Rady kupujúcim pri výbere okna a jeho montáži

Rady kupujúcim pri výbere okna a jeho montáži

Niekoľko poznámok k výberu okna a jeho montáži

1. Úvod

Pri výbere okna do konkrétnej stavby ide skoro vždy o kompromis medzi plnením funkcie prekážky prenikaniu vetra a dážďovej vody, v prípade požiaru odolnosti proti prieniku ohňa alebo dusivého dymu, útlmu vonkajšieho zvuku, oddeleniu od vonkajších teplôt, ochrany pred nežiadúcim vnikaním ľudí a zvierat na strane jednej a súčasným umožnenením žiadúcich telesných stykov s okolitým svetom, osvetlenie denným svetlom, zrakové spojenie

s okolím, vetranie a hygienická nezávadnosť použitých materiálov na strane druhej. Kvalita návrhu sa prejaví schopnosťou rozpoznať požadované vlastnosti výrobku, a to bez ohľadu na to, či sú pokryté technickými normami alebo nie. Inou otázkou je schopnosť rozpoznať podmienky, do ktorých sú otvorové výplne stavieb určené. Dôležité je zapojenie architekta do výberu výrobku. Správne umiestnenie výrobku do stavby, zameranie,  je jedným z najdôležitejších úloh pri prevencii následných defektov. Je nutné poznať stavbu, použité materiály, spôsob vykurovania, orientáciu k svetovým stranám, atď. a na to všetko je nutné dbať, aby výrobok fungoval tak, ako od neho vyžadujú normy. Súlad s technickými špecifikáciami (normami) vyhlasuje výrobca okna vyhlásením o parametroch. V tomto vyhlásení sú uvedené dosiahnuté charakteristiky (vlastnosti) okna získané najčastejšie skúšaním vzorky (prototypu) alebo výpočtom. To, že aj n-tý kus okna je zhodný so skúšanou vzorkou zabezpečuje výrobca vnútropodnikovou kontrolou a preukazuje uvedeným vyhlásením. Pre budúce fungovanie výrobku v stavbe má veľký význam projekčná príprava stavby. Na výber konštrukcie okna a jeho deklarovaných vlastností má význam umiestnenie stavby v teréne, orientácia výrobku ku svetovým stranám, očakávané užívateľské podmienky atď. Všetky tieto faktory je potrebné vziať do úvahy pri správnom výbere konštrukcie okna. Je nutné poznať technické vlastnosti okna a jeho dielov pri rôznych podmienkach použitia. Pokiaľ je výber okna správne vykonaný je nevyhnutné vybrať spôsob upevnenia v stavbe zohľadňujúci vlastnosti okna a jeho dielov. Vždy je potrebné uprednostniť upevnenie okna rešpektujúce dilatácie materiálov a posuny stavebnej konštrukcie počas jej užívania. Umiestnenie okna v plášti budovy, použitie tesniacej techniky na súčasnej úrovni poznania je prvým predpokladom správneho fungovania výrobku. Vylúčenie tepelných mostov pri zabudovaní okna je predpokladom predchádzania možným hygienickým defektom a v neposlednom rade aj tepelným stratám budov. Pokiaľ sa investor v týchto otázkach spoľahne len na dodávateľa alebo výrobcu okien bude mať síce zabudované lacné okno, ale často nevhodné do danej stavby. Účasť architekta – projektanta je tu nezastupiteľná.

2. Výber profilu

Tepelno-technické vlastnosti profilov okien (plastových, drevených alebo kovových) sú charakterizované hodnotou súčiniteľa prechodu tepla (Uf) vypočítaného podľa EN ISO 10077-2 alebo nameraného podľa EN 12412-2. U plastových profilov sú ešte dôležité: trieda hrúbky profilu a klasifikácia podľa klimatického pásma podľa EN 12608. Plastové okenné profily majú triedy hrúbky hlavných (nosných) profilov: A, B a C. Profily triedy A majú presne definovanú hrúbku vonkajšej steny profilu líce ³ 2,8; rub ³ 2,5 mm, profily triedy B líce  ³ 2,5; rub ³ 2,0mm (trieda C bez obmedzenia). Znižovanie hrúbky vonkajších stien vedie ku zhoršovaniu mechanických vlastností okna a ku zníženiu životnosti v dôsledku nižšej pevnosti rohových spojov, zvýšeného priehybu pri zaťažení vetrom, priehybu vlastným zaťažením v polodrážke zasklenia a znížením pevnosti skrutkového pripevnenia kovania. U väčšiny okien je tuhosť plastového profilu (okrem vlepovaných skiel) zabezpečovaná vsunutím kovového profilu do dutiny plastového profilu. Kovový profil musí byť z pozinkovanej ocele z dôvodu prevencie pred koróziou. Na trhu sme sa stretli už aj so „zlepšovákmi“ bez použitia tohto profilu tam, kde mal byť. O tom či je kovový profil skutočne zasunutý v plastovom profile sa môžeme presvedčiť jednoduchým detektorom kovov, ktorý má väčšina stavebníkov (používa sa na zisťovanie zamurovaných trubiek, el. vodičov a pod.) alebo zakúpeným v železiarstve. Niektoré z ponúkaných typov dokážu aj zmerať hĺbku umiestnenia výstuže.

Podľa národnej prílohy k EN 12608 zverejnenej ako STN EN 12608 je územie SR rozdelené na dve klimatické pásma z pohľadu priemerných maximálnych mesačných teplôt vzduchu. Vhodnosť plastového profilu pre jedno alebo obe pásma musí byť vyznačená podľa tejto európskej normy na profile. Pri výbere plastového okna a profilu je dobré poznať vyhlásenie výrobcu o parametroch a deklarované vlastnosti aj plastového profilu (M alebo S). Nerešpektovanie aj tejto skutočnosti vedie často k defektom majúcim za následok neprimerané deformácie až zbortenie zasklených prvkov vyhotovených z plastových profilov.

U drevených profilov je veľmi dôležitá kvalita povrchovej úpravy a správna hrúbka suchého (vytvrdnutého) náteru. Hrúbka suchého nánosu sa odporúča medzi 100 – 150mm. Z dôvodu úniku dodatočne prijatej vlhkosti drevom či už vo forme zrážok alebo difúziou vodnej pary z interiéru má byť hrúbka suchej vrstvy zvonka menšia ako hrúbka z vnútornej strany. Dôležitá je dostatočná hrúbka náteru aj na neviditeľných plochách (v polodrážkach pod zasklievacími lištami alebo plochách neviditeľných pri bežnom používaní alebo zabudovaných do stavby). Hrúbku nánosu suchého náteru sa meria aj bez porušenia povrchu pomocou ultrazvukového prístroja. Dôležitá je aj veľkosť odvetrávacích otvorov viditeľná na spodnej a vrchnej strane vlysov obrátených k polodrážke okna. Odporúčaná veľkosť je (5×12) mm alebo priemer 8 mm, vo všetkých štyroch rohoch horného a spodného vlysu (STN 74 6101-1 a STN 73 3443). Všetky „novinky“ v skladbe materiálov napríklad použitie tepelnoizolačných alebo vyľahčených vrstiev v profile by mal výrobca preukázať relevantnými fyzikálno – mechanickými skúškami, medzi ktorými by určite nemala chýbať skúška pevnosti rohových spojov podľa STN 74 6183. Pri väčších výberových konaniach sa iste investorovi oplatí objednať si takýto cielený dohľad a to nielen u drevených okien, od niektorého nezávislého odborného pracoviska.

3. Výber izolačného skla

Zasklenie z pohľadu plochy okna má dominantný vplyv najmä na tepelno-izolačné, svetelné a akustické vlastnosti. Od jednoduchých tabúľ skla používaných pri dvojitých a zdvojených oknách sa v osemdesiatych rokoch aj u nás prešlo k používaniu izolačných skiel pozostávajúcich z dvoch tabúľ navzájom spojených lepiacim tmelom vzájomne vzdialených vymedzujúcim dištančným rámikom. Vývojom prešla okrem šírky rámika aj náplň vymedzenej medzery izolačného skla, od plnenia izolačných skiel vzduchom ku vzácnym plynom (argón a kryptón). V posledných rokoch sa mení aj materiál, z ktorého sú vyrábané dištančné rámiky, od hliníkových cez nerezové ku plastovým. Materiál dištančných rámikov spolu s hĺbkou zapustenia izolačných skiel významne vplývajú na tvorbu vodného kondenzátu na stykoch vnútorných plôch tabúľ skla a rámu krídla okna. K ďalšiemu zlepšeniu tepelnoizolačných, ale žiaľ niekedy aj zhoršeniu svetelných vlastností izolačných skiel, okrem zvýšenia počtu tabúľ skla z dvoj- na trojsklá prinášajú nanesené povlaky vnútorných plôch skiel nachádzajúcich sa v priestoroch vymedzených izolačných skiel (tzv. pokovenie skiel).

Najčastejšie reklamovaným defektom okien a s nimi izolačných skiel je kondenzácia vodnej pary na zasklení.  Povrchová kondenzácia na vnútornej strane začína vždy v rohoch, najmä z dôvodu dodatočného ochladenia, ktoré je spôsobené tepelným mostom. Na vznik tohto tepelného mosta majú významný vplyv použité dištančné rámiky. Povrchová kondenzácia vodnej pary na vnútornej strane izolačného skla je spojená predovšetkým s nasledujúcimi faktormi [2]:

  • vonkajšia klíma;
  • vnútorná teplota vzduchu;
  • vlhkosť v budove;
  • výkonnosť ventilácie v kuchyni a hygienických priestoroch bytu;
  • povrchová teplota steny.

Na obmedzenie kondenzácie vodnej pary na povrchu je vhodné pôsobiť na každý z hore uvedených parametrov, okrem vonkajšej klímy, na ktorú nemáme žiadny vplyv. Pod zhoršenie vlastností izolačného skla sa môže podpísať aj neplnenie alebo nedostatočné naplnenie medziskleného priestoru izolačného skla inertným plynom najčastejšie argónom. Vypočítané vlastnosti izolačného skla podľa EN 673 a teda aj deklarovaný súčiniteľ prechodu tepla platia len za podmienky naplnenia medziskleného priestoru inertným plynom. Požiadavka je (90 ±5) %. Skutočnosť môžeme zistiť meradlom pracujúcim na princípe elektrického výboja. Na vypočítané alebo namerané hodnoty je možné sa spoľahnúť len vtedy ak medzi výrobcom izolačného skla a výrobcom okna je uzavretá a plnená zmluva o kvalite podľa prílohy STN 70 1621: 2010 vzťahujúcej sa na izolačné sklá.

4. Zabudovanie okna

Problematika správneho zabudovania okien a dverí je minimálne tak dôležitá pre správne fungovanie výrobku v stavbe, ako je jeho konštrukcia alebo kvalita vyhotovenia. Zodpovednosť výrobcu za výrobok trvá aj po expedícii okien; rizika chýb a následných problémov znižuje ako správne vypracovaná dokumentácia, tak aj dôkladné pochopenie a sledovanie kvality vstupných materiálov, kvality výroby a kontroly montáže. Správna montáž je opísaná v revidovanej STN 73 3134: 2014 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“. Medzi hlavné zásady patrí ukotvenie mechanickými prostriedkami, zabezpečenie vodotesnosti proti hnanému dažďu, zamedzenie prieniku vodnej pary do detailu z interiéru, tepelné zaizolovanie pripájacej škáry po celej jej hĺbke a dostatočné tepelné zaizolovanie ostenia a exteriérovej strany parapetu pod vonkajšou parapetnou doskou. Na zamedzenie vzniku plesní musí byť povrchová teplota v mieste pripojovacej škáry nad 12,6 oC pri teplote vzduchu 20 oC a relatívnej vlhkosti vzduchu j = 50 %. Z pohľadu tesnosti pripájacích škár  STN 73 0540-2:2012 stanovuje, na zamedzenie kondenzácie vodnej pary v škáre styku otvorovej konštrukcie s okolitou konštrukciou, má byť tesnenie s nulovým súčiniteľom škárovej prievzdušnosti. Overenie väčšiny požiadaviek je možné skúškami zabudovaných okien a dverí a to skúškou:

  • prievzdušnosti;
  • vodotesnosti;

a meraním povrchových teplôt.

Záver

K otázkam kvality zabudovania okien je nutné pristupovať s rovnakou vážnosťou ako ku kvalite vyhotovenia okna.

Literatúra

  1. Panáček, P.: Energetické štítky okien – minimálne vyjadrenie úcty k zákazníkovi, Dom a Byt časopis o stavebníctve a kultúre bývania, 10, 2009, s.26
  2. Anon.: MEMENTO, firemné materiály a prospekty SAINT – GOBAIN GLASS.
  3. Brath, F.: Hodnotenie chýb izolačných skiel, In: Zborník prednášok zo seminára Energeticky úsporné okná a ich kvalita, Občianske združenie ENERGOkno, Bratislava 2007.
  4. Puškár, A. – Panáček, P. – Szabó, D.: Energeticky úsporné drevené okná a kritická povrchová teplota, In: Zborník Odborný seminář „Dřevěná okna, dveře, schody“, Hranice, 2009
  5. P. Panáček: Nový prístup ku kvalite zabudovania okien do stavby, Časopis Dom a byt č. 6, 2010, s. 2
  6. Panáček P. – Polášek, M.: Požadavky na zabudování oken, In: Sborník přednášek Otvorové výplně stavebních konstrukcii, Hradec Králové, 2010
  7. Stegmanová E.: Okenné profily z PVC, Stavebné materiály 06/2007, JAGA Group s.r.o., ISSN 13136-7617, 2007, s. 49
/Od