PREČO MERAŤ ARGÓN?

Pri uvádzaní stavebných výrobkov na trh a v tom aj okenných konštrukcií sa pozornosť investorov a projektantov (ale aj budúcich užívateľov) upriamuje najmä na dosiahnutie požadovaných parametrov výrobkov za najnižšiu cenu pre danú stavbu. Na okraji záujmu je už otázka vhodnosti vybraného dodávateľa týchto výrokov z pohľadu zabezpečenie trvalej zhody výrobku s technickými špecifikáciami. Je často na užívateľovi, aby postupne počas užívania stavby zisťoval kvalitu vyhotovenia stavebného diela. Osobitne za pozornosť stoja okenné konštrukcie, ktoré ako máloktorý iný stavebný výrobok často časom menia svoje základné charakteristiky. Cieľom príspevku je poukázať na niektoré aspekty zachovania vlastností okenných konštrukcií počas ich životnosti.

Čo sa požaduje?
Od prvého vydania harmonizovanej normy na okná (teraz STN EN 14351-1+A2) v roku 2006 je okrem dosiahnutia parametrov výrobku popri počiatočnej skúške typu nie menej dôležité zabezpečiť trvanlivosť výrobku (výrobkov) na ekonomicky primerané obdobie použitím vhodných materiálov (vrátane náterov, konzervačných látok, zloženia a hrúbky), častí a metód montáže, pričom sa musia brať do úvahy publikované odporúčania na údržbu. V hEN 14351-1 sa poznamenáva, že trvanlivosť okien a vonkajších dverí sa líši v závislosti od dlhodobých vlastností jednotlivých častí a materiálov, ako aj od montáže a údržby výrobku. Podľa predmetnej hEN sa trvanlivosť okenných konštrukcií zabezpečuje:
– vodotesnosť a prievzdušnosť: Trvanlivosť týchto vlastností závisí najmä od tesniacich pásov, ktoré sa musia dať vymeniť.
– súčiniteľ prechodu tepla: Trvanlivosť tejto vlastnosti závisí najmä od dlhodo-bých vlastností zasklenia [najmä izolačných skiel (IGU)]. Sklo, zodpovedajúce požiadavkám uvedeným v citovaných normách na izolačné sklá, sa považuje za sklo spĺňajúce požiadavky trvanlivosti.
Normami na zabezpečenie kvality izolačných skiel sú normy radu EN 1279-1 až 5. Vlastnosťou zabezpečujúcou nemennosť súčiniteľa prechodu tepla IGU a tým aj celého okna je rýchlosť unikania plynu z IGU. Vlastnosť sa zisťuje podľa EN 1279-2. Požiadavky sú v EN 1279-3. Skúšku unikania plynu by mal zabezpečovať každý výrobca IGU v rámci svojej vnútropodnikovej kontroly. Aby sme uviedli problematiku na správnu mieru, je potrebné uviesť, že v súčasnosti nie je autorita, ktorá by túto povinnosť od výrobcu IGU vyžadovala.

Argumenty výrobcu
Pokiaľ sa aj nájde niekto kto zmeria obsah inertného plynu v IGU (argón, kryptón) obranou výrobcu je tabuľková hodnota, že aj pri obsahu 80% má IGU ešte deklarovaný Ug – súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla. V podstate má pravdu za určitých podmienok. A tou podmienkou je, že únik plynu je najčastejšie sprevádzaný so zmenšovaním medziskleného piestoru (dutiny) čo má za následok radikálnu zmenu vlastností IGU hraničiacu až lomom IGU. Zmena vlastnosti (Ug) u dvojskla vplyvom úniku argónu je vyjadrená v tabuľke 1.
Tabuľka 1: Zmena súčiniteľa prechodu tepla IGU vplyvom znižovania obsahu argónu (%) a zúžením medziskleného priestoru (mm)

IGU nie je tlaková nádoba, aby uniknutý plyn z medziskleného priestoru bol okamžite nahradený okolitým vzduchom! Napríklad argón je 5-krát hustejší ako kyslík. Príčiny úniku inertného plynu sú rôzné, počnúc nedokonalosťou spojenia tabúľ skla s dištančným rámikom až po narušenie okrajov IGU použitím nevhodných tmelov pri zasklievaní.

Ako má byť naplnené IGU inertným plynom?
Názorne na túto otázku odpovedá diagram na obrázku 1.

Obr.1: Diagram požiadavky na naplnenie IGU plynom
Diagram je nutné čítať nasledovne: Aj po 20 rokoch musí byť v IGU aspoň 80% plynu, aj keby platil normovaný únik netesnosťami 1% za rok. Čitateľ si vie sám zodpovedať otázku, aká je technologická disciplína výrobcu, keď bezprostredne po zabudovaní okna do stavby nameriame 72% Ar? Jednoducho, porušené podmienky vydania CE označenia a v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 305/2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh neoprávnene uvedený výrobok na trh! neoprávnene uvedený výrobok na trh!

Častou otázkou býva, čím sa to dá merať?
Iste, existujú na zistenie obsahu argónu alebo kryptónu v izolačných sklách meracie prístroje. V súčasnosti najuniverzálnejším a najdrahším je prístroj od fy. SPARKLIKE na obr. 2. Týmto prístrojom je možné merať nedeštruktívne dvojsklá a trojsklá aj cez nízkoemisný povlak alebo vrstvené sklené tabule. Lacnejšou alternatívou je meradlo argónu/kryptónu dvojskla (obr. 3). Jeho nevýhodou je, že je potrebné merať vždy oproti nízkoemisnému povlaku čiže zvonka okna, čo je často nemožné u neotvárateľných okien alebo pevných zasklení (bez krídla). Doplnkovým meradlom na zistenie naplnenia izolačného skla u takýchto a iných dvojskiel je cenovo dostupný indikátor plynu z Číny na obr. 5. Aj tento potrebuje prístup zo strany, kde nie je nízkoemisný povlak (ľudovo pokovenie). Výrobca deklaruje jeho účinnosť pri minimálnom naplnení IGU argónom na 80%. Popri uvedených nedeštruktívnych meradlách existujú aj deštruktívne meradlá rôznych značiek, ktoré najčastejšie používajú skúšobne laboratória (obr. 4). Nevýhodou je, že je deštruktívne. Takto zmerané IGU asi sotva užívateľ dovolí vložiť späť do rámu okna. Vykonanými meraniami in situ sa preukázala veľmi dobrá zhoda medzi nedeštruktívnymi a deštruktívnymi meraniami obsahu argónu v IGU.

Obr.2: Merianie Ar v trojsklách meradlom Gasglass Laser

Obr.3: Meranie Ar v dvojsklách meradlom  Gasglass Handheld v.2

Obr.4: Zistenie naplnenia IGU plynom deštruktívnou metódou

Obr.5: Zistenie naplnenia IGU argónom. Meradlo indikuje iskru pri prítomnosti minimálne 80% naplnenia.

A čo na záver?

Dôverujte, ale preveruje. Poznatok, že Vám zákazník prostredníctvom servisu alebo inej služby zistí, že zaplatil za niečo čo nie je obsiahnuté v jeho izolačnom skle, po tom čo okná sú už zabudované a niekedy ťažko prístupné pre vyňatie zo stavby, alebo v rodinnom dome sú urobené terénne úpravy, po tom čo na ťažké zasklenia boli použité mechanizmy, stojí za zamyslenie či nevenovať časť zisku z predaja okennej konštrukcie do prevencie, merania plynovej náplne IGU ešte pred zabudovaním do stavby.