Bezplatne radíme kupujúcim

V súčasnosti v SR neexistuje mechanizmus, ktorý by pomohol vytriediť výrobcov a predajcov kvalitných okien od  tých menej kvalitných. Nariadením EK a zákonom SR určené vyhlasovanie parametrov a označovanie CE nebolo a ani nebude kritériom kvality v najširšom slova zmysle. Spotrebitelia sa obracajú na aj na našu spoločnosť so žiadosťami o pomoc pri riešení nedostatkov najmä vo vyhotovení, ktoré zistili až po zabudovaní okna alebo dverí do stavby. Často identifikujeme možné príčiny vád podľa zaslaných fotografií. Pokiaľ je zo strany sťažovateľov záujem, vykonáme za úhradu aj odborné posúdenie vyhotovenia výrobku prípadne sprostredkujeme znalecký posudok.

V SR platia normy, v ktorých sú uvedené požiadavky na okná z hľadiska kvality materiálu, technologického opracovania alebo povrchovej úpravy, ale bežne sa nestretávame, žeby výrobca alebo predajca sa k dodržaniu týchto kvalitatívnych požiadaviek v zmluve zaväzoval! Dokonca niektorí predajcovia odmietajú akúkoľvek zmluvu s kupujúcim spísať. Nakoľko tlak na kvalitu vyhotovenia okien a dverí nevie urobiť štát a ani rôzne certifikačné postupy nezávislých certifikačných orgánov, je na spotrebiteľoch, aby vyvinuli zvýšený tlak na výrobcov a predajcov, aby došlo k očakávanej selekcii.

Preto odporúčania kupujúcim sú nasledovné:

1. Kupujte okná a dvere na základe vzoriek. Výrobca alebo predajca, ktorý nemá vlastnú vzorkovňu, kde by mohol ukázať výrobok, o ktorý má spotrebiteľ záujem, je podozrivý! Vzorka je záväzkom predajcu, že aj dodaný výrobok bude vyhotovený tak, ako bol predstavený spotrebiteľovi vo vzorkovni.

2. Trvajte, aby na výrobok a jeho montáž bola predajcom vyhotovená zmluva, v ktorej sú uvedené odvolávky na technické normy, ktoré má výrobok spĺňať a vzorku, ktorú predstavil spotrebiteľovi vo svojej vzorkovni. Odvolávky v zmluve majú byť nielen na harmonizovanú EN, podľa ktorej má vyhotovené vyhlásenie o parametroch a označenie CE, ale aj na národné (dobrovoľné) normy, v ktorých je uvedená prevažná časť kvalitatívnych požiadaviek na výrobok. Pomôže to úspešne zavŕšiť prípadnú reklamáciu a odstránenie vád!

3. Dokumentujte! Foťte si výrobok pred montážou a počas montáže vrátane obalov použitých pomocných materiálov, pomôže to dodatočne identifikovať možné príčiny vád na hotovom výrobku. Ak Vám aj montážnik strhne nálepku z izolačného skla, na ktorej je uvedený opis jeho vyhotovenia, nedovoľte mu ju odhodiť alebo odniesť, ale starostlivo ju uschovajte spolu so záručnými podmienkami, kúpnou zmluvou a preberacím protokolom.

4. Svoje skúsenosti publikujte na sociálnych sieťach. Pomôžete tým ostatným!

vzorkovňa (schowroom) spoločnosti ALUPLAST s.r.o

vzorkovňa (schowroom) spoločnosti MINTAL, s.r.o.

Overujeme príčiny rosenia okien

Povrchová kondenzácia vodných pár nastáva, keď je povrchová teplota zasklenia nižšia ako teplota rosného bodu [1].

Cieľom príspevku je informovať výrobcov, odbornú a aj laickú verejnosť o možnostiach zistenia skutočnej príčiny tejto často reklamovanej vady okien.

  1. Užívateľské podmienky

Keď v nedávnej minulosti dochádzalo najčastejšie ku vzniku tejto vady u zdvojených okien z dôvodu nedostatočných tepelnoizolačných vlastností a netesnosti, dnes paradoxne sa týmto nedostatkom stretávame aj u trojskiel, pokiaľ sú v obytných priestoroch vytvorené nevhodné užívateľské podmienky, najmä nadmernou tvorbou vodných pár spôsobených napríklad sušením prádla bez nasledujúceho vyvetrania miestností, pestovaním izbových rastlín a pod. Na posúdenie užívateľských podmienok bola navrhnutá Predbežná technická norma združenia SLOVENERGOokno P-TNZ –1.1/2019: Technické riešenie reklamácie kondenzácie vodnej pary na oknách. Časť 1: Preukázanie vyhovujúcich užívateľských podmienok v obývacom priestore. Ide o prvú zo skupiny troch noriem zaoberajúcich sa technickým riešením reklamácií kondenzácie vodnej pary na oknách. Rozsiahla kondenzácia poškodzuje nielen samotné okná (kovanie, tmely a pod.), ale aj ostatné konštrukcie, ktorými je okno obklopené (parapety, ostenia, drevené podlahy). Počas periodicky opakujúcej sa kondenzácie  dochádza k poškodzovaniu týchto konštrukcií, prejavujúcimi sa škvrnami na maľovke až jej opadávaním, hnilobou susediacich drevených obkladov, podláh a pod. Veľmi závažnou a nebezpečnou chybou je výskyt plesní, ktoré sú tiež dôsledkom nízkych povrchových teplôt a kondenzátu na konštrukciách. Plesne sú mimoriadne nebezpečné, pretože priamo ohrozujú zdravie užívateľov bytov. V niektorých extrémnych prípadoch na oknách alebo v drážkach okien, voda nekondenzuje, ale rovno zamrzne.

Kondenzácia vodnej pary. Pre pochopenie kondenzácie na skle okna je vhodné následné vysvetlenie: „Vlhkosť vzduchu je úmerná množstvu vodných pár vo vzduchu. V závislosti od teploty a tlaku sa mení kapacita vzduchu pre vodnú paru.“ Relatívna vlhkosť vzduchu (RH) je pomer medzi aktuálnym množstvom vodnej pary vo vzduchu a maximálnym možným množstvom pri danej teplote a tlaku (pri vyššej teplote je vzduch schopný prijať viac vodnej pary, naopak pri jeho ochladení sa toto množstvo zmenšuje). Tzv. rosný bod je stav, keď vzduch je úplne nasýtený vodnou parou (RH = 100%). Po pridaní ďalšej vodnej pary, alebo po ochladení vzduchu dôjde ku kondenzácii, alebo ak prebytočná vodná para zmení skupenstvo z plynného na kvapalné a objaví sa voda (kondenzát). Základnými dôvodmi pre vznik porúch výskytu kondenzácie na povrchoch stavebných konštrukcií sú:

■ dôsledky parametrov vnútorného prostredia (teplota, vlhkosť, tlak);

■ technické parametre okien a okolitých konštrukcií.

Pretože, ak sme okno vyberali navrhnutými postupmi [3] a dodávateľ nám k dodávke okien poskytol vyhlásenie parametrov a CE označenie [4] nemáme v prvom kroku dôvod preverovať technické parametre okien. O preverovaní technických parametrov okolitých konštrukcií pojednáva ďalšia z ponúkaných Predbežných technických noriem združenia P-TNZ –1.2/2019. Dôveru v dodaný výrobok môže posilniť disponovanie výrobcu Energetickým štítkom združenia SLOVENERGOokno, ktorý dnes nie je viazaný na povinnosť byť členom združenia (obr. 1).

Pre zabezpečenie tepelnej pohody by sa mala priemerná výsledná teplota vzduchu v obytných miestnostiach pohybovať v rozmedzí 21 ± 2 °C, v lete by nemala presiahnuť 26 °C, pričom povrchové teploty by sa nemali od výslednej teploty v miestnosti líšiť o viac ako 6 ± 2 °C. Odporúčaná teplota podlahy je v rozmedzí 17 – 28 ° C. Pre pocit tepelnej pohody je dôležité sledovať aj vertikálne rozloženie teplôt a radiačnej teploty. Z hygienického hľadiska by teplota v miestnosti počas spánku nemala klesnúť pod 16 °C (kvôli zníženiu obrannej schopnosti organizmu voči respiračným ochoreniam), ale pre zníženie rizika kondenzácie je vhodné dodržať požiadavky na hodnoty poklesu výslednej teploty v miestnosti v zimnom období o maximálne 3 – 4 °C podľa spôsobu vykurovania.

Napríklad ak cez deň vykurujeme obytnú miestnosť napr. na 24 °C a v noci znížime teplotu na 16 °C, zníži sa podstatne vďaka ochladeniu vzduchu o 8 °C jeho schopnosť absorbovať vlhkosť, ktorá sa potom ľahšie objaví ako skondenzovaná voda na najchladnejšom povrchu v miestnosti, ktorým najčastejšie býva presklená okenná výplň. Pri relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu 75 % a teplote vnútorného vzduchu 24 °C dôjde ku kondenzácii vlhkosti už pri znížení teploty o cca 4 °C .

Relatívna vlhkosť vzduchu. Vlhkosť v miestnosti je jedným z faktorov, ktoré napríklad na rozdiel od teploty vzduchu dokážeme subjektívne veľmi ťažko pociťovať a hodnotiť. Optimálne hodnoty pre ľudský organizmus sa pohybujú okolo 40%. Návrhová relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu stanovená STN 73 0540-2 je φi = 50%. Vlhkosť je nutné v obytnom prostredí sledovať a upravovať – najjednoduchšou cestou je výmena vzduchu vetraním. Nepriaznivé zdravotné následky môže mať pokles relatívnej vlhkosti v zimnom období na 20% aj menej, ku ktorému dochádza vplyvom vykurovania, rovnako ako zvýšenie vlhkosti nad 60% v ostatných ročných obdobiach. V bežnom živote môže byť vlhkosť presahujúca trvale 60% už nebezpečným faktorom, pretože ak dôjde na chladnejších plochách vnútorných konštrukcií ku kondenzácii vzdušnej vlhkosti, dochádza na vlhkom murive k rastu plesní. V porovnaní s relatívnou vlhkosťou 30 – 40% sa pri tejto relatívnej vlhkosti až dvojnásobne množí počet prežívajúcich mikroorganizmov (Staphylococcus, Streptococcus).

Vetranie. Základným opatrením na zabezpečenie vhodných mikroklimatických podmienok prostredia a dodržanie limitov všetkých ostatných veličín je vetranie – v zimnom a prechodných obdobiach roka samozrejme v spojení s vykurovaním. Všeobecne platí, že kvalita vzduchu v budovách býva vždy horšia ako kvalita vzduchu vonku. Vetranie a prívod čerstvého vonkajšieho vzduchu sú základnými predpokladmi zdravého bývania. Preto je nutné, aby koncept výmeny vzduchu v obytnom priestore bol správne navrhnutý architektom či projektantom, ale súčasne je tiež dôležité, aby bol využívaný a dodržiavaný jeho užívateľmi – a to v ich vlastnom záujme. Odporúča sa miestnosti vetrať 2 – 3 x denne ráno (prípadne na obed) a večer krátkym otvorením všetkých krídel okna na dobu 5 – 10 minút. Počas vetrania nesmie dôjsť k významnému ochladeniu vnútorných stien, aby mohli fungovať fyzikálne podmienky vyplývajúce z Mollierovho diagramu (obr. 3). Je to aj odpoveď na časté námietky „odporcov vetrania“, že predsa v zime je vlhkosť vonkajšieho vzduchu niekedy vyššia ako vlhkosť vo vnútri miestnosti. Ako z grafu na obr. 2 vyplýva, ak do miestnosti „vpustíme“ vetraním studený vlhký vzduch (bod 1 grafu) s teplotou napr. –10 °C a RH = 90 % jeho rýchlym ohriatím prostredníctvom odovzdanej teploty stien miestnosti na teplotu 20 °C, sa okamžite zníži vlhkosť na 10 % (bod 2 grafu) a čerstvý vzduch je pripravený prijať (odobrať) ďalšiu vlhkosť produkujúcu užívateľmi miestnosti (ľudia, rastliny, pranie, vodná hladina akvária a pod). Súčasne je nutné dodržať limitné hodnoty pre koncentráciu CO2 a ďalších plynných zlúčenín. Priemerná hodnota CO2 v priebehu 24 hodín by nemala prekročiť 1000 ppm (1800 mg/m2), najvyššia prípustná okamžitá hodnota, ktorá by nemala byť prekročená počas 24 hodín je 1200 ppm (2160 mg/m³) (WHO/EURO: Air Quality guidelines, 1992). Pre koncentráciu CO2 v interiéri 1000 ppm je nutný prívod čistého vzduchu 30 m³/h.os, u znečisteného vzduchu (najmä v mestách) až 34 m³/h.os. Pre dodržanie nárazovej koncentrácie CO2 do 1200 ppm musí byť minimálna hodnota čistého privádzaného vzduchu 23 m³/h.os, znečisteného vzduchu (najmä v mestách) až 25 m³/h.os. Tieto hodnoty sú dôležité najmä pri dimenzovaní núteného vetrania [5].

Prostredie na posúdenie kvality zabudovaných okenných konštrukcií je definované teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu. Návrhová vnútorná teplota a návrhová relatívna vlhkosť v zimnom období θi v °C, ak sa neuvádza inak, sa stanoví podľa druhu (kategórie) budovy a účelu vnútorného priestoru podľa tabuľky 1 STN 73 0540-3. Na tieto podmienky sú stanovené aj požadované hodnoty  súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie a najnižšej povrchovej teploty konštrukcie podľa STN 73 0540-2. Normalizované podmienky vnútorného vzduchu (pre obytné priestory vo vykurovacej sezóne) podľa STN 73 0540-3 sú pri teplote vnútorného vzduchu θai = 20 °C a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu φi= 50%. Na zistenie užívateľských podmienok, v ktorých sa okná používame kalibrované záznamníky teploty a vlhkosti vzduchu, zaznamenávajúce tieto parametre minimálne jeden týždeň. Meradlá musia byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od vykurovacích telies a otvorových výplní, najlepšie v strede meranej miestnosti. Minimálna doba merania je stanovená na jeden týždeň. Na každú obytnú miestnosť sa určí minimálne jedno meradlo teploty a vlhkosti.

Namerané výsledky sa štatisticky spracujú a vypočíta sa horná a dolná hranica intervalu na hladine významnosti 95%. Pred štatistickým spracovaním sa odporúča prepočítať hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu na normovú teplotu 20 °C.  Z nameraných údajov je možné so štatisticky vysokou pravdepodobnosťou stanoviť mieru prekračovania normových požiadaviek. Ak sa meraním potvrdí vysoká vlhkosť užívateľského prostredia prekračujúca 50 až 60 % RH po prepočítaní na teplotu prostredia 20°C, nastúpi hľadanie a postupné vylučovanie zdrojov vlhkosti. Pokiaľ sa uvedeným meraním potvrdia vyhovujúce podmienky užívania môžeme pristúpiť k ďalšiemu kroku prevereniu technických parametrov okolitých konštrukcií.

  1. Zistenie vplyvu muriva ostení na vznik plesní v okolí okna

Základom určenia vhodnosti muriva, v ktorom má byť alebo už je zabudovaná okenná konštrukcia vychádza z predpokladu, že zabudovanie okennej konštrukcie bude/ je v súlade so zásadami opísanými v STN 73 3134. Podľa literárneho prameňa [6], osadenie okennej konštrukcie z hľadiska vnútorných povrchových teplôt vyhovuje pre rozsah rámových konštrukcií pre súčiniteľ prechodu tepla rámu okna Uf (0,8 až 1,7) W/(m2.K) iba vtedy, ak má murivo (obvodová stena) tepelný odpor R ≥ 1,0 m2.K/W. Preto pred každým posudzovaním kvality zabudovania okna sa odporúča zistiť či tepelný odpor muriva, v ktorom je okno osadené vyhovuje tejto požiadavke.

Tepelný odpor muriva je možné stanoviť výpočtom a meraním. Pri výpočte sa postupuje podľa STN 73 0540. Príklady výpočtu sú uvedené v predmetnej P-TNZ –1.2/2019: Technické riešenie reklamácie kondenzácie vodnej pary na oknách. Časť 2: Zistenie vplyvu muriva ostení na vznik plesní v okolí okna (https://www.slovenergookno.sk/smernice-zdruzenia/). Pokiaľ nemáme dostatočné informácie o skladbe obvodovej steny musíme pristúpiť k meraniu podľa [7]. Meranie predpokladá záznam hodnôt tepelného toku murivom, povrchových teplôt resp. teplôt vonkajšieho a vnútorného prostredia počas 72 hodín. Na skrátenie doby merania je možné použiť dva oproti sebe umiestnené meradla tepelného toku, postup podľa výsledkov výskumu Delftskej univerzity v Holandsku publikované  v [8]. Skrátenie je možné až na 4 hodiny pri ustálených teplotách okolia .

  1. Zistenie vplyvu zhotovenia pripojovacej škáry na vznik plesní v okolí okna

Kvalita pripojovacej škáry sa podieľa 50% na kvalite zabudovaného okna. Čoraz častejšie sa vyskytuje posudzovanie kvality zabudovaných okien pomocou termovíznych meraní. Túto metódu sa snažia používať súdni znalci a iní majitelia termovíznych kamier. Metóda nadobudla na masívnosti použitia zlacnením termovíznych adaptérov na niektoré smartfóny. Je obecne známou skutočnosťou, že termovízne meranie je kvalitatívna metóda odhaľujúca nepravidelnosti v obálke budovy. Ku výpovednej schopnosti meraní povrchových teplôt na pripojovacej škáre pomocou termovízie je potrebné pristupovať veľmi citlivo a odporúča sa tento spôsob overiť dlhodobým meraním dotykovými teplomermi. V podstate u nepriehľadných konštrukcií je potrebné vážne počítať s tepelnou zotrvačnosťou konštrukcie. Pri jednom z našich posudkov sme porovnali meranie plastových profilov zabudovaných okien, medzi okamžitou teplotou kalibrovanou termokamerou a dotykovými teplomermi za dlhšie časové obdobie (4 hod. v noci), po prepočítaní na normovú teplotu ovzdušia, bol rozdiel v absolútnych hodnotách u dvoch meraných okien zhodný, v neprospech merania záznamníkom teploty.  Príčinou je teplná zotrvačnosť profilu. Preto, pokiaľ sú hraničné rozdiely medzi prepočítanou povrchovou teplotou škáry a kritickou teplotou stanovenou normou je nutné počítať s touto skutočnosťou. Menšia tepelná zotrvačnosť je u zasklení, ale rádovo väčšia môže byť u niektorých ťažkých stavebných konštrukcií. Na tento problém bolo poukázané v príspevku [9] a pojednáva o tom aj tretia z predbežných technických noriem združenia P-TNZ –1.3/2019: Technické riešenie reklamácie kondenzácie vodnej pary na oknách. Časť 3: Zistenie vplyvu zhotovenia pripojovacej škáry na vznik plesní v okolí okna, ktorá stanovuje postup merania (https://www.slovenergookno.sk/smernice-zdruzenia/).

  1. Zistenie technických parametrov (zabudovaných) okien v stavbe

Zistenie technických parametrov okien zabudovaných v stavbe je určite obťažnejšie ako ich overenie si pred zabudovaním. Preto pred zabudovaním okien väčšieho počtu je odporúčané overenie stability kvality výroby na prvých kusoch z dodaných okien alebo pripravených na expedíciu [3],[10].  Prínosom pre odhalenie príčin kondenzácie vodnej pary je ak investor vlastní vyhlásenie parametrov a CE – označenie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS. U okien a vonkajších dverí musí výrobca (nie predajca) pred uvedením výrobku na trh vydať vyhlásenie o parametroch (pred rokom 2003 vyhlásenie zhody) a na výrobok alebo do sprievodnej dokumentácie dať CE označenie (viď Nariadenie). Vzhľadom na to, že ide o nariadenie, je priama vykonateľnosť nariadenia vo všetkých členských štátoch sa vykonávajú len implementačné opatrenia. Obsah vyhlásenia o parametroch je upravený Nariadením (príloha III). Označenie CE sa pripája na tie stavebné výrobky, pre ktoré výrobca vypracoval vyhlásenie o parametroch. Ak výrobca vyhlásenie o parametroch nevypracoval, označenie CE nesmie pripojiť. Ak výrobcovia pripoja alebo nechajú pripojiť označenie CE, naznačujú tým, že preberajú zodpovednosť za zhodu stavebného výrobku s deklarovanými parametrami, ako aj za zhodu so všetkými uplatniteľnými požiadavkami ustanovenými v nariadení o stavebných výrobkoch a iných relevantných harmonizačných právnych predpisoch Únie, v ktorých sa ustanovuje pripojenie tohto označenia.

V prvom kroku na zistenie technických parametrov (zabudovaných) okien si musíme si byť istí, že sa jedná o výrobok, na ktorý vydal výrobca vyhlásenie parametrov a CE – označenie. Existujú rôzne algoritmy, ktorými i pri nedostatku ďalších informácii od výrobcu je možné sa dopátrať, že ide o výrobok, na ktorý bolo vydané vyhlásenie parametrov a spĺňa ďalšie normové podmienky na fungovanie výrobku. Identifikujeme: stavebnú hĺbku profilov, ich priehyby a zvesenie, druh tesnenia, použité kovanie a rozostupy medzi uzatváracími bodmi kovania, nastavenie prítlaku krídla na rám okna, zatváracia sila krídla okna, presah naliehavky krídla cez rám okna, hrúbku jednotlivých tabúľ izolačných skiel a vzdialenosti medzi sklami, druhu dištančného rámika a pod. Medzi časté vady majúce vplyv na kondenzáciu vodnej pary na zasklení má priehyb tabúľ skla. Priehyb izolačných skiel je porucha, ktorá znižuje tepelnoizolačnú schopnosť v zimnom období, fyzikálna celistvosť plochy zasklenia nie je garantovaná. Deklarované hodnoty fyzikálnych vlastností sa líšia podľa miery deformácie, čím je deformácia väčšia, tým sú horšie tepelno-technické vlastnosti sklenených tabúľ v zimnom období [11]. Priehyb tabúľ skla je často sprevádzaný únikom inertného plynu z medziskleného priestoru. Najznámejšou charakteristickou vlastnosťou izolačných skiel je súčiniteľ  prechodu tepla (Ug). Hodnota súčiniteľa prechodu tepla udáva množstvo tepla, ktoré prejde za časovú jednotku jedným m2 dielca pri teplotnom rozdiele vzduchu medzi interiérom a exteriérom 1 Kelvin (K). Mernou jednotkou je W/(m2K). Čím je táto hodnota nižšia, tým je lepšia tepelná izolácia izolačného skla. Stanovuje sa výpočtom podľa STN EN 673. Ak chceme zistiť či zabudované izolačné sklo má deklarovaný súčiniteľ prechodu tepla musíme zmerať hrúbku medzisklenej medzery a zistiť percento naplnenia medziskleného priestoru inertným plynom. Súčiniteľ prechodu tepla je možné na zabudovanom izolačnom skle, alebo skle vyňatom z krídla okna aj pomocou meradla tepelného okna, ktoré sme použili pri zisťovaní tepelného odporu muriva v okolí okna. Máme dobrú zhodu výsledkov merania s použitím chladiacej škatule s meraním v akreditovanom laboratóriu ift Rosenheim (obr.5). Ak poznáme súčiniteľ prechodu tepla izolačným sklom Ug môžeme skontrolovať súčiniteľ prechodu tepla celého okna výpočtom podľa STN EN ISO 10077-1. Ďalšou charakteristikou okna, ktorá nám môže ovplyvňovať vplyv kondenzátu na skle a profiloch okna je zvýšená prievzdušnosť.

Prievzdušnosť je jednou z mandátových vlastností s ktorou sa preukazuje zhoda pri počiatočnej skúške okna. Skúša sa v akreditovanom laboratóriu podľa STN EN 1026. Pokiaľ vylúčime vyňatie okna zo stavby, máme možnosť zatiaľ len aplikovať modifikovaný postup podľa tejto normy. Stanovenie prievzdušnosti okien a dverí sa podľa tejto normy sa vykonáva v laboratóriu na výrobku pevne osadenom v skúšobnej komore. Modifikácia postupu spočíva v tom, že stanovenie prievzdušnosti na zabudovanom okne sa na skúšku využíva celý priestor miestnosti, kde je výrobok zabudovaný, ako je odporúčané v STN 73 3134 „ Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“ z februára 2014 kap. 5.3.1 Vzduchotesnosť, určenej na skúšanie pripojovacích stavebných škár alebo EN 13829 „Tepelné chovanie budov. Stanovenie prievzdušnosti budov. Tlaková metóda“ nazývaný aj „blowerdoor test“, kde sa meria objemový vzduchový tok vyvolaný ventilátorom, spravidla osadením do okenného alebo dverového otvoru, pri tlaku a/alebo podtlaku 50 Pa. Výsledky sa využívajú pri výpočtovom odhade prirodzenej výmeny vzduchu v budove. Zabudované okna podľa tejto metodiky sú skúšané tlakom a podtlakom cez utesnený dverový otvor. Pred skúškou okna sa urobí tzv.  „nulový pokus“, kde sa eliminujú vplyvy škár a netesnosti rámu utesneného dverového otvoru, pri prelepených funkčných a zasklievacích škárach z interiéru. Výsledky získané pri tzv. nulovom pokuse sú odpočítané od nameraných hodnôt pri odkrytých pripojovacích a zasklievacích škárach. Ostatné podmienky skúšky (zaťažovací diagram a vyhodnotenie) sú prevzaté z STN EN 1026.

Záver

Zistenie príčin kondenzácie vodnej pary na oknách je komplexnou analýzou okna, jeho okolia a podmienok používania. Naša spoločnosť ponúka vykonanie vyššie uvedených zistení aj ako kooperáciu pre znalcov zapísaných v registri.

Literatúra:

[1] Chmúrny, I.: Tepelná ochrana budov, Jaga group, Bratislava 2003, ISBN 80-88905-27-3

[2] Chmúrny, I.: Kondenzácia na vonkajšom povrchu zasklenia, OKNOviny® 1/2013 s. 2, ISSN 1337-8791

[3] Panáček, P. – Gajdošová, H.: Metodický pokyn pre verejného obstarávateľa / obstarávateľa / osobu …, OKNOviny® 2/2014 s. 8, ISSN 1337-8791

[4] Panáček, P.: Revízia STN EN 14351-2 Okná a dvere. Norma na výrobky, funkčné vlastnosti. Časť 1: Okná a vonkajšie dvere, OKNOviny® 2/2018 s. 19, ISSN 1337-8791

[5] Chmúrny, I. – Panáček, P.: Aj Vám sa tejto zimy rosili okná? OKNOviny® 2/2012 s. 8-9, ISSN 1337-8791

[6] Chmúrny, I. – Puškár, A. – Panáček, P.: Prevencia rizika vzniku plesní v okolí pripojovacej škáry okna, SLOVENERGOokno, o.z. www.slovenergookno.sk, Bratislava 2018, ISBN 978-80-972797-7-6

[7] ISO 9869-1 Thermal insulation – Building elements – In-situ measurement of thermal resistance and thermal transmittance – Part 1: Heat flow meter method (Tepelná izolácia, Stavebné prvky, In–situ meranie tepelného odporu a súčiniteľa prechodu tepla. Časť 1: Metóda meradla tepelného toku)

[8]Rasooli A. et al: A respose factor-based method for the rapid in-situ determination of wall´s thermal resistance in existing build (Metóda založená na responzívnom faktore pre rýchle určenie tepelného odporu steny na mieste v existujúcej stavbe), Energy and Buidings 119(2016) 51-61, www.elservier.com/locate/enbuild

[9] Chmúrny, I.: Overenie rizika vzniku plesní meraním „in situ“, OKNOviny® 1/2018 s. 5, ISSN 1337-8791

[10] Panáček, P.: Otvorové výplne stavieb – výber, kvalita vyhotovenia a zabudovania do stavby, OKNOviny® 1/2018 s. 8, ISSN 1337-8791

 

[11] Chmúrny, I.: Výsledky merania deformácie izolačných dvojskiel na realizovaných budovách, OKNOviny® 2/2013 s. 11, ISSN 1337-8791

 

 

 

 

 

Nová kniha

Podieľali sme sa na tvorbe novej knihy o montáži okien.

Kniha dokumentuje rozličné situácie, ktoré môžu vzniknúť pri výmene okien v existujúcej výstavbe v okolí pripojovacej škáry a zaoberá sa zhotovením pripojovacej škáry pri novej výstavbe. Pri stenách z rozličného obdobia výstavby sa analyzuje riziko vzniku plesní. Parametricky sa uvažujú rámové konštrukcie z rozličnými hodnotami súčiniteľa prechodu tepla Uf.. Dokumentujú sa situácie, pri ktorých je vylúčené riziko vzniku plesní a situácie pri ktorých môže riziko vzniku plesní vzniknúť. Publikácia obsahuje o.i. návody na montáž v okien v rôznych stavebných situáciách a mala by byť v knižnici všetkých, ktorí montujú okná, montáž hodnotia alebo ich montáž plánujú.
Z obsahu:
Požiadavky tepelnotechnickej normy a normy na zabudovanie okenných konštrukcií ■ požiadavky na materiály určené na pripojovaciu škáru ■ poloha okna v ostení z hľadiska minimálnej povrchovej teploty a lineárneho stratového súčiniteľa ■ analýza povrchových teplôt pripojovacej škáry pre obvodové steny z rozličného obdobia výstavby a rozličné rámové konštrukcie dané špecifickými rozmermi a hodnotami Uf ■ špecifikácia podmienok vylučujúcich riziko vzniku plesní ■ špecifikácia situácií po ktorých je možný vznik rizika vzniku plesní ■ kondenzácia vodnej pary – ako ju eliminovať? ■ odporúčané detaily osadenia okna ■ diagnostika kvality vyhotovenia pripojovacej škáry

Knihu je možné si zakúpiť v kníhkupectvách odbornej literatúry alebo prostredníctvom internetovej stránky tu.