, , ,

Kedy je kupujúci zodpovedný za kvalitu okna?

Aby sa užívateľ – investor vyvaroval sklamaní po zabudovaní okna do stavby mal by si zabezpečiť technický dozor. Technický dozor na rozdiel od stavebného dozoru podľa stavebného zákona je služba poskytnutá investorovi na plnenie  obchodného zákonníka, ktorý ukladá objednávateľovi (investorovi) povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností, čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. V prípadnom súdnom konaní súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť, pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke, uskutočnenej po odovzdaní predmetu diela, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť vady diela zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do piatich rokov od odovzdania stavby (diela). Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Obchodný zákonník teda ukladá povinnosť objednávateľovi (investorovi) prezrieť alebo zariadiť prehliadku stavby čo najskôr po jej odovzdaní. Ak však berieme do úvahy povahu obstarávaného predmetu a spôsob jeho zabudovania, pričom pripojovacie škáry budú v dôsledku ďalšej činnosti na stavbe zakryté, je nutné konštatovať, že takéto dielo (otvorovú konštrukciu)  nie je možné skontrolovať bežnými spôsobmi a prostriedkami až po odovzdaní predmetu diela. Investor (objednávateľ) musí mať k dispozícii kvalifikovaných odborníkov, mu ukladá Obchodný zákonník a to vykonať prehliadku diela.

Príprava na zabudovanie okenných konštrukcií (OK)

Samotnému výkonu technického dozoru na stavbe môže predchádzať kontrola výrobného procesu alebo kontrola prvých kusov v laboratóriu, na potvrdenie dôležitých charakteristík výrobku, pokiaľ sa na nej investor s víťazom súťaže zmluvne dohodli. Touto kontrolou sa spravidla urýchli samotný proces technického dozoru, pretože už nebude nutné dodatočné identifikovanie a verifikovanie výrobku a jeho dielov na stavbe. I vtedy je potrebné byť na pozore, pretože aj pri správne fungujúcom výrobku v laboratóriu môže dôjsť ku vade na stavbe. Napríklad otočením izolačného skla pri montáži a pod.  Pokiaľ na potvrdenie profilov, z ktorých je okenná konštrukcia vyrobená nám vystačí zvinovací meter alebo návšteva u výrobcu okien, na potvrdenie izolačného skla potrebujeme meradlá ako je napr.:

  • meradlo hrúbky skla a medzisklenej medzery;
  • meradlo obsahu plynovej náplne.

Pomocou týchto dvoch meradiel dokážeme potvrdiť alebo zneistiť vyhlásenie o parametroch výrobku o použitom izolačnom skle. Väčšina výpočtov súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla Ug je založená na predpoklade naplnenia medzisklenej medzery plynom na 90 ± 5 %. Pokiaľ meradlom obsahu plynovej náplne nameriame hodnotu mimo tejto tolerancie, je s veľkou pravdepodobnosťou súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla Ug spravidla nižší ako deklarovaný a tým aj súčiniteľ prechodu tepla okna je mimo hodnoty vyhlásenej výrobcom. Publikované sú rôzne závislosti medzi obsahom plynnej náplne a súčiniteľom prechodu tepla získané výpočtom alebo meraním. Zjednodušene je možné povedať, že každý zistený znížený obsah plynovej náplne pod 85% je podozrivý.

Je potrebné mať na pamäti skutočnosť, že ďalšie prídavné „elementy“ môžu vplývať na tepelnoizolačné vlastnosti okenných konštrukcií. Pamätala na to aj harmonizovaná norma hEN 14351-1, keď určila ako vplývajú priečky okna na zhoršenie  súčiniteľa prechodu tepla okna.

Ďalšie dôležité hodnoty, tiež podstatné vlastnosti, charakterizujúce radiačné vlastnosti izolačného skla sú g – hodnota, solárny faktor (priepustnosť slnečnej energie izolačným sklom) a svetelná priepustnosť (τv). Povinnosťou výrobcu okennej konštrukcie je uvádzať obe vlastnosti vo vyhlásení prametrov a aj na označení CE okenných konštrukcií. Obe vlastnosti sa v praxi získavajú výpočtom z podkladov výrobcu tabúľ skla. Súčiniteľ priepustnosti celkovej energie slnečného žiarenia (g – solárny faktor), je vyjadrovaný ako bezrozmerné číslo alebo sa niekedy uvádza aj v %. Skladá sa z priamej transmisie energie a sekundárneho výdaja tepla presklenej plochy smerom dovnútra, ktorá vzniká na základe absorbovaných slnečných lúčov. Jej hodnotu stanovuje nízkoemisný povlak povrchu sklenenej tabule izolačného skla z vnútornej strany. S prienikom svetla cez okná súvisí ďalšia charakteristika – svetelná priepustnosť (τv). Priepustnosť viditeľného svetla charakterizuje množstvo svetla, ktoré prejde izolačným sklom. Jedná sa o optickú vlastnosť, ktorá je vyjadrená ako číslo medzi hodnotami 0 a 1. Čím vyššie je číslo, tým viacej svetla prepúšťa okno.

Zabudovanie okenných konštrukcií

Po kontrole kvality povrchu obvodového muriva, od ktorého dokončenia sa požaduje, aby povrch bočných plôch okenných otvorov môže byť čistý, suchý, nosný, hladký, nezvlnený, pevný, bez trhlín a bez látok znižujúcich priľnavosť izolačných materiálov. Priehlbiny, vypukliny, štrkovitosť, vtiahnutiny atď. sú trvalé nedostatky povrchu. Maltové škáry spájajúce tehly majú byť rovné a nezvlnené, resp. vyhladené.

Pred osadením okna musí byť povrch  ošetrený penetračným náterom. Pri rekonštrukciách a sanáciách musia byť staré nevyhovujúce drevené či kovové osadzovacie rámy odstránené. Pri pamiatkových stavbách, kde je nutné zachovať pôvodnú architektúru, sa okno osadí do pôvodnej roviny.

Pri osadzovaní do ostenia s vyhotovenými omietkami (rekonštrukcie, sanácie) sa na tesnenie používajú tesniace stlačiteľné pásky v krycích lištách. Pri osadzovaní bez omietok je možné použiť tesniace fólie alebo stlačiteľné pásky tlačené o omietkové lišty. Styk okenného rámu a omietky musí byť dilatovaný .  Ak nie je umožnená dilatácia krycích vrstiev pripojovacej škáry (fólie a pásky), a dôjde k oddeleniu fólie od obvodového muriva má to za následok zhoršenie tepelnoizolačných a akustických vlastností pripojovacej škáry.

Sťažnosti spotrebiteľov poukazujú, že otvorové konštrukcie sú zabudovávané najmä pri obnovách budov do vlhkých otvorov. Prítomnosť vlhkosti v murive môže byť rôzneho pôvodu a to nielen z technológie stavby. Pokiaľ sa táto skutočnosť v praxi zanedbá výsledkom bude opäť vznik plesní a následne reklamácie nie na prevádzku budovy, ale na nové zabudované okenné konštrukcie. Po tesnom uzavretí priestoru okennou konštrukciou sa táto vada plne prejaví. Základnou výbavou technického dozoru by mal preto byť vlhkomer stavebných materiálov.

Zabudovanie okennej konštrukcie má sa vykonať podľa realizačného projektu a ak tento nie je, tak podľa výkresu zabudovania (STN 73 3134). Zabudovanie by mala vykonať montážna skupina vlastniaca licenciu na zabudovanie vydanú inšpekčným orgánom akreditovaným na overovanie kvality stavebných prác na stavbách. Úloha technického dozoru na okenné konštrukcie bude spočívať v kontrole druhu použitých tesniacich materiálov podľa výkresu zabudovania, ich doby spracovania a podmienok použitia. Vhodnosti a rozmiestnení kotviacich prvkov a ich upevnenia do muriva. Dôležitým vybavením montážnych skupín sú meracie prostriedky na kontrolu rozmerov, rovinnosti a pravouhlosti zabudovanej okennej konštrukcie.

Riešenie vád

K riešeniu príčin vád pristupuje technický dozor najmä v prípadoch ak sa vady prejavili na výrobkoch, ktorých chovanie v danom obvodovom murive nebolo vopred overené výpočtom povrchových teplôt podľa STN 73 0540-2. Najčastejšie sa to stáva pri nedostatočne známej skladbe muriva pri zabudovaní okenných konštrukcií do obnovovaných budov. Vtedy často máme k dispozícii jediný reálny spôsob, a to meranie povrchových teplôt dotykovými teplomermi so záznamom nameraných hodnôt a „hľadanie defektov“ termovíznymi meraniami. Iným druhom vád spočívajúcich najmä v zistení zvýšenej prievzdušnosti alebo nedostatočnej vodotesnosti sa môže vyskytnúť u okenných konštrukcií, u ktorých investor podcenil preverenie týchto vlastností pred zabudovaním v akreditovanom laboratóriu. Niekedy to môže byť aj iné zabudovanie stanovené projektantom, ako  je uvedené vo vyhlásení parametrov výrobcu. Investor často opomína skutočnosť, že charakteristiky týchto vlastností uvedené vo vyhlásení parametrov sú zistené na prototypoch a mohli byť prevzaté výrobcom od systémového domu alebo iného výrobcu a nedostatočne odzrkadľujú podmienky výrobne, ktorá vyrobila zabudovávané výrobky. Snaha „zachrániť situáciu“ pri sťažnostiach na zvýšenú prievzdušnosť okien vedie často montážnika k nastaveniu uzatváracích bodov (pritiahnutiu) krídla k rámu až do takého stavu, že otvorenie okna je často pre bežného užívateľa nemožné. Preto každá kontrola zabudovania otváracích okien by mala končiť kontrolou ovládacej sily ≤ (30 alebo100) N  a krútiaceho momentu ≤ (5 alebo 10) Nm kalibrovaným silomerom a meračom krútiaceho momentu (momentový kľúč s registráciou).

Pretože technický dozor na stavbe sa robí výberovo a prakticky netrvá po celú dobu zabudovávania okennej konštrukcie, je nutné pri preverovaní podstatných vlastností rozlíšiť odchýlky, ktoré mal výrobok ešte pred zabudovaním do stavby, od chýb vzniknutých počas zabudovania. Na zabudovanej okennej konštrukcii rozlišujeme škáry funkčné, zasklievacie a pripojovacie. Pokiaľ pripojovacia škára je výlučnou záležitosťou montáže otvorovej konštrukcie, vady funkčnej a zasklievacej škáry majú prevažne pôvod vo výrobni okennej konštrukcie. Pokiaľ neboli okenné konštrukcie preverené v akreditovanom laboratóriu pred ich montážou do stavby, stojí technický dozor pred úlohou určiť, ktorá z nich sa podieľa na vzniknutej vade, a tým aj určiť mieru zavinenia.

Prievzdušnosť  okennej konštrukcie je v konaní o vyhlásenie parametrov zvyčajne zisťovaná skúšaním. Výnimkou je okenná konštrukcia u ktorej výrobca nevyhlasuje lepšiu triedu prievzdušnosti ako „2“ podľa EN 12207. Túto triedu je možné vyhlásiť bez skúšania. V laboratóriu sa okenná konštrukcia skúša upevnená v tlakovej komore. Po zabudovaní do stavby takýmito podmienkami nedisponujeme. Tesnú komoru je nutné vytvoriť v miestnosti, v ktorej sa skúšané okno nachádza.

Je vecou použitia maskovacích materiálov na utesnenie miestnosti, kde sa predmetné okno nachádza a výkonu ventilátora, aké podmienky skúšky dosiahneme. Bežne aj na stavbe dosahujeme tlakové podmienky, aké sa požadujú pri skúške v laboratóriu.

Tento spôsob skúšania je možné využiť aj pre nesériovo vyrábané výrobky, kedy výrobca môže vydať vyhlásenie parametrov bez zapojenia notifikovaného orgánu.

Vodotesnosť okennej konštrukcie je rovnako ako prievzdušnosť podstatnou vlastnosťou a dosiahnutá trieda pri skúške v laboratóriu mala by byť okrem vyhlásenia o parametroch výrobcu uvedená aj označení CE upevnenom na výrobku alebo priloženom v dokumentácii výrobku. Na prvý pohľad by mohlo byť nepotrebné skúšanie vodotesnosti okien po ich zabudovaní do stavby. To, že sa užívateľovi prejaví zatekanie okien fľakmi na stene sa môže zdať byť jednoznačné. Nie vždy tomu tak musí byť. Stretávame sa s prípadmi, že narušenie celistvosti pri zatepľovaní vonkajšieho plášťa budovy sa prejaví prienikom vody aj o niekoľko poschodí nižšie. Často po skončení hnaného dažďa nie je možné identifikovať miesto prieniku vody napr. u členitých zasklených stien, združovaných okien a pod. V týchto prípadoch je často zistené zatekanie pripisované výrobcovi okien. Na „obranu“ výrobcu a najmä na zistenie skutočného miesta prieniku vody cez konštrukciu po zabudovaní okien do stavby je k dispozícii metóda podľa STN EN 13051 „Závesné steny. Vodotesnosť. Skúška na mieste“. Táto norma a metóda sa úspešne využíva pri skúškach vodotesnosti pripojovacích škár zabudovaných okien. Na ďalšie využitie napr. pri overovaní funkčných a zasklievacích škár okien/ dverí je potrebný konsenzus na podmienkach skúšania, ktorý je možné uskutočniť v zmluve medzi investorom a výhercom súťaže alebo výrobcom okna.

Zvukovoizolačné vlastnosti okennej konštrukcie sa dostávajú čoraz častejšie do popredia užívateľov. Pozornosť technického dozoru musí byť preto upriamená na vylúčenie príčin zhoršenia zvukovoizolačných vlastností okien ich montážou do stavby. Stavebná nepriezvučnosť okenných konštrukcií nezávisí len na zasklení samotnom, ale tiež na zasklievacom ráme a jeho zabudovaní v daných prevádzkových hlukových podmienkach. Okenný rám nesmie mať otvorené medzery a dutiny, musí byť dokonale utesnený dvojitým tesnením proti prenikaniu vlhkosti a z dôvodu zníženia infiltrácie. Kvalitný vzduchotesný okenný rám zvyšuje nepriezvučnosť až o 2 dB v porovnaní s nepriezvučnosťou samotného zasklenia. Naopak nekvalitný rám so zlým tesnením spôsobí zníženie nepriezvučnosti samotného zasklenia až o 10 dB.  V prípade sťažností užívateľov na zvýšenú záťaž hlukom odporúčame vykonať komparačné merania vzduchovej nepriezvučnosti hlukomerom.

Záver

Odpoveďou na otázku v nadpise, kedy je kupujúci alebo stavebník zodpovedný za kvalitu okna je vtedy, ak nemá zabezpečený funkčný kontrolný systém technicky a odborne spôsobilým technickým dozorom. Preto odporúčame, aby súčasťou každej zmluvy o dielo na zabudovanie okenných konštrukcií bola aj zmluva o technickom dozore. Vyššie uvedené meradlá a skúšobné zariadenia (technické prostriedky) sú nevyhnutnou výbavou pri technickom dozore zabudovania okenných konštrukcií. Bez ich použitia je technický dozor neúčinný a neefektný. Odporúča sa, aby technický dozor trval ešte aspoň jeden rok po ukončení montáže na obnovovanej budove alebo 3 roky u novostavby. Počas tejto predĺženej doby je možné vyššie opísanými technickými prostriedkami odhaliť skryté nedostatky ovplyvňujúce  kvalitu bývania s novou okennou konštrukciou.  Investor angažovaním technického dozoru len a len získa, napríklad na zvýšených nákladoch na riešení reklamácií po odovzdaní diela budúcemu majiteľovi, často končiace v znížení ceny predávaného bytu alebo domu.

/Od
,

Prečo je potrebné skúšať vodotesnosť pred odovzdaním stavby?

Vodotesnosť je jedna z mandátových vlastností okien, vonkajších dverí a závesných stien. Mandátové vlastnosti musia byť uvedené vo vyhlásení parametrov výrobcu. Vodotesnosť u okien a vonkajších dverí sa skúša podľa EN 1027 zavedenej do sústavy STN ako STN EN 1027 a vyhodnocuje podľa EN 12208 zavedenej do sústavy STN ako STN EN 12208. Vodotesnosť závesných stien sa skúša v laboratóriu pri statickom tlaku podľa EN 12155 zavedenej do sústavy STN ako STN EN 12155 a klasifikuje podľa EN 12154 zavedenej do sústavy STN ako STN EN 12154. Ďalej môže byť vykonaná skúška podľa ENV 13050 zavedenej do sústavy STN ako STN P ENV 13050 pri nárazovom tlaku vzduchu (tzv. dynamický test). Táto skúška už nie je povinná, môže byť vykonaná na základe špeciálnych požiadaviek. Okrem skúšky v laboratóriu je možné skúšať vodotesnosť závesných stien in situ podľa EN 13051 zavedenej do sústavy STN ako STN EN 13051. Postup podľa tejto normy bol prevzatý do normy na zabudovanie okien do stavby STN 73 3134 na skúšanie pripojovacích škár na vodotesnosť. Po modifikácii postupu je možné túto metódu použiť aj na prípadnú skúšku vodotesnosti zabudovaných okien alebo zasklených stien.
Skúšanie vodotesnosti zložených prvkov musí byť vykonané na zloženom prvku alebo jednotlivých prvkoch. V tomto druhom prípade sa klasifikácia zloženého prvku určuje na základe prvku s horším výsledkom.

obr1: Pohľad na skúšobné zariadenie na skúšky vodotesnosti okien a vonkajších dverí (foto SvF STU Bratislava)

Vodotesnosť je jednou zo základných vlastností okien, vonkajších dverí a závesných stien.
Pre vodu vstupujúcu do konštrukcie otvorovej výplne alebo závesnej steny je dôležité, aby bol zabezpečený cielený odvod vody. Rovnako žiadna voda nesmie prenikať cez spojenia rámov do konštrukcie alebo priľahlých stien. Nakoľko prieniku dažďovej vody cez funkčné škáry okien alebo fasády nemôže byť úplne zabránené, je preto nevyhnutné zabezpečiť dvojstupňové utesnenie bariéry pred dažďom a vetrom. Pritom sa očakáva bezpečné odvedenie vody cez odvodňovacie drážky a otvory mimo konštrukciu okna alebo závesnej steny.
Na to, aby bolo možné zabezpečiť vypustenie všetkej vniknutej vody do konštrukcie, je potrebný teoreticky nárast vodného sĺpca v odvodňovacej drážke. Pritom 10 mm vodného stĺpca zodpovedá 100 Pa tlakového rozdielu medzi drážkou a vonkajším tlakom. Z tohoto dôvodu kľúčovú úlohu hrá konštrukcia tzv. dekompresnej dutiny a odvodňovacích otvorov. Aby mohla voda z funkčnej škáry odtekať, musí dôjsť k dekompresii. Táto dekompresia sa odohráva vo funkčnej škáre. Teda funkciou dekompresnej dutiny je trvalé vyrovnávanie tlaku medzi vonkajším prostredím a prostredím vo vnútri funkčnej škáry. Tým je umožnený odtok zrážkovej vody a kondenzátu zo zasklievacej škáry. Ak by nedošlo k vyrovnaniu tlakov vnútri dutiny, na vodnú hladinu vnútri dutiny by pôsobil veľmi malý tlak vzduchového stĺpca vnútri dutiny (tlak p1) a na spodný povrch vody vnútri dutiny tlak p0, ktorý je spôsobený mnohonásobne väčším stĺpcom vonkajšieho vzduchu a zrážková voda by nemohla z dutiny odtiecť. Ak docielime, že tlak vo vnútri dutiny sa bude rovnať tlaku vonkajšieho prostredia, odtok zrážkovej vody z dekompresnej dutiny bude umožnený hmotnosťou vodného stĺpca. Pôsobenie tlakov na vodu vnútri dekompresnej dutiny je znázornené na obrázku č 1.
Optimálne rozmery dekompresnej dutiny sú šírka 20 mm a hĺbka 15 mm. Z dekompresnej dutiny je voda odvádzaná výtokovými otvormi. Minimálna veľkosť výtokového otvoru je daná kapilárnou eleváciou vody – zamedzením vytvorenia blany v otvore, ktorá by bránila odvetraniu. Norma STN 73 3443 Stavebné práce. Sklenárske práce stavebné. Požiadavky na zasklievanie, odporúča výrobcom a motážnikom tieto otvory vyrábať s rozmermi 200 mm2 na meter. Pri dĺžke polodrážky > 600 mm: minimálne 3 odvodňovacie otvory, dva so stredom maximálne 50 mm od okrajov a jeden v strede.

obr. 2: Vyrovnanie tlaku ako konštrukčný princíp pri dvojstupňovom utesnení okna na bezpečné odvedenie vniknutej vody (1)
kde
g je gravitačné zrýchlenie (9,81 m/s2);
h pôsobiaca tlaková výška v m;
h0 výška vodného stĺpca nad výtokom v m;
p0 tlak vodného stĺpca zvonka v Pa;
p1 tlak vodného stĺpca v drážke v Pa;
ρ hustota (voda 1000 kg/m3).

Skúška vodotesnosti spočíva v trvalom postrekovaní vonkajšej strany skúšobnej vzorky stanoveným množstvom vody za súčasného pôsobenia pozitívneho skúšobného tlaku v podobe po sebe idúcich stúpajúcich tlakových stupňov v rovnomerných intervaloch stanovených prv citovanou skúšobnou normou. Celková dĺžka skúšky je závislá na vodotesnosti skúšobnej vzorky. Pre stanovenie vodotesnosti okien a vonkajších dverí sú stanovené dve metódy (metóda A a metóda B), ktoré sa líšia v sklone vodných trysiek. Výsledkom skúšky je miesto prieniku vody a tlak, pri ktorom prenikla voda skúšobnou vzorkou. Ďalej sa zaznamenáva čas, počas ktorého pôsobil najvyšší tlak pred prienikom vody.

obr. 3: Usporiadanie trysiek pri nechránenom umiestnení okien, v rovnej fasáde (metóda A EN1027)

obr. 4: Usporiadanie trysiek pri chránenom umiestnení okien, v členitej fasáde, lódžií a pod. (metóda B)

Presklená stena umiestnená v plášti budovy alebo závesná stena nie sú  výrobkami, ktoré môže byť celý kompletovaný vo výrobnom závode, ale je zostavou súčiastok a /alebo prefabrikovaných jednotiek, ktoré sa stávajú konečným výrobkom, až sú zostavené spoločne na jednom mieste. Presklená stena vo fasáde budovy alebo závesná stena tvoriaca sama o sebe fasádu budovy  sú ukotvené na nosnú konštrukciu a zabezpečuje sama alebo v spojení so stavebnou konštrukciou všetky bežné funkcie obvodového plášťa budovy, ale nepreberá žiadne nosné vlastnosti stavebnej konštrukcie.

Presklená stena umiestnená v plášti budovy

obr.5: Riešenia náhrady copilitových presklení

V súvislosti s obnovou bytových domov naberá na intenzite aj výmena obvodového plášťa schodíšť. Nachádzame rôzne riešenia od rôznych firiem na rôznych materiálových bázach. Na kvalite riešenia sa podpisuje jednak návrh tvorený vzťahom samospráva – zhotoviteľ, jednak použitá materiálová báza. V zásade pozorujeme dve riešenia:
1) ponechanie princípu presklenia, keď pôvodné copilitové riešenie presklenia je nahradené
a) metalickou konštrukciou na princípe samonosných priečnikov a stĺpikov- presklených stien;
b) konštrukciou pevných a otváracích plastových okien kotvených do ostenia.
2) nahradenie princípu presklenia, keď pôvodné copilitové riešenie presklenia je nahradené murovanou stenou, v ktorej sú osadené na každom podlaží (alebo medzipodlaží) otváracie okná.
Rôzne riešenia výmeny obvodového plášťa schodíšť vyvolávajú aj rôzne prejavy porúch. Jednou z častých je nevyhovujúca vodotesnosť.
Popis jednotlivých riešení
V prípade náhrady presklenia murovanou stenou s osadeným otváracím oknom je penetrácia vody do interiéru cez otváracie okno jednoznačnou chybou výrobku – okna. Iné už je, ak okno je súčasťou kovovej alebo plastovej konštrukcie. Tu môžu pristupovať ďalšie vplyvy závislé od použitých materiálov a technológie pri montáži. Na okne sa za normálnych okolností musia utesniť tri škáry: škára medzi zasklením a krídlom (zasklievacia škára), škára medzi krídlom a okenným rámom (funkčná škára) a škára medzi okenným rámom a hrubou stavbou (pripojovacia škára). Za prvé dve škáry zodpovedá výrobca okien a utesňujú sa obvykle na základe princípu odvodňovacej (dekompresnej) dutiny. Pri odvodňovacej dutine sa tesnenie vkladá zvnútra konštrukcie. Dutina sa z vonkajšej strany utesní čo najlepšie, utesnenie ale nie je stopercentné. Tesnenie nachádzajúce sa vnútri zabráni malému množstvu preniknutej vody v ďalšom postupe. Voda sa zhromaždí pred tesnením a odvedie sa odvodňovacími otvormi zase von. Ak pri kovovej konštrukcii napr. hliníkovej fasáde boli použité systémové prvky závesnej steny je možné odvedenie zrážkovej vody riešené v dutinách mimo kovovú konštrukciu. Najcitlivejšie na prienik vody do interiéru je konštrukcia zasklenej steny pozostávajúca z kombinácie pevných a otváracích plastových okien, kde jednotlivé prvky nie sú prepojené ako u závesnej steny na metalickej báze. Tu môže dochádzať k penetrácii vody do interiéru kdekoľvek a akýmkoľvek spôsobom.

obr. 6: Ovodňovacie drážky a vetranie; a) odvodňovanie a vyrovnanie tlaku v každom poli; b) odvodňovanie a vyrovnanie tlaku pary len cez stĺpikové profily; 1 – otvor pre odvod vody [1].

Výmeny zasklených stien schodíšť bytových domov sú niekedy sprevádzané narušením odolnosti proti vode. Z viacerých pozorovaní a reklamácií vyplýva, že najzraniteľnejším riešením výmeny obvodového plášťa schodíšť je náhrada konštrukciou zasklenej steny pozostávajúcou z kombinácie pevných a otváracích plastových okien. Preto je na konštruktérovi – výrobcovi, aby riešil vodotesnosť nielen jednotlivých okien poskladaných do zasklenej steny, ale aj zasklenej steny ako celku.

U závesných stien sa v podstate sa rozlišujú dva konštrukčné princípy: roštová (tiež rastrová) a panelová konštrukcia. Pri roštovej konštrukcii je nosná konštrukcia zostavená na mieste stavby so stavebných prvkov, nesúcich prefabrikované nepriehľadné a/ alebo priehľadné výplňové panely. Panelová konštrukcia obsahuje vopred zostavené, vzájomne spojené prvky na výšku jedného alebo viacerých poschodí, vrátane výplňových panelov. V praxi môžu byť aj kombinované konštrukcie (panelovo – roštové) alebo špeciálne [2]. Mandátové vlastnosti závesných stien určuje hEN 13830. Jednou z požadovaných vlastností je aj vodotesnosť. Vodotesnosť závesných stien, ktorú vyhlasuje výrobca vo vyhlásení o parametroch sa zisťuje v laboratóriu podľa EN 12155 a výsledky sa vyjadrujú v triedach odolnosti podľa EN 12154. Na skúšku sa používa podobné skúšobné zariadenie ako na skúšku okien a dverí, ale väčších rozmerov. Principiálny rozdiel oproti skúške okien a dverí je v umiestnení trysiek a ich počte. Pokiaľ pri skúške vodotesnosti okien a dverí sa tieto skúšajú v jednej alebo dvoch rovinách umiestnenia postrekovacej rampy, podľa výšky resp. konštrukcie skúšaného prvku, pri skúške vodotesnosti závesnej steny je raster (mriežka) trysiek pokrývajúci celú plochu skúšaného prvku. Postup skúšky je podobný, po  vodných rázoch sa v stanovených časovch rozpätiach a krokoch zvyšuje tlak vzduchu za súčasného postreku povrchu vodou predpísaného tlaku tryskami s plným kúželom paprsku vody. Výsledok skúšky vyjadrujúci tlak vzduchu, ktorému skúšaná vzorka vyhovela sa uvádza ako trieda vodotesnosti. Do tlaku vzduchu 600 Pa sú štyri triedy R4 až R7 a nad 600 Pa sa trieda označuje RExxx, kde xxx je tlak vzduchu, kedy si skúšobná vzorka zachovala vodotesnosť. Vzhľadom k rastrovemu umiestneniu trysiek je možné považovať skúšku vodotesnosti závesnej steny za náročnejšiu ako skúšku vodotesnosti okien a dverí. Preto sa pri realizácii môže stať, že vodotesnosť okien alebo dverí skúšaná podľa noriem EN 1027, nemusí byť zhodná s vodotesnosťou okien alebo dverí zabudovaných v závesnej stene skúšanej podľa EN 12155. Okná v murovaných stavbách sú najčastejšie zapustené v obvodovom plášti, ale okná a dvere v závesnej stene, najmä v roštovej konštrukcii často lícujú s vonkajším povrchom. Nakoľko zostavovanie najmä roštovej konštrukcie na stavbe je náročné na dodržiavanie technológie a pracovnej disciplíny, je v záujme investorov overiť kvalitu práce po ukončení montáže skúškou vodotesnosti na mieste (in situ) podľa EN 13051. Pri skúške na mieste sa na každý priečnik pôsobí prúdom vody z definovaných trysiek a rozostupoch bez tlaku vzduchu. Kvalitu práce ale aj projektu preverí zaradenie prídavného tlaku vzduchu. Ako alternatíva k tlakovej komore podľa EN 12155 sa vnútorný povrch závesnej steny pokrýva polyetylénovou fóliou vytvárajúcou vzduchotesnú komoru. Odčerpanie vzduchovej medzery medzi polyetylénom a vnútorným povrchom závesnej steny sa vykoná sledom skúšobných tlakov podľa EN 12155 až do tlaku zodpovedajúcemu klasifikácii vodotesnosti závesnej steny zistenej v laboratóriu. Tento tlak (podtlak) nesmie byť menší ako 0,25 násobok návrhového zaťaženia vetrom, stanoveného podľa EN 1991-1-1-4 (Eurokódu 1: časť 2.7).

obr.7: Príklady odvodnenia závesnej steny

Odpoveď na otázku prečo si overiť vodotesnosť na zabudovanej závesnej stene je pomerne jednoduchá. Vacnásobným opakovaním pracovnej činností klesá aj pozornosť montážnika. Skoro na každej skúšanej fasáde sme sa stretli s nízkou vodotesnosťou závesnej steny. Príčinami boli porušenia tesnení stĺpikov a priečnikov alebo nedodržanie systémových podkladov pri vŕtaní odvodňovacích otvorov otváracích okien, zámena tesnení a pod. Vzhľadom k častému výskytu chýb pri montáži alebo zámene materiálov sa odporúča pred odovzdaním fasády odskúšať minimálne 1% plochy fasády skúškou vodotesnosti. Ak sa táto podmienka neakceptuje, je veľký predpoklad, že  investori budú nepríjemne prekvapení niekedy už pri prvom návalovom dáždi.

Literatúra:

1.Sieberath, U. – Niemoller, Ch.: Komentar zur DIN EN 14351 Fenster und Tueren – Produktnorm, Leistungseigenschaften – Teil 1: Fenster und Aussen tueren ohne Eigenschaften bezueglich Feuerschutz unf/ oder Rauchdichtheit, ift Rosenheim GmbH u. Farauenhofer IRB Verlag, 2008
2. D. Neumann a kol.: Stavební konstrukce II., JAGA GROUP, s.r.o., Bratislava, 2006
3. Puškár, A. – Panáček, P.: Vodotesnosť, OKNOviny 2/2016 s.12
4. Puškár, A. a kol.: Obvodové plášte budov – fasády, Vydavateľstvo Jaga group, Bratislava 2002 s.242

 

 

/Od

Ktoré a kde tesniace materiály na okná?

Kvalita vyhotovenia pripojovacej škáry patrí medzi najdiskutovanejšie otázky medzi výrobcami okien. Nedostatočné prilepenie fólie na ostenie, parapet a nadpražie alebo nedostatočná pevnosť lepeného spoja sa správajú tak, ako keby tam fólia nebola. Cez vzniknuté škáry medzi fóliou a ostením, parapetom a nadpražím vniká vodná para k izolačnej PU pene, ktorú táto deštruuje. Vonkajším prejavom sú plesnivé pripojenia okien alebo znížené akustické vlastnosti [1].

Od roku 2010 platí  STN 73 3134. STN 73 3134 platí na stavebné práce súvisiace s návrhom, zhotovením, kontrolou kvality a preberaním zabudovaných (osadzovaných) okenných konštrukcií. Naopak STN 73 3133 „Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy.    Tesniace systémy pripojovacích škár.  Požiadavky a skúšanie“ vstúpila do platnosti 1. februára 2012, sa zaoberá posudzovaním a skúšaním vhodnosti tesniacich systémov.

Pod tesniacim systémom sa v norme rozumie usporiadaný  súbor materiálov (tmely, tesniace pásky a fólie, PUR peny, atď.) v pripojovacej škáre okien alebo dverí tak, aby plnil určené požiadavky.

Základnou požiadavkou kladenou na tesniaci systém je schopnosť odolávať očakávaným pohybom spôsobeným stavbou alebo bežným používaním okien alebo dverí pri zachovaní tesnosti voči prieniku vzdušnej vlhkosti z interiéru, vodným zrážkam z exteriéru a požadovaných tepelno- a zvuko-izolačných vlastností počas celej doby životnosti okna alebo dverí.  V tejto súvislosti všetky použité materiály (systémy) musia mať nasledovné špecifické vlastnosti:

– vzduchotesnosť;
– vodotesnosť;
– elasticita;
– tepelná izolácia;
– difúzny odpor;
– adhézia;
– životnosť a odolnosť UV žiareniu;
– požiarne vlastnosti a
– nebezpečné látky.

obr.1: skladba pripojovacej škáry v zalomenom ostení v mieste tepelnej izolácie použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej pásky a parotesnej fólie

obr.2: skladba pripojovacej škáry v rovnom ostení  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej pásky a parotesnej fólie

obr.3: skladba pripojovacej škáry v zalomenom ostení  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej pásky a parotesnej fólie

obr.4: skladba pripojovacej škáry v rovnom ostení  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej fólie a parotesnej fólie

obr.5: skladba pripojovacej škáry v rovnom ostení  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej fólie a parotesnej fólie so zatepleným vonkajším ostením (min. hr. 3 cm)

obr.5: skladba pripojovacej škáry v zalomenom  ostení vytvorenom dodatočným zateplením budovy  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej fólie a parotesnej fólie

obr.6: skladba pripojovacej škáry v zalomenom  ostení vytvorenom  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej pásky a parotesnej fólie

obr.7: skladba pripojovacej škáry v zalomenom  ostení  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej pásky a multifunkčnej pásky s parotesnou vrstvou

obr.8: skladba pripojovacej škáry na parapete  použitím paropriepustnej a vodonepriepustnej fólie a parotesnej fólie (lôžko pod vonkajším parapetom sa odporúa ukončiť ešte vodonepriepustnou páskou)

Ku každej z uvedených požiadaviek je v norme stanovená skúšobná metóda alebo odkaz na inú normu, ktorá túto obsahuje. Elasticita sa požaduje pri použití tesniacich materiálov plniacich všetky požadované vlastnosti v jednej vrstve. Požadovaná hodnota elasticity je ≥ 25 %. Plnenie požiadavky elasticity sa nevyžaduje pri tesniacich systémoch obsahujúcich tesniace pásky alebo fólie kombinované najčastejšie s iným tesniacim materiálom zabezpečujúcim tepelnú a zvukovú izoláciu. Tesniaci systém musí zabezpečiť  fungovanie pripojovacej škáry v zimnom období v celej oblasti tepelnej pohody vnútorného prostredia podľa STN 73 0540-3.

Odporúčaná hodnota pre: sd  (interiér) je ≥ 7 [m] a sd  (exteriér) ≤ 0,5 [m], ale nie menej ako pomer 3:1.

Dôležité pre interpretáciu vlastností podľa tejto normy je skutočnosť, že stanovené požiadavky musí plniť systém aj po skúške opakovaného otvárania a zatvárania zabudovaných okien vykonanej podľa STN EN 1191 v ráme so skúšaným tesniacim systémom. To znamená, že nestačí ak dodávateľ preukáže vzduchotesnosť alebo vodotesnosť systému bez toho aby ho predtým podrobil cyklickému namáhaniu otváraním a zatváraním krídla dverí alebo okna s počtom 25 000 cyklov otvorenia a zatvorenia okna (dverí).

Výrobca alebo dovozca tesniaceho systému  poskytuje informácie o:
– vlastnostiach a použití;
– uskladnení a doprave;
– požiadavkách na zabudovanie;
– inštrukciách o bezpečnosti pri montáži a používaní.

Difúzia vodných pár a teda aj odolnosť proti nej je vyjadrovaná  v súlade STN EN ISO 12572 faktorom difúzneho odporu, ktorý má označenie μ (mí). Faktor difúzneho odporu vyjadruje, koľkokrát je väčší difúzny odpor príslušného materiálu v porovnaní s kľudnou vrstvou vzduchu pri rovnakej hrúbke a teplote. Faktory difúzneho odporu bežných stavebných látok udáva STN 73 0540-3. Iným podobným vyjadrením odolnosti difúzie je tzv. difúzna ekvivalentná  hrúbka vzduchovej vrstvy označovaná sd [m]. Táto podľa prv citovanej STN EN ISO 12572 vyjadruje hrúbku vrstvy kľudného vzduchu, ktorá má rovnaký difúzny odpor ako skúšobná vzorka.

Tabuľka 1:  Zoradenie tesniacich materiálov dostupných v SR podľa difúznej ekvivalentnej hrúbky sd [m]

exteriér sd ≤0,5(m) interiér sd ≥7(m)
okenná fólia eko exteriér (SOUDAL) sd =0,07(m) illbruck TP 652 illmond Trio+ sd =15(m)
okenná fólia eko exteriér UV+12 (SOUDAL) sd =0,07(m) fólia TwinAktiv RH=50% sd =7(m)
Kompresná páska (expanzná) TL07.23 (DenBraven) sd < 0,5(m) ISO bloco one (PUR páska) sd >25(m)
 Predstlačená páska ISO BLOCO 600 (ALLMEDIA) sd ≤ 0,5(m) pri 50 mm šírke EPDM interiér butyl+kaučuk sd =75(m)
fólia ISO CONNECT CX EXTERIÉR sd =0,05(m) okenná fólia eko INT (SOUDAL) sd =53(m)
fólia ISO CONNECT FD Complete EXTERIÉR sd =0,05(m) fólia ISO CONNECT CX INTERÉR sd =40(m)
fólia FETRIM 20 (SIGA) sd =20(m)
fólia ISO CONNECT FD Complete INTERÉR sd =39(m)
ISO butyl int. okenná fólia sd = 400(m)
okenná fólia eko INT ALU (SOUDAL) sd =550(m)
ISO ALU INT okenná fólia interiér  sd = 1250(m)

obr.9: neodporúča sa celý obvod exterierovej pripojovacej škáry olepiť EPDM fóliou. Vhodné je EPDM fóliu použiť ako lôžko pod parapet okna

 

Kvalita PU – pien

V súčasnosti sa stretávame so širokou ponukou rôznych druhov PU – pien. Nie všetky sú vhodné na montáž okien a dverí. Čo sa očakáva od PU – pien [2]?

Sú to predovšetkým úžitkové vlastnosti ako:
– výborné tepelné a zvukové izolačné vlastnosti;
– výborná lepivosť a spojovacia schopnosť;
–  preverená zdravotná nezávadnosť;
– ľahká manipulácia a použitie.

Základnou surovinou pri výrobe ľahčených PUR hmôt je vedľa základných surovín i voda.

Mechanizmus  vytvrdzovania spočíva v tvorbe polyméru, keď suroviny z plechovky spolu reagujú vzniká  polyuretán a reakciou s vodou vzniká mimo iného CO2 (nadúvadlo). Hnacie médium rozptýlené v surovinách spolu s CO2 napeňuje vznikajúci polyuretán.  Vlhkosť, teplota, vlhčenie podkladu a vlhčenie vytvrdzujúcej  peny majú priamy vplyv na kvalitu tuhej peny, jej homogenitu a rýchlosť procesu vytvrdzovania PU-pien!

Postup: Suroviny v plechovke dôkladne pretrepeme, obal otočíme ventilom dole, stlačíme ventil a tlak hnacieho plynu vytlačí obsah z obalu. Suroviny opúšťajú pod tlakom plechovku a ihneď začínajú reagovať. Pri uvoľnení tlaku sa médium nadúva – vzniká pena. Súčasne sa reakciou s vlhkosťou sa vytvorí CO2 , ktorý rovnako pôsobí ako nadúvadlo. Vzniknutá polyuretánová pena postupne tuhne – vytvrdzuje. Bubliny peny obsahujú cca 80% hnacieho média a 20% CO2.

Rýchlosť tuhnutia peny a rast objemu plynov majú vplyv na rast objemu peny i po zatuhnutí povrchu –  tento jav sa nazýva postexpanzia. Rýchla priepustnosť plynu cez steny naopak umožňuje uvoľnenie tlaku plynov a spolu s nedostatočne vytvrdnutou štruktúrou ovplyvňuje následné uvoľnenie tlaku a dochádza k  zmršťovaniu vytvrdnutej PU – peny.

Čím je postexpanzia a zmršťovanie väčšie, tým je pena nekvalitnejšia !

obr.10: Pri neuváženom hromadení PU- peny napríklad pri pripojovacích škárach, ktorých hrúbka je väčších ako 3 cm môže vznikať vnútri peny nevytvrdená hmota

obr.11: PU- pena s postexpanziou (vpravo)

Vo výslednom hodnotení treba dohliadať na kvalitu použitých materiálov. Pre kvalitné utesnenie je treba používať PU peny s minimálnou postexpanziou a minimálnym zmršťovaním počas celej doby životnosti.

Technické vlastnosti PU – pien:
– nízka hustota –  napr. vytvrdnuté 1K peny cca 22-25 kg/m3;
– vysoká priľnavosť k rôznym druhom podkladových materiálov – mimo PP, PE, Teflon – vlhčenie ju zvyšuje;
– veľmi dobré kohézne vlastnosti (vnútorná pevnosť);
– výborné tepelnooizolačné a zvukotesné vlastnosti;
– veľmi dobré vyplňovacie schopnosti;
– vytvrdzovanie vzdušnou vlhkosťou;
– ľahko pretierateľné;
– vodoodpudivé, v prípade stáleho zmáčania vodou dochádza však k absorpcii vody.

Pripájacia škára a musí byť čistá, bez mastnoty, prachu a nesúdržných častíc. Pred samotnou aplikáciou je potrebné podklad navlhčiť pomocou rozprašovača vody a pokračovať vo vlhčení i v priebehu vytvrdzovania. Získame tým lepšiu priľnavosť, rovnomernú štruktúru buniek (bez dier) = homogenita = kvalitnejší výsledok.

Doporučenia pred aplikáciou:

aplikačná teplota letnej peny:  +5°C až +30°C; zimnej  peny do  cca – 12°C !

Teplota obsahu plechovky pred aplikáciou by mala byť od +15°C do + 30°C  (studenú penu temperujeme vo vlažnej vode = rýchlejší ohrev, lepšia extruzia). Pred aplikáciou penu dokonale „pretrepeme“  cca 30 x. Peny nie sú odolné UV žiareniu, preto je nutné povrchové krytie tmelom, náterom alebo inými zakrývacími materiálmi.

Literatúra:

  1. Panáček, P.: Tesniace systémy pripojovacích škár, SLOVENERGOokno®, OKNOviny®, 2/2012 s.12
  2. Molnár,P.: Kvalita a aplikácia PU-pien, SLOVENERGOokno®, OKNOviny®, 1/2011 s.6
/Od

Požiadavky na spojenie hrán zasklievacích systémov

 

meranie povrchovej teploty

Meranie povrchovej teploty

 

Voľný okraj (hrana) zasklenia vyžaduje okrajové spojenie odolné UV žiareniu. Niekedy je vhodné prekrytie spojov pásmi z hliníka alebo nerezovej ocele, ktoré sú vhodné aj na mechanickú ochranu v prízemných častiach budovy. Pri správnej voľbe farby a reflexie sú tieto pásy pomerne nenápadné.

Priebeh izoterm na okraji skla je nepriaznivý (tepelné mosty), s vysokým rizikom kondenzácie vodnej pary na vnútornom v rohu miestnosti. Geometria vonkajšieho rohu vedie k nepriaznivým tepelným tokom. Chýba aj teplotný útlm zvyčajne poskytovaný rámovou konštrukciou. Tepelne vylepšené dištančné rámčeky môžu vzhľadom na zvýšenie vnútornej povrchovej teploty situáciu predsa len o niečo zlepšiť. Priaznivý vplyv má geometria okraja rohu skla. Pozitívny vplyv na vnútornú povrchovú teplotu majú aj vnútorné profily priečnikov. Tieto podmienky priebehu izoterm sú dôležité a musia byť v návrhu dostatočne opísané. Aby sa zabránilo dlhodobej kondenzácii vodnej pary na vnútornom povrchu konštrukcie, má mať teplota povrchu zasklených konštrukcií podľa STN 73 0540-2 v priestoroch  s relatívnou vlhkosťou vzduchu (RH) φ ≤ 50% povrchovú teplotu nad teplotou rosného bodu t.z. pri interiérovej teplote 20 °C a RH 50% nad teplotou 9,3 °C. V rohu spájaných izolačných skiel je nevyhnutné použiť dištančné rámčeky tzv. „teplý okraj“ (STN EN ISO 10077-2). I to niekedy nezabráni skutočnosti, že vnútorná povrchová teplota klesne pod 9,3 °C.

Bezrámové spojenie dvoch izolačných skiel a vytvorenie rohu z nich môže byť funkčné, ak sa neopomenú fyzikálne okrajové podmienky vyplývajúce z geometrie konštrukcie. To platí rovnako pre statické a tepelnoizolačné vlastnosti. Spojenie okrajov izolačných skiel musí zabezpečiť odolnosť proti starnutiu s ochranou pred vlhkosťou. Musia byť zabezpečené známe požiadavky na vyrovnanie tlakov a tesné spojenia rámovej, ale aj celej konštrukcie. Správnym návrhom a správnym vyhotovením, môžu bez zaváhania byť celozasklené rohy atraktívnymi a odolnými prvkami dizajnu budovy.

obrázok

Priebeh izoterm v izolovanom rohovom spoji izolačných skiel

tabulka1

/Od
,

Vlastnosti otvorových konštrukcií po zabudovaní do stavby

Vlastnosti otvorových konštrukcií po zabudovaní do stavby

1. Úvod

Výrobcovia okien a dverí sa často pri reklamačnom konaní stretávajú s pochybnosťami užívateľov o parametroch dodaných a zabudovaných výrobkov. Vyhlasované parametre okien a vonkajších dverí sa zisťujú v akreditovaných skúšobných laboratóriách, podľa platných skúšobných noriem, ktoré cituje harmonizovaná STN/ČSN EN 14351-1+A1. Po zabudovaní do stavby neexistujú normové metódy a zariadenia na overenie charakteristík uvedených vo vyhlásení výrobcu. Cieľom príspevku je pokus opísať tento stav a navrhnúť možné riešenia.

2. Stav a predpoklady

Zhoda s harmonizovanou európskou normou ČSN/STN EN 14351-1+A1 sa posudzuje na označenie okien a vonkajších dverí označením CE. Ide o nasledujúce mandátové vlastnosti (charakteristiky): odolnosť proti zaťaženiu vetrom, vodotesnosť, únosnosť bezpečnostného vybavenia, vzduchová nepriezvučnosť, súčiniteľ prechodu tepla, prievzdušnosť a prítomnosť nebezpečných látok (tabuľka 1). Ďalšie vlastnosti z EN 14351-1: mechanická pevnosť (odolnosť proti zaťaženiu v rovine krídla, odolnosť proti statickému krúteniu, ovládacie sily), odolnosť proti opakovanému otváraniu a zatváraniu nie sú podmienené skúšaním u notifikovanej osoby. Doplnkovými vlastnosťami (ak sú požadované) sú odolnosť proti priestrelu, odolnosť proti výbuchu a odolnosť proti násilnému vniknutiu.

Tab. 1: Skúšané vlastností a klasifikácia výsledkov pre okna a vonkajšie dvere v systéme posudzovania zhody 3:

charakteristika Okna a vonkajšie dvere podľa EN 14351: 2006 + A1: 2010
skúšobná metóda klasifikácia výsledkov

alebo spôsob vyhlásenia
odolnosť proti zaťaženiu vetrom 1) EN 12211

alebo výpočet

 EN 12210
vodotesnosť 1) EN 1027 EN 12208
nebezpečné látky 1) deklarovaný obsah databáza
únosnosť bezpečnostných zariadení 1) EN 14609

alebo

výpočet

 medzná hodnota
výška a šírka vonkajších a balkónových dverí EN 12519 vyhlásená hodnota
akustické vlastnosti 1) EN ISO 140 – 3

alebo

tabuľková hodnota

 vyhlásená hodnota
súčiniteľ prechodu tepla 1) EN ISO 10077-1

EN ISO 10077-2

alebo

EN ISO 12567-1

 vyhlásená hodnota
radiačné vlastnosti 1) EN 410

EN 13363-1

EN 13363-2

 vyhlásené hodnoty
Prievzdušnosť 1) EN 1026

alebo

tabuľková hodnota

 EN 12207

 

Poznámka:
1) Mandátová vlastnosť, na vyhlásenie parametrov je nutná účasť notifikovanej osoby

42

obr. 1 – Nedeštruktívne meranie % naplnenia izolačného dvojskla plynom

43

obr. 2 – Zisťovanie pozície nízkoemisného povlaku na izolačnom skle

44

obr. 3 – Meranie hrúbky skla a medziskleného priestoru

Veľmi často sú reklamáciami spotrebiteľov spochybňované tepelnoizolačné vlastnosti okna vyjadrené súčiniteľom prechodu tepla, prievzdušnosť, akustické vlastnosti okna a vodotesnosť. Z uvedených mandátových vlastností sa v harmonizovanej norme predpokladá trvanlivosť pri vodotesnosti a prievzdušnosti, s tým, že táto sa zabezpečuje vymeniteľnosťou tesnení a súčiniteľom prechodu tepla, ktorý podľa tejto normy závisí najmä od dlhodobých vlastností zasklenia, najmä izolačných skiel (IGU). Sklo, zodpovedajúce požiadavkám uvedeným v prílohe C tejto harmonizovanej normy, sa považuje za sklo spĺňajúce požiadavky trvanlivosti. Táto príloha obsahuje zoznam všetkých európskych noriem vzťahujúcich sa na sklené tabule a izolačné sklo. O postupoch a prístrojovom vybavení na overovanie vlastností zabudovaného izolačného skla sme už publikovali príspevok v roku 2009 [1]. Diagnostikou izolačného skla je možné potvrdiť najmä tepelnotechnické vlastnosti izolačného skla a prostredníctvom neho aj celého okna. Súčiniteľ prechodu tepla u dvojskiel je možné zistiť pomocou percenta naplnenia inertným plynom  izolačného dvojskla. Percento naplnenia izolačného dvojskla je možné zistiť nedeštruktívne meradlom na princípe prechodu elektrického výboja  cez izolačné dvojsklo (obrázok 1). Ak sa súčasne zmeria existencia nízkoemisného povlaku a hrúbka sklenej dutiny v strede izolačného skla, je možné spoľahlivo určiť súčiniteľ prechodu tepla zabudovaného izolačného skla (obrázok 2 a 3). Percento naplnenia medzisklenej dutiny plynom je možné zistiť aj po vyňatí izolačného skla z krídla okna. Po narušení dištančného rámčeka sa odoberie vzorka plynu do prenosného analyzátora. Pokiaľ sú k dispozícii výsledky výpočtu súčiniteľa prechodu tepla profilom krídla a rámu okna podľa STN/ ČSN EN ISO 10077-2 a vedomosti o dištančnom rámčeku izolačného skla je možné s vysokou spoľahlivosťou skontrolovať výpočtom podľa STN/ ČSN EN ISO 10077-1 hodnotu súčiniteľa prechodu tepla konkrétneho okna uvedenú vo vyhlásení výrobcu. Pri akustických vlastnostiach okna už takto spoľahlivé diagnostické metódy nemáme k dispozícii. Pokiaľ diagnostikujeme zabudované izolačné sklo, môžeme podľa tabuľkových hodnôt uvedených v prílohe B.3 STN/ČSN EN 14351-1+A1 určiť index vzduchovej nepriezvučnosti Rw a porovnať jeho hodnotu s deklarovaným, uvedeným vo vyhlásení výrobcu. Hodnotu Rw je možné zistiť aj meraniami in situ na zabudovanom okne napríklad metódou podľa STN/ČSN EN ISO 10052, ale výsledky sú vždy ovplyvnené okolitou konštrukciou. Touto a ďalšími metódami je možné porovnávať konštrukčne rozdielne okná zabudované v rovnakej obvodovej konštrukcii stavby alebo kontrolovať hygienické podmienky bývania. Index vzduchovej nepriezvučnosti významne ovplyvňuje prievzdušnosť okna. Graf prievzdušnosti škár okna je zobrazený na obrázku 4.

 

45

obr. 4 – graf prievzdušnosti škár okna

Nakoľko vyňatie výrobku zo stavby a podrobenie opakovaným skúškam v skúšobných laboratóriách je často nemožné a neefektívne, preto v praxi sa stretávame s rôznymi zástupnými metódami, najčastejšie termovíziou, snažiacimi sa dokázať „nekvalitu“ otvorovej výplne spôsobenej výrobcom už pri dodaní výrobku. Najčastejšie sa tomu deje pri posudkoch na výmenu okien. Často sa táto nekvalita definuje ako „špatné tepelno-izolačné vlastnosti“. Deje sa tomu tak i napriek skutočnosti, že v norme, podľa ktorej sa termovízne merania vykonávajú (ČSN/STN EN 13187) je uvedené: „Metóda sa používa predovšetkým na určenie veľkosti odchyliek v tepelných vlastnostiach, vrátane vzduchotesnosti, jednotlivých prvkov obvodového plášťa budovy“. Mimo iného sa uvádza: „Tato norma sa používa ku stanoveniu polohy tepelných nepravidelností a polohy cesty prieniku vzduchu obvodovým plášťom. Tato norma sa nepoužíva ku stanoveniu stupňa tepelnej izolácie a vzduchotesnosti konštrukcie. Pre takéto stanovenia sa požadujú iné skúšky.“ Pod pojmom „špatné tepelno-izolačné vlastnosti“ sa v expertíznych posudkoch spája viacero vlastností okien, najčastejšie vysoká prievzdušnosť a tepelný odpor jednotlivých prvkov okien. Málokedy sa chyby hľadajú v kvalite zabudovania okien a dverí do stavby a už vôbec nie v nízkom tepelnom odpore obvodovej steny. Pritom neodmietame termovízne merania ako celok, pri posudzovaní zabudovaných okien, sami túto metódu využívame vo svojej expertíznej činnosti avšak vždy v spojení s meraním povrchových teplôt kontaktnými teplomermi tak, aby bolo možné dodatočne pri vyhodnotení termovíznych snímkov v počítači primerane korigovať emisivitu povrchu. Samozrejmosťou je kalibrácia meracích prístrojov a prepočet povrchových teplôt na skutočné hodnoty podľa kalibračného listu meradla. Zistenie zvýšenej prievzdušnosti termovíznym meraním by bolo veľmi efektívnou metódou, ak by nebola ovplyvnená množstvom ďalších faktorov ovplyvňujúcim výsledky merania. Aby nedochádzalo v budúcnosti k diametrálne rozdielnym stanoviskám expertov, stálo by sa úvahu normalizovanie metód použiteľných na overenie deklarovaných vlastností prievzdušnosti. Je zrejmé, že ak na výrobok medzičasom pôsobili nepriaznivé klimatické vplyvy, zmenili sa vlastnosti uvedené vo vyhlásení výrobcu. Či táto zmena je napríklad u prievzdušnosti ešte v rozsahu vyhlásenej triedy, je vecou použitia vhodnej skúšobnej metódy. Princíp môžeme prevziať z tzv. blow door testu: meranie vzduchovej priepustnosti obvodovej konštrukcie podľa STN/ČSN EN 13829 (obrázok 5). Je vecou použitia maskovacích materiálov na utesnenie miestnosti, kde sa predmetné okno nachádza a výkonu ventilátora, aké podmienky skúšky dosiahneme. Bežne sa dá dosiahnuť pri meraní in situ tlak alebo podtlak až 100 Pa, čo je podľa STN/ČSN  EN 12207 referenčný skúšobný tlak pre prievzdušnosť. Jeho hodnoty sú uvedené v tabuľke 2.

46

obr. 5 – Meranie vzduchovej priepustnosti budovy (alt. prievzdušnosti okien)

Tabuľka 2: Normovaná referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa podľa STN/ČSN EN 12207

Trieda prievzdušnosti Prievzdušnosť vztiahnutá na celkovú plochu okna/ dverí

[m3/(h.m2)]

 Privzdušnosť vztiahnutá na dĺžku (funkčnej) škáry okna/ dverí

[m3/(h.m)]
0 neskúša sa
1 50 12,5
2 27 6,75
3 9 2,25
4 3 0,75

Tento spôsob skúšania je možné využiť aj pre nesériovo vyrábané výrobky, kedy výrobca môže vyhlásiť zhodu bez zapojenia notifikovaného orgánu. Klasifikácia tried prievzdušnosti je v tabuľke 3 a na obrázku 4.

Tabuľka 3: Klasifikácia prievzdušnosti podľa odporúčania národnej prílohy STN EN 14351-1

Trieda Vhodnosť použitia
0 –
1 okná do nevykurovaných priestorov, bytové dvere a vonkajšie dvere nebytových budov a dvere so zádverím
2 okná a balkónové dvere do 8 m výšky zabudovania, vonkajšie dvere rodinných domov a bytových budov bez zádveria
3 okná a balkónové, terasové a pavlačové dvere do 20 m výšky zabudovania
4 okná a balkónové, terasové a pavlačové dvere nad 20 m výšky zabudovania

Na prvý pohľad by mohlo byť nepotrebné skúšanie vodotesnosti okien po ich zabudovaní do stavby. To, že sa užívateľovi prejaví zatekanie okien fľakmi na stene sa môže zadať byť jednoznačné. Nie vždy tomu tak musí byť. Stretávame sa s prípadmi, že narušenie celistvosti pri zatepľovaní vonkajšieho plášťa budovy sa prejaví prienikom vody aj o niekoľko poschodí nižšie. Často po skončení hnaného dažďa nie je možné identifikovať miesto prieniku vody napr. u členitých zasklených stien, združovaných okien a pod. V týchto prípadoch je často zistené zatekanie pripisované výrobcovi okien. Na „obranu“ výrobcu a najmä na zistenie skutočného miesta prieniku vody cez konštrukciu po zabudovaní okien do stavby je k dispozícii metóda podľa ČSN/STN EN 13051 „ Závesné steny. Vodotesnosť. Skúška na mieste“. Použitie tejto metódy na okno je na obrázku 6. Táto norma a metóda (bez sania vzduchu) sa úspešne využíva pri skúškach vodotesnosti pripojovacích škár zabudovaných okien [2]. Na ďalšie využitie napr. pri overovaní funkčných a zasklievacích škár okien/ dverí je potrebný konsenzus na podmienkach skúšania, ktorý je možné uskutočniť výhradne v norme.

47

obr. 6 – Skúška vodotesnosti okna

3. Záver

Overovanie viacerých vlastností okien a dverí a v tom aj trvanlivosti pri vodotesnosti a prievzdušnosti po zabudovaní okien a dverí do stavby nemá normalizovanú metódu. Podozrenia užívateľov okien a dverí podporujú aj niektoré opatrenia z harmonizovanej EN, keď na vyhlásenie parametrov stačí mať zmluvu s dodávateľom systému a/ alebo vlastníkom skúšok. Navrhnuté metódy skúšania by bolo možné využiť okrem expertíz aj na zistenie mandátových vlastností pri procese vyhlásenia zhody o parametroch nesériovo vyrábaných výrobkov, čo je väčšina okien na našom trhu. Úloha je naliehavá aj vzhľadom k skutočnosti, že činnosť kontrolných orgánov v tejto oblasti je na oboch stranách rieky Moravy nedostatočná a priestor dostávajú rôzne expertízne organizácie a jednotlivci používajúci nenormové postupy na overovania týchto vlastností, často s rozpornými výsledkami a často svojimi výrokmi poškodzujúcimi výrobcov okien a dverí.

Literatúra

  1. Panáček, P. –Puškár, A. –Szabó, D.: Izolačné sklené systémy v kritických podmienkach. In: DŘEVĚNÁ OKNA, DVEŘE, SCHODY 2009, navrhování, výroba, zkoušení, použití, Zborník Odborný seminář, 05. a 06.03.2008, Hranice ČR, Střední odborná škola průmyslová a Střední odborné učiliště strojírenské v Hranicích, ISBN 978-80-86787-36-7, s. 36 – 45
  2. Panáček, P. – Polášek, M. Diagnostika zabudovaných oken. In: DŘEVĚNÁ OKNA, DVEŘE, SCHODY 2010, Sborník přednášek odborného semináře, 11. a 12.03.2010, Hranice ČR, Střední odborná škola průmyslová a Střední odborné učiliště strojírenské v Hranicích, 3 s.

Spoluautor:  Ing. Marek Ajdarow, WOODEXPERT, s.r.o., Zlín

/Od

Najčastejšie chyby pri montáži okien

Uvádzame niekoľko odpovedí na otázky novinára denníka Pravda.

Otázka: Aké základné kroky treba dodržať pri správnej montáži okien?

Odpoveď: Základné kroky závisia od toho či ide o novostavbu alebo obnovovanú budovu. V oboch prípadoch je prínosom účasť projektanta a dokumentácie umožňujúcej predrealizačné posúdenie v rámci technického dozoru. Po chybných nákupoch a realizáciách otvorových konštrukcií stavieb si čoraz väčší počet investorov, či už pod toto meno zahrnieme investorov financujúcich veľké bytové komplexy alebo jednotlivcov – obstarávateľov nových alebo vymieňaných okien a dverí uvedomuje, že napriek publikovaným rôznym „desatorám výberu okien a dverí“ nemôžu svojpomocne zvládnuť proces obstarávania a kontroly zhotovovania týchto stavebných konštrukcií. Pritom netreba mať na mysli len stavby podliehajúce režimu verejného obstarávania podľa zákona, ale aj ostatné investície súkromného charakteru. Čoraz viac investorov si uvedomuje túto skutočnosť a hľadá spôsob ako sa vyhnúť nedodržiavaniu technických noriem pri výrobe a montáži okien, zámeny materiálov, porušovania technologickej disciplíny pri zabudovaní okien do stavby. Východiskom je nájdenie odborne spôsobilej organizácie alebo jednotlivca, ktorý dokáže počas celej výstavby alebo jej časti vykonávať technický dozor. Z uvedeného vyplýva, že základným krokom je mať kompletnú dokumentáciu schválenú investorom a potom je to mať montážnych pracovníkov spĺňajúcich požiadavky STN 73 3134.

11

obr. 1 – použité nesprávne nosné podložky, nepoužitá paronepriepustná fólia, použitá vysokoexpanzná PUR pena;

Otázka: O aké požiadavky ide?

Odpoveď: STN 73 3134 určuje, že okenné konštrukcie majú do stavby montovať len montážne firmy, ktoré majú na túto činnosť licenciu od akreditovaného orgánu.

12

obr. 2 – zlé zameranie okien pri výmene a náhrada murárskych prác vypenením

Otázka: Je jedno o aký materiál rámu ide?

Odpoveď: Nie je. Je treba mať na pamäti rozťažnosť plastových a hliníkových profilov a odolnosť zaťaženiu vetrom u všetkých materiálov podľa výsledkov počiatočnej skúšky u notifikovanej osoby. Aj o použití izolačného skla rozhoduje projektant podľa umiestnenia okna v budove.

13

obr. 3 – nesprávne nosné podložky a nepoužitie paronepriepustnej fólie

Otázka: Tesniace pásky nie sú novinkou, mnohokrát sa stáva, že ich montážnici neaplikujú.

Odpoveď: Porušujú STN 73 3134 a tým aj ustanovenia stavebného zákona.

14

obr. 4 – nesprávne zameranie okna, výtokové otvory rámu okna zasahujú pod vonkajší parapet

Otázka: V čom je základný rozdiel, ak sa tesniace pásky aplikujú a ak nie?

Odpoveď: Fólie a pásky bránia vnikaniu vzdušnej vlhkosti do pripojovacej škáry z interiéru a z exteriéru hnanému dažďu. Ak vnikne vlhkosť do pripojovacej škáry zmenia sa tepelnotechnické vlastnosti izolačnej peny čo môže viesť plesniveniu rohov.

15

obr. 5 – nesprávne zamerané okno, nedostatočná šírka pripojovacej škáry

Otázka: Načo by si mal investor dávať pozor?

Odpoveď: odporúča kontrolovať alebo dať si kontrolovať u otvorovej konštrukcie na stavbe:

a) na dodanom výrobku
• vyhlásenie o parametroch a CE označenie, identifikácia výrobku
• špecifikácia výrobku (splnenie zmluvy)
• súlad vonkajších znakov dodaného výrobku s vyhlásením parametrov a CE označením
• stavebná hĺbka profilov rámov a krídiel, počet uzatváracích bodov a ich poloha
• u plastových výrobkov prítomnosť kovových výstuží (ak je predpísaná)
• tesnosť spojov, funkčnosť odvzdušňovacích a odvodňovacích otvorov
• mechanické poškodenie výrobku prepravou a skladovaním
• kompletnosť kovania a tesnení, ako aj ich funkčnosť
• vady skla a dištančného rámčeka (alebo nepriehľadnej výplne) alebo povrchovej úpravy dielov výrobku
• percento plynovej náplne v izolačných sklách alebo zistenie Ug (ak je k dispozícii prenosné zariadenie na rýchle stanovenie)
• návody na používanie a ošetrovanie výrobku, záručný list

b) počas montáže výrobku (zabudovania do stavby)
• realizačný (vykonávací) projekt stavby, autorizovaný výkres zabudovania, postupy montáže
• záznam zo zamerania osadenia výrobku do stavby, pokiaľ je v projekte vyžadované, kvalita povrchu bočných plôch stavebných otvorov a ich povrchové ošetrenie
• technické špecifikácie a technologické postupy na zabudovanie jednotlivých použitých výrobkov a preukázanie ich súladu s STN 73 3133, dodržanie záručných lehôt montážnych materiálov a podmienok použitia
• právna a odborná spôsobilosť staviteľa a montážnych pracovníkov, (udelená licencia na zabudovanie vonkajších otvorových konštrukcií do stavby alebo zahájené konanie, školenia)
• súlad montáže s STN 73 3134, predpoklady vylúčenia tepelných mostov po montáži okien, predpoklad splnenia požiadaviek na zabudované okná v STN 73 0540-2
• funkcia otvárania a zatvárania krídla okna (ovládacia sila ≤ (30 alebo100) N, krútiaci moment ≤ (5 alebo 10) Nm, rovinnosť krídla a rámu (vylúčenie znefunkčnenia okna dotiahnutím uzatváracích bodov okna pri snahe zníženia subjektívne zistenej vysokej prievzdušnosti spôsobenej montážou alebo nepresnou výrobou okna)

/Od