, ,

VYMENIŤ ALEBO PONECHAŤ?

Častá otázka majiteľa novej otvorovej výplne po odovzdaní nášho protokolu z merania zabudovaného izolačného skla. Pri každom podozrení na nedodržanie parametrov okennej konštrukcie je potrebné porovnať skutočnosť s informačným listom izolačného skla vydanom výrobcom. Na vlastnosti izolačného skla a aj okna vplýva významnou mierou vzdialenosť medzi sklami (veľkosť medzisklenej dutiny) a jej naplnenie inertným plynom, najčastejšie argónom. Prvou úlohou preverenia vlastností je jej porovnanie s údajmi informačného listu vydaného výrobcom izolačného skla. Dôležitý je priehyb izolačného skla v strede tabule. Veľkosť priehybu vymedzuje medzisklenú dutinu. Súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla je funkciou veľkosti medzisklenej dutiny a náplne inertným plynom (pokiaľ sme v izolačnom skle identifikovali prítomnosť nízkoemisnej vrstvy). Priehyb tabule skla môže byť zabudovaný z výroby alebo môže vzniknúť po ukončení výroby izolačného skla. Únik argónu cez netesné okraje izolačného skla je sprevádzaný zmenšovaním medzisklenej dutiny izolačného skla (pozri tabuľku). O tomto probléme sme obšírnejšie písali v predchádzajúcich blogoch napr.

Obr. 1: Meranie medzisklenej dutiny (SZR)

Obr. 2: Nedeštruktívne meranie obsahu plynu v medzisklenej dutine (SZR)

Tabuľka: Prepočet vypočítaného Ug na %-to naplnenia plynom argón vo zvislej polohe

Medzi množstvom argónu (percento naplnenia) a vypočítaným súčiniteľom prechodu tepla (Ug) existuje v celom rozsahu lineárna závislosť

Zhoršenie súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla je priamo úmerné stratám pri vykurovaní budovy. Aj pri dnešných dotovaných cenách za elektrinu už strata tepla vyplývajúca z nameraného zhoršenia súčiniteľa prechodu tepla (Ug) len o 0,2 W/(m2.K) je pri cca 8 m2 zasklenej plochy v byte počas jedného roka 170 EUR, pri životnosti okien 25 rokov je to celkom ≈ 4250 €, pokiaľ ceny elektriny nebudú stúpať. Zväčšovaním zasklených plôch táto strata prirodzene narastá. Horšie to v súčasnosti (až skoro 5 násobne) vychádza pre nebytové priestory a administratívne budovy, kde sú nedotované ceny energií. Táto strata je vyčíslená len v prípade identifikovania nízkoemisných vrstiev v izolačnom skle. Ak tomu tak nie je, straty narastajú rádovo viac.

V tomto prípade je oprávnená otázka kompenzovania strát dodávateľom výrobku, alebo jeho výmena za bezvadný! Ak sú dokončené podlahy alebo terasy, je výmena izolačného skla najmä veľkých rozmerov problematická. Preto s kontrolou izolačných skiel nie je potrebné otáľať.

Na požiadanie, našim zákazníkom tieto prepočty urobíme bezplatne, na základe reálne nameraných parametrov.

Takže ak si neoverujete to, čo Vám bolo zabudované do stavby, môžete poškodzovať svoju rodinu, zákazníka alebo firmu.

V budúcom blogu sa budeme zaoberať ďalšou často nepreverovanou vlastnosťou okenných konštrukcií, prievzdušnosťou a stratami tepla z toho vyplývajúcimi.

, ,

Ako riešime hlučnosť oknami

Hluk sa vyskytuje takmer všade. V mestách je to spôsobené neustále sa rozširujúcim vozovým parkom osobných a nákladných automobilov s ich hlukom pri jazde, ako aj inými dopravnými prostriedkami. Aj hluk z kultúrnych podujatí alebo gastronómie môže byť tiež záťažou, či už v meste alebo na vidieku. Dokonca aj v riedko osídlených oblastiach je vystavenie ľudí hluku často vysoké.

Hluk vám spôsobuje choroby. Stresujúce nie sú len vysoké hladiny hluku na letových trasách, rýchlostných cestách alebo železničných tratiach. Dokonca aj neustále vystavenie podprahovým zvukom vám môže doslova liezť na nervy.

Nebezpečenstvo hluku by sa nemalo podceňovať. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tiež varuje pred rizikami hluku ako nebezpečným environmentálnym faktorom. Zvýšené riziko infarktu, porúch spánku a chorôb, ako je vysoký krvný tlak, je spojené so znečistením hlukom. Aby ste im v prvom rade zabránili, môžete im účinne zabrániť zvukotesnými oknami.

Ale ako takéto okná fungujú? Zvuková izolácia sa dosahuje výrazne hrubším a tiež asymetricky konštruovaným izolačným zasklením. „Asymetria“ znamená, že bežné izolačné zasklenie je navrhnuté asymetricky, t. j. tak, že okenné tabule majú rôznu hrúbku.

Okrem toho sú zvukotesné fólie, ktoré sa umiestňujú vo vrstvenom v skle, obzvlášť účinné proti hluku. Tesnenia v okennom ráme doslova absorbujú hluk, pretože pohlcujú zvuk. Celkovo je rám okna navrhnutý tak, aby hluk cez rám sotva prenikol do vašich štyroch stien.

Pri rozhodovaní o zvukotesných oknách je možné zvážiť aj nákup zvukotesného vonkajšieho nástenného ventilátora. To zaisťuje dostatok čerstvého vzduchu, najmä v spálni, aj pri zavretých oknách.

V každom prípade je tiež dôležité starostlivo nainštalovať zvukotesné okná. Osobitná pozornosť sa musí venovať škáre styku okna s ostením. Najlepšie zvukotesné okno nedosiahne svoj účinok, ak sa spojenia nevykonajú správne aj z hľadiska zabudovania do stavby. Aj najmenšie netesnosti môžu spôsobiť zhoršenie požadovanej zvukovej izolácie.

Akustický tlak, a teda aj hluk, sa meria v decibeloch (dB). Počas dňa sa vyššia hladina hluku považuje za prijateľnejšiu ako v noci. Pre rozsah hluku sú dôležité nielen merateľné fyzikálne hodnoty, ale aj neakustické faktory, ako napríklad postoj ľudí k zdroju hluku. Dokonca aj zvýšenie hladiny hluku o 10 dB mnohí vnímajú ako zdvojnásobenie hluku, takže 60 dB je vnímaných dvakrát hlasnejšie ako 50 dB. Zvukotesné okná výrazne znižujú hluk vstupujúci do interiéru.
Tabuľka 1: Triedy zvukovej tesnosti okien podľa nemeckej VDI 2719

Trieda zvukovej odolnosti Hodnotený index zvukovej izolácie R‘w funkčne inštalovaného okna Požadovaný vážený index zníženia hluku funkčne inštalovaného okna na skúšobnej komore typické konštrukcie okien bez ventilačných zariadení
1 25 až 29 dB ³ 27 dB Jednoduché okno s jednoduchým zasklením s jednou rovinou tesnenia; Jednoduché okno s izolačným zasklením bez špeciálneho tesnenia; Zdvojené okná s tesniacou rovinou; Okno s otváracími krídlami bez špeciálnych konštrukčných požiadaviek.
2 30 až 34 dB ³ 32 dB Jednoduché okno s jednoduchým zasklením s jednou tesniacou rovinou, hrúbka skla ³ 8 mm; Jednoduché okno s izolačným zasklením s jednou úrovňou tesnenia, štruktúra skla napríklad 4 / 12 / 4; Zdvojené okno s tesniacou rovinou, celková hrúbka skla ³8 mm; Okno s otváracími krídlami bez špeciálnych konštrukčných požiadaviek.
3 35 až 39 dB ³ 37 dB Jednoduché okná s izolačným zasklením s minimálne jednou rovinou tesnenia, zdvojené okná s dvomi rovinami tesnenia, vzdialenosť medzi sklami ³40 mm, dvojité okná s jednou rovinou tesnenia.
4 40 až 44 dB ³ 42 dB Jednoduché okno s izolačným zasklením s dvomi rovinami tesnenia, Rwp zasklenia ³45 dB; Zdvojené okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla ³14 mm, medzera medzi sklami ³50 mm; Dvojité okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla ³8 mm, medzera medzi sklami ³100 mm.
5 45 až 49 dB ³ 47 dB Zdvojené okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla

³18 mm, medzera medzi sklami ³60 mm; Dvojité okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla ³12 mm, medzera medzi sklami ³100 mm.

6 ³ 50 dB ³ 52 dB Dvojité okná so samostatnými zabudovacími rámami, špeciálne tesnenie, veľmi veľký priestor medzi sklami a zasklenie z hrubého skla

 Pre ďašie súvislosti pozrite

 Nepriezvučnosť okien je možné s vysokou presnosťou stanoviť laboratórnym meraním. V súčasnej dobe už väčšina výrobcov udáva nepriezvučnosť okna ako výsledok laboratórnej skúšky. Iba u okien s nižšou nepriezvučnosťou Rw ≤ 38 dB možno stanoviť nepriezvučnosť postupom podľa STN EN 14351-1. Hodnoty zvukovej izolácie okien s nepriezvučnosťou Rw ≥ 39 dB alebo Rw + Ctr ≥ 35 dB musia byť stanovené skúškou podľa európskych noriem. Zvukovo izolačné vlastnosti samotných izolačných skiel (IGU) je možné približne stanoviť aj podľa STN EN 12758. Na stanovenie nepriezvučnosti okna podľa podľa STN EN 14351-1 sa vychádza z nepriezvučnosti samotného izolačného skla (IGU). S využitím tabuľky v tejto norme, v závislosti od typu okna a použitého tesnenia sa vypočíta nepriezvučnosť okna. Skúšku nepriezvučnosti okna vykonanú v laboratóriu nie je možné zopakovať po zabudovaní v stavbe.

obr.1-2: netesnosti sú zdrojom zníženia akustických vlastností okna

obr.1-2: netesnosti sú zdrojom zníženia akustických vlastností okna

obr.3: zdroj akustických a tepelných mostov v nedostatočnom vypenení pripojovacej škáry

Naše laboratórium ponúka záujemcom zistenie vzduchovej nepriezvučnosti styku okennej konštrukcie a obvodového plášťa budovy podľa STN 73 3134 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie čl. 5.3.3 Vzduchová nepriezvučnosť“ informatívna metóda. Skúška sa realizuje priamo na stavbe, na zabudovanej okennej konštrukcií. Ide o informatívnu skúšku na ilustráciu vplyvu kvality vyhotovenia pripojovacej škáry prípadne kvality akustických vlastností okennej (dverovej) konštrukcie. Skúška sa vykoná na princípe STN EN ISO 10052 „Akustika. Meranie vzduchovej a krokovej nepriezvučnosti a zvuku technických zariadení. Prevádzková metóda“ čl. 6.3.2 Vzduchová nepriezvučnosť obvodových plášťov. Meranie sa vykonáva so zdrojom zvuku od bežnej dopravy. Použijú sa dva zvukomery so záznamníkmi. Prvý sa umiesti cca 2 m pred fasádu budovy a druhý v interiéri minimálne 0,5 m od okna. Meria sa pri otvorenom a uzatvorenom okne. Doba merania je určená dobou prejazdu min. 15 motorových vozidiel (pozri STN EN ISO 10052 ). Výsledky sa vyjadrujú v dB.   Nepriaznivý výsledok tejto skúšky môže byť iniciátorom ďalších podrobnejších meraní a analýz. Skúška môže byt doplnená meraním akustických mostov po celej pripojovacej škáre pomocou ultrazvukového detektora.

 

obr.4: zisťovanie akustických mostov v škárach okien

Čo ešte tolerovať?

Okno musí byť kotvené do stavebnej konštrukcie tak, aby bolo zabezpečené prenesenie síl od namáhaní okna do konštrukcie stavby (čl. 4.6 STN 73 3134). Rovnako nosné podložky musia vymedzovať škáru medzi rámom okna a stavebnou konštrukciou. Taktiež nie sú prípustné rôzne kliny z mäkkého dreva (systémom čo stavba ponúkla), ale musia byť z plastu určenej tvrdosti alebo dreva, ktorého odolnosť hnilobám zodpovedá minimálne životnosti okennej konštrukcie (čl. 3.4.3 STN 73 3134).  V žiadnom prípade sem nepatria mäkké dreviny. Pokiaľ stavebník chce vylepšovať povrchové teploty v kúte okna s vnútorným parapetom alebo vnútorným ostením mal by tak robiť výlučne materiálmi určenými na zatepľovanie budov a na povrchy nosnej konštrukcie stavby, ktoré vyhovujú normovým požiadavkám. Parotesná fólia musí byť vždy pod tepelnoizolačným materiálom prilepená o nosnú konštrukciu stavby a rám okna.

obr. – odporúčané riešenie pripojovacej škáry parapetu

 

Legenda k obrázku:
1 – paronepriepustná interiérová fólia;
2 – podkladový profil s vloženou tepelnou izoláciou;
3 – hydroizolačná fólia;
4 – PU pena hrúbky (30-40)mm;
5 – vodotesná exteriérová komprimovaná páska;
6 – betónový poter;
7 – vonkajší parapet

 

Musí to tak byť?

Nemusí. Vo všeobecnosti vykonávacie normy nie sú záväzné, pokiaľ existujú lepšie riešenia je ich potrebné použiť. Norma je nezáväzná, pokiaľ sa nedostane do zmluvy alebo projektu. A pokiaľ montážna firma nepreukáže, že realizované riešenie je minimálne tak dobré ako normalizované, zhotoviteľ neobstojí ani pred prípadným súdom a môže si namontované okná zdemontovať a odviezť domov.

Vo všeobecnosti platí, že normou sú stanovené minimálne požiadavky alebo podmienky. Nesmie brániť vývoju a ponuke na lepšie riešenie. Pokiaľ nemá montážna firma preukázateľne lepšie riešenie, sú aj pred súdom požiadavky normy minimálnymi a to nemusí byť ani záväzná.

Pokiaľ užívateľ stavby nie je si istý, že má okná alebo dvere zabudované v súlade s normami, dokážeme objektívnymi meraniami mu túto skutočnosť potvrdiť alebo vyvrátiť!

Ako so styrodurom na okná?

V rámci poradenskej a expertíznej činnosti sa neustále stretávame so snahou projektantov predpisovať olepenie celého ostenia, nadpražia a parapetu okna styrodurom. Touto problematikou sme sa zaoberali už pred troma rokmi v časopise OKNOviny a publikácii uvedenej v literatúre. Nakoľko časopis zanikol a autori uvedení v literatúre už na túto tému nepublikujú, potrebujeme aj touto cestou vzdelávať širokú odbornú verejnosť o dôsledkoch nesprávnych návrhov a realizácií.

Je potrebné si zopakovať čo sa od pripojovacej škáry okna očakáva. Pripojovacia škára musí byť z vnútornej strany okna vzduchotesná a paronepriepustná a z vonkajšej strany odolná voči hnanému dážďu a paropriepustná. Pri výbere tesniacich materiálov pre pripojovaciu škáru musia byť dodržané fyzikálne požiadavky. Ekvivalentná difúzna hrúbka (sd) jednotlivých tesniacich materiálov musí klesať smerom z interiéru do exteriéru pripojovacej škáry. Tesniaci systém musí zabezpečiť  fungovanie pripojovacej škáry v zimnom období v celej oblasti tepelnej pohody vnútorného prostredia podľa STN 73 0540-3. Odporúčaná hodnota pre ekvivalentnú difúznu hrúbku: sd  (interiér) je ≥ 7 [m] a sd  (exteriér) ≤ 0,5 [m], ale nie menej ako pomer 3:1.

Styrodurom použitým v okolí okna znefunkčníme paronepripustnú fóliu v pripojovacej škáre okna!

V posledných rokoch sa značnej obľube teší olepovanie ostení, parapetu a nadpražia styrodurom, ktorým murári „riešia“ nerovnosti týchto povrchov alebo zmenšenie pripojovacej škáry okna napríklad pri nepresných formách na výrobu betónových stien. Čo sa stane keď styrodurom olepíme okno?  Možno zlepšíme trocha tepelnoizolačné vlastnosti a povrchové teploty na rámoch okien, ale čo je najdôležitejšie zhoršíme alebo úplne zrušíme paronepriepustnosť škáry.  Pri použití styroduru už nie je tmel alebo interiérová fólia prekážkou difúzii vodnej pary z interiéru do exteriéru, ale aj tepelno a zvukoizolačnej vrstvy, ktorou je najčastejšie PUR – pena. Difúziou vodnej pary do tejto izolačnej vrstvy ju znefunkčníme. Ekvivalentná difúzna hrúbka styroduru sd hrúbky 2 cm je približne rovná 2-4 [m], takže vodná para má okolo použitej paronepriepustnej fólie voľný priebeh do vnútra pripojovacej škáry. Potom, aj keď sme výpočtom preukázali zlepšenie tepelnoizolačných vlastností, v praxi ich zhoršíme.

Príklad: Polystyrénová doska s hrúbkou 4 cm má hodnotu sd cca 50 x 0,04 m = 2 m. Styrodur XPS cca 4 (m). Paronepriepustná fólia Illbruck illmond Trio má napríklad paronepriepustnosť sd 15 (m) a vyššie uvedená polystyrénová doska alebo styrodur len 2 (m) resp. 4 (m).  Takže ak bude fólia nalepená na polystyrénovej doske vodná para pôjde ľahšou cestou tj cez túto dosku!

 

Styrodur sa stáva vlhkostným mostom prístupu vodnej pary do izolačnej vrstvy pripojovacej škáry okna. Môže nastať situácia, že napriek použitiu paronepriepustných fólií nám budú ostenia naďalej plesnivieť, aj pri správnom kúrení a vetraní. Ďalším problémom môže byť kvalita nalepenia styroduru na ostenie. Často medzi styrodurom a murivom nedostatočným nalepením vznikne škára, čím sa pripojovacia škára stáva paropriepustnou a vzduchopriepustnou v rozpore s STN 73 3134 a STN 73 0540-2. Osobitným problémom je kotvenie okna cez styrodur.

Aké je riešenie?

Použitie styroduru na ostenia a nadpražia okien sa odporúča len s riešením podložiek a kotiev priamo na podkladovú nosnú konštrukciu a styrodur prerušiť paronepriepustnou fóliou!.

Vylúčiť styrodur z ostení, nadpražia a parapetu? Nemusí sa! Riešenie ponúka publikácia Chmúrny a kol. 2018. Princíp spočíva v tom, že aj keď stavebník nalepil (dobre) styrodur na ostenie, odstráni sa len časť styroduru pod rámom okna a v mieste kde je prilepená interiérová fólia na murivo a ukotvené okno. V žiadnom prípade nesmie styrodur „prebiehať“ neprerušene pod oknom z interiéru do exteriéru. Škára pod oknom sa vypení a pokiaľ je väčšia ako 2 cm, na niekoľko krát, aby PU- pena dostatočne vytvrdla. Po ukotvení, vypenení  a nalepení interiérovej paronepriepustnej fólie až na murovaný podklad sa fólie a kotvy môžu opäť prekryť styrodurom. Pri väčších škárach je nutné použiť zodpovedajúce kotvy. Pracovný postup je opísaný v predmetnej publikácii.

obr.1: Odporúčané riešenie ostenia s veľkou pripojovacou škárou a s použitím styroduru

Legenda k obrázku 1:
1 – paronepriepustná interiérová fólia;
2 – paropriepustná exteriérová fólia;
3 – PU pena hrúbky (40 až 60) mm, vrstvená na 2x;
4 – styrodur.

obr.2: Odporúčané riešenie parapetu  s veľkou pripojovacou škárou a s použitím styroduru

Legenda k obrázku 1:
1 – paronepriepustná interiérová fólia;
2 – podkladový profil s vloženou tepelnou izoláciou
3 – hydroizolačná fólia;
4 – PU pena hrúbky (30 až 40) mm;
5 – vodotesná exteriérová predstlačená (komprimovaná) páska;
6 – betónový poter;
7 – vonkajší parapet.

 

Je potrebné si uvedomiť, že podľa harmonizovanej normy EN 14351-1 má zodpovednosť za montáž okna jeho výrobca (pozri STN EN 14351-1+A2 kap. 6). A pokiaľ montáž nevykoná, má povinnosť vypracovať montážny návod. A tu je priestor na využitie prv opísaných poznatkov.

Literatúra:

  • STN 73 0540-2 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkčné požiadavky, SÚTN 2012 platná so Zmenou 1: 2016
  • STN 73 3134 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budov. Požiadavky a skúšanie, SÚTN, 2014
  • Chmúrny, I. – Puškár, A. – Panáček, P.: Prevencia rizika vzniku plesní v okolí pripojovacej škáry okna, SLOVENERGOokno, o.z. www.slovenergookno.sk, Bratislava 2018, ISBN 978-80-972797-7-6
,

Vodotesnosť pomocou certifikovanej trysky

V USA a Ázii (vrátane Číny) sa používa  skúška vodotesnosti, podľa normy AAMA 501.2 „Quality Assurance and Diagnostic Water Leakage Field Check of Installed Storefronts, Curtain Walls, and Sloped Glazing Systems“. Táto skúška sa používa na kontrolu kvality pre zabudované okenné zostavy, závesné steny, výklady, šikmé zasklievacie systémy, svetlíky, átriá, obklady, fasády a podhľady (neskúšajú sa funkčné škáry OV). Najlepšie je vykonať túto skúšku, keď sú vnútorné steny nedokončené, aby bola počas skúšky viditeľná akákoľvek preniknutá vlhkosť. Počas skúšky sa voda aplikuje pomocou ručnej rozprašovacej zostavy s použitím certifikovanej trysky. Prietok vody je nastavený tak, aby na tryske sa vytváral tlak 30 psi (cca 2 bary). Voda sa smeruje na skúšaný spoj, kolmo na čelo vzorky. Tryskou sa pomaly pohybuje tam a späť nad spojom vo vzdialenosti jednej stopy po dobu piatich minút na každých päť stôp dĺžky spoja. Pozorovateľ zvnútra kontroluje prienik vody a dokumentuje výsledky. Konečným výsledkom je, že skúšaný produkt spĺňa výkonnostné kritériá pre odolnosť proti prenikaniu vody alebo nespĺňa kritériá a môže byť nutná ďalšia náprava, aby vyhovel.

Od februára 2022 spoločnosť MOBILab, s.r.o. zaradila túto skúšku do svojej ponuky popri už vyše desať rokov zabezpečovaných skúškach  vodotesnosti podľa európskych noriem.

Aj Vás budia okná?

Odhaľte praskajúce zvuky z okna

Premýšľali ste niekedy nad tým, čo spôsobuje tie zvláštne praskavé zvuky, ktoré vychádzajú z Vášho okná. Ak žijete v regióne, ktorý zažíva chladnejšie nočné teploty a silné ranné slnko, možno ste zažili tieto zvláštne praskajúce zvuky. A hoci na začiatku tieto praskavé zvuky môžu spôsobiť, že poskočíte, po chvíli a ak budú pokračovať, môže vám to začať liezť na nervy. Existuje niekoľko dôvodov, prečo vaše okná vydávajú praskavé zvuky. Najčastejšie je tento jav spôsobený rozťahovaním a zmršťovaním materiálov. Ak vás niekedy zaujímalo, prečo vám praskajú okná a čo s tým robiť, sú tu 3 najčastejšie príčiny.

Hliníkové opláštenie vašich okien

Rýchla expanzia alebo kontrakcia hliníka je bežnou príčinou týchto nepríjemných praskavých zvukov. Môže to byť hliníkový obklad na samotných oknách tzv. drevohliníkových okien. Vo všeobecnosti je to oveľa menej častá príčina praskavých zvukov spôsobených expanziou hliníkového obkladu, ktorý je inštalovaný na väčšine hliníkových drevených okien. Zvuky vznikajú v dôsledku expanzie alebo kontrakcie spojenej s rýchlymi cyklami zahrievania a chladenia.

Tabuľka 1: Príklady tepelnej rozťažnosti materiálov

Okná s nízkoemisným izolačným sklom

Sústredený odraz slnečnej energie od skla s nízkoemisným povlakom dokáže rýchlo zohriať hliníkový rám krídla okna. Rýchle rozťahovanie hliníka vytvára praskavý zvuk. Aj keď hluk môže byť nepríjemný, často neexistuje jednoduché riešenie, pokiaľ sa nerozhodnete zatieniť okno alebo vymeniť sklo za jednotku bez nízkej spotreby energie. Toto sa však neodporúča, ak ste si vedomí energetickej účinnosti vašich okien.

Plastové okno, ktoré je nesprávne namontované 

Nesprávne namontované plastové okno (dvere) môžu byť príčinou týchto praskavých zvukov. Správna montáž okna vyžaduje, aby nebol upevnený bez možnej dilatácie príliš tesne k osteniu, parapetu alebo nadpražiu (pozri tabuľku). Ak boli okná namontované nepravouhlo a nie v rovine môžu sa  vlysy rámu okna ohýbať dovnútra a vyvíjať tlak na okenné krídla. Bohužiaľ, jediným riešením je odstrániť okná a nechať ich správne namontovať (alebo ich nechať správne namontovať znalým dodávateľom okien prvýkrát!).

Tabuľka 2: Šírka pripojovacej stavebnej škáry (jednostrenná)

Obr. 1: Ilustrácia neprávnej pripojovacej škáry

Ak chcete zistiť presnú príčinu akéhokoľvek praskania kontaktujte nás! Vo vykurovacom období Vám vieme zistiť správnu montáž okna/ dverí pomocou termovíznych meraní a meraní tepelných mostov.

 

 

, ,

Poznatky z technického dozoru na stavbách

ILÚZIA ÚSPOR TEPLA Z NOVÝCH ALEBO VYMENENÝCH OKIEN

Okná môžu zodpovedať až za 40 % tepelnej straty vášho domu [1] . Na stratách okien v stavbe sa rovnakým dielom podieľajú straty samotným oknom (vyhotovením okna) a straty nekvalitou montáže okna do stavby [2].

Vplyv vyhotovenia okna

Okno pozostáva z rámu, krídla, okennej výplne, kovania s uzáverom a tesnenia. Z pohľadu tepelných strát po zabudovaní okna do stavby sa podieľajú na stratách tepla straty škárami (obr. 1). Pokiaľ okno zodpovedalo pri počiatočnej skúške svojimi charakteristikami vyhláseniu parametrov a CE označeniu, zmena prievzdušnosti funkčných škár počas používania môže byť spôsobená len zmenami tvaru okenných krídiel a rámov (najčastejšie priehyby a skrútenie profilov). Zmeny tvaru izolačného skla, nasledujúce často po úniku náplne, sú sprevádzané zmenou (zúžením) dutiny medzi tabuľami izolačného skla. Zúženie dutiny medzi tabuľami skla môže spôsobiť aj tlakový rozdiel medzi miestom výroby a zabudovania okna. Tieto zmeny ovplyvňujú priamo zmenu súčiniteľa prechodu tepla izolačným sklom (tabuľka 1).

obr.1 – Názvy škár okna


Tabuľka 1: Vplyv veľkosti medzisklenej dutiny a obsahu náplne argónu na zmenu súčiniteľa prechodu tepla izolačného dvojskla

Z tabuľky je vidieť, že zmena tvaru izolačného skla (zúženie dutiny medzi sklami) má významnejší vplyv na zhoršenie súčiniteľa prechodu tepla, ako keď vo výrobni zabudnú niektorú dutinu naplniť argónom. Meraniami na stavbe vykonávanými pre technický dozor alebo objednávkami priamo od vlastníkov bytov a domov zisťujeme často absenciu argónu (obr. 2), skoro vždy sprevádzanú aj so zúžením medzisklenej medzery v strede izolačného skla (obr.3). Z posledných meraní nám vychádza veľká pravdepodobnosť existencie tohto defektu u izolačných skiel šírky väčšej ako 2m, či už ide o pevné zasklenia, zdvižne posuvné terasové dvere alebo iné zasklené steny.


obr. 2 – Meranie % náplne izolačného skla


obr. 3 – Meranie hrúbky skla a veľkosti medzisklenej dutiny

Pri Bratislave sa stavia nové satelitné mestečko, investor v predtuche a z poznania našich predchádzajúcich výsledkov, si dal v júni t.r. výberovo preveriť okná v dvoch novopostavených ešte neobývaných budovách. Výber okien v rôznych bytoch na rôznych poschodiach vykonal sám investor. Čo myslíte aký bol výsledok? Tipnite si. Ak tipujete u dvojskiel 30%, tipujete správne. Katastrofálny výsledok bol zistený u trojskiel. V každom kontrolovanom byte, až na jeden, bolo zistené nedostatočné naplnenie izolačného skla argónom. Podobné skúsenosti máme aj z iných meraní, napríklad v byte v novostavbe alebo rodinnom dome, kde sa často zisťuje opäť až 30% meraných izolačných skiel nevyhovujúcich európskej norme. Iste nie všetko je zlé. Sú aj výrobcovia izolačných skiel, ktorí majú svoju výrobu pod kontrolou. Len zatiaľ podľa našich zistení zvlášť nevynikajú. Zrejme prevláda faktor ceny nad kvalitou. Výrobcovia okien sa nezaujímajú o túto vlastnosť izolačného skla, absentuje výber dodávateľov izolačného skla podľa jeho kvality, spoliehajú sa, že sa to buď nezistí alebo ak áno, tak si to zodpovie sám výrobca izolačného skla a pri najhoršom vyrieši to výmenou. Pričom ani táto výmena nie je niekedy stopercentná. Máme skúsenosť, že z vymenených predtým nevyhovujúcich šiestich izolačných skiel bolo pri opätovnej kontrole, po výmene, zistené aj tak jedno z nich nevyhovujúce. Investori by si mali dať na takýchto výrobcov okien pozor, pretože potom projektované úspory tepla budovy budú len ilúziou. Mali by sa zaujímať o zabezpečenie vstupnej kontroly izolačných skiel u každého z dodávateľov okien.

Vplyv zabudovania okna

Požiadavky na spôsob zabudovania okien do stavby sú určené STN 73 3134 [3]. Materiály, ktoré sa majú použiť na zabudovanie okna určuje STN 73 3133 [4]. Dnes už by malo byť vylúčené, aby okná montovali montážne skupiny bez licencie na montáž okien (STN 73 3134 čl. 4.1). Že tomu tak nie je, dokazujú opakované zistenia, prejavujúce sa plesňami alebo nežiaducou prievzdušnosťou pripojovacích škár, ktorá by podľa tepelne technickej normy mala byť nulová. Jeden, za viaceré výsledky meraní je na obr. 4. Z grafu je zrejmá vysoká prievzdušnosť pripojovacej škáry okna v rohu styku nadpražia s ostením, spôsobená nedostatočným prekrytím škáry interiérovou paronepriepustnou fóliou. Vo vykurovacom období je pomôckou na odhaľovanie chýb pripojenia okna do stavby termovízne meranie a meranie povrchových teplôt pripojovacích škár (obr.5 a 6).


obr.4 – Profil prievzdušnosti pripojovacej škáry nadpražia okna

obr.5 – Identifikácia netesnosti termovíznym meraním


obr.6 – Meranie povrchových teplôt pripojovacích škár

Výskytu defektov pri montáži okien môžu predchádzať investori vyžadovaním preukázania kvality zabudovania okien od montážnych skupín vyššie ilustrovanými meraniami.

Záver

Výber vhodných okenných konštrukcií do stavby z pohľadu tepelnoizolačných vlastností, popri iných opatreniach, sú prioritnými úlohami z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov na vykurovanie budovy. Na tepelnoizolačných vlastnostiach okien sa podieľa izolačné sklo, nepriesvitné časti rámy, tesnenia a kovania. Pocit sálania chladu od izolačných skiel vo vykurovacom období alebo prehrievanie skla v lete sú predzvesťou poruchy zasklenia. Môže tomu byť aj keď návrh bol urobený správne avšak pri jeho realizácii došlo k zlyhaniu. Dôsledky sa často prejavujú vo zvýšených nákladoch užívateľov na vykurovanie v zime alebo chladenie v lete.
Zvýšená prievzdušnosť funkčných škár alebo nežiaduca prievzdušnosť pripojovacích a zasklievacích škár je popri vplyve na tepelné straty dehonestujúca okná aj z pohľadu akustických vlastností.
Investori môžu náprave kvality okien a ich zabudovania významne pomôcť. Môžu motivovať výrobcov okien a montážne firmy, aby týmto nedostatkom urobili koniec. Majú v rukách nástroje, aby plánované úspory z nových alebo vymenených okien neboli len ilúziou. Pri pretrvávaní súčasného stavu si to v konečnom dôsledku odnesú budúci majitelia bytov a domov, keď okrem ceny nehnuteľností si musia rezervovať peňažné prostriedky aj na odhaľovanie a odstraňovanie chýb okien a ich zabudovania.

Literatúra

  1. https://www.energie-portal.sk/Dokument/zateplenie-domu-nemusi-stacit-teplo-odchadza-cez-okna-strechu-aj-dvere-105583.aspx
  2. Chmúrny, I. – Puškár, A. – Panáček, P.: Prevencia rizika vzniku plesní v okolí pripojovacej škáry okna, SLOVENERGOokno, o.z. www.slovenergookno.sk, Bratislava 2018, ISBN 978-80-972797-7-6
  3. STN 73 3134 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“ SÚTN 2014
  4. STN 73 3133 „Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Tesniace systémy pripojovacích škár. Požiadavky a skúšanie“, SÚTN 2012

Príspevok bol publikovaný v skrátenej forme na: https://www.asb.sk/stavebnictvo/iluzia-uspor-tepla-z-novych-alebo-vymenenych-okien-poznatky-z-technickeho-dozoru-na-stavbach

Prečo je potrebné PU penu vlhčiť?

 

V súčasnosti sa stretávame so širokou ponukou rôznych druhov polyuretánových (PU) pien. Nie všetky sú vhodné na montáž okien a dverí. Čo sa očakáva od PU – pien?

Sú to predovšetkým úžitkové vlastnosti ako:

– výborné tepelné a zvukové izolačné vlastnosti;

– výborná lepivosť a spojovacia schopnosť;

–  preverená zdravotná nezávadnosť;

– ľahká manipulácia a použitie.

Základnou surovinou pri výrobe ľahčených PUR hmôt je vedľa základných surovín i voda.

Mechanizmus  vytvrdzovania spočíva v tvorbe polyméru, keď suroviny z plechovky spolu reagujú vzniká  polyuretán a reakciou s vodou vzniká mimo iného CO2 (nadúvadlo). Hnacie médium rozptýlené v surovinách spolu s CO2 napeňuje vznikajúci polyuretán.  Vlhkosť, teplota, vlhčenie podkladu a vlhčenie vytvrdzujúcej  peny majú priamy vplyv na kvalitu tuhej peny, jej homogenitu a rýchlosť procesu vytvrdzovania PU-pien!

Na získanie kvalitnej pripojovacej škáry okna pomocou polyuretánovej peny je nutné okrem jej výberu a kvalitne  vyhotoveného povrchu ostenia zabezpečiť vlhčenie pred a počas vypenenia otvoru! Inak sa môže stať, že nanesená PU -pena nedostatočne vyplní škáru čo sa môže prejaviť netesnosťou pripojovacích škár.

Pripájacia škára a musí byť čistá, bez mastnoty, prachu a nesúdržných častíc. Pred samotnou aplikáciou je potrebné podklad navlhčiť pomocou rozprašovača vody a pokračovať vo vlhčení i v priebehu vytvrdzovania. Získame tým lepšiu priľnavosť, rovnomernú štruktúru buniek (bez dier) = homogenita = kvalitnejší výsledok.

Doporučenia pred aplikáciou:

aplikačná teplota letnej peny:  +5°C až +30°C; zimnej  peny do  cca – 12°C !

Teplota obsahu plechovky pred aplikáciou by mala byť od +15°C do + 30°C  (studenú penu temperujeme vo vlažnej vode = rýchlejší ohrev, lepšia extruzia). Pred aplikáciou penu dokonale pretrepeme  cca 30x. Peny nie sú odolné UV žiareniu, preto je nutné povrchové krytie napr.  fóliami.

Príklady spravneho vyhotovenia pripojovacej škáry s použitím PU peny:

 

 

, , ,

Kedy je kupujúci zodpovedný za kvalitu okna?

Aby sa užívateľ – investor vyvaroval sklamaní po zabudovaní okna do stavby mal by si zabezpečiť technický dozor. Technický dozor na rozdiel od stavebného dozoru podľa stavebného zákona je služba poskytnutá investorovi na plnenie  obchodného zákonníka, ktorý ukladá objednávateľovi (investorovi) povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností, čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. V prípadnom súdnom konaní súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť, pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke, uskutočnenej po odovzdaní predmetu diela, alebo bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť vady diela zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do piatich rokov od odovzdania stavby (diela). Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Obchodný zákonník teda ukladá povinnosť objednávateľovi (investorovi) prezrieť alebo zariadiť prehliadku stavby čo najskôr po jej odovzdaní. Ak však berieme do úvahy povahu obstarávaného predmetu a spôsob jeho zabudovania, pričom pripojovacie škáry budú v dôsledku ďalšej činnosti na stavbe zakryté, je nutné konštatovať, že takéto dielo (otvorovú konštrukciu)  nie je možné skontrolovať bežnými spôsobmi a prostriedkami až po odovzdaní predmetu diela. Investor (objednávateľ) musí mať k dispozícii kvalifikovaných odborníkov, mu ukladá Obchodný zákonník a to vykonať prehliadku diela.

Príprava na zabudovanie okenných konštrukcií (OK)

Samotnému výkonu technického dozoru na stavbe môže predchádzať kontrola výrobného procesu alebo kontrola prvých kusov v laboratóriu, na potvrdenie dôležitých charakteristík výrobku, pokiaľ sa na nej investor s víťazom súťaže zmluvne dohodli. Touto kontrolou sa spravidla urýchli samotný proces technického dozoru, pretože už nebude nutné dodatočné identifikovanie a verifikovanie výrobku a jeho dielov na stavbe. I vtedy je potrebné byť na pozore, pretože aj pri správne fungujúcom výrobku v laboratóriu môže dôjsť ku vade na stavbe. Napríklad otočením izolačného skla pri montáži a pod.  Pokiaľ na potvrdenie profilov, z ktorých je okenná konštrukcia vyrobená nám vystačí zvinovací meter alebo návšteva u výrobcu okien, na potvrdenie izolačného skla potrebujeme meradlá ako je napr.:

  • meradlo hrúbky skla a medzisklenej medzery;
  • meradlo obsahu plynovej náplne.

Pomocou týchto dvoch meradiel dokážeme potvrdiť alebo zneistiť vyhlásenie o parametroch výrobku o použitom izolačnom skle. Väčšina výpočtov súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla Ug je založená na predpoklade naplnenia medzisklenej medzery plynom na 90 ± 5 %. Pokiaľ meradlom obsahu plynovej náplne nameriame hodnotu mimo tejto tolerancie, je s veľkou pravdepodobnosťou súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla Ug spravidla nižší ako deklarovaný a tým aj súčiniteľ prechodu tepla okna je mimo hodnoty vyhlásenej výrobcom. Publikované sú rôzne závislosti medzi obsahom plynnej náplne a súčiniteľom prechodu tepla získané výpočtom alebo meraním. Zjednodušene je možné povedať, že každý zistený znížený obsah plynovej náplne pod 85% je podozrivý.

Je potrebné mať na pamäti skutočnosť, že ďalšie prídavné „elementy“ môžu vplývať na tepelnoizolačné vlastnosti okenných konštrukcií. Pamätala na to aj harmonizovaná norma hEN 14351-1, keď určila ako vplývajú priečky okna na zhoršenie  súčiniteľa prechodu tepla okna.

Ďalšie dôležité hodnoty, tiež podstatné vlastnosti, charakterizujúce radiačné vlastnosti izolačného skla sú g – hodnota, solárny faktor (priepustnosť slnečnej energie izolačným sklom) a svetelná priepustnosť (τv). Povinnosťou výrobcu okennej konštrukcie je uvádzať obe vlastnosti vo vyhlásení prametrov a aj na označení CE okenných konštrukcií. Obe vlastnosti sa v praxi získavajú výpočtom z podkladov výrobcu tabúľ skla. Súčiniteľ priepustnosti celkovej energie slnečného žiarenia (g – solárny faktor), je vyjadrovaný ako bezrozmerné číslo alebo sa niekedy uvádza aj v %. Skladá sa z priamej transmisie energie a sekundárneho výdaja tepla presklenej plochy smerom dovnútra, ktorá vzniká na základe absorbovaných slnečných lúčov. Jej hodnotu stanovuje nízkoemisný povlak povrchu sklenenej tabule izolačného skla z vnútornej strany. S prienikom svetla cez okná súvisí ďalšia charakteristika – svetelná priepustnosť (τv). Priepustnosť viditeľného svetla charakterizuje množstvo svetla, ktoré prejde izolačným sklom. Jedná sa o optickú vlastnosť, ktorá je vyjadrená ako číslo medzi hodnotami 0 a 1. Čím vyššie je číslo, tým viacej svetla prepúšťa okno.

Zabudovanie okenných konštrukcií

Po kontrole kvality povrchu obvodového muriva, od ktorého dokončenia sa požaduje, aby povrch bočných plôch okenných otvorov môže byť čistý, suchý, nosný, hladký, nezvlnený, pevný, bez trhlín a bez látok znižujúcich priľnavosť izolačných materiálov. Priehlbiny, vypukliny, štrkovitosť, vtiahnutiny atď. sú trvalé nedostatky povrchu. Maltové škáry spájajúce tehly majú byť rovné a nezvlnené, resp. vyhladené.

Pred osadením okna musí byť povrch  ošetrený penetračným náterom. Pri rekonštrukciách a sanáciách musia byť staré nevyhovujúce drevené či kovové osadzovacie rámy odstránené. Pri pamiatkových stavbách, kde je nutné zachovať pôvodnú architektúru, sa okno osadí do pôvodnej roviny.

Pri osadzovaní do ostenia s vyhotovenými omietkami (rekonštrukcie, sanácie) sa na tesnenie používajú tesniace stlačiteľné pásky v krycích lištách. Pri osadzovaní bez omietok je možné použiť tesniace fólie alebo stlačiteľné pásky tlačené o omietkové lišty. Styk okenného rámu a omietky musí byť dilatovaný .  Ak nie je umožnená dilatácia krycích vrstiev pripojovacej škáry (fólie a pásky), a dôjde k oddeleniu fólie od obvodového muriva má to za následok zhoršenie tepelnoizolačných a akustických vlastností pripojovacej škáry.

Sťažnosti spotrebiteľov poukazujú, že otvorové konštrukcie sú zabudovávané najmä pri obnovách budov do vlhkých otvorov. Prítomnosť vlhkosti v murive môže byť rôzneho pôvodu a to nielen z technológie stavby. Pokiaľ sa táto skutočnosť v praxi zanedbá výsledkom bude opäť vznik plesní a následne reklamácie nie na prevádzku budovy, ale na nové zabudované okenné konštrukcie. Po tesnom uzavretí priestoru okennou konštrukciou sa táto vada plne prejaví. Základnou výbavou technického dozoru by mal preto byť vlhkomer stavebných materiálov.

Zabudovanie okennej konštrukcie má sa vykonať podľa realizačného projektu a ak tento nie je, tak podľa výkresu zabudovania (STN 73 3134). Zabudovanie by mala vykonať montážna skupina vlastniaca licenciu na zabudovanie vydanú inšpekčným orgánom akreditovaným na overovanie kvality stavebných prác na stavbách. Úloha technického dozoru na okenné konštrukcie bude spočívať v kontrole druhu použitých tesniacich materiálov podľa výkresu zabudovania, ich doby spracovania a podmienok použitia. Vhodnosti a rozmiestnení kotviacich prvkov a ich upevnenia do muriva. Dôležitým vybavením montážnych skupín sú meracie prostriedky na kontrolu rozmerov, rovinnosti a pravouhlosti zabudovanej okennej konštrukcie.

Riešenie vád

K riešeniu príčin vád pristupuje technický dozor najmä v prípadoch ak sa vady prejavili na výrobkoch, ktorých chovanie v danom obvodovom murive nebolo vopred overené výpočtom povrchových teplôt podľa STN 73 0540-2. Najčastejšie sa to stáva pri nedostatočne známej skladbe muriva pri zabudovaní okenných konštrukcií do obnovovaných budov. Vtedy často máme k dispozícii jediný reálny spôsob, a to meranie povrchových teplôt dotykovými teplomermi so záznamom nameraných hodnôt a „hľadanie defektov“ termovíznymi meraniami. Iným druhom vád spočívajúcich najmä v zistení zvýšenej prievzdušnosti alebo nedostatočnej vodotesnosti sa môže vyskytnúť u okenných konštrukcií, u ktorých investor podcenil preverenie týchto vlastností pred zabudovaním v akreditovanom laboratóriu. Niekedy to môže byť aj iné zabudovanie stanovené projektantom, ako  je uvedené vo vyhlásení parametrov výrobcu. Investor často opomína skutočnosť, že charakteristiky týchto vlastností uvedené vo vyhlásení parametrov sú zistené na prototypoch a mohli byť prevzaté výrobcom od systémového domu alebo iného výrobcu a nedostatočne odzrkadľujú podmienky výrobne, ktorá vyrobila zabudovávané výrobky. Snaha „zachrániť situáciu“ pri sťažnostiach na zvýšenú prievzdušnosť okien vedie často montážnika k nastaveniu uzatváracích bodov (pritiahnutiu) krídla k rámu až do takého stavu, že otvorenie okna je často pre bežného užívateľa nemožné. Preto každá kontrola zabudovania otváracích okien by mala končiť kontrolou ovládacej sily ≤ (30 alebo100) N  a krútiaceho momentu ≤ (5 alebo 10) Nm kalibrovaným silomerom a meračom krútiaceho momentu (momentový kľúč s registráciou).

Pretože technický dozor na stavbe sa robí výberovo a prakticky netrvá po celú dobu zabudovávania okennej konštrukcie, je nutné pri preverovaní podstatných vlastností rozlíšiť odchýlky, ktoré mal výrobok ešte pred zabudovaním do stavby, od chýb vzniknutých počas zabudovania. Na zabudovanej okennej konštrukcii rozlišujeme škáry funkčné, zasklievacie a pripojovacie. Pokiaľ pripojovacia škára je výlučnou záležitosťou montáže otvorovej konštrukcie, vady funkčnej a zasklievacej škáry majú prevažne pôvod vo výrobni okennej konštrukcie. Pokiaľ neboli okenné konštrukcie preverené v akreditovanom laboratóriu pred ich montážou do stavby, stojí technický dozor pred úlohou určiť, ktorá z nich sa podieľa na vzniknutej vade, a tým aj určiť mieru zavinenia.

Prievzdušnosť  okennej konštrukcie je v konaní o vyhlásenie parametrov zvyčajne zisťovaná skúšaním. Výnimkou je okenná konštrukcia u ktorej výrobca nevyhlasuje lepšiu triedu prievzdušnosti ako „2“ podľa EN 12207. Túto triedu je možné vyhlásiť bez skúšania. V laboratóriu sa okenná konštrukcia skúša upevnená v tlakovej komore. Po zabudovaní do stavby takýmito podmienkami nedisponujeme. Tesnú komoru je nutné vytvoriť v miestnosti, v ktorej sa skúšané okno nachádza.

Je vecou použitia maskovacích materiálov na utesnenie miestnosti, kde sa predmetné okno nachádza a výkonu ventilátora, aké podmienky skúšky dosiahneme. Bežne aj na stavbe dosahujeme tlakové podmienky, aké sa požadujú pri skúške v laboratóriu.

Tento spôsob skúšania je možné využiť aj pre nesériovo vyrábané výrobky, kedy výrobca môže vydať vyhlásenie parametrov bez zapojenia notifikovaného orgánu.

Vodotesnosť okennej konštrukcie je rovnako ako prievzdušnosť podstatnou vlastnosťou a dosiahnutá trieda pri skúške v laboratóriu mala by byť okrem vyhlásenia o parametroch výrobcu uvedená aj označení CE upevnenom na výrobku alebo priloženom v dokumentácii výrobku. Na prvý pohľad by mohlo byť nepotrebné skúšanie vodotesnosti okien po ich zabudovaní do stavby. To, že sa užívateľovi prejaví zatekanie okien fľakmi na stene sa môže zdať byť jednoznačné. Nie vždy tomu tak musí byť. Stretávame sa s prípadmi, že narušenie celistvosti pri zatepľovaní vonkajšieho plášťa budovy sa prejaví prienikom vody aj o niekoľko poschodí nižšie. Často po skončení hnaného dažďa nie je možné identifikovať miesto prieniku vody napr. u členitých zasklených stien, združovaných okien a pod. V týchto prípadoch je často zistené zatekanie pripisované výrobcovi okien. Na „obranu“ výrobcu a najmä na zistenie skutočného miesta prieniku vody cez konštrukciu po zabudovaní okien do stavby je k dispozícii metóda podľa STN EN 13051 „Závesné steny. Vodotesnosť. Skúška na mieste“. Táto norma a metóda sa úspešne využíva pri skúškach vodotesnosti pripojovacích škár zabudovaných okien. Na ďalšie využitie napr. pri overovaní funkčných a zasklievacích škár okien/ dverí je potrebný konsenzus na podmienkach skúšania, ktorý je možné uskutočniť v zmluve medzi investorom a výhercom súťaže alebo výrobcom okna.

Zvukovoizolačné vlastnosti okennej konštrukcie sa dostávajú čoraz častejšie do popredia užívateľov. Pozornosť technického dozoru musí byť preto upriamená na vylúčenie príčin zhoršenia zvukovoizolačných vlastností okien ich montážou do stavby. Stavebná nepriezvučnosť okenných konštrukcií nezávisí len na zasklení samotnom, ale tiež na zasklievacom ráme a jeho zabudovaní v daných prevádzkových hlukových podmienkach. Okenný rám nesmie mať otvorené medzery a dutiny, musí byť dokonale utesnený dvojitým tesnením proti prenikaniu vlhkosti a z dôvodu zníženia infiltrácie. Kvalitný vzduchotesný okenný rám zvyšuje nepriezvučnosť až o 2 dB v porovnaní s nepriezvučnosťou samotného zasklenia. Naopak nekvalitný rám so zlým tesnením spôsobí zníženie nepriezvučnosti samotného zasklenia až o 10 dB.  V prípade sťažností užívateľov na zvýšenú záťaž hlukom odporúčame vykonať komparačné merania vzduchovej nepriezvučnosti hlukomerom.

Záver

Odpoveďou na otázku v nadpise, kedy je kupujúci alebo stavebník zodpovedný za kvalitu okna je vtedy, ak nemá zabezpečený funkčný kontrolný systém technicky a odborne spôsobilým technickým dozorom. Preto odporúčame, aby súčasťou každej zmluvy o dielo na zabudovanie okenných konštrukcií bola aj zmluva o technickom dozore. Vyššie uvedené meradlá a skúšobné zariadenia (technické prostriedky) sú nevyhnutnou výbavou pri technickom dozore zabudovania okenných konštrukcií. Bez ich použitia je technický dozor neúčinný a neefektný. Odporúča sa, aby technický dozor trval ešte aspoň jeden rok po ukončení montáže na obnovovanej budove alebo 3 roky u novostavby. Počas tejto predĺženej doby je možné vyššie opísanými technickými prostriedkami odhaliť skryté nedostatky ovplyvňujúce  kvalitu bývania s novou okennou konštrukciou.  Investor angažovaním technického dozoru len a len získa, napríklad na zvýšených nákladoch na riešení reklamácií po odovzdaní diela budúcemu majiteľovi, často končiace v znížení ceny predávaného bytu alebo domu.