NORMOU KU NEKVALITE ?

Od januára 2010 platí v SR norma STN 73 3134 na zabudovanie okien a vonkajších dverí do stavby. Táto norma opisujúca postupy pri zabudovaní sa stala aj základom pre v ČR vydanú v roku 2011  tzv. TNI 74 6077 dnes ČSN 74 6077 s rovnakou problematikou. Autori pôvodnej STN  73 3134 reagovali vo februári 2012 na prílev tzv. “zázračných pien“ do SR vydaním ďalšej STN 73 3133 charakterizujúcej materiály na pripojovaciu škáru. Revíziou STN 73 3134 bolo od februára 2014 zavedené „licencovanie montážnych skupín“ spôsobilých na montáž okien a dverí do stavieb v SR. Úlohy sa zhostili najmä akreditované organizácie na inšpekčnú činnosť v Technickom a skúšobnom ústave š.p.  so sídlom v Bratislave (ďalej len TSÚS) a eucert, s.r.o. so sídlom taktiež v Bratislave. Pokiaľ  TSÚS o subjektoch s vydanou licenciou informuje na svojej internetovej stránke: https://www.tsus.sk/1388-sk/prehlad-vydanych-licencii-na-zabudovanie-vonkajsich-otvorovych-konstrukcii-do-stavieb/ a sú verejne prístupné, o licenciách vydaných eucert, s.r.o. nie sú takéto informácie https://eucert.sk/licencia-na-okna/ . Udeleniu licencie predchádzajú školenia z obsahu uvedených noriem. Školenia okrem inšpekčných orgánov vykonávajú viaceré podniky najčastejšie zástupcovia dovážaných tesniacich materiálov na okná. Medzi nimi aj SLOVENERGOokno s tajomníkom Ing. Petrom Snopkom, ktorý je autorom poslednej revízie STN 73 3133 z roku 2024 (https://www.slovenergookno.sk/ ). V tejto revízii bola presadená zmena článku (pôv.3.6) pojednávajúcom o difúznom odpore pripojovacej škáry.

Pôvodný text v STN 73 3133 z roku 2012:

3.6 Difúzny odpor

Tesniaci systém musí zabezpečiť fungovanie pripojovacej škáry v zimnom období v celej oblasti tepelnej pohody vnútorného prostredia podľa STN 73 0540-3. Odporúčaná hodnota pre: sd (interiér) je ≥ 7 [m] a sd (exteriér) ≤ 0,5 [m], ale nie menej ako pomer 3:1.

Požiadavka ekvivalentnej difúznej hrúbky (sd), min. parobrzda sd = 7 až 12 [m], bola stanovená s ohľadom na obvykle ohraničujúce obvodové steny, ako je napríklad betón; betón [0,45 m] sd [m] = 8, pre zabudovanie drevených okien je to ekvivalentná difúzna hrúbka mäkkého dreva [0,07 m] sd = 10 [m]. Z konštrukčného hľadiska musí byť vylúčená kondenzácia vody v pripojovacej škáre. Podľa čl. 3.2.4. STN 73 3134 (teraz po revízii tejto normy z roku 2024 článok 4.2.4) difúzny odpor jednotlivých tesniacich materiálov musí klesať smerom z interiéru do exteriéru pripojovacej škáry. To znamená, že konštrukcia pripojovacej škáry na zabezpečenie vlhkostného spádu z interiéru do exteriéru by mala byť minimálne dvojvrstvá, pričom na vnútornej strane bude parobrzda (pri zachovaní ostatných funkcií).

Vývojom počas uplynulých desiatich rokov prišli na trh tesniace pásky, u ktorých sa podľa dovozcov, pri novom type pásky sa nedostáva do pripojovacej škáry vlhkosť z muriva ani z okna. Významný tuzemský dovozca tesniacich materiálov financoval overovacie skúšky, ktorými sa mala preukázať táto skutočnosť.

Cieľom experimentu bolo zistiť zostatkovú vlhkosť v pripojovacej škáre po vlhkostnom namáhaní simulujúcom podmienky v zimnom období podľa STN 73 0540-3, pri splnení požiadavky na  kritickú povrchovú teplotu na vnútornej strane pripojovacej škáry podľa STN 73 0540-2. Overenie sa malo vykonať v laboratórnych podmienkach a/alebo na stavbe meraním in-situ. V skutočnosti sa vykonalo len v laboratóriu. Zvolená bola komparačná metóda, keď v rovnakom skúšobnom cykle boli skúšané oba porovnávané materiály, nový s klasickým, podľa stávajúcej normy.

 

obr.1

Skúšobná vzorka bola vyhotovená z PVC-U profilov bežne používaných na rámy okien s pevným zasklením. Rám je vyplnený stĺpikmi (obr. 1) z rovnakého profilu. Dvojice priečok sú vždy otočené zasklievacou polodrážkou proti sebe. Bežne používané izolačné sklo je nahradené styrodurom hrúbky (18-20) mm a medzi strany profilu, bežne umiestňované k osteniu sú vymedzené medzery o šírke (20-30) mm vyplnené materiálmi spĺňajúcimi súčasné znenie normy (referenčné) a novými materiálmi (porovnávané). Rohové a T – spoje profilov museli spĺňať požiadavky normy na plastové profily. V každom otvore klimatizačnej skrine mala byť minimálne jedna dvojica týchto materiálov, referenčné a porovnávané. Referenčná pripojovacia škára bola vyhotovená s použitím paronepriepustnej fólie z interiérovej strany a paropriepustnej fólie z exteriéru. Tepelno- a zvukoizolačnú funkciu plnila nízkoexpanzná PU- pena vo vymedzenej medzere (škáre).

Výsledky experimentu boli zhrnuté vo výskumnej správe SvF STU v Bratislave z 4.5.2022 s názvom: Experimentálne overenie tepelno – technických parametrov (tepelný tok, povrchové teploty) tesniacich materiálov na vyhotovenie pripojovacej škáry. Kritériami porovnania mali byť vnútorná povrchová teplota v pripojovacej škáre (°C), konečná vlhkosť  stavebného materiálu v pripojovacej škáre (%) a súčiniteľ prechodu tepla pripojovacej škáry (W.m-²K-1)

Aj keď boli výsledky prerokované za účasti autora zmeny STN 73 3133 z roku 2024, v úprave článku normy v zmysle týchto výsledkov sa to neprejavilo.

Bol vydaný text, ktorý nahradil prv uvedený článok normy z roku 2012 nasledovne:

4.6 Difúzny spád

Odporúčaný difúzny spád t.j. pomer ekvivalentnej difúznej hrúbky sd (interiér) : sd (exteriér musí byť taký, aby platilo pravidlo z vnútra tesnejšie ako z vonku. Pri inom ako odporúčanom difúznom spáde musí byť k tesniacemu systému v pripojovacej škáre doložený protokol o skúške alebo výpočet s potvrdením vhodnosti konkrétneho tesniaceho systému z akreditovanej skúšobne. Pripojovacia škára musí byť navrhnutá tak, aby boli splnené základné tepelnotechnické požiadavky udávané v STN 73 0540-2.

Teda o zostatkovej vlhkosti v škáre žiadna zmienka!

Okrem terminologickej chyby (máme akreditované skúšobné laboratória) a odbornej (na zabudovania okien a dverí do ľahkých obvodových plášťov čiže závesných stien sa kladú iné požiadavky ako na okná a dvere zabudované do murovaných stavieb, v ČR to rieši norma ČSN  74 7250) vyvstáva tu závažný problém, ktorý nerieši ani odkaz na STN 73 0540-2. V revidovanom článku nie je podmienka, ktorou sa má preukázať základný problém (okrem vzduchotesnosti a tepelného odporu škáry) spočívajúci v zostatkovej vlhkosti v pripojovacej škáre. Zostatková vlhkosť v škáre je jedným z dôsledkov nefungovania difúzneho spádu. Ako ju preukazovať, čo skúšať a podľa akého postupu? Aj o tomto by mala pojednávať norma o vlastnostiach pripojovacích škár!

Dovolím si tvrdiť, že uvedenú novú požiadavku revidovanej normy splní aj škára vyplnená PU-penou, z interiéru pretretá latexovou farbou a omietnutá z oboch strán. K tomuto chceme dospieť? To sme tu mali pred 20 rokmi.

Potom môžeme zabudnúť na vyše desaťrokov požadované predstlačené pásky a paronepriepustné fólie!

Česká obdobná norma ČSN 74 6077 v článku 4.2.2 odporúča (v preklade): …Utesnenie pripojovacej škáry musí byť navrhnuté tak, aby umožňovala čo najlepšie odvetranie a vysychanie škáry. Tým je dodržaná zásada: „zvnútra tesnejšie ako zvonka“ a je zabezpečená funkcia suchej, tepelne izolujúcej škáry.

Nápadný rozdiel!

Tu končím s kritikou revidovanej normy. Teraz by mali nastúpiť inšpekčné orgány, aby si fyzicky preverili o čom sú vlastne školení budúci montážnici a ako na stavbe preukazujú uvedenú požiadavku normy, ak majú zákazníci rešpektovať ich licencie!

 

/Od
, ,

AKO NA KVALITU OKIEN?

aj v rámci platenej konzultácie

Vývoj nezastavíš! Dnes sa mnohí vlastníci plastových okien zabudovaných pred pätnástimi alebo dvadsiatimi rokmi zamýšľajú nad ich výmenou. Vedie ich k tomu okrem straty pôvodne deklarovaných vlastností aj skutočnosť, že zvýšené požiadavky na okná viedli k vývoju nových pred ešte dvadsiatimi rokmi často neexistujúcimi materiálmi a konštrukciami. Okrem týchto skutočností sú to často chyby spôsobené  nedostatočnou znalosťou princípov na zabudovanie okien a dverí zhrnutými v roku 2010 do normy STN 73 3134 a pokynov výrobcu tesniaceho materiálu, alebo ich nerešpektovaním [1].

Dôsledky:
– nepovolený pohyb rámu okna v ostení z dôvodu nesprávneho kotvenia;
– vznik nežiaduceho kondenzátu vodnej pary na profiloch alebo zasklení v dôsledku nedostatočného alebo nesprávneho utesnenia pripojovacej škáry;
– vznik plesní na ostení z dôvodu (tepelných mostov)  nerešpektovania dôsledkov nesprávnej skladby materiálov, veľkosti pripojovacej škáry okna alebo montáže okna (podložky);
– zlé zatváranie krídiel okna z dôvodu „sadania“ okna nesprávnym použitím dištančných a nosných podložiek pri montáži okna.

Tu už nepomôže bežná údržba výmenou tesnení alebo premazaním kovania. Náklady na tieto úkony sú zbytočne vynaložené peniaze.

Ak dospejete na základe uvedených vád k výmene okien, je potrebné si vybrať skúsenú montážnu skupinu. Na rozdiel od kvality okien je kvalita montáže len jedna. Popri výbere okna by mal obstarávateľ vybrať aj spôsobilú montážnu firmu. Dnes by už mali montovať skupiny, ktoré vlastnia na montáž licenciu, nájdete ich pod https://www.tsus.sk/data/licencie_otvor.php

Pokiaľ nie ste rozhodnutí, môžeme Vám na základe platenej konzultácie vo Vašom byte identifikovať príčiny. Naše zistenia sú podopreté meraniami.

Aké dôležité je venovať sa pripojovacej škáre ukazuje aj ilustrácia na obr.1, ktorá názorne poukazuje na vplyv veľkosti pripojovacej škáry vyplnenej PU-penou na povrchovú teplotu styku parapetu s oknom. Povrchové teploty na obrázku boli získané výpočtom ustáleného dvojrozmerného vedenia tepla metódou konečných prvkov [2]. Nedostatočná veľkosť pripojovacej škáry má vplyv na tepelnoizolačné vlastnosti zabudovaného okna, na vznik vodného kondenzátu na rámových profiloch a v konečnom dôsledku aj na vznik plesní. Veľkosť pripojovacej škáry nie je neobmedzená, okrem stability PU –peny sú to obmedzenia zvukovo izolačných vlastností zabudovaného okna. Pri veľkosti asi 3 cm sa výrazne zhoršujú. Tieto nedostatky zistíme meraním povrchových teplôt v pripojovacej škáre. Nedostatky akustických vlastností zistíme kontrolou nastavenia prítlaku krídiel okien a/ alebo prievzdušnosti okien, zistíme aj v rámci platenej konzultácie vo Vašom byte. Tepelnoizolačné vlastnosti pripojovacej škáry ovplyvňuje aj skutočnosť či máte obydlie zateplené. V prípade záujmu môžeme vo vykurovacom období vykonať merania tepelného odporu muriva.

Obr. 1 Vplyv veľkosti pripojovacej škáry vyplnenej PU-penou na povrchovú teplotu styku parapetu s oknom; veľkosť pripojovacej škáry a= 15 mm (povrchová teplota: 10,7° C); b= 10 mm (povrchová teplota: 8,97° C); c= 0 mm (povrchová teplota: 5,89° C), Teplota rosného bodu 9,3 °C pri teplote vzduchu 20°C a relatívnej vlhkosti vzduchu 50% [2].

Obr.2 Zistenie obsahu argónu v izolačných dvojsklách iskrovou metódou je rýchle a zistíme ho aj v rámci platenej konzultácie vo Vašom byte.

Obr. 3 Príklad zabudovania okna reprezentujúceho zabudovanie podľa obr.1 c)

Obr. 4 Miesto merania povrchovej teploty na parapete na odhalenie jednej z podmienok kvality zabudovania okna

Obr. 5 Identifikácia tepelného mosta meraním termokamerou

Obr. 6 Na dosiahnutie požadovaných povrchových teplôt je nutné uzavretie dutín tepelne izolačným materiálom. Chýbajúca paronepriepustná fólia môže spôsobiť vo vykurovacom období navlhnutie PU peny a podstatnú stratu jej tepelnoizolačných vlastností

Obr. 7 Inou podmienkou kvality zabudovania okien je prekrytie ostení tepelne izolačným materiálom na vylúčenie tepelných mostov

Správna montáž spolu s dodržaním deklarovaných vlastností uvedených vo vyhlásení parametrov sú predpokladom správneho fungovania okna po celú dobu projektovanej životnosti. Preskakujúca iskra v medzisklenej dutine potvrdzuje, že v izolačnom dvojskle je ešte min. 80% argónu z požadovaných 90±5%. Ilustrované dvojsklo bolo vyrobené pred 18 rokmi. Stará poctivá výroba. Dnes mnohé izolačné sklá túto hodnotu nemajú krátko po zabudovaní do stavby.

Literatúra:

  1. STN 73 3134 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budov. Požiadavky a skúšanie, SÚTN, 2014
  2. Chmúrny, I. – Puškár, A. – Panáček, P.: Prevencia rizika vzniku plesní v okolí pripojovacej škáry okna, SLOVENERGOokno, o.z. www.slovenergookno.sk, Bratislava 2018, ISBN 978-80-972797-7-6

 

 

 

/Od
, ,

VYMENIŤ ALEBO PONECHAŤ?

Častá otázka majiteľa novej otvorovej výplne po odovzdaní nášho protokolu z merania zabudovaného izolačného skla. Pri každom podozrení na nedodržanie parametrov okennej konštrukcie je potrebné porovnať skutočnosť s informačným listom izolačného skla vydanom výrobcom. Na vlastnosti izolačného skla a aj okna vplýva významnou mierou vzdialenosť medzi sklami (veľkosť medzisklenej dutiny) a jej naplnenie inertným plynom, najčastejšie argónom. Prvou úlohou preverenia vlastností je jej porovnanie s údajmi informačného listu vydaného výrobcom izolačného skla. Dôležitý je priehyb izolačného skla v strede tabule. Veľkosť priehybu vymedzuje medzisklenú dutinu. Súčiniteľ prechodu tepla izolačného skla je funkciou veľkosti medzisklenej dutiny a náplne inertným plynom (pokiaľ sme v izolačnom skle identifikovali prítomnosť nízkoemisnej vrstvy). Priehyb tabule skla môže byť zabudovaný z výroby alebo môže vzniknúť po ukončení výroby izolačného skla. Únik argónu cez netesné okraje izolačného skla je sprevádzaný zmenšovaním medzisklenej dutiny izolačného skla (pozri tabuľku). O tomto probléme sme obšírnejšie písali v predchádzajúcich blogoch napr.

Obr. 1: Meranie medzisklenej dutiny (SZR)

Obr. 2: Nedeštruktívne meranie obsahu plynu v medzisklenej dutine (SZR)

Tabuľka: Prepočet vypočítaného Ug na %-to naplnenia plynom argón vo zvislej polohe

Medzi množstvom argónu (percento naplnenia) a vypočítaným súčiniteľom prechodu tepla (Ug) existuje v celom rozsahu lineárna závislosť

Zhoršenie súčiniteľa prechodu tepla izolačného skla je priamo úmerné stratám pri vykurovaní budovy. Aj pri dnešných dotovaných cenách za elektrinu už strata tepla vyplývajúca z nameraného zhoršenia súčiniteľa prechodu tepla (Ug) len o 0,2 W/(m2.K) je pri cca 8 m2 zasklenej plochy v byte počas jedného roka 170 EUR, pri životnosti okien 25 rokov je to celkom ≈ 4250 €, pokiaľ ceny elektriny nebudú stúpať. Zväčšovaním zasklených plôch táto strata prirodzene narastá. Horšie to v súčasnosti (až skoro 5 násobne) vychádza pre nebytové priestory a administratívne budovy, kde sú nedotované ceny energií. Táto strata je vyčíslená len v prípade identifikovania nízkoemisných vrstiev v izolačnom skle. Ak tomu tak nie je, straty narastajú rádovo viac.

V tomto prípade je oprávnená otázka kompenzovania strát dodávateľom výrobku, alebo jeho výmena za bezvadný! Ak sú dokončené podlahy alebo terasy, je výmena izolačného skla najmä veľkých rozmerov problematická. Preto s kontrolou izolačných skiel nie je potrebné otáľať.

Na požiadanie, našim zákazníkom tieto prepočty urobíme bezplatne, na základe reálne nameraných parametrov.

Takže ak si neoverujete to, čo Vám bolo zabudované do stavby, môžete poškodzovať svoju rodinu, zákazníka alebo firmu.

V budúcom blogu sa budeme zaoberať ďalšou často nepreverovanou vlastnosťou okenných konštrukcií, prievzdušnosťou a stratami tepla z toho vyplývajúcimi.

/Od
, ,

Ako riešime hlučnosť oknami

Hluk sa vyskytuje takmer všade. V mestách je to spôsobené neustále sa rozširujúcim vozovým parkom osobných a nákladných automobilov s ich hlukom pri jazde, ako aj inými dopravnými prostriedkami. Aj hluk z kultúrnych podujatí alebo gastronómie môže byť tiež záťažou, či už v meste alebo na vidieku. Dokonca aj v riedko osídlených oblastiach je vystavenie ľudí hluku často vysoké.

Hluk vám spôsobuje choroby. Stresujúce nie sú len vysoké hladiny hluku na letových trasách, rýchlostných cestách alebo železničných tratiach. Dokonca aj neustále vystavenie podprahovým zvukom vám môže doslova liezť na nervy.

Nebezpečenstvo hluku by sa nemalo podceňovať. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tiež varuje pred rizikami hluku ako nebezpečným environmentálnym faktorom. Zvýšené riziko infarktu, porúch spánku a chorôb, ako je vysoký krvný tlak, je spojené so znečistením hlukom. Aby ste im v prvom rade zabránili, môžete im účinne zabrániť zvukotesnými oknami.

Ale ako takéto okná fungujú? Zvuková izolácia sa dosahuje výrazne hrubším a tiež asymetricky konštruovaným izolačným zasklením. „Asymetria“ znamená, že bežné izolačné zasklenie je navrhnuté asymetricky, t. j. tak, že okenné tabule majú rôznu hrúbku.

Okrem toho sú zvukotesné fólie, ktoré sa umiestňujú vo vrstvenom v skle, obzvlášť účinné proti hluku. Tesnenia v okennom ráme doslova absorbujú hluk, pretože pohlcujú zvuk. Celkovo je rám okna navrhnutý tak, aby hluk cez rám sotva prenikol do vašich štyroch stien.

Pri rozhodovaní o zvukotesných oknách je možné zvážiť aj nákup zvukotesného vonkajšieho nástenného ventilátora. To zaisťuje dostatok čerstvého vzduchu, najmä v spálni, aj pri zavretých oknách.

V každom prípade je tiež dôležité starostlivo nainštalovať zvukotesné okná. Osobitná pozornosť sa musí venovať škáre styku okna s ostením. Najlepšie zvukotesné okno nedosiahne svoj účinok, ak sa spojenia nevykonajú správne aj z hľadiska zabudovania do stavby. Aj najmenšie netesnosti môžu spôsobiť zhoršenie požadovanej zvukovej izolácie.

Akustický tlak, a teda aj hluk, sa meria v decibeloch (dB). Počas dňa sa vyššia hladina hluku považuje za prijateľnejšiu ako v noci. Pre rozsah hluku sú dôležité nielen merateľné fyzikálne hodnoty, ale aj neakustické faktory, ako napríklad postoj ľudí k zdroju hluku. Dokonca aj zvýšenie hladiny hluku o 10 dB mnohí vnímajú ako zdvojnásobenie hluku, takže 60 dB je vnímaných dvakrát hlasnejšie ako 50 dB. Zvukotesné okná výrazne znižujú hluk vstupujúci do interiéru.
Tabuľka 1: Triedy zvukovej tesnosti okien podľa nemeckej VDI 2719

Trieda zvukovej odolnosti Hodnotený index zvukovej izolácie R‘w funkčne inštalovaného okna Požadovaný vážený index zníženia hluku funkčne inštalovaného okna na skúšobnej komore typické konštrukcie okien bez ventilačných zariadení
1 25 až 29 dB ³ 27 dB Jednoduché okno s jednoduchým zasklením s jednou rovinou tesnenia; Jednoduché okno s izolačným zasklením bez špeciálneho tesnenia; Zdvojené okná s tesniacou rovinou; Okno s otváracími krídlami bez špeciálnych konštrukčných požiadaviek.
2 30 až 34 dB ³ 32 dB Jednoduché okno s jednoduchým zasklením s jednou tesniacou rovinou, hrúbka skla ³ 8 mm; Jednoduché okno s izolačným zasklením s jednou úrovňou tesnenia, štruktúra skla napríklad 4 / 12 / 4; Zdvojené okno s tesniacou rovinou, celková hrúbka skla ³8 mm; Okno s otváracími krídlami bez špeciálnych konštrukčných požiadaviek.
3 35 až 39 dB ³ 37 dB Jednoduché okná s izolačným zasklením s minimálne jednou rovinou tesnenia, zdvojené okná s dvomi rovinami tesnenia, vzdialenosť medzi sklami ³40 mm, dvojité okná s jednou rovinou tesnenia.
4 40 až 44 dB ³ 42 dB Jednoduché okno s izolačným zasklením s dvomi rovinami tesnenia, Rwp zasklenia ³45 dB; Zdvojené okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla ³14 mm, medzera medzi sklami ³50 mm; Dvojité okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla ³8 mm, medzera medzi sklami ³100 mm.
5 45 až 49 dB ³ 47 dB Zdvojené okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla

³18 mm, medzera medzi sklami ³60 mm; Dvojité okno s dvomi rovinami tesnenia, celková hrúbka skla ³12 mm, medzera medzi sklami ³100 mm.
6 ³ 50 dB ³ 52 dB Dvojité okná so samostatnými zabudovacími rámami, špeciálne tesnenie, veľmi veľký priestor medzi sklami a zasklenie z hrubého skla

 Pre ďašie súvislosti pozrite

 Nepriezvučnosť okien je možné s vysokou presnosťou stanoviť laboratórnym meraním. V súčasnej dobe už väčšina výrobcov udáva nepriezvučnosť okna ako výsledok laboratórnej skúšky. Iba u okien s nižšou nepriezvučnosťou Rw ≤ 38 dB možno stanoviť nepriezvučnosť postupom podľa STN EN 14351-1. Hodnoty zvukovej izolácie okien s nepriezvučnosťou Rw ≥ 39 dB alebo Rw + Ctr ≥ 35 dB musia byť stanovené skúškou podľa európskych noriem. Zvukovo izolačné vlastnosti samotných izolačných skiel (IGU) je možné približne stanoviť aj podľa STN EN 12758. Na stanovenie nepriezvučnosti okna podľa podľa STN EN 14351-1 sa vychádza z nepriezvučnosti samotného izolačného skla (IGU). S využitím tabuľky v tejto norme, v závislosti od typu okna a použitého tesnenia sa vypočíta nepriezvučnosť okna. Skúšku nepriezvučnosti okna vykonanú v laboratóriu nie je možné zopakovať po zabudovaní v stavbe.

obr.1-2: netesnosti sú zdrojom zníženia akustických vlastností okna

obr.1-2: netesnosti sú zdrojom zníženia akustických vlastností okna

obr.3: zdroj akustických a tepelných mostov v nedostatočnom vypenení pripojovacej škáry

Naše laboratórium ponúka záujemcom zistenie vzduchovej nepriezvučnosti styku okennej konštrukcie a obvodového plášťa budovy podľa STN 73 3134 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie čl. 5.3.3 Vzduchová nepriezvučnosť“ informatívna metóda. Skúška sa realizuje priamo na stavbe, na zabudovanej okennej konštrukcií. Ide o informatívnu skúšku na ilustráciu vplyvu kvality vyhotovenia pripojovacej škáry prípadne kvality akustických vlastností okennej (dverovej) konštrukcie. Skúška sa vykoná na princípe STN EN ISO 10052 „Akustika. Meranie vzduchovej a krokovej nepriezvučnosti a zvuku technických zariadení. Prevádzková metóda“ čl. 6.3.2 Vzduchová nepriezvučnosť obvodových plášťov. Meranie sa vykonáva so zdrojom zvuku od bežnej dopravy. Použijú sa dva zvukomery so záznamníkmi. Prvý sa umiesti cca 2 m pred fasádu budovy a druhý v interiéri minimálne 0,5 m od okna. Meria sa pri otvorenom a uzatvorenom okne. Doba merania je určená dobou prejazdu min. 15 motorových vozidiel (pozri STN EN ISO 10052 ). Výsledky sa vyjadrujú v dB.   Nepriaznivý výsledok tejto skúšky môže byť iniciátorom ďalších podrobnejších meraní a analýz. Skúška môže byt doplnená meraním akustických mostov po celej pripojovacej škáre pomocou ultrazvukového detektora.

 

obr.4: zisťovanie akustických mostov v škárach okien

/Od

Čo ešte tolerovať?

Okno musí byť kotvené do stavebnej konštrukcie tak, aby bolo zabezpečené prenesenie síl od namáhaní okna do konštrukcie stavby (čl. 4.6 STN 73 3134). Rovnako nosné podložky musia vymedzovať škáru medzi rámom okna a stavebnou konštrukciou. Taktiež nie sú prípustné rôzne kliny z mäkkého dreva (systémom čo stavba ponúkla), ale musia byť z plastu určenej tvrdosti alebo dreva, ktorého odolnosť hnilobám zodpovedá minimálne životnosti okennej konštrukcie (čl. 3.4.3 STN 73 3134).  V žiadnom prípade sem nepatria mäkké dreviny. Pokiaľ stavebník chce vylepšovať povrchové teploty v kúte okna s vnútorným parapetom alebo vnútorným ostením mal by tak robiť výlučne materiálmi určenými na zatepľovanie budov a na povrchy nosnej konštrukcie stavby, ktoré vyhovujú normovým požiadavkám. Parotesná fólia musí byť vždy pod tepelnoizolačným materiálom prilepená o nosnú konštrukciu stavby a rám okna.

obr. – odporúčané riešenie pripojovacej škáry parapetu

 

Legenda k obrázku:
1 – paronepriepustná interiérová fólia;
2 – podkladový profil s vloženou tepelnou izoláciou;
3 – hydroizolačná fólia;
4 – PU pena hrúbky (30-40)mm;
5 – vodotesná exteriérová komprimovaná páska;
6 – betónový poter;
7 – vonkajší parapet

 

Musí to tak byť?

Nemusí. Vo všeobecnosti vykonávacie normy nie sú záväzné, pokiaľ existujú lepšie riešenia je ich potrebné použiť. Norma je nezáväzná, pokiaľ sa nedostane do zmluvy alebo projektu. A pokiaľ montážna firma nepreukáže, že realizované riešenie je minimálne tak dobré ako normalizované, zhotoviteľ neobstojí ani pred prípadným súdom a môže si namontované okná zdemontovať a odviezť domov.

Vo všeobecnosti platí, že normou sú stanovené minimálne požiadavky alebo podmienky. Nesmie brániť vývoju a ponuke na lepšie riešenie. Pokiaľ nemá montážna firma preukázateľne lepšie riešenie, sú aj pred súdom požiadavky normy minimálnymi a to nemusí byť ani záväzná.

Pokiaľ užívateľ stavby nie je si istý, že má okná alebo dvere zabudované v súlade s normami, dokážeme objektívnymi meraniami mu túto skutočnosť potvrdiť alebo vyvrátiť!

/Od

Ako so styrodurom na okná?

V rámci poradenskej a expertíznej činnosti sa neustále stretávame so snahou projektantov predpisovať olepenie celého ostenia, nadpražia a parapetu okna styrodurom. Touto problematikou sme sa zaoberali už pred troma rokmi v časopise OKNOviny a publikácii uvedenej v literatúre. Nakoľko časopis zanikol a autori uvedení v literatúre už na túto tému nepublikujú, potrebujeme aj touto cestou vzdelávať širokú odbornú verejnosť o dôsledkoch nesprávnych návrhov a realizácií.

Je potrebné si zopakovať čo sa od pripojovacej škáry okna očakáva. Pripojovacia škára musí byť z vnútornej strany okna vzduchotesná a paronepriepustná a z vonkajšej strany odolná voči hnanému dážďu a paropriepustná. Pri výbere tesniacich materiálov pre pripojovaciu škáru musia byť dodržané fyzikálne požiadavky. Ekvivalentná difúzna hrúbka (sd) jednotlivých tesniacich materiálov musí klesať smerom z interiéru do exteriéru pripojovacej škáry. Tesniaci systém musí zabezpečiť  fungovanie pripojovacej škáry v zimnom období v celej oblasti tepelnej pohody vnútorného prostredia podľa STN 73 0540-3. Odporúčaná hodnota pre ekvivalentnú difúznu hrúbku: sd  (interiér) je ≥ 7 [m] a sd  (exteriér) ≤ 0,5 [m], ale nie menej ako pomer 3:1.

Styrodurom použitým v okolí okna znefunkčníme paronepripustnú fóliu v pripojovacej škáre okna!

V posledných rokoch sa značnej obľube teší olepovanie ostení, parapetu a nadpražia styrodurom, ktorým murári „riešia“ nerovnosti týchto povrchov alebo zmenšenie pripojovacej škáry okna napríklad pri nepresných formách na výrobu betónových stien. Čo sa stane keď styrodurom olepíme okno?  Možno zlepšíme trocha tepelnoizolačné vlastnosti a povrchové teploty na rámoch okien, ale čo je najdôležitejšie zhoršíme alebo úplne zrušíme paronepriepustnosť škáry.  Pri použití styroduru už nie je tmel alebo interiérová fólia prekážkou difúzii vodnej pary z interiéru do exteriéru, ale aj tepelno a zvukoizolačnej vrstvy, ktorou je najčastejšie PUR – pena. Difúziou vodnej pary do tejto izolačnej vrstvy ju znefunkčníme. Ekvivalentná difúzna hrúbka styroduru sd hrúbky 2 cm je približne rovná 2-4 [m], takže vodná para má okolo použitej paronepriepustnej fólie voľný priebeh do vnútra pripojovacej škáry. Potom, aj keď sme výpočtom preukázali zlepšenie tepelnoizolačných vlastností, v praxi ich zhoršíme.

Príklad: Polystyrénová doska s hrúbkou 4 cm má hodnotu sd cca 50 x 0,04 m = 2 m. Styrodur XPS cca 4 (m). Paronepriepustná fólia Illbruck illmond Trio má napríklad paronepriepustnosť sd 15 (m) a vyššie uvedená polystyrénová doska alebo styrodur len 2 (m) resp. 4 (m).  Takže ak bude fólia nalepená na polystyrénovej doske vodná para pôjde ľahšou cestou tj cez túto dosku!

 

Styrodur sa stáva vlhkostným mostom prístupu vodnej pary do izolačnej vrstvy pripojovacej škáry okna. Môže nastať situácia, že napriek použitiu paronepriepustných fólií nám budú ostenia naďalej plesnivieť, aj pri správnom kúrení a vetraní. Ďalším problémom môže byť kvalita nalepenia styroduru na ostenie. Často medzi styrodurom a murivom nedostatočným nalepením vznikne škára, čím sa pripojovacia škára stáva paropriepustnou a vzduchopriepustnou v rozpore s STN 73 3134 a STN 73 0540-2. Osobitným problémom je kotvenie okna cez styrodur.

Aké je riešenie?

Použitie styroduru na ostenia a nadpražia okien sa odporúča len s riešením podložiek a kotiev priamo na podkladovú nosnú konštrukciu a styrodur prerušiť paronepriepustnou fóliou!.

Vylúčiť styrodur z ostení, nadpražia a parapetu? Nemusí sa! Riešenie ponúka publikácia Chmúrny a kol. 2018. Princíp spočíva v tom, že aj keď stavebník nalepil (dobre) styrodur na ostenie, odstráni sa len časť styroduru pod rámom okna a v mieste kde je prilepená interiérová fólia na murivo a ukotvené okno. V žiadnom prípade nesmie styrodur „prebiehať“ neprerušene pod oknom z interiéru do exteriéru. Škára pod oknom sa vypení a pokiaľ je väčšia ako 2 cm, na niekoľko krát, aby PU- pena dostatočne vytvrdla. Po ukotvení, vypenení  a nalepení interiérovej paronepriepustnej fólie až na murovaný podklad sa fólie a kotvy môžu opäť prekryť styrodurom. Pri väčších škárach je nutné použiť zodpovedajúce kotvy. Pracovný postup je opísaný v predmetnej publikácii.

obr.1: Odporúčané riešenie ostenia s veľkou pripojovacou škárou a s použitím styroduru

Legenda k obrázku 1:
1 – paronepriepustná interiérová fólia;
2 – paropriepustná exteriérová fólia;
3 – PU pena hrúbky (40 až 60) mm, vrstvená na 2x;
4 – styrodur.

obr.2: Odporúčané riešenie parapetu  s veľkou pripojovacou škárou a s použitím styroduru

Legenda k obrázku 1:
1 – paronepriepustná interiérová fólia;
2 – podkladový profil s vloženou tepelnou izoláciou
3 – hydroizolačná fólia;
4 – PU pena hrúbky (30 až 40) mm;
5 – vodotesná exteriérová predstlačená (komprimovaná) páska;
6 – betónový poter;
7 – vonkajší parapet.

 

Je potrebné si uvedomiť, že podľa harmonizovanej normy EN 14351-1 má zodpovednosť za montáž okna jeho výrobca (pozri STN EN 14351-1+A2 kap. 6). A pokiaľ montáž nevykoná, má povinnosť vypracovať montážny návod. A tu je priestor na využitie prv opísaných poznatkov.

Literatúra:

  • STN 73 0540-2 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkčné požiadavky, SÚTN 2012 platná so Zmenou 1: 2016
  • STN 73 3134 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budov. Požiadavky a skúšanie, SÚTN, 2014
  • Chmúrny, I. – Puškár, A. – Panáček, P.: Prevencia rizika vzniku plesní v okolí pripojovacej škáry okna, SLOVENERGOokno, o.z. www.slovenergookno.sk, Bratislava 2018, ISBN 978-80-972797-7-6
/Od
,

Vodotesnosť pomocou certifikovanej trysky

V USA a Ázii (vrátane Číny) sa používa  skúška vodotesnosti, podľa normy AAMA 501.2 „Quality Assurance and Diagnostic Water Leakage Field Check of Installed Storefronts, Curtain Walls, and Sloped Glazing Systems“. Táto skúška sa používa na kontrolu kvality pre zabudované okenné zostavy, závesné steny, výklady, šikmé zasklievacie systémy, svetlíky, átriá, obklady, fasády a podhľady (neskúšajú sa funkčné škáry OV). Najlepšie je vykonať túto skúšku, keď sú vnútorné steny nedokončené, aby bola počas skúšky viditeľná akákoľvek preniknutá vlhkosť. Počas skúšky sa voda aplikuje pomocou ručnej rozprašovacej zostavy s použitím certifikovanej trysky. Prietok vody je nastavený tak, aby na tryske sa vytváral tlak 30 psi (cca 2 bary). Voda sa smeruje na skúšaný spoj, kolmo na čelo vzorky. Tryskou sa pomaly pohybuje tam a späť nad spojom vo vzdialenosti jednej stopy po dobu piatich minút na každých päť stôp dĺžky spoja. Pozorovateľ zvnútra kontroluje prienik vody a dokumentuje výsledky. Konečným výsledkom je, že skúšaný produkt spĺňa výkonnostné kritériá pre odolnosť proti prenikaniu vody alebo nespĺňa kritériá a môže byť nutná ďalšia náprava, aby vyhovel.

Od februára 2022 spoločnosť MOBILab, s.r.o. zaradila túto skúšku do svojej ponuky popri už vyše desať rokov zabezpečovaných skúškach  vodotesnosti podľa európskych noriem.

/Od

Aj Vás budia okná?

Odhaľte praskajúce zvuky z okna

Premýšľali ste niekedy nad tým, čo spôsobuje tie zvláštne praskavé zvuky, ktoré vychádzajú z Vášho okná. Ak žijete v regióne, ktorý zažíva chladnejšie nočné teploty a silné ranné slnko, možno ste zažili tieto zvláštne praskajúce zvuky. A hoci na začiatku tieto praskavé zvuky môžu spôsobiť, že poskočíte, po chvíli a ak budú pokračovať, môže vám to začať liezť na nervy. Existuje niekoľko dôvodov, prečo vaše okná vydávajú praskavé zvuky. Najčastejšie je tento jav spôsobený rozťahovaním a zmršťovaním materiálov. Ak vás niekedy zaujímalo, prečo vám praskajú okná a čo s tým robiť, sú tu 3 najčastejšie príčiny.

Hliníkové opláštenie vašich okien

Rýchla expanzia alebo kontrakcia hliníka je bežnou príčinou týchto nepríjemných praskavých zvukov. Môže to byť hliníkový obklad na samotných oknách tzv. drevohliníkových okien. Vo všeobecnosti je to oveľa menej častá príčina praskavých zvukov spôsobených expanziou hliníkového obkladu, ktorý je inštalovaný na väčšine hliníkových drevených okien. Zvuky vznikajú v dôsledku expanzie alebo kontrakcie spojenej s rýchlymi cyklami zahrievania a chladenia.

Tabuľka 1: Príklady tepelnej rozťažnosti materiálov

Okná s nízkoemisným izolačným sklom

Sústredený odraz slnečnej energie od skla s nízkoemisným povlakom dokáže rýchlo zohriať hliníkový rám krídla okna. Rýchle rozťahovanie hliníka vytvára praskavý zvuk. Aj keď hluk môže byť nepríjemný, často neexistuje jednoduché riešenie, pokiaľ sa nerozhodnete zatieniť okno alebo vymeniť sklo za jednotku bez nízkej spotreby energie. Toto sa však neodporúča, ak ste si vedomí energetickej účinnosti vašich okien.

Plastové okno, ktoré je nesprávne namontované 

Nesprávne namontované plastové okno (dvere) môžu byť príčinou týchto praskavých zvukov. Správna montáž okna vyžaduje, aby nebol upevnený bez možnej dilatácie príliš tesne k osteniu, parapetu alebo nadpražiu (pozri tabuľku). Ak boli okná namontované nepravouhlo a nie v rovine môžu sa  vlysy rámu okna ohýbať dovnútra a vyvíjať tlak na okenné krídla. Bohužiaľ, jediným riešením je odstrániť okná a nechať ich správne namontovať (alebo ich nechať správne namontovať znalým dodávateľom okien prvýkrát!).

Tabuľka 2: Šírka pripojovacej stavebnej škáry (jednostrenná)

Obr. 1: Ilustrácia neprávnej pripojovacej škáry

Ak chcete zistiť presnú príčinu akéhokoľvek praskania kontaktujte nás! Vo vykurovacom období Vám vieme zistiť správnu montáž okna/ dverí pomocou termovíznych meraní a meraní tepelných mostov.

 

 

/Od
, ,

Poznatky z technického dozoru na stavbách

ILÚZIA ÚSPOR TEPLA Z NOVÝCH ALEBO VYMENENÝCH OKIEN

Okná môžu zodpovedať až za 40 % tepelnej straty vášho domu [1] . Na stratách okien v stavbe sa rovnakým dielom podieľajú straty samotným oknom (vyhotovením okna) a straty nekvalitou montáže okna do stavby [2].

Vplyv vyhotovenia okna

Okno pozostáva z rámu, krídla, okennej výplne, kovania s uzáverom a tesnenia. Z pohľadu tepelných strát po zabudovaní okna do stavby sa podieľajú na stratách tepla straty škárami (obr. 1). Pokiaľ okno zodpovedalo pri počiatočnej skúške svojimi charakteristikami vyhláseniu parametrov a CE označeniu, zmena prievzdušnosti funkčných škár počas používania môže byť spôsobená len zmenami tvaru okenných krídiel a rámov (najčastejšie priehyby a skrútenie profilov). Zmeny tvaru izolačného skla, nasledujúce často po úniku náplne, sú sprevádzané zmenou (zúžením) dutiny medzi tabuľami izolačného skla. Zúženie dutiny medzi tabuľami skla môže spôsobiť aj tlakový rozdiel medzi miestom výroby a zabudovania okna. Tieto zmeny ovplyvňujú priamo zmenu súčiniteľa prechodu tepla izolačným sklom (tabuľka 1).

obr.1 – Názvy škár okna


Tabuľka 1: Vplyv veľkosti medzisklenej dutiny a obsahu náplne argónu na zmenu súčiniteľa prechodu tepla izolačného dvojskla

Z tabuľky je vidieť, že zmena tvaru izolačného skla (zúženie dutiny medzi sklami) má významnejší vplyv na zhoršenie súčiniteľa prechodu tepla, ako keď vo výrobni zabudnú niektorú dutinu naplniť argónom. Meraniami na stavbe vykonávanými pre technický dozor alebo objednávkami priamo od vlastníkov bytov a domov zisťujeme často absenciu argónu (obr. 2), skoro vždy sprevádzanú aj so zúžením medzisklenej medzery v strede izolačného skla (obr.3). Z posledných meraní nám vychádza veľká pravdepodobnosť existencie tohto defektu u izolačných skiel šírky väčšej ako 2m, či už ide o pevné zasklenia, zdvižne posuvné terasové dvere alebo iné zasklené steny.


obr. 2 – Meranie % náplne izolačného skla


obr. 3 – Meranie hrúbky skla a veľkosti medzisklenej dutiny

Pri Bratislave sa stavia nové satelitné mestečko, investor v predtuche a z poznania našich predchádzajúcich výsledkov, si dal v júni t.r. výberovo preveriť okná v dvoch novopostavených ešte neobývaných budovách. Výber okien v rôznych bytoch na rôznych poschodiach vykonal sám investor. Čo myslíte aký bol výsledok? Tipnite si. Ak tipujete u dvojskiel 30%, tipujete správne. Katastrofálny výsledok bol zistený u trojskiel. V každom kontrolovanom byte, až na jeden, bolo zistené nedostatočné naplnenie izolačného skla argónom. Podobné skúsenosti máme aj z iných meraní, napríklad v byte v novostavbe alebo rodinnom dome, kde sa často zisťuje opäť až 30% meraných izolačných skiel nevyhovujúcich európskej norme. Iste nie všetko je zlé. Sú aj výrobcovia izolačných skiel, ktorí majú svoju výrobu pod kontrolou. Len zatiaľ podľa našich zistení zvlášť nevynikajú. Zrejme prevláda faktor ceny nad kvalitou. Výrobcovia okien sa nezaujímajú o túto vlastnosť izolačného skla, absentuje výber dodávateľov izolačného skla podľa jeho kvality, spoliehajú sa, že sa to buď nezistí alebo ak áno, tak si to zodpovie sám výrobca izolačného skla a pri najhoršom vyrieši to výmenou. Pričom ani táto výmena nie je niekedy stopercentná. Máme skúsenosť, že z vymenených predtým nevyhovujúcich šiestich izolačných skiel bolo pri opätovnej kontrole, po výmene, zistené aj tak jedno z nich nevyhovujúce. Investori by si mali dať na takýchto výrobcov okien pozor, pretože potom projektované úspory tepla budovy budú len ilúziou. Mali by sa zaujímať o zabezpečenie vstupnej kontroly izolačných skiel u každého z dodávateľov okien.

Vplyv zabudovania okna

Požiadavky na spôsob zabudovania okien do stavby sú určené STN 73 3134 [3]. Materiály, ktoré sa majú použiť na zabudovanie okna určuje STN 73 3133 [4]. Dnes už by malo byť vylúčené, aby okná montovali montážne skupiny bez licencie na montáž okien (STN 73 3134 čl. 4.1). Že tomu tak nie je, dokazujú opakované zistenia, prejavujúce sa plesňami alebo nežiaducou prievzdušnosťou pripojovacích škár, ktorá by podľa tepelne technickej normy mala byť nulová. Jeden, za viaceré výsledky meraní je na obr. 4. Z grafu je zrejmá vysoká prievzdušnosť pripojovacej škáry okna v rohu styku nadpražia s ostením, spôsobená nedostatočným prekrytím škáry interiérovou paronepriepustnou fóliou. Vo vykurovacom období je pomôckou na odhaľovanie chýb pripojenia okna do stavby termovízne meranie a meranie povrchových teplôt pripojovacích škár (obr.5 a 6).


obr.4 – Profil prievzdušnosti pripojovacej škáry nadpražia okna

obr.5 – Identifikácia netesnosti termovíznym meraním


obr.6 – Meranie povrchových teplôt pripojovacích škár

Výskytu defektov pri montáži okien môžu predchádzať investori vyžadovaním preukázania kvality zabudovania okien od montážnych skupín vyššie ilustrovanými meraniami.

Záver

Výber vhodných okenných konštrukcií do stavby z pohľadu tepelnoizolačných vlastností, popri iných opatreniach, sú prioritnými úlohami z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov na vykurovanie budovy. Na tepelnoizolačných vlastnostiach okien sa podieľa izolačné sklo, nepriesvitné časti rámy, tesnenia a kovania. Pocit sálania chladu od izolačných skiel vo vykurovacom období alebo prehrievanie skla v lete sú predzvesťou poruchy zasklenia. Môže tomu byť aj keď návrh bol urobený správne avšak pri jeho realizácii došlo k zlyhaniu. Dôsledky sa často prejavujú vo zvýšených nákladoch užívateľov na vykurovanie v zime alebo chladenie v lete.
Zvýšená prievzdušnosť funkčných škár alebo nežiaduca prievzdušnosť pripojovacích a zasklievacích škár je popri vplyve na tepelné straty dehonestujúca okná aj z pohľadu akustických vlastností.
Investori môžu náprave kvality okien a ich zabudovania významne pomôcť. Môžu motivovať výrobcov okien a montážne firmy, aby týmto nedostatkom urobili koniec. Majú v rukách nástroje, aby plánované úspory z nových alebo vymenených okien neboli len ilúziou. Pri pretrvávaní súčasného stavu si to v konečnom dôsledku odnesú budúci majitelia bytov a domov, keď okrem ceny nehnuteľností si musia rezervovať peňažné prostriedky aj na odhaľovanie a odstraňovanie chýb okien a ich zabudovania.

Literatúra

  1. https://www.energie-portal.sk/Dokument/zateplenie-domu-nemusi-stacit-teplo-odchadza-cez-okna-strechu-aj-dvere-105583.aspx
  2. Chmúrny, I. – Puškár, A. – Panáček, P.: Prevencia rizika vzniku plesní v okolí pripojovacej škáry okna, SLOVENERGOokno, o.z. www.slovenergookno.sk, Bratislava 2018, ISBN 978-80-972797-7-6
  3. STN 73 3134 „Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie“ SÚTN 2014
  4. STN 73 3133 „Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Tesniace systémy pripojovacích škár. Požiadavky a skúšanie“, SÚTN 2012

Príspevok bol publikovaný v skrátenej forme na: https://www.asb.sk/stavebnictvo/iluzia-uspor-tepla-z-novych-alebo-vymenenych-okien-poznatky-z-technickeho-dozoru-na-stavbach

/Od