Požiadavky na spojenie hrán zasklievacích systémov

 

meranie povrchovej teploty

Meranie povrchovej teploty

 

Voľný okraj (hrana) zasklenia vyžaduje okrajové spojenie odolné UV žiareniu. Niekedy je vhodné prekrytie spojov pásmi z hliníka alebo nerezovej ocele, ktoré sú vhodné aj na mechanickú ochranu v prízemných častiach budovy. Pri správnej voľbe farby a reflexie sú tieto pásy pomerne nenápadné.

Priebeh izoterm na okraji skla je nepriaznivý (tepelné mosty), s vysokým rizikom kondenzácie vodnej pary na vnútornom v rohu miestnosti. Geometria vonkajšieho rohu vedie k nepriaznivým tepelným tokom. Chýba aj teplotný útlm zvyčajne poskytovaný rámovou konštrukciou. Tepelne vylepšené dištančné rámčeky môžu vzhľadom na zvýšenie vnútornej povrchovej teploty situáciu predsa len o niečo zlepšiť. Priaznivý vplyv má geometria okraja rohu skla. Pozitívny vplyv na vnútornú povrchovú teplotu majú aj vnútorné profily priečnikov. Tieto podmienky priebehu izoterm sú dôležité a musia byť v návrhu dostatočne opísané. Aby sa zabránilo dlhodobej kondenzácii vodnej pary na vnútornom povrchu konštrukcie, má mať teplota povrchu zasklených konštrukcií podľa STN 73 0540-2 v priestoroch  s relatívnou vlhkosťou vzduchu (RH) φ ≤ 50% povrchovú teplotu nad teplotou rosného bodu t.z. pri interiérovej teplote 20 °C a RH 50% nad teplotou 9,3 °C. V rohu spájaných izolačných skiel je nevyhnutné použiť dištančné rámčeky tzv. „teplý okraj“ (STN EN ISO 10077-2). I to niekedy nezabráni skutočnosti, že vnútorná povrchová teplota klesne pod 9,3 °C.

Bezrámové spojenie dvoch izolačných skiel a vytvorenie rohu z nich môže byť funkčné, ak sa neopomenú fyzikálne okrajové podmienky vyplývajúce z geometrie konštrukcie. To platí rovnako pre statické a tepelnoizolačné vlastnosti. Spojenie okrajov izolačných skiel musí zabezpečiť odolnosť proti starnutiu s ochranou pred vlhkosťou. Musia byť zabezpečené známe požiadavky na vyrovnanie tlakov a tesné spojenia rámovej, ale aj celej konštrukcie. Správnym návrhom a správnym vyhotovením, môžu bez zaváhania byť celozasklené rohy atraktívnymi a odolnými prvkami dizajnu budovy.

obrázok

Priebeh izoterm v izolovanom rohovom spoji izolačných skiel

tabulka1

,

Vlastnosti otvorových konštrukcií po zabudovaní do stavby

Vlastnosti otvorových konštrukcií po zabudovaní do stavby

1. Úvod

Výrobcovia okien a dverí sa často pri reklamačnom konaní stretávajú s pochybnosťami užívateľov o parametroch dodaných a zabudovaných výrobkov. Vyhlasované parametre okien a vonkajších dverí sa zisťujú v akreditovaných skúšobných laboratóriách, podľa platných skúšobných noriem, ktoré cituje harmonizovaná STN/ČSN EN 14351-1+A1. Po zabudovaní do stavby neexistujú normové metódy a zariadenia na overenie charakteristík uvedených vo vyhlásení výrobcu. Cieľom príspevku je pokus opísať tento stav a navrhnúť možné riešenia.

2. Stav a predpoklady

Zhoda s harmonizovanou európskou normou ČSN/STN EN 14351-1+A1 sa posudzuje na označenie okien a vonkajších dverí označením CE. Ide o nasledujúce mandátové vlastnosti (charakteristiky): odolnosť proti zaťaženiu vetrom, vodotesnosť, únosnosť bezpečnostného vybavenia, vzduchová nepriezvučnosť, súčiniteľ prechodu tepla, prievzdušnosť a prítomnosť nebezpečných látok (tabuľka 1). Ďalšie vlastnosti z EN 14351-1: mechanická pevnosť (odolnosť proti zaťaženiu v rovine krídla, odolnosť proti statickému krúteniu, ovládacie sily), odolnosť proti opakovanému otváraniu a zatváraniu nie sú podmienené skúšaním u notifikovanej osoby. Doplnkovými vlastnosťami (ak sú požadované) sú odolnosť proti priestrelu, odolnosť proti výbuchu a odolnosť proti násilnému vniknutiu.

Tab. 1: Skúšané vlastností a klasifikácia výsledkov pre okna a vonkajšie dvere v systéme posudzovania zhody 3:

charakteristika Okna a vonkajšie dvere podľa EN 14351: 2006 + A1: 2010
skúšobná metóda klasifikácia výsledkov

alebo spôsob vyhlásenia

odolnosť proti zaťaženiu vetrom 1) EN 12211

alebo výpočet

EN 12210
vodotesnosť 1) EN 1027 EN 12208
nebezpečné látky 1) deklarovaný obsah databáza
únosnosť bezpečnostných zariadení 1) EN 14609

alebo

výpočet

medzná hodnota
výška a šírka vonkajších a balkónových dverí EN 12519 vyhlásená hodnota
akustické vlastnosti 1) EN ISO 140 – 3

alebo

tabuľková hodnota

vyhlásená hodnota
súčiniteľ prechodu tepla 1) EN ISO 10077-1

EN ISO 10077-2

alebo

EN ISO 12567-1

vyhlásená hodnota
radiačné vlastnosti 1) EN 410

EN 13363-1

EN 13363-2

vyhlásené hodnoty
Prievzdušnosť 1) EN 1026

alebo

tabuľková hodnota

EN 12207

 

Poznámka:
1) Mandátová vlastnosť, na vyhlásenie parametrov je nutná účasť notifikovanej osoby

42

obr. 1 – Nedeštruktívne meranie % naplnenia izolačného dvojskla plynom

43

obr. 2 – Zisťovanie pozície nízkoemisného povlaku na izolačnom skle

44

obr. 3 – Meranie hrúbky skla a medziskleného priestoru

Veľmi často sú reklamáciami spotrebiteľov spochybňované tepelnoizolačné vlastnosti okna vyjadrené súčiniteľom prechodu tepla, prievzdušnosť, akustické vlastnosti okna a vodotesnosť. Z uvedených mandátových vlastností sa v harmonizovanej norme predpokladá trvanlivosť pri vodotesnosti a prievzdušnosti, s tým, že táto sa zabezpečuje vymeniteľnosťou tesnení a súčiniteľom prechodu tepla, ktorý podľa tejto normy závisí najmä od dlhodobých vlastností zasklenia, najmä izolačných skiel (IGU). Sklo, zodpovedajúce požiadavkám uvedeným v prílohe C tejto harmonizovanej normy, sa považuje za sklo spĺňajúce požiadavky trvanlivosti. Táto príloha obsahuje zoznam všetkých európskych noriem vzťahujúcich sa na sklené tabule a izolačné sklo. O postupoch a prístrojovom vybavení na overovanie vlastností zabudovaného izolačného skla sme už publikovali príspevok v roku 2009 [1]. Diagnostikou izolačného skla je možné potvrdiť najmä tepelnotechnické vlastnosti izolačného skla a prostredníctvom neho aj celého okna. Súčiniteľ prechodu tepla u dvojskiel je možné zistiť pomocou percenta naplnenia inertným plynom  izolačného dvojskla. Percento naplnenia izolačného dvojskla je možné zistiť nedeštruktívne meradlom na princípe prechodu elektrického výboja  cez izolačné dvojsklo (obrázok 1). Ak sa súčasne zmeria existencia nízkoemisného povlaku a hrúbka sklenej dutiny v strede izolačného skla, je možné spoľahlivo určiť súčiniteľ prechodu tepla zabudovaného izolačného skla (obrázok 2 a 3). Percento naplnenia medzisklenej dutiny plynom je možné zistiť aj po vyňatí izolačného skla z krídla okna. Po narušení dištančného rámčeka sa odoberie vzorka plynu do prenosného analyzátora. Pokiaľ sú k dispozícii výsledky výpočtu súčiniteľa prechodu tepla profilom krídla a rámu okna podľa STN/ ČSN EN ISO 10077-2 a vedomosti o dištančnom rámčeku izolačného skla je možné s vysokou spoľahlivosťou skontrolovať výpočtom podľa STN/ ČSN EN ISO 10077-1 hodnotu súčiniteľa prechodu tepla konkrétneho okna uvedenú vo vyhlásení výrobcu. Pri akustických vlastnostiach okna už takto spoľahlivé diagnostické metódy nemáme k dispozícii. Pokiaľ diagnostikujeme zabudované izolačné sklo, môžeme podľa tabuľkových hodnôt uvedených v prílohe B.3 STN/ČSN EN 14351-1+A1 určiť index vzduchovej nepriezvučnosti Rw a porovnať jeho hodnotu s deklarovaným, uvedeným vo vyhlásení výrobcu. Hodnotu Rw je možné zistiť aj meraniami in situ na zabudovanom okne napríklad metódou podľa STN/ČSN EN ISO 10052, ale výsledky sú vždy ovplyvnené okolitou konštrukciou. Touto a ďalšími metódami je možné porovnávať konštrukčne rozdielne okná zabudované v rovnakej obvodovej konštrukcii stavby alebo kontrolovať hygienické podmienky bývania. Index vzduchovej nepriezvučnosti významne ovplyvňuje prievzdušnosť okna. Graf prievzdušnosti škár okna je zobrazený na obrázku 4.

 

45

obr. 4 – graf prievzdušnosti škár okna

Nakoľko vyňatie výrobku zo stavby a podrobenie opakovaným skúškam v skúšobných laboratóriách je často nemožné a neefektívne, preto v praxi sa stretávame s rôznymi zástupnými metódami, najčastejšie termovíziou, snažiacimi sa dokázať „nekvalitu“ otvorovej výplne spôsobenej výrobcom už pri dodaní výrobku. Najčastejšie sa tomu deje pri posudkoch na výmenu okien. Často sa táto nekvalita definuje ako „špatné tepelno-izolačné vlastnosti“. Deje sa tomu tak i napriek skutočnosti, že v norme, podľa ktorej sa termovízne merania vykonávajú (ČSN/STN EN 13187) je uvedené: „Metóda sa používa predovšetkým na určenie veľkosti odchyliek v tepelných vlastnostiach, vrátane vzduchotesnosti, jednotlivých prvkov obvodového plášťa budovy“. Mimo iného sa uvádza: „Tato norma sa používa ku stanoveniu polohy tepelných nepravidelností a polohy cesty prieniku vzduchu obvodovým plášťom. Tato norma sa nepoužíva ku stanoveniu stupňa tepelnej izolácie a vzduchotesnosti konštrukcie. Pre takéto stanovenia sa požadujú iné skúšky.“ Pod pojmom „špatné tepelno-izolačné vlastnosti“ sa v expertíznych posudkoch spája viacero vlastností okien, najčastejšie vysoká prievzdušnosť a tepelný odpor jednotlivých prvkov okien. Málokedy sa chyby hľadajú v kvalite zabudovania okien a dverí do stavby a už vôbec nie v nízkom tepelnom odpore obvodovej steny. Pritom neodmietame termovízne merania ako celok, pri posudzovaní zabudovaných okien, sami túto metódu využívame vo svojej expertíznej činnosti avšak vždy v spojení s meraním povrchových teplôt kontaktnými teplomermi tak, aby bolo možné dodatočne pri vyhodnotení termovíznych snímkov v počítači primerane korigovať emisivitu povrchu. Samozrejmosťou je kalibrácia meracích prístrojov a prepočet povrchových teplôt na skutočné hodnoty podľa kalibračného listu meradla. Zistenie zvýšenej prievzdušnosti termovíznym meraním by bolo veľmi efektívnou metódou, ak by nebola ovplyvnená množstvom ďalších faktorov ovplyvňujúcim výsledky merania. Aby nedochádzalo v budúcnosti k diametrálne rozdielnym stanoviskám expertov, stálo by sa úvahu normalizovanie metód použiteľných na overenie deklarovaných vlastností prievzdušnosti. Je zrejmé, že ak na výrobok medzičasom pôsobili nepriaznivé klimatické vplyvy, zmenili sa vlastnosti uvedené vo vyhlásení výrobcu. Či táto zmena je napríklad u prievzdušnosti ešte v rozsahu vyhlásenej triedy, je vecou použitia vhodnej skúšobnej metódy. Princíp môžeme prevziať z tzv. blow door testu: meranie vzduchovej priepustnosti obvodovej konštrukcie podľa STN/ČSN EN 13829 (obrázok 5). Je vecou použitia maskovacích materiálov na utesnenie miestnosti, kde sa predmetné okno nachádza a výkonu ventilátora, aké podmienky skúšky dosiahneme. Bežne sa dá dosiahnuť pri meraní in situ tlak alebo podtlak až 100 Pa, čo je podľa STN/ČSN  EN 12207 referenčný skúšobný tlak pre prievzdušnosť. Jeho hodnoty sú uvedené v tabuľke 2.

46

obr. 5 – Meranie vzduchovej priepustnosti budovy (alt. prievzdušnosti okien)

Tabuľka 2: Normovaná referenčná prievzdušnosť pri 100 Pa podľa STN/ČSN EN 12207

Trieda prievzdušnosti Prievzdušnosť vztiahnutá na celkovú plochu okna/ dverí

[m3/(h.m2)]

Privzdušnosť vztiahnutá na dĺžku (funkčnej) škáry okna/ dverí

[m3/(h.m)]

0 neskúša sa
1 50 12,5
2 27 6,75
3 9 2,25
4 3 0,75

Tento spôsob skúšania je možné využiť aj pre nesériovo vyrábané výrobky, kedy výrobca môže vyhlásiť zhodu bez zapojenia notifikovaného orgánu. Klasifikácia tried prievzdušnosti je v tabuľke 3 a na obrázku 4.

Tabuľka 3: Klasifikácia prievzdušnosti podľa odporúčania národnej prílohy STN EN 14351-1

Trieda Vhodnosť použitia
0
1 okná do nevykurovaných priestorov, bytové dvere a vonkajšie dvere nebytových budov a dvere so zádverím
2 okná a balkónové dvere do 8 m výšky zabudovania, vonkajšie dvere rodinných domov a bytových budov bez zádveria
3 okná a balkónové, terasové a pavlačové dvere do 20 m výšky zabudovania
4 okná a balkónové, terasové a pavlačové dvere nad 20 m výšky zabudovania

Na prvý pohľad by mohlo byť nepotrebné skúšanie vodotesnosti okien po ich zabudovaní do stavby. To, že sa užívateľovi prejaví zatekanie okien fľakmi na stene sa môže zadať byť jednoznačné. Nie vždy tomu tak musí byť. Stretávame sa s prípadmi, že narušenie celistvosti pri zatepľovaní vonkajšieho plášťa budovy sa prejaví prienikom vody aj o niekoľko poschodí nižšie. Často po skončení hnaného dažďa nie je možné identifikovať miesto prieniku vody napr. u členitých zasklených stien, združovaných okien a pod. V týchto prípadoch je často zistené zatekanie pripisované výrobcovi okien. Na „obranu“ výrobcu a najmä na zistenie skutočného miesta prieniku vody cez konštrukciu po zabudovaní okien do stavby je k dispozícii metóda podľa ČSN/STN EN 13051 „ Závesné steny. Vodotesnosť. Skúška na mieste“. Použitie tejto metódy na okno je na obrázku 6. Táto norma a metóda (bez sania vzduchu) sa úspešne využíva pri skúškach vodotesnosti pripojovacích škár zabudovaných okien [2]. Na ďalšie využitie napr. pri overovaní funkčných a zasklievacích škár okien/ dverí je potrebný konsenzus na podmienkach skúšania, ktorý je možné uskutočniť výhradne v norme.

47

obr. 6 – Skúška vodotesnosti okna

3. Záver

Overovanie viacerých vlastností okien a dverí a v tom aj trvanlivosti pri vodotesnosti a prievzdušnosti po zabudovaní okien a dverí do stavby nemá normalizovanú metódu. Podozrenia užívateľov okien a dverí podporujú aj niektoré opatrenia z harmonizovanej EN, keď na vyhlásenie parametrov stačí mať zmluvu s dodávateľom systému a/ alebo vlastníkom skúšok. Navrhnuté metódy skúšania by bolo možné využiť okrem expertíz aj na zistenie mandátových vlastností pri procese vyhlásenia zhody o parametroch nesériovo vyrábaných výrobkov, čo je väčšina okien na našom trhu. Úloha je naliehavá aj vzhľadom k skutočnosti, že činnosť kontrolných orgánov v tejto oblasti je na oboch stranách rieky Moravy nedostatočná a priestor dostávajú rôzne expertízne organizácie a jednotlivci používajúci nenormové postupy na overovania týchto vlastností, často s rozpornými výsledkami a často svojimi výrokmi poškodzujúcimi výrobcov okien a dverí.

Literatúra

  1. Panáček, P. –Puškár, A. –Szabó, D.: Izolačné sklené systémy v kritických podmienkach. In: DŘEVĚNÁ OKNA, DVEŘE, SCHODY 2009, navrhování, výroba, zkoušení, použití, Zborník Odborný seminář, 05. a 06.03.2008, Hranice ČR, Střední odborná škola průmyslová a Střední odborné učiliště strojírenské v Hranicích, ISBN 978-80-86787-36-7, s. 36 – 45
  2. Panáček, P. – Polášek, M. Diagnostika zabudovaných oken. In: DŘEVĚNÁ OKNA, DVEŘE, SCHODY 2010, Sborník přednášek odborného semináře, 11. a 12.03.2010, Hranice ČR, Střední odborná škola průmyslová a Střední odborné učiliště strojírenské v Hranicích, 3 s.

Spoluautor:  Ing. Marek Ajdarow, WOODEXPERT, s.r.o., Zlín

Najčastejšie chyby pri montáži okien

Uvádzame niekoľko odpovedí na otázky novinára denníka Pravda.

Otázka: Aké základné kroky treba dodržať pri správnej montáži okien?

Odpoveď: Základné kroky závisia od toho či ide o novostavbu alebo obnovovanú budovu. V oboch prípadoch je prínosom účasť projektanta a dokumentácie umožňujúcej predrealizačné posúdenie v rámci technického dozoru. Po chybných nákupoch a realizáciách otvorových konštrukcií stavieb si čoraz väčší počet investorov, či už pod toto meno zahrnieme investorov financujúcich veľké bytové komplexy alebo jednotlivcov – obstarávateľov nových alebo vymieňaných okien a dverí uvedomuje, že napriek publikovaným rôznym „desatorám výberu okien a dverí“ nemôžu svojpomocne zvládnuť proces obstarávania a kontroly zhotovovania týchto stavebných konštrukcií. Pritom netreba mať na mysli len stavby podliehajúce režimu verejného obstarávania podľa zákona, ale aj ostatné investície súkromného charakteru. Čoraz viac investorov si uvedomuje túto skutočnosť a hľadá spôsob ako sa vyhnúť nedodržiavaniu technických noriem pri výrobe a montáži okien, zámeny materiálov, porušovania technologickej disciplíny pri zabudovaní okien do stavby. Východiskom je nájdenie odborne spôsobilej organizácie alebo jednotlivca, ktorý dokáže počas celej výstavby alebo jej časti vykonávať technický dozor. Z uvedeného vyplýva, že základným krokom je mať kompletnú dokumentáciu schválenú investorom a potom je to mať montážnych pracovníkov spĺňajúcich požiadavky STN 73 3134.

11

obr. 1 – použité nesprávne nosné podložky, nepoužitá paronepriepustná fólia, použitá vysokoexpanzná PUR pena;

Otázka: O aké požiadavky ide?

Odpoveď: STN 73 3134 určuje, že okenné konštrukcie majú do stavby montovať len montážne firmy, ktoré majú na túto činnosť licenciu od akreditovaného orgánu.

12

obr. 2 – zlé zameranie okien pri výmene a náhrada murárskych prác vypenením

Otázka: Je jedno o aký materiál rámu ide?

Odpoveď: Nie je. Je treba mať na pamäti rozťažnosť plastových a hliníkových profilov a odolnosť zaťaženiu vetrom u všetkých materiálov podľa výsledkov počiatočnej skúšky u notifikovanej osoby. Aj o použití izolačného skla rozhoduje projektant podľa umiestnenia okna v budove.

13

obr. 3 – nesprávne nosné podložky a nepoužitie paronepriepustnej fólie

Otázka: Tesniace pásky nie sú novinkou, mnohokrát sa stáva, že ich montážnici neaplikujú.

Odpoveď: Porušujú STN 73 3134 a tým aj ustanovenia stavebného zákona.

14

obr. 4 – nesprávne zameranie okna, výtokové otvory rámu okna zasahujú pod vonkajší parapet

Otázka: V čom je základný rozdiel, ak sa tesniace pásky aplikujú a ak nie?

Odpoveď: Fólie a pásky bránia vnikaniu vzdušnej vlhkosti do pripojovacej škáry z interiéru a z exteriéru hnanému dažďu. Ak vnikne vlhkosť do pripojovacej škáry zmenia sa tepelnotechnické vlastnosti izolačnej peny čo môže viesť plesniveniu rohov.

15

obr. 5 – nesprávne zamerané okno, nedostatočná šírka pripojovacej škáry

Otázka: Načo by si mal investor dávať pozor?

Odpoveď: odporúča kontrolovať alebo dať si kontrolovať u otvorovej konštrukcie na stavbe:

a) na dodanom výrobku
• vyhlásenie o parametroch a CE označenie, identifikácia výrobku
• špecifikácia výrobku (splnenie zmluvy)
• súlad vonkajších znakov dodaného výrobku s vyhlásením parametrov a CE označením
• stavebná hĺbka profilov rámov a krídiel, počet uzatváracích bodov a ich poloha
• u plastových výrobkov prítomnosť kovových výstuží (ak je predpísaná)
• tesnosť spojov, funkčnosť odvzdušňovacích a odvodňovacích otvorov
• mechanické poškodenie výrobku prepravou a skladovaním
• kompletnosť kovania a tesnení, ako aj ich funkčnosť
• vady skla a dištančného rámčeka (alebo nepriehľadnej výplne) alebo povrchovej úpravy dielov výrobku
• percento plynovej náplne v izolačných sklách alebo zistenie Ug (ak je k dispozícii prenosné zariadenie na rýchle stanovenie)
• návody na používanie a ošetrovanie výrobku, záručný list

b) počas montáže výrobku (zabudovania do stavby)
• realizačný (vykonávací) projekt stavby, autorizovaný výkres zabudovania, postupy montáže
• záznam zo zamerania osadenia výrobku do stavby, pokiaľ je v projekte vyžadované, kvalita povrchu bočných plôch stavebných otvorov a ich povrchové ošetrenie
• technické špecifikácie a technologické postupy na zabudovanie jednotlivých použitých výrobkov a preukázanie ich súladu s STN 73 3133, dodržanie záručných lehôt montážnych materiálov a podmienok použitia
• právna a odborná spôsobilosť staviteľa a montážnych pracovníkov, (udelená licencia na zabudovanie vonkajších otvorových konštrukcií do stavby alebo zahájené konanie, školenia)
• súlad montáže s STN 73 3134, predpoklady vylúčenia tepelných mostov po montáži okien, predpoklad splnenia požiadaviek na zabudované okná v STN 73 0540-2
• funkcia otvárania a zatvárania krídla okna (ovládacia sila ≤ (30 alebo100) N, krútiaci moment ≤ (5 alebo 10) Nm, rovinnosť krídla a rámu (vylúčenie znefunkčnenia okna dotiahnutím uzatváracích bodov okna pri snahe zníženia subjektívne zistenej vysokej prievzdušnosti spôsobenej montážou alebo nepresnou výrobou okna)