Prečo (zabudované) izolačné sklá praskajú?

Jarné slniečko postavené nízko nad obzorom nám pripomína chyby, ktoré sme spravili pri návrhu alebo používaní izolačného skla. Táto porucha sa nevyhýba dvojsklu a ani trojsklu. Vyskytuje sa na zjavne zatienených miestach ale aj na miestach, kde sklo nie je zjavne clonené žiadnym exteriérovým solitérom alebo interiérovým zariaďovacím prvkom. Teplotný stres sa vždy vyskytuje, kedykoľvek vznikne na skle akumulácia tepla. Zvýšenie teploty skla je tým väčšie, čím väčšia je schopnosť skla priamo pohlcovať slnečné žiarenie a dlhovlnné žiarenie vyžarované hmotou výplne. Ak je táto výplň od hmoty skla oddelená vzduchovou medzerou, zahrieva sa vzduch v medzere od teplých plôch z oboch strán, a tak nastáva hromadenie tepla. Toto kumulatívne teplo môže za určitých podmienok dosiahnuť až 100 °C. Zvýšená teplota nepriaznivo pôsobí najmä v letnom období na obklopujúce materiály. Sklo, keď sa zohreje o 80 °C zmení svoje rozmery o 0,72 mm na 1 m dĺžky. Pokiaľ takéto sklo nemá možnosť dilatácie, praskne. Je niekoľko spôsobov, ktorými je možné znížiť zdieľanie tepla v sklenej výplni a vo vzduchovej medzere [1]:

  1. tienením;
  2. vhodným umiestnením sklenenej výplne vzhľadom k dopadajúcej slnečnej energii;
  3. stanovením optimálnej hrúbky vzduchovej medzery, vetranej alebo nevetranej, pre rôzne druhy sklenených výplní a ich farby;
  4. použitím odrazových clôn a ich najvhodnejším umiestnením.

Sklenená výplň je k nosnej konštrukcii najčastejšie pripevnená svojou obvodovou časťou tak, že je uložená vo vytvorenej drážke. Obnažené časti sklenenej výplne podliehajú zmenám spôsobeným slnečnou energiou, avšak krytá časť obvodu sklenenej výplne je pôsobeniu tejto slnečnej energie uchránená. Z tohto je možné usudzovať,  že sa sklenená výplň nerovnomerne zohrieva tak, že vzniká rozdiel medzi teplotou v strede a na okraji sklenenej tabule. Vplyvom zvýšenej teploty v ožiarenej časti sklenej tabule vzniknú v nej sily, ktoré budú postupovať od stredu ku okraju (obr. 1).  Studené okraje sa budú snažiť roztiahnutiu skla zabrániť, a tak vznikne v tomto okrajovom pásme skla namáhanie ťahom. Sklo je však proti namáhaniu ťahom málo odolné, preto sa naruší (popraská).

obr.1 – Napätie v sklenenej výplni vyvodené vplyvom ožiarenia výplne slnkom pri zakrytých okrajoch

Namáhania alebo použite náhodného vystavenia podmienkam vyšším ako limit zaťaženia vedú k náhlemu rozbitiu skla. Toto môže viesť k obmedzeniu  možností použitia rôznych skiel. Teplom spôsobené praskliny sú zapríčinené napríklad sálavým teplom od vykurovacích telies, ale aj koncentráciou tepla zapríčinenou polepením alebo pomaľovaním izolačných skiel.

Tepelný lom však môže spôsobiť aj viacero skiel za sebou napr. pri posuvných dverách alebo ste-nách, ktoré nie sú dostatočne odvetrané. Mimoriadne náchylné sú najmä protislnečné sklá s absorbčnou charakteristikou. Tu môže spôsobiť prasknutie aj čiastočné zatienenie plochy zasklenia. Je to dané odolnosťou skla voči náhlym zmenám teploty a teplotným rozdielom, ktorá je pri štandardnom skle 40K.

Pokiaľ sa špeciálne tepelné namáhania neberú do úvahy môže to viesť k prasknutiu skla. Východiskovým bodom je samozrejme hrana skla. Spôsobujú ho teplotné rozdiely v tabuli skla nad 40 K. Dokonca aj zimné ráno, keď sa objaví vychádzajúce slnko môže spôsobiť takéto rozbitie skla.

Výber výrobkov zo skla a hrúbky skla treba prispôsobiť súčasnej situácii zaťaženia. Okrem štan-dardných vplyvov od namáhania snehom, vetrom alebo zaťaženie klimatizáciou a ďalšími je nutné vziať do úvahy aj tepelné namáhania. Prekročenie dovolených tepelných namáhaní môže viesť k lomom. Dokonca aj v malých izolačných sklách s dĺžkou strany okolo 60 cm s nepriaznivým pomerom strán (malé a úzke sklené jednotky) sa zvyšuje riziko poškodenia. Je preto nevyhnutné aby už v etape návrhu všetky zúčastnené strany poznali okolnosti za ktorých dochádza k tepelným lomom. Tieto prípady by mali byť včas odhalené.

Sklo je relatívne zlý vodič tepla. Preto teplo získané napríklad slnečným žiarením je veľmi zle odvádzané, čo vedie ku zvýšenému tepelnému namáhaniu a môže prasknúť. Pri nízkych teplotách a rannom slnku je okraj izolačných skiel, ktorý je upevnený v ráme, chladnejší ako stred skla.

Takéto tepelné namáhanie môže nastať taktiež v zatienených častiach okna napríklad od stromov, budov alebo vonkajších tieniacich prostriedkov. Zatienený povrch môže byť oveľa chladnejší ako slnkom ožiarená plocha.

Tepelné namáhanie sa môže očakávať najmä na sklách s vyššou absorpciou. Jedná sa o v hmote prefarbené sklá alebo sklá s absorbujúcimi povrchmi (napr. niektoré protislnečné sklá).

Nebezpečné z pohľadu vzniku lomu skla je aj opracovanie hrán skiel, nesprávne umiestnenie sklených podložiek a „história“ jeho ciest od výrobcu skla na stavbu do sklenej otvorovej výplne.

V nešetrnom zaobchádzaní so sklom alebo jeho spôsobu podloženia pred zasklením je potrebné hľadať príčinu väčšiny lomov. Nepatrné poškodenia hrán skiel môže po vystavení skla slnečnému žiareniu spôsobovať trhliny na prvý pohľad pripisované tepelnému lomu. Vzniku tejto chyby je možné predchádzať šetrným zaobchádzaním s izolačnými sklami, správnym skladovaním v súlade s pokynmi výrobcu skla a správnym vypodložením v ráme krídla okna alebo dverí podľa STN 73 3443.

Rezanie a lámanie skla pri výrobe izolačných skiel vedie nevyhnutne k vzniku mikroskopických trhlín na hrane skla. Mikroskopické trhliny vedú k významným napäťovým špičkám (koncentrácie napätia), znižujúcim odolnosť skla proti prasknutiu. Zmiernenie vplyvu niektorých vyššie uvedených chýb je možné dosiahnuť objednávaním izolačných skiel so zabrúsenými hranami. Pokiaľ izolačné sklo je vedome umiestňované na miesta kde hrozí vznik tepelného lomu je nevyhnutné použiť tepelne spevnené alebo tepelne tvrdené sklo. Urbančok [2] vidí možné príčiny lomu skla v:

  • tepelný lom z najrôznejších dôvodov;
  • mechanická deštrukcia, nerovná plocha pred zasklením;
  • prekročený max. prípustný pomer strán výška / šírka;
  • poddimenzovaná hrúbka skiel na zaťaženia (vietor, vlastná hmotnosť, ľadovec, bremeno, náraz,..);
  • nesprávne uskladnenie;
  • nesprávne umiestnenie zasklievacej podložky;
  • nesprávne (chýbajúce) vypodloženie.

Odhliadnúc od úmyselného rozbitia skla nárazom rôznych predmetov, je občas vyskytujúcou sa príčinou rozbitia skla aj vnútorné napätie v sklenej dutine vyvolané rozdielom tlaku vzduchu medzi miestom výroby a montáže izolačného skla.

Publikácia E. Wagnera [3] obsahuje viac ako 50 tvarov lomov skla a možných príčin ich vzniku. Vyberáme z nej:

obr. 2: plošný lom I. Dlhotrvajúce mechanické plošné zaťaženie, exponované teplotou, tlakom vzduchu a / alebo výškovým rozdielom medzi výrobou a montážou izolačného skla; poddimenzované.

obr. 3: plošný lom II. Vysoké zaťaženie, exponované teplotou, tlakom vzduchu a / alebo výškovým rozdielom medzi výrobou a montážou izolačného skla; poddimenzované.

obr. 4: plošný lom III. Vysoké zaťaženie, exponované teplotou, tlakom vzduchu a / alebo výškovým rozdielom medzi výrobou a montážou izolačného skla; poddimenzované.

obr. 5: torzný lom Poddimenzovaná hrúbka skla, ďalej dvojstranné zaťaženie, poškodený alebo zovreté v ráme krídla, pohyby v stavbe so zaťažením tabule skla.

Obr.6: hranový lom Mechanické krátkodobé bodové zaťaženie strednej intenzity. Postavenie na kameň alebo kovový kus. Hrana zasiahnutá kovovou časťou.

Obr.7: hranový lom I. Mechanické bodové zaťaženie – krátkodobý alebo dlhodobý útok – slabá / stredná intenzita.

Obr.8: hranový lom III. Počiatok poškodenia uložením na kameň alebo kus kovu; počiatočné poškodenie spôsobené nesprávnym zaobchádzaním so sklenárskymi podložkami.

Obr.9: lom od stlačenia Mechanické bodové zaťaženie – krátkodobé alebo dlhodobé, dynamické krátkodobé,  dlhodobé statické. Poddimenzované alebo nesprávne podložky.

Obr.10: tlakový rohový lom VSG z Float Mechanické bodové zaťaženie/ rohové zaťaženie krátko alebo dlhotrvajúce staticky pôsobiacej sily od hmotnosti skla strednej alebo vysokej intenzity.

obr. 11: okrajový lom Kamienky medzi tabuľami skla, úder pracovným nástrojom, úder kladivom na zasklievaciu lištu, iné pôsobenie úderom alebo nárazom.

obr. 12: tepelný lom

obr. 13: silný tepelný lom

Ako prvý na svete začal sériovo používať tepelne tvrdené sklá do svojich automobilov v 40 rokoch minulého storočia Henry Ford [4]. V 50 rokoch sa následne pridali aj ostatné automobilky  a okolo roku 1960 našli svoje uplatnenie tepelne upravené sklá aj v stavebnej architektúre.

Tepelne tvrdené sklo ESG – SECURIT , alebo kalené definujeme podľa STN EN 12150 ako sklo, u ktorého bolo riadeným procesom ohrevu a ochladenia vyvolané permanentné povrchové tlakové napätie s cieľom značne zvýšiť odolnosť proti mechanickému a tepelnému namáhaniu a získať predpísané vlastnosti rozpadu. Je to nezvratný proces, po ktorom sa už sklo nedá rezať, brúsiť a ani vŕtať. Jediná možnosť úpravy je pieskovanie. Tento proces prechádza niekoľkými fázami. Prvá fáza je ELASTICKÁ , ktorá je do teploty 550 °C. Pri tejto fázy je možná deformácia skla na valcoch kaliacej pece, preto je nutné sledovať, aby sklo zostalo rovné. Po ELASTICKEJ fáze z dôvodu potrebného zvyšovania teploty v kaliacej peci prichádza fáza PLASTICKÁ. Sklo je plastické medzi teplotami  550 °C  až 750°C. Sklo zostáva na valcoch rovné, deformácia je v tomto procese už takmer nemožná. Jedinou príčinou deformácie je gravitácia, ohyb spôsobený vlastnou hmotnosťou skla, ktoré sa pohybuje na valcoch v kaliacej peci. Počas tejto fázy dochádza k tepelnej úprave  skla. Po siahnutí teploty na cca 650 °C prichádza k takzvanému bodu mäknutia. Po tejto fáze prichádza na rad ďalšia súčasť kaliacej pece, chladiaci agregát, ktorý nám v krátkom časovom intervale prudko ochladí zahriate sklo na teplotu 60°C. Týmto procesom sa docieli ťažné pnutie vo vnútri a na povrch vznikne tlakové napätie.   Posledná tepelná fáza pri zahrievaní skla je takzvaná VISKÓZNA fáza, ktorá nastáva pri teplote nad     750° C. Po prekročení uvedenej teploty už  nemôžeme hovoriť a fáze kalenia, lebo sklo už stráca svoju tuhosť a mechanickú pevnosť a prichádza k deformácii skla na valcoch kaliacej pece.  Výsledkom  procesu tepelnej úpravy skla  je  tepelne tvrdené bezpečnostné sklo, ktoré je až 5 násobne pevnejšie, ako bežné plavené sklo. Povrchové tlakové napätie vytvára akoby škrupinu, tvoriacu približne 20% z celkovej hrúbky skla, vďaka ktorej sa zvýši odolnosť skla. Pri rozbití sa rozpadne na malé kúsky, minimálne na 40 úlomkov v (50 x 50) mm štvorci. Tepelne tvrdené sklo sa najčastejšie používa na fasádach budov,  v celosklených interiérových systémoch, priečok a dverí. Všade tam, kde je sklo kotvené bodovo cez otvory a kde hrozí riziko tepelného šoku. Aj keď hovoríme o zvýšenej pevnosti tepelne tvrdeného skla pri bočnom náraze, musíme vnímať toto sklo tak, že jeho najslabšou časťou sú hrany. Táto oblasť je po obvode asi 1,5 násobok hrúbky, aj okolo otvorov a v rohoch až 3 násobok hrúbky skla. Jedinou  nevýhodou tepelne tvrdeného skla je skrytá chyba, prítomnosť sulfidu nikelnatého. Jeho prítomnosť možno odhaliť na 99% iba špeciálnou skúškou – HS testom. V zmysle normy STN EN 14 179 HST test je prehrievané tepelne tvrdené sklo. Celý proces prebieha 2 až 4 hodiny pri teplote približne 290°C. Nevýhodou tejto metódy je to, že je deštruktívna prebieha až po ukončení celého procesu opracovania, tesne pred expedíciou a prasknuté sklo často poškodí aj ďalšie sklá. Sulfid nikelnatý je cca 0,2 mm guľovitá vtrúsenina, ktorá je v samotnom skle ľudským okom neviditeľná. Na rozdiel od plaveného skla má pevnú štruktúru, po procese tepelnej  úpravy sa stáva nestabilným a spôsobuje samovoľný lom skla. Ak jeho prítomnosť nevylúčime HST testom, môžeme predpokladať, že sa nachádza asi v 3% tepelne tvrdených skiel. Kedy tepelne tvrdené  sklo samovoľne praskne?  Prečo niekedy praskne až po niekoľkých rokoch? Na tento negatívny stav má vplyv teplota okolia, samotná veľkosť sulfidu nikelnatého a jeho poloha vzhľadom na oblasť, kde pôsobí jeho ťahové napätie. Následne sklo praskne akoby mechanickým poškodením, ale typický „ motýlikový efekt“  umožňuje identifikovať príčinu lomu – NiS. Tento test je možné vykonávať na skle sodnovápenatokřemičitém, skle float, ťahanom skle plochom, vzorovanom skle aj na skle s povlakom (vrstvou). Každé takto vyrobené a odskúšané tepelne tvrdené sklo musí byť označené trvalou značkou, kde je uvedený názov obchodná značka výrobcu a číslo normy EN 14179-1.

obr.14:  motýlikový efekt rozbitia skla vplyvom prítomnosti NiS

Ďalší druh tepelne upraveného skla definujeme podľa EN 1863 ako tepelne spevnené bezpečnostné sklo. Stretávame  sa sním pod označením TVG – PLANIDUR, alebo polokalené.  Z pohľadu noriem nie je bezpečnostné. Je však pevnejšie, než bežne netvrdené sklo, ale zase menej, než ESG sklo. Oproti ESG sklám sa pomalšie chladí, z toho dôvodu nemá také vnútorné napätie. Pri rozbití sa rozpadne na podobne veľké kusy, ako bežne tepelne neupravené sklo. Všetky úlomky sa musia viesť k okrajom skla a ak sa sklo rozbije, žiaden fragment nesmie vypadnúť z rámu. Z tohto dôvodu má TVG sklo svoje opodstatnenie hlavne vo vrstvených sklách pri rôznych typoch zábradliach, strešných markíz a podobne. Pri prípadnom rozbití zostáva pri ňom vyššia zostatková pevnosť. Veľmi dôležitý fakt v tomto prípade je aj to, že pri tomto druhu skla z dôvodu menšieho pnutia nevzniká riziko samovoľného prasknutia z dôvodu prítomnosti sulfidu nikelnatého.  Preto nie je nutné vykonávať HS test.

obr. 15: skladba izolačného dvojskla (ID) a trojskla (IT)

Neustála zmena teploty vzduchu zapríčiňuje zmenu tlaku v uzavretom priestore [5]. Pri zvýšení teploty dochádza pri izolačnom skle k vydutiu, takzvanému konvexnému prehybu, pri znížení teploty naopak prichádza k stiahnutiu skla, konkávnemu prehybu. Ďalšou záťažou pre izolačné trojsklo je klimatická záťaž. Pri nízkom tlaku vzduchu dochádza k vydutiu izolačného trojskla, pri vysokom sa zase sklo sťahuje. Tieto vplyvy sa môžu v konkrétnej situácii vzájomne  vyrovnať alebo znásobiť. Toto je efekt izolačného skla ktorý je výraznejší pri trojsklách ako pri dvojsklách. V neposlednom rade by nás mala zaujímať aj nadmorská výška zabudovania. Ak je výškový rozdiel medzi výrobou a osadením izolačného skla väčší ako 800 metrov, prichádza zase k vydutiu skla. V tomto prípade je potrebné v medzipriestore upraviť tlak  podľa potreby.

Široké dištančné rámiky pri izolačnom trojskle tiež zhoršujú situáciu z hľadiska možnosti prasknutia. Pri napríklad 18 mm rámikoch je nutné poznať rizikové zóny skla z hľadiska pomeru šírka – výška a minimálnu dĺžku hrany.

Ak máme izolačné trojsklo v tvare štvorca, všetky hrany sú zaťažené rovnomerne. Naopak pri úzkom obdĺžniku krátke hrany prakticky vôbec neprispievajú k rozloženiu zaťaženia. Aby sme predišli v týchto prípadoch k samovoľnému prasknutiu skla riešením je  použitie tepelne tvrdeného skla (ESG).

obr.  16: sily pôsobiace v skle tvare štvorca a obdĺžnika

obr. 17: posuvné dvere, priebeh povrchových teplôt u málo a celkom otvorených

Pozornosť je nutné venovať skladbe trojskla aj pri dverových posuvných systémoch. V otvorenom stave prichádza k prekrývaniu tabúľ.  V tomto prípade nám v závislosti od použitého zasklenia vzniká fyzikálne 4-sklo, alebo dokonca až izolačné  6-sklo. Medzi tabuľami vzniká uzavretá bublina s nízkym prúdením. V tomto prípade vplyvom absorpcie energie vzniká pomerne veľké prehriatie. Tak isto aj vnútorné žalúzie zvyšujú v tomto mieste teplotu. V tomto prípade zase odporúčame použitie ESG skiel, alebo navrhnúť vhodné exteriérové tienenie. Pri kompletnom zatienení nehrozí žiadne termické riziko.

Pri izolačnom trojskle je veľmi dôležité optimálne  umiestenie nízko emisných povlakov. Štandardne sa aplikujú na pozíciu číslo 2 a 5. Ak by bolo nutné aplikovať povlak do stredu trojskla na pozíciu 3, alebo 4, je potrebné z hľadiska rizika tepelného lomu ako prostrednú tabuľu použiť tepelne tvrdené sklo. Toto isté riešenie platí aj pri použití ornamentných skiel v strede izolačného trojskla.

Tabuľka 1: Typy skla

Typ: Kód Názov Tlaková hodnota /MPa/ Účel skla Hľadisko rozbitia
Plavené sklo 0 bežné sklo pre bežnú domácnosť riskantné, lebo sklo sa rozbije na veľké kusy (fragmenty)
Polotvrdené sklo TVG PLANIDUR 35<x<55 pri rozbití skla žiadny črep nesmie vypadnúť všetky úlomky musia viesť k okrajom (ak sa sklo rozbije,žiadny fragment skla nesmie vypadnúť z rámu)
Tvrdené sklo ESG SECURIT >120 zvýšiť pevnosť skla minimálne 40 fragmentov (úlomky v 50×50 mm štvorci)

Niektoré zle navrhnuté sklá môžu v zime praskať vplyvom podtlaku v dutine skla. Tento podtlak v niektorých prípadoch môže mať hodnotu až 12 kN / m2. Kritické rozmery u izolačného zasklenia sú pod dĺžkou hrany:

Zasklenie: Kritická dĺžka hrany
dvojsklo 4/16/4 450 mm
trojsklo 4/12/4/12/4 600 mm
trojsklo 6/12/6/12/6 700 mm
trojsklo 8/12/8/12/8 800 mm
trojsklo 4/18/4/18/4 750 mm
trojsklo 6/18/6/18/6 900 mm
trojsklo 8/18/8/18/8 1000 mm

 

Ak je jeden z kratších rozmerov skla je menší ako táto hodnota, často dochádza k praskaniu skla. Tento efekt je podporený nevykurovaným interiérom. Neodporúča sa podceňovať návrh izolačného skla, pretože v sebe obsahuje hermeticky uzavretý inertný plyn, ktorý sa zmenou tlaku a teploty mení svoj objem a zaťažuje tak jednotlivé tabule izolačného skla. Riešenie je sklo tepelne tvrdené.

 

 

 

 

 

 

 

obr. 18: Rizikové rozmery trojskiel podľa šírky medzisklenej medzery

Úzky pomer strán> 3: 1 výrazne zhoršuje situáciu!

Tabuľka 2: Pravidlá zasklievania trojskiel

 

Druh zasklenia: Vyhotovenie Poznámka
štandardné zasklenie vrstva s nízkoemisným povlakom je na pozícii 2 a 5 nie je rozhodujúce čo je interiérová strana a čo je strana exteriérová
so sklom ornamentným čírym vrstva s nízkoemisným povlakom je na pozícii 2 a 5, ornamentné sklo je sklo prostredné, drsnou stranou otočené na pozíciu 4 otočenie ornamentu drsnou stranou na pozíciu 4 je výlučne z estetického hľadiska
so sklom ornamentným bronzovým ornamentné sklo bronzové musí byť na exteriérovej pozícii z dôvodu ochladzovania, sklo s nízkoemisným povlakom sa presúva ako sklo prostredné, z dôvodu tepelného namáhania musí byť sklo tvrdené ESG, povlak je na pozícii 3 a 5 ornamentné sklo sa zasklieva do exteriéru
so sklom bezpečnostným (VSG) bezpečnostné sklo musí byť umiestnené na strane osoby, ktorá má byť chránená proti útoku, či chránené jej zdravie (proti vysypaniu VSG 33.1), nízkoemisná vrstva bude na skle vrstvenom, nízkoemisná vrstva je na pozícii 2 a 5 bezpečnostné sklo (VSG) sa zasklieva na stranu chránenej osoby – určí projektant
Plavené sklo  so sklom protislnečným (ESG) protislnečné sklo musí byť na pozícii exteriér, z dôvodu ochladzovania, sklo s nízkoemisným povlakom sa presúva ako sklo prostredné, z dôvodu tepelného namáhania musí byť sklo tvrdené ESG, nízkoemisná vrstva je na pozícii 3 a 5 protislnečné sklo sa zasklieva do exteriéru
so sklom protislnečným + sklo bezpečnostné vrstvené (ESG + VSG) rozhodujúca je nutnosť smerovať protislnečné sklo do exteriéru z dôvodu ochladzovania, sklo s nízkoemisným povlakom sa presúva ako sklo prostredné, z dôvodu tepelného namáhania musí byť sklo tvrdené ESG, bezpečnostné sklo musí byť umiestnené na strane osoby, ktorá má byť chránená proti útoku, či chránené jej zdravie (proti vysypaniu VSG 33.1), nízkoemisná vrstva bude na vrstvenom skle, nízkoemisná vrstva je na pozícii 3 a 5 protislnečné sklo sa zasklieva do exteriéru, VSG sa zasklieva na stranu chránenej osoby – určí projektant
s integrovanou medziskelnou žalúziou žalúzie sa musia umiestniť do medzipriestoru bližšie k interiéru, kde je ovládanie magnetom z interiérovej strany, prostredné sklo z dôvodu tepelného lomu musí byť tvrdené – ESG, vrstva s povlakom je na pozícii 2 a 5 žalúzie bližšie k interiéru

 

Na sklenárske podložky sú kladené požiadavky, najmä:

– musia byť trvalé a kompatibilné s materiálmi ako je sklo, rám a všetky časti zasklenia;

– pri výbere surovín na výrobu sklenárskych podložiek je potrebné vziať do úvahy podmienky životného prostredia a zasklievacieho systému;

– funkčné vlastnosti sklenárskych podložiek musia byť zachované po celú dobu životnosti skla;

– nesmú brániť odvodneniu a rovnováhe tlaku vodných pár v zasklení;- musia byť fixované v stanovenej polohe;

– musia byť umiestnené rovnobežne s hranou skla;

– izolačné sklo musí byť podopreté celou dĺžkou sklenárskej podložky.Vyžaduje sa, aby podložky boli vyrobené zo syntetických materiálov tvrdosti 70 – 95 IRHD (pozri ISO 48), alebo porovnateľnej tvrdosti.

Nosné podložky môžu byť vyrobené aj z povrchovo upraveného dreva hustoty nad 650 kg/m3. Šírka nosných podložiek musí byť o 2 mm väčšia ako hrúbka izolačného skla pričom izolačné sklo musí byť po celej hrúbke podopreté. Dĺžka nosných podložiek sa odvodzuje od hmotnosti izolačného skla,  pevnosti v tlaku podložky a ich počtu. Na výpočet dĺžky je v norme uvedený matematický vzťah alebo sa ich veľkosť môže určiť z tabuliek uvedených v prílohách normy.

obr.19: umiestnenie nosných a dištančných zasklievacích podložiek

 

Od technického riešenia zasklievacej škáry sa vyžaduje:

a) nulová priepustnosť vzduchu;

b) nulová priepustnosť vody;

c) umožnenie dilatácie izolačného skla a zasklievacej konštrukcie.

Správne používanie STN 73 3443 by malo vylúčiť alebo obmedziť chyby vyplývajúce z nesprávneho použitia materiálov na  výrobu zasklievacích podložiek alebo ich rozmiestnenie po obvode izolačného skla prejavujúce sa najmä poruchami uzatvárania okien alebo aj poškodeniami izolačných skiel. Definovanie požiadaviek na zasklievaciu drážku má napomôcť ku zvýšeniu kvality okien v SR. Riešenie normy financovalo združenie SLOVENERGOokno.

obr.20 : tepelný lom

obr.21: zatienenie, potenciálna príčina vzniku tepelného lomu

obr.22 : tlakový rohový lom nesprávne uloženou nosnou podložkou

obr.23 a,b,c : nesprávne uložené nosné podložky

obr.24 : hranový lom

obr. 25: torzný lom

obr. 26: plošný lom (pravé krídlo)

obr.27: plošný lom (krídlo vpravo), vysoké zaťaženie vplyvom rozdielu tlaku medzi miestom výroby a montáže

obr. 28: plošný lom u zasklenia duplex vplyvom nedostaočnej vôle medzi dištančným rámčekom a IT

Záver

Správne vyhodnotiť príčiny lomu skla je kráľovskou disciplínou medzi sklármi [2]. Na jednej tabuli je možno identifikovať často nie jednu ale aj viac príčin lomov, zapríčinené nie vždy výrobcom izolačného skla. Stáva sa nám, že pokiaľ výrobca okna zistí, že dôsledok nemôže jednoznačne „hodiť“ na výrobcu izolačného skla, prestane mať o takýto posudok záujem.

Literatúra

  1. Jelínek, F.: Ploché sklo v obvodovém plášti budov, SNTL, Praha 1975
  2. Urbančok, R.: Plastové a hliníkové okná, reklamácie, vady, diagnostika, náprava, príklady z praxe.., www. slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2014 s.7
  3. Wagner E.: Glasschäden, Fraunhofer IRB Verlag, 2012
  4. Dreveňák, J.: Tepelne upravené bezpečnostné sklá, www. slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2015 s.4
  5. Dreveňák, J.: Je trojsklo iba izolačné dvojsklo s jednou tabuľou naviac?, www. slovenergookno.sk, OKNOviny 1/2013 s.12
  6. Panáček, P.: Tepelný lom, slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2014 s.6
  7. Panáček, P.: Požiadavky na zasklievanie, slovenergookno.sk, OKNOviny 2/2012 s.11
  8. Firemné materiály AKUTERM SKLO, a.s., https://akuterm.cz/, 2017
  9. Anon.: https://glassolutions.sk/sk/literatura-na-stiahnutie,2019
/Od