Aká hodnota Uw

Aká hodnota U_w

Čo ponúknu výrobcovia v SR investorom o štyri roky (po roku 2018)?

Požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, ktoré charakterizujú celospoločenské zámery na použitie energie, sú upravené prepracovaným znením smernice č. 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov, ktoré bolo implementované v Slovenskej republike novelou zákona o energetickej hospodárnosti budov č. 300/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Novelizovaný zákon nadobudol účinnosť od 1.1.2013. Vyhlášku MVRR SR č. 311/2009 Z. z. v plnom rozsahu nahradila vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. z 12. novembra 2012. Touto vyhláškou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [1].

Mottom revidovanej smernice EÚ je cieľ „20-20-20“, vyjadrujúci zámer v roku 2020 dosiahnuť zníženie spotreby energie o 20%, zníženie emisií skleníkových plynov o 20% a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 20% celkovej výroby energie v Európe v porovnaní s rokom 1990. Na dosiahnutie týchto cieľov sú smernicou definované rôzne kroky. Právnou úpravou sa sledujú vedľa hospodárnosti s nakladaním a dostupnosťou rôznych foriem energie aj pozitívne environmentálne vplyvy. Dosiahnuté zníženie spotreby energie ako sekundárneho efektu pri uplatnení požiadaviek v praxi prevádzky a správy budov má viesť ku zníženiu nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.

Dopad na okná

V STN 73 0540-2:2012/ Z1:2016 „Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky“ sa interpretujú niektoré požiadavky na stavebné výrobky vyplývajúce z vyššie uvedenej smernice a zákona. Požiadavky sú vyjadrené súčiniteľom prechodu tepla. V tabuľke 1 sú uvedené maximálne a odporúčané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla pre okná a zasklené steny s uvedením časovej postupnosti ich uplatňovania.

Tabuľka 1 – Požiadavky na U_w okenných konštrukcií

Konštrukcia/ komponent	Súčiniteľ prechodu tepla W/(m².K)
Konštrukcia/ komponent	Maximálna hodnota¹) U_{W, max}	Normalizovaná (požadovaná) hodnota U_{W, N}	Odporúčaná hodnota U_{W, r1}	Cieľová odporúčaná hodnota U_{W, r2}
platné pre budovy postavené	< 2012	od roku 2013 do roku 2015	po roku 2015; do roku 2018 (2020)	verejné budovy po roku 2018 a ostatné po roku 2020
Okná a vonkajšie dvere	1,70	1,40	1,00	0,60
strešné okná merané (počítané) vo zvislej polohe	–	1,50	1,40	1,00

Poznámka: ¹) Platí pre budovy, na ktorých sa čiastočné stavebné úpravy vykonali v minulosti

Súčiniteľ prechodu tepla okien (U_w) a vonkajších dverí (U_D) je jednou z mandátových vlastností s ktorou výrobca okien (vonkajších dverí) vyhlasuje zhodu (od 1.7. 2013 vyhlásenie o parametroch) podľa harmonizovanej EN 14351-1: 2006+A1:2010. Podľa tejto hEN je možné súčiniteľ prechodu tepla zistiť:

a) z tabuliek F1 a F2 uvedených v EN ISO 10077-1 pre podiel rámu na ploche okna 20% alebo 30 %;

b) výpočtom podľa EN ISO 10077-1 alebo EN ISO 10077-1 a EN ISO 10077-2;

c) meraním, metódou teplej komory podľa EN ISO 12567-1 (vertikálne okná) a EN ISO 12567-2 (strešné okná).

Výber spôsobu stanovenia je na voľbe výrobcu, ktorý vyhlasuje zhodu pričom postup podľa bodu c) je referenčnou metódou.

Východiská na výber okna

Hodnota súčiniteľa prechodu tepla okien závisí od rozmeru okna. Referenčnými rozmermi na výpočet súčiniteľa prechodu tepla sú podľa hEN rozmery:

a) (1,23×1,48)m pre celkovú plochu okna £ 2,3 m²;

b) (1,48×2,18)m pre celkovú plochu okna > 2,3 m².

Ani u tých najlepších v súčasnosti známych okenných profiloch a použití izolačného skla s U_g=0,6 W/(m².K) a dištančného rámčeka izolačného skla Swisspacer Ultimate (ψ=0,029 – 0,031) neexistuje kombinácia vyhovujúca cieľovej odporúčanej hodnote U_w. V periodiku OKNOviny 2/2011 boli publikované príspevky [2], [3] kde ani s izolačnými sklami s U_g = 0,5 W/(m².K) pri plastových profiloch určených na pasívne domy sa nedosahuje cieľová odporúčaná hodnota. Podobná situácia je aj u drevených okien [4]. Na základe meraní izolačných trojskiel a štvorskiel s profilovým systémom REHAU Geneo PHZ sa podarilo dosiahnuť [5] najnižšie hodnoty súčiniteľ prechodu tepla s izolačným štvorsklom s hodnotami 0,63 až 0,66 W/(m².K).

Na základe uvedeného, pokiaľ nedôjde k zmene cieľovej hodnoty v norme, považujeme za veľmi aktuálny vývoj nových okenných konštrukcií, najmä:

a) v použití kompozitných materiálov umožňujúcich znížiť pohľadovú výšku rámu okna;

b) pridávanie ďalších tabúľ skla na zlepšenie súčiniteľa prechodu tepla sklenej výplne (napr. štvorsklá alebo zdvojené a dvojité okná s izolačnými sklami) so súčasným zvyšovaním únosnosti krídel okien (napr. zdvojením) závesov; to je otázka pre výrobcov zasklení, či zlepšovať existujúce trojsklá, alebo v určitých vymedzených prípadoch zavádzať výrobu štvorskiel;

c) rozšírenie ponuky doposiaľ v SR nerealizovaných alebo obmedzene realizovaných sklených výplní (Heat Miror, vákuové zasklenia, zasklenia s aerogelom ).

Záver

Najbližšie roky prinesú pre výrobcov profilov, sklených výplní a najmä výrobcov okien nové úlohy, ako sa vysporiadať so splnením uvedených normových požiadaviek. Iste je možné očakávať, že ďalšie roky prinesú vývoj nových typov sklených výplní a rámov a spolu s ďalšou pridanou hodnotou možno aj vyššiu cenu vyrábaných okien. Prínosom môže byť, že po zabudovaní nových konštrukcií okien do nových budov po roku 2020 sa už s veľkou pravdepodobnosťou nebudeme stretávať so súčasnými poruchami vnútorných priestorov budov často dnes pripisovaných novým a vymeneným oknám.

Literatúra

Sternová, Z.: Tepelnotechnické požiadavky na otvorové výplne vo vzťahu k energetickej hospodárnosti budov, OKNOviny®2/2011, ISSN 1337-8791, s. 1
Sýs, P.: Požadavky EÚ na snižování energetické náročnosti budov v kontextu otvorových výplní, OKNOviny®2/2011, ISSN 1337-8791, s. 2
Žúdel, R.: Moderné okno z kompozitných materiálov, OKNOviny®2/2011, ISSN 1337-8791, s. 7
Puškár, A.: Súčasný stav okenných konštrukcií a predpoklady vývoja, OKNOviny®2/2011, ISSN 1337-8791, s. 6
Michálek V., Puškár, A., Szabó, D., Chmúrny, I.: Laboratórne meranie okna s izolačným trojsklom a štvorsklom. Zborník z medz. konf. ATF 2014 3-rd Int. Conf. On Applied Technology, Wien, 2014
Anon.: Reglement und Nachweisverfahren zur Vergabe des MINERGIE®- Zertifikats für MINERGIE®- Modul Fenster, Fachverband Fenster- und Fassadenbranche Kasernenstrasse 4b, 8184 Bachenbülach, Schweiz, 2010

Spoluautor: prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD.

21. augusta 2016/Od Pavol Panáček