, ,

Ako predchádzať reklamáciám okien a dverí?

Prievzdušnosť a vodotesnosť okien a dverí pred zabudovaním do stavby

V súčasnosti sa do stavieb zabudovávajú okná a dvere rôznych materiálových báz, u ktorých bola preukázaná podstatná vlastnosť prievzdušnosť a vodotesnosť na základe skúšky často vykonanej na prototype v zahraničí alebo v dávnej minulosti. Okná a dvere so zvýšenou prievzdušnosťou sú často príčinou reklamácii užívateľov. Zvýšená prievzdušnosť sa významne podpisuje okrem pocitovej nepohody užívateľov aj na zhoršení tepelnoizolačných a akustických vlastností budov. Naše certifikované mobilné skúšobné laboratórium sa už niekoľko rokov zaoberá skúšaním okien zabudovaných v stavbe. Na zabudovanom okne alebo dverách je možné túto skúšku vykonať len po utesnení miestnosti, kde sa vytvorí z tejto miestnosti vzduchotesná komora. Pri súčasnom architektonickom riešení bytov, kde sú spojené kuchyne s obývačkou alebo ešte je aj byt je v mezonetovom vyhotovení, je veľmi obťažné a niekedy až nemožné tieto utesniť na normové podmienky skúšky. Obdobný problém vzniká pri delení miestností netesnými sadrokartónovými priečkami.

Naša laboratórium prichádza s riešením skúšania prievzdušnosti a vodotesnosti vybraných okien a dverí pred ich zabudovaním. Umožňuje nám to rozoberateľná vzduchotesná a vodotesná komora pre max. rozmer výrobku (2,4×2,4) m, s ktorou prídeme k vám na stavbu alebo do výroby týchto výrobkov. Prednostne je možné skúšať normalizované rozmery okien a dverí. Rozoberateľnú komoru je možné umiestniť do už existujúceho krytého priestoru (garáž, prístrešok alebo sklad min. výšky 3m) na stavbe alebo výrobni, kde je teplota vzduchu (10 až 30)°C. Na skúšku prievzdušnosti je potrebný prístup el. energie (230V; 10 A) a v prípade vodotesnosti ešte aj voda z verejnej siete (3 bary) a možnosť odvodu spotrebovanej vody do kanalizácie. Skúšané vzorky navrhujeme vybrať podľa zvoleného štatistického preberacieho plánu. Pokiaľ ho doposiaľ nemáte, môžeme Vám s jeho prípravou pomôcť.

Investor alebo výrobca majú možnosť overiť si a potvrdiť kvalitu vyrobených a dodaných okien a dverí. Ponúka sa tu aj možnosť výberu medzi rôznymi dodávateľmi alebo alternatívami vyhotovenia výrobku. Ak máte podozrenie na farebné rozdiely medzi profilmi okien ponúkame možnosť kvantifikovať rozdiely meraním našim prenosným kolorimetrom.

Pokiaľ máte záujem analyzovať miesta úniku vzduchu, skúšku môžeme doplniť meraním tesnosti funkčných a zasklievacích škár anemometrom s vyhotovením profilu prievzdušnosti alebo vizualizáciou pomocou dymovej skúšky.

Nakoľko triedu prievzdušnosti a vodotesnosti ovplyvňujú nastavenia kovaní, súčasťou merania bude aj skúška ovládacích síl a krútiaceho momentu pri zatváraní okien a dverí.

Spomínané skúšky môžeme doplniť o identifikácie izolačných skiel so zistením % naplnenia argónom, čím sa skontrolujú aj ostatné deklarované vlastnosti (tepelno-technické a akustické).

Naša ponuka je len pre výrobcov, ktorí majú záujem ovplyvniť vývoj výrobku použitím variantných riešení, kovanie, tesnenie,  napríklad môžu sa skúšať kombinácie roletového boxu a okna z hľadiska ich tesnosti proti hnanému dažďu a tesnosti prieniku vzduchu, rolety v spojení s vodiacimi koľajnicami s ohľadom na ich odolnosť voči zaťaženiu vetrom a pod., ako keby mali vlastnú podnikovú skúšobňu.  (Šetríme náklady na prevádzku takejto skúšobne.) V minulosti takíto výrobcovia v SR boli. V zahraničí sú takíto výrobcovia, ktorí si kontrolujú kvalitu okien pravidelným skúšaním (napr. podmienka označenia RAL v Nemecku).  Skúšky sú základom odborných znalostí spoločnosti, ktoré sú potrebné pre samotnú pripravenosť na trh. Navyše môžu vývojoví pracovníci využiť:

– analýzu miest úniku vzduchu cez krídlo okna anemometrom (profil prievzdušnosti),

– zistenie miest úniku vzduchu cez okno pomocou dymu s videozáznamom,

– zistenie skladby izolačného skla a obsahu argónu v skúšaných vzorkách,

– zistenie svetelnej priepustnosti a prienik IR a UV žiarenia priehľadného izolačného skla,

– zistenie rozdielu farebnosti (ne) priehľadných dielov výrobku prenosným kolorimetrom,

– zistenie hrúbky povlaku alebo náteru,

– skúšku otvárania a zatvárania krídla okna (ovládacie sily a krútiaci moment).

Prievzdušnosť

Skúšobné normy pre skúšanie prievzdušnosti okien a dverí sú: STN EN 1026 Okná a dvere. Prievzdušnosť. Skúšobná metóda a STN EN 12207 Okná a dvere. Prievzdušnosť. Klasifikácia.

Prievzdušnosťou sa rozumie množstvo vzduchu, ktoré prejde zavretou a uzamknutou skúšobnou vzorkou pôsobením skúšobného tlaku. Prievzdušnosť sa vyjadruje v kubických metroch za hodinu (m3/h).

Podstatou skúšky je aplikácia definovaného radu tlakových stupňov a pri každom stupni sa vykoná meranie prievzdušnosti zodpovedajúcim skúšobným zariadeniam.

Skúšobným zariadením je skúšobná komora s jednou otvorenou stranou, do ktorej sa osadí skúšobná vzorka. Skúšobná komora je vybavená zariadením na vytvorenie regulovaných skúšobných tlakov, zariadením umožňujúcim vyvolanie rýchlo po sebe idúcich zmien skúšobných tlakov regulovaných v pevne stanovených medziach, zariadením na meranie množstva toku vzduchu prúdiaceho do komory alebo z komory a zariadením na meranie celkového skúšobného tlaku pôsobiaceho na celý skúšobný vzorka.

Pred samotnou skúškou sa musia všetky otváracie časti skúšobnej vzorky najmenej raz otvoriť a zatvoriť, pred konečným zabezpečením v uzavretej polohe. Po začatí skúšky sa najskôr pôsobí tromi rázmi, každý je o 10 % väčší ako použitý skúšobný tlak, ale najmenej 500 Pa. Potom sa už pôsobia samotnými skúšobnými tlakmi v stupňoch po 50 Pa vzostupne až do 300 Pa a od 300 Pa v stupňoch po 150 Pa. Pre každý tlakový stupeň sa zmeria a zaznamená prievzdušnosť. Dĺžka každého tlakového stupňa musí byť dostatočne dlhá, aby sa skúšobný tlak stabilizoval pred tým, než sa zmeria a zaznamená prievzdušnosť. (STN EN 1026)

Podľa harmonizovanej normy (EN 14351-1) sa musia vykonať dve skúšky prievzdušnosti v súlade s EN 1026, jedna s kladnými skúšobnými tlakmi a druhá so zápornými skúšobnými tlakmi. Výsledok skúšky je potom definovaný ako numerický priemer dvoch hodnôt prievzdušnosti (m3/h) na každom tlakovom stupni a musí byť vyjadrený v súlade s EN 12207.

Priebeh skúšky prievzdušnosti je znázornený vyššie v galérii obrázkov. Výsledky merania prievzdušnosti (Vx) sa pre každý stupeň vzduchového toku (V0) korigujú na normálne podmienky (T0 = 293 K, P0 = 101,3 kPa) s ohľadom na skutočnú teplotu Tx (vyjadrenú v °C) a na skutočný atmosférický tlak Px (vyjadrený v kPa).

 

Prievzdušnosť skúšobnej vzorky pre každý tlakový stupeň zodpovedá celkovej prievzdušnosti po odpočítaní určenej prievzdušnosti skúšobnej komory, pokiaľ táto nie je nulová.

Na vyjadrenie prievzdušnosti sa použije dĺžka funkčných škár a celková plocha skúšanej vzorky a vypočíta sa prievzdušnosť v m3/(h.m) alebo v m3/(h.m2). Dĺžka funkčnej škáry je dĺžka viditeľnej línie rámu, krídla, posuvného krídla alebo výplne, ktorá oddeľuje dva susedné diely (pozri obrázok 1). K dĺžke škáry sa nepočíta skutočná dĺžka tesniacich profilov alebo iného tesnenia, ktoré je umiestnené v škárach otváracích častí, alebo ktoré je umiestnené v škárach pohyblivých častí. Dĺžka škáry musí byť vyjadrená v metroch. Celková plocha je plocha skúšobnej vzorky meraná rovnobežne so zasklievacou jednotkou alebo s krídlom. Celková plocha musí byť vyjadrená vo štvorcových metroch.

 

 

 

 

Obr. 1 Dvojkrídlová skúšobná vzorka

 

Hodnoty vztiahnuté na dĺžku funkčných škár (VL) a celkovú plochu (VA) sa pre každý stupeň prievzdušnosti (V0) zaznamenajú do samostatného grafu. (STN EN 1026)

 

Klasifikácia je založená na porovnaní prievzdušnosti skúšobnej vzorky vztiahnutej k celkovej ploche a prievzdušnosti vztiahnutej na dĺžku škáry. Pri klasifikácii založenej na prievzdušnosti vzťahujúcej sa na celkovú plochu sa celková prievzdušnosť skúšobnej vzorky delí celkovou plochou skúšobnej vzorky a výsledok sa udáva v m3/(h.m2). Pri klasifikácii založenej na prievzdušnosti vztiahnutej na dĺžku škáry sa celková prievzdušnosť skúšobnej vzorky delí jej dĺžkou škáry a výsledok sa udáva v m3/(h.m).

Pre definíciu jednotlivých tried je stanovená referenčná prievzdušnosť.

Referenčná prievzdušnosť pre celkovú plochu a pre dĺžku škáry je stanovená pri referenčnom skúšobnom tlaku 100 Pa. Pre iné stupne tlaku sa používa tento vzťah:

 

kde Q100 je referenčná prievzdušnosť pri skúšobnom tlaku 100 Pa

Q prievzdušnosť pri skúšobnom tlaku P

Priamky, ktoré stanovujú horné limitné hodnoty každej triedy, sú odvodené z referenčnej prievzdušnosti pri 100 Pa vztiahnutej na celkovú plochu a dĺžku škáry. Skúšobná vzorka patrí do uvedenej triedy, ak meraná prievzdušnosť nie je väčšia ako horná limitná hodnota ani pri jednom skúšobnom tlaku v tejto triede (pozri vyššie galériu obrázkov).

 

Tab. 1 Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa a maximálnych skúšobných tlakoch, vztiahnutá na celkovú plochu

 

Trieda

Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa m3/(h.m2) Maximálny skúšobný tlak Pa

0

neskúša sa

1

50

150

2

27

300

3

9

600

4 3

600

Tab. 2 Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa a maximálnych skúšobných tlakoch, vztiahnutá na dĺžku škáry

 

Trieda

Referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa m3/(h.m) Maximálny skúšobný tlak Pa

0

neskúša sa

1

12,50

150

2

6,75

300

3

2,25

600

4 0,75

600

 

Ak výsledky klasifikácie, vztiahnuté na škáru a na plochu

  • sú v tej istej triede, potom sa skúšobná vzorka priradí jednej a tej istej triede,
  • sú v dvoch susedných triedach, potom sa skúšobná vzorka priradí najpriaznivejšej triede ( to znamená s najmenším podielom),
  • dávajú rozdiel dvoch tried, potom sa skúšobná vzorka priradí k strednej triede,
  • dávajú rozdiel viac ako dvoch tried, potom sa skúšobná vzorka nesmie priradiť k žiadnej triede. (STN EN 12207)

 

Vodotesnosť

Skúšobné normy pre skúšanie vodotesnosti okien a dverí sú: STN EN 1027 Okná a dvere.  Vodotesnosť. Skúšobná metóda a STN EN 12208 Okná a dvere. Vodotesnosť. Klasifikácia.

Vodotesnosťou sa rozumie schopnosť uzavretej otvorovej výplne odolávať prieniku vody. Za prienik vody je považované nepretržité alebo opakované zvlhčenie vnútorného povrchu skúšobnej vzorky alebo jeho časti.

K prieniku vody môže dôjsť na styku zasklenia a krídla a vlastnou škárou na styku krídla a rámu (obr. 9b). Ďalšou možnosťou je styk rámu a steny. Tento detail je však vecou správneho zabudovania okna do stavby a nie je posudzovaný pri skúšaní okien v skúšobnom laboratóriu.

Obr. 2a Schéma prieniku vody detailom

 

Obr. 2b Schéma prieniku vody konštrukciou zasklenia v okennom krídle styku okenného krídla a rámu

 

Podstatou skúšky vodotesnosti je trvalé postrekovanie vonkajšej strany skúšobnej vzorky stanoveným množstvom vody, za súčasného pôsobenia kladného skúšobného tlaku po dobu po sebe idúcich stúpajúcich tlakových stupňov v rovnomerných intervaloch. Zaznamenávajú sa podrobnosti o skúšobnom tlaku a miesto(a) prieniku vody.

Skúšobným zariadením je skúšobná komora s jednou otvorenou stranou, do ktorej sa osadí skúšobná vzorka. Skúšobná komora je vybavená postrekovacím systémom na zabezpečenie rovnomerného vodného filmu na celom vonkajšom povrchu skúšobnej vzorky, zariadením na vytvorenie regulovaných skúšobných tlakov, ktoré pôsobia na skúšobnú vzorku a meracími zariadeniami na meranie množstva privádzanej vody a na meranie pôsobiaceho tlaku vzduchu.

Metóda postreku je založená na hlavnej vodorovnej lište osadenej tryskami, ktorá je upevnená tak aby postrekovala hornú časť konštrukcie. Hlavný rad je zložený z trysiek s prietokom 2 l/min

s rozstupom 400 mm. Umiestnenie trysiek a sklonenie osi trysiek od vodorovnej línie je presne popísaný v STN EN 1027.

Po zahájení postreku sa tlak v skúšobnej komore zvyšuje podľa grafu (obrázok vyššie v galérii obrázkov) až k dosiahnutiu najväčšieho skúšobného tlaku, pri ktorom skúšobná vzorka, po stanovenú dobu, pri zachovaní skúšobných podmienok, zostáva vodotesná (medza vodotesnosti Pmax).

Pri prieniku vody sa zaznamená miesto a tlak, pri ktorom voda prenikla skúšobnou vzorkou a doba, počas ktorej pôsobil najvyšší tlak pred prienikom vody. Tieto údaje sa zaznamenajú do tabuliek skúšobného protokolu, ktoré obsahujú nákres skúšobnej vzorky na označenie miesta prieniku (STN EN 1027). Vyhodnotenie a samotná klasifikácia vychádza z STN EN 12208. Na základe stanovenia medze vodotesnosti Pmax je skúšobná vzorka zatriedená podľa tabuľky 4.

 

Tab. 3 Priebeh skúšky vodotesnosti, klasifikačnej triedy

Skúšobný tlak

Klasifikácia

Požiadavky

Pmax v Pa

Skúšobný postup A

Skúšobný postup B

0 0

Bez požiadavky

0

1A

1B

15 min postrekovanie

50

2A

2B

Ako trieda 1 + 5 min

100

3A

3B

Ako trieda 2 + 5 min

150

4A

4B

Ako trieda 3 + 5 min

200

5A

5B

Ako trieda 4 + 5 min

250

6A

6B

Ako trieda 5 + 5 min

300

7A

7B

Ako trieda 6 + 5 min

450

8A

Ako trieda 7 + 5 min

600

9A

Ako trieda 8 + 5 min

>600

Exxx

 

Nad 600 Pa v stupňoch po 150 Pa musí byť doba každého stupňa 5 min
POZNÁMKA Postup A je vhodný pre výrobok, ktorý nie je chránený.

Postup B je vhodný pre výrobok, ktorý je čiastočne chránený (napr. loggie).

 

Skúšobné vzorky s prienikom vody bez zaťaženia tlakom pred uplynutím doby 15 minút nie je možné klasifikovať.

Skúšobné vzorky, ktoré pri skúšobnom tlaku nad 600 Pa počas minimálnej doby 5 minút nevykazujú žiadny prienik vody, sa klasifikujú ako Exxx, pričom xxx je tento maximálny skúšobný tlak (napr. 750, 900). (STN EN 12208)