoch sa vykonávajú len implementačné opatrenia. Obsah vyhlásenia o parametroch je upravený Nariadením (príloha III). Označenie CE sa pripája na tie stavebné výrobky, pre ktoré výrobca vypracoval vyhlásenie o parametroch. Ak výrobca vyhlásenie o parametroch nevypracoval, označenie CE nesmie pripojiť. Ak výrobcovia pripoja alebo nechajú pripojiť označenie CE, naznačujú tým, že preberajú zodpovednosť za zhodu stavebného výrobku s deklarovanými parametrami, ako aj za zhodu so všetkými uplatniteľnými požiadavkami ustanovenými v nariadení o stavebných výrobkoch a iných relevantných harmonizačných právnych predpisoch Únie, v ktorých sa ustanovuje pripojenie tohto označenia.

Medzi časté vady majúce vplyv na kondenzáciu vodnej pary na zasklení má priehyb tabúľ skla. Priehyb izolačných skiel je porucha, ktorá znižuje tepelnoizolačnú schopnosť v zimnom období, fyzikálna celistvosť plochy zasklenia nie je garantovaná. Deklarované hodnoty fyzikálnych vlastností sa líšia podľa miery deformácie, čím je deformácia väčšia, tým sú horšie tepelno-technické vlastnosti sklenených tabúľ v zimnom období, alt. prehrievanie vnútorných tabúľ skla v lete. Priehyb tabúľ skla je často sprevádzaný únikom inertného plynu z medziskleného priestoru. Najznámejšou charakteristickou vlastnosťou izolačných skiel je súčiniteľ  prechodu tepla (Ug). Hodnota súčiniteľa prechodu tepla udáva množstvo tepla, ktoré prejde za časovú jednotku jedným m2 dielca pri teplotnom rozdiele vzduchu medzi interiérom a exteriérom 1 Kelvin (K). Mernou jednotkou je W/(m2K). Čím je táto hodnota nižšia, tým je lepšia tepelná izolácia izolačného skla. Stanovuje sa výpočtom podľa STN EN 673. Ak chceme zistiť či zabudované izolačné sklo má deklarovaný súčiniteľ prechodu tepla musíme zmerať hrúbku medzisklenej medzery a zistiť percento naplnenia medziskleného priestoru inertným plynom. Spoločnosť MOBILab v akcii do konca roka 2020 ponúka za dodržania stanovených podmienok bezplatné nedeštruktívne zistenie tohto naplnenia. Ďalšou charakteristikou okna, ktorá nám môže ovplyvňovať vplyv kondenzátu na skle a profiloch okna je zvýšená prievzdušnosť.

obr. 4: kondenzácia vodnej pary v strede tabule skla z interiéru, príčinou je nerovnobežnosť, nedovolený priehyb tabule skla

Prievzdušnosť je jednou z mandátových vlastností s ktorou sa preukazuje zhoda pri počiatočnej skúške okna. Skúša sa v akreditovanom laboratóriu podľa STN EN 1026. Pokiaľ vylúčime vyňatie okna zo stavby, máme možnosť zatiaľ len aplikovať modifikovaný postup podľa tejto normy. Modifikácia postupu spočíva v tom, že stanovenie prievzdušnosti na zabudovanom okne sa na skúšku využíva celý priestor miestnosti, kde je výrobok zabudovaný, ako je odporúčané v STN 73 3134 „ Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“ z februára 2014 kap. 5.3.1 Vzduchotesnosť, určenej na skúšanie pripojovacích stavebných škár alebo EN 13829 „Tepelné chovanie budov. Zabudované okna podľa tejto metodiky sú skúšané tlakom a podtlakom cez utesnený dverový otvor. Pred skúškou okna sa urobí tzv.  „nulový pokus“, kde sa eliminujú vplyvy škár a netesnosti rámu utesneného dverového otvoru, pri prelepených funkčných a zasklievacích škárach z interiéru. Výsledky získané pri tzv. nulovom pokuse sú odpočítané od nameraných hodnôt pri odkrytých pripojovacích a zasklievacích škárach.

obr. 5: výskyt tepelných mostov budovy pri meraní termovíznou kamerou

Záver

Posúdenie kvality zabudovaných okenných konštrukcií je komplexnou analýzou okna, jeho okolia a podmienok používania. Vyžaduje čas a trpezlivosť užívateľa a posudzovateľa. Z prv opísaných dôvodov sa odporúča venovať podstatný priestor prevencií vzniku vady a zabudovávať kvalitné okná do kvalitne vyhotovených ostení správnymi (normovanými) postupmi. Ak vlastník okna nemá to šťastie, že kúpil okno bez vyššie uvedených vád, ponúka spoločnosť MOBILab pomoc pri ich identifikácii.

/Od

Vysoká prievzdušnosť alebo nízka vzduchová nepriezvučnosť?

Dva termíny podobne znejúce, ale označujúce dve rozdielne charakteristiky, veľmi často spolu súvisiace. O prievzdušnosti sme už písali v našom blogu https://mobilab.sk/byte-mam-zimu-aj-ked-radiatory-idu-naplno/

Vzduchová nepriezvučnosť v slovenskom preklade harmonizovanej normy STN EN 14351-1 sa volá akustické vlastnosti. Akustické vlastnosti označuje norma ako zvukovú izoláciu. Referenčnou metódou na stanovenie zvukovej izolácie okien a dverí je EN ISO 140-3. Výsledky sa vyhodnocujú podľa EN ISO 717-1. V prílohe B STN EN 14351-1 sa zvuková izolácia jednoduchých okien (definíciu pozri v 2.2.10 EN 12519: 2004) s izolačnými sklom (IGU) stanovuje pomocou tabuľkových hodnôt. Výsledky sa vyjadrujú podľa EN ISO 717-1. Hodnoty zvukovej izolácie okien Rw ≥ 39 dB alebo Rw + Ctr ≥ 35 dB sa stanovujú skúšaním (obr.1a2).

obr. 1: Pohľad z vysielacej miestnosti na vzorku osadenú v otvore deliacej priečky akustických komôr a pohľad z prijímacej miestnosti na meraný fragment po obložení akustickým obkladom [1].

obr. 2: Akustické komory v Centrálnom laboratóriu, a-schéma akustických komôr, b-pohľad na akustické komory [2].

Zvuk je mechanické kmitanie molekúl pružného prostredia, ktoré sa šíri v kmitočtovom rozsahu počutia normálneho ľudského ucha (od 20 Hz do 20 kHz).

Hluk je každý nežiadúci, rušivý, obťažujúci, nepríjemný a neprimeraný zvuk, ktorý pôsobí nepriaznivo alebo škodlivo na sluch ba ja na celý organizmus človeka. Poznáme ustálený, premenný, prerušovaný, impulzný a zvlášť rušivý hluk. Zvlášť rušivý hluk je zvuk, ktorý individuálne silne obťažuje človeka (vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z.z.)

Hluk vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí v prípadoch, ak preniká do chránenej miestnosti z :

  1. vonkajších zdrojov;
  2. vnútorných zdrojov.

Oknami a vonkajšími dverami riešime zdroje vonkajšieho hluku. Podľa predmetnej vyhlášky má byť stavba navrhnutá, situovaná a realizovaná tak, aby z hľadiska hluku a vibrácii boli v chránených miestnostiach zabezpečené najvyššie prípustné ekvivalentné hladiny hluku pre denný, večerný a nočný čas.

Prípustné hodnoty hluku v obytných miestnostiach z vnútorných alebo vonkajších zdrojov cez deň a večer je 40 dB a v noci 30 dB.

Akustické vlastnosti okien a vonkajších dverí určených na zabudovanie v stavbe sa stanovujú podľa plochy okien k celkovej ploche obvodového plášťa.  V skúšobnom laboratóriu sa skúšajú vzorky týchto výrobkov stanovených rozmerov. V prípade ak sa projektant v projekte použje zasklenie väčších rozmerov, ako boli merania na menších vzorkách, deklarovaná nepriezvučnosť skla už neplatí [3]!

Okrem skúšania je možné vzduchovú nepriezvučnosť okien v prv uvedenom rozsahu nepriezvučnosti izolačného skla stanoviť aj pomocou tabuliek a výpočtu uvedeného v prílohe B STN EN 14351-1 (ide o najčastejší prípad vyjadrenia akustických vlastností vo vyhláseniach parametrov okien).

Princípom k dosiahnutiu vzduchovej nepriezvučnosti je zvuku šírenému vzduchom  postaviť do cesty konštrukciu, ktorá zabráni jeho prestupu. Výkon tejto konštrukcie vyjadrujeme indexom vzduchovej nepriezvučnosti Rw v decibeloch (dB).

Z hľadiska akustiky je okno zložená konštrukcia, ktorého nepriezvučnosť závisí od viacerých konštrukčných úprav, pričom niektoré majú rozhodujúci vplyv.

Medzi takéto úpravy patrí zasklenie, infiltrácia, rám okna s upevnením skiel a samotná konštrukcia okna.

Zvukoizolačnú schopnosť okna vyjadruje stupeň nepriezvučnosti okna  R (dB) v kmitočtovom pásme od 100 Hz do 3150 Hz. S týmito hodnotami sa len ťažko narába, zaviedla sa preto fyzikálno-technická veličina index vzduchovej nepriezvučnosti Rw (dB), ktorý charakterizuje zvukoizolačnú schopnosť okna jednou hodnotou.

Stupeň vzduchovej nepriezvučnosti R okna (dB) je funkcia celého radu konštrukčných a fyzikálnych parametrov ako hrúbka zasklenia (m) alebo plošná hmotnosť zasklenia (kg.m-2), kmitočet (Hz), plocha zasklenia (m2) a pomer šírky k výške, atď [4].

Zasklená plocha tvorí približne (70- 80)% plochy okna a v závislosti od  plochy, konštrukcii rámov a krídiel je určujúcim prvkom akustických vlastností okna.

Zasklené plochy svojou malou plošnou hmotnosťou vplyvom malých hrúbok zasklenia predstavujú tenkú dosku, ktorej nepriezvučnosť má rad negatívnych vlastností ako:

–              rezonancia

–              koincidencia

Rezonancia a koincidencia spôsobujú v kmitočtovom priebehu zníženie nepriezvučnosti R (dB) najmä v oblastiach pri frekvenciách 200 Hz a 3150 Hz a tým dochádza aj k celkovému zníženiu indexu vzduchovej nepriezvučnosti Rw okna (dB).

obr. 3 : Kategórie vzduchovej nepriezvučnosti

obr. 4: Aplikácia vzduchovej nepriezvučnosti okien

Jednoduché sklo: čím je sklo hrubšie, tým menej hluku cez sklo prejde. Je to zákon hmoty – čím je sklo ťažšie, tým je menšia tendencia k rezonancii, a teda lepšie vlastnosti. Napríklad jednoduché sklo Planilux hrúbky 4 mm má Rw = 30 dB, Planilux hrúbky 10 mm má Rw = 35 dB. Hodnota nepriezvučnosti však nie je rovnaká pre všetky frekvencie.

Nevýhodou jednoduchých skiel je kritická frekvencia. Má ju každý materiál a dochádza pri nej k výraznému poklesu nepriezvučnosti. Hodnota kritickej frekvencie sa znižuje, keď sa zväčšuje hrúbka skla .

Vrstvené sklo je vždy spojenie 2 alebo viacerých tabúľ skla jednou, alebo viacerými vrstvami PVB fólie. Poznáme 2 druhy PVB fólií:  štandardnú a  akustickú „SILENCE“,  ktorá funguje ako absorbér vibrácií. Stadip Silence = vrstvené sklo s akustickými fóliami – redukuje problém kritickej frekvencie. Spája výhody bezpečnostného vrstveného skla a požiadavku na lepšie akustické vlastnosti, napr. Stadip Silence 66.2 odolá ručne vedenému útoku (trieda P2A podľa EN 356) a zabezpečí ochranu proti prepadnutiu osôb (trieda 1B1 podľa EN 12600). Príklad skladieb pre hrúbku 12 mm: Planilux 12 mm /monolit/ má Rw = 34 dB, Stadip 66.2 má Rw = 37 dB a Stadip Silence 66.3 má Rw = 40 dB [5].

Stále sa zvyšujúce energetické požiadavky na okná si vyžadujú využívanie viacnásobného zasklenia. Z hľadiska akustického dochádza k zvýšeniu nepriezvučnosti vplyvom zvýšenia hmotnosti zasklenia pridaním ďalšieho skla. K výraznému zvýšeniu však nedôjde z dôvodu rozdelenia vzduchovej vrstvy na dve užšie a vplyvom rezonančného kmitočtu v oblasti nízkych a stredných  kmitočtov. Vplyv väčšej hmotnosti zasklenia sa začne prejavovať pri vysokých kmitočtoch.

Z experimentálnych meraní zasklených zostáv vyplýva, že je výhodnejšie použiť zasklenie s dvoma sklami rôznej hrúbky skiel, ako trojité zasklenie tej istej hmotnosti [4].

Akustické vlastnosti zasklení sa menia v závislosti na zdroji hluku, použitom systéme zasklenia, rozmeroch zasklenia a vzduchotesnosti systému /sklo-rám-ostenie/.

Skutočnosť, že pokiaľ užívateľ zabudovaného okna si sťažuje na zvýšenú hlučnosť vonkajšieho prostredia môže to mať dve príčiny, nízke hodnoty akustických vlastností skiel alebo nevyhovujúca prievzdušnosť okna.

Pozorne je potrebné pristupovať ku zabudovaným vetracím štrbinám v okne. Okrem zvýšenej prievzdušnosti môže vplývať aj na zhoršenie akustických (ale aj tepelnoizolačných) vlastností okna. Okno sa má posudzovať vždy aj s vetracou štrbinou.

Tab.: Príklad vplyvu vetracej štrbiny na akustické vlastnosti okna [4]

Obr. 5: Vetracia štrbina ako tepelný most

Naše laboratórium má v ponuke popri zistení prievzdušnosti zabudovaného okna v stavbe zistiť aj výkonnosť zasklenia alebo okna v odolnosti vonkajšiemu hluku. Merania vykonávame s použitím hlukomerov podľa európskych noriem. Ide o informačnú skúšku slúžiacu na navrhnutie výmeny izolačného skla, pokiaľ je vyhovujúca prievzdušnosť zabudovaného okna a pripojovacej škáry.

 

Literatúra:

  1. Bielek, B. a kol.: Systémy prirodzeného a hybridného regulovaného vetrania budov, OKNOviny®č. 2, SLOVENERGOokno, 2014, ISSN 1337-8791, s.15
  2. Bielek, B. – Szabó, D.: Technická podpora experimentálnej laboratórnej základne SvF STU pre stavebnú prax v oblasti fyziky výplňových konštrukcií stavieb, OKNOviny®č. 2, SLOVENERGOokno, 2017, ISSN 1337-8791, s.14
  3. Chmúrny, I. – Tomašovič, P. – Hraška, J.: Fyzika vnútorného prostredia budov, STU v Bratislave,2013, s.200
  4. Dlhý, D.: Akustické vlastnosti okenných konštrukcií v teórii a praxi, OKNOviny®č. 1, SLOVENERGOokno, 2010, ISSN 1337-8791, s.4-5
  5. Svečula, R.: Zvukovoizolačné sklá, OKNOviny®č. 1, SLOVENERGOokno, 2010, ISSN 1337-8791, s.3
/Od

Prečo (zabudované) izolačné sklá praskajú?

Jarné slniečko postavené nízko nad obzorom nám pripomína chyby, ktoré sme spravili pri návrhu alebo používaní izolačného skla. Táto porucha sa nevyhýba dvojsklu a ani trojsklu. Vyskytuje sa na zjavne zatienených miestach ale aj na miestach, kde sklo nie je zjavne clonené žiadnym exteriérovým solitérom alebo interiérovým zariaďovacím prvkom. Teplotný stres sa vždy vyskytuje, kedykoľvek vznikne na skle akumulácia tepla. Zvýšenie teploty skla je tým väčšie, čím väčšia je schopnosť skla priamo pohlcovať slnečné žiarenie a dlhovlnné žiarenie vyžarované hmotou výplne. Ak je táto výplň od hmoty skla oddelená vzduchovou medzerou, zahrieva sa vzduch v medzere od teplých plôch z oboch strán, a tak nastáva hromadenie tepla. Toto kumulatívne teplo môže za určitých podmienok dosiahnuť až 100 °C. Zvýšená teplota nepriaznivo pôsobí najmä v letnom období na obklopujúce materiály. Sklo, keď sa zohreje o 80 °C zmení svoje rozmery o 0,72 mm na 1 m dĺžky. Pokiaľ takéto sklo nemá možnosť dilatácie, praskne. Je niekoľko spôsobov, ktorými je možné znížiť zdieľanie tepla v sklenej výplni a vo vzduchovej medzere [1]:

  1. tienením;
  2. vhodným umiestnením sklenenej výplne vzhľadom k dopadajúcej slnečnej energii;
  3. stanovením optimálnej hrúbky vzduchovej medzery, vetranej alebo nevetranej, pre rôzne druhy sklenených výplní a ich farby;
  4. použitím odrazových clôn a ich najvhodnejším umiestnením.

Sklenená výplň je k nosnej konštrukcii najčastejšie pripevnená svojou obvodovou časťou tak, že je uložená vo vytvorenej drážke. Obnažené časti sklenenej výplne podliehajú zmenám spôsobeným slnečnou energiou, avšak krytá časť obvodu sklenenej výplne je pôsobeniu tejto slnečnej energie uchránená. Z tohto je možné usudzovať,  že sa sklenená výplň nerovnomerne zohrieva tak, že vzniká rozdiel medzi teplotou v strede a na okraji sklenenej tabule. Vplyvom zvýšenej teploty v ožiarenej časti sklenej tabule vzniknú v nej sily, ktoré budú postupovať od stredu ku okraju (obr. 1).  Studené okraje sa budú snažiť roztiahnutiu skla zabrániť, a tak vznikne v tomto okrajovom pásme skla namáhanie ťahom. Sklo je však proti namáhaniu ťahom málo odolné, preto sa naruší (popraská).

obr.1 – Napätie v sklenenej výplni vyvodené vplyvom ožiarenia výplne slnkom pri zakrytých okrajoch

Namáhania alebo použite náhodného vystavenia podmienkam vyšším ako limit zaťaženia vedú k náhlemu rozbitiu skla. Toto môže viesť k obmedzeniu  možností použitia rôznych skiel. Teplom spôsobené praskliny sú zapríčinené napríklad sálavým teplom od vykurovacích telies, ale aj koncentráciou tepla zapríčinenou polepením alebo pomaľovaním izolačných skiel.

Tepelný lom však môže spôsobiť aj viacero skiel za sebou napr. pri posuvných dverách alebo ste-nách, ktoré nie sú dostatočne odvetrané. Mimoriadne náchylné sú najmä protislnečné sklá s absorbčnou charakteristikou. Tu môže spôsobiť prasknutie aj čiastočné zatienenie plochy zasklenia. Je to dané odolnosťou skla voči náhlym zmenám teploty a teplotným rozdielom, ktorá je pri štandardnom skle 40K.

Pokiaľ sa špeciálne tepelné namáhania neberú do úvahy môže to viesť k prasknutiu skla. Východiskovým bodom je samozrejme hrana skla. Spôsobujú ho teplotné rozdiely v tabuli skla nad 40 K. Dokonca aj zimné ráno, keď sa objaví vychádzajúce slnko môže spôsobiť takéto rozbitie skla.

Výber výrobkov zo skla a hrúbky skla treba prispôsobiť súčasnej situácii zaťaženia. Okrem štan-dardných vplyvov od namáhania snehom, vetrom alebo zaťaženie klimatizáciou a ďalšími je nutné vziať do úvahy aj tepelné namáhania. Prekročenie dovolených tepelných namáhaní môže viesť k lomom. Dokonca aj v malých izolačných sklách s dĺžkou strany okolo 60 cm s nepriaznivým pomerom strán (malé a úzke sklené jednotky) sa zvyšuje riziko poškodenia. Je preto nevyhnutné aby už v etape návrhu všetky zúčastnené strany poznali okolnosti za ktorých dochádza k tepelným lomom. Tieto prípady by mali byť včas odhalené.

Sklo je relatívne zlý vodič tepla. Preto teplo získané napríklad slnečným žiarením je veľmi zle odvádzané, čo vedie ku zvýšenému tepelnému namáhaniu a môže prasknúť. Pri nízkych teplotách a rannom slnku je okraj izolačných skiel, ktorý je upevnený v ráme, chladnejší ako stred skla.

Takéto tepelné namáhanie môže nastať taktiež v zatienených častiach okna napríklad od stromov, budov alebo vonkajších tieniacich prostriedkov. Zatienený povrch môže byť oveľa chladnejší ako slnkom ožiarená plocha.

Tepelné namáhanie sa môže očakávať najmä na sklách s vyššou absorpciou. Jedná sa o v hmote prefarbené sklá alebo sklá s absorbujúcimi povrchmi (napr. niektoré protislnečné sklá).

Nebezpečné z pohľadu vzniku lomu skla je aj opracovanie hrán skiel, nesprávne umiestnenie sklených podložiek a „história“ jeho ciest od výrobcu skla na stavbu do sklenej otvorovej výplne.

V nešetrnom zaobchádzaní so sklom alebo jeho spôsobu podloženia pred zasklením je potrebné hľadať príčinu väčšiny lomov. Nepatrné poškodenia hrán skiel môže po vystavení skla slnečnému žiareniu spôsobovať trhliny na prvý pohľad pripisované tepelnému lomu. Vzniku tejto chyby je možné predchádzať šetrným zaobchádzaním s izolačnými sklami, správnym skladovaním v súlade s pokynmi výrobcu skla a správnym vypodložením v ráme krídla okna alebo dverí podľa STN 73 3443.

Rezanie a lámanie skla pri výrobe izolačných skiel vedie nevyhnutne k vzniku mikroskopických trhlín na hrane skla. Mikroskopické trhliny vedú k významným napäťovým špičkám (koncentrácie napätia), znižujúcim odolnosť skla proti prasknutiu. Zmiernenie vplyvu niektorých vyššie uvedených chýb je možné dosiahnuť objednávaním izolačných skiel so zabrúsenými hranami. Pokiaľ izolačné sklo je vedome umiestňované na miesta kde hrozí vznik tepelného lomu je nevyhnutné použiť tepelne spevnené alebo tepelne tvrdené sklo. Urbančok [2] vidí možné príčiny lomu skla v:

  • tepelný lom z najrôznejších dôvodov;
  • mechanická deštrukcia, nerovná plocha pred zasklením;
  • prekročený max. prípustný pomer strán výška / šírka;
  • poddimenzovaná hrúbka skiel na zaťaženia (vietor, vlastná hmotnosť, ľadovec, bremeno, náraz,..);
  • nesprávne uskladnenie;
  • nesprávne umiestnenie zasklievacej podložky;
  • nesprávne (chýbajúce) vypodloženie.

Odhliadnúc od úmyselného rozbitia skla nárazom rôznych predmetov, je občas vyskytujúcou sa príčinou rozbitia skla aj vnútorné napätie v sklenej dutine vyvolané rozdielom tlaku vzduchu medzi miestom výroby a montáže izolačného skla.

Publikácia E. Wagnera [3] obsahuje viac ako 50 tvarov lomov skla a možných príčin ich vzniku. Vyberáme z nej:

obr. 2: plošný lom I. Dlhotrvajúce mechanické plošné zaťaženie, exponované teplotou, tlakom vzduchu a / alebo výškovým rozdielom medzi výrobou a montážou izolačného skla; poddimenzované.

obr. 3: plošný lom II. Vysoké zaťaženie, exponované teplotou, tlakom vzduchu a / alebo výškovým rozdielom medzi výrobou a montážou izolačného skla; poddimenzované.

obr. 4: plošný lom III. Vysoké zaťaženie, exponované teplotou, tlakom vzduchu a / alebo výškovým rozdielom medzi výrobou a montážou izolačného skla; poddimenzované.

obr. 5: torzný lom Poddimenzovaná hrúbka skla, ďalej dvojstranné zaťaženie, poškodený alebo zovreté v ráme krídla, pohyby v stavbe so zaťažením tabule skla.

Obr.6: hranový lom Mechanické krátkodobé bodové zaťaženie strednej intenzity. Postavenie na kameň alebo kovový kus. Hrana zasiahnutá kovovou časťou.

Obr.7: hranový lom I. Mechanické bodové zaťaženie – krátkodobý alebo dlhodobý útok – slabá / stredná intenzita.

Obr.8: hranový lom III. Počiatok poškodenia uložením na kameň alebo kus kovu; počiatočné poškodenie spôsobené nesprávnym zaobchádzaním so sklenárskymi podložkami.

Obr.9: lom od stlačenia Mechanické bodové zaťaženie – krátkodobé alebo dlhodobé, dynamické krátkodobé,  dlhodobé statické. Poddimenzované alebo nesprávne podložky.

Obr.10: tlakový rohový lom VSG z Float Mechanické bodové zaťaženie/ rohové zaťaženie krátko alebo dlhotrvajúce staticky pôsobiacej sily od hmotnosti skla strednej alebo vysokej intenzity.

obr. 11: okrajový lom Kamienky medzi tabuľami skla, úder pracovným nástrojom, úder kladivom na zasklievaciu lištu, iné pôsobenie úderom alebo nárazom.

obr. 12: tepelný lom

obr. 13: silný tepelný lom

Ako prvý na svete začal sériovo používať tepelne tvrdené sklá do svojich automobilov v 40 rokoch minulého storočia Henry Ford [4]. V 50 rokoch sa následne pridali aj ostatné automobilky  a okolo roku 1960 našli svoje uplatnenie tepelne upravené sklá aj v stavebnej architektúre.

Tepelne tvrdené sklo ESG – SECURIT , alebo kalené definujeme podľa STN EN 12150 ako sklo, u ktorého bolo riadeným procesom ohrevu a ochladenia vyvolané permanentné povrchové tlakové napätie s cieľom značne zvýšiť odolnosť proti mechanickému a tepelnému namáhaniu a získať predpísané vlastnosti rozpadu. Je to nezvratný proces, po ktorom sa už sklo nedá rezať, brúsiť a ani vŕtať. Jediná možnosť úpravy je pieskovanie. Tento proces prechádza niekoľkými fázami. Prvá fáza je ELASTICKÁ , ktorá je do teploty 550 °C. Pri tejto fázy je možná deformácia skla na valcoch kaliacej pece, preto je nutné sledovať, aby sklo zostalo rovné. Po ELASTICKEJ fáze z dôvodu potrebného zvyšovania teploty v kaliacej peci prichádza fáza PLASTICKÁ. Sklo je plastické medzi teplotami  550 °C  až 750°C. Sklo zostáva na valcoch rovné, deformácia je v tomto procese už takmer nemožná. Jedinou príčinou deformácie je gravitácia, ohyb spôsobený vlastnou hmotnosťou skla, ktoré sa pohybuje na valcoch v kaliacej peci. Počas tejto fázy dochádza k tepelnej úprave  skla. Po siahnutí teploty na cca 650 °C prichádza k takzvanému bodu mäknutia. Po tejto fáze prichádza na rad ďalšia súčasť kaliacej pece, chladiaci agregát, ktorý nám v krátkom časovom intervale prudko ochladí zahriate sklo na teplotu 60°C. Týmto procesom sa docieli ťažné pnutie vo vnútri a na povrch vznikne tlakové napätie.   Posledná tepelná fáza pri zahrievaní skla je takzvaná VISKÓZNA fáza, ktorá nastáva pri teplote nad     750° C. Po prekročení uvedenej teploty už  nemôžeme hovoriť a fáze kalenia, lebo sklo už stráca svoju tuhosť a mechanickú pevnosť a prichádza k deformácii skla na valcoch kaliacej pece.  Výsledkom  procesu tepelnej úpravy skla  je  tepelne tvrdené bezpečnostné sklo, ktoré je až 5 násobne pevnejšie, ako bežné plavené sklo. Povrchové tlakové napätie vytvára akoby škrupinu, tvoriacu približne 20% z celkovej hrúbky skla, vďaka ktorej sa zvýši odolnosť skla. Pri rozbití sa rozpadne na malé kúsky, minimálne na 40 úlomkov v (50 x 50) mm štvorci. Tepelne tvrdené sklo sa najčastejšie používa na fasádach budov,  v celosklených interiérových systémoch, priečok a dverí. Všade tam, kde je sklo kotvené bodovo cez otvory a kde hrozí riziko tepelného šoku. Aj keď hovoríme o zvýšenej pevnosti tepelne tvrdeného skla pri bočnom náraze, musíme vnímať toto sklo tak, že jeho najslabšou časťou sú hrany. Táto oblasť je po obvode asi 1,5 násobok hrúbky, aj okolo otvorov a v rohoch až 3 násobok hrúbky skla. Jedinou  nevýhodou tepelne tvrdeného skla je skrytá chyba, prítomnosť sulfidu nikelnatého. Jeho prítomnosť možno odhaliť na 99% iba špeciálnou skúškou – HS testom. V zmysle normy STN EN 14 179 HST test je prehrievané tepelne tvrdené sklo. Celý proces prebieha 2 až 4 hodiny pri teplote približne 290°C. Nevýhodou tejto metódy je to, že je deštruktívna prebieha až po ukončení celého procesu opracovania, tesne pred expedíciou a prasknuté sklo často poškodí aj ďalšie sklá. Sulfid nikelnatý je cca 0,2 mm guľovitá vtrúsenina, ktorá je v samotnom skle ľudským okom neviditeľná. Na rozdiel od plaveného skla má pevnú štruktúru, po procese tepelnej  úpravy sa stáva nestabilným a spôsobuje samovoľný lom skla. Ak jeho prítomnosť nevylúčime HST testom, môžeme predpokladať, že sa nachádza asi v 3% tepelne tvrdených skiel. Kedy tepelne tvrdené  sklo samovoľne praskne?  Prečo niekedy praskne až po niekoľkých rokoch? Na tento negatívny stav má vplyv teplota okolia, samotná veľkosť sulfidu nikelnatého a jeho poloha vzhľadom na oblasť, kde pôsobí jeho ťahové napätie. Následne sklo praskne akoby mechanickým poškodením, ale typický „ motýlikový efekt“  umožňuje identifikovať príčinu lomu – NiS. Tento test je možné vykonávať na skle sodnovápenatokřemičitém, skle float, ťahanom skle plochom, vzorovanom skle aj na skle s povlakom (vrstvou). Každé takto vyrobené a odskúšané tepelne tvrdené sklo musí byť označené trvalou značkou, kde je uvedený názov obchodná značka výrobcu a číslo normy EN 14179-1.

obr.14:  motýlikový efekt rozbitia skla vplyvom prítomnosti NiS

Ďalší druh tepelne upraveného skla definujeme podľa EN 1863 ako tepelne spevnené bezpečnostné sklo. Stretávame  sa sním pod označením TVG – PLANIDUR, alebo polokalené.  Z pohľadu noriem nie je bezpečnostné. Je však pevnejšie, než bežne netvrdené sklo, ale zase menej, než ESG sklo. Oproti ESG sklám sa pomalšie chladí, z toho dôvodu nemá také vnútorné napätie. Pri rozbití sa rozpadne na podobne veľké kusy, ako bežne tepelne neupravené sklo. Všetky úlomky sa musia viesť k okrajom skla a ak sa sklo rozbije, žiaden fragment nesmie vypadnúť z rámu. Z tohto dôvodu má TVG sklo svoje opodstatnenie hlavne vo vrstvených sklách pri rôznych typoch zábradliach, strešných markíz a podobne. Pri prípadnom rozbití zostáva pri ňom vyššia zostatková pevnosť. Veľmi dôležitý fakt v tomto prípade je aj to, že pri tomto druhu skla z dôvodu menšieho pnutia nevzniká riziko samovoľného prasknutia z dôvodu prítomnosti sulfidu nikelnatého.  Preto nie je nutné vykonávať HS test.

obr. 15: skladba izolačného dvojskla (ID) a trojskla (IT)

Neustála zmena teploty vzduchu zapríčiňuje zmenu tlaku v uzavretom priestore [5]. Pri zvýšení teploty dochádza pri izolačnom skle k vydutiu, takzvanému konvexnému prehybu, pri znížení teploty naopak prichádza k stiahnutiu skla, konkávnemu prehybu. Ďalšou záťažou pre izolačné trojsklo je klimatická záťaž. Pri nízkom tlaku vzduchu dochádza k vydutiu izolačného trojskla, pri vysokom sa zase sklo sťahuje. Tieto vplyvy sa môžu v konkrétnej situácii vzájomne  vyrovnať alebo znásobiť. Toto je efekt izolačného skla ktorý je výraznejší pri trojsklách ako pri dvojsklách. V neposlednom rade by nás mala zaujímať aj nadmorská výška zabudovania. Ak je výškový rozdiel medzi výrobou a osadením izolačného skla väčší ako 800 metrov, prichádza zase k vydutiu skla. V tomto prípade je potrebné v medzipriestore upraviť tlak  podľa potreby.

Široké dištančné rámiky pri izolačnom trojskle tiež zhoršujú situáciu z hľadiska možnosti prasknutia. Pri napríklad 18 mm rámikoch je nutné poznať rizikové zóny skla z hľadiska pomeru šírka – výška a minimálnu dĺžku hrany.

Ak máme izolačné trojsklo v tvare štvorca, všetky hrany sú zaťažené rovnomerne. Naopak pri úzkom obdĺžniku krátke hrany prakticky vôbec neprispievajú k rozloženiu zaťaženia. Aby sme predišli v týchto prípadoch k samovoľnému prasknutiu skla riešením je  použitie tepelne tvrdeného skla (ESG).

obr.  16: sily pôsobiace v skle tvare štvorca a obdĺžnika

obr. 17: posuvné dvere, priebeh povrchových teplôt u málo a celkom otvorených

Pozornosť je nutné venovať skladbe trojskla aj pri dverových posuvných systémoch. V otvorenom stave prichádza k prekrývaniu tabúľ.  V tomto prípade nám v závislosti od použitého zasklenia vzniká fyzikálne 4-sklo, alebo dokonca až izolačné  6-sklo. Medzi tabuľami vzniká uzavretá bublina s nízkym prúdením. V tomto prípade vplyvom absorpcie energie vzniká pomerne veľké prehriatie. Tak isto aj vnútorné žalúzie zvyšujú v tomto mieste teplotu. V tomto prípade zase odporúčame použitie ESG skiel, alebo navrhnúť vhodné exteriérové tienenie. Pri kompletnom zatienení nehrozí žiadne termické riziko.

Pri izolačnom trojskle je veľmi dôležité optimálne  umiestenie nízko emisných povlakov. Štandardne sa aplikujú na pozíciu číslo 2 a 5. Ak by bolo nutné aplikovať povlak do stredu trojskla na pozíciu 3, alebo 4, je potrebné z hľadiska rizika tepelného lomu ako prostrednú tabuľu použiť tepelne tvrdené sklo. Toto isté riešenie platí aj pri použití ornamentných skiel v strede izolačného trojskla.

Tabuľka 1: Typy skla

Typ: Kód Názov Tlaková hodnota /MPa/ Účel skla Hľadisko rozbitia
Plavené sklo 0 bežné sklo pre bežnú domácnosť riskantné, lebo sklo sa rozbije na veľké kusy (fragmenty)
Polotvrdené sklo TVG PLANIDUR 35<x<55 pri rozbití skla žiadny črep nesmie vypadnúť všetky úlomky musia viesť k okrajom (ak sa sklo rozbije,žiadny fragment skla nesmie vypadnúť z rámu)
Tvrdené sklo ESG SECURIT >120 zvýšiť pevnosť skla minimálne 40 fragmentov (úlomky v 50×50 mm štvorci)

Niektoré zle navrhnuté sklá môžu v zime praskať vplyvom podtlaku v dutine skla. Tento podtlak v niektorých prípadoch môže mať hodnotu až 12 kN / m2. Kritické rozmery u izolačného zasklenia sú pod dĺžkou hrany:

Zasklenie: Kritická dĺžka hrany
dvojsklo 4/16/4 450 mm
trojsklo 4/12/4/12/4 600 mm
trojsklo 6/12/6/12/6 700 mm
trojsklo 8/12/8/12/8 800 mm
trojsklo 4/18/4/18/4 750 mm
trojsklo 6/18/6/18/6 900 mm
trojsklo 8/18/8/18/8 1000 mm

 

Ak je jeden z kratších rozmerov skla je menší ako táto hodnota, často dochádza k praskaniu skla. Tento efekt je podporený nevykurovaným interiérom. Neodporúča sa podceňovať návrh izolačného skla, pretože v sebe obsahuje hermeticky uzavretý inertný plyn, ktorý sa zmenou tlaku a teploty mení svoj objem a zaťažuje tak jednotlivé tabule izolačného skla. Riešenie je sklo tepelne tvrdené.

 

 

 

 

 

 

 

obr. 18: Rizikové rozmery trojskiel podľa šírky medzisklenej medzery

Úzky pomer strán> 3: 1 výrazne zhoršuje situáciu!

Tabuľka 2: Pravidlá zasklievania trojskiel

 

Druh zasklenia: Vyhotovenie Poznámka
štandardné zasklenie vrstva s nízkoemisným povlakom je na pozícii 2 a 5 nie je rozhodujúce čo je interiérová strana a čo je strana exteriérová
so sklom ornamentným čírym vrstva s nízkoemisným povlakom je na pozícii 2 a 5, ornamentné sklo je sklo prostredné, drsnou stranou otočené na pozíciu 4 otočenie ornamentu drsnou stranou na pozíciu 4 je výlučne z estetického hľadiska
so sklom ornamentným bronzovým ornamentné sklo bronzové musí byť na exteriérovej pozícii z dôvodu ochladzovania, sklo s nízkoemisným povlakom sa presúva ako sklo prostredné, z dôvodu tepelného namáhania musí byť sklo tvrdené ESG, povlak je na pozícii 3 a 5 ornamentné sklo sa zasklieva do exteriéru
so sklom bezpečnostným (VSG) bezpečnostné sklo musí byť umiestnené na strane osoby, ktorá má byť chránená proti útoku, či chránené jej zdravie (proti vysypaniu VSG 33.1), nízkoemisná vrstva bude na skle vrstvenom, nízkoemisná vrstva je na pozícii 2 a 5 bezpečnostné sklo (VSG) sa zasklieva na stranu chránenej osoby – určí projektant
Plavené sklo  so sklom protislnečným (ESG) protislnečné sklo musí byť na pozícii exteriér, z dôvodu ochladzovania, sklo s nízkoemisným povlakom sa presúva ako sklo prostredné, z dôvodu tepelného namáhania musí byť sklo tvrdené ESG, nízkoemisná vrstva je na pozícii 3 a 5 protislnečné sklo sa zasklieva do exteriéru
so sklom protislnečným + sklo bezpečnostné vrstvené (ESG + VSG) rozhodujúca je nutnosť smerovať protislnečné sklo do exteriéru z dôvodu ochladzovania, sklo s nízkoemisným povlakom sa presúva ako sklo prostredné, z dôvodu tepelného namáhania musí byť sklo tvrdené ESG, bezpečnostné sklo musí byť umiestnené na strane osoby, ktorá má byť chránená proti útoku, či chránené jej zdravie (proti vysypaniu VSG 33.1), nízkoemisná vrstva bude na vrstvenom skle, nízkoemisná vrstva je na pozícii 3 a 5 protislnečné sklo sa zasklieva do exteriéru, VSG sa zasklieva na stranu chránenej osoby – určí projektant
s integrovanou medziskelnou žalúziou žalúzie sa musia umiestniť do medzipriestoru bližšie k interiéru, kde je ovládanie magnetom z interiérovej strany, prostredné sklo z dôvodu tepelného lomu musí byť tvrdené – ESG, vrstva s povlakom je na pozícii 2 a 5 žalúzie bližšie k interiéru

 

Na sklenárske podložky sú kladené požiadavky, najmä:

– musia byť trvalé a kompatibilné s materiálmi ako je sklo, rám a všetky časti zasklenia;

– pri výbere surovín na výrobu sklenárskych podložiek je potrebné vziať do úvahy podmienky životného prostredia a zasklievacieho systému;

– funkčné vlastnosti sklenárskych podložiek musia byť zachované po celú dobu životnosti skla;

– nesmú brániť odvodneniu a rovnováhe tlaku vodných pár v zasklení;- musia byť fixované v stanovenej polohe;

– musia byť umiestnené rovnobežne s hranou skla;

– izolačné sklo musí byť podopreté celou dĺžkou sklenárskej podložky.Vyžaduje sa, aby podložky boli vyrobené zo syntetických materiálov tvrdosti 70 – 95 IRHD (pozri ISO 48), alebo porovnateľnej tvrdosti.

Nosné podložky môžu byť vyrobené aj z povrchovo upraveného dreva hustoty nad 650 kg/m3. Šírka nosných podložiek musí byť o 2 mm väčšia ako hrúbka izolačného skla pričom izolačné sklo musí byť po celej hrúbke podopreté. Dĺžka nosných podložiek sa odvodzuje od hmotnosti izolačného skla,  pevnosti v tlaku podložky a ich počtu. Na výpočet dĺžky je v norme uvedený matematický vzťah alebo sa ich veľkosť môže určiť z tabuliek uvedených v prílohách normy.

obr.19: umiestnenie nosných a dištančných zasklievacích podložiek

 

Od technického riešenia zasklievacej škáry sa vyžaduje:

a) nulová priepustnosť vzduchu;

b) nulová priepustnosť vody;

c) umožnenie dilatácie izolačného skla a zasklievacej konštrukcie.

Správne používanie STN 73 3443 by malo vylúčiť alebo obmedziť chyby vyplývajúce z nesprávneho použitia materiálov na  výrobu zasklievacích podložiek alebo ich rozmiestnenie po obvode izolačného skla prejavujúce sa najmä poruchami uzatvárania okien alebo aj poškodeniami izolačných skiel. Definovanie požiadaviek na zasklievaciu drážku má napomôcť ku zvýšeniu kvality okien v SR. Riešenie normy financovalo združenie SLOVENERGOokno.

obr.20 : tepelný lom

obr.21: zatienenie, potenciálna príčina vzniku tepelného lomu

obr.22 : tlakový rohový lom nesprávne uloženou nosnou podložkou

obr.23 a,b,c : nesprávne uložené nosné podložky

obr.24 : hranový lom

obr. 25: torzný lom

obr. 26: plošný lom (pravé krídlo)

obr.27: plošný lom (krídlo vpravo), vysoké zaťaženie vplyvom rozdielu tlaku medzi miestom výroby a montáže

obr. 28: plošný lom u zasklenia duplex vplyvom nedostaočnej vôle medzi dištančným rámčekom a IT

Záver

Správne vyhodnotiť príčiny lomu skla je kráľovskou disciplínou medzi sklármi [2]. Na jednej tabuli je možno identifikovať často nie jednu ale aj viac príčin lomov, zapríčinené nie vždy výrobcom izolačného skla. Stáva sa nám, že pokiaľ výrobca okna zistí, že dôsledok nemôže jednoznačne „hodiť“ na výrobcu izolačného skla, prestane mať o takýto posudok záujem.

Literatúra

  1. Jelínek, F.: Ploché sklo v obvodovém plášti budov, SNTL, Praha 1975
  2. Urbančok, R.: Plastové a hliníkové okná, reklamácie, vady, diagnostika, náprava, príklady z praxe.., www. slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2014 s.7
  3. Wagner E.: Glasschäden, Fraunhofer IRB Verlag, 2012
  4. Dreveňák, J.: Tepelne upravené bezpečnostné sklá, www. slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2015 s.4
  5. Dreveňák, J.: Je trojsklo iba izolačné dvojsklo s jednou tabuľou naviac?, www. slovenergookno.sk, OKNOviny 1/2013 s.12
  6. Panáček, P.: Tepelný lom, slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2014 s.6
  7. Panáček, P.: Požiadavky na zasklievanie, slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2012 s.11
  8. Firemné materiály AKUTERM SKLO, a.s., https://akuterm.cz/, 2017
  9. Anon.: https://glassolutions.sk/sk/literatura-na-stiahnutie,2019
/Od

V byte mám zimu, aj keď radiátory idú naplno

Veľké zasklené plochy pokrývajúce jednu a niekedy aj dve obvodové steny s rožnými oknami kladú na nového užívateľa viaceré nástrahy. Môže to byť a aj nemusí zvýšená prievzdušnosť.  Zvýšená prievzdušnosť stavebných konštrukcií má za následok zvýšenie tepelnej straty objektu a tým aj energie potrebnej na jeho vykurovanie. Pri dnešných požiadavkách na čo najmenšiu energetickú hospodárnosť budov nadobúda táto skutočnosť na dôležitosti. Ďalšie vplyvy zvýšenej prievzdušnosti sa prejavujú pri zabezpečení tepelnej pohody v interiéri. Izolačné sklá veľkých rozmerov vyvolávajú často u užívateľa pocit chladu, aj keď je predpoklad, že splnili požiadavky na ne kladené pri počiatočnej skúške typu.

Prievzdušnosť okien a spôsob jej stanovenia

Okná a dvere sú rozdelené do tried prievzdušnosti, ktoré závisia na limitnej prievzdušnosti pri maximálnom skúšobnom tlaku.  Prievzdušnosť V [m3/h] charakterizuje množstvo vzduchu v m3, ktoré prejde za jednotku času stavebnou konštrukciou, stavebným dielcom, konštrukčným stykom alebo funkčnou škárou uzavretej alebo uzamknutej výplne otvoru pri danom rozdiele statických tlakov vzduchu pôsobiacich na jeho vnútornej a vonkajšej strane. Prievzdušnosť je vzťahovaná na jednotku plochy konštrukcie alebo na jednotku dĺžky škáry.

Pri oknách a dverách sa prievzdušnosť vyjadruje triedou škárovej prievzdušnosti. Trieda prievzdušnosti sa stanovuje na základe klasifikácie podľa výsledkov skúšok prievzdušnosti u okien a dverí na jednotku plochy a na jednotku dĺžky funkčnej škáry (obr.1).

 

Obr. 1 – Terminológia  z oblasti zabudovania okennej konštrukcie

Prievzdušnosť VL na dĺžku škáry výplne otvoru [m3/m.s] charakterizuje prievzdušnosť funkčných škár okien a udáva množstvo vzduchu v m3, ktorý prejde za 1 sekundu 1 metrom škáry pri danom statickom tlakovom rozdiele.

Prievzdušnosť na celkovú plochu výplne otvoru (plošná prievzdušnosť VA [m3/m2.s]) vyjadruje množstvo vzduchu v m3, ktoré prejde za jednotku času celkovou plochou konštrukcie prepočítaná na 1 m2 jeho plochy pri danom statickom rozdielu. Prievzdušnosť okien sa vzťahuje k referenčnému tlaku 100 Pa.

S prievzdušnosťou okien je často nesprávne spájané vetranie budov, ktoré je jedným z najdôležitejších hygie-nických požiadaviek na stavby. Zjednodušene možno povedať, že vetranie budov nemôže zabezpečiť prie-vzdušnosťou okien v zavretom stave.

Tabuľka 1- Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa a maximálnych skúšobných tlakoch, vztiahnutá na celkovú plochu pre triedy 1 až 4 (VA)

 

Tabuľka 2- Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa a maximálnych skúšobných tlakoch, vztiahnutá na dĺžku škáry pre triedy 1 až 4 (VL)

Obr.2 – Klasifikácia prievzdušnosti podľa STN EN 12207

Prievzdušnosť sa zisťuje v skúšobnej komore (obr. 3) podľa zaťažovacieho diagramu (obr. 4) tak, že najprv sa pôsobí troma rázmi, každý je o 10% väčší než použitý najväčší skúšobný tlak, ale najmenej 500 Pa. Čas dosiahnutia maximálneho tlaku rázu nesmie byť kratší než 1 sekunda a tlak rázu musí pôsobiť najmenej 3 sekundy. Kladné skúšobné tlaky sa nechajú pôsobiť v stupňoch po 50 Pa až do 300 Pa, od 300 Pa v stupňoch po 150 Pa. Teplota vzduchu  sa meria s presnosťou ± 3° C a relatívna vlhkosť vzduchu s presnosťou ± 5 %. Atmosferický tlak sa meria s presnosťou ± 1 kPa. Skúšobný tlak sa meria s presnosťou merania ± 5% a množstvo vzduchu s presnosťou ± 5 %. Namerané hodnoty sa vyjadria s presnosťou 10% a zobrazia v grafe na obr. 1. Podľa EN 14351-1 sa prievzdušnosť zisťuje pri kladných a aj záporných tlakoch.

Podľa tepelnotechnickej normy STN 73 0540-2 sa do stavby odporúča zabudovať okenné konštrukcie triedy 4, t.j. najvyššej tesnosti.  U týchto okenných konštrukcií projektant predpokladá nútené vetranie mimo okien.

Obr.3 – Zisťovanie prievzdušnosti podľa STN EN 1026 v skúšobnej komore

Obr.4 – Zaťažovací diagram pri zisťovaní prievzdušnosti podľa STN EN 1026 v skúšobnej komore

Zisťovanie prievzdušnosti  okien zabudovaných v stavbe

Je možné očakávať, že prievzdušnosť zabudovaných okien v stavbe bude iná ako prievzdušnosť nameraná v skúšobnom laboratóriu. Na meranie  vzduchovej priepustnosti budov je odporúčaná STN EN ISO 9972: 2016 „Tepelnotechnické vlastnosti budov. Stanovenie vzduchovej priepustnosti budov. Metóda pretlaku pomocou ventilátora“. Norma stanovuje postupy stanovenia prievzdušnosti (vzduchovej priepustnosti) budov nebo ich časti meraním na budovách (in-situ). Používa sa predovšetkým pre :

  • kontrolu splnenia požiadaviek na vzduchotesnosť budov nebo ich časti, spravidla vyjadrených najvyššou prípustnou intenzitou výmeny vzduchu pri tlakovom rozdiele 50 Pa;
  • porovnanie prievzdušnosti budov nebo ich častí medzi sebou;
  • lokalizáciu netesností v obvodovom plášti budov;
  • určení poklesu prievzdušnosti pri dotesňovaní obvodového plášťa.

Následne sa vykonáva opakované meranie. Princíp je známy z meraní netesností domov z dreva v Severnej Amerike pomenovaný tiež ako BlowerDoor – test.

STN EN ISO 9972 určuje postupy merania objemového vzduchového toku vyvolaného ventilátorom, spravidla osadeným do okenného alebo dverného otvoru, v závislosti na zvolenom rozdiele statického tlaku vzduchu medzi vnútorným a vonkajším prostredím budovy. Výsledky zistené podľa tejto normy nie je možné porovnať s výsledkami podľa STN EN 1026. Na zistenie prievzdušnosti zabudovaných okien v stavbe sme pri riešení sťažností užívateľov použili podobné usporiadanie skúšky ako pri meraní netesnosti domov (BlowerDoor – test), ale so zohľadnením podmienok za akých sa stanovuje prievzdušnosť okien v skúšobnom laboratóriu (STN EN 1026) t.j. tlak a podtlak až do 600 Pa. Usporiadanie zariadení a meracích prístrojov je zrejmé z obrázka 6.

Obr.5 – Usporiadanie skúšky zisťovania prievzdušnosti zabudovaných okien v stavbe

Prienik vzduchu netesnosťami

Nevhodný prienik vzduchu okennou konštrukciou nastáva pri netesnostiach zabudovania okennej konštrukcie do stavby alebo škárach medzi združenými oknami. Nevhodný je aj prienik vzduchu netesnými zasklievacími lištami. Všetky uvedené pripojenia musia byť podľa slovenských a aj európskej normy tesné, s nulovým prienikom vzduchu.

Jediným miestom, kde môže prenikať vzduch cez okennú konštrukciu sú funkčné škáry okna!

Podľa EN ISO 992 sú nasledovné štyri spôsoby zisťovania netesností v stavbe:

  • metóda odčítania

Skúmaná plocha obálky budovy a/alebo zariadenia sa zaryte vzduchotesnou fóliou. Rozdiel medzi plochou netesnosti zmeranou s a bez vzduchotesnej fólie predstavuje hľadanú plochu netesnosti.

  • použitie infračervenej kamery

Pokiaľ existuje teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím, je možné počas skúšky (pri podtlaku v budove) použiť infračervenú kameru na zistenie polohy infiltrácie vzduchu.

  • použitie dymu

Dym sa vytvorí na zviditeľnenie prúdu vzduchu cez obálku budovy, zariadenia a pod. a na zistenie polohy netesnosti. Táto metóda môže vyžadovať zručnosť, napr. s intenzitou tvorby dymu.

Rovnako na prstoch je možné cítiť prúdenie vzduchu v obálke budovy kolo zariadenia a pod., samozrejme nejedná sa o jednoznačný spôsob stanovenia vzhľadom ku rozdielom medzi jednotlivcami.

  • použitie anemometra

Počas skúšky (pri pretlaku alebo podtlaku v budove) je možné priložiť anemometer ku miestam na ploche obálky alebo zariadenia, kde je možné očakávať výskyt netesností. Pokiaľ prístroj zobrazí údaj o rýchlosti prúdenia, znamená to prítomnosť netesností.

Obr.6 – Zisťovanie prúdenia vzduchu pod parapetnou doskou anemometrom

Obr.7 – Zisťovanie prúdenia vzduchu cez styk združený okien termokamerou

Obr.8 – Zisťovanie prúdenia vzduchu cez prah vchodových dverí dymovou skúškou

Splnenie požiadaviek na zbudovanú okennú konštrukciu

Splnenie požiadaviek na zabudovanú okennú konštrukciu sú jednými z prioritných predpokladov úspor energie. Dôležité je, aby boli zabudované také okenné (dverové) konštrukcie, ktoré sú uvedené v projekte a vyhlásení parametrov typu. To, že často tomu tak nie je sme už písali v inom príspevku. Nevyhnutná je kontrola:

  • druhu použitého izolačného skla, dištančného rámika a veľkosti dutiny medzi sklami nielen na okraji ale aj v strede tabúľ;
  • tepelného odporu izolačného skla alebo naplnenia medzisklenej dutiny stanovenou náplňou inertného plynu (pozri príspevok o zisťovaní argónu);
  • vhodnosti použitých rámových a krídlových profilov pre projektovaný spôsob zabudovania okna;
  • splnenie kritéria povrchovej teploty pripojovacej škáry.

Obr.9 – Zisťovanie vhodnosti použitých rámových a krídlových profilov

Obr.10 – Zisťovanie splnenie kritéria povrchovej teploty pripojovacej škáry

Obr.11 – Kondenzácia vodnej pary na profile (rosenie) je indikáciou vysokej vlhkosti v byte alebo chybnej pripojovacej škáry alebo nevhodného okenného profilu. Každú z príčin môžeme identifikovať  spoľahlivým meraním. Pozri aj príspevok.

Záver

Riešenie otázky uvedenej v nadpise článku môže byť často veľmi zložitou. Na odhalenie všetkých príčin pocitu chladu v byte je potrebné preskúmať všetky prvky obálky budovy. Počnúc tepelnoizolačných vlastností podlahy, stropu, nepriehľadných susediacich konštrukcií, ale aj vlastností okenných konštrukcií. Spôsob zisťovania týchto vlastností nájdete v iných našich príspevkoch. Úspešným riešením úlohy  sú také opatrenia, ktorými sa dosiahnu normové povrchové teploty a odpory podláh, stien a okenných konštrukcií. Každá metóda má svoju výpovednú hodnotu. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ chceme reklamovať okno nevyhovujúcej prievzdušnosti musíme ho aj v stavbe skúšať tak, ako bolo skúšané v laboratóriu pre stanovenie triedy prievzdušnosti. Termokamerou alebo skúškou BlowerDoor – test nezistíme triedu prievzdušnosti zabudovaného okna!

/Od

PREČO MERAŤ ARGÓN?

Pri uvádzaní stavebných výrobkov na trh a v tom aj okenných konštrukcií sa pozornosť investorov a projektantov (ale aj budúcich užívateľov) upriamuje najmä na dosiahnutie požadovaných parametrov výrobkov za najnižšiu cenu pre danú stavbu. Na okraji záujmu je už otázka vhodnosti vybraného dodávateľa týchto výrokov z pohľadu zabezpečenie trvalej zhody výrobku s technickými špecifikáciami. Je často na užívateľovi, aby postupne počas užívania stavby zisťoval kvalitu vyhotovenia stavebného diela. Osobitne za pozornosť stoja okenné konštrukcie, ktoré ako máloktorý iný stavebný výrobok často časom menia svoje základné charakteristiky. Cieľom príspevku je poukázať na niektoré aspekty zachovania vlastností okenných konštrukcií počas ich životnosti.

Čo sa požaduje?
Od prvého vydania harmonizovanej normy na okná (teraz STN EN 14351-1+A2) v roku 2006 je okrem dosiahnutia parametrov výrobku popri počiatočnej skúške typu nie menej dôležité zabezpečiť trvanlivosť výrobku (výrobkov) na ekonomicky primerané obdobie použitím vhodných materiálov (vrátane náterov, konzervačných látok, zloženia a hrúbky), častí a metód montáže, pričom sa musia brať do úvahy publikované odporúčania na údržbu. V hEN 14351-1 sa poznamenáva, že trvanlivosť okien a vonkajších dverí sa líši v závislosti od dlhodobých vlastností jednotlivých častí a materiálov, ako aj od montáže a údržby výrobku. Podľa predmetnej hEN sa trvanlivosť okenných konštrukcií zabezpečuje:
– vodotesnosť a prievzdušnosť: Trvanlivosť týchto vlastností závisí najmä od tesniacich pásov, ktoré sa musia dať vymeniť.
– súčiniteľ prechodu tepla: Trvanlivosť tejto vlastnosti závisí najmä od dlhodo-bých vlastností zasklenia [najmä izolačných skiel (IGU)]. Sklo, zodpovedajúce požiadavkám uvedeným v citovaných normách na izolačné sklá, sa považuje za sklo spĺňajúce požiadavky trvanlivosti.
Normami na zabezpečenie kvality izolačných skiel sú normy radu EN 1279-1 až 6. Vlastnosťou zabezpečujúcou nemennosť súčiniteľa prechodu tepla IGU a tým aj celého okna je rýchlosť unikania plynu z IGU. Vlastnosť sa zisťuje podľa EN 1279-3. Požiadavky sú v EN 1279-6. Skúšku unikania plynu by mal zabezpečovať každý výrobca IGU v rámci svojej vnútropodnikovej kontroly. Aby sme uviedli problematiku na správnu mieru, je potrebné uviesť, že v súčasnosti nie je autorita, ktorá by túto povinnosť od výrobcu IGU vyžadovala.

Argumenty výrobcu
Pokiaľ sa aj nájde niekto kto zmeria obsah inertného plynu v IGU (argón, kryptón) obranou výrobcu je tabuľková hodnota, že aj pri obsahu 80% má IGU ešte deklarovaný Ug – súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla. V podstate má pravdu za určitých podmienok. A tou podmienkou je, že únik plynu je najčastejšie sprevádzaný so zmenšovaním medziskleného piestoru (dutiny) čo má za následok radikálnu zmenu vlastností IGU hraničiacu až lomom IGU. Zmena vlastnosti (Ug) u dvojskla vplyvom úniku argónu je vyjadrená v tabuľke 1.
Tabuľka 1: Zmena súčiniteľa prechodu tepla IGU vplyvom znižovania obsahu argónu (%) a zúžením medziskleného priestoru (mm)

IGU nie je tlaková nádoba, aby uniknutý plyn z medziskleného priestoru bol okamžite nahradený okolitým vzduchom! Napríklad argón je 5-krát hustejší ako kyslík. Príčiny úniku inertného plynu sú rôzné, počnúc nedokonalosťou spojenia tabúľ skla s dištančným rámikom až po narušenie okrajov IGU použitím nevhodných tmelov pri zasklievaní.

Ako má byť naplnené IGU inertným plynom?
Názorne na túto otázku odpovedá diagram na obrázku 1.

Obr.1: Diagram požiadavky na naplnenie IGU plynom
Diagram je nutné čítať nasledovne: Aj po 20 rokoch musí byť v IGU aspoň 80% plynu, aj keby platil normovaný únik netesnosťami 1% za rok. Čitateľ si vie sám zodpovedať otázku, aká je technologická disciplína výrobcu, keď bezprostredne po zabudovaní okna do stavby nameriame 72% Ar? Jednoducho, porušené podmienky vydania CE označenia a v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 305/2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh  neoprávnene uvedený výrobok na trh!

Častou otázkou býva, čím sa to dá merať?
Iste, existujú na zistenie obsahu argónu alebo kryptónu v izolačných sklách meracie prístroje. V súčasnosti najuniverzálnejším a najdrahším je prístroj od fy. SPARKLIKE na obr. 2. Týmto prístrojom je možné merať nedeštruktívne dvojsklá a trojsklá aj cez nízkoemisný povlak alebo vrstvené sklené tabule. Lacnejšou alternatívou je meradlo argónu/kryptónu dvojskla (obr. 3). Jeho nevýhodou je, že je potrebné merať vždy oproti nízkoemisnému povlaku čiže zvonka okna, čo je často nemožné u neotvárateľných okien alebo pevných zasklení (bez krídla). Doplnkovým meradlom na zistenie naplnenia izolačného skla u takýchto a iných dvojskiel je cenovo dostupný indikátor plynu z Číny na obr. 5. Aj tento potrebuje prístup zo strany, kde nie je nízkoemisný povlak (ľudovo pokovenie). Výrobca deklaruje jeho účinnosť pri minimálnom naplnení IGU argónom na 80%. Popri uvedených nedeštruktívnych meradlách existujú aj deštruktívne meradlá rôznych značiek, ktoré najčastejšie používajú skúšobne laboratória (obr. 4). Nevýhodou je, že je deštruktívne. Takto zmerané IGU asi sotva užívateľ dovolí vložiť späť do rámu okna. Vykonanými meraniami in situ sa preukázala veľmi dobrá zhoda medzi nedeštruktívnymi a deštruktívnymi meraniami obsahu argónu v IGU.

Obr.2: Merianie Ar v trojsklách meradlom Gasglass Laser

Obr.3: Meranie Ar v dvojsklách meradlom  Gasglass Handheld v.2

Obr.4: Zistenie naplnenia IGU plynom deštruktívnou metódou

Obr.5: Zistenie naplnenia IGU argónom. Meradlo indikuje iskru pri prítomnosti minimálne 80% naplnenia.

A čo na záver?

Dôverujte, ale preveruje. Poznatok, že Vám zákazník prostredníctvom servisu alebo inej služby zistí, že zaplatil za niečo čo nie je obsiahnuté v jeho izolačnom skle, po tom čo okná sú už zabudované a niekedy ťažko prístupné pre vyňatie zo stavby, alebo v rodinnom dome sú urobené terénne úpravy, po tom čo na ťažké zasklenia boli použité mechanizmy, stojí za zamyslenie či nevenovať časť zisku z predaja okennej konštrukcie do prevencie, merania plynovej náplne IGU ešte pred zabudovaním do stavby.

Ponúkame vstupnú kontrolu izolačných skiel pred ich zabudovaním do stavby!

Výrobcom izolačných skiel a okien ponúkame zmluvný technický dozor!

 

/Od